V smluve československo-poľskej spatrujem vážny začiatok k priateľskému pomeru nášmu k Poľsku a očakávám, že ona prehĺbi priateľské styky medzi oboma národmi. Pri kritike o tejto smluve považoval za potrebné pán Lodgman prejaviť vrelý pozdrav a sympatie nemeckého Verbandu Rusínom východohaličskym. (Veselost.) Ja neviem, či Rusíni sami nie sú prekvapení týmto neočakávaným prejavom priateľstva so strany nemeckej, lebo pochybujem, že by boli nadšení láskou nemeckou, ačkoľvek sa im tiež jeden Habsburk, Vilém s primením Vyšívaný, v posledné časy lichotí. Nuž ja neviem, odkiaľ čerpá odvahu nemecký nacionalismus robiť mentora údajne utlačených národov. Veď predsa nemecké násilie zostalo nezmeneným, ani svetovou válkou nezmúdreli a naších pobratimských Lužických Srbov utlačujú tak ako pred tým. Nedovoľujú im vývin v žiadnom smere a väznia vôdcov lužicko-srbského národa. Iste že s väčšou mravnou oprávnenosťou než pán Lodgman (Výkřiky.) môžeme my poslať svoj vrelý súcit martyrskému národu Lužických Srbov. Dúfame, že i u nich svitnú lepšie časy. (Výborně!)
Na zahraničné ministerstvo mám oprávnený ponos. Je predsa už svrchovaný čas, aby sa raz páni zo zahraničného ministerstva odhodlali uverejniť mierové smluvy vo Sbierke zákonov a nariadení. (Hlas: Má už na to položku!) Je to nemysliteľný stav takto, keď prichodí k fektovaniu mierových smlúv a široké obecenstvo tak ako i úrady nemajú ešte texty smlúv. Protestujem tiež čo najrozhodnejšie proti jednaniu nášho vyslanectva ve Washingtone. Je naprosto neprípustným, aby vyslanec, teda úradník ministerstva zahraničia, miešal sa do vnútorných politických otázok nášho štátu. Je to niečo absurdného, aby pod jeho oficielným predsedníctvom konaly sa schôdze svolané sub titulo kultúrnych schôdz a porady amerických občanov o zmene našej ústavy. Žiadam si, aby ministerstvo zahraničných vecí sdelilo protokol schôdze Národnej Rady Československej a aby vyslanec podal vysvetlenie o svojom počínaní v tejto veci.
Mám ešte niekoľko poznámok k rozpočtu ministerstva vnútra, obzvlášte vzhľadom k ministerstvu s plnou mocou pre správu Slovenska. Dľa nášho vedomia je ministerstvo s plnou mocou instituciou prechodnou, závisiaciou na udelení plnej moci ministerskou radou. Toto ministerstvo má vlastne ako nutné zlo zmiznúť v tom momente (Hlas: Až dostane Slovensko autonomiu!), akmile bude do života uvedený ústavný zákon o župnom sriadení. Dľa prehlásenia vlády má byť tento zákon uvedený do života vo veľmi krátkej dobe. A preto by som sa rozhodne ohradil proti tomu, aby - ako to patrne z bratislavských úradných kruhov inšpirovaná "B. Z. am Abend" píše. - boly konané prípravy k budúcemu rozšíreniu rozpočtu o novú kapitolu, o kapitolu rozpočtu pre ministerstvo pre správu Slovenska.
Nové župné sriadenie zaiste nahradí potrebu tohoto ministerstva, ktoré má na svedomí mnohé hriechy proti konsolidácii pomerov na Slovensku spáchané.
Súhlasím ovšem s tým, aby konečne boli župani a iní schopní verejní úradníci definisovaní. V tejto veci sú všetky slovenské strany za jedno. Institúcia župná, bárs i ešte vo svojej starej forme, tedy neúplná, sa osvedčila. Videl som relácie, ktoré posielali v čas vyslaní úradníci z centra, a z nich som sa presvedčil, že župná správa v istých smeroch funguje bezvadne.
Keď ale loyálne uznávam isté prednosti župnej správy, musím s druhej strany upozornili na kriklavé vady správy Slovenska.
V prvom rade je fakt, že ministerstvo s plnou mocou nevie dostatočne čeliť maďarskej irredente. Robia sa často prechmaty pri internovaní jednotlivcov, ale pravých vinníkov necháva bežať. Obzvlášte je nepochopiteľným, že sa ponecháva voľná ruka boji maďarských magnátov proti našej republike. Tak na príklad maďarskí veľkostatkári v župe Zemplinskej minulého mesiaca s postupom kresťansko-sociálnej strany hromadne vyhadzovali poľno hospodárskych robotníkov rad-radom z práce. Týmto sledovali úmysel poštvať ľud proti štátu a spôsobiť zmätok v župnej správe.
Sociálne zákony československej republiky pre nich vôbec neplatia, žiadajú od svých poddaných, aby si dávali dietka do maďarských škôl. Je to zrovna tak, ako za starého maďarského režimu, keď podobnou maďarisačnou politikou veľkostatkárskou národnostné rozhranie slovenskomaďarské bolo posunuté na 40 km na sever. Gróf Alexander Andrássy pomstí sa zase na slovenských roľníkoch ve Slovenskej-Volovej, v Zemplinskej župe. Zruší smluvy a plánovite a cieľuvedome ubíja na svojom panstvu majúcich sluhov a obyvateľstvo okolného panstva ležiacich obcí.
Sieť vlastizrádnej organisacie maďarských magnátov a kapitalistov sa znova, a to už celkom makave pokusila o zotročenie asi 90 tisíc slovenských duší v Gemeri, ktoré i teraz snášajú pánstvo úradníctva Filipa Koburga, Andrássych a druhých veľmožov, nenapraviteľnej a zmaďarčenej rimamuráňskej spoločnosti. Ľud snáša i teraz obrovské krivdy pre pašienky a hory pre zlú komasáciu a krivdy vyderačských režimov uhorských. Bývalí utiskovatelia ľudu sa organisovali s nebývalou rychlosťou, otvorene pracujú s cudzincami na spojení s Maďarskom. Agitátori zaviedli všetky staré spôsoby opíjania, nátlaku, postrachu a zavádzania.
V tomto smere ministerstvo dr. Mičury naprosto sa neosvedčuje.
Ovšem, že sú tu vinné aj iné orgány našej štátnej správy. Uvediem jeden príklad. Bývalý gróf Immrich Károlyi má v župe Abaujskej ohromné majetky. Len v okolí Tornaj má asi 3000 jutár. Tamojšie obyvateľstvo je chudobné, nemá dosť polí ani pastvín. Po vyhlášení zákona o prevedení pozemkovej reformy v okolí obce Barka, Zádelli a Udvarnok činily si nároky na Károlyiho majetok, ale tento majetok dostal do prenájmu Jan Janček, drevokupec v Kberku. Keď sa tamojší obyvatelia dozvedeli, že Janček pomýšľa opustiť majetok, uchádzali sa cestou košického župného úradu pri pozemkovom úrade o vzpomenutý majetok. Ale čo sa nestalo! Žiadosti slovenských roľníkov nebolo vyhovené a majetok dostal do prenájmu Aladár Gedeon, maďarský miškovský župan, ktorému dopomohla Turňanská úverná banka ku 3000 jútrom majetku. Ale Gedeon dobre vie, že ako maďarský štátny občan nemôže prenajímat majetok v Československej republike, preto svoj prenajatý majetok dá prepísať na svoju matku.
Môžem tu predložiť veľactenej snemovne ešte niektoré veci, ktoré sa týkajú našej bezpečnosti a ministerstva národnej obrany, na príkl. továrna v Kompordya na nože ve Štosi ešte pred samým návratom Karla Habsburka do samého Maďarska poslala 40.000 bajonetov. (Slyšte!) Povolenie dalo ministerstvo národnej obrany ešte za úradníckej vlády, ačkoľvek sa proti tomu postavil miestný županský úrad. (Posl. Tománek: A čo si za to odnesli? Akě dostali vyznamenanie? Barónstvo alebo grófstvo?) Môhol bych ctenej snemovne predložiť ešte spústy hodnoverného materiálu, ako bezočive a nikým nehatené z Pešti dirigované živle usilujú spôsobovať u nás rozvrat. Ale čo máme povedať k tomu, keď p. dr. Mičura trpí vyvolenie u kalvinskej cirkve na Slovensku ľudí takých, ktorí nie len že reč slovenskú neznajú, ale na generálnom konvente kalvinskej cirkve súhlasili s tým, aby pre slovenských kalvínov zakázané bolo tlačenie a vydávanie slovenských náboženských kníh. (Slyšte! - Posl. Tománek: Keby to robili katolíci, to by sa kričalo!) Alebo čo máme povedať k tomu, keď vo správnej rade najzurivejšieho štvavého habsburského časopisu bratislavkého "Grenzbote" sedí presidiálny šéf ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska (Slyšte!) a následkom toho úradný censor neodváží sa pretrieť štvavé články.
Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska prekazilo, aby sa stala zmena vo vedení generálneho finančneho riaditeľstva bratislavského. Šéf tohoto úradu je človek starý, ináč poctivý, ale naprosto neschopny ovládať tento dôležitý úrad. Výsledkom toho je, že na Slovensku sa sobralo v poslednom účetnom roku iba 200 mil. korún na prímych daniach, obnos to smiešne nepatrný, keď povážíme, že republika miliardy vydává na Slovensko a že obyvateľstvo je schopné platiť zákonom určené dane (Posl. Tománek. Ľudia chcú platiť ale nemôžu!) Berný systém tu jednoduše zlyhal. Notári, u ktorých z 50% ich činnosti pripadala na vyberanie daní, boli tejto funkcie zbavení a teraz vlastne žiadnej práce nemajú. Kým berné úrady, ktoré majú teraz i svoje berné agendy prevadzovať, nestačia nielen vybierať, ale aj vyrubovať dane. V záujme štátnych financií je tu nutná ihneď náprava. Je priamo hnus, čo sa všetko robí pri udelovaní licencií na výčap liehových nápojov a trafík. Zákonom zo dňa 10. prosinca 1918 mal byť udelaný prvý a základný krok k odalkoholisovaní Slovenska. Na poradách županov a poslancov bolo jednomyselne dohodnuté, že na každých 1000 duší má pripadnúť 1 krčma a ostatné majú byť zrušené. Pravdou však je, že sa počet krčiem vo mnohých krajoch asi o 50% zvýšil. Ovšem že majú na tom vinu jednotlivé politické strany (Hlas: Agrárníci!), ktoré v prospech svých príslušníkov rozličnými cestami vymáhajú udelenie nových licencií. Na ilustrovanie toho, jak sa pri udelovaní licencií pokračuje, uvediem niekoľko prípadov.
Chudobná vdova, matka veľkého počtu detí, vdova po buditeľovi slovenskom, ktorý je v nehynúcej pamäti u celého národa nášho, len horko-ťažko dostala licenciu na tabákovú trafiku. Ale i keď ju dostala, je od zmienenej komisie konsekventne sekírovaná, aby si vzala za spoločníka bohatého maďara, ktorý liecenciu pred tým mal na svojom mene. Prípad robí pochopitelne pohoršenie širokej našej verejnosti.
Alebo úžerník v Trenčianskej župe bol zbavený licencie na krčmu a bola udelená invalidovi. Intervenoval advokát, októbrový Slovák, a za tri dni za honorár 50.000 K patričný úžerník licenciu už mal v hrsti. Licencia na tabákovú trafiku, o ktorú sa uchádzal v jedném okresnom meste nemocný invalida, ktorý za maďarského režimu v prospech slovenskej veci sa krajne exponoval, bola udelená takému jednotlivcovi, ktorý už inú licenciu mal. Podobných prípadov je celý rad. Poznamenávam, že vo všetkých týchto veciach má v komisii závažné slovo pán minister s plnou mocou.
Ešte bych na koniec pozdvihnul slovo so žiadosťou k vláde československej, že by upravila pensie tých učiteľov a vdov učiteľských škôl církevných na Slovensku, ktorí v minulosti ako horliví buditelia ľudu slovenského boli vystavení prenasledovaniam zo strany vlády maďarskej. (Výborně!) Jedná sa tu o niekoľko jednotlivcov, ktorí hynú hladom pri mesiačnej pensii 10, 20 až do 50 K. Sú to ľudia starí. Akými pocity môžu oni hľadieť na tento nový, slobodný svet, keď oni, ktorí o ňom niekdy sneli, musia hladom hynúť, kým ich maďarisátorskí kolegovia dostali odpovedajúce úpravy ich platov a pensijných pôžitkov. Rychlá pomoc je tu vo svrchovanej miere nutná.
Rozpočet prijímam. (Výborně!
- Potlesk.)