Jestli ktorákoľvek strana politická, majúca za sebou pevne zorganisovanou stranu stavovskou, docieli číselnú prevahu v zákonodárstve a nebude mať smyslu pre minimálne požiadavky strán druhých, ač na oko nepatrných, ale ktoré tiež tvoria nezbytnú súčiastku štátneho a spoločenského života, život štátny bude chorý a nezdravý a po ťažkých obetiach opozdene bude nútená i číselná prevaha zákonodárstva pristúpiť k liečeniu svojho chorého údu. Tomu nás učí historia štátna a najradikálnejšie dokumentuje to dnešný úplný rozklad hospodárskeho života v Rusku.
Idee len tehdy sa prenesú zdárne do života, keď neohraničia sa na podporu jedného stavu, ale najdú oporu v celkovom živote štátu alebo ľudskej spoločnosti.
Ináče bývajú len nevydarenými a vždy drahými experimenty. Čiastočná konsolidácia u nás nastala tým, že život vojaka, dnešného ochránca demokratismu, stal sa snesiteľným, že dbá sa o vzdelanie toho dorostu, ktorý následkom neblahých pomerov starého vladárenia Maďarov na Slovensku bol vo značnej časti negramotný. I pri administrácii, ako pri pošte a železnici, nastala značná náprava, ač práve musím poznamenať, že na Slovensku sú ešte celé trate, kde obecenstvo cestuje v noci v neosvietených vozoch, na pr. na trati Vrútky-Lučenec. Myslím, zbytočné by bolo hovoriť pánu ministrovi železníc o nútnosti osvetlenia celej tejto čiary železničnej, tak so stanoviska mravného, ako so stanoviska osobnej bezpečnosti. Na druhej strane nevidíme žiadnej iniciatívy so strany vlády v celom hospodárskom živote slovenskom, menovite nevidíme jej pri priemysle, malopriemysle a obchodu. Nám chybí cely rad zákonov a návrhov zákonov k základom vzdelania a upevnenia malopriemysla a maloobchodu a dostatočné porozumenie pre tarifnú politiku na Slovensku. Žiaducím je v prvom rade, aby modifikovaný bol priemyslový zákon, vo ktorom sa zaručí povinovaté preukázanie spôsobilosti tak, ako to v Bratislave rozhodla ankéta spoločná. Je potreba uzákoniť, že remeselnícke spoločenstvá musia byť povinné a úradnou mocou výkonnou opatrené. Nemožno ďalej trpeť, aby, kým latainerské remeslá sú chránené na celej čiare zákonmi, že liečiť môže len lekár, fiškálstvo prevadzovať len pravotár, že profesorom môže byť len ten, kto má patričné zkúšky, že notárom sa môže stať len ten, kto má k tomu kvalifikáciu a najnovšej i nedefinitivním županom len jurista, nie je možné, aby v malopriemysle a obchode našla útočište každá všade inde ztratená existencia.
Menovite na Slovensku je to potrebné, kde stav tento bol za režimu maďarského najmenej chránený a jestli v tých malých mestečkách Slovenska udržal sa koľko-toľko národný duch, toto je zásluhou malopriemyselníkov a maloobchodníkov. Dnes je toho potreba k vôli udržania stredného stavu, keď veľkokapitálske peňažné ústavy hodily sa na priemysel a obchod a ničia malé existencie. Máme príklad pri slovenskej papierne v Ružomberku, kde ešte i dnes zasedá vo správe najväčší nepriateľ našej slobody habsburkovec Štefan Rakovský. (Hlas: Skandál! - Jiný hlas: Kteří vlastenci ho tam posadili?) Slovenskí vlastenci. Uisťujem slávnu snemovňu, že v žiadnom slovenskom remeselníckom spoločenstvu nemal by miesto hneď po prevratu takýto nepriateľ slovenského ľudu.
K vôli povznesení remesiel, ich zdokonaleniu je nutno vybudovať štátny ústav na vzdelanie remesiel. Jeden takýto ústav má už kanceláriu v Turčianskom sv. Martine, potrebné je, aby boly čím najskôr vybudované miestnosti na vydržovanie odborných kursov. Je pravda, že v rozpočte je položka 1,200.000 Kč, ale táto je minimálna, takže obnos tento nestačí na úplné vybudovanie. V Čechách, na Morave a vo Sliezsku je 7-8 podobných ústavov. Konštatujem ďalej, že z 96 štátnych škôl priemyselných a ústavov príbuzných našiel som v rozpočte pre Slovensko len 13. Týchto väčšina je buďto odborne nevhodne volená, alebo sú roztratené na nevhodné miesta, čohož následok je, že sú málo navštevované a pri tom sú drahé. Dôkazom toho sú i číslice rozpočtu, kde z úhrnného obnosu určeného na priemyslové školy Kč 20.901.766 venované je pre 13 škôl na Slovensku okruhle Kč 1.642 000. Gymnásií máme na Slovensku dostatok, ba obávam sa, že 34 gymnásií je priveľký počet oproti 13 slabým priemyselným školám a 10 obchodným školám a akademiám. Obávam sa, že neprimerane veľký počet gymnásií vychová nám na Slovensku latainerských proletárov. Rozhodne žiadame pre Slovensko vybudovanie priemyselných škôl, lebo chceme-li vypestovať na Slovensku zdravý dorost, tento dostaneme vo vzdelanom robotníkovi, malopriemyselníkovi a obchodníkovi. S vybudovaním odborných škôl napravíme dodatočne tú chybu, ktorú sme urobili tehdy, keď sme urobili zákon o 8mi hodinovej pracovnej dobe a nepostarali sme sa o to, čím si má vyplniť ostatný čas fabrický robotník. Lebo sme sa nepostarali o odborné a vzdelávacie kursy aspoň vo väčších centrách priemyselných, stalo sa to, že nadbytky dennej mzdy práve tak, ako zbytok času octly sa u krčmára. I so stanoviska platobného elementu môžeme sa viacej spoliehať na malopriemyselníka, ako na veľkokapitál a sfusiované peňažné ústavy. Uisťujeme slávnu snemovňu, že keď by sa bol môhol malopriemysel na Slovensku zmôcť merne na taký stupeň, ako sa zmohly peňažné ústavy, - odhliadnuc od toho, že veľkokapitálom ničí sa individualita obchodnej podnikavosti, - že by tie latentné reservy a schované zisky neboly tak veľké, ale štátna pokladnica by bola plnšia. Následkom toho, že posledný čas sfusionovaly všetky väčšie peňažné ústavy na Slovensku, maloremeselník ocítnul sa bez finančnej podpory, lebo veľké banky nemajú smyslu pre malého človeka. Vieme, že veľkokapitál peňažných ústavov nemôže sa oslobodiť od válečnej psychosy, ktorej základom bolo poprvé nedať úveru bez účastníctva na podniku, okrem toho na účte úrokov, provisie, trov a iných výdajov môcť si započítať aspoň 16-20% a z prípadného zisku zabezpečiť si ďalších 12 až 30% podielu, Toto je ten mor dnešného hospodárskeho života, z ktorého sa neoslobodíme do tých čias, kým pri pôžičkách zákonom neurčíme výšku úrokov spolu s ostatnými príveskami.
Poneváč v blízkej budúcnosti niet výhľadu, že by sa tieto pomery napravily, žiadam pána ministra obchodu, aby vyhovel žiadosti štátnej živnostenskej rady, postaral sa o podporu remeselníckej družstevnej banky, ktorá by bola strediskom 700-800 remeselníckych družstiev v Čechách, na Morave, Sliezsku a na Slovensku a o podporu výrobným a nákupným družstvám. Potrebné je čím prv pristúpiť k reforme priemyselných a obchodných komôr v tom smere aby malopriemysel a maloobchod bol primerane zastúpený.
Ale i velkopriemysel kulhá u nás na Slovensku, čiastočne pre geografickú polohu z príčiny tej, že dnešnou básou veľkoobchodu a zaopatrenia surovín je Praha a jej okolie, od ktorého ďaleko leží Slovensko, menovite stredná a východná čiastka Slovenska, kde je najväčšmi rozvinutý priemysel. Následkom tejto geografickej polohy sú pomery zaopatrovacie o moc horšie a následkom toho, že v tých najdôležitejších odvetviach priemysla platia sa o veľa vyššie mzdy, ako v iných zemiach republiky. Vezmeme na pr. uhlie, ako najdôležitejšiu složku a podmienku priemyslu, Slovensko musí dovážať uhlie z ďaleká a platiť drahú železnicu, kdežto Sliezsko, Morava a Čechy majú uhlie doma. Vláda je povinná umožniť slovenským podnikom tarifnou politikou, aby maly uhlie v tej istej cene, vo ktorej ho má český priemysel. To isté musí sa stať pri revisii tarifov pre Slovensko pri iných článkoch, jestli slovenský priemysel má byť konkurencie schopný v zahraničnom obchode. Tarif železničný pre surový a hotový tovar nech je tak ustálený, že by dovoz surovín a vyvoz hotových výrobkov nebol väčší ako dovoz v iných zemiach. Nutné j e, aby vláda oslobodila Slovensko od poplatkov, ktorých iné zeme nemajú. Tu dovolím si poukázať na dlažobné, ktoré v auguste minulého roku bolo zavedené. Keď sa slovenský priemysel proti tomuto ohradil, ministerstvo verejných prác odvolalo sa na to, že nútené bolo tak urobiť, lebo na Slovensku je obmezené silničné mýto a sľúbilo, že akonáhle toto mýto bude zvýšené, nebude sa dlažobné viac vyberať. Silničné myto bolo značne zvýšené, dlažobné však nebolo zrušené. Prosím pána ministra verejných prác o nápravu.
Že sa rovnou mierou nemerá pre Slovensko tak, ako pre ostatné zeme, dôkazom toho je i to, že slovensky priemysel obdržal štátnych objednávok len vo veľmi skrovnej miere. Zajímavý by bol výkaz objednávok zo slovenských podnikov, kde jeden z najväčších priemyselov, veľké železárny na Slovensku neobdržaly od štátu skoro žiadnych objednávok a taktiež neobdržal objednávok textilný priemysel. Najbolestnejšou stránkou hospodárskeho života na Slovensku je skoro úplné ochabnutie stavobného ruchu. Tu dovolím si práve poukázať na Věstník ministerstva sociální péče č. 4., ročník II., kde sekčný chef dr. Kubišta podáva podrobnú štatistiku o stavbách v celej republike. My vidíme, že na Slovensku v r. 1919 bolo započaté s budovaním 4 domov úhrnom 244 bytov, v obnosu stavobného základu 20,500.000. To staväly obce. Družstvá v r. 1919 nestaväly na Slovensku nič, ačpráve v Čechách bolo postavené v roce 1919 budov za 7 mil. korún.
V r. 1919 dokončené stavby činily stavobných nákladov v Čechách v obciach 1,353.000, no Slovensku ani haliera. Družstvá v Čechách 4,956.000, na Slovensku ani haliera. Takže vidíme, že stavobný ruch úplne umlká na Slovensku. Zdôrazňujem k tomu, že je úžasný nedostatok bytov. Na jednej strane príčiny toho vidíme v tom, že pracovné sily sú na Slovensku skoro o 30% vyššie než v ostatných zemiach. Na druhej strane, že nemáme hypotečné banky, ktoré by poskytovaly dlhodobý lacný úver. Zákon o stavebnom ruchu, jehož život sme zkrátili na koľko sa dalo, iste preto, lebo sme si mysleli, že bude veľký nával stavobného ruchu, zákon tento na Slovensku sa nedokázal, lebo sme v ňom neriekli, kdo má byť ten štedrý stryčok, ktorý má poskytnúť tú lacnú pôžičku, keď sa upisovanie nevydarí. Po druhé neriekli sme a nenútili sme, kto je povinen staväť a pre koho.
My vieme, že stavobný ruch obživuje remeslá, obchod, priemysl, železnice, pošty a telegrafy, keď sa stavia zamestná sa obuvník, krajčír, krčmár, pekár, mlynár, notár i fiškál a zamestná sa i štát. My budeme nútení prikročiť, tak ako po čas nedostatku potravín k rekvisicii potravných článkov, k použitiu uschovaných kapitálov. Budeme nútení, ako sme prikročili k zavedeniu progressívnej dane, i k zavedeniu progressívneho stavenia, t. j. doplniť zákon o stavobnom ruchu tým, že ustanovíme, že každý priemyslový podnik, peňažný ústav, súkromé dráhy, mestá i obce, ktoré majú viac než 15 zamestnancov, a títo nemajú vlastných domov, poviny sú postaviť byty, (Výborně!) takže prvého roku postaví sa 20%, druhý rok 30%, tretí 50%. My rekvisiciou bytov a ochranou nájomníkov neodpomôžeme bytovej núdzi. Bytovej núdzi odpomôžeme stavbou domov. Abych nezapomenul na súkromých kapitalistov, ktorí prez válečné milionové zisky kryjú sa pred platením vyššieho bytného pod ochranou zákona, musíme vyrieknúť v zákone o ochrane nájomníkov, že ten, kto platí tisíc korún priamej dane, nie je chránený zákonom o ochrane nájomníkov. Aby obce neboly vystavené veľkým investíciám, ktoré by na dlhé roky zaťažily rozpočty obcí, vyslovíme oprávnenosť vybierania bytovej dane od tých obyvateľov, ktorí platia najmenej 200 Kč ročnej priamej dane. Keď sme doviedli zaviesť štátne hospodárenie plodinami, keď sa toho ukázala potreba, prikročíme i k úleve bytovej núdze, ktorá, jestli dnes ju zdárne nerozriešime, zajtra stane sa so stanoviska hygienického najťažšou otázkou nášho života.
K zvelebeniu priemysla na Slovensku je potreba, aby sme sa starali o vybudovanie elektrizácie na Slovensku. Vyžaduje to nielen podpora priemysla na Slovensku, lež odpomôžeme tým tiež častej uhelnej krísi v celej republike. Pre krátkosť času vzpomínam len toho, že potoky a rieky na Slovensku pri sústavnom vybudovaní elektrisácie sú v stave, aby daly 680.000 konských síl, čo odpovedá denne 2448 vagónom uhlia, a počítajúc podľa dnešnej ceny vagonu uhlia na Slovensku po 5000 Kč, ročný obnos vykazuje nám výdajov za uhlie 4 1/2 miliardy Kč. Je pravda, že hneď po prevrate, z jara r. 1919 videli sme na Slovensku merať vody, ich dĺžku, šírinu i hĺbku, ale vidíme-li tú byrokraciu menovite vo verejných prácach, nemáme nádeje, že by sa prikročilo v dohľadnej dobe k vybudovaniu elektrisácie na Slovensku. Je nesporné, že zelektrisovaním Slovenska pomohlo by sa menovite domáckemu priemyslu na Slovensku, a vezmeme-li v úvahu naše hornaté obce, kde v hornatých krajoch krome pestovania dobytka náš ľud nemá iného zárobka, je nútený hľadať si výdelok za hraniciami (Hlas: V Amerike!) - ano, v Amerike a v Nemecku - pomohlo by sa nášmu ľudu elektrisáciou k výdelku. Elektrisáciou Slovenska odpomôžeme vysťahovalectvu do Ameriky.
So zavedením vodnej dane na Slovensku, z ktorej sme dúfali mať veľký príjem pre štátnu pokladňu, sme si nepomohli, poneváč sme zdanili niečo takého, čoho nemáme. Nemožno považovať za básu zdanenia vodnej sily tie mlýnčoky, ktoré si na horných potokoch Slovenska postavily jednotlivé obce viac z núdze pre nedostatok petroleja, nežli cieľom mlynárstva, o priemysle nehovoriac.
Som presvedčený, že s vybudovaním elektrisácie pozdvihne sa priemysel na Slovensku, ale i zákon o dani z vodných síl vynesie príjem štátu. Slovenská verejnosť honoruje snahu vlády vybudovať na Slovensku pevné základy priemysla, obchodu a remesla. Znakom toho je odhlasovaný zákon v senáte o plodinovej burse bratislavskej, taktiež sľúbená podpora na orientálny trh a vybudovanie medzinárodného ústavu v Bratislave.
Nežiadam od štátu pre občanov
toho, čo občania sú v stave sami stvoriť pri malom pričinení,
žiadam len dobrými zákonami prispeť na pomoc tým, ktorí majú dobrú
vôľu k úplnému konsolidovaniu pomerov. (Výborně! Potlesk.)