Infandum regina jubes renovare dolorem. Tak začnem svoju reč, veľavážené Národné shromaždenie. Nehovorím poprve, ani snáď nie naposled o otázke Javoriny. Ja som túto otázku častejšie pretriasal. Pretriasal som ju v poslednej svoje parlamentnej reči dňa 21. júna, hovoril som v tom istom smysle, v ktorom tu dnes hovorím, v ktorom som hovoril s pánom ministrom zahraničných vecí a vtehda mňa slávna snemovňa a koalovaná väčšina aplaudovala. (Tak je! Výkřiky ľudových poslanců slovenských).
Cťená snemovňa! V tej istej veci ste mňa auplaudovali, pri ktorej dnes mne nadávate zbabelcov. Veľactené Národné shromaždenie! Otázka Javoriny je pre nás Slovákov veľmi bôlna a trapná, poneváč nám chcú odobrať a jak včerajšie zprávy časopisov doniesly, už pravdepodobne odobrali, zase kus slovenského tela. (Výkřiky.) Zobrali nám pravdepodobne včera v Paríži kus slovenskej zeme a teraz hľadá pán minister zahraničných vecí niekoho na zodpovednosť, aby sa ďalej udržal. Preto hľadá, kto je ten hriešnik, a ten hriešnik má byť ľudová strana, menovite jej predseda Andrej Hlinka. (Výkřiky: Sláva!)
Veľactené Národné shromaždenie, túto otázku sme pretriasali v klube, túto otázku sme pretriasali na ľudových shromaždeniach, túto otázku sme pretriasali na valnom shromaždení, na sjazde našej strany 3. augusta. (Předsednictví převzal místopředseda inž. Botto). Myslím, že nebude od veci, veľavážené Národné shromaždenie, keď ja historikum tejto veci vám tuto predčítám. (Posl. Pastyřík: Tenkrát jste byl ještě ve vládě!)
21. júna som tu na tomto mieste hovoril. Už tehdy som nebol, pane kollego, vo vláde, už som bol v opposícii. Predčítal som toto (čte):
"Co sa Poľska týče, snáď, veľactené Národné shromáždenie, my máme najviac práva o tom hovoriť, na nás sa obracajú celé korporácie bratov zo Spiša, emigranti naši z Ameriky, deň zo dňa píšu prosby a listy". A tieto listy takto znejú: "Ráčte len pozrieť na memorandum našich bratov spišských". Ono je to memorandum, ktoré som pred rokom oddal pánu ministrovi Benešovi, ale nie sám, lebo som vedel, čo je to tajná diplomácia, čo znamená medzi 4 očima rozprávať s diplomatom. (Výkřiky). Vzal som si, veľactené shromažďanie, k sebe poslanca Onderču a senátora Klimku a v prítomnosti ich som odovzdal memorandum spišských Slovákov, ktorí žiadali nazpäť privtelenie Oravy a Spiše k našej slovenskej krajine a zemi. Tedy o tom memorandu ja tu hovorím. "Sú tu bezmála všetky obce Magury" - tedy nie 2 obce, ale v memorandu, ktoré sa nachádza v rukách p. ministra Beneša, sú všetky spišské obce Magury, ktoré žiadajú privtelenie všetkých bratov naších k slovenskej zemi, ktorí sú od nás odrezaní a chcú, aby boli nazpäť privtelení. "Preto musíme tu verejne zazlievať politiku zahraničnú min. predseda dr. Beneša, ktorý hreší tým, že bez opýtania sa naších horalov Oravcov a Spišiakov jednoducho bez plebiscitu 13 obcí vo Spiši a 7 v Orave Poliakom podaroval". (Výkřiky.)
Panovia moji, ja som protestoval proti odtrhnutiu Oravy a Spiša. Ďalej sme podali resolúciu. To bola moja mienka, moja reč. (Výkřiky.) Z tej príčiny sme podali resolúciu, resolúciu ľudovej strany a tá znela takto: Náš klub mňa poveril s prečítáním následujúcej enunciácie, dovoľte, abych ju predniesol: "Slovenská ľudová strana z príležitosti parlamentného schválenia obchodnej smluvy medzi Československou republikou a medzi bratským poľským národom uzavretej v záujme trvalého zabezpečenia vzájomných slovanských bratských stykov za potrebné drzí sa slávnostne osvedčiť, že s uprímnou láskou sa chová k poľskému národu, a o jednému členovi najsilnejších slávských národov, ktorý svojim hlbokým náboženským a národným citom i vzdor najväčšiemu utlačovaniu sa vo svojom náboženskom a národnom ráze zachoval a všemožný rozvin poľského národa si zo srdca praje. Takáto láska je najistejším spôsobom riešenia tých otázok, ktoré vo veci štátnej príslušnosti slovenského územia a medzi poľským a slovenským národom povstaly. (Čujte!) S hlbokým žiaľom ustáľujeme, že dosavádné riešenie týchto záležitostí nás Slovákov vôbec neuspokojuje, čo medzi iným aj nemožnosti slovenského vlivu pri otázkach, v prvom rade slovenských pripisujeme. Odtrhnutím čiasti slovenského územia Spiša a Oravy na tele Slovenska jako bôľné rany sa nikdy nezahoja a zamýšľané odtrhnutie Javoriny nás zrovna úžasom naplňuje".
Pánovia, môžeme otvorene riecť, že nás to s úžasom naplňuje, keď nám Javorinu podarujú.
Okrem toho, veľactené Národné shromaždenie, ja som napísal celú seriu článkov v mojom časopise. V čís. 83, 84, 85 "Slováka" som písal: "Dáme niečo z Javoriny Polsku alebo nie?" Tam píšem: "Snáď my niečo práva máme hovoriť a niečo povinnosti brániť Javorinu. Na Javorine pravda býva malý počet naších bratov, len 600 Slovákov, avšak nám je každá duša slovenská nekonečne drahá a vzácna, nám je každá piaď slovenskej zeme neoceniteľná a pre to nekonečne by nás bolelo, keby sme len jednu stopu slovenskej pôdy mali utratiť komukoľvek."
Pánovia moji! Pán minister Beneš praví, že som hovoril predať Javorinu. Pán Beneš povedal dnes, - predčítam to doslovne jak stenografické zápisky znejú:
"Pokladal som vec za púhy incident a reagoval som. Odpoludnia v senáte senátor tejže strany začal vyrušovať týmtiež spôsobom. Videl som, že vec je systematicky inscenovaná. Odpovedal som mu totiž, že asi pred rokom pán posl. Hlinka sám žiadal, abysme Javorinu Poliakom postúpili."
To hovoril teraz pred hodinou pán minister zahraničných záležitostí. Pravda je to, veľactené Národné shromáždenie, - a tu odvolávam sa na svedkov - že spišskí Slováci z Magury, kde my máme filiálku, zo Starej Vsi, Rychvaldu a z ostatných obcí prišli do tohoto domu. Podali mi memorandum a prosili mňa a všetkých slovenských poslancov znovu tu tvrdím - abysme toto memorandum podporovali. Oni, ešte raz rieknem, oni - a nie my - oni tvrdili, aby sme naších slovenských bratov z Poľska za nejaké obeti nazpät dostali. Ja žiadam, veľactené Národné shromáždenie, aby pán min. zahraničných záležitostí toto memorandum tu predložil, aby sme videli, že nie ja som o to žiadal, lež oni to žiadali a ja som len doložil: Ale keď by už nijak nedal sa vyrovnať spor náš československo-poľský, keď by to už muselo byť v poslednej inštancii a keby už prestýž Poľska alebo jakákoľvek príčina by to žiadala, v tom poslednom okamžení žiadajú naši bratia spišskí, magurskí, ktorých existencia od toho závisí, pretože Stará Ves a ostatné obce sú zničené, aby boli zamenené za nejaké vyokruhlenie maličkej časti, ktorá za cestou leží, aby sa to Poliakom dalo. To bola žiadosť Slovákov spišských a magurských obyvateľov, ale nie ľudovej strany a tým menej Hlinkova. (Potlesk ľudových poslanců slovenských.)
Ja mám, veľactené Národné shromáždenie, tu dokumenty, mám tu od amerických Slovákov, ktorí sa každodenne obracajú, schvaľujú a prosia nás, aby sme sa ujali našich Slovákov v Poľsku. A oni hovoria, že keby to i šlo, i za obeti. Ja som, veľactené Národné shromaždenie, podal memorandum dr. Benešovi pred rokom, viace som s dr. Benešom nerozprával. Ale napísal nám dr. Kovalík, senátor, jedon článok, keď sa jednalo v júni o Javorinu a keď sa dňa 6. júni mal osud Javoriny rozhodnúť. On praví: "Interpeloval som v zahraničnom výbore dr. Beneša, jak to stojí s tou Javorinou a prečo sa Slovákov nepýta." Viete, pánovia, čo odpovedal dr. Beneš? "Povolal som na anketu, na poradu všetky štátotvorné strany, vás ľuďákov do toho nič." Tak, pánovia moji, jedná sa o Javorine bez nás, proti nám a na nás by chceli svaliť zodpovednosť. Za toto budeme dr. Beneša, Hrušovského a ostatné štátotvorné strany na zodpovednosť tahať, jestli opravdu z Javoriny len jednu stopu zadarmo dali Toto je celkom, pánovia moji, historický fakt, jak sa stal.
Predo mnou je biblická udalosť.
Židia majú veľký deň smierenia. Vtedy vzal hlavny kňaz dvoch baranov.
Jedného obetoval ho na oltári a spálil ho za odpustenie hriechov
a druhého pustil do pustiny a kto ho zabije, ten bude čistý. Tedy
my máme byť ten lazazel, my máme byť tými hriešnikmi, na ktorých
velekňaz pán dr. Beneš položí ruku a pred Evropou, pred
národom a pred republikou činí zodpovednými Hlinku a ľudovú
stranu. My toto dnes slávne odvraciame od seba. Nás sa neopýtal,
nás do komisie nevyslal, tam hlasovali o Javorine, veľactené Národné
shromaždenie, Japán hlasoval, Francúz, hlasoval Angličan, hlasoval
Ital, hlasoval Poliak, hlasoval Beneš, ale Slovák ani jeden.
(Výkřiky slovenských poslanců ľudových.) Kebych ja bol
býval v tej komisii, bol bych svoje veto pozdvihl a riekol: Bratia,
ďalej nedáme nič. Ale pán Beneš prehral válku, prehral
diplomatickú hru, nech tuna sadne a prosí za odpuštenie slovenský
národ a nech nečiní zodpovednou ľudovú stranu. (Hluk. Výkřiky
posl. dr. Jurigy.)
Místopředseda inž. Botto (zvoní):
Prosím o ticho. (Hluk.) Prosím nevyrušovať rečníka.
Posl. Hlinka (pokračuje):
Veľactené Národné shromáždenie! Keď mne včera bolo sdelené,
že pán dr. Beneš v senáte to povedal, že som ho ja vyzval,
aby Javorinu Poliakom odstúpil, napísal som článok, podepísal
ho vlastným menom a blokoval ho "Čechu" a vyzval som,
žiadam, aby mňa pán dr. Beneš žaloval. (Výborně! Potlesk
ľudových poslanců slovenských.) Ja proti tomu protestujem,
aby sa dr. Beneš za ministeriálnu auktoritu a imunitu skrýval.
Nech mňa žaluje. Ja mu zodpoviem pred ktorýmkoľvek súdom, že toto
moje stanovisko od slova k slovu odpovedá pravde. Nebol som pri
ňom sám, vzal som si svedkov, lebo som vedel, čo je tajná diplomacia.
(Výborně! Výkřiky slovenských ľudových poslanců.)
Místopředseda inž. Botto (zvoní):
Prosím o ticho.
Posl. Hlinka (pokračuje):
Veľactené Národné shromaždenie! Prejdem na osvedčenie
našej vysokej vlády. Ale prv než bych toto učinil, musím tu sám
ako aj moja strana stáť čistý, vážny, dôstojný. Dnes i včera padly
tu slová, že sme zapredanci Maďarov a Horthyho. (Hluk.)
Místopředseda inž. Botto (zvoní):
Neráčte vyrušovať rečníka.
Posl. Hlinka (pokračuje): Prosím, pánovia moji, Vy musíte vedeť naše stanovisko. Naše stanovisko je čiste slovenské. My sme vedeli slovenský národ brániť po čas dlhoročné poroby proti Maďarom, my sme po 30 rokov držali na naších chrbtoch ten nápor; tu vám sľubujeme, že budeme slovenský národ i proti vám brániť, budete-li touto cestou ďalej kráčať. (Výborně! Potlesk slovenských ľudových poslanců.)
Ctení priatelia, mňa nezastrašíte. Duša slovenská je v nás a s námi. Tí, ktorí tam sedia na vládnych laviciach, z tých ne hovorí duša slovenská, lež záujmy osobné. (Hlučné výkřiky poslanců slovenské strany ľudové.)
Veľactené, veľavážené shromaždenie!
Mne to vôbec do umu nejde, ja vôbec nechcem veriť, že po osvedčení
slávnej vlády, ktorá riekla, že každému bez rozdielu národnosti,
náboženstva a stavu pravdu chce prisluhovať. To riekol pán min.
predseda Švehla a dnes 2 poslanci ľudovej strany, Tománek
a Kubiš, doručili dva listy pánu ministrovi československých
železníc a ten viete, čo odpovedal? "Vy ste v oposícii, vy
nemôžete moju podporu potrebovať." (Hlučná vřava, výkřiky
poslanců slovenské strany ľudové a poslanců německých stran občanských
proti ministru Stříbrnému.)
Místopředseda inž. Botto (zvoní): Prosím, nevyrušujte rečníka. (Hluk trvá, poslanci Tománek, dr. Juriga, dr. Hanreich a j. buší pěstěmi do ministerské lavice.)
Páni poslanci, ráčte nechať rečníka hovoriť. Prosím o ticho. (Výkřiky poslanců slovenské strany ľudové a poslanců německých neustávají. - Místopředseda inž. Botto zvoní.)
Prosím, aby rečník mohol pokračovať.
Svojho vlastného rečníka neráčte vyrušovať.
Posl. Hlinka (pokračuje): Veľactené Národné shromaždenie! (Hluk. Místopředseda inž. Botto zvoní.)
Ctené Národné shromaždenie! Pán minister-president povedal včera vo svojej enunciácii, že každému dá pravdu, zákon a spravedlnosť (Hluk. Různé výkřiky.) a pán minister železníc povedal, že to ministeriálna rada už uzavrela, že len vládnym dajú pravdu. (Velký hluk a vřava.)
Pojdeme-li týmto smerom, budeme-li takto pokračovať, čo z toho vyjde za konsekvenciu? Veľactené Národné shromaždenie! Teraz my oposícia nemáme žiadnych práv, či budeme mať povinnosti? Táto vláda je nie vláda koalicie, ale celej republiky, celého nášho š štátu, preto nám musí všetkým pravdu prisluhovať. Pán minister-president vo včerajšej svojej enunciácii povedal, že on bude dbať o prevádzanie zákonov na celej čiare. Veľactené Národné shromaždenie! My Slováci sme už 4 roky v tomto štáte a kedy sa prevedú voľby na Slovensku? M y máme, veľactené Národné shromaždenie, obapolnú smluvu, nám sú zaviazaní ministri, nám je zaviazaný pán president republiky svojim čestným slovom, že Slovensko bude mať svoju autonomiu, svoj snem, svoje zákonodárstvo, svoju správu. Kde sú tieto veci? Včera nám na laviciach slovenských bolo povedané, že sme maďaróni, zapredanci Horthyho. Viete, jak hovorili ctení pánovia pred roky. Hurbanov syn na písal v roku 1916: "Na Slovensku niet takého Slováka, ktorý by o sebe povedal, že je Čech. My Slováci sa považujeme za samostatný národ, jako taký žili sme a ako Slováci chceme dožiť slobody, ako Slováci chceme sa spojiť s Čechmi ako politický celok, v ktorom nám bude zabezpečená národná samostatnosť." Takto hovoril Hurban. Takto hovoril Ország v Rusku, takto hovoril Medvecký a takto hovorili všetcia naši zástupcovia slovenskí. (Předsednictví převzal místopředseda Buříval.).
Poneváč k vláde dôvery nemáme,
ľudová slovenská strana bude proti osvedčeniu vládnemu hlasovat.
(Sláva! Potlesk slovenských ľudových poslanců. Hlučné výkřiky.)
Místopředseda Buříval (zvoní): K slovu se hlásí pan ministr železnic Stříbrný.
Uděluji mu je. (Výkřiky a trvalá
vřava.)
Ministr železnic Střibrný: Pan posl. Hlinka mne obvinil, že jsem se vůči panu posl. Tománkovi vyjádřil, že ministerská rada se usnesla přerušiti veškeré styky a dávati za pravdu pouze poslancům vládním. Již stylisace sama svědčí o neudržitelnosti tohoto tvrzení. (Hlučné výkřiky slovenských ľudových poslanců.)
Konstatuji, že během dnešní schůze dostavil se ke mně ještě v průvodu jednoho pána, jehož jsem neznal, pan posl. Tománek, a podávaje mně dopis, žádal mě o nějakou intervenci v příčině jistého pána. Odvětil jsem, že po všem tom, co se odehrálo včerejšího dne, kdy jeho kolegové útočili na vládu formou podle mého názoru v parlamentě naprosto nepřípustnou, mám za to, že společenský styk není dobře myslitelný, nýbrž potom je možný jen styk přesně úřední. (Výkřiky slovenských ľudových, německých a maďarských poslanců. Veliká vřava. Někteří poslanci buší pěstmi do pultů.)
Mám zkušenosti, že mnohé intervence
pánů se strany ľudové týkají se osobních záležitostí, což by se
nesrovnávalo se zněním ústavy, a proto jsem pány i v tomto případě
poukázal na cestu přesně úřední. (Hlučný potlesk českých poslanců.
Hlomoz a výkřiky slovenských ľudových, maďarských a německých
poslanců.)
Místopředseda Buříval (zvoní):
Slovo dále má p. posl. Stodola. (Trvalý hluk.)
Posl. Stodola: Československá republika len tak bude v stave likvidovať válečné hospodárstvo, jeho prechod do mierového a z t ho vyplývajúcu dnešnú krisu, keď - jak správne bolo vzpomenuto - zavede na celej čiare zásadu zvýšenej výkonnosti, úspory a produktivnej práce.
V tomto ohľade i Slovensko svojou prvotnou výrobou dnes už stojí na svetovej parite. Je isté, že náš slovenský roľník, ktorý žije produktívne a ekonomicky, premôže i túto krisu, ako on v historii svojho utrpenia premohol už i horšie krise. Nutno ale pripomenúť, že prvý výrobný stav, jehož duša po ohromnom otrasení a ohromnom otrávení válkou navrátila sa do rovnováhy, bol na Slovensku stav roľnícky. Následkom toho je prvotná výroba na Slovensku v protive k historickým zemiam v prevahe nad priemyslovou a dokazuje náš hospodárský organismus veľkú vzdorovitosť a stabilitu. Hoci sme nepriateľmi akéhokoľvek hospodárského dualismu a vedomí sme si toho, že všetky produktívne sily nášho štátu musia byť spojené v mohútnu jednotku, tak nesmieme si ovšem zatajovať, že pokiaľ nebu de vo všetkých vrstvách vzdelanostná úroveň na Slovensku zvýšená, že dokiaľ nebudou odčinené krivdy starého režimu na každom poli verejnej správy a do kým neuskutočnia sa ešte i druhé predpoklady na vytvorenie vnútornej struktúry ekonomie na Slovensku, že dotiaľ slovenský a karpatoruský diel našej republiky rozhodne bude slabší a vo väčšej nevýhode, než historické zeme.
Dosiaľ panu je odbytová, vlastne lepšie rečeno cenová krísa a vývoz produktov brzdený je známými okolnosťmi. Preto nutno predovšetkým vytvoriť vnútorné odbytište a to v prvom rade tým že z nekonečne vážných politických príčin bude hlavne na Slovensku bezodkladne a dôkladnejšie než dosiaľ provedená pozemková reforma. Stav maloroľníka, domovinára v Čechách nieje možno porovnať s našim na Slovensku. Tam latifundie obsahujú najlepšiu pôdu. Domkár ešte disiaľ nesie jarmo bieleho otroka. Jeho život je plný súženia, biedy a sebažertvy, jeho budúcnosť spočíva vo vydobytí vyššej kultúrnej úrovni a vo prídele pôdy a pašienkov. Preto aj pri soštátnení lesov by sme si priali, aby v hornatých krajoch Slovenska bol vzatý na to zreteľ, aby roľnictvu bola istá čásť lesných gruntov za pastviská pridelená a aby nútené pachty prešly čím skôr do vlastného imania patričných arendátorov. Nepopieram, že by prevádzanie pozemkovej reformy nebolo malo výsledkov, lež tieže ani z ďaleka nezodpovedajú našim požiadavkom. V našom ľude počala sa už klátiť, viera vo spravedlnosť a preto vítame vo vládnom prehlásení odsek o pozemkovej reforme. Hlavne vo východnom Slovensku je to jediný spôsob odraziť všetky itrigy irredenty, jediný preventívny prostriedok oproti sťahovaniu sa do Ameriky. Na východnom Slovensku žiadame bez odkladu parceláciu andrašiovských i druhých magnátských statkov. Pozemková reforma môže poslúžiť veľmi i delníckému stavu. Hypertrofia našej priemyslovej produkcie bude museť byť zredukovaná. Mnohí delníci ani v žiadnej konjunktúre nenajdú zamestnánia. Prečo nezačať tak ako v Nemecku pri predpoklade schopnosti a lásky k tomuto novému podnikaniu kolonizáciou delnictva na vidiek, čím by tlak v priemyslových centroch bol časom zmiernený. Slovanská duša nikdy neztratila konnex s prírodou. Tam pod svitom ďalekých horizontov aj veľmestom vzrušenej duši delníctva, ktorá ako každá trpí pod tuhou človeka, kynie zas asyl kľudu a mieru.
Záujem roľnictva žiada kategoricky novelisáciu zákona o dávke z prírastku na majetku. Popis majetku dial sa r. 1919 v marci, vtedy keď hodnota produkcie rolníckej stála na nejvyššom stupni. Od tých čias ako známo presunúla sa cenová hladina v neprospech prvotnej výroby v ohromnej miere.
Roku 1914 podvolená bola ku pr. jedna miera poľa na 600 K. Pri popise r. 1919 na 5000 K. Prírastok činí tedy 4400 K, z toho obnosu by musel maloroľník platiť vysokú daň, vzdor tomu, že na základe znehodnotenia poľnohospodárských plodín je dnes výťažok z tejto miery nepomerne menší než drieve. Keď by si bol riekneme, ten roľník kúpil ešte jednu mericu, tak od toho prírastku by ovšem musel príslušnú daň za platiť. Dane vôbec musia prispôbniť sa zvýšenej vnútornozemnej nákupnej sile koruny, lebo roľník na Slovensku nebude môcť splácať svoj e poplatky než v naturaliach a to tým viac, keďže on nebol vstave využiť poválečnú konjunktúru, lebo vtedy keď mohol za vysoké ceny svoje plodiny zhodnotiť, sedeli mu na šíju kontingenty, maximálne ceny.
Preto stojíme z mravních ohľadov na stanovisku rovnoprávnosti a rovnocennosti výroby zemedelskej. K týmto mravným príčinám pridružujú sa hospodárské ohľady, zpomeniem len devalváciu a odnárodnenie pôdy, zoslabenie daneschopnosti jedného z najvážnejších výrobných stavov, emigráciu. Vyplyvajúc z toho žiadame, aby práca roľníka bola práve tak hodnotená a clom ochránená ako priemyslová. Nemožno tu všetko vzpomenúť, čo nášho roľníka tlačí a tiesní. Veľkú krivdu vidím v tom, že podpora nezamestnaných neplatí sa aj robotnictvu poľnohospodárskemu. Tohoto roku zostalo na Slovensku najmenej 30 tisíc sezónnych robotníkov, ktorí nedostali prácu a nutení sú s rodinami hľadovieť. My s uspokojením vítame takú finančnú politiku, ktorá umožní súťažeschopnosť našej produkcie. Je to predovším snaha po stabilisování valuty, jakožto hlavného podkladu a nezbytnosti nášho hospodárenia. Dnes každý obchod zo zahraničia zvrhne sa na špekuláciu, na jednoduché "schieberstvo" s valutou. Český priemysel najnovejšie počína sa orientovať na západ.
Je to dobré mať v rukách vysokohodnotné devísy, ale náš slovenský priemysel gravituje na juhovýchod do zem so znehodnotenou valutou. A tak tým viac trpí pod fluktuáciami meny. Nemusím v tomto ohľade na nič iné poukázať než na tie ohromné ztraty, ktoré nám z inkassácie našich zahraničných požiadavkôv hrozia. Vidíme, že v krajoch inflačných, ako v Rakúsku, čo aj len prechodná relatívna stabilizácia valuty bola už v stave vytvoriť index negativnym 6%.
Je svrchovaný čas, že inflácia rozpočtu je zastavená. Teší nás počuť, že bude sa i ďalej kráčať tým to smerom. Je to jediná cesta spojená se zväčšenou výkonnosťou na odstranenie uhelnej dávky, na uvoľnenie hospodárstva z uhlia a tým ku zvýšeniu nákupnej hodnoty koruny. Ovšem na každé zmenšenie poplatkov musíme hľadeť zo zorného úhľa kompenzácie dane, čo je ťažšia vec, než si to m nohí demagogovia myslia. V tomto ohľade zachovaniu rovnováhy nášho rozpočtu a umožneniu našej súťažeschopnosti musíme donášať všetci veľké a citlivé obeti. Tu jedine drobnou osvetovou prácou, dobrou školou budeme môct docieliť, aby pospolitosťou a spoločnosťou druhé sily hýbaly než dosiaľ. Dnes ovládajú ich zištnosť a hrabivosť. Čo im schádza, je cit povinnosti. Všetci činitelia republikánskí musia hladeť, aby nastalo prehodnotenie mravných hodnôt a aby sa život záujmov zmenil v budúcnosti v život myšlienok a ideálov.
Slovenský hospodársky život nekonečne tlačí a brzdí neurovnanosť tarifálna. Železnice tvoria len prostriedok ku cieľom. Tendencia sebestačnosti nesmie ísť na úkor našich hlavných žriediel daneschopnosti. Kým nebudú priame dráhy na Slovensku vybudované, za ten čas nemožno tam používať mechanicky často z fiskálných ohľadov tie tarify, čo v historických zemiach.
Vôbec by bolo nutno poštovné a železničné tarify snížiť na úroveň západných štátov, ktoré s námi v produkcii konkurujú. Dnešná doprava na Slovensku je o 40% dražšia než v historických zemiach.
Preto odporúčame umožnenie, prepočítanie a prispôsobenie tarifného barr@emu čs. štátnych dráh na Košicko-Bohumínsku a na miestné dráhy Slovenska a Karpatského Ruska. Ďalej zavedenie odstupňovania sadzieb pre väčšiu vzdialenosť a výminečné sadzby pre niektoré zvlášť nepriaznivé relácie a tovary.
Nesmia sa stať také veci, že pri sľavách pre dopravy papieru a cellulosy, uverejnených pred niekoľko týždňami ministerstvom železníc, nie je uvedené ani jedno slovenské mesto. Slovenské papierne a celulosky tedy neparticipujú na týchto sľavách.
Veľký cieľ našej dopravnej politiky vidím na sociálne politickom poli. My nesmieme upadnúť do chyby Nemecka. My nesmieme dať zmrzačiť roľnický stav. V Nemecku poľnohospodársky činné obyvateľstvo kleslo na 27%. Následok bol odľudnatenie vidieku, útek do miest, nadbytok lacnej práce fabričnej vo veľmestách a priemyselných centrách nadprodukcia, zúfalý boj o odbytné trhy, čo donieslo v zápätí svetovú vojnu. (Předsednictví převzal místopředseda dr. Hruban.)
My práve racionálnou dopravnou politikou nesmieme narásť dať nezdravým centrom koncentrácie. Dopravou bude možno tlak zo stredísk veľmesta decentralizáciou umenšiť a tým zdravé zvrstvovanie spoločenských stavov umožniť.
Postrádame ešte tie vývozné tarify pre Slovensko, ktoré boly poskytnuté pružne ku zahraničnej valute ku vývozu dreva na západ. V dreve by sme mohli dominovať na tržišti centralnej Europy a Francie. Vôbec vidím pri tarifách pre drevo veľké nesrovnalosti. Tak na pr. dovozné za drevo triedy C z Gašprova prez Podbrezovú - Vrútky do Bohumína je o 32%, za drevo triedy B až o 40% dražšie než dovozné za stejnou dlžku lokálky a hlavnej trati v Čechách. Dovozné za drevo na pily z východného Slovenska podľa výnosu tarifu 19a soš. 5 je pri vzdialenostiach 300 - 700 km o 20 až 25 % dražšie než dovozné za drevo na pily podľa výnosu tarifu 19b sošit. 1. Dovozné na palivové drevo v prepočítaní prez Košicko-bohumínskou dráhu je pri vzdialenostiach 300-700 km o 14-30% dražšie než podľa sošitu 1.
Naše železníce budú si museť vzať za svoj hlavný úkol podporu cudzineckého ruchu. Vieme, čo znamená cudzinecký priemysel pre Švýcarsko. My máme dosť veľkých atrakcií. Hlavný problém našej dopravnej politiky je ovšem, aby bola kladne vsunutá do svetového medzinárodného provozu. Ona musí spojiť a zaklíniť dopravu železničnú, vnútrozemské vodné cesty a morský prívoz v harmonii s vnútornou a zovnútornou obchodnou politikou, v jednu vyššiu složku nášho hospodárského žitia a bytia. Naša produkčná politika trpí ohromne pod neurovnanosťou daní. V mnohých prípadoch sme na Slovensku dvakráť odanení.
Už vzpomenutá unifikácia je nezbytnou nutnosťou. Maďarský berný systém pracoval s celelnými sadzbami, v mnohom ohľade veľmi vysokými, poneváč vopred eskomptoval nízku daňovú morálku s nekonečne primitívnou organizáciou vyberania dane.
Teraz z razu sme sa tam octli, že maďarský system s vysokými sadzbami zostal v platnosti, ovšem nevyberá sa tým laksným spôsobom ako driev, ale tou dôkladnosťou a presnosťou ako v historických zemiach. Z daňových nesrovnalostí uvádzam len ten jedon príklad, že banky na Slovensku platia daň od vkladných úspor 10%, kdežto v Čechách a na Moravě len 6%. Dalšie veľké bremeno produkčné tvoria ohromné neslýchané prirážky komunálneho hospodárstva, ktoré tiež musia pod štátnym dozorom nastúpiť cestu deflačnú, nastúpiť smernice sporivosti štátneho hospodárstva, Vo výboroch týchto miest, ako aj vo výboroch daňových, žiadame, aby boly roľnícke a živnostenské stavy lepšie než dosiaľ podľa svojej daňovej potencie zastúpené. Vítame investičný program vládny, kto umožňuje podľa receptu nemeckého čiastočne i produktívnu nezamestnanosť. Riešenie bytovej núdze hlavne zo sociálne- politického stanoviska je tu prvým problemom. Najrychlejšia brzda pre nezamestnanosť na Slovensku by bolo ovšem zadánie štátnych dodávok našim producentom, aspoň tej části dodávok, ktorá nám prislúcha. Do teraz ovšem naše produkčné kruhy ani 5, hovorím, ani 5% štátnych objednávok neobdržaly. Náš priemysel a živnostník na Slovensku v dobe núdze o uhlie tiež nebol v stave využiť veľkú konjuktúru. Zasluhuje tedy zvláštneho ohľadu vzatia. Ovšem bez sriadenia nejakého kontrolného úradu, zdali tieto ustanovenia budú dodržané, nebude možno jestvovať. Aby sme neklesli s našou hospodárskou bilancou v slovenských krajoch tam, kde nachádzaly sa za Rakúska kraje alpské, žiadame, aby centrálne vedenie štátnych podnikov, ktorých postavenie na podklad zvláštneho hospodarenia s radosťou vítame, dľa možnosti zostalo zatým na Slovensku. Aby sa nestalo v tomto ohľade to, čo sa stalo s Kbelami a pri nacionalizácii, žiadame, aby nebola robená pressia prenášať správy podnikov nacionalisovaných mimo Slovensko. Naša hospodárska politika musí pri ocenení a uznaní potreby drobnej práce pohybovať sa velkou liniou. My tvoríme srdce Europy, ležíme na historických cestách, ktorými niekdy hlavné prúdy a myšlienky civilizácie mašírovaly. My máme pramene energie uhelnej a vodnej, my dobyli sme si slovenského Dunaja. Do prístavu bratislavského by bolo nutno vsunúť vybudovanie veľkého voľného prístavu libre zony, leboť keď teraz bude vybudovaný kanál Rýn-Mohan- Dunaj, tak tento vodný prístav bude tiež jednou sústavnou etapou západu k Rusku. Vôbec bych si prial ešte zástavnejšie obchodné sblíženie s ruským národom. Južné Rusko by malo tvoriť odbytný trh našej hospodárskej penetrácie. Staré túžby sa zas vrácajú. Nemecko zas obracia svoj zrak ku dráh e Bagdadskej. Nezabúdajme, že historická cesta u nej vedie územím slovenským.