Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

Přítomni:

Předseda: Tomášek.

Místopředsedové: dr. inž. Botto, Buříval, dr. Czech, dr. Hruban.

Zapisovatelé: Benda, Roudnický.

170 poslanců podle presenční listiny.

Zástupci vlády: ministři inž. Bečka, dr. Franke, Habrman, dr. Hodža, Malypetr, dr. Markovič, inž. Novák, Srba, Šrámek, Udržal.

President nejvyššího účetního kontrolního úřadu dr. Körner.

Z kanceláře sněmovní: sněm. tajemník dr. Říha, jeho zástupce Nebuška.

Předseda: Zahajuji 230. schůzi posl. sněmovny.

Dovolenou na dnešní schůzi a na schůze dne 26., 27. a 28. listopadu t. r. udělil jsem pí. posl. Chlebounové z rodinných důvodů; na schůze dne 26. a 27. listopadu t. r. posl. Stodolovi pro neodkladné zaměstnání.

Sděluji dále: Předsednictvo posl. sněmovny jednalo ve včerejší schůzi o řeči posl. Blažka včera přednesené, a usneslo se, aby podle §u 9 m) jedn. řádu z řeči posl. Blažka, vyloučena byla v těsnopisném zápisu o 229. plenární schůzi tatáž slova a z týchž důvodů, jako předsednictvo usnesením ze dne 27. června 1923 podle §u 9 m) jedn. řádu jakožto projevy ohrožující bezpečnost státu vyloučilo z naléhavé interpelace posl. Hakena a soudr. tisk 4206 o řádění policie proti studentstvu.

Došly některé spisy a dotazy. Žádám o přečtení.

Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte):

Dotazy:

posl. Zierhuta předsedovi vlády jako předsedovi min. rady o projevech presidenta pozemkového úřadu v rozpočtovém výboru;

posl. Šamalíka ministru financí o placení daně z přírůstku z ceny nemovitostí při pozemkové reformě;

posl. dr. Lodgmana ministru vnitra o žádosti Václava Strassbergera o vrácení zabavené lovecké pušky.

Předseda: Počátkem schůze byla tiskem rozdána publikace knihovny N. S. R. Č. "Z cizích parlamentů", roč. IV.

Přikazuji výborům ústavně-právnímu a zahraničnímu:

Tisk 4287. Vládní návrh, kterým se předkládá Národnímu shromáždění smlouva mezi Československou republikou a královstvím Srbů, Chorvatů a Slovinců o úpravě vzájemných právních styků, sjednaná v Bělehradě 17. března 1923, s dodatkovým protokolem.

Přejdeme k pořadu dnešní schůze.

Dávám slovo dalšímu řečníku, jímž je pan posl. dr. Buday.

Posl. dr. Buday: Slávna snemovňa! Rok po roku používame príležitosti rozpočtovej debaty k tomu, aby sme vysokú vládu dobroprajne upozornili na tie chyby a nedostatky vladárenia na Slovensku, ktoré toľko zlej krve pôsobia. Mýlil by sa však, kto by sa nazdával, že to činíme úspešne. Chyby sa vyslyšia, čiastočne uznajú, ale náprava temer žiadna. Keby sme boli ľuďmi malej viery a keby sme nemilovali republiku, nechali by sme všetko tak a držali by sme sa hesla: "Mundus quo vadit, vadere sine". My však nie tak, my sa držíme hesla prorokovho shora daného "Clama, ne cesses", hlásaj a neprestávaj. A neprestávame sa dovolávať nápravy, dokiaľ neprijde.

I teraz chceme posvietiť na politickú situáciu dneška na Slovensku s jednej i s druhej strany. Tvrdenie svoje podoprieme výlučne autopsiou alebo pôvodnými dokumenty a nič iného si nežiadame, než aby si toho vysoká vláda povšimla a nápravu zjednala, dokiaľ nie je neskoro. Koreň zla na Slovensku počína sa hneď v dobe poprevratovej. Nemienim opakovať všetky tie právoplatné uzavretia, ale nedodržané dohody, ktoré pred prevratom boly uzavreté medzi českým a slovenským národom. Toto je žalostná kapitola našich oslobodenských dejín, ja to však, ako všeobecne známe, mlčaním pominiem. Nie je však všeobecne známe, že i základy našej samostatnosti, totiž tie mierové smluvy hneď z počiatku boly zfalšované, a to zfalšované v podstatných veciach. Prosím, ráčte si do ruky vziať "Sbierku zákonov a nariadení štátu československého", ročník 1921, čiastka 134, vydaná dňa 31. decembra 1921, č. 508, ktorá obsahuje smluvu medzi "čelnými mocnostiami spojenými a sdruženými a Československom, podpisaná v St. Germaine dňa 10. septembra 1919". Táto smluva vo francúzskom svojom pôvode konzekventne a všade uvádza Čechoslovákov rozdelene a veľkou písmenou písané "Tcheco" a veľkou písmenou "Slowaque". Toto zodpovie pravde a toto zodpovie aj vôli slovenského národa, ktorý ako naprosto rovnocenný sa pridružil k historickým zemiam. Ale i táto Sbierka zákonov v českom preklade už zase konzekventne píše "Československo" jedným slovom, a to zase odpovie chúťkam a cielom pomýleného smeru terajšieho režímu. A pánovia, buďme pamätliví toho, že mierové smluvy sú označované vždy ako nedotknuteľné, každé ich porušovanie je označované ako republike škodlivé, štátu nebezpečné, a tu vidíme, že tie isté mierové smluvy terajší vládny režím sám ruší. (Předsednictví převzal místopředseda dr. Hruban.)

Keď takto zachádza terajší vládny režím s mierovými smluvami, nebudeme sa diviť, že podobne nešetrí ani našich základných zákonov ústavných. § 4 zákona zo dňa 29. februára 1920, podľa § 129 ústavnej listiny, ktorým sa stanovia zásady jazykového práva v republike Československej, doslovne znie takto: "Užívajíce jazyka státního, oficielního, úřady v onom území republiky, jež před 28. říjnem 1918 náleželo ke královstvím a zemím v říšské radě zastoupeným, nebo ke král. Pruskému, úřadují zpravidla po česku, na Slovensku zpravidla po Slovensku". Viďme, ako sa zachováva na Slovensku tento ústavný zákon v šiestom roku našej samostatnosti! Hneď na počiatku som povedal, že použijem len dôkazov vlastnej zkusenosti. Tedy v Nitre na vojenských kasárňach je nápis veľkými literami "Masarykovy kasárny". Podobne "Velitelství pěší brigády" a takto vo všetkých nápisoch všetkých vojenských úradov. Podobne i všetky nápisy štátneho bankovného úradu v Nitre. Všetky železničné vozy i tie, ktoré chodia výlučne územím slovenským, i tie, ktoré boly prebarvené v železničných dielňach na Slovensku, vo Zvolene a Vrútkach, všetky nesú nápisy výlučne a jedine české i v tom páde, keď sa tým zkomoľujú naše určité mestské názvy, na pr. "dílny ve Vrůtcích." Keď sa takto odstrkuje slovenčina v nápisoch, nebudeme sa diviť, že tým menej je ona šetrená v úradných aktoch. Mne sa tak zdá, že vojenské, železničné a finančné úrady na Slovensku dosiaľ jediného úradného aktu nevydaly po slovensky. (Výkřiky slovenských ľudových poslanců.)

Ja som to aspoň nevidel. Podobne i v školskom referáte, ktorý je obsadený výlučne temer Čechmi. I sudcovské výroky českých sudcov väčšinou sú vydané po česky. Výnimku činia v tom ohľade jedine samosprávne administratívne úrady, v ktorých je ešte niekoľko Slovákov, ale českí úradníci, ako sa zdá, držia sa zásady p. spisovateľa a posl. Dyka, "že nie je treba, aby Česi koktali na Slovensku slovenčinu." A poneváč na Slovensku je nepomerne viac úradníkov Čechov, než Slovákov, s celou určitosťou dá sa tvrdiť, že i v šiestom roku našej republiky i proti zreteľnému zneniu ústavného zákona zpravidla sa úraduje po česky a len výminečne i po slovensky. (Tak je!) Kto by v tomto nevidel zúmyselného odstrkovanie slovenčiny a jej zneuznávanie a šľapania nohama samých ústavných zákonov?

Jazyková otázka ešte pálčivejšou sa stáva v otázke vysokých a stredných škôl. Slávna snemovňa! Až teraz vidíme, akú veľkú medzeru má jazykový zákon našej republiky. Ba, pokiaľ tento zákon, a to v § 5 ústavnej listiny, toto hovorí: "Vyučování ve všech školách zřízených pro příslušníky národních menšin děje se jejich jazykem," - lebo toto ukladá článok 9. mierovej smluvy st.-germainskej - pokiaľ tento jazykový zákon má ustanovenia o menšinách, zatým ani slovíčkom sa netýka toho, že i vo školách pre Slovákov má sa slovensky vyučovať. A toto dostatočne osvetľuje záludné ciele pražskej politiky použiť školy k úplnému počešteniu Slovákov. Slávna snemovňa, vezmite do ruky štátny rozpočet ministerstva školstva a nár. osvety! Tam na str. 168 najdete, že v historických zemiach sú stredné školy české a nemecké. Pozrite potom na str. 182 a nasledujúce, ktoré obsahujú položky stredných škôl na Slovensku, a hľadajte tu, či je tu slovenského gymnázia na Slovensku. Nenajdete ho! Niet ho! Školské vysvedčenie ešte v prvých troch rokoch republiky dávalo osobitnú známku zo slovenského a osobitnú známku z českého jazyka. Teraz už slovenský jazyk zmiznul. A pozrite na vysvedčenie stredných škôl a nenajdete tam medzi predmetmi slovenského jazyka. (Výkřiky posl. Onderčo.) Pánovia, nemáme tedy stredných škôl slovenských, slovenskej reči ako predmetu sa nevyučuje na stredných školách. Všetko, čo je slovenské, musí zmiznúť, ako skutočne už ani úradná štatistika nezná na Slovensku Slovákov, zaiste i preto, aby sa ne dalo zistiť, aké more slovenskej krve ročne odtieka zo Slovenska a ktoré more slovenskej krve hojne býva nahraďované prítokom krve českej. Niet o tom pochybnosti: Terajšia pražská politika vyniesla ortel smrti nad slovenským národom, nad slovenskou rečou. A len to je ešte, že vo svojej zaslepenosti a nedočkavosti tento ortel krute a hneď chce prevádzať - a slovenský národ to zbadal a precítnul. To je smer, to je režím, to sú zámery pražskej politiky na Slovensku.

A teraz obraciam sa k vám, páni poslanci na Slovensku zvolených českých strán, keď vy pred týmto svoje oči zavierate a keď vy tomu slovenskému ľudu chcete nabulíkovať, že zastávate slovenskú reč, slovenský svojráz, slovenský národ, tedy ten ľud slovenský zavádzate, ako ste to robili od počiatku a robíte až dosiaľ. (Tak je!) Práve tak zavádzal pán posl. dr. Dérer, keď z tohoto miesta prehlásil, že slovenská ľudová strana pri prejednávaní ústavných zákonov zriekla sa autonomie. Pánu dr. Dérerovi z hodnoverného dokumentu tej doby dovoľujem si v pamäť uviesť toto: Pri prejednávaní ústavných zákonov s ohľadom autonomie všetci poslanci slovenskej ľudovej strany vydali jedno písomné osvedčenie tohoto znenia: Osvedčenie. Dolupodpísaní poslanci slov. ľudovej strany sa osvedčujú, že sa oni síce vyjadrili, aby návrhy ústavových zákonov z vyšších záujmov jednohlasne boly prijaté, proti kompromisnému návrhu p. ministra vnútra (totiž zemské hranice majú byť zachované, samospráva žúp zachovaná, zemský výbor bez legislativy a hlavny župan nad zemiami ustanovený) sa nebudú stavať, s týmto však nijak nezadávajú svoju žiadosť ohľadom samosprávy Slovenska s legislatívnym snemom, želajú si, aby toto pre budúcnosť zabezpečené bolo. Praha, 19. febr. 1920. Dr. Jozef Buday, dr. Karol Kmeťko, dr. Ján Kovalík, Jozef Sivák, Florián Tománek.

Toto naše osvedčenie v ústavnom výbore prečítal posl. dr. Dolanský, poslanec čs. lidovej strany, práve tým cieľom, že v slovenskom národe je silná žiadosť po autonomii, a to vo smysle Pittsburskej smluvy. Pročítal ho poslanec lidovej strany preto, lebo my, slovenská ľudová strana nemáme tam zastupiteľa. Za slovenský klub tam zasedajú len soc. demokrati a agrárnici, ktorí vyhlásili, že celý slovenský klub si neželá autonomie. A celkom totožné stanovisko s týmto osvedčením sme zaujali i vo slovenskom klube. Ba tam podali sme i osobitný návrh na autonomiu, osnovaný dr. Jurigom, ktorý návrh však slovenský klub proti našim hlasom zavrhol. Nech každý si rozsúdi, nakoľko odpovedá tvrdenie pána dr. Dérera, že naša strana pri prejednávaní ústavných zákonov autonomiu zavrhla.

Ostatne v tomto čase, keď sa prejednávaly ústavné zákony, páni na Slovensku zvolení poslanci českých strán sa dopustili ešte jedného hrubšieho politického podvodu. V ten čas americkí Slováci, ktorí toľko obetí na krvi a peniazoch priniesli za naše oslobodenie, vyslali sem do Prahy svojho zástupcu pána Mamateja, výslovne tým cieľom, aby previedli slovenskí poslanci vtelenie potsburskej dohody do ústavných zákonov. Pán Mamatej však sa zapredal za konzulát centralistom a miesto toho spolu s nimi falzifikoval jedno osvedčenie a do Ameriky zaslal, podľa ktorého sa všetci poslanci na Slovensku zvolení, aj slovenská ľudová strana sa zriekajú autonomie. A na to falzifikovali podpisy všetkých slovenských poslancov. O tomto som sa dozvedel z memorandumu amerických Slovákov a hneď som označil v novinách slovenských za podvod a falzifikovanie podpisov ľudových poslancov a vyzval som všetkých ostatných slovenských poslancov k osvedčeniu. Dosiaľ sa však žiadon neozval a títo falzifikátori miesto do kriminálu riadia osud Slovenska.

Pán gen. inšpektor vojska, Machar, ešte r. 1910 napísal tieto slová: "Kdyby mně dnes někdo dal možnost voliti mezi dvojím: Buď český stát ihned anebo ozdravění duše českého člověka z katolicismu, sáhnu bez rozmýšlení po tomto druhém." Hrozné slová, slávna snemovňa! väčšia, než láska k svojmo národu a samostatnému štátu. (Posl. Onderčo: To Bechyně priznáva tiež!) Prijdem na to. A najhroznejšou vecou je to, že tým istým duchom je vedená a Nepodvratný dôkaz toho, že v duši mnohého českého človeka je nenávisť voči katolicizmu presiaknutá pražská politika i dnes. My to aspoň zo dňa na deň na Slovensku s trpkosťou nesieme, že dejú sa veci mnohé, ktoré nesmierne škodia republike našej, ale sú prípustné len na škodu katolicizmu.

Len jedon eklatantný nepodvratný dôkaz, slávna snemovňa, na toto: Nitra, mesto ako také, malo budovu školskú; túto budovu školskú od prvého počiatku, od nepamäti vždycky užívala chlapecká rímsko-katolícka škola. Táto budova bola pozemnoknižne zavedená ako majetok školský k cieľom rímsko-katolíckej cirkve. Minule ešte menované mestské zastupiteľstvo odňalo túto budovu rímsko-katolíckej cirkvi a dalo ju štátnej škole. Výrok tento stal sa právoplatným, hoci bola podaná šťažnosť najvyššiemu správnemu súdu, ktorá však viem, že nemá odkladnú platnosť. Dobre. V tomto páde podľa platných na Slovensku zákonov (Výkřiky posl. Boboka.) mal školský inšpektorát vyzvať rímsko-katolícku stolicu, aby budovu vyprázdnila a odovzdala štátnej škole. To by bolo zákonité pokračovanie, lebo jestli ten výbor mestský, to zastupiteľstvo, malo právo tú budovu odovzdat státnej škole, čo je však otázne a o čom rozhoduje najvyšší správny súd, ale na žiadon pád nemalo právo toto zastupiteľstvo zoštátniť tú rímsko-katolícku školu, lebo podľa platných na Slovensku zákonov stať sa to môže výlučne dohodnutím s cirkevnou vrchnosťou To by bolo zákonité pokračovanie! Lež čo sa stalo? Školský referát 30. augusta pred započatím školského roku protizákonným spôsobom prinútil 9 učiteľov, aby si zažiadali o prijatie ku štátnej škole a potom školník sobral budovu, sobral učiteľov, a sobral i vnútorné zariadenie celej školy, ktoré vnútorné zariadenie celej školy bolo nado všetkú pochybnosť a je dosiaľ majetkom cirkve katolíckej. To bola jednoducho krádež.

Lež ešte toto nebolo dosť, pánovia! Na to mala byť uzavrená formálna smluva medzi mestom a štátom. To by bolo bývalo pokračovanie zákonité i skutočne pokúsili sa použiť tohoto zákonného pokračovania. Prosím, dávajte pozor na dáta. 24. septembra t. r. predostrel starosta obce túto úradnú smluvu medzi mestom a štátom k prejednávaniu finančnej komisii mestského zastupiteľstva. 25. septembra predostrel ju v plene mestského zastupiteľstva, ale ešte i to zastupiteľstvo, ktoré odhlasovalo tú budovu dať štátnej škole, keď videlo šliapanie zákona nohama a obávajúc sa následkov, odoprelo túto smluvu podpísať - to zastupiteľstvo, ktoré to predtým odhlasovalo. Lež pomohol si starosta, istý Šebesta, Čech, jednoducho falzifikoval, antidatoval tú smluvu na 30. augusta. A podpísal ju.

Pánovia, tu sa zrejme šliapajú zákony nohama, tu sa falzifikujú verejné dokumenty len preto, aby bola zachovaná zásada ministerstva školstva, že skorej zahynie republika, nežli by maly byť dopustené konfesijné školy. Pánovia moji, takéto pokračovanie podrýva auktoritu štátu, podrýva dôveru obyvateľstva v štáte. Lež na toto terajší režím nič nedbá a ešte bez hanby sa označuje za štátotvorný.

Et nunc venio ad fortissimum. Nie je v modernej demokratickej dobe možný štát, ktorý by nezabezpečil svojim poddaným slobodu slova, tlače a politického sdružovania. Toto je zásada nepodvratná, touto zásadou vedený i náš štát v ústavnej listine všetky tieto slobody občanom svojim zaručuje. Zaručuje, ale do života práve tak nie je uvedený tento zákon, ako v niekdajšom Uhorsku nebol do života uvedený národnostný zákon. Zrejmý, nad slnko jasný dôkaz tejto pravdy poskytly nám posledné obecné, okresné a župné voľby na Slovensku. Prosím, pánovia, uvážte toto:

Keď sa organizácia našej strany opovážila sísť sa k členskej schôdzi, predseda bol ihneď citovaný k okresnému náčelníkovi. Prosím, mám tu tiež toto predvolanie, podľa ktorého Ján Gróf, roľník z Komjatíc, citovaný je pred okresného náčelníka pre neoprávnené vydržovanie členskej schôdze. Tá neoprávnenosť len v tom pozostávala, že vraj úradom to neoznámil. Lež, veľactená snemovňa, nielen citovaní, predvolaní, ale trestaní boli nemilosrdne za takéto počínanie. Tu mám jedon výrok okresného náčelníka v Prievidzi, podľa ktorého Ján Tvrdý, Tomáš a Ján Minich, všetci obyvatelia z Koša, sú potrestaní per 100 Kč alebo na 5 dní zavretia a to preto - tu je odôvodnenie - lebo tá schôdzka nemohla byť členská, lebo schôdzi boli prítomni temer všetci občania, a keď miestnosť nebola zatvorená. Veľactená snemovňa! V tejto obci 90 % ľudákov hlasovalo, temer všetcia občania a táto nezatvorenosť miesta pozostávala v tom, že boly dvere otvorené. Ostatne obžalovaní potvrdili, že v tejto miestnosti sú dvere samočinne zavierajúce. (Veselost.) Pánovia, neráčte sa smiať, máme ešte iný dôkaz. V Komjaticiach predseda slovenskej ľudovej strany bol pokutovaný preto, lebo v miestnosti, kde sa členská schôdza konala, boly okná otvorené, a tedy miestnosť bola zavrená.

Ešte jedon-druhý dôkaz z vlastnej zkúsenosti. Počas volebnej kampani držal som verejné ľudové shromaždenie v Prievidzi. Vecne, mierne vypravujem voličstvu, a tu celý bez seba pán námestník okresného náčelníka skočí mi do reči a vyhrožoval mi odňatím slova, rozpustením shromáždenia, lebo nedovolí kritizovať úrady a vládu. To je holý skutok. V Močonku v srozumení s predsedom sám som svolal členskú schôdzu. Schôdza uplynula v najväčšej tichosti a poriadku a tak sa i shromaždenie rozešlo. Lež po schôdzi začalo vyšetrovať četníctvo vo veľmi rozsiahlom slohu. Dvaja četníci s nasadenými bodáky vnikli i do môjho bytu a mňa vyšetrovali, čo vzbudilo nesmierne veľké pohoršenie. Ale najcharakteristickejšie a najpeknejšie je na veci to, že keď ihneď som si šiel posťažovať okresnému náčelníkovi a županovi, tí o tejto veci zhola žiadneho vedomia nemali. Učinili to na vlastnú päsť četníci, zrejmý dôkaz toho, že na Slovensku nevládnu administratívne úrady, ale vládne četnícky bodák. (Výkřiky.) Náš režím, ktorý takými prostriedky bojuje, mal by si byť vedomý výpovedi, že bodák je síce pekná vec, ale dlho na ňom sedeť nemožno. Keď takto najhrôzyplnejší úradný teror neosožil, pri posledných voľbách sa dopustili krádeže hlasov. (Čujme!)

Pánovia, nad všetky pochybnosti mám zistené a môžem konštatovať toto: V Cerňanoch ľudová strana dostala 310 hlasov de facto, agrárna 35 hlasov, do zápisnice to tak zfalšovali a napísali naopak a tak ľudovej strane ukradli 275 hlasov. Agrárna strana neoprávnene dostala 240 hlasov. V Bystričanoch ľudová strana de facto dostala 285 hlasov, komunisti 99, agrárnici 47, do zápisnice to prišlo takto: naše hlasy dostala agrárna strana, komunistické dali nám a agrárne komunistom. Takto ukradli ľudovej strane 186 hlasov, komunistom 52 a agrárnici neoprávnene si pripísali 238 hlasov. (Výkřiky ľudových poslanců slovenských.)

Kamenec: ľudová strana dostala 160 hlasov, agrárnici 69, kdežto do zápisnice naopak, ukradli nám 91 hlasov a toľko iste agrárnikom neoprávnene pripísali. Takto sa robily voľby na Slovensku!

A kto by vedel vypočítať, slávna snemovňa, všetky tie malicherné a - odpusťte snáď výraz - hlúpe perzekúcie, akým boli po voľbách naši prívrženci vystavení. (Hlas: A sú ešte!) Videl som sám výroky. Peter Filkorn, obyvateľ v Pravenci, bol pokutovaný preto, lebo vraj močil konope v močidle, v ktorom od nepamäti celá obec konope močila. Fantula v Bojniciach je potrestaný preto, lebo vraj má psa na dvore na dlhom reťazi uviazaného. (Veselost.)

Slovom, slávna snemovňa, posledné voľby na Slovensku boly prevádzané bývalým volebným systémom maďarským, (Hlas: Ešte horším!), lenže v značne zhoršenom a rozšírenom vydaní. Ja sa len jednému divím, že páni slovenskí ministri sa nezapýria, keď toto vidia, že sa to deje a k tomu ešte hlavou musia prikyvovať.

A ešte jedno-dve slová o exponovaných úradníkoch na Slovensku. Toto je otázka veľmi chúlostivá. Tak často a tak dôrazne sa prízvukuje, aby na Slovensko šli len tí najlepší ľudia. Slávna snemovňa, uverte, že nikto by sa viac z toho netešil, keby to tak bolo, nikto si toho viac nepraje, aby tak bolo, ako my. Lež žiaľ, naproti tomu toľkými žalobami, toľkými dôkazy nepodvratnými vidíme, akí sú to ľudia na Slovensku ešte dnes vo veľkej miere. Ďaleko je odo mňa, akékoľvek generalizovanie, vo veľkej miere, hovorím. Je tomu asi dva mesiace, večer o 11. hod. šiel som od vlaku s jedným priateľom, tiež kňazom, ulicami mesta Nitry. Naproti nám ide spoločnosť asi 12členná, hodne natrunčená, samí exponovaní na Slovensku. Vyhneme im, hovorím s priateľom, s opitým človekom nie je hodno sa stretnúť. Učinili sme tak, lež jeden zo spoločnosti, a to, pánovia, diplomovaný inžinier, predskočil pred nás, posmešne sa poklonil a posmešne hovoril: "Pochválen Pán Ježiš Kristus!" Huronský smiech ostatných následoval na to. "Čo nás urážate," hovorí priateľ. "To je tá vyššia kultúra, ktorú exponovaní priniesli na Slovensko," odpovedal som ja a s pokojom som šiel ďalej. V Nových Zámkoch po prekazenom ľudovom shromaždení v železničnej dielni, kde pracuje proti 7 Slovákom 30 Čechov, kde všetky miesta by mohly byť Slovákmi obsadené, v tej dielni na dráhe na druhý deň českí robotníci zastavili prácu a vypovedali štrajk s tým odôvodnením, že oni so Slovákmi spolupracovať nebudú. Pánovia moji, takých výpovedí na Slovensku Česi by sa nemali dopúšťať za žiadnych okolností, lebo psychologicky je isté, že dostanú za odpoveď: "Keď nechceš pracovať na Slovensku so Slovákmi, tak zdochni!" Takéto chovanie sa Čechov na Slovensku najviac propaguje toto heslo. Bývaly poradca školského inšpektora v Nitre ešte v mesiaci januári sudcovským výrokom nitrianskej sedrie bol označený za nečestného lebo sa dopustil skutkov, s ktorými je podľa trestného zákona spojená ztrata úradu. Na vzdor tomu, slávna snemovňa, školský referát ho povýšil, menoval ho za inšpektora do Lučenca a ešte do dnešného dňa tam sedí.

Mnoho sa vypráva na Slovensku, že Slováci nemajú dostatočne kvalifikovaných ľudí a že práve preto musia prijsť na Slovensko kvalifikovaní Česi. Lež akú to majú kvalifikáciu mnohí exponovaní na Slovensku? Zase, pánovia, negeneralizujem, hovorím niektorí, mnohí. Akú to majú kvalifikáciu, nech ukáže táto blanketa, vysvedčenie dospelosti, ktorá ako videť, je razítkom a tiež podpisom riaditeľa opatrená. Takéto blankety nevyplnené kolujú medzi exponovanými na Slovensku. Patrične si ju každý vyplní sám, má už razítko a podpis. A tým složil zkúšku dospelosti. (Výkřiky.) Nože, pánu ministrovi Dérerovi len toľko hovorím, že takejto chytrosti Slovák nie je schopný. (Výkriky slovenských ľudových poslanců.)

Aby som však do jedného zahrnúl: terajší vládny režím ruší mierové smluvy, ako sme videli, nohama šliape ústavné zákony, základy to nášho štátu, umele, akoby zúmyslne prekopáva a prehlbuje prepasť medzi Slovákmi a Čechmi. Všetko toto borí základy našej republiky a navzdor tomu táto práca je označovaná za prácu štátotvornú a my, ktorí sa nápravy dovolávame, sme vyhlašovaní za nepriateľov štátu. Toto je zaslepenosť nepochopiteľná.

Slávna snemovňa! Vtedy by sme my boli nepriateľmi republiky, keď by sme proti terajšiemu spôsobu vladárenia na Slovensku nebrojili, lebo tento vládny spôsob teraz isto iste na Slovensku vedie do záhuby. A ešte pre jednu príčinu sa musíme ohradzovať, aby ste snahy naše považovaly za vlastizradné. Ja sa tuto, slávna snemovňa, osvedčujem, že náš program je pittsburská dohoda, nič viac, nič menej.

Vtelte túto pittsburskú dohodu do ústavnej listiny, začnite ju prevádzať a my sme uspokojení. A, pánovia, pamätajte, že túto osnoval a podpísal pán prezident. (Tak je!) Keď roku 1918 len na základe predpokladov mohol ju držať za potrebnú a užitočnú pán prezident, celým právom môžeme ju držať tiež i my, ktorí sme po päťročných ťažkých a krvavých zkúsenostiach. Keď nás obviňujete, obviňujete samého pána prezidenta, a proti tomu sa rozhodne ohraďujeme, poneváč sme presvedčení a silne veríme, že tento pán prezident, ktorý to toľkokrát vyslovil, že prez celý život miloval a hľadal pravdu, že najde ju i teraz. Keď slovenský národ pri posledných obecných voľbách vyslovil sa za autonomiu, že sa pán prezident pričiní, aby ona do života uvedená bola.

My tedy našu dôveru skladáme v pána prezidenta, ale dôveru k terajšej vláde mať nemôžeme. (Výborně! Potlesk.)

Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Dalším řečníkem je pan posl. Rudolf Bergman. Dávám mu slovo.

Posl. R. Bergman: Slavná sněmovno! Nechci při letošní rozpočtové debatě jíti v žádném směru do merita vládního návrhu státního rozpočtu republiky Československé a finančního zákona pro rok 1924. Chci užíti této příležitosti, abych promluvil několik slov jednak o pozemkové reformě, jednak o věcech zemědělských, pokud k nim předložený rozpočet se vztahuje a pokud tyto zemědělské záležitosti jsou v souvislosti s pozemkovou reformou. Že dnes při jednání o pozemkové reformě musí se mluviti o zemědělství vůbec a jeho rentabilitě zvláště, o tom není jistě sporu.

Především nutno zde říci, že zemědělství trpí jednak daňovým břemenem vůbec a pak daňovým systémem zvláště. Postupující přechod z mimořádných poměrů válkou vyvolaných do mírového hospodářství neděje se v žádném státě, jenž stál v požáru světové války, bez pronikavých krisí jak v hospodářských, tak i finančních. Světová válka připravila pro jednotlivé evropské státy rozsáhlé i rozmanité úkoly na poli hospodářského i sociálního života, takže lze vším právem říci, že příliš dokonale přivedla k platnosti zákon o vzrůstajících úkolech státu. Není arci pochyby, že vzrůst působnosti státu v hospodářském i sociálním životě národa má nutně v zápětí vzrůst výdajů státu. Finanční věda i národohospodářská theorie mluví tu důvodně o zákonu o vzrůstajících vydáních státu.

Co v tomto směru platí o státech s určitou historickou i politickou tradicí, t. j. o státech starých, platí stejnou měrou o našem obnoveném státě československém, a řekl bych, že to o něm platí mnohem více, poněvadž náš stát se zrodil demokraticky bez potřebné opravdové demokracie. Jsem přesvědčen, že při ryzím demokratickém pojímání státu nebylo by bývalo možno všechnu odpovědnost a risiko přesunovati na stát, jejž bylo třeba teprve hospodářsky i finančně podporovat a vybudovat. Pseudodemokracie vedla k přecenění moci a schopnosti státu a k experimentům o uskutečnění státního socialismu veskrze německé koncepce.

Jest s dostatek známo, že státní socialismus, který usiloval o postátnění zemědělství a jiných projevů hospodářského života úplně zkrachoval a zkrachovati musil - právě tak jako robotní systém XVIII. století - pro životní nezpůsobilost. Není dnes třeba šířiti se o tom, že pro kolektivní hospodaření a odstranění hospodaření individuelního, soukromého nejsou dány předpoklady hlavně v povaze hospodařícího dnešního člověka, neboť hospodářsky neplodný systém zhroutil se pod tíhou národohospodářských otřesů, které vyvolal. Oč v dnešní chvíli hlavně běží, jest potřeba zdůraznit, že co dnes těžce doléhá na naši hospodářskou činnost, bylo způsobeno umělým udržováním státního socialismu při životě. Tímto nezdravým režimem utrpělo naše zemědělství nejvíce, poněvadž nemohlo uskutečniti výrobní rovnováhu svých podniků v době, kdy to bylo nejvhodnější. Pozdní a velmi pozdní likvidace protivýrobního resp. protizemědělského režimu byla prováděna a ještě se provádí na účet státní pokladny a tím na účet poplatnictva. Že passiva, která z velké části státu způsobilo státní obhospodařování, zvýšila finanční potřebu státu a vedla k zvýšení daňových i poplatkových povinností poplatnictva, je nespornou skutečností, uvážíme-li, že státní socialismus znemožnil našemu zemědělství intensivní provoz a vede tím k nutnému dovozu drahého obilí z ciziny.

Dnes se všeobecně žehrá na tuhost berního šroubu, avšak chceme-li se snažiti o zjednání nápravy a určiti cesty k tomuto cíli, nesmíme zapomínati na genesi těžkého hospodářského balvanu, jímž jest předanění hospodářské činnosti národa, a musíme při tom zkoumat a poctivě analysovat, co jest produkci opravdu škodlivo.

Jaká jest genese předanění našeho hospodářského života, jsem již naznačil. Vedl-li k němu zákon o vzrůstajících úkolech státu, nutno jíti zpět odstátňovat to, co jest pro odstátnění zralé. Státní správa také počíná chápati, že v hospodářské i finanční politice jest třeba uplatnit nové myšlenky, nové methody a nové směry a výrobní činnost národa umožňovat. To znamená, že daně musí býti zmírňovány a počátek musí býti učiněn zmírněním zákona o dávce z majetku a přírůstku na majetku. Tíha zákona o dávce z majetku a z přírůstku na majetku jest způsobena hlavně zdaňováním t. zv. přírůstku majetku, jímž zákon rozumí hodnotné rozpětí mezi jměním počátečným podle stavu dne 1. ledna 1914 a jměním konečným, zkonstruovaným uměle podle zákonných ustanovení ku dni 1. března 1919. Jest nepochybno, že již v době sdělávání zákona o dávkách znamenal hodnotný přírůstek zcela umělý výtvor, fikci a nikoli přírůstek objektivně zjištěný. Chápu zajisté, že z důvodů technických nebylo dobře možno operovati objektivním přírůstkem majetku. Změna však hospodářských poměrů učinila z dávky z přírůstku jmění těžké břemeno, které poplatníkům působí těžké starosti a nesnáze.