Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1920.
I. volební období.
1. zasedání.
456.
Odpověď
ministra národnej obrany
na interpeláciu členov poslaneckej snemovne poslanca Igora Hrušovského a společníkov (tisk 41)
vo veci legionárov Fr. Votavu a St. Pužeja a hanebného výroku nadporučíka Obruču.
Prípad Vami interpelovaný je mi známy a bol predmetom úradného vyšetrovania už pred podaním interpelácie. Vyšetrovanie viedol vyšší legionársky dôstojník presidia M. N. O.
O nadporučíku Karlovi Obručovi bolo pri vyšetrovaní konštatované, že študoval česky obecnú, strednú a vysokú školu technickú a že ako študent pracoval už v menšinových jednotách a že sa mu nemôže pričítať zlý úmysel, ako by bol chcel legionársku česť potupiť. Úmysel tento nadporučík Obruča vo svojom vyhlásení tiež zcela vytvára.
Velitelstvo 10. pešej divisi charakterizuje nadporučíka Obruču ako vynikajúceho dôstojníka a uviedlo, že ako automobilný referent u divizie musel často veľmi energicky vystupovať pri občasných prejavoch nekázne u mužstva a zvlášte u šoférov, snažiac sa zabrániť plýtvaniu benzínom a materiálom a iným neporiadkom.
Dľa úradného vyšetrenia stala sa Vami interpelovaná udalosť takto:
Koncom marca t. r. žiadal italský legionár Stanislav Pužej, pridelený autokolone čís. 204 o dovolenú na základe telegramu o nemoci svojho otca. Nadporučík Obruča odkázal ho na pozdější čas s tým, že mal už dovolenú vianočnú. Autovojak Pužej dovolával sa v ďalšom dožadovaní sa dovolenej tej okolnosti, že bol za celé tri roky v legii v Italii, kým ostatní sedeli doma, lebo mali vždy náležitú dovolenú. Nadporučík Obruča mu odpovedal, že však v legiach dovolenú domov nemohol dostať. A keď Pužej opät poukazoval, že je dobou ztrávenou v legii poškodený, nadp. Obruča dľa vlastného doznania mu odpovedal: "Prečo tam v tedy chodil, že mohol ostať u zeleného kádru." Týmto výrokom nechcel ani zďaleka vstup do legií podceňovať, ale chcel vojaka upozorniť, že odvolanie sa na príslušnosť k legiám nemalo by byť dôvodom domáhania sa výhod, neodpovedajúcich služebným predpisom alebo záujmom a že má uznať služebné dôvody, pre ktoré mu okamžite dovolená udelená byť nemohla. Dovolenú však pozdejšie od 8. do 28. marca 1920 Pužej dostal.
Dľa vylíčeného stavu veci nebolo možno nadp. Obručovi pričítať zlý, lebo dokonca "velezrádny" úmysel a nebolo preto vzhľadom i na jeho dobrú kvalifikáciu pre tento prípad proti nemu disciplinárne zakročeno.
Naproti tomu legionári Pužej a Votava preto boli potrestaní, lebo dľa vlastného protokolárneho doznania nevyčerpali možnosť žaloby proti predstavenému v smysle príslušných predpisov, ale obrátili sa okamžite na korporáciu demobilizovaných legionárov, členstvo v ktorej aktivne služiacim legionárom nebolo dosiaľ povolené.
M. N. O. dbá toho, by úcta k činnosti legionárov za hranicami bola pestovaná, musí však tiež prísne dbáť i na to, aby všetky predpisy a rozkazy boly dosledne zachovávané všetkými příslušníkmi čs. brannej moci.
V Praze dne 11. srpna 1920.
Ministr národní obrany:
Dr. Markovič v. r.