Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1920.
I. volební období.
2. zasedání.
972.
Interpellácia
posl. Igora Hrušovského, Emanuela Lehockého, Ing. Jána Botto a společníkóv
na ministerského predsedu ako správca ministerstva vnútra, na ministrov zahraničia, národnej obrany a spravedlnosti
vo veci protištátnej akcii maďarskej v Československej republike.
Z Maďarska pod vedenim oficielným i neoficielným, v súčinnosti s úradnými a neúradnými kruhy inych štátov a pri spoluúčasti maďarských a zmaďarčených živlov na Slovensku prevádna sa sústavná práca smerujúca k odtrhnutiu Slovenska od Československej republiky a k pripojeniu ho k maďarskému královstvu.
Práca táto podkopná je vedená zbraniami nielen naprosto nelegálnými ale i nečestnými, a pohybuje sa v úkonoch oslabovania našej brannej sily, špionážou, podnecovaním slovenskej časte obyvateľstva proti Čechom, kazením a falšovaním naších bankoviek, oslabovaním nášho zásobovacého opatrenia. Práca táto deje sa pod rozličnými heslami: pod heslom monarchismu, kresťanstva, triedneho boja, samostatnosti Slovenska, automie slovenskej atď.
Akcia a Maďarska je financovaná maďarskou vládou, a je vedená s ministerskej rady maďarskej úradne cestou ministerstva zahraničného a ministerstva pre národnosti. Je prevádsaná i cestou spoločenskou, organisovane pod menom "Slovenskej centrálnej kancellárie v Budapešti" a pod patronázou maďarskej vlády.
Kancelláriu túto maďarská vláda rozšírila organizovaním vojenského odboru potažne špionážskym oddelením. Vodca tohoto odboru spojac politickú agitáciu s vojenskou špionážou reorganizoval celú slovenskú centrálnu kancelláriu a ním vysilaní agitátori súčasne s politickou propagandou prevádzajú i vojenské vyzvedačstvo. Touto reoganizáciou, ač i lepšia zvýšením diet agitátorov založili základy pozdejšej tak veľkej kancellárie, ktorej agitátori zaplavujú celé Slovensko. Medzi tychto agitátorov patria tiež i nami prevzatí úradníci maďarského cítenia, ktorí za veľké platy posielané im z Pešti o všetkom referujú maďarskej vláde.
Toto vojenské propagačné oddelenie má dnes už troch šéfov, z ktorých každý má svoju grupu a podla toho i celé Slovensko je podelené na 3 části. Poznamenať treba, že toto vojenské propagačné oddelenie pracuje dľa úprav maďarského ministerstva vojny.
Grupy sú označené: Západná, stredná a východná grupa.
Najsilnejšia je východná, ktorá má až na 800 agitátorov, okrem týchto medzi obyvateľstvom massy dôverníkov, ktorí agitujú proti Československej republike takmer od obce k obci.
Propaganda na východe prevádzaná je zväčša židmi, býv. dôstojnikmi rak.-uher. armády, ktorí v čsl. vojsku neslúžia, stále sú na cestách a udržujú pravideľné styky s dôstojníkmi Horthyho armády. Chodia si pre peniaze a direktívy do Pešti a vyzbrojení letákmi a Jehličkom vydávanymi novinami ťSlovenský NárodŤ v tuctoch vracajú sa do Československej republiky, prejdú hranice bez pasu a bez akejkoľvek legitimácie.
Západná grupa má vyše 70 politických agentov a na 400 agitátorov a neznámy počet dôverníkov medzi obyvateľmi maďarských a pomaďarčených obcí. Z Pešti do Bratislavy cestujú na lodi zadarmo.
Šefovia grúp majú v kancelárii každý zvláštnu mapu, na ktorej sú poznačené miesta hlavných organizátorov, okresných povereníkov a dôverníkov v obciach.
Župný povereník, ktorý je hlavným organizátorom dostane rozkaz od šéfa grupy, aby sriadil v niektorom meste, alebo obci t. zv. shromažďujúcu stanicu, ku ktorej má patriť 20—25 obcí. Takéto shromažďujúce stanice sú zväčša blízko hraníc a majú v Maďarsku paralelne organizované stanice. Najviac shromažďujúcich staníc má západná skupina, poneváč Dunaj nie je tak veľkou prekážkou pašovníkom, ako hranice, vedúce okolo Ipla a cez hory, kde sú stráže bdelejšie a hustejšie rozostavené.
Kancellária grupy obozňamuje dôverníkov svojích na Slovensku o svojom ciele týmto vyhlásením:
ťNaša kancellária má jedon hlavný cieľ a to je pripravenie pôdy na Slovensku, aby tam v najbližšej dobe vypukla revolúcia a my, aby sme pod titulom zabezpečenia poriadku mohli vojensky zákročiť a Slovensko zbraňou nazpät vydobiť. Tolo pripravovanie revolúcie vyžiaduje veľmi šikovných a odvážlivých ľudí i preto, aby sme náš plán najneskor na jar ceľkom iste uskutočniť mohli. Totižto do jari chceme slovenské obyvatelstvo opatrit zbraňou, aby za daný znak Slováci, vedení našimi ľudmi, mohli sa obrániť proti Čechom a takýmto spôsobom vynútili si odtrhnutie od Československej republiky. Lebo nesmíme zabudnút, že Slovensko ztratit je rana, ktorá nikdy nezacelie a Slovensko vyhrať je úspech Napoleonský.Ť
ťPreto my musíme sa usilovat sľubom úplnej autonomie alebo sriadením samostatnej slovenskej republiky primať Slovákov k tomu, aby sa od Čechov odtrhli, čo keď sa stane, viete, že Slováci zase budú len tam, kde boli dosiaľ a síce v našej tisícročnej vlasti madarskej.Ť
ťAby sme toto docielili, musíme robit predpráce, organizovať spoľahlivých ľudí, ktorí budú vodcovia Slovákov po čas revolúcie. Musíme sriaďovať stanice, pomocou ktorých budeme v stálom kontakte s našimi pracovníkmi na Slovensku. Čím viac organizácií budeme mať, tým ľahšie a istejšie podaria sa naše plány.Ť
ťTieto stanice do toho času, kým začneme dopravovať zbraň a muníciu, budú mať za úlohu ďalej posielať letáky a inštrukcie organizátorom a dôverníkom. Neskôr, keď už veci natoľko pokročily, že revolúcia už isto vypukne, každý vedúci takejto stanice bude museť pašovať zbrane na Slovensko, aby sme mohli ľud ozbrojit. Po sriadení staníc prichytíme sa hneď k práci, aby sme čím viac dôverníkov získali.Ť
ťDôverníci vždy musia byť v kontakte so svojimi ľudmi a tak podobne i dôvernik s jeho organizátorom. Naši dôverníci musia nás teda upovedomiť o každej pozoruhodnejšej udalosti, ako na pr.:
Prechádzanie vojenských transportov, sosilnenie vojenskej posádky, doprava delostrelectva, munície, kde sú četnícke stanice a aké sú silné, nálada ľudu, kde je ľud priateľsky Čechom a kde sa voči nim renitentne chová, politické trenice strán, prenasledovanie slovenského alebo maďarského obyvateľstva českými úradníkmi atď.Ť
ťKaždú takúto vec musí nám náš dôverník bezodkladne hlásiť a kurýr nám to dodá. Keď naši dôverníci poverenie prijali a sľub vernosti podpísali, povinni sú medzi ľudom stále agitovať proti Čechom, povinní sú šíriť nespokojenost, budiace chýry, majú sa usilovať, aby sa medzi sedliakmi ujalo, že keď Čechov vyženú, oni budú pánmi na Slovensku. Musia zároveň i to sedliakom hovoriť že o toto sa usilajú i jeho vodcovia a síce: Dr. Bulissa, Dvorcsák, Jehlička a Hlinka, ktorí sú tiež zo slovenskej matky zrodení a ktorí nič inšieho na svete nechcú, iba zaistiť blahobyt slovenského ľudu. Ako vodcov len týchto slobodno spomínať, avšak nesmie byť prezradená tá okolnosť, že sú s maďarskou vládou v úzkom spojení a že ich táto podporuje. Získavame ľudí tým, že sľúbime každému, kto v revolúčnej práci účasť bude brať, že na oslobodenom Slovensku dostane krásné a vedúce postavenie a i hmotne že bude podporovaný. Ľudí sa nám prihlásilo už veľmi mnoho a môžem povedať, že na tisíce agitátorov chodí dnes po Slovensku, ktorí pracujú za celistvost Maďarska.Ť
Aby propaganda, prevádzaná na Slovensku bola čím úspešnejšia, maďarská ústredná kancellária sa rozhodla, že ju budú viest odvoláním sa na zásady Wilsoné a že bude propagovať žiadosť o slovenskú autonomiu a bude podporovať i Hlinkovu stranu. Maďari propagandu prevádzajú slovami a rozširovaním letákov a síce slovami tak, že rozchyrujú medzu Slovákmi, že im Češi chcú vziať slobodu, vieru a materinskú reč a že ich chcú počeštiť. A preto že každý Slovák musí bojovať za autonomiu, ktorú keby im Češi nechceli dať, od Maďarov, keď sa o pomoc na nich obrátia, iste dostanú. Títo agitátori roztrusujú chýry, že dnešný stav je nemožný, že nie je žiadna hranica, ale len demarkačná čiara, ktorú Češi budú muset hned opustiť, akonáhle Slováci pomocou Maďarov, budú si žiadať sebaurčovanie právo. Všade rozchyrujú, že Češi násilne rekrutovali Slovákov a síce preto, aby ich všetkých mohli poslat do Čiech a čechov miesto ních na Slorensko, aby tak podarilo sa im zaplaviť celé Slovensko. Hovoria, že pravý Slovák musí nenávideť Čechov, nesmie slúžiť v českom vojsku, ale má sa prihlásiť do čiste slovenských plukov, ktoré sa na obranu Slovenska formujú v Maďarsku. Každý agitátor má rozchyrovať, že Češi sami falšovali kolky na peniaze, aby takým spôsobom ožebračili Slovákov. Nahovárajú ľudom, že maďarské vojsko, ktoré je nádherno vyzbrojené a vystrojené dostalo rozkaz, že keď Slováci si toho budú žiadať, aby im hneď pospiechalo na pomoc a ich z českého jarma vyslobodilo.
Letáková propaganda maďarská je neobyčajne silná, k dokumentovaniu toho, v akom smere sa nesie, podávame tu osbah niektorých letákov:
ťSpotvorili nás!
Kto sa pamätá na umelecký obraz českého maliara Věšina, na ktorom dobrosrdečný Slovák idúc večierkom domov z potutvarnej práci, a na začiatku dediny vidiac na stľpe nové meno obce — pravda pomaďarčené — hlboko vzdychnul si: jako vlastne menuju tú našú obec?
Obraz tento vtedy veľmi využitkovali slovenskí národovci proti nejapnej, hlúpej politike Maďarov, ktorí zvláštnu úľubu nachádzali v tom, že prastaré mená obcí maďarčili, tak že naši Slováci ani nevedeli, kde vlastně bývaju, jako sa volá jejich rodná obec.
A dnes co vidíme? Dnes Česi zmenili odrazu mená nielen jednotlivých obcí, lež celého Slovenska. Znášho pekného Slovenska spravili Česko-Slovensko! Nuž bratia milí! Čo poviete na toto? Kde je teraz ten český umelec maliar, ktorý stojác na úpätí Karpátov, namaloval by malebné kraje nášho Slovenska a my Slováci spytovali by sme sa, jako vlastne volaju teraz vlasť našu?
Jestli čo, tak táto otázka bola by dnes na čase! Dosial sme vedeli, že vlast naša milá volá sa Slovenskom, prečo bolo ale spotvorené meno jej na Česko-Slovensko? Toto nech nám vysvetlia tí údajní vodcovia sloveaského ľudu, ktorí sa hrde biju v prsia a zpupne hlásaju, že jedine oni vedia, čo je prospešné slovenskému ľudu.
Keď sa boli tak hrozne pohoršili, že Maďari maďarisovali, spotvorili mená jednotlivých obcí, prečo mlčia teraz, keď Česi spotvorili odrazu meno celého Slovenska, pomenujúc ho Česko Slovenskom.
Bratia milí, keď sme predtým celým právom protestovali proti pomaďarčeniu mien jednotlivých obcí, tým ráznejšie ozvime sa teraz proti spotvoreniu mena nášho Slovenska!
Vyprosme si raz na vždy, aby nás Slovákov spotvorili na Čecho-Slovákov! Udrime pásťou na stôl, a keď treba aj inam, prípadne aj na hlavy tých judášskych Slovákov, któri úľubu nachádzaju v takomto spotvorení nášho Slovenska, a tak v spotvorení nás všetkých!
My vzdor tomu ale zostaneme Slováci! A žiadame si ajna ďalej samostatné Slovensko!Ť
Alebo:
ťPriatelia moji!
Ťažké chmúry, čierné oblaky rozniesly sa po oblohe nášho Slovenska. Cudzý ľudia rozkazuju nám. Po dedinách a mestách stretáme sa všade s neznámymi živlami, všade počujeme ušiam naším cudzú českú reč. Toto všetko deje sa údajne v záujme nášho oslobodenia. Len to by rád vedeľ, zpod čoho chcú nás Češi oslobodiť? My Slováci požívali sme aj dosial úplnú občiansku a politickú slobodu, nikomu sme neboli poddaní, boli sme pánmi tu doma.
A čo je hlavné, poživali sme aj úplnú náboženskú slobodu. Dosial nás nikto nehatil vo vyznávaní nášho náboženského presvedčenia. Modlili sme sa tak, jako nás to učili otcovia naši a jako nám to nakladali duchovní naší. Uctili zme si vieru a náboženstvo otcov naších. Nikto nám to nezazliával.
A teraz títo cudzinci, títo udajní naši osloboditelia miešajú sa aj do naších náboženských záležitostí. Im je trňom v oku náš náboženský cit, naše katolícké presvedčenie. S kroka na krok urážajú naše náboženstvo naše náboženské city. A teraz nás konečne odtrhujú od rímskej svätej stolici.
Dokedy budeme toto trpeť? Katolík.Ť
Alebo:
ťVojaci! Slovenski druhovia!
Maďarskí druhovia!
My, ktorí sme dlhé roky bojovali za slobodu nášho ľudu, teraz pod najstrašnejším otroctvom stenáme. Pijavice žijú na našom tele, ktoré cicajú našu životnú silu, odoberajú nám potravu potupnym terrorom utlačuju naša reč. Ešte nikdy nemučili tak národ, ako nás mučia českí ľúpežníci. — Vojaci! My sme mužovia a nemôžeme sa dalej dívať na natiskajúcu sa cudzú čriedu. Vyžeňme ich! — Český vojak je nám nie nepriateľom, on je tiež len poľutovania hodnou obetou hriešnych a rabujúcich pražských veľkých pánov. Vysvetlite teda i českým druhom, že nesmú do služby rabovania a utlačovania vstúpiť. A Vy slovenští a maďarskí druhovia organizujte sa! Hotujte sa ku oslobodeniu. Spojte sa a buďte i teraz v oddieloch. Kto špionuje, kto je zradca, potrestajte ho hrozne. Vašou čestnou povinnosťou je Vašu silu pospolu držat a drahú rodnů zem od českých votrelcov oslobodit.Ť
Alebo konečne nové slovenské ťdesateroŤ:
Čo žiada slovensky národ?
1. Národ slovenský žiada náhle odtrhnutie sa od Čechov a uvedenie jeho samosprávy.
2. Národ slovenský žiada zrušenie pomenovania ťČesko-Slovenský NárodŤ, poneváč my sme nie Češi, ani Čecho-Slováci, ale Slováci.
3. Národ slovenský žiada rýchle nariadenie hlasovania ľudu v záležitosti, kam patrí Slovensko.
4. Národ slovenský žiada, aby českí úradníci, a skrz českú vládu osadení ľudia hneď zanechali Slovensko.
5. Národ slovenský žiada, by českí vojaci a českí četníci zo Slovenska bezodkladné odvolaní boli.
6. Národ slovenský žiada úplnú neodvislosť a samostatný národny vývin.
7. Národ slovenský žiada, žeby ako samostatný národ spojil sa s územím Maďarska.
8. Národ slovenský žiada, aby v tomto spojení zachována bola jeho samostatná národná organizácia.
9. Národ slovenský žiada, aby toto spojenie s Maďarskou krajinou spoločnú kráľovskú štátnu formu prijalo.
10. Národ slovenský žiada, aby každý člen jeho, slobodný, mocný a zámožný bolŤ.
Takýmto a inými podobnými letákmi maďarská vláda cestou jej slovenskej kancellárie zaplavuje v obrovských massách Slovensko.
Po ratifikácii trianonskej smluvy kladú Maďaři celú svoju náděj v údajný odpor Slovákov proti Čechom a k tomuto cielu radi by použit menovite náboženské cítenie slovenského ľudu. Sprostriedkujúcim nástrojom je im tu povestný renegát páter Jehlička, ktorého poslali před nedávnom do Ameriky, aby medzi americkými Slovákmi započal akciu velkého slohu, zkadial by sa potom hnutie prenieslo i na Slovensko samé. Americká akcia má byť veľmi opatrne vedená, aby mohla do istého súzvuku přísť s dnešnými vnútropolitickými pomerami na Slovensku. Jehličkoví spojenci na Slovensku organisujú takzvanú kresťansko-sociálnu stranu a počítajú na spoluhranie s istými živlami slovenskej ľudovej strany.
Dr. Eugen Tvrdý, teraz kresťanský sociál, predtým člen slovenskej ľudovej strany Jehličku v článku svojom uverejnenom 6. januára 1920 pod titulom ťPrečo sa stal Jehlička vlastizradcomŤ pokúsil sa následovne umývať v očiach slovenského ľudu:
ťŽe tedy Jehlička zostal vlastizradcom to je skutečnost, je teraz ale otázka, prečo ostal vlastizradcom?Ť:
ťNepriatelia slov. ľud. strany tvrdia že Jehlička neostal vlastizradcom, ale že takýmto bol od počiatku, že teda od počiatku pracoval za spojenie Slovenska s Maďarskem, ba áno, toto obvinenie chcú přišit aj Andrejovi Hlinkovi za golier, t. j. že aj on v tomto smere pracoval od počiatku a že aj parížska cesta bola s týmto úmyslom prevedená a konečne, že aj celá slovenská ľudová strana v tomto smere pracuje.Ť
ťNie, pánovia, toto je zlomyselné tvrdenie od vás. Jehlička nebol od počiatku vlastizradcom, ale takýmto ostal len po parížskej cestě a vlastizradcom ste ho spravili len vy s vašou nešťastnou politikou. Keby ste ho pre jeho dobré slovenské a katolické presvedčenie neboli pronásledovali a jemu žalárom vyhráželi, nebol by ušiel do Maďarska. Že sa Jehlička stal vlastizradcom a že jeho, zpočiatku pekné a chvályhodné vlastenecké úmysly proti našej republike neuskutočil a že ich teraz vlastizradnou prácou zmenil, to je, pánovia, od vlády, len vašou a výlučne len vašou vinou. Mohli ste dat autonomiu, ktorú si mimo bratislavskej, za vládou bažiacej skupiny, žiada celý slovenský národ a mali ste šetriť práva kat. církve a neprenasladovať tých, ktorí za tieto práva bojujú, a tak by ani Jehlička nebol ostal vlastizradcom. Vy jste ho k tomu donútili.Ť
Vtedy bol Dr. Tvrdý ešte členom slovenskej ľudovej strany. Dnes už prevesloval do povážlivejšej skupiny: kresťansko-sociálnej.
Táto skupina má činnost parlamentárnu i mimoparlamentárnu. Parlamentárna činnost jej je známa, a bude známa i jej činnosť pri vyjednávaní u vlády vo veci prepúšťania internovaných agitátorov maďarských. Mimoparlamentárna činnosť jej je však zaujímavejšia a vrcholí v osnovaní organisovaných spiknutí proti republike našej. Je úplne pod vedením maďarského ministerstva.
Ako jeden z mnohých dokladov o tejto jej činnosti uvádiame tu nasledujúci opis súdobného protokolu:
ťZápisnica, spísaná v Bratislave, 9. října 1920 s Jurichom Ostášom, bývalým učiteľom, narodeným v Kláštore pod Zniovom 4. prosinca 1888, slobodným. Je v podozrení pre účast v zbrannom povstaní proti republike Československej. Já, Jurich Ostáš, do zápisnice pred svedkami udávam nasledovné:
Dňa 6. srpna 1920 som dostal list od Budnayho, ktorý nateraz býva v Leviciach v ktorom ma vyzýval, aby som sa po obdržaní listu hneď dostavil do miestnosti kresťanských sociálov v Leviciach. Ja po obdržaní listu hneď som sa vybral na spomenuté miesto, kde som našiel Rudnaya, Mikoloviča, Viktora Katkina bývalého nadporučíka a viacerých mne neznámých osôb. Rudnay hovoril o terajšom politickom a hospodárskom položení Slovenska a zároveň vyzýval prítomných, aby vlasteneckej povinnosti zadosť učinili. Medzi iným poznamenal, že v Maďarsku sa chystá akcia proti republike, vlastne zbranné zakročenia, ktoré my na Slovensku podporovať musíme. Prítomným rôzne direktivy dal. Rudnay po tomto sadol si ku mne a tak aby druhí nepočuli povedal mi, aby som prevzal rozširovanie propagandy v obci Beleg a na okolí, a aby som zadovážil zprávy. Ja na toto som odpovedal, že propagandu robiť v spomenutej obci je nemožné pre chovanie sa obyvatelstva. On ma vyzval, aby som v páde zbranného zakročenie zapálil vatru na výšine pri obci Rendve. Ja, som mu to prislúbil, že mu to urobím. Vatra mala byť zo snelných konárov slamy a zo šúlkov kukurice. Ja som vidal toto za nemožne, nosiť na výšinu drevo, preto navrhoval som aby sa zapálil stoh slamy stojáci na výšine. Mňa znepokojovalo moje poverenie, a preto povedal som Budnaymu, že dokedy bude trvať ešte moja úloha. On ma uspokojil, že organisovanie je v tuhom prúde a aby som len vydržal. Peniaze alebo dary mi vôbec nesluboval. Pozdejšie ma Budnay častejšie povolal k sebe, ale poverenie mi žiadne nedal. Sdelil, že organisovanie je v behu, a sicé v Nových Zámkoch, Komarne, Leviciach, Nitre, Velkých Šuranoch, vlastne na celom Slovensku. Dňa 2. oktobra mi oznámil Čapay, levický advokát, že maďarská vláda povstanie odročila. Týmto moje poverenie bolo tiež odročené. Bližšie dáta o organisácii neviem. Počul som v Leviciach u strany kresťanských sociálov, že v okolí Velkých Šurian má byť ukryté väčššie množstvo pušiek a gulometov. Toto všetko som udal bez akéhokolvek primitenia. Djh. Osztáš Imre v. r.Ť Nasledujú podpisy svedkov.
Podobne, ovšem že s inými detailami svedčilo viacero svedkov. Zaujímavé je, že štátny návladí bratislavský prepustil 26 obvinených na slobodu, ačkolvek podržal voči ním jednanie pre účasť v zbrannom povstaní. U hlavného obvineného, Vojtecha Rudnayho ve Vyšnom Žembere, najdený bol celý arsenál zbrane, organisačné plány, menoslov spiklencov na celom okolí, mapy so signálmi, označenia, kde sa majú vytrhať železničné kolajnice, soznam čsl. vojanských formácií a ích rozloženie atd.
Zástoji, ktorej hrajú organisácie kresťansko-sociálne, charakterisuje nasledovné hlásenie z Prešova, poslané maďarskej vláde a zachytené na hranici:
ťMy tu máme silnú organizáciu, v ktorej hrajú hlavný zástoj: P., R., P., Major R., V. a ja. Naše veci veľmi dobre stoja. Na vidieku máme podnes už niekolkých pove reníkov a teraz chceme nadviazať styky i s prepusteným učitelom v U., myslím menuje sa J. Pomocou našich ľudí podarí sa nám dostať spojenie na Orlové, aby sme častejšie mohli byt v spojení s L., ktorého kurýr každé 2 týždne prináša nám zprávu. Musím totiž poznamenať, že my L. držíme za pravého maďarského vlastenca, kdežto R. prichodí nám ako človek, ktorý chce urobiť karieru.
ťVzhladom na mierové pojednávanie, aby sme smer našej ďalšej práce vedeli, vyšleme tieto dni Jozefa Gh., dobrého priatela plukovníka L. do Pešti, aby sa s vládou na ďalšom. postupe dohovoril. Predovšetkým sa však chceme poradiť i s plukovníkom L. Najbližšiu nedeľu založíme organizáciu kresťansko-sociálnej strany, aby všetko na každý prípad bolo maskované.Ť
ťMy aby sme tu v takých okolnostiach žili aku pred tým, musíme všade zakladat maďarské organizácie. Poneváč však dnes pod týmto titulom je to ešte nemožné, musíme tieto pomenovat kresťansko sociálnymi, v ktorých musia byť zastúpení i Slováci aby sme si takýmto spôsobom vychovali svojich ľudí, hlásajúcich nemožné spolužitie s Čechmi. Slovákov potrebujeme preto, lebo oni su len element, ktorý zo Slovenska jedine je oprávnený žiadať si spolužitie alebo v Československom štáte, alebo v Maďarsku. My to urobiť nemôžeme, len pracovať možme na tom, aby Slováci toto posledné si požiadovali. Nesmieme však popritom zabudnúť, že našim hlavným cielom je to, aby sme mohli pri volbách všade kandidovať našich ľudí Maďarov, alebo maďarsky cítiacich Slovákov, ktorí s nemeckými a ľudovými poslanci budú tvoriť opozíciu, takzvaný blok národnostných menšín, alebo lepšie rečeno blok utlačených národov v Česku. Jedine len takýto spoločný postup proti nenávideným Čechom môže zabezpečit českým Nemcom pripojenie sa k veľkému Nemecku a nám k našej drahej vlasti. Aby táto práca a jej postup išiel podla jednotného plánu Dr. P. nadviazal styky s Nemcami.Ť
ťAni ja, ani dr. K. ani jedon z nás vodcov nie je kresťanským socialistom, ponevác zásady tie neuznávame. Ale sme Maďari, ktoří musíme sa prisposobiť a musíme pracovat tak, ako sa dá. Ked treba kresťanský socialismus, ták sem s ním a ked treba inšie... nuž i s tým budem, len ked vedie k jednému nášmu cielu.Ť
Odhliadnuc od propagačnej prace, je povážlivé i organisovanie vojanské pre služby maďarské na Slovensku. Toto deje sa pod vedením maďarskej vlády sdružením ťMoveŤ (Magyar országos vederö egyesület). Sdruženie má množstvo členov na Slovensku, ktorí sú opatrení legitimáciami spolku.
Maďarskej vláde slúžia i isté osoby v dôležitých službách čsl. ministerstva národnej obrany sa nachodiace. Smernice pre mobilisáciu vydané generálnym štábom naším v Prahe 31. prosince 1919 pod číslom č. j. 54.000 org. mob. dostali sa do rúk maďarských. Predseda jednej velkej kresťansko-sociálnej organisácie na sloveaskom východe mal v rukách soznam a označenia mierovej organisácii čsl. armády prv než velitel vojenskej skupiny východného Slovenska.
Propaganda maďarská je u nás odvážlivá, na široko a silnými prostriedkami vedená, krajne nebezpečná.
Opatrenia vlády proti nejsú naprosto nedosťatočné. Státne zastupitelstva a súdy československé úplne zabúdajú na povinnosť svoju voči bezpečnosti štátu. Platné zákony s trestnom stihaní podnecovania, búrenia, špionáže, velezrady sú len na papieri, a propaganda maďarská preto smelo pracuje. Z tribúny rečnickej v snemovni a senátu štvavé reči proti štátu, proti československému národu niemálo prispievajú k úspechom maďarským. A na Slovensku stíhaní sú tí vojaci 5. pluku pešieho (v Tornali), ktorí sa odvážili rušit prácu Szentiványiho.
Narodne uvedomelý slovenský ľud je nad týmto stavom, nad touto netečnosťou ústrednej vlády krajne roztrpčený. Je celý rad miest kde zjavily sa — zaisté nežiaduce — prípady svépomoci, pri čom i nevinní ľudia trpeli. Nutno predísť tomu, aby nedošlo k vážnym aktom nektorého ľudu proti menšine maďarskej.
Pýtame sa preto:
1. Či má pán minister zahraničia vedomost o akcie maďarskej vlády, jej úradov a exponentov na Slovensku, či má vedomosť o súčinnosti jej v tomto smere s niektorými inými nám nie priateľskými štátmi, a čo hodlá k zabráneniu vmiešania sa cudzích vlád do naších vnútorných vecí učinit?
2. Či má pán ministerský predseda ako správca ministerstva vnútra vedomosť o horeuvedených veciach, či hodlá energicky potierat maďarskú propagandu na Slovensku, a či chce zamedziť a znemožniť maskovanie jej pod kresťansko-socialnym plášťom?
3. Či má pán minister spravedlnosti známosť o tom, že štátne zastupitelstva a súdy na Slovensku nevenujú náležitú pozornost horeuvedeným činom protištátnym a či chce upozorniť patričné orgány na nutnosť rigorósneho prevádzania zákonov a stihania označených prečinov ex offo.
4. Či má pán minister národnej obrany vedomosť o horeuvedených veciach, či chce zamedziť vojanskú organisáciu ťMoveŤ na Slovensku a či chce porobiť náležitá opatrenia, aby tak dôležité listiny, ako sú mobilizačné plány, nedostávaly sa nepovolaným rukiam a očiam a nestaly sa verejnými tajnostiami?
V Prahe, 3. prosinca 1920.
Lehocký, Hrušovský, Ing. Botto,
Dr. Dérer, Oktavec, Čundrlík, Kovačič, Tadlánek, Stodola, Dr. Vanovič, Dr. Klimo, Dr. Šrobár, Dr. Blaho, Janček, Sopko, Dr. Markovič, Zverec, Sychravová, Benda, Dr. Medvecký, Bečko.