Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1921.

I. volební období.

2. zasedání.

1720.

Odpoveď

ministra školstva a národnej osvety

na interpelláciu poslancov Dra. Hodžu, Dra. Klímu a súdruhov

v otázke odstranenia Eda Valu, Jána Koválika a Jána Moyzesa, slovenských profesorov, čo dočasných správcov (č. tlače 963.).

Keď roku 1919 bolo rozhodnuté o sriadení ženského učiteľského ústavu v Prešove, poverený bol dočasnou správou ústavu na návrh a prianie slovenskych poprednych mužov profesor Mikuláš Moyzes. Pripomínam, že bývalý dočasný správca menovaného ústavu volá se Mikuláš Moyzese a nie Ján. Profesor Moyzes pre úrad sebe sverený nemal kvalifikácie pražiadnej, ani vedeckej (je zkúšaný iba z hudby), tým menej odbornej. Ako dočasný správca sa celkom neosvedčil. A i keby bol správu ústavu viedol ku plnej spokojnosti, nedostatok jeho vedeckej kvalifikácie nedovolí, aby mohol byť podla zákona zo dňa 27. mája 1919 (č. 293 sb. z. a n.) ustanovený definitivne; podľa uhorských predpisov, zrušených uvedeným zákonom, ovšem by mohol byl definitívne ustanovený.

Profesor Moyzes sa o správu útavu vôbec nestaral, ba ani úradných listín a prípisov nepodpisoval, ponechávajúc túto vec učiteľke Márii Uličnej, ktorá ich podpisovala ako "starostka" (seniprka sboru).

Činnosť jeho bude dostatočne osvetlená disciplinárnym vyšetrovaním, ktoré proti nemu bolo nariadené výnosom ministerstva školstva a národnej osvety zo dňa 8. listopadu 1920 čís. 68.460. Ide tu menovite o deficity, ktoré boly zistené novým riaditeľom v pokladnici ústavu v úhrnnej čiastke 3955 K 36 h.

Správou stredných škol košických, reálneho gymnázia a reálky, boli na doporučenie slovenské poverení Albert Wallo z gymnázia v Užhorode a Ján Koválik z reálky v Pešti.

Ani jedon ani druhý nemal dostatočnej usposobilosti na vedenie škol tak dôležitých, ako sú stredné školy košické. Čo aj pripustím, že profesor Wallo a Koválik sú dobrými učiteľmi, predsa musím vyhlásiť, že pre administratívné a pedagogické vedenie ústavu celkom nestačili. Prof. Wallo na reálnom gymnáziume v Košiciach, ktorého správou najprv bol poverený, dlho nevydržal. Už po jednomesačnom účinkování nahradený bol novým správcom Karlom Murgašom a poverený bol vedením jazykových naukobehov pri býv. vyššej dievčenskej škole (teraz dievčenské ref. reálne gymnázium) v Košiciach, Prof. Wallo za svojho účinkovania na reálnom gymnáziume medzi členmi profesorského sboru obľuby si nezískal, a to pro svoje pánovité vystupovanie a pre svoju neschopnosť. O pedagogických schopnostiach prof. Wallu svedčí fakt, že v jazykových naukobehoch sveril jazyk československý v jednej a tej istej triedě dvom učiteľom, aby vraj jedon doplnil to, čo druhý zabudne. Túto skutočnosť doznáva sám profesor Wallo v 259. čísle "Slováka" zo dňa 30. novembra 1920.

Dievčenské ref. reálne gymnázium spravoval tak, že rodičia nechceli detí k nemu dať. Škola mala len meno slovenské, učilo sa najviac po maďarsky. Prof. Wallo ako riaditeľ ústavu slovenského písal v obežníku oznamy po slovensky i po maďarsky a mnohé oznamy pre sbor len po maďarsky, hoci tu mal učiteľky, ktoré po maďarsky nevedeli. S niektorými učiteľkami hovoril len po maďarsky. Jeho znalosť slovenčiny bola biedna, ako by bolo možno doložit chybami v úradných zápisoch a oznamoch. Profesor Wallo ako správca ústavu nepostaral sa o vyčistenie budovy, ktorá bola zanečistená vojskom o prázdninách 1919. Inspekčná zpráva o ňom je veľmi neprajná. Riaditeľskej agendy bol úplne neznalý. Neznal, ako má viest účty, ako sostaviť rozpočet, ak podávat zprávy, ako vybavovať úradné aktá. Nepostaral sa, hoci mu to bolo rozkázané, aby bol sostavený inventar sbierok a pomôcok. O doplnenie sbierok a pomôcok sa nestaral vôbec. Peniaze, ktoré od žačiek na pomôcky vybral, odviedol bernému úradu. Posádkovému veliteľstvu v Košiciach vydal poistenky na vypožičané a zrekvirované náradie, takže terajšia správa ústavu nemá v ruke žiadneho podkladu, podľa ktorého by mohla žiadať vrátenie majetku. Charakter ústavu bol, ako povedané, úplne maďarský. V ústave boly obrazy a nápisy čiste maďarské, tiež v priečelí budovy bol stále zachovávaný maďarsky nápis "Magyar királyi allami felsöbb leányiskola".

Tiež košická reálka robila zo správy profesora Koválika dojem ústavu celkom maďarského. Vo vnútri bol jediný slovenský nápis "Riaditeľna" a "Hovorte po slovensky", druhé nápisy, na triedach i na kabinetoch boly len maďarské. Disciplina na ústave bola veľmi slabá. V inspekčnej zpráve o Koválikovi, ktorá je pre neho veľmi nepriaznivá, sa praví, že v triedach nebolo obrazov prezidenta republiky, zato v triede II. bol obraz Pešťbudína, plastická mapa bývalého Maďarska, v telocvične potom ovenčené boly nápisy, označujúce víťazstvo centralných mocností s příslušnými letopočtami, ako pamiatky na zašlú slávu. V riaditeľne visely obrazy maďarských popredných mužov, Košúta a Eötvösa. Na ústave neučilo sa podľa predpísaných osnov. Vobec pedagogicko-didaktické vedenie bolo veľmi slabé. Nebolo poriadku v triednich knihách, nebolo triednych katalogov, nebolo tlačív, nebolo nič. Schopností administratívnych profesor Koválik vôbec nemal. Tiež knihy účtovnícke viedol v neporiadku. Inventár ústavu nebol revidovaný. Nebolo konštatované, čo chybí.

Všetky tieto doklady svedčí, že prof. Koválik bol — mierne povedané — málo energický a že nemá schopností na vedenie tak dôležitého ústavu.

Tým, že profesori Ján Koválik, Mikuláš Moyzes a Albert Wallo boli na počiatku školského roku 1920/21 pozbavení svojich funkcií správcovskych, nestala sa im pražiadna krivda. Podľa svojich dekretov boli všetci troja poverení správou dotyčných ústavov iba dočasne, a to na školský rok 1919-20. A poneváč postavenie ich ako správcav bolo iba dočasné a len na určitý školský rok, nebolo treba disciplinárneho vyšetrovania, poneváč postavenie ich ako profesorov zostalo nedotčené.

Praha, dňa 19. februára 1921.

Minister školstva a národnej osvety:

Dr. Šusta, v. r.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP