Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1921.
I. volební období.
2. zasedání.
1733.
Interpellácia
poslanca Dr. Klimu a spoločníkov
ministru školstva a národnej osvety a ministru financií
v záležitosti zaopatrovacích pôžitkov pre neštátnych učiteľov-penzistov a učiteľskych vdov a sirôt.
Z najpálčivejších otázok na Slovensku je usporiadanie zaopatrovacích pôžitkov pre učiteľov — penzistov a učiteľskych vdov a sirôt, menovite neštátnych. Kým o štátnych učitelov — penzistov — bude postarané prevedením penzíjnej časti paritného zákona (zákon zo dňa 23. mája 1919, č. 274), penzionované učitelstvo neštátno, ako aj vdovy a sirôty sú odkázané na žobrácku palicu.
Za otroctva v bývalom Uhorsku učiteľstvo — štátno i neštátno — malo spoločný penzijny fond, štálom spravovaný, na ktorý každoročne značným obnosom prispieval štát. Medzi učiteľstvom štátnym i neštátnym v tomto ohľade rozdielu nebolo, staral sa oň v rovnakej miere vlastne štát. Naša vláda československá sa snaží odstrániť rozdiely medzi pôžitkami učileľstva štátneho i neštátneho, a preto tým divnejšie je, že kým o učiteľov penzistov štátnych je postarané už spomenutým paritným zákonom, na neštátnych učitelov-penzistov, na vdovy a sirôty týchto sa úplne zabudlo, ba tak sa zdá, že vláda sa zúmyselne nestará o jích osud; tak najnovšie nie sú účastní ani rozličných poplatkov drahotných, ktoré vláda poskytla penzistom.
V záujme dobrého mena nášho mladého štátu sa bezpodmienečne vyžaduje, aby sa medzi učiteľmi-penzistmi nerobil žiaden rozdiel a to i z právnych dôvodov: veď boli členmi jedneho penzíjneho ústavu, ktorý stál pod správou vlády a do ktorého vstúpiť musel dľa zákona každý učiteľ. Tu nemôže byť prekážkou, že kedy a ako bude slikvidovaný bývalý uhorský krajinský učitelský penzijny fond. Práve medzi neštátnymi penzistmi máme tých niekoľko národných horlivcov, ktori za maďarského panstva s ohrožením vlastnej existencie, mnoho razí preháňaní, upovážili sa udržovať, zapaľovať plamienky slovenskej kultúry. A teraz oslobodený národ úbožiakom - starcom, opusteným vdovám a sirôtám národných bojovníkov má podať žobrácku palicu? Vlastne ím ju už i podal, veď z 30—100 korún mesačnej penzie v dnešnej dobe vari len nemožno vyžiť?
Preto opytujeme sa pána ministra školstva a národnej osvety a pána minitra financií:
1. kedy a na aký spôsob hodlajú riešiť otázku zaopatrovacích pôžitkov učiteľov penzistov, vdov a sirôt a to štátnych i neštátnych jednotne?
2. čo chcú vykonať v záujme učiteľov-penzistov, učitelských vdov a sirôt, aby nemreli hladom a neboli nutení žobrať i do tej doby, kým ím zákonnou cestou bude zabezpečené primerané zaopatranie?
Praha, 3. marca 1921.
Dr. Klimo,
Rychtera, Štolba, Udržal, Vahala, Malik, Sopko, Dr. Medvecky, Stodola, Dr. Vanovič, Křemen, Vacula, Branecký, Dr. Hodža, Molík, Mlčoch, J. Černý, Tůma, Dr. Šrobar, Bradáč, Dr. Srdínko, Malypetr, inž. Botto, Dubický.