Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

POSLANECKÁ SNĚMOVNA N. S. R. Č. 1922

1. volební období.

5 zasedání

3466.

Zpráva

I. výboru zahraničního,

II. výboru pro dopravu a veřejné práce

o vládnom návrhu (tisk 3434),

ktorým sa predkladá Národnému shromaždeniu úmluva stanoviaca definitivný dunajský štatút, podpísaná v Paríži dňa 23. červenca 1921.

I.

V smysle 349 článku mierovej smluvy versaillskej cielom stanovenia definitivného režímu dunajského zasedala minulého roku zvláštna medzinárodná konferencia v Paríži, ktorej sa účastnilo dľa ustálenia v protokoloch mierovej konferencie osem štátov (Spojené Státy americké odmietly účast) a sice: Československo, Rumunsko, Juhoslavia, Francúzsko, Italia, Velká Britannia, Belgicko a Recko, s právom hlasovacím a štyri predtým nepriateľské štáty: Nemecko, Rakúsko, Bulharsko a Maďarsko bez práva hlasovacího.

Je isté, že hospodárske záujmy všetkých týchto štátov boly značne rozdielne, a preto jednanie konferencie bolo dosť zdlhavé a muselo končiť vypracovaním štatúta kompromisného.

Je isté, že Dunaj má veľký význam pre náš štáb ako spojka s našimi spojencami Malej Dohody, ako brána na Čierne more a tak i na blízky východ, konečne ako medzinárodná dopravná cesta spojujúca všetky štáty podunajské. Zahraničný výbor preto mal úlohu v prvom rade podrobiť zkúmaniu, či úmluva obsahuje všetko, čoho nevyhnutne potrebujeme.

Dôležitým článkom úmluvy je záverečný protokol štatútu, ktorý obsahuje doplňky alebo vysvetlivky k niektorým článkom úmluvy. Doplňky vztahujúce sa na XXIII. článok, o transitu, spolu s ním majú vysokú dóležitosť pre nás.

V celku štatút opiera sa na ustanovenia všeobecného rázu, obsažené v 331-338 článkoch smluvy versaillskej a na ustanovenia zvláštne v čl. 346-353 tejže smluvy týkajúce sa Dunaja špecielne, ktoré spolu s predpisnie článkov 376-379 tvoria právny a vecný podklad prítomnej dunajskej prítomnej akty.

Dôvodová zpráva vlády správne označuje za veľký morálny úspech československého štátu, že na prvých päť rokov bola Bratislava ustálená za sídlo medzinárodnej komisie Dunajskej, a bude treba, aby sme náležitým vybudováním svojej obtížnej dunajskej trati a svojích prístavov, ako i vhodným a dôstojným ubytovaním medzinárodnej komisie, jej úradou a členov pôsobili k tomu, aby komisia nepreložila po 5 rokoch sídlo svoje inam.

Za sieť medzinárodných tokov podliehajúcu tomuto štatútu ustalené sů: Dunaj od Braily po Ulm, Morava a Dyje nakoľko tvorí hranicu medzi Československom a Rakúskom, Dráva od Barču, Tisa od ústia prítoku Samoša a Maroš od Aradu.

Dľa 331 článku mierovej smluvy versaillskej náležat majů k tejto sieti i pobočné prieplavy alebo korytá, ktoré by boly sriadené buďto k dvojeniu alebo zlepšeniu prirodzene splavných úsekov zmienenej sieti alebo k spojeniu dvoch prirodzene splavných tratí tohože vodného toku.

Europská dunajská komisia, která existuje pro prímorskýŤ Dunaj (od Braily dolu) od r. 1856 v Galaci ujme sa znovu svojej predválečnej právomoci.

Štatút vyslovuje zásadu slobodnej plavby a rovnosti vlajek, ustaluje složenie, príslušnosť a právomoc medzinárodnej komisie dunajskej, predpisy o stavebnom programe, jeho prevádzaní a nákladech, o plavebných poplatkoch a clech, o prístavnom režíme, miestnej doprave, o transitu, plavebnom poriadku, všeobecnej policie a policajných lodiach, ustaluje postup pri menovaní personálu komisie a jeho právach, ustaluje prestupky plavebného poriadku a kaucie, zvláštny režim v trati Železných Vrát, spósob jednania komisie, jej sídlo, práva a imunity, ako i vybavovanie sporou.

Štatút v celku zodpovedá záujmom československého štátu, a proto zahraničný výbor navrhuje, aby Národně shromaždenie republiky Československej sa usnieslo, že:

1. Úmluva stanoviaca definitívny dunajský štatút, podpísaná v Paríži dňa 23. července 1921 sa schvaluje.

2. Vláde sa ukladá, aby úmluvu túto publikovala v Sbierke zákonov a nariadení štátu československého.

3. Ministrovi zahraničných vecí sa ukladá, aby v dohode so všetkými súčastnenými ministrami učinil dalšie opatrenia, ktorých je treba k prevedeniu tejto úmluvy.

V Prahe, 31. brezna 1922.

II.

Smlouva sama jest dílem kompromisním zúčastněných států a podařilo se jí docíliti po svízelných a namáhavých jednáních, jak pochopitelno při veliké růzností zájmů jednotlivých interesentů. Jest jasno, že každá změna se strany kterékoliv narazila by na odpor stran druhých.

S povděkem uznáváme, že pro prvé pětiletí ustanovena Bratislava sídlem komise a přejeme sobě, aby toto provisorium poté přeměněno bylo v definitivum. Jinak dlužno doznati, že smlouva jest obšírným, hluboko do života obchodního i průmyslového zasahujícím ujednáním přáli bychom sobě, aby jí splněna byla přání i tužby našich interesentů.

Smlouva jest ve vládním návrhu dostatečně zdůvodněna a doporučuje dopravní výbor poslanecké sněmovně toto usnesení:

1. úmluva stanovící definitivní dunajský statut, podepsaná v Paříži dne 23. července 1921, se schvaluje.

2. Vládě se ukládá, aby úmluvu tuto publikovala ve Sbírce zákonů a nařízení státu československého.

3. Ministru zahraničních věcí se ukládá, aby v dohodě se všemi zúčastněnými ministry učinil další opatření, kterých je potřebí k provedení této úmluvy.

V Praze dne 31. března 1922.