Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1922.

I.

Výbor sociálne-politický vzhľadom odôvodnenie vládneho návrhu prijal osnovu bezo zmeny v tom znení, ako bola predložená ministrom pro zjednotenie zákonov a organizácie správy. Pri tom však k §u 26 vládnej osnovy zákona vyslovil žiadosť, aby v prevádzajúcom nariadení k tomuto zákonu boly - pokiaľ možno vyčerpávajúce - uvedené všetky na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi dosiaľ platné ustanovenia, týkajúce sa pomerov zamestnancov, ktoré sa v smysle tohoto paragrafu zrušuj ú, aby sa takto predišlo právnej neistote, ktorá by mohla povstať z prípadne nejednotných výkladov rôznych zákon ustanovení, citovaných v tomto paragrafu. Pri tom si výbor praje, aby bola čím skorej predložená Národnému shromaždeniu vo vládnom odôvodnení sľubovaná osnova zákona, ktorá by jednotne pre celú republiku a zodpovedajúce názorom a potrebám dnešnej doby na novo upravila celú túto otázku. Výbor sa tiež usniesol na rezolúcii tohoto znenia:

"Ministerstvo pro sjednocení zákonů a organisace správy se vybízí, aby vzhledem k projednávání vládního návrhu zákona, kterým se všeobecně upravují právní poměry mezi zaměstnavateli a zaměstnanci na Slovensku a Podkarpatské Rusi, v nejkratší době provedlo unifikaci zákona ze dne 16. ledna 1910, č. 20 ř. z. (zákona o obchodních pomocnících)".

Výbor navrhuje slávnej poslaneckej snemovne, aby prijala osnovu zákona v nižšie uvedenom znení, taktiež aby prijala rezolúciu, na ktorej sa výbor usniesol.

V Prahe dňa 21. červňa 1922.

Zákon

ze dne...................1922,

ktorým sa všeobecne upravujú právne pomery medzi zamestnávateľmi a zamestnancami na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.

Národné shromaždenie usnieslo sa na tomto zákone:

§ 1.

O smluve slúžobnej.

Zaviaže-li sa niekto na nejaký čas konať inému služby, vzniká smluva služobná.

Pod slovom služba treba rozumieť aj taký pracovný pomer, pri ktorom sa mzda platí od kusa alebo podľa jednotlivých výkonov.

§ 2.

V prípade, že v smluve nebola mzda určená, ani bezplatnosť vymienená, má sa za to, že bola, smluvená primeraná mzda.

§ 3.

Nevyplýva-li zo služobnej smluvy alebo z okolnosti iné, zamestnanec je povinný služby osobne konať, a nárok na ne je neprevditeľný. V prípade, že o spôsobe a rozsahu služieb nič nebolo umluvené, treba konať služby okolnostiam primerané.

§ 4.

O nároku na mzdu.

(1) Nebolo-li iné smluvené, alebo niet-li pri službách dotyčného druhu iného zvyku, mzdu treba zaplatiť po vykonaní služieb.

(2) Podľa mesiacov alebo kratších období určená mzda platená má byť koncom dotyčného obdobia, podľa dlhších období určená koncom kalendárneho mesiaca. Podľa hodín, kusov alebo jednotlivých výkonov určená mzda platená má byť za skončené výkony koncom každého kalendárneho týždňa, ide-li však o služby vyššieho druhu, koncom každého kalendárneho mesiaca.

(3) V každom prípade stáva sa splatnou už zarobená mzda skončením slúžobného pomeru.

§ 5.

Zamestnanec, ktorého služby odmieňané sú podľa kusov alebo jednotlivých výkonov, má právo pred splatnosťou mzdy žiadať preddavok, primeraný vykonaným službám a útratám.

§ 6.

(1) Zamestnancovi prislúcha po uplynutí dvojtýždňovej služby nárok na mzdu najvýš týždennú aj vtedy, keď' z dôležitej príčiny, týkajúcej sa jeho osoby, nemohol konať službu, nakoľko to sám nezavinil úmyselne alebo hrubou nedbalosťou.

(2) Nemôže-li zamestnanec konať službu preto, že ochorel alebo utrpel úraz, prislúcha mu miesto mzdy, uvedenej v prvom odstavci, teprv v treťom a štvrtom týždni nemoci po 10% mzdy, v piatom a šiestom týždni nemoci po 20% mzdy, v siedmom a ôsmom týždni nemoci po 30% mzdy.

(3) Požitky, uvedené v predchodzom odstavci, prislúchajú zamestnancovi na dobu tam označenú aj vtedy, keď' bol prepustený preto, poneváč ním nezavinená neschopnosť ku práci trvala následkom nemoci alebo úrazu vyše štyroch týždňov (§ 22 e, zák. čl. II. z roku 1898, § 22 c, zák. čl. XLI: 1899 a § 20 c, zák. čl. XXVIII: 1900).

Ustanovenia predchodzích odstavcov nedotýkajú sa tých ustanovení kolektívnych smlúv, alebo pracovných (služobných) poriadkov už platných, ktoré sú pre zamestnancov priaznivejšie.

§ 7.

(1) Za služby, ktoré neboly vykonané, tiež prislúcha zamestnancovi mzda, akže bol náklonný ich vykonať a hatený bol vo výkone okolnosťami, ktoré väzia v osobe zamestnávateľa; lež musí si dať započítať, čo usporil tým, že služieb nekonal, alebo čo si zarobil iným zamestnaním alebo čo zarobiť úmyselne zameškal.

(2) V prípade, že následkom takýchto okolností pri konaní služieb utrpel ujmu ztratou na čase, prislúcha mu primeraná, náhrada.

§ 8.

O povinnostiach zamestnávateľa v prípade nemoci.

(1) Bol-li zamestnanec prijatý o domácnosti zamestnávateľa pri služobnom pomere, ktorý hlavne zaberá jeho zárobkovú činnosť, v prípade, že zamestnanec upadne v nemoc, ktorú si ani úmyselne ani hrubou nedbalosťou nezavinil, povinný mu je zamestnávateľ', okrem peňažitých požitkov, poskytnúť potrebného ošetrovania, lekárskej pomoci a potrebných liekov do dvoch týždňov, akže služobný pomer už dva týždne trval - a do štyroch týždňov, akže už pol roka trval.

(2) Ošetrovanie a pomoc môžu byť poskytnuté aj v nemocnici alebo so súhlasom zamestnanca u osôb tretích. Zamestnanec má právo žiadať ošetrovanie v nemocnici, nakoľko povaha nemoci toho požaduje.

(3) Hore označené povinnosti zamestnávateľa nevzniknú, jestli bol služobný pomer založený len na dobu prechodnej potreby a ešte netrval jeden mesiac.

§ 9.

(1) Hotové výdavky za lekársku pomoc a potrebné lieky, taktiež trovy ošetrovania v nemocnici alebo u tretích osôb môžu byť započítané do peňažitých požitkov, ktoré prislúchajú zamestnancovi na dobu trvania nemoci.

(2) Dávky peňažité, ktoré poberá zamestnanec z dôvodu verejnoprávneho poistenia na dobu trvania nemoci, smú byť započítané do peňažitých požitkov takou čiastkou, ktorá zodpovedá pomeru skutočných príspevkov zamestnávateľa ku súhrnnému poisťovaciemu príspevku. Iné, v §e 8. označené povinnosti zamestnávateľa prestavajú natoľko, nakoľko sa zamestnancovi dostane práve takých plnení z dôvodu poistenia.

§ 10.

Kedy zanikajú nároky zamestnancov.

Hore v §§och 6. a 8. označené povinnosti zamestnávateľa zanikajú skončením služobného pomeru, ktoré sa stane vypršaním doby, na ktorú bol založený, alebo skorejším vypovedaním zamestnanca, zo služby alebo prepustením zo služby, ktoré sa nestalo pre príčinu ochorenia alebo z iných dôležitých, osoby zamestnanca sa dotýkajúcich dôvodov v smysle § 6. Bol-li zamestnanec prepustený pre závadu, ktorá mu prekážala vykonávať služby, alebo bol-li vypovedaný počas trvania tejto závady, takto spôsobené skončenie služobného pomeru neberie sa v, úvahu dotyčne označených nárokov.

§ 11.

Jako sa má starať zamestnávateľ o zamestnanca.

(1) Zamestnávateľ je povinný slúžobné výkony tak usporiadať a o miestnosti a náčinie, ktoré opatril alebo má opatriť, na vlastné trovy tak sa starať, aby boly chránené život a zdravie zamestnanca, pokiaľ toho povaha služby pripúšťa.

(2) Bol-li zamestnanec prijatý do domácnosti zamestnávateľa, tento má učiniť potrebné opatrenia dotyčne obývacej a spacej miestnosti, stravy, taktiež pracovnej doby a doby zotavenia tak, aby zdravie, mravnosť a náboženské presvedčenie zamestnanca, neutrpely škody.

§ 12.

Kedy sa, skončí služobný pomer.

(1) Služobný pomer sa končí vypršaním času, na ktorý bol smluvený.

(2) Na zkúžku alebo na čas prechodnej potreby smluvený služobný pomer počas prvého mesiaca môže zrušiť i jedna i druhá strana kedykoľvek.

(3) Na dobu života osoby alebo na dobu vyše päť rokov smluvený služobný pomer môže byť zamestnancom zrušený po vypršaní päť rokov pri dodržaní polročnej výpovedi.

(4) Služobný pomer, ktorý nastal alebo v ktorom sa pokračuje bez určenia služobnej doby, môže byť zrušený výpoveďou podľa nižšie označených ustanovení.

§ 13.

O lehotách výpovedných.

Výpoveď' sa pripúšťa:

jestli pri služobnom pomere, ktorého predmetom nie sú služby vyššieho druhu, mzda určená je podľa hodín alebo dňov, podľa kusov alebo jednotlivých výkonov - kedykoľvek s jedného dňa na nasledujúci deň; jestli takýto služobný pomer hlavne zaberá zárobkovú činnosť zamestnanca a už tri mesiace trval, alebo jestli mzda je určená podľa týždňov - najneskoršie prvého všedného dňa na koniec kalendárneho týždňa. Účinok výpovedi v prípade platenia od kusa alebo za jednotlivé výkony v žiadnom páde nenastúpi pred skončením výkonov započatých v čase, keď' sa výpoveď' stala.

§ 14.

(1) Jestli služobný pomer, ktorého predmetom sú služby vyššieho druhu, hlavne zaberá zárobkovú činnosť zamestnanca, a trval už tri mesiace - nehľadiac ku spôsobu určenia mzdy - treba dodržať najmenej štyritýždňovú výpovednú lehotu.

(2) To isté platí vôbec, jestli je mzda podľa rokov určená.

§ 15.

Vo všetkých iných prípadoch môže byť služobný pomer zrušený dodržaním najmenej dvojtýždňovej výpovednej lehoty.

§ 16.

Výpovedná lehota musí byť voždy pre obidve strany tá istá. Jestli boly smluvené rôzne výpovedné lehoty, platí pre obidve strany dlhšia lehota.

§ 17.

O hľadaní novej služby.

Jestli bol zamestnanec prijatý do domácnosti zamestnávateľa, alebo je služobným pomerom hatený v tom, aby si mohol najsť iné miesto, zamestnávateľ je povinný po výpovedi na jeho žiadosť poskytnúť mu k tomu primeraný čas bez zmenšenia mzdy.

§ 18.

O vlivu konkursu.

(1) Jestli bol úpadca zamestnávateľom a bol-li služobný pomer už nastúpený, môže byť tento pomer zrušený v jednom mesiaci odo dňa uvalenia konkursu od zamestnanca bez výpovedi, ad správcu podstaty s dodržaním zákonitej alebo smluvnej kratšej výpovednej lehoty.

(2) Jestli sa zruší služobný pomer výpoveďou od správcu podstaty pred vypršaním ustanoveného času, na ktorý bol učinený, alebo jestli v smluve bola dlhšia výpovedná lehota umluvená, môže zamestnanec ako konkurzný veriteľ žiadať náhradu spôsobenej mu škody.

(3) Ustanovenia, dané v osobitných zákonoch o vlivu uvalenia konkursu na služobný pomer, zostávajú nedotknuté.

§ 19.

O predčasnom zrušení.

Služobný pomer môže byť zrušený z dôležitých príčin i jednou i druhou stranou, jestli bol založený na určitú dobu, pred vypršaním tejto doby, v iných prípadoch však bez dodržania výpovednej lehoty.

§ 20.

Jestli zamestnanec vystúpi zo služby predčasne bez dôležitej príčiny, môže zamestnávateľ žiadať: buďto, aby zamestnanec opäť nastúpil službu, a náhradu škody, alebo náhradu škody pre nesplnenie smluvy. Jestli bol zamestnanec prepustený predčasne pre jeho vlastnú vinu, povinný je nahradiť škodu pre nesplnenie smluvy. Za uskutočnené výkony, ktorých mzda je ešte nie splatná, má zamestnanec nárok na zodpovedajúcu časť mzdy len potiaľ, pokiaľ rečené výkony predčasným zrušením služobného pomeru nepozbyly pre zamestnávateľa hodnoty úplne alebo z väčšej časti.

§ 21.

Jestli zamestnávateľ zamestnanca bez dôležitej príčiny predčasne prepustí alebo jestli je vinný na predčasnom vystúpená zamestnanca, ostávajú tomuto - okrem nároku na náhradu ďalšej škody - smluvné nároky na mzdu na čas, ktorý by bol mal uplynúť do skončenia služobného pomeru vypršaním smluvnej doby alebo riadnou výpoveďou. Pri tom musí si dať započítať, čo usporil tým, že služieb nekonal alebo čo si zarobil iným zamestnaním, alebo čo zarobiť úmyselne zameškal. Nakoľko však rečený čas neprevyšuje tri mesiace, zamestnanec môže naskutku požadovať celú, na tento čas mu prislúchajúcu mzdu bez srážky.

§ 22.

Jestli vina na predčasnom zrušení služobného pomeru postihuje obidve strany, sudca má rozhodnúť podľa voľného uváženia, či a v akej miere prislúcha náhrada.

§ 23.

Nároky pre predčasné vystúpenie alebo predčasné prepustenie v smysle §§ov 20. a 21. musia byť vznesené u súdu behom šesť mesiacov po uplynutí toho dňa, ktorého mohly byť činné, ináč sa premlčia.

§ 24.

O vysvedčení.

(1) Keď' sa služobný pomer skončil, zamestnávateľ je povinný zamestnancovi na jeho žiadosť vydať písomné vysvedčenie o trvaní a spôsobe služieb žiada-li zamestnanec počas trvania služobného pomeru vydanie vysvedčenia, má sa mu vydať na jeho trovy. Zanášky a poznámky vo vysvedčení, ktoré by zamestnancovi dosiahnutie nového miesta zťažovaly, sú neprípustné.

(z) Vysvedčenia zamestnanca, ktoré sú v úschove zamestnávateľa, majú byť zamestnancovi na jeho žiadosť kedykoľvek vydané.

§ 25.

O donucovacích predpisoch.

Práva zamestnanca, ktoré vyplývajú z ustanovení § 4, odst. 3., §§ 6-15, § 17, §§ 19-24 nemôžu byť služobnou smluvou ani zrušené ani obmedzené.

§ 26.

Ustanovenie § 24, zák. čl. XVII: 1881, taktiež aj ustanovenia zákonných článkov XIII: 1876, II: 1898, XXI: 1898, XLI: 1899, XLII: 1899, XXVII, XXVIII a XXIX: 1900, pokiaľ sa v neprospech zamestnancov protivia ustanoveniam tohoto zákona, sa, zrušujú. § 27.

Zákon tento platí iba pre Slovensko a Podkarpatskú Rus a nadobudne pôsobnosti dňom vyhlásenia. Prevedenie tohoto zákona sa ukladá ministrom spravedlnosti a sociálnej pečlivosti.

II.

Výbor ústavně-právní, jednaje o tomto vládním návrhu, bral zřetel jak na usnesení výboru sociálně-politického, který při projednání svém nenalezl důvodů předlohu tuto měniti, tak i na dostatečné odůvodnění vládního návrhu a navrhuje slavné poslanecké sněmovně, aby přijala předloženou osnovu beze změny.

V Praze 24. června 1922.