POSLANECKÁ SNĚMOVNA N. S. R. Č. 1923.
|
I. volební období. |
7. zasedání. |
4057.
Návrh
poslanca dr. Marko Gažika a spoločníkov
na zmenu zákona zo dňa 22. prosinca 1920, Sb. z. a n. čis, 683 o opatrene strojených hnojív.
Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:
§ 1.
Odstavec druhý §u 10. zákona zo dňa 22. prosinca 1920, číslo 683 Sb. z. a n., pozmeňuje sa takto:
V žiadnom prípade nesmie však tento príspevok činiť úhrnom menej než v Čechách, na Morave a vo Sliezku 30 Kč, na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi 15 Kč z každého hektára, výjmúc štátne lesy, v ktorých sa od 1. januára 1920 drevo nerúbe..
§ 2.
Príspevok pre fond na zaopatrenie strojených hnojív zaplateným vlastníkmi lesov a vinic už na rok 1922 prevedie sa, nakoľko podlá §u 1 tohoto zákona poplatok v ich prospech je smiernený, na daňovom kontu týchto majiteľov im k dobru.
§ 3.
Zákon tento nabývá pôsobnosti zpäť od 1. januára 1922.
Prevedením tohoto zákona poverujú sa ministri zemedelstva, financií a obchodu.
Dôvody.
Zákon zo dňa 22-ho prosinca 1920, Sb. z. a n. číslo C83 na rok 1921 a 1922 ustálil príspevok na fond pre zaopatrenie strojených hnojív, ktorého výška má byť v dvojnásobnom rečnom katastrálnom čistom výnosu, najmenej ale od každého hektára 30 Kč.
Tento zákon voči českým zemiam, Morave a Sliezku obsahuje týkajúc sa lesov tú najväčšiu nespravodlivosť na Slovensku. V Čechách, na Morave a vo Sliezku čistý katastrálny výnos lesa ročne a premierne obnáša od hektára 6-7 Kč, naproti čomu na Slovensku čistý katastrálny výnos lesa ročne a premierne obnáša 2 Kč. Na základe tomto v historických zemiach dvojnásobný ročný katastrálny čistý výnos v rokoch 1921 a I922 obnáša 24-28 Kč, kdežto na Slovensku obnáša len 8 Kč. Poneváč zákon tento v druhom svojom odseku príspevok tento úhrnom ustáli vo výške najmenej 30 Kč od každé, ho hektára, v Čechách, na Morave a vo Sliezku, na základe horeuvedených dát majitelia lesov doplatia do každého hektára maximum 2-6 Kč, kdežto na Slovensku viac ako 20 Kč!
Z tohoto je úplne jasné, že zákon tento je nespravodlivý voči danujúcemu slovenskému obecenstvu a to tým viac, keď uvážime, že sú lesy, ktorých čistý katastrálny výnos neobnáša po kat. jutre ani 5 halierov (Zemplinská župa), a iné zase, ktorých kat. čistý výnos prevyšuje aj 10 Kč po kat. jutre (Nitrianská župa). Každého odanenia základom je, aby sa odanil ten skutočný daňový predmet, ktorý jestvuje a to podľa jeho skutočnej hodnoty, poneváč v tom okamihu, akonáhle jeden predmet odanime takým spôsobom, že daň, ktorá tento predmet obťažuje, je väčšia než hodnota samého predmetu, predmet tento stáva sa byť zbytočným, a je na ťarchu majiteľa, poneváč v tomto porušené je jeho vlastnícke právo.
Takéto odanenie znemožňuje ďalšie hospodárenie lesného majetku a to tým viac, poneváč pri vynesení tohoto zákona nebraly sa do povahy zvláštne slovenské pomery a nepočitalo sa s tou konjukturou, ktorá následkom hospodárskej krize lesné hospodárstvo už aj v roku 1922 siahla. Tá okolnosť, že v historických zemiach ustáluje sa minimum vo výške 30 Kč, je pri ročnom čistom katastrálnom výnose 6-7 Kč snáď spravodlivá, ale nemôže byt spravodlivou pri špeciálnych slovenských pomeroch, kde čistý katastrálny výnos, jako je hore uvedené primerne obnáša 2 Kč a na základe tomto není možno od vlastníka žiadať, aby pri každom hektáre doplatil viac ako 20 Kč.
Týmto zmena citovaného zákona je odvodnená.
V Prahe, dňa 20. marca 1923.
Dr. Gažík, Tománek, dr. Juriga, Bobok, Hancko, Onderčo, Najman, Horák, Böhr, Mark, Schubert, J. Fischer, dr. Labay, Pastyřík, Vávra, Mlčoch, Anděl, Tomik, Hlinka, dr. Kubiš, dr. Buday.