Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1923.
|
I. volební období. |
7. zasedání. |
4235.
Usnesení senátu Národního shromáždění republiky Československé
o vládnom návrhu zákona (tlačivo sen. 1608)
o trestnom pojednávaní konanom podľa trestného poriadku zák. čl. XXXIII z r. 1896, proti neprítomným osobám (tlačivo sen. 1635).
Senát Národního shromáždění republiky Československé přijal v 168, schůzi dne 8. června 1923 tuto osnovu zákona:
Zákon
zo dňa...............
o trestnom pojednávaní konanom podľa trestného poriadku, zák. čl. XXXIII z r. 1896, proti neprítomným osobám.
Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:
§ 1.
(1) Pojednávanie pred okresným súdom, hlavné pojednávanie pred sborovým súdom I, stolice, porotným súdom a odvolacie hlavné pojednávanie pred súdnou tabuľou, aj v tých prípadoch, keď obžalovaný musí sa k nemu predvolať (§§ 413, odst. 2, 423 tr. por.), alebo keď v ňom má sa previesť dôkaz (§ 402 tr. por.), možno konať aj v neprítomností nedostavivšieho sa obžalovaného, sú-li zachované teta podmienky (38h čís. 6 tr. por.):
1. že ide o trestný čin, na ktorý je uložený ako trest hlavný najvýš 5 ročný trest slobode, alebo peňažitý trest,
2. že obžalovaný - s výnimkou pokračovania pred okresným súdom -- v predbežnom pokračovaní bol súdom vypočutý o celom obsahu obvinenia,
3. že mu bolo predvolanie k (hlavnému, odvolaciemu hlavnému) pojednávaniu doručené zavčas do vlastných rúk (§§ 286 odst. 2., 415 odst. 2, tr. por.), leda že by jeho obhájca súhlasil s prevedením (hlavného, odvolacieho hlavného) pojednávania v neprítomnosti obžalovaného.
(2) Pri podmienkach uvedených v predchádzajúcim odstavci pod č. 1) a 2) možno konať (hlavné, odvolacie hlavné) pojednávanie aj vtedy, keď sa obžalovaný pred jeho skončením vzdialil, ak keď neide o prípad 336 čís. 1 tr. por.
(3) Mesto výsluchu obžalovaného o jeho osobných pomeroch a vo veci samej majú sa prečítať pri hlavom pojednávaní pred sborovým a porotným súdom pod následkami zmätočnosti (384 čís. 5 tr. por.) zápisnice o jeho súdnej výpovedí.
(4) Sbehne-li sa viac trestných činov 97-99 zák. čl. 7, z r. 1878), nemôže sa, neprítomnému obžalovanému vymerať ako hlavný trest trest na slobode, od päť rokov ťažší.
(5) Rozsudok má obžalovanému sdeliť dožiadaný sudca, alebo má sa doručiť písomne s poučením o možností podať odpor podľa ustanovenia 4 tohoto zákona a o opravných prostriedkoch.
(6) Nie je dôvodom zmätočností, bol-li nejaký úkon prevedený v neprítomností obžalovaného, ačkoľvek zákon pod zmätočnosťou ukladá, aby bol prevedený v jeho prítomnosti alebo po jeho vypočutí.
§ 2.
Ak sa nemôže (hlavné odvolacie hlavné pojednávanie konať alebo v ňom pokračovať v neprítomností obžalovaného buďte preto, že podmienky § 2 nie sú splnené, alebo preto, že nemožno dúfať, že by bez prítomností obžalovaného mohla byt vec úplne objasnená, môže byť obžalovaný predvedený, alebo môže pojednávaní k tomu, cieľu byť odročené.
§ 3.
Obžalovaný má byt v predvolaní na zákonné následky nedostavenia sa upozornený.
§ 4.
(1) Obžalovaný môže proti rozsudku vynesenému v jeho neprítomností podať odpor, nemohol-li pre neprekonateľnú prekážku dostaviť sa ku (hlavnému, odvolaciemu hlavnému) pojednávaniu. Odpor sa môže podať u súdu, ktorý vyniesol rozsudok v lehote osem dní, rátanej ad vyhlásenia lebo doručenia rozsudku, písomne, lebo ústne do zápisnice. V tej istej lehote možno ohlásiť odvolanie alebo zmätočnú sťažnosť.
(2) Dôvody tejto prekážky majú byť podľa potreby vyšetrené z úradnej moci.
(3) Zistí-li sa tvrdená prekážka hodnoverne, vyhovie súd, ktorý vyniesol rozsudok, usnesením odporu a nariadi nové (hlavné, odvolacie hlavné) pojednávanie. V tomto prípade nerozhoduje sa o opravných prostriedkoch.
(4) O predvolaní platia ustanovenia § 1 odst. 1 čís. 3 a § 3.
(5) Nedostaví-li sa obžalovaný ani k tomuto pojednávaniu, rozhodne súd uznesením, že v odpor vzatý rozsudok nadobudne oproti obžalovanému právnej moci, ako by odpor i prípadné opravné prostriedky ani neboly bývaly podané.
(6) Odsudzujúci rozsudok vydaný pri novom pojednávaní nesmie byť prísnejší, ako predošlý rozsudok, leda že by sa skutkový základ zmenil.
(7) Nehodlá-li súd odporu vyhovieť, predloží spisy so zprávou, obsahujúcou dôvody toho-, k rozhodnutiu súdu, ktorý je ináč príslušný rozhodovať o sťažností. O odpore proti rozsudku súdnej tabule ako odvolacieho súdu rozhodne súdna tabuľa sama.
Má-li však vyššia stolica rozhodnúť tiež o opravnom prostriedku, rozhodne aj o odpore a to prv, ako rozhodne o opravnom prostriedku.
(8) O odpore rozhoduje sa v neverejnom zasadaní, jedná-li sa o rozsudok poradného súdu, bez vypočutia porotcov po vypočutí žalobcu.
Proti usneseníam, ktorými sa rozhodlo o odpore, nemožno si sťažovať.
§ 5.
(1) K pojednávaniu pred okresným súdom môže obvinený vyslať za seba zástupcu.
(2) Vidí-li súd potrebu vypočuť obvineného samého, vyzve ho, aby sa dostavil, prípadne ho dá predviesť.
(3) Obvinený má byt poučený a práve podľa odstavca 1, tohoto §u a vo smysle ustanovenia § 3.
§ 6.
(1) Ustanovenia §§ 530 odst. 2, 540 druhej čiastky odst. 6 542 trest, por. sa zrušujú.
(2) Ustanovenie § 302 vety prvej, 414, 423 odst. 4 a 5 tr. p. platí len nakoľko nie sú dané podmienky 1, tohoto zákona.
(3) Ustanovenia tohoto zákona neplatia pre pokračovanie podľa 2. a 3. hlavy zákonného čl. VII. z r. 1913.
(4) Zákon tento má sa použiť i v trestných veciach, ktoré dosial neboly právoplatne rozhodnuté.
§ 7.
(1) Tento zákon nadobudne účinností pätnástym dňom po vyhlásení.
(2) Prevedenie jeho ukladá sa ministrovi spravedlnosti.
Prášek v. r.,
předseda.
|
Dr Šafařovič v. r., |
Dr. Ot. Krouský v. r., |
|
sen. tajemník. |
zapisovatel. |