Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

4298.

Zpráva

výboru ústavno-právneho

k usneseníu senátu Národného shromaždenia republiky Československej (tisk 4235)

o vládnom návrhu zákona (tisk sen. 1608 a 1635)

o trestnom pojednávaní konanom podľa trestného poriadku, zák. čl. XXXIII z r. 1896, proti neprítomným osobám.

Trestný poriadok - platný na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi - predpisuje, že obžalovaný musí byť na pojednávaní osobne prítomný. Jedinou výnimkou z tohoto pravidla sú prípady trestných činov s peňažnou pokutou trestaných.

Osobná prítomnosť zapríčiňuje obžalovanému často zbytočné ťažkosti a trovy bez toho, žeby sa tým docielily nejaké výhody pri pojednávaní.

Trestný riad platný v čiastkach republiky mimo Slovenska a Podkarpatskej Rusi stanovil výnimky v tomto smere aj dosial a usnesením senátu sa majú tieto účelné pravidla rozšíriť aj na Slovensko a Podkarpatskú Rus.

Hlavní zásada tohoto vládneho návrhu, ktorý senát svojim usnesením prijal, je, že je obžalovanému na vôľu nechané; či sa aj v prípadoch, kde je jeho prítomnosť nie nutná - chce k súdu osobne ustanoviť. Na následky neustanovenia sa má byť dľa § 3 obžalovaný upozornený.

Vecné podmienky týchto prípadov sú dľa § 1, že ide o trestný čin najviac 5. ročným trestom na slobode trestaný, že obžalovaný bol v predbežnom pokračovaní súdom vypočutý, a že mu bolo predvolanie riadne doručené. Súd, keď osobnú prítomnosť k vôli objasneniu prípadu za nutnú drží, môže obžalovaného predvolať a uchýliť sa od výnimiek.

V § 4 je určený opravný prostriedok: na ten prípad, že sa obžalovaný neustanovil k pojednávaniu pre vážne prekážky môže za osem dní podať odpor. Dôvody prekážky môžu by aj s úradnej moci vyšetrené.

Ústavno-právny výbor odporúča prijatie usnesenía senátu.

V Prahe dňa 14. listopadu 1923.

Zákon

zo dňa .................................

o trestnom pojednávaní konanom podľa trestného poriadku, zák. čl. XXXIII z r. 1896, proti neprítomným osobám.

Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:

§ 1.

(1) Pojednávanie pred okresným súdom. Hlavné pojednávanie pred sborovým súdom I. stolice, porotným súdom a odvolacie hlavné pojednávanie pred súdnou tabuľou, aj v tých prípadoch, keď obžalovaný musí sa k nemu predvolať (§§ 413, odst. 2., 423 tr. por.), alebo keď v ňom má sa previesť dôkaz (§ 402 tr. por.), možno konať aj v neprítomnosti nedostavivšieho sa obžalovaného, sú-li zachované tieto podmienky (§ 384 čís. 6 tr. por.):

1. že ide o trestný čin, na ktorý je uložený ako trest hlavný najvýš 5 ročný trest na slobode, alebo peňažitý trest,

2. že obžalovaný - s výnimkou pokračovania pred okresným súdom - v predbežnom pokračovaní bol súdom vypočutý o celom obsahu obvinenia,

3. že mu bolo predvolanie k (hlavnému, odvolaciemu hlavnému) pojednávaniu doručené zavčas do vlastných rúk (§§ 286 odst. 2., 41: odst. 2. tr. por.), leda že by jeho obhájca súhlasil s prevedením (hlavného, odvolacieho hlavného) pojednávania v neprítomnosti obžalovaného.

(2) Pri podmienkach uvedených v predchádzajúcom odstavci pod č. 1) a 2) možno konať (hlavné, odvolacie hlavné) pojednávanie aj vtedy, keď sa obžalovaný pred jeho skončením vzdialil, ak len neide o prípad § 336 čís. 1 tr. por.

(3) Miesto výsluchu obžalovaného o jeho osobných pomeroch a vo veci samej majú sa prečítať pri hlavnom pojednávaní pred sborovým a porotným súdom pod následkami zmätočnosti (§ 384 čís. 5 tr. por.) zápisnice o jeho súdnej výpovedi.

(4) Sbehne-li sa viac trestných činov (§ 97 - 99 zák. čl. V. z r. 1878), nemôže sa neprítomnému obžalovanému vymerať ako hlavný trest trest na slobode, od päť rokov ťažší.

(5) Rozsudok má obžalovanému sdeliť dožiadaný sudca, alebo má sa doručiť písomne s poučením o možnosti podať odpor podľa ustanovenia § 4 tohoto zákona a o opravných prostriedkoch.

(6) Nie je dôvodom zmätočnosti, bol-li nejaký úkon prevedený v neprítomnosti obžalovaného, ačkoľvek zákon pod zmätočnosťou ukladá, aby bol prevedený v jeho prítomnosti alebo po jeho vypočutí.

§ 2.

Ak sa nemôže (hlavné, odvolacie hlavné) pojednávanie konať alebo v ňom pokračovať v neprítomnosti obžalovaného buďto preto, že podmienky § 1 nie sú splnené, alebo preto, že nemožno dúfať, že by bez prítomnosti obžalovaného mohla byť vec úplne objasnená, môže byť obžalovaný predvedený, alebo môže pojednávanie k tomu cieľu byť odročené.

§ 3.

Obžalovaný má byť v predvolaní na zákonné následky nedostavenia sa upozornený.

§ 4.

(1) Obžalovaný môže proti rozsudku vynesenému v jeho neprítomnosti podať odpor, nemohol-li pre neprekonateľnů prekážku dostaviť sa ku (hlavnému, odvolaciemu hlavnému) pojednávaniu. Odpor sa môže podať u súdu, ktorý vyniesol rozsudok v lehote osem dní, rátanej od vyhlásenia lebo doručenia rozsudku, písomne, lebo ústne do zápisnice. V tej istej lehote možno ohlásiť odvolanie alebo zmätočnú sťažnosť.

(2) Dôvody tejto prekážky majú byť podľa potreby vyšetrené z úradnej moci.

(3) Zistí-li sa tvrdená prekážka hodnoverne, vyhovie súd, ktorý vyniesol rozsudok, usnesením odporu a nariadi nové (hlavné, odvolacie hlavné) pojednávanie. V tomto prípade nerozhoduje sa o opravných prostriedkoch.

(4) O predvolaní platia ustanovenia § 1 odst. 1 čís. 3 a § 3.

(6) Nedostaví-li sa obžalovaný ani k tomuto pojednávaniu, rozhodne súd usnesením, že v odpor vzatý rozsudok nadobudne oproti obžalovanému právnej moci, ako by odpor i prípadné opravné prostriedky ani neboly bývaly podané.

(7) Odsudzujúci rozsudok vydaný pri novom pojednávaní nesmie byt prísnejší, ako predošlý rozsudok, leda že by sa skutkový základ zmenil.

(8) Nehodlá-li súd odporu vyhovieť, predloží spisy so zprávou, obsahujúcou dôvody toho, k rozhodnutiu súdu, ktorý je ináče príslušný rozhodovať o sťažnosti. O odpore proti rozsudku súdnej tabule ako odvolacieho súdu rozhodne súdna tabuľa sama.

Má-li však vyššia stolica rozhodnúť tiež o opravnom prostriedku, rozhodne aj o odpore a to prv, ako rozhodne o opravnom prostriedku.

(9) O podpore rozhoduje sa v neverejnom zasadaní, jedná-li sa o rozsudok porotného súdu, bez vypočutia porotcov po vypočutí žalobcu.

Proti usneseníam, ktorými sa rozhodlo o odpore, nemožno si sťažovať.

§ 5.

(1) K pojednávaniu pred okresným súdom môže obvinený vyslať za seba zástupcu.

(2) Vidí-li súd potrebu vypočuť obvineného samého, vyzve ho, aby sa dostavil, prípadne ho dá predviesť.

(3) Obvinený má byť poučený o práve podľa odstavca 1. tohoto §u a vo smysle ustanovenia § 3.

§ 6.

(1) Ustanovenia §§ 530 odst. 2, 540 a druhej čiastky odst. 6 § 542 trest. por. sa zrušujú.

(2) Ustanovenie §§ 302 vety prvej, 414, 423 odst. 4 a 5 tr. p. platí len nakoľko nie sú dané podmienky § 1. tohoto zákona.

(3) Ustanovenia tohoto zákona neplatia pre pokračovanie podľa 2. a 3. hlavy zákonného čl. VII. z r. 1913.

(4) Zákon tento má sa použiť i v trestných veciach, ktoré dosial neboly právo platne rozhodnuté.

§ 7.

(1) Tento zákon nadobudne účinnosti pätnástym dňom po vyhlásení.

(2) Prevedenie jeho ukladá sa ministrovi spravedlnosti.