§ 142.
Predčasné zrušenie učebného pomeru.
Účelný pomer pred uplynutím ujednanej doby môže byť zrušený hneď v týchto prípadoch:
1. So strany zamestnávateľa učňa:
a) keď na isto sa ukáže, že učeň nie je schopným naučiť sa živnosti;
b) keď učeň dopustí sa niektorého za skutkov, ktoré v § 120, pod lit. d), e), f), g), a pomocných pracovníkoch sú uvedené;
c) keď učeň postihnutý je odpudzujúcou nemocnou alebo vyše troch mesiacov nemôže pracovať;
d) keď učeň vyše jedného mesiaca je väznený.
2. So strany učňovej alebo jeho zákonitých zástupcov:
a) keď učeň bez škody pre svoje zdravie nemôže sotrvať v učebnom pomere;
b) keď zamestnávateľ hrubo zanedbáva svojich povinností, keď učňa snaží sa sviesť k nemravným alebo protizákonným činom alebo práva otcovskej kázne zneužíva, alebo zanedbá chrániť učňa pred zlým nakladaním so strany ostatných pracovníkov alebo domácich ľudí;
c) keď zamestnávateľ viac ako jeden mesiac je väznený alebo i po kratší čas, keď nie je postarané o výživu učňovu;
d) keď zamestnávateľovi trestným usnesením živnosť na čas sa zastaví;
e) keď zamestnávateľ so svojim živnostenským podnikom presídli sa do inej obce; avšak zrušenie pomeru stať sa musí najdlhšie do dvoch mesiacov po presídlení.
§ 143.
Výpoveď.
(1) Štrnásťdennou výpoveďou môže byť učebný pomer zrušený so strany učňovej, keď prehlásením daným od učňa alebo od jeho zákonných zástupcov sa preukáže, že učeň zmení svoje povolanie alebo že prejde k živnosti podstatne rozdielnej alebo keď jeho rodičia pre zmenené svoje pomery potrebujú ho k svojmu ošetrovaniu alebo k vedeniu svojho gazdovstva alebo svojej živnosti.
(2) Do roka po zrušení učebného pomeru takýto učeň bez svolenia drievejšieho zamestnávateľa nemá byť zamestnaný v tej istej živnosti alebo v továrenskej výrobe, podobnej tejto živnosti.
(3) Nechce-li dať zamestnávateľ svojho solenia, môže učeň alebo jeho zákonný zástupca dovolať sa výroku inštancie, ktorá zákonom je povolaná vybavovať spory z pomeru pracovného, učebného a mzdového (§ 126); inštancia táto v prípadoch zreteľa hodných môže nahradiť chýbajúce svolenie.
§ 144.
(1) Mimo prípadov uvedených v § 143 môže byť daná 14denná výpoveď so strany učňovej alebo jeho zákonného zástupcu i vtedy, keď pred inštanciou dotčenou v § 143 preukáže sa nepochybným spôsobom, že zamestnávateľ proti učňovi dopustil sa trvale tvrdého alebo nespravodlivého nakladania, hoci to nie je zlé nakladanie, ktoré by dľa § 142, položky 2, lit. b), oprávňovalo učňa, aby učebný pomer hneď zrušil.
(2) V tomto prípade ustanovenia § 143, odstavca 2 a 3 neplatia.
§ 145.
Kedy zaniká učebná smluva.
Smluva zaniká nielen tým, že živnosť prestane sa provodzovať alebo smrťou učňovou, ale i smrťou zamestnávateľa, ďalej vzdaním sa živnosti so strany zamestnávateľa, konečne nastalou neschopnosťou zamestnávateľa alebo učňa plniť smluvené záväzky.
§ 146.
(1) Ak učeň prislúcha k niektorému spoločenstvu a učebný pomer bol bez viny učňovej zrušený pred uplynutím učebnej doby, náleží spoločenstvu postarať sa dľa možnosti, aby učeň ďalej bol umiestený u iného zamestnávateľa náležiaceho k spoločenstvu.
(2) Pri ujednaná novej učebnej smluvy nech sa učebná doba už odbytá príslušne vpočíta.
(3) Okrem toho je povinnosťou spoločenstva, aby v prípadoch nastalých podľa §§ 142, 143, 144 a 145, ak nie je možno včas opatriť prejav zákonného zástupcu nezletilého učňa, nahradilo tento prejav.
§ 147.
Učebné vysvedčenie a výučný (tovaryšský) list.
(1) Bol-li učebný pomer zrušený, zamestnávateľ vydaj učňovi vysvedčenie o strávenej učebnej dobe, o jeho chovaní sa po túto dobu a o nadobudnutom vzdelaní v živnosti.
(2) Ak učebný pomer pominie tým, že riadne je ukončený, a zamestnávateľ je členom spoločenstva, predstavenstvo spoločenstva nech vydá výučný list, na zreteli majú učebné vysvedčenie, poťažne učebné vysvedčenia, prepúšťacie vysvedčenie učňovskej školy, po prípade vysvedčenie o učňovskej zkúške odbytej s prospechom alebo neprospechom, ako aj to, čo spoločenstvo zistilo podľa § 160; miesto výučného listu pri živnostiach remeselných vydá sa tovaryšský list, avšak len vtedy, ak bola tovaryšská zkúška (§ 148) vykonaná s prospechom.
(3) Názvu tovaryša možno nadobudnúť iba výkonom tovaryšskej zkúšky s prospechom. Pomocný pracovník, ktorý má len výučný list, nazýva sa pomocníkom.
§ 148.
Tovaryšská zkúška pri remeselných živnostiach.
(1) Spoločenstvá pečujte o to, aby všetci učňovia zamestnaní v remeselných živnostiach na konci učebnej doby mohli sa podrobiť tovaryšskej zkúške, ktorá má preukázať, že učeň osvojil si vedomosti a zručnosti, ktorých ako tovaryš v príslušnej živnosti potrebuje.
(2) Rovnako tak má živnostenský úrad pečovať o učňov, ktorí sú zamestnaní v podobných továrenských závodoch alebo v remeselných živnostenských závodoch, nenáležiacich k žiadnemu spoločenstvu.
(3) Tovaryšská zkúška koná sa pred zkúšobnou komisiou, sriadenou príslušným spoločenstvom. Zúčastnené spoločenstvá však, dohodnúc sa navzájom, môžu tiež ustanoviť, že ich učňovia majú konať tovaryšskú zkúšku pred zkúšobnou komisiou, ktorá je pre príslušnú remeselnú živnosť sriadená u niektorého z týchto spoločenstiev.
(4) Zkúšobná komisia skladá sa z predsedu, aspoň dvoch, najvýš štyroch prísediacich. Živnostenský úrad, vypočujúc obchodnú živnostenskú komoru, sriadený snáď sväz spoločenstiev a príslušné spoločenstvá, menuje predsedu na tri roky. Z prísediacich buď jeden menovaný z tovaryšov, činných aspoň štyri roky v živnosti, ostatní však z majiteľov živností, provodzujúcich aspoň tri roky živnosť samostatne. Predstavenstvo spoločenstva ustanovuje prísediacich v každom prípade zvlášte dľa soznamu mien, z ktorých jeden spoločenstevné shromaždenie, druhý však, týkajúci sa tovaryšov, pomocnícke shromaždenie zakladá vždy na tri roky.
(5) V prvých štyroch rokoch po tom, čo nadobudnú predpisy tieto platnosti, môžu sa do soznamu prísediacich zkúšobnej komisie vziať tiež pomocníci, ktorí nevykonali zkúšku tovaryšskú.
(6) Pre učňov remeselných živností, ktorí sa vyučili v továrenskom podniku alebo u zamestnávateľa nenáležiaceho ku žiadnemu; spoločenstvu alebo u niektorého z ústavov, zmienených v § 17, odst. 2, živnostenský úrad, vypočujúc obchodnú a živnostenskú komoru, sriadi zkúšobné komisie, prizerajúc analogicky na horejšie ustanovenia.
§ 149.
(1) Postup pri zkúške, rozsah a druh zkúšobnej látky, ako aj výška zkúšobnej taxy, ktorú učeň má zaplatiť, budú upravené osobitnými zkúšobnými poriadky, ktoré pre jednotlivé spoločenstvá podľa rozličných kategórií remeselných živností vydá na návrh spoločenstiev živnostenský úrad II. stolice, vypočujúc obchodnú a živnostenskú komoru a sriadený snáď spoločenstevný sväz. Náklady zkúšky hradí spoločenstvo, ktorému tiež pripadajú zkúšobné taxy.
(2) O zkúšaní učňov, zmienených v § 148, odstavci 6, vydané budú podobné zkúšobné poriadky živnostenskými úrady II. stolice po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, útraty zkúšky v týchto prípadoch hradia obchodné a živnostenské komory, ktorým zase pripadajú zkúšobné taxy.
§ 150.
(1) Učeň alebo pomocník podaj u predstavenstva spoločenstevného, po prípade (§ 148, odst. 6) u zkúšobnej komisie nekolkovanú žiadosť o pripustenie k tovaryšskej zkúške a pripoj k nej učebné vysvedčenie a bol-li povinný navštevovať učňovskú školu (§ 139, odst. 3), vysvedčenie o školskej návšteve alebo ak pracoval už ako pomocník, pracovné vysvedčenie.
(2) Zkúšobná komisia vydaj a výsledku zkúšky bezplatné, kolku prosté vysvedčenie; ak bola zkúška vykonaná s úspechom, buď vysvedčenie tato zapísané v tovaryšskom liste.
(3) Nebola-li zkúška vykonaná s prospechom, zkúšobná komisia určí lehotu k opätovnej zkúške, pri učňoch so zreteľom na ustanovenia § 139, odst. 7.
(4) Ak neučinilo spoločenstvo opatrenia, uložené mu v § 148 odst. 1 a 3 dotyčne konania tovaryšskej zkúšky, ponecháva sa učňom príslušným ku takému spoločenstvu na vôľu, aby tovaryšskú zkúšku vykonali pred inou zkúšobnou komisiou, sriadenou dľa predpisov tohoto zákona a odborne príslušnou.
(5) Učňovia zmienení v § 148, odst. 6, môžu na svoju žiadosť a s privolením príslušného spoločenstva tovaryšskú zkúšku vykonať tiež pred spoločenstevnú zkúšobnou komisiou.
(6) Pomocník má práva vykonať zkúšku dodatočne a opakovať ju vždycky po uplynutí aspoň pol roka.
§ 151.
(1) Pomocníci, ktorí učebnú dobu riadne ukončili prv ako tento zákon nadobudnul platnosti, majú právo dobrovoľne podrobiť sa tovaryšskej zkúške.
(2) Vládnym nariadením vydaným na základe § 15, odst.. 4, bude ustanovené, kedy nabývajú platnosti predpisy §§ 148-151.
HLAVA VII.
Spoločenstvá.
§ 152.
Sriaďovanie spoločenstiev.
(1) Medzi tými, ktorí samostatne alebo ako nájomci provodzujú živnosti v tom istom politickom (slúžnovskom) okrese, alebo v meste so sriadeným magistrátom, počítajúc medzi nich ich pomocníkov, buď živnostenským úradom II. stolice sriadený spoločný sväzok ako živnostenské spoločenstvo, ak nečinia toho nemožným miestne pomery.
(2) Javí-li sa to byť účelným, môže po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory pre dva alebo viac súsedných okresov, prípadne pre mesto so sriadeným magistrátom a súsedné okresy v tej istej župe sriadené byť jediné spoločenstvo.
(3) Vedľa toho pre obvod miest Bratislavy a Košíc môžu byť sriaďované pre tie isté alebo príbuzné živnosti odborné spoločenstvá dľa predpisu § 155. Vládne nariadenie určí, v ktorých ďalších mestách budú môcť byť sriaďované odborné spoločenstvá dľa, predpisu § 155.
(4) Sídlo spoločenstva určí sa stanovami.
(5) Majitelia živností a nájomci sú členmi, pomocníci majiteľov a nájomcov živností patriacich do spoločenstva sú príslušníkmi spoločenstva.
(6) Nakoľko v tejto hlave je reč o pomocníkoch, treba nimi rozumieť živnostenských pomocníkov vôbec, vynímajúc učňov.
§ 153.
Živnostenský úrad II. stolice, vypočujúc obchodnú a živnostenskú komoru, sriadený pred sväz spoločenstiev a zúčastnené spoločenstvá, môže kedykoľvek i neskoršie slúčiť sriadené už spoločenstvá a prevedené slúčenie zrušiť alebo zmeniť, šetriac pri tom ustanovení § 152, odst. 1 a 2.
§ 154.
Ak bolo v smysle § 153 rozdelené spoločenstvo, ktorého obvod tvorilo dosial dva alebo viac politických (slúžnovských) okresov a mesto so sriadeným magistrátom, rozhoduje živnostenský úrad II. stolice zároveň o rozdelení majetku spoločenstva, vypočujúc v tom smere obchodnú a živnostenskú komoru, sriadený snáď spoločenstevný sväz a dosavádne spoločenstvo.
§ 155.
O odborových spoločenstvách.
(1) odborných spoločenstvách v mestách, uvedených v § 152, odst., platí toto:
a) Ak sú tu podmienky k dosaženiu spoločenstevných účelov, môže na žiadosť väčšiny členov niektorej živnosti alebo príbuzných živností povolené byť utvorenie samostatného odborného spoločenstva pre tú ktorú živnosť.
b) Pri tých istých predpokladoch môže byť povolené u spoločenstiev, ktoré v sebe pojímajú rôzne živnosti, žiada-li o to väčšina členov niektorého druhu živnosti alebo príbuzných druhov živností, vylúčenie týchto druhov živností z dosavádneho spoločenstva a sriadenie ich ako samostatné spoločenstvá alebo privtelenie k niektorému inému už sriadenému spoločenstvu.
c) Taktiež môže byť povolené slúčenie viac spoločenstiev príbuzných živností, z ktorých každé bolo dosial samostatné, ak sa dohodnú spoločne, v jedno spoločenstvo.
d) Zmeny spoločenstevnej príslušnosti v smysle lit. b), c) môžu byť nariadené tiež z úradnej moci:
(2) K rozhodovaniu v smysle lit. a), b), c), d) predošlého odstavca príslušný je živnostenský úrad II. stolice po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, sriadeného snáď spoločenstevného sväzu, zúčastnených spoločenstiev alebo živnostníkov o to žiadajúcich. Zároveň s príslušným rozhodnutím živnostenský úrad II, stolice vykonaj z úradnej moci tiež tie zmeny stanov príslušného spoločenstva, ktoré týmto pridelením staly sa nutnými.
(3) K spoločenstvu, ktoré obsahuje jednotlivú živnosť alebo niekoľko živností príbuzných, nesmejú byť prideľované živnosti, ktoré nie sú príbuzné so živnosťmi pojatými do spoločenstva.
(4) Vznikla-li pochybnosť, ku ktorému zo sriadených spoločenstiev niektorá živnosť patrí, rozhodne a tom živnostenský úrad, vypočujúc obchodnú a živnostenskú komoru, sriadený snáď spoločenstevný sväz a príslušné spoločenstvá a hľadiac na stanovy spoločenstva.
(5) Členovia odborných spoločenstiev, sriadených v smysle tohoto paragrafu, nemôžu byť členmi smiešaného spoločenstva (§ 152, odst. 1 a 2).
§ 156.
Povinné členstvo.
(1) Kto v obvode spoločenstva provodzuje samostatne alebo ako nájomca živnosť, stane sa, akonáhle sa v živnosť uviaže, členom spoločenstva a je povinný plniť záväzky s tým spojené.
(2) Obzvlášte však musí zaplatiť ustanovený snáď inkorporačný poplatok (§ 211, odst. 2, lit. j), a už pri ohláške živnosti alebo v žiadosti o koncessiu preukázať, že tento poplatok složil. Ak neobdrží živnostenského oprávnenia, je spoločenstvo povinné vrátiť mu zaplatený poplatok.
(3) Kto na základe viac ako jedného živnostenského listu alebo na základe viac ako jednej koncessnej listiny samostatne alebo k nájomca provodzuje niekoľko živností, ktoré nie sú slúčené v jediné spoločenstvo, musí byť členom všetkých spoločenstiev, sriadených pre tieto živnosti.
§ 157.
Dobrovoľné členstvo.
(1) Majitelia živnostenských podnikov, ktoré provodzujú sa po továrnicky, nie sú povinní zúčastnil; sa vo spoločenstve. Majú však právo pristúpiť za členov ku spoločenstvu, jestli k tomu svolilo. Ak pristúpia za členov spoločenstva, majú rovnaké práva i povinnosti ako ostatní členovia spoločenstva, pomocníkov však u nich zamestnaných alebo pomocníkov zamestnaných v ich predajných skladoch pokladať treba za príslušníkov spoločenstva.
(2) Členstvo živnostenských podnikov, ktoré ku spoločenstvu pristúpilo dľa predchodzích ustanovení, môže po obapolnej dohode byt; zase zrušené. Ak nedôjde k takejto shode môže každá z oboch strán učiniť návrh na zrušenie členstva živnostenskému úradu, ktorý o ňom rozhoduje po vypočutí oboch strán.
§ 158.
Tým, že sriadia sa spoločenstvá, nesmie nikto, chtiac sa v živnosť uviazať alebo ju provodzovať, byť obmedzovaný, leda pokiaľ by to bolo živnostenským zákonom ustanovené.
§ 159.
Prechodné ustanovenia o dosavádnych živnostenských korporáciách a spolkoch.
(1) O živnostenských korporáciach sriadených podľa §§ 122 a nasledujúcich, a, živnostenských spolkoch sriadených podľa §§ 149 a násl. zákonného článku XVII z r. 1884 platí:
a) živnostenské korporácie sriadené pre obvod mesta Bratislavy a Košíc pretvoria sa, nie sú-li nad svoje imanie zadĺžené a sú-li tu podmienky ku dosaženiu spoločenstevných účelov, na smiešané spoločenstvá v smysle 152, odst. 1 a 2 tohoto zákona, ktorým tiež pripadne celé imanie dosavádnej korporácie;
b) živnostenské spolky, sriadené pre ten istý mestský obvod, pretvoria sa, nie sú-li nad svoje imanie zadĺžené a sú-li tu podmienky ku dosaženiu spoločenstevných účelov, na odborné spoločenstvá v smysle § 155 tohoto zákona, ktorým tiež pripadne celé imanie dosavádnych spolkov;
c) všetky ostatné živnostenské korporácie a spolky môžu sa pretvoriť na spoločenstvá v smysle § 15?, odst. 1 a 2 tohoto zákona, nie sú-li nad svoje imanie zadĺžené a usnese-li sa na tom ich valné shromaždenie, v ktorom prípade prechádza celé ich imanie do majetku novoutvoreného spoločenstva. Ináče tieto korporácie a spolky môžu sa tiež pretvoriť na spolky v smysle predpisov o spolkoch živnostenské spolky sriadené dľa § 149 zákonného článku XVII. z r. 1884, môžu sa tiež usniesť o dobrovoľnom rozchode. S majetkom naložené bude potom dľa stanov.
(2) V prípadoch pretvorení uvedených v predošlom odstavci nesmejú práva tretích osôb utrpieť újmy. Základiny a venovania korporácií a spolkov buďte dľa možností zachované svojmu účelu.
(3) Pretvorenie, uvedené v odstavci 1, Iit. a), b) prevedie do 6 mesiacov po vyhlásení tohoto zákona živnostenský úrad II. stolice. Do tej istej lehoty musia byť prevedené aj zmeny uvedené v odst. 1, lit. c), ináče rozhodne živnostenský úrad II. stolice po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, zreteľ berúc v prvom rade na možnosť pretvorenia týchto korporácií a spolkov v o spoločenstvá v smysle § 102, odst. 1 a 2. korporácie a spolky, ktorým nebolo pretvorenie na spoločenstvá v smysle § 152, po prípade § 155 povolené, musia do mesiaca odo dňa rozhodnutia živnostenského úradu II. stolice zastaviť svoju činnosť a previesť likvidáciu. Vládnym nariadením vydané budú podrobnejšie predpisy o prevedení týchto zmien.
(4) Priemyselné spolky (zemské sväzy, krajinské a župné sväzy), sriadené v smysle § 149 zák. čl. XVII. z r. 1884, pôsobnosť ktorých vzťahuje sa na územie siahajúce prez obvod jedného z miest uvedených v § 152, odst. 3, alebo prez obvod jedného politického (slúžnovského) okresu, pretvoria sa dľa zásady uvedenej v odst. 1, lit. c), a odst. 3, buďto na spolky dľa spolkového zákona alebo zaniknú.
§ 160.
Aké sú účele spoločenstva.
(1) Účelom spoločenstva je pestovať pospolitého ducha, udržovať a zveľaďovať česť stavu, taktiež podporovať humanitné, hospodárske a vzdelávacie záujmy svojich členov a príslušníkov.
(2) Humanitné záujmy podporovať možno zvlášte zakladaním nemocenských a podporných pokadieň alebo podporných fondov pre členov a príslušníkov, ako aj tým, že spoločenstvo uvolí sa prostredkovať pre členov poisťovanie u niektorej poisťovne; podporovať hospodárske záujmy možno zavádzaním spoločnej strojnej výroby a zlepšených výrobných spôsobov, sriaďovaním skladov surovin, tržníc, vzorkových skladov, úverných ústavov, potlačovaním a odstraňovaním obchodných zariadení, ktoré rušia poctivú súťaž medzi členmi spoločenstva; vzdelávacím záujmom však napomáhať možno sriaďovaním a podporovaním živnostenských učilíšť (odborných a učňovských škôl, učebných dieleň a pod.), poriadaním odborných učebných kurzov pre členov a príslušníkov, výstavísk učňovských prác atď.
(3) Obzvlášte však náleží na spoločenstvo:
a) aby v riadnej patrnosti malo členov a príslušníkov spoločenstva, by pečovalo o zachovanie sporiadaných pomerov medzi majiteľmi živností a ich pomocníkmi, zvlášte čo do pracovného sväzku, ďalej aby zariaďovalo a vydržiavalo spoločenské útulky a prostredkovalo prácu;
b) aby pečovalo o sporiadané učňovské pomery tým, že vydá, nakoľko živnostenský zákon neobsahuje zvláštnych ustanovení, predpisy, ktoré sa musia predložiť úradu k schváleníu, a to:
o podmienkach, pri akých kto môže mať učňa a koľko ich môže byť proti počtu pomocníkov v živnosti;
o odbornom vzdelaní učňov;
o učebnej dobe, o učňovských a tovaryšských zkúškach;
o dozore spoločenstva na to, aby tieto ustanovenia boly zachovávané;
c) aby potvrdzovalo učebné vysvedčenia a vydávalo výučné listy;
d) aby dozeralo na živnostenské učilištia a učebné kurzy, ktoré sriadilo a vydržuje, a na výstavky učňovských prác, ktoré poriada a podporuje a pod.;
e) aby sriadilo rozhodčí výbor (§§ 208 a 209) k vybavovaniu sporov medzi členmi spoločenstva a ich pomocníkmi, vzniklých z pracovného, učebného a mzdového pomeru; ďalej aby podporovala rozhodčie zariadenie k vybavovaniu sporov medzi členmi spoločenstva; k tomuto účelu môže sa niekoľko spoločenstiev sdružiť;
f) aby sa usnášalo o odstránení obyčajov, zvykov a novôt, ktoré sú na prekážku poctivej súťaži medzi členmi spoločenstva;
g) aby každý rok podávalo zprávy o všetkých udalostiach vo spoločenstve, ktoré sú podstatné pre sostavenie živnostenskej štatistiky.
(4) Okrem pravidelných zpráv predpísaných pod lit. g) spoločenstvá sú povinné, žiada-li sa o to, úradom, sväzu spoločenstiev i obchodnej a živnostenskej komore svojho okresu podávať zprávy a dobrozdania o pomeroch, tykajúcich sa spoločenstevného účelu a môžu v týchto veciach tiež z vlastného podnetu u týchto verejných orgánov dožadovať sa odpory svojich účelov.
§ 161.
(1) Spoločenstvá sú oprávnené pre obor živností svojich členov a v medziach zákonných predpisov stanoviť, kedy a aká mzda pomocníkom sa vypláca a aká je lehota výpovedná. Ustanovenie také staň sa vo spoločenstevnom shromaždení vo shode s pomocníckym shromaždením, a to podľa jednotlivých odvetví, a buď živnostenským úradom II. stolice schválené po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory a sriadeného snáď sväzu spoločenstiev.
(2) Ujednanie toto nech sa vyvesí v každej provodzovni.
(3) usneseníe staň sa jak vo spoločenstevnom shromaždení, tak i v pomocníckom shromaždení dvojtretinovou väčšinou hlasov. Tou istou väčšinou hlasov môže každé z oboch shromaždení vyhlásiť, že odstupuje od týchto ustanovení, jestliže neboly ujednané na určitú dobu. usneseníe o tom nech sa oznámi živnostenskému úradu II. stolice, aby ho vzal na vedomie.
(4) Jestliže majitelia živností do spoločenstva patriaci v tom smere neujednali so svojimi pomocníkmi smluvou alebo pracovným poriadkom nič odchylného, zmienené ustanovenia majú pre strany platnosť právne záväznú a vylučujú potiaľ platnosť predpisov § 13.
§ 162.
(1) Spoločenstvá sú oprávnené predpisovať stanovami a vyberať od členov spoločenstva prijímacie (inkorporačné) poplatky, od učňov však poplatky za prípoveď a za vyučenú; v stanovách má sa však vysloviť, že spoločenstvo môže učňov, ktorí sami alebo ich rodičia sú nemajetní, oslobodiť od zaplatenia poplatku za prijatie (za prípoveď), za tovaryšskú zkúšku a za vyučenú, ak žiadajú o to zákonití zástupcovia učňov, preukázavší nemajetnosť.
(2) Zamestnávateľ ručí za správne zaplatenie učňovských poplatkov spoločenstvu.
(3) Živnostníci, ktorí zo spoločenstva boli vylúčení a do iného zaradení, sú oslobodení od opätovného prijímacieho (inkorporačného) poplatku až do výšky obnosov, ktoré zaplatili dosavádnemu spoločenstvu. Stanovami spoločenstva môžu tiež vdova a k dedičstvu oprávnení descendenti majiteľa slobodnej živnosti byť oslobodení od opätovného platenia prijímacieho poplatku, ohlásia-li po smrti živnostníka provodzovanie tej istej živnosti a je-li tento podnik pokračovaním drievejšieho podniku.
(4) Ako veľké majú byť tieto poplatky, ustanoví spoločenstevné shromaždenie, je však k tomu treba schválenía živnostenského úradu II. stolice, ktorý môže poplatky snížiť, aby boly vyrúbené príliš vysoko.
(5) Z inkorporačných poplatkov vybraných do roka smejú nanajvýš tri štvrtiny byť vynaložené na bežné výdaje spoločenstva, zbytok však nech sa uloží na úrok. Výnos učňovských poplatkov buď aspoň jednou štvrtinou venovaný na podporu učňovských škôl a aspoň jednu štvrtinou na účele, ktoré prospievajú vzdelaniu učňov alebo ich záujmom.
(6) Ostatné peniaze nutné pre potreby spoločenstiev rozvrhujú sa, nakoľko nie sú hradené úrokom z imania, na členov spoločenstva (§ 152) podľa miery predpísanej zárobkovej dane alebo podľa iného merítka určeného stanovami.
(7) Zmienené príjmy spoločenstiev, ako aj poriadkové (§ 210) pokuty vymáhajú sa politickými úrady podľa pravidiel platných pre vymáhanie priamych daní.
§ 163.
Dobrovoľné nemocenské a podporné pokladne pre členov.
V § 160, odst. 2 dotknuté nemocenské a podporné pokladne pre členov spoločenstiev, nakoľko spočívajú na základe dobrovoľnosti, nech sa sriaďujú podľa platných predpisov.
§ 164.
Prípustná poistná nútenosť, jej rozsah a spôsob prevádzania.
(1) Spoločenstvá môžu sa usniesť, že ich členovia sú povinní poistiť sa na nemocenské, na bezplatnú lekársku pomoc, na poskytovanie liekov alebo na takéto podpory spolu s pohrebným.
(2) Zaviazať členov k poisteniu jedine na pohrebné samé nie je prípustné.
(3) V usnesení nech sa určí, ako veľké je nemocenské a ako dlho trvá jeho požitok, poťažne ako veľké je pohrebné.
(4) Maximálna výška nemocenského a pohrebného ustanoví sa vládnym nariadením.
§ 165.
(1) Aby usneseníe dotknuté v § 164 bolo platným, je treba, aby shromaždenie spoločenstva bolo riadne svolané, aby podstatný obsah usnesenía, ktoré má byť učinené, bol vopred ohlásený, aby prítomné boly aspoň tri štvrtiny všetkých členov spoločenstva, ktorí majú právo hlasovať a aby aspoň tri štvrtiny prítomných súhlasily.
(2) Okrem toho je treba, aby minister priemyslu, obchodu a živností schválil usneseníe.
(3) schváleníe usnesenía a záväznom poistení môže sa učiniť závislým na tom, aby prv bol sriadený podporný fond podľa § 132.
(4) Ustanovenia prvého odstavca vzťahujú sa tiež na usnesenía, ktorými zavedená poisťovacia nútenosť má v prípustných medziach (§ 164) byť rozšírená, zmenená alebo zrušená.
§ 166.
(1) Riadne učinené a schválené usneseníe je pre všetkých členov spoločenstva záväzné; poisťovacia povinnosť však pre členov, ktorí sú už u iného spoločenstva podrobení poisťovacej povinnosti, neplatí, pokiaľ poisťovacia nútenosť u tohoto iného spoločenstva trvá.
(2) Poistná povinnosť prestáva, akonáhle o pozabudol členstva vo spoločenstve. Avšak osobám takým môže sa dovoliť, aby zostaly ďalej poistené dobrovoľne.
§ 167.
(1) Prostriedky potrebné na splnenie poistených dávok buďte opatrované primeranými pravidelnými, vopred splatnými príspevkami členov.
(2) Prostriedkov týchto nesmie sa užiť k iným účelom.
(3) Nezaplatené členské príspevky môžu sa vymáhať politickými úrady podľa pravidiel platných pre vymáhanie priamych daní.
§ 168.
(1) Ak nadobudol niektorý člen neprávom nejakej dávky, buď mu hneď odňatá. Neprávom prijaté obnosy musia byť vrátené bez újmy stíhania podľa trestného práva. Vrátenie neprávom prijatej dávky možno tiež tým žiadať, že sa príspevok zvýši až na dvojnásobnú sumu.
(2) O vydobytí úhrady platí predpis § 107, odst. 3.
§ 169.
(1) Nútené poistenie prevádza sa osobitnými pokladňami sriadenými k tomuto cieľu.
(2) Zpravidla každé spoločenstvo má sriadiť takúto pokladňu. Avšak so štátnym schválením môže sa k sriadeniu spoločnej pokladne spojiť tiež niekoľko spoločenstiev, ak sa usniesly o súhlasných poistných záväzkoch, alebo môže spoločenstvo pristúpiť k niektorej raž sriadenej pokladni.
(3) Udeľovať toto schváleníe prísluší ministrovi priemyslu, obchodu a živností.
§ 170.
(1) Pokladne dotčené v § 169 môžu svojim menom nabývať práv a brať na seba záväzky, pred súdom žalovať a žalované byť.
(2) Ich riadnym súdom je súd vecne príslušný, v obvode ktorého pokladňa má svoje sídlo.
(3) Hospodárenie a správa nezávisí na hospodárení a správe spoločenstiev samých a iných inštitúcií, ktoré snáď sú pri spoločenstvách sriadené.
(4) Za všetky záväzky pokladne ručí veriteľom jedine imanie pokladne.
§ 171.
(1) Pre každú pokladňu buďte zhotovené stanovy. Stanovy tieto, o ktorých po prvé usnieslo sa spoločenstvo, poťažne spoločenstvá, ako aj každá ich zmena, potrebujú schválenía ministra priemyslu, obchodu a živností.
(2) Stanovy obsahujte menovite:
a) meno, účel a sídlo pokladne;
b) predpisy o členstve;
c) výšku príspevkov, ktoré členovia majú do pokladne platiť;
d) podmienky, spôsob a rozsah poistených podpôr;
e) predpisy o tom, ako sa predstavenstvo a dozorný výbor skladá, ako sa sriaďuje, kedy sú spôsobilé k usnášaniu, ako sa usnášajú, aký je obor ich pôsobnosti, ďalej o trvaní ich mandátov a nahraďovanie členov, ubudol-li niektorý;
f) predpisy o složení, svolávaní, spôsobilosti k usnášaniu, spôsobe usnášania a obore pôsobnosti valného shromaždenia ako aj o hlasovacom práve vo valnej hromade;
g) predpisy o zastupovaní pokladne na vonok a o spôsoboch úkonov právne záväzných a vyhlášok;
h) predpisy o urovnaní sporov vzniklých z pomeru k pokladni;
ch) predpisy o dobrovoľnom ďalšom poistení (§ 166, odst. 2, a 181), po prípade o počte a spôsobe voľby a trvaní funkčného obdobia delegátov do shromaždenia delegátov (§ 175).