Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1924.

o výplate odpočivných a zaopatrovacích pôžitkom a jednorazových výpomocí k nim, tak učiteľom škôl ľudových a občianskych a opatrovateľkám detských opatrovieň na Slovensku, vydržiavaných cirkvami a obciami, ako aj niektorým pozostalým po týchto osobách.

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

§ 1.

(1) Minister školstva a národnej osvety sa zmocňuje, aby učiteľom a detským opatrovateľkám, ktorí účinkovali na ľudových alebo občianskych školách, lebo na detských opatrovniach na Slovensku, vydržiavaných cirkvami alebo obciami, ako aj pozostalým po nich, vyplatil z úradnej moci k odpočivným a zaopatrovacím pôžitkom dosial vyplácaným jednorazovú výpomoc, a to osobitne pre každý z rokov 1924, 1925, 192G.

(2) Táto jednorazová výpomoc môže sa povoliť penzionovaným učiteľom a detským opatrovateľkám, ako aj pozostalým po nich, mají-li nárok na penzijné a zaopatrovacie požitky:

a) buďto z krajinského penzijného a zaopatrovacieho ústavu, sriadeného uh. zák. čl. zo dňa 3. mája 1875, č. XXXII, o penzionovaní učiteľov a vychovávateľov na verejných školách ľudových a opatrovniach, ako aj zaopatrovanie ich vdov a sirôt,

b) buďto z krajinského penzijného a zaopatrovacieho ústavu, sriadeného uh. zák. čl. zo dňa 31. júla 1894, č. XXVII, o penziach tých správcov, profesorov, učiteľov, správkyň a učiteliek, čo na verejných ústavoch účinkujú a o zaopatrení ich rodín, o ktorých je štátnym alebo iným verejným všeobecným usporiadaním nie postarané, so zreteľom na uh. zák. čl. zo dňa 21. augusta 1914, č. XXXVI, o zaopatrení neštátnych profesorov učiteľov vyšších ľudových a občianskych škôl, ako aj liečebno-pedagogických ústavov, a ich vdov a sirôt.

(3) Učiteľom a opatrovateľkám škôl a opatrovieň uvedených v odstavci 1, ktorí odídu Ha odpočinok po 31. decembri 1923 s nárokom na zaopatrenie z penzijných ústavov uvedených v odstavci 2, ako aj pozostalým po týchto učiteľoch, po 31. decembri 1923 v činnej službe zomrelých, môže sa povoliť jednorazová výpomoc v rokoch 1924, 1925 a 1926 len za ten rok, v ktorom taký učiteľ alebo opatrovateľka nepôsobili aspoň 6 mesiacov v činnej službe.

(4) Pozostalým po učiteľoch i opatrovateľkách, zomrelých vo výslužbe, môže sa povoliť jednorazová výpomoc vo výmere im podľa § 3 prislúchajúcej bez zreteľa na to, jestli sa už tom istom r oku zomrelému vyplatila výpomoc jemu náležajúca.

(5) Jednorazová výpomoc vyplatí se len tým, ktorí preukážu, že sú štátnymi občanmi československými a bývajú na území republiky Československej. Nesmie sa povoliť osobám, o ktorých sa preukázalo, že svojim chovaním poškodily vážnosť stavu učiteľského, alebo že sa, previnily jednaním nepriateľským československej republike.

§ 2.

Penzionovaným učiteľom a opatrovateľkám detských opatrovieň, ktorí pôsobili na neštátnych školách ľudových a občianskych mimo územia Slovenska na území bývalého štátu uhorského, ako aj pozostalým po: nich, môže byť v prípadoch zvláštneho zreteľa hodných povolená, jednorazová výpomoc podľa §§ 1 a 3 tohoto zákona výnimečne zcela alebo z čiastky, dokážu-li, že sú štátnymi občanmi československými, že sa nijako neprevinili nepriateľským jednaním proti republike československej a že bývajú na jej území.

§ 3.

Jednorazová výpomoc táto je splatná v rokoch 1924, 1925 a 1926 každý rok najvyššie v tejto výmere: Penzistom učiteľským po 2000 Kč, vdovám po nich po 1400 Kč, požívateľom príspevkov na výchovu detí (pre každé dieťa až do 5 detí) po 280 Kč a požívateľom darov z milosti z penzijných a zaopatrovacích ústavov, uvedených v § 1, odstavec 2, ktoré zastupujú odpočivné a zaopatrovacie pôžitky; po 280 Kč. Jednorazová výpomoc opatrovateliek detských opatrovieň činí po 1600 Kč ročite.

§ 4.

Penzijné príspevky udržovateľov škôl, ustanovené v § 29, odstavec 3, zák. čl. XXXII/1875 uh., zvyšujú sa so 12 zl. na 240 Kč ročite a penzijné príspevky udržovateľov škôl, ustanovené v § 74, odstavec 1, zák. čl: XXXVI/1914 uh., so 7 procentov na 10 procentov platu započítateľného pre výmeru výslužného, najmenej však na 240 Kč ročite.

§ 5.

Zistí-li sa pri jednotlivých penzistoch (vdovách a sirotách) preplatok zvýšenia penzií z doby po 28. októbri 1918, ktoré nebola priznané úradami alebo orgánmi oprávnenými 1 tomu podľa platných československých predpisov, treba tento preplatok odčítať od výpomoci poskytnutej podľa tohoto zákona, nestalo-li sa tak dosial, a to pre každý z rokov 7.924, 1925 a 1926 jednou tretinou. To isté platí tiež o preddavkoch už skorej snáď povolených.

§ 6.

(1) Až do konečného rozvrhu (čl. 256 mierovej smluvy medzi mocnosťami spojenými aj sdruženými a Maďarskom; čís. 102/1922 Sb. z. a n.) majetku krajinských penzijných a zaopatrovacích ústavov, uvedených v § 1, odstavec 2, prejíma štátna pokladňa s výhradou regressu náklad na penzijné a zaopatrovacie požitky učiteľov škôl ľudových a občianskych a detských opatrovateliek, ako aj pozostalých po nich, v rozsahu, v ktorom tieto osoby majú nárok na zmienené pôžitky z menovaných penzijných a zaopatrovacích ústavov, pokiaľ osoby, o ktoré ide, sú v dobe, kedy zákon nadobudnul účinnosti, štátnymi občanmi československými, pokiaľ pôsobily ostatný raz na školách na Slovensku a pokiaľ bývajú na území republiky Československej.

(2) Do štátnej pokladne plynú v tejto dobe tiež všetky príslušné dôchodky menovaných zaopatrovacích a penzijných ústavov ako čiastočná, úhrada nákladov, zmienených v odstavci 1.

§ 7.

Náklad vzišlý z prevádzania tohoto zákona uhradí sa v roku 1924 z prebytkov v celkovom štátnom rozpočte na rok 1924.

§ 8.

Zákon tento nabýva účinnosti dňom 1. januára 1924. Prevedením jeho poveruje sa minister školstva a národnej osvety v shode s ministrom financií.

Odôvodnenie.

Zákonom zo dňa 21. decembra 1922, čís. 410 Sb. z. a n., poskytnutá bola učiteľom penzistom neštátnych škôl na Slovensku jednorazová výpomoc k dosavádnym pôžitkom zaopatrovacím, aby aspoň čiastočne koly im zvýšené penzijné a zaopatrovacie pôžitky, vymerané dosial podľa platných zákonitých predpisov z doby predválečnej. Táto výpomoc bola povolená len do konce roku 1923.

Poneváč sa ukázalo nemožným pristúpiť až teraz k definitívnej úprave právnych a hmotných pomerov učiteľstva neštátnych škôl na Slovensku, rátajúc v to i úpravu výslužného a zaopatrovacích pôžitkov, javí sa nevyhnutným, aby zatiaľ aspoň staropenzistom z učiteľstva neštátnych škôl národných bola povolená drahotná výpomoc rovnako, ako sa to stala zákonom zo dňa 21. decembra 1922, čís. 410 Sb. z. a n., na tri roky 1921, 1922, 1923.

Predložená osnova nie je však púhym predĺžením pôvodného zákona čís. 410/22, lež premeňuje a z čiastky ho aj doplňuje, kde sa toho podľa zkúseností nadobudnutých a vzhľadom k terajším pomerom javí sírna potreba.

K § 1. Zákon čís. 410/22 priznával jednorazovú výpomoc len učiteľským penzistom ich pozostalým, ktorí účinkovali na neštátnych školách štátom podporovaných. Tým boli vytvorení z dobrodenia zákona aj učitelia slovenských škôl, ktorí síce boli členmi penzijných ústavov, po celú dobu svojho pôsobenia platili penzijné príspevky ako druhí učitelia, ale štátnu podporu od vlády maďarskej z príčin politických nebrali. Penzionované opatrovateľky neštátnych opatrovieň neboly do zákona č. 410/22 Sb. z. a n. vzaté vôbec.

Preto všeobecná štylizácia zákona čís. 410/22. Sb. z. a n. zamenená bola určitejším výpočtom penzistov, ktorým môže byť jednorazová výpomoc udelená.

K § 2. návrhu pamätované je aj na to, aby jednorazová výpomoc zcela alebo z čiastky mohla byť udelená pri okolnostiach zvláštneho zreteľa hodných aj penzionovaným učiteľom, príslušníkom republiky Čsl., ktorí účinkovali na neštátnych ľudových školách mimo územia Slovenska na území bývalého štátu uhorského.

K § 3. Výmera jednorazových výpomocí zvyšuje sa oproti výmere ustanovenej v zákone čís. 410 z roku 1922 dvojnásobne. Zvýšenie toto je odôvodnené tým, že penzijné a zaopatrovacie pôžitky týchto penzistov sú vymerané podľa čl. XLIII z roku 1891.

Pri penzistoch činia tieto penzie:

najvyššie ročite 4226 Kč, mesačne 351 Kč 86 h,

najmenej ročite 380 Kč, mesačne 31. Kč 60 h.

Pri vdovách:

najvyššie ročite 1000 Kč, mesačne 83 Kč 33 h,

najmenej ročite 168 Kč, mesačne 14 Kč - h.

Drahotných prídavkov nemajú vôbec.

Pre opatrovateľky, ktoré sú do návrhu nove vzaté, vymeriava sa výpomoc v ročitej čiastke 1600 Kč.

K § 4. Povinnosť platiť zvýšené penzijné príspevky rozširuje sa týmto návrhom i na udržovateľov škôl, ktorých učitelia majú nárok na penzijné a zaopatrovacie pôžitky z krajinského penzijného a zaopatrovacieho ústavu, utvoreného zákonným čl. XXVII z r. 1894 uh., pokiaľ sa týče XXXVI z roku 1914 uh. Zvýšenie toto ustanovené je so sedem na desať procentov započítateľného platu pre výmeru výslužného.

K § 5. Paragraf 5 vzatý bol do osnovy vzhľadom na penzistov, ktorí len teraz týmto zákonom nadobudnú prvýraz nároku na jednorazovú výpomoc.

K § 6. Penzijné požitky neštátnych učiteľov na Slovensku boly vyplácané z krajinských penzijných ústavov utvorených podľa zák. čl. XXXII z r. 1875 uh., doplneného zák. čl. XLIII z r. 1891 uh. a LXV z r. 1912 uh. a podľa zák. čl. XXVII z r. 1894 uh., doplneného zák. čl. XXXVI z r. 1914 uh.

Otázka správy týchto penzijných fondov nemohla byť ešte definitívne riešená.

Nie je ešte rozhodnuté, majú-li byť budúcne penzijné a zaopatrovacie ústavy samostatnými fondami s osobitnou pokladničnou hotovosťou, v ktorom prípade bolo by treba zabezpečiť im potrebné dôchodky zvýšením príspevkov udržovateľov škôl, zamestnancov, žiakov a zvýšeným štátnym príspevkom, alebo má-li byť celý náklad, s výplatou penzií spojený, prevzatý priamo na účet štátnej pokladne, ako sa to stalo zákonom zo dňa 13. júla 1922, č. 237 Sb. z. a n., stran penzií obecných a štátnych lekárov, ktoré svojho času zaťažovaly tiež osobitný penzijný fond.

Ťažkosti robí tiež okolnosť, že majetok menovaných penzijných fondov je dosiaľ vo správe maďarskej a jednanie o vrátenie primeranej kvoty majetku odpovedajúcej počtu členov penzijných ústavov prevzatých vládou čsl., nemohlo byť ešte skončené. Udržovanie týchto fondov ako samostatných fondov spravovaných štátom nejaví sa toho času účelným pri administratívnych ťažkostiach, ktoré by vznikly najmä hľadiac na zavedenie župného sriadenia na Slovensku. Navrhuje sa preto riešenie zatýmne, aby do tých čias, než bude otázka táto definitívne riešená, prevzal štát náklad na penzijné a zaopatrovacie pôžitky neštátnych učiteľov, oprávnených z menovaných fondov i s príslušnými dôchodkami. Prevedenie navrhovaného zákona vyžadovalo by stran jednorazových výpomocí zvýšeného nákladu pre každý jednotlivý rok:

Tento výdavok zmenší sa o čiastku, ktorú činia zvýšené penzijné príspevky udržovateľov škôl.

Na vyplatenie riadnych penzií je potrebné asi 3,000.000 Kč. So zreteľom k ustanoveniu § 7 tohoto návrhu bude úhrada opatrená z celkových prebytkov štátneho rozpočtu na rok 1924. Podľa predbežných odhadov bude možné čiastku 2,416.600 Kč, potrebnú na jednorazové výpomoci, zabezpečiť v kap. XIII, tit. 6, § 1 z položiek 4 a 14, a čiastku 3,000.000 Kč na riadne penzie v kap. VIII a VIII A štátneho rozpočtu na rok 1924.

Jestli by sa pred koncom roku 1924 ukázalo, že sa prebytkov v týchto kapitolách čakaných nedosiahne, bude úhrada hľadaná tiež v iných kapitolách štátneho rozpočtu, kde bude s najväčšou pravdepodobnosťou najdená, zvlášte, keďže bude podľa zmocnenia daného v § 7 zákona možné užiť úspor v rozpočtových úveroch vôbec, tedy aj vo vecných úveroch, na drahotných prídavkoch atď.

Vláda navrhuje, aby tento jej návrh zákona bol pojednaný v poslaneckej snemovni Národneho shromaždenia a po schválení jeho poslaneckou snemovňou v senáte a prejavuje želanie, aby bal prikázaný výborom kultúrnemu, sociálne-politickému a rozpočtovému k podaniu zprávy.

V Prahe dňa 13. marca 1924.

Predseda vlády:

Švehla, v. r.