§ 23.
Hostinská a výčapnícka živnosť.
(1) S hostinskou a výčapníckou živnosťou spojené sú tieto práva:
a) ubytovať cudzincov;
b) podávať pokrmy;
c) výčap piva, vína a ovocného vína;
d) výčap a drobný predaj pálených liehových nápojov;
e) výčap strojeného vína a polovina;
f) podávať kávu, čaj, čokoládu, iné teplé nápoje a občerstvenia;
g) mať dovolené hry.
(2) Tieto práva môžu byť udelené buďto každé osobitne, alebo niekoľko z nich, alebo všetky dohromady, ale vždy musia byť v dovolení výslovne uvedené.
(3) Povolenie pod lit. d) a e) môže byť udelené len, pokiaľ tomu nezabraňujú iné predpisy obmedzujúce alebo zakazujúce výčap týchto nápojov.
(4) Vládnym nariadením bude ustanovený rozsah oprávnenia k obchodu, výčapu a predaju v drobnom pálených liehových nápojov.
§ 24.
Koncessia výčapnícka oprávňuje podávať príslušné nápoje hosťom v miestnosti určenej k provodzovaniu živnosti alebo cez ulicu v nádobách nezatvorených, ako aj predávať nápoje tiež v zatvorených nádobách v množstve jakomkoľvek.
§ 25.
(1) Chce-li niekto dosiahnuť koncessie pre niektoré z oprávnení uvedených v § 23, vyžaduje sa krom všeobecných podmienok k samostatnému provodzovaniu živnosti, aby žiadateľ bol spoľahlivý a bezúhonný.
(2) Koncessia buď každým spôsobom odopretá, ak svedčia proti žiadateľovi alebo proti členom rodiny žiadateľovej, ktorí žijú so žiadateľom v rodinnom sväzku, také skutky, ktoré oprávňujú k domnienke, že by živnosti bolo zneužívané k podpore zapovedanej hry, prechovávačstva, nemravnosti alebo opilstva.
(3) Pri udelení koncessie nech sa berie zreteľ na potrebu obyvateľstva, ďalej na to, či miestnosť, kde dotyčná živnosť má byť provodzovaná, je spôsobilá, na verejnú cestu, ulicu alebo na námestie, kde sa miestnosť nachádza a na to, môže-li sa na ňu snadno policajne dohliadať.
(4) živnostenský úrad prv, ako koncessiu udelí, nech do lehoty stanovenej úradom vypočuje obec, v ktorej má byť stanovisko podniku, a kde je štátny policajný úrad, nech vypočuje tiež tento. Krom toho má byť miestne príslušné spoločenstvo pred udelením koncessie upovedomené o tom, že žiadosť bola podaná, a má sa vyzvať, aby v lehote najneskôr 14dennej podalo svoje dobrozdanie.
(5) Chce-li niekto sriadiť hotel k ubytovaniu cudzincov vo väčších mestách a kúpeľných miestach, netreba brať zreteľ na potrebu obyvateľstva, a ide-li o sriadenie hotelov v horských krajinách na podporu turistiky, môže sa krom toho podľa okolností upustiť tiež od požiadavku snadného policajného dozoru.
(6) Jestliže by napriek námietkam obce žiadaná koncessia ku provodzovaniu niektorého oprávnenia vytýčeného v § 23 bola udelená, môže obec s odkladným účinkom odvolať sa na vyšší úrad do 15 dní po upovedomení, leda nejde-li o udelenie koncessie v takej miestnosti, v ktorej dosial bola provodzovaná.
(7) V tej istej lehote odvolacie právo prísluší s rovnakým účinkom aj spoločenstvu, podalo-li včas svoje dobrozdanie a bola-li koncessia udelená proti jeho návrhu, leda že by išlo o ďalšie udelenie zmienené v predchadzajúcom odstavci.
§ 26
(1) Jedna a tá istá osoba v jednej a tej istej osade môže nadobudnúť, najať alebo ako námestník prevziať len jedinú koncessiu k provadzovaniu výčapu a drobného predaja pálených liehových nápojov (§ 23); k provodzovaniu ostatných hostinských a výčapníckych práv, vypočítaných v § 23, najvýš koncessie dve.
(2) živnosť hostinskú a yýčapnícku má zpravidla provodzovať sám majiteľ koncessie.
(3) živnostenský úrad môže len z dôležitých príčin povoliť, aby táto živnosť smela byť provodzovaná námestníkom alebo prenajatá.
(4) Ak by boly tieto živnosti provodzované námestníkom alebo nájomcom prv, ako by to úrad živnostenský schválil, majiteľ živnosti, ako aj jeho zástupca alebo nájomca potrestaný bude dľa predpisov tohoto zákona, jednajúcich o prestupkoch a trestoch.
§ 27.
(1) Jestliže by niekto hostinskú alebo výčapnícku živnosť uvedenú v § 23, písm. c. d. e. alebo kaviareň chcel preložiť do inej miestnosti tej istej osady, nepotrebuje síce k tomu novej koncessie, má si však vyžiadať schváleníe živnostenského úradu, ktorý má pri tom dohliadať na to, hodí-li sa miestnosť, kde živnosť má byť provodzovaná, ďalej na verejnú cestu, ulicu alebo námestie, kde miestnosť sa nachádza, a na to, môže-li sa na ňu policajne dozerať a taktiež musí mať na zreteli potrebu obyvateľstva.
(2) Prv ako úrad živnostenský povolí, by živnosť hostinská a výčapnícka bola preložená, nech do lehoty stanovenej úradom vypočuje obec, v ktorej je stanovisko živnosti, tam však, kde je štátny policajný úrad, nech vypočuje tiež tento úrad. Krom toho príslušné miestne spoločenstvo pred udelením povolenia buď upovedomené o tom, že žiadosť bola podaná a buď vyzvané, aby v lehote najdĺž 14dennej podalo prípadné svoje dobrozdanie.
(3) Jestliže by napriek námietkam obce živnostenský úrad povolil, aby hostinská alebo výčapnícka živnosť bola do inej miestnosti preložená, obec môže odvolať sa na vyšší úrad do 15 dní po upovedomení.
(4) V tej istej lehote prísluší odvolacie právo tiež spoločenstvu, jestliže svoje dobrozdanie podalo včas a povolenie bolo dané proti jeho návrhu.
§ 28.
(1) Aby osoby, ktoré v tej istej obci alebo v niektorej súsednej obci provodzujú hostinskú a výčapnícku živnosť, mohly provodzovať túto živnosť iba dočasne inde, ako vo schválenej stálej provodzovacej miestnosti pri jednotlivých zvláštnych príležitostiach (národných slávnostiach, dobročinných slávnostiach, výstavách, stavbách, trhoch, vojenských cvičeniach, koncentráciach vojska, manévroch atď.), stačí licencia vydaná živnostenským úradom s prípadu na prípad po uvážení potreby, aká sa javí vzhľadom na žiadané provodzovanie živnosti; v tejto licencii nech sa udá presne, pri akej príležitosti, ďalej miesto, kde má byť živnosť provodzovaná, a čas, na ktorý platí.
(2) Podniky, ktoré výhradne k tomu smerujú, aby ubytovávaly a stravovaly cestujúcich niektorého dopravného podniku (cestujúci z medzipalubia alebo z tretej triedy loďnej alebo inej loďnej triedy, ktorá by jej nariadením bola na roveň postavená), v sberacej stanici alebo v prístave, v ktorom s koná nalodenie, podliehajú zákonu o vysťahovalectve zo dňa 15. februára 1922, čís. 71 Sbierky zákonov a nariadení Československého štátu.
§ 29.
Tlačové živnosti.
Tlačový zákon stanoví, pokiaľ dovolené je predávať výrobky tlačové.
§ 30.
Živnostenské prostredkovanie služieb a miest.
(1) Po živnostensky provodzované prostredkovanie služieb a miest je živnosť koncessovaná, a to bez rozdielu kategorií prostredkovaných miest a služieb.
(2) Kto túto živnosť chce nastúpiť, musí preukázať krom toho, že splnil podmienky predpísané pre samostatné provodzovanie živnosti vôbec (§§ 2 až 10), dostatočné všeobecné vzdelanie, spoľahlivosť vzhľadom na živnosť a vhodná provodzovaciu miestnosť.
(3) Pri udelení koncessie treba krom toho mať zreteľ na pomery miestne, a udelenie toto závisí tiež na tom, aby proti zamýšľanému provodzovaniu živnosti nebolo žiadnej závady so stanoviska bezpečnostnej, zdravotnej a mravnostnej polície.
(4) Pri skúmaní miestnych pomerov nech menovite k tomu primerane sa prihliada, či a pokiaľ o prostredkovanie služieb a miest nie je v obci dostatočne postarané už samým štátom, župným sväzom, župou, okresom, obcou alebo spolkami; týmto cieľom treba vypočuť ústavy tieto prv, ako sa koncessia udelí. Ak bola koncessia udelená vzdor námietke vypočutých ústavov, môžu tieto do 15 dní od upovedomenia podať odvolanie s odkladným účinkom.
(5) Koncessiu možno udeliť tiež do odvolania.
(6) Vládnym nariadením môžu byť vydané ďalšie ustanovenia pre dosaženie koncessie ku prostredkovaniu miest a služieb jednotlivých kategorií.
§ 31.
(1) Koncessie môžu byť dané na prostredkovanie služieb a miest vôbec alebo udelené koncessie môžu byť obmedzené, menovite na určité druhy služieb a miest.
(2) živnosť prostredkovania služieb a miest smie iba so zvláštnym svolením živnostenského úradu II. stolice provodzovaná byť tou istou osobou alebo v tej istej miestnosti zároveň s inou živnosťou.
(3) Majiteľom koncessie, ktorí nemajú zároveň tiež právo ubytovávať cudzincov (§ 23, lit. a) je zakázané ubytovávať cudzie ženské osoby hľadajúce prácu.
§ 32.
(1) Živnosť prostredkovania služieb a miest musí zpravidla majiteľ koncessie osobne provodzovať. Prenajať takúto živnosť sa nedovoluje.
(2) živnostenský úrad II. stolice však môže z dôležitých príčin svoliť, aby živnosť provodzovaná bola námestníkom.
§ 33.
(1) Každý žiadateľ o živnosť prostredkovania služieb a miest predlož úradu udelujúcemu živnosť zároveň so žiadosťou o koncessia ku schváleníu provodzovací poriadok, v ktorom zvlášte stanovené byť musia presne výška a podmienky poplatkov, ktoré majiteľ pri jej provodzovaní chce vyberať.
(2) Majiteľovi koncessie je zakázané dávať alebo prijímať závdavky, ako a prijímať kaucie za prostredkované miesta.
(3) Provodzovací poriadok buď vyvesený v provodzovacej miestnosti.
(4) Ku každej zmene provodzovacieho poriadku je treba, aby ju živnostenský úrad II. stolice vopred schválil.
(5) Majitelia koncessií sú povinní na vyzvanie živnostenského úradu podávať o živnosti nimi provodzovanej údaje, potrebné pre štatistiku verejného opatrovania práce.
§ 34.
Osoby, ktoré na základe drievejších predpisov riadnym spôsobom nadobudly povolenia k provodzovaniu prostredkovania služieb a miest, sú vzhľadom na ďalšie vykonávanie tej to živnosti podrobené predpisom tohoto zákona a musia predložiť jednací poriadok predpísaný v § 33 do štyroch týždňov živnostenskému úradu II. stolice ku schváleníu.
§ 35.
Pohrebné podniky.
(1) Pri udelení živnosti označenej v § 22, pol. 23, treba pri skúmaní miestnych pomerov obzvlášte tiež na to primerane hľadieť, či a pokiaľ už obec dostatočne sa postarala o pochovávanie mrtvol.
(2) Vládnym nariadením budú vydané podrobnejšie ustanovenia o rozsahu oprávnenia pohrebných podnikov, ako aj dotyčne poplatkovej sadby, ktorú žiadateľ o koncessiu má predložiť a ku ktorej treba schválenía živnostenského úradu.
(3) Proti udeleniu koncessie môže obec do 15 dní od upovedomenia podať odvolanie s odkladným účinkom.
§ 36.
Žiadosť o koncessiu.
Kto chce provodzovať nejakú živnosť, ku ktorej treba je koncessie, má žiadať o koncessiu a preukázať, čoho k tomu dľa zákona sa požaduje. Ku žiadosti o koncessiu pripojiť treba zároveň potvrdenie o zaplatení inkorporačnej taxy (§ 156, odst. 2). Prv ako koncessiu obdrží, nesmie živnosti tej provodzovať.
§ 37.
Zvláštne náležitosti.
(1) Chce-li kto nastúpiť kancessovanú živnosť, požaduje sa u neho krom toho, čo k samostatnému provodzovaniu živnosti vôbec je predpísané (§ 2 až 10), ešte tiež spoľahlivosť vzhľadom na príslušnú živnosť a pri živnostiach pomenovaných v § 22, pol. 1, 2, 6, 7, 8; 10, 11, 14, 17, 18, 20, 21, 22, 23, 24, 27, 35 a 36 zvláštna spôsobilosť. Ako sa má preukázať spôsobilosť, ustanoví sa, pokiaľ o tom v zákone tomto predpisy nie sú obsažené, vládnym nariadením.
(2) Taktiež vládnym nariadením stanovený bude preukaz spôsobilosti a rozsah živnostenského oprávnenia stavebných živností, uvedených v § 22, pol. 6.
(3) Po vypočutí obchodnej a živnostenskej ktorý, sriadeného spoločenstevného sväzu a príslušného spoločenstva, môže vládnym nariadením byť predpísané vôbec alebo pre jednotlivé miesta alebo územia, že určité označené kategorie hostinských a výčapníckych živnostiam ja byť udeľované jedine takým žiadateľom, ktorí preukážu zvláštnu spôsobilosť; tiež tento preukaz bude podrobnejšie upravený vládnym nariadením.
(4) Avšak predpisy zmienené v predošlom odstavci smejú vydávané byť jedine natoľko, nakoľko odborne-spoločenstevnými inštitúciami a odbornými učilišťami na území, o ktoré ide, postarané je o úplné vzdelanie dorostu v príslušných živnostiach.
(5) Pri udelení živností zmienených v § 22, pol. 1, 2, 3, 4, 5, 7, 9, 12, 13, 15, 16, 22, 23, 24, 26, 28, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36 a 37, ako aj pri udelení živnosti predaja jedov a látok i preparátov určených k liekom, uvedenej v položke 14, treba krom toho mať na zreteli miestne pomery; mimo toho pri udelenie živností uvedených v §u 22 treba uvážiť námietky pozdvihnuté proti zamýšľanému provodzovaniu živnosti so stanoviska polície bezpečnostnej, mravnostnej, zdravotnej, požiarovej alebo dopravnej.
§ 38.
(1) Pred udelením koncessovanej živnosti, k nastúpeniu ktorej zvláštna spôsobilosť sa vyžaduje (§ 37, odst. 1, 2 a 3), živnostenský úrad nech dá príslušnému spoločenstvu počas troch týždňov príležitosť, aby u úradu nahliadlo v doklady, ktoré strana predložila ako preukaz svojej spôsobilosti. V tej istej lehote spoločenstvo má na vôli podať dobrozdanie o predloženom preukaze spôsobilosti.
(2) Oslobodenie od preukazu spôsobilosti je prípustné, pri čom použiť sa má analogicky predpisov, obsažených pre remeselné živnosti v § 18 okrem odstavca 4.
(3) Predpis predchádzajúceho odstavca nevzťahuje sa na stavebné živnosti.
(4) Ustanovenia § 20 vzťahujú sa čo do preukazov zvláštnej spôsobilosti analogicky na verejné obchodné spoločnosti a komanditné spoločnosti. Nakoľko sa jedná o živnostenský podnik po továrnicky provodzovaný, stačí preukaz zvláštnej spôsobilosti námestníkovej (obchodvedúceho), otázka, má-li koncessovaný živnostenský podnik považovať sa za provodzovaný po továrnicky, nech sa rozhodne v prípade pochybnosti podľa predpisu § 1, odst. 6.
(5) Okrem toho pred udelením koncessie pre také živnosti, pri udelení ktorých prihliadať treba na miestne pomery, vypočuť sa má do primeranej lehoty obec, v ktorej je stanovisko živnosti.
§ 39.
Výhrada.
(1) Vyžadujú-li toho nezbytne ohľady verejné, zmocnená je vláda, aby vypočujúc obchodnú a živnostenskú komoru, sriadené snáď spoločenstevné sväzy a spoločenstvá, vydala predpisy o osobnej i odbornej spôsobilosti žiadateľov, ktorej je treba k dosaženiu koncessie, o jakosti stanoviska i provodzovne, o spôsobe, rozsahu a podmienkach provodzovania živnosti. Menovite môže sa ustanoviť, pokiaľ snáď zakázané je provodzovať živnosť nájomcom alebo námestníkom, alebo pokiaľ sa prehlašuje, že nie je dovolené súčasne provodzovať iných živností. Okrem toho môžu byť vydané predpisy o povinnom vedení zvláštnych kníh a výkazov, o prípustnosti zvláštnej úpravy živnostensko-policajnej, o zreteli na miestnu potrebu, ako aj o tom, ktorá stolica koncessiu udeľuje.
(2) Vládnym nariadením môže byť ustanovené aby v miestach, kde úrady v záujme istých výkonov a prác vyžadujúcich zvláštnej verejnej dôvery určité osoby do služeb postavily, všetky iné osoby vylúčené boly z vykonávania týchto prác.
HLAVA III.
Živnosti, závody ktorých potrebujú povolenia.
§ 40.
Závody, ktoré potrebujú povolenia.
Povolenia potrebujú závody všetkých živností, ktoré ku svojmu provodzovaniu majú zvláštne ohnišťa, parné stroje, iné motory alebo vodné diela, alebo ktoré môžu ohrožovať alebo obťažovať súsedstvo účinkami zdraviu škodlivými, alebo provodzovaním ohrožujúcim bezpečnosť, zápachom alebo neobyčajným lomozom. Dokiaľ nebolo dané povolenie, nesmejú tieto závody byť sriadené.
§ 41.
O pokračovaní vôbec.
Pri všetkých týchto závodoch, nakoľko nepatria medzi také, pri ktorých treba sa riadiť ustanoveniami § 42, úrad preskúma najkratším spôsobom možné závady a prípadne ustanoví podmienky a obmedzenia, pri ktorých závod môže byť sriadený, pri čom treba mať obzvlášte na zreteli, aby takéto živnostenské závody neškodily kostolom, školám, nemocniciam a iným verejným ústavom a budovám, ako aj aby už samotné pracovne neohrožovaly bezpečnosť života alebo zdravie osôb v nich zamestnaných.
§ 42.
Zvláštne pokračovanie pri niektorých závodoch.
(1) Závody tuto pomenované môžu sa povoliť len na základe pokračovania predpísaného v ďalších paragrafoch.
1. zrkadlové amalgamovne,
2. rýchle bielidlá,
3. bitunky a továrne na krvnú bielkovinu,
4. podniky na výrobu celuloidu, celuloidového tovaru a celuloidových filmov, taktiež sklady týchto výrobkov, továrne na celulózu,
5. továrne na cement,
6. cukrovary,
7. závody na čistenie čriev a dielne na struny z čriev,
8. výrobne dreveného dehtu (sriaďujú-li sa inde, než kde sa dobýva surovina),
9. výrobne kameňouhoľného dehtu (sriaďujú-li sa inde, než kde sa, dobýva surovina),
10. dršťkárne,
11. závody na impregnovanie dreva,
12. závody na výrobu a rozvádzanie elektriky,
13. glejárne,
14. pece na pálenie hlineného tovaru,
15. továrne na strojené hnojivá, a
16. továrne na chemický tovar,
17. kameňolomy, vápenice a sádrovne, pokiaľ nie sú vedľajším zamestnaním pri poľnom hospodárstve a zariaďujú-li sa posledne menované dva závody inde, ako kde sa surovina dobýva,
18. koksárne (sriaďujú-li sa inde, než kde sa dobýva surovina),
19. výrobne koptu (sriaďujú-li sa inde, než kde sa dobýva surovina),
20. bielidlá na kosti,
21. závody na pálenie kostí a továrne na spodium,
22. stúpy a mlyny na kosti,
23. kostivarne;
24. továrne na kotle,
25. slievárne kovov, hute, hámry, nakoľko právo ich sriaďovať nevyplýva z oprávnenia dľa všeobecného baňského zákona,
26. koželužne a sklady surových koží a kožušín,
27. továrne na lisované kvasnice,
28. továrne na dusičnú kyselinu,
29. továrne na sírovú kyselinu,
30. továrne na soľnú kyselinu,
31. močidlá a sušiarne na ľan a konope,
32. továrne na lepenku a plsť ku krytiu striech,
33. liehovary,
34. varne na loj,
35. mlyny na hutnícke odpadky vzniklé pri zpracovaní zlata a striebra,
36. mydlárne,
37. závody na rozvádzanie nafty,
38. továrne na aleje, pokost a laky,
39. rafinerie minerálnych olejov,
40. papierne,
41. závody na čistenie peria, štetín a žinôk,
42. plynárne a plynojemy,
43. pohodnice,
44. varne pakostu a terpentinu,
45. tovarne na rohové gombíky,
46. továrne na salmiak,
47. závody na sírenie chmeľa,
48. sklárne,
49. varne na smolu, asfalt a kolomaž,
50. varne krvnej soli,
51. továrne na stroje,
52. sviečkárne,
53. závody na opaľovanie ovčej vlny a bavlny,
54. dielne na výrobu voskovaného plátna,
55. závody na prípravu ohňostrojných látok, ohňostrojných telies a výbušných látok,
56. závody na výrobu zápaľného tovaru.
(2) Vládnym nariadením, vydaným po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, môže byť tento soznam zmenený.
§ 43.
Žiadosť.
O schváleníe závodov uvedených v § 42 žiadané buď na živnostenskom úrade, pri čom doložené buďte potrebné popisy a výkresy.
§ 44.
Edikt.
(1) úrad má vyhlásiť, aký závod hodlá sa sriadiť, a to tým spôsobom, že edikt dá vyvesiť v príslušnej obci, ako aj že o tom zvláštne upovedomí obecného starostu, po prípade hlavného mestského notára a známych súsedov - dľa okolností tiež jedným oznamom v novinách, ustanovených k úradným vyhláškam - pri tom na dobu 2 až 4 týždňov uloží komisii, u ktorej - nestalo-li sa to už drieve písomne - podať treba všetky námietky, ináče stavba závodu bude povolená, nebudú-li z úradnej povinnosti námietky proti nej učinené.
(2) Úrad má sa tiež postarať o to, aby úradné úkony, ktorých je snáď treba z príčin stavebnej, požiarovej a zdravotnej polície, ako aj dľa zákonov o používaní vody, čo možno súčasne prevedené boly s pojednávaním, či závod povoliť možno z príčin živnostenskej polície.
§ 45.
Pokračovanie.
(1) Pri komisionálnom pojednávaní má úrad vyšetriť všetky dôležité okolnosti z úradnej povinnosti, hoci by žiadne námietky proti závodu podané neboly, naskytlé námietky dôkladne preskúmať a sa snažiť, aby rozpory pokiaľ možno priateľským dohovorením sa skončily.
(2) V rozhodnutí, ktoré čo najskôr buď vydané, treba uviesť, či a nakoľko navrhnutý závod so zreteľom na živnostenskú políciu pripustiť možno, a či a nakoľko sa preto dovoľuje.
(3) Jestliže sa závod schváli, toto rozhodnutie má obsahovať podmienky a obmedzenia, ktorých treba sa pridržiavať pri jeho sriadení a provodzovaní, ako aj opatrenia, ktoré sa javia byť potrebnými, aby snáď už stavba pracovieň nepriečila sa predpisom § 41.
(4) Boly-li činené proti podniku námietky z dôvodov súkromého práva a nepodarilo-li sa ich odstraniť priateľským dohovorením, buďte námietky tieto výslovne uvedené v danom schválení a ich prevedenie buď poukázané na porad práva živnostenský úrad nemôže preto zakázať stavbu závodu.
(5) Jedine súdu prislúcha na žiadosť strán rozhodnúť otázku, či so sriadením závodu, živnostensko-policajne schváleného, vyčkať treba až bude pravota vybavená, alebo či a s akým obmedzením medzi tým časom závod môže byť sriadený.
§ 46.
Náklady na ohlásenie a pokračovanie, spojené so sriadením živnostenských závodov, povinný je niesť podnikateľ; náklady, ktoré vznikly samovoľnými námietkami, nahradiť musí osoba, ktorá tieto námietky urobila.
§ 47.
Zmeny v provodzovacom závode.
(1) Chcel-li by niekto zmeniť spôsob provodzovacieho zariadenia alebo výroby alebo výrobu značne rozšíriť, čím by nastala niektorá z okolností predvídaných v § 40, má to oznámiť živnostenskému úradu, ktorý môže upustiť od komisionálneho pokračovania, presvedčí-li sa, že zamýšľaná zmena alebo rozšírenie pre súsedov alebo pre obec vôbec nebude mať v zápätí nových väčších škôd, nebezpečenstiev a ťažkostí, ako ktoré spojené sú so závodom už jestvujúcim.
(2) Nastúpi-li na miesto dosavádneho majiteľa živnosti niekto iný, nie je treba, aby provodzovací závod znova bol schválený.
§ 48.
Ako zanikne schváleníe.
(1) Jestliže závod do roka po dni, čo bol schválený, nepočne sa provodzovať alebo zostane-li započaté provodzovanie po viac ako tri roky prerušené, zanikne schváleníe závodu.
(2) Sú-li tu dôvody zreteľa hodné, budú tieto lehoty primerane predĺžené na žiadosť, majiteľa živnosti.
(3) Zničí-li živelná pohroma alebo iná náhoda závod úplne, buď požiadané o jeho schváleníe prv, ako sa počne znova provodzovať.
§ 49.
Odvolanie.
(1) Rozhodnutie živnostenského úradu o závodoch, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú toho, ako treba použiť predpisov, ktoré sú obsažené v predošlých paragrafoch tejto hlavy, oznámené buď i s dôvodami stranám, totiž žiadateľom a osobám, ktoré činily námietky.
(2) Proti rozhodnutiu každá strana môže sa odvolať na vyššiu stolicu; odvolanie buď písomne alebo ústne do 15 dní podané u živnostenského úradu, ktorý bol učinil rozhodnutie v prvej stolici.
(3) Odvolanie, včas podané, má odkladací účinok.
§ 50.
(1) živnostenskému úradu II. stolice sa ponecháva, pre tie miesta, kde sú alebo sriadené budú spoločenské alebo obecné verejné bitunky v dostatočnom rozmere, na návrh obecného zastupiteľstva zakázať, aby bitunkov už jestvujúcich nebolo ďalej používané a aby nové bitunky neboly sriaďované.
(2) Bitunkové poplatky možno vyberať len so svolením živnostenského úradu II. stolice, ktorému prísluší tiež upravovať ich sadzby a schvalovať bitunkový poriadok.
HLAVA IV.
O rozsahu a výkone živnostenských práv.
§ 51.
(1) Rozsah živnostenského práva posudzovať sluší podľa obsahu živnostenského listu alebo koncessie, šetriac pri tom predpisov, obsažených v paragrafoch nasledujúcich.
(2) Ak vznikne pochybnosť o rozsahu živnostenských práv, rozhodne živnostenský úrad II. stolice, vypočujúc obchodnú a živnostenskú komoru, ktorá o veci tej vypočuť má sriadený spoločenstevný sväz a príslušné spoločenstvo.
§ 52.
(1) Každý živnostník má právo spojiť všetky práce, ktorých je treba, aby úplne zhotovil svoje výrobky, a je oprávnený mať k tomu cieľu potrebných pomocníkov tiež iných živností. Pomocníkmi, nakoľko ide o živnosti remeselné alebo také živnosti koncessované, k nastúpeniu ktorých zvláštna spôsobilosť sa vyžaduje (§ 37, odst. 1), nerozumejú sa učňovia príslušných iných živností.
(2) Živnostníci majú taktiež právo, aby si sami v dobrom stave udržovali svoje závodové zariadenia, stroje, náčinie a iné provodzovacie pomôcky, ako aj aby pre potrebu vlastného svojho podniku zhotovovali si obvyklé v obchode pomôcky, ktoré sú potrebné k tržobnému odbytu ich výrobkov (bednenie, obaľovanie a pod.).
(3) Živnostník nie je obmedzený na predaj tovaru zhotoveného ním samým.
§ 53.
(1) Ohláška obchodnej živnosti, ak nie ja obmedzená na určitý tovar alebo na určité druhy tovaru, oprávňuje viesť obchod so všetkým tovarom, ktorý uvaluje sa volne predávať a ktorého predaj nie je viazaný k zvláštnemu dovaleniu (koncessii).
(2) Ohláška obchodnej živnosti, obmedzenej na určitý tovar alebo na určitý druh tovaru, oprávňuje iba obchodovať príslušným tovarom.
(3) Drobný predaj v rozsahu vytýčenom v odstavci prvom (obchod s miešaným tovarom) môžu ohľašovať jedine osoby, ktoré podajú preukaz spôsobilosti naznačený v § 14.
(4) Ten istý preukaz podať treba pri nastúpení obchodu s koloniálnym, špecerajným a materiálnym tovarom.
(5) Majiteľom obchodných živností, dotčených v predchodzích odstavcoch, ktorí pri ohláške živnosti majú podať preukaz spôsobilosti, prísluší výhradné právo predávať na drobno cukor, kávu, čaj, korenie, minerálne oleje, materiálny tovar a barvivá; na drobno obchodovať s pálenými liehovými nápojmi v lahvách, zatvorených podľa obchodníckeho zvyku, môžu len na základe zvláštnej ohlášky (§ 239, odst. 3).
(6) Výhrada stanovená v predošlom odstavci nevzťahuje sa ani na predajné práva výrobcov, ani vôbec na predajné práva už nadobudnuté a v miestach, kde v deň vyhlásenia tohoto zákona ešte žiadna z drobných obchodných živností uvedených v odstavci 3 a 4 nemá svojho stanoviska, neplatí potiaľ, pokiaľ táto výnimka nebude zrušená vládnym nariadením vzhľadom na podstatný vývoj miestnych pomerov.
§ 54.
(1) Majiteľ obchodnej živnosti v tejto svojej vlastnosti vôbec nemá práva zhotovovať alebo zpracovávať živnostenské výrobky a prerábať alebo opravovať ich; je však oprávnený vykonávať na tovare, ktorý ponúka alebo má dodať, také zmeny, ktorými sa má tovar iba prispôsobiť potrebám kupujúceho, aby odbyt bol umožnený.
(2) Majiteľ obchodnej živnosti je oprávnený prijímať objednávky na tovar, ktorý podľa ohlášky svojej živnosti smie predávať. I tomuto účelu je tiež oprávnený brať mieru, predpokladajúc, že dá objednaný tovar zhotoviť samostatnými výrobcami. S tým istým obmedzením smie prevádzať zmeny a opravy na výrobkoch ním dodaných.
(3) Čo sa týče práva brať mieru, zmieneného v predchádzajúcom odstavci, sú majitelia obchodných živností v tejto svojej vlastnosti oprávnení brať mieru na obuv, mužské, ženské a detské šaty, zhotovenie ktorých spadá v rozsah oprávnenia remeselnej obuvníckej a krajčírskej živnosti, jedine potiaľ, pokiaľ je toho treba, aby vybrali vhodný tovar zo svojho skladu. Toto obmedzenie práva brať mieru nevzťahuje sa na tých majiteľov obchodných živností, ktorí už tri mesiace pred účinnosťou tohoto zákona provodzovali výhradne alebo prevážne obchod obuvou alebo šatstvom.
(4) Majiteľom obchodných živností neprísluší právo prijímať objednávky na opravu obuvi, poťažne šatstva.
§ 55.
Stále provodzovacie miestnosti.
(1) Kto provodzuje slobodnú alebo remeselnú živnosť, môže v obci jej stanoviska mať niekoľko stálych provodzovacích miestností (dielieň alebo predajeň) a môže ich preložiť na iné stanovisko v obci.
(2) To má sa však vždycky oznámiť živnostenskému úradu.
(3) Koncessovaná živnosť môže byť preložená na iné stanovisko v tej istej obci jedine po vyžiadanom schválení živnostenského úradu.
(4) Ak ide o preloženie koncessovanej živnosti, pri udelení ktorej treba mať na zreteli miestne pomery (§ 37, odst. 5), živnostenský úrad prv, ako to schváli, má vypočuť obec, v ktorej bude stanovisko živnosti.
§ 56.
Vedľajšie závody a sklady.
(1) Chcú-li živnostníci mimo svojej hlavnej provodzovne sriadiť vedľajšie závody alebo sklady (ku ktorým však nepočítajú sa prosté sklady a iné miestnosti slúžiace iba k uschovaniu tovaru), sú povinní, nakoľko ide o slobodné alebo remeselné živnosti, oznámiť to vždycky živnostenskému úradu a označiť stanovisko vedľajšieho závodu alebo skladu. Oznámenie toto treba učiniť jak živnostenskému úradu hlavnej provodzovne, tak i tomu živnostenskému úradu, v okrese ktorého bude stanovisko vedľajšieho závodu alebo skladu.
(2) Pri koncessovaných živnostiach treba v týchto prípadoch vyžiadať si zvláštne schváleníe živnostenského úradu, a to, ak ide o živnosti, ktoré udeľovať prislúcha vyššiemu úradu, oného vyššieho úradu, v administratívnom obvode ktorého vedľajší závod alebo sklad má mať svoje stanovisko, v ostatných však prípadoch nech sa vyžiada schváleníe oného živnostenského úradu, v okrese ktorého má byť stanovisko vedľajšieho závodu alebo skladu. Vždycky však musí sa to oznámiť tiež živnostenskému úradu hlavného závodu.
(3) Ak prekážajú zamýšľanému sriadeniu vedľajšieho závodu alebo skladu okolnosti, ktoré podľa tohoto zákona nedopúšťajú, aby vydaný bol živnostenský list (§ 13) alebo daná bola koncessia (§ 36), úrad zakáže strane sriadiť vedľajší závod alebo sklad a oznámi jej prekážku toho.
(4) Okrem toho úrad tiež v tomto prípade, ak ide o sriadenie novej provodzovne, šetriť má predpisov obsažených v tretej hlave.
§ 57.
Živnostníci môžu tiež mimo obec svojho stanoviska svoje živnostenské výrobky kamkoľvek živnostníkom, ktorí tieto výrobky smejú mať, dávať do predaja, ich na objednávku dodávať a vykonávať objednané práce.
§ 58.
(1) živnostenský úrad II. stolice, vypočujúc spoločenstvo a obecné zastupiteľstvá, môže z dôvodov požiarovej polície nariadiť, aby provodzovanie živnosti kominárskej bolo ohraničené podľa okresov; toto ohraničenie nesmie zpravidla sahať prez obvod politického okresu.
(2) Ohraničenie takéto, ak treba toho z dôvodov polície zdravotnej, môže od živnostenského úradu II. stolice nariadené byť po vypočutí príslušných spoločenstiev a obecných zastupiteľstiev tiež pre výkon prietočníckej (čističia stokov) a pohodníckej živnosti.
(3) Takéto ohraničenia majú za následok, že v každom ohraničenom okrese iba tí majitelia živnosti príslušného druhu sú oprávnení vykonávať práce, ktorí majú v tom okrese svoje stanovisko. Avšak v prípadoch naliehavo súrnych kominári, prietočníci a pohodní môžu tiež mimo svojho okresu privzatí byť k výpomocným prácam.
(4) Živnostenský úrad II. stolice vypočujúc sriadené spoločenstvo a obecné zastupiteľstvo, môže nariadiť zmenu alebo zrušenie týchto ohraničení podľa okresov, bez toho, že by pre to živnostníkom, ktorých sa to týka, prislúchal nárok na odškodnenie.