Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1925. |
|
I. volební období. |
11. zasedání |
5144.
Návrh
poslancov Hvizdáka, Bendu, Pajgera a druhov
na rychlú a sústavnú pomoc kysuckej, ťarchovskej a oravskej doliny (na
Slovensku) posihnutých velkou núdzou a hladom.
Následkom mimoriadne zlej úrody a živelnej pohromy vlaňajsieho roku v týchto troch krajoch, vznikla teraz velká núdza a hlad u tamojšieho obyvatelstva. Tieto tri údolia s ich kopanicami sú najchudobnejšou časťou Povážskej velžupy z príčin už ich geograficky nevýhodnej polohy tak z ohľadu zemedelského ako priemyselného. Pre bližšiu informaciu podaváme tu z části poloho- i povahopis ku príkladu Kysuckého kraja a jeho obyvatelstva:
Kysucká dolina tiahne sa od moravskoslezskej a polskej hranice až ku Váhu pri Žiline, je to úzké pásmo ohraničené vrchami, zakrytými kedysi hustými, za maďarského pánstva ale vypustošenými lesami. V tejto doline a hlavne medzi vrchami skrýva sa asi 50 dedin, obývaných chudobným, najťažšou prácou sa živiacim sedliackym, robotnickym ľudom. Úrodnej plochy pozdľž rieky následkom úzkeho útvaru doliny je nepatrne málo a aj táto skoro každoročně postihnutá je zaplavovaním prudkej ostro krutiacej sa a zjara pri taní sňahu a ľadu ničiacej rieky Kysuce. Nepriaznivosť prírody prinutila ľud ku obrábaniu skalnatej pôdy vyklčovaných hôr na strmých svahoch lesami otočených: sú to takmenované "Kopanice", kam sú úbohi Slováci-Kysučania s celou svojou domácnosťou, pozostávajúcou - a to len u tých majetnejších - z biednej drevenej chalupky a zakrpatenej kravičky ubydlení. (Obce majúce 500-600 domov rozťahujů sa až na 30-60 kopanic). Neparný rozsah pôdy neposkytuje dostatočného pašienku pre dobytok a posiatá pôda následkom surových klimatických pomerov macošsky sa odsluhuje zdejšiemu sedliačkovi; jeho plodinami sú trochu zemiakov a kapusty, ani ku vlastnej výžive nepostačiacich, a trochu ovsa, dosahujúceho výšky asi po kolona; to je všetka odmena za úmornú prácu.
Toto živorenie už od dávnych rokov hnalo ľud na prácu do iných krajov Slovenska a cudzozemska. Drotári sa rozišli po Rusku, Nemecku, Rakúsku, Haliči a Maďarsku, drevorobotnici zašli do Haliče, najväčšia čiastka mužov ale šla do Ameriky. Zo všetkých týchto krajov naši sporiví Slováci donášali alebo posielali peniaze a po istom čase sami sa vrátili. Doma sa kácalo a vozilo drevo, vyrábali sa šindelky, a pracovalo sa vo velkých pilách a ostatní, zvlášť mladšia a ženská generácia, okolo päti sto osôb, pracovali v súkennej továrni v Čadci. Bol to - aspoň v porovnáni ku dnešnému stavu veci - istý blahobyt. Po vojne a čiastočně už za času vojny nastal úpadok; najprv nová vicinálna železnica vytrhla furmanom z ruky biče, potom numérus clausus Ameriky, jako aj hermetické uzavrenie sa súsedných štátov proti invásii cudzieho robotnického živlu a tam panujúce špatné valutárné pomery, v ďalšom pokračovaní kriza drevárského priemyslu a naposledy zastavenie práce súkennej továrni v Čadci priniesly ľud o posledný zárobok.
Najvýrznějším dôkazom veľkej biedy medzi nezamestnanými bývalými robotnikmi súkennej továrne v Čadci sú štatistické dáta o podpore v nezamestnanosti: z 500 nezamestnaných len 46 nedostávalo podpory. A teraz nevypláca sa ani táto.
Ťarchovská dolina je proti Kysuckej pomerne malá a preto i hospodársky lepšia; proti tomu ale v horšom hospodárskom položení s touto dolinou hraničiaca je hornia čásť Oravy. Orava celá svojou polohou a drsným klimatom nevďačne živí svoje obyvatestvo vôbec. K tomu není tu žiadneho priemyslu a obchodu až na nejakú teheleň nebo pílu.
Kritický stav obyvateľstva týchto troch krajov zväčšuje sa stále ešte i mimoriadne dlho trvajúcou zimou tejto jary, lebo začiatkom apríla padal v týchto krajoch sňah a silne mrzlo.
Najnutnejšiu pomoc núdzou krajne postihnutým obyvateľom poskytly župné a okresné úrady. ktoré ale nemôžú dostatočně pomôcť, poneváč je to pomoc viac snáď charitativná.
Podpísaní navrhujú:
1. nech vláda bezodkladne dá náležitě vyšetriť pomery uvedených chudobných krajov,
2. v páde súrnej potreby nech poskytne rychlú pomoc s patričného podporného fondu,
3. v záujme trvalého napomáhania obyvateľstva týchto krajov, nech sa mu zaistia práva užívať bezplatne pašienkov a kurivového dreva na statkoch obecných, štátom zabraných alebo pod zábor patriacých,
4. v zastavenej továrni v Čadci nech je zavedená výroba nejakých článkov pre štát (súkna, plátna, rovnošaty pre armádu, železničiarov, lebo t. p.) prípadne nech je zavedený akykoľvek náhradový priemysel. To isté nech je učinenné i v iných prípadne zastavených podnikoch (železničná topiareň v Čadci atd.),
5. v záujme sústavného napomáhania cieľom hospodárskeho a kultúrného povznesenia výš uvedených krajov, zvlášť užitku pridelená všetka pôda a lesy velkostatkov a zobecnené hory nachádzajúcich sa v týchto krajoch,
6. ďalej navrhujeme, aby ministerstvo zemedelstva podniklo bez odkladu sústavnú reguláciu rieky Kysúce,
7. ministerstvu verejných prác a ministerstvu zdravotníctva navrhujeme, aby vzájomnej dohode napomohli vhodným zpôsobom zregulovanie obcí zvlášť na Kysuciach v ohľade zdravotnom a kultúrnom, poneváč sú tu niektoré kopanice bývalým uhorským štátom tak zanedbané, že to upomína na neaký aziatický kraj a život ľudí,
8. ministerstvu železnic navrhujeme, aby rozriešilo otázku ohľadom vybudovania spojovacej prípadne podujalo stavbu železničnej dráhy medzi Slovenskom a Moravou z Makova do Veľkých Karlovíc (železničné čiary 200 a 290).
Z formálnych dôvodov navrhujeme, aby tento návrh pridelený bol výboru iniciatívnému, aby tento pridelil ho patričným výborom, do ktorých kompetencie patria otázky a návrhy výš uvedené.
V Prahe, dňa 3. apríla 1925.