POSLANECKÁ SNĚMOVNA N. S. R. Č. 1925.
|
I. volební období. |
11. zasedání. |
5152.
Vládny návrh.
zo dňa..........,
ktorým sa zmeňujú niektoré ustanovenia uhorského obchodného zákona zák. čl. XXXVII/1875 o poistení proti škodám a o životnom poistení.
Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:
Čl. I.
§ 485 bod 4, zák. čl. XXXVII/1875 sa zrušuje.
Čl. II.
Za § 473 zák. čl. XXXVII/1875 nech sa vpíše:
§ 473 a. (1) Nasledujúce premie sú splatné, ak nie je nič iného ujednané, prvým dňom poisťovacieho obdobia, pre ktoré sú určené.
(2) Nebude-li takáto premia v deň splatnosti zaplatená, má poistený na svoje vlastné útraty písomne byť napomenutý, aby platil, a zároveň upovedomený o právnych následkoch ďalšieho meškania v platení, pri čom mu bude ustanovená dodatočná lehota najmenej jedného mesiaca. Tohoto napomenutia neni treba, keď bol poistený najskôr osem dní pred splatnosťou písomne napomenutý na platenie a zároveň upovedomený o právnych následkoch meškania v platení, a keď mu bola povolená dodatočná lehota najmenej jedného mesiaca odo dňa splatnosti.
(3) Zameškal-li poistený pri uplynutí dodatočnej lehoty platenie premie, môže poisťovateľ, pokiaľ nebolo zaplatené, zrušiť smluvu s okamžitým účinkom (vypovedať bez výpovednej lehoty). Za výpoveď sa považuje, nebude-li uplatňovaný u súdu nárok na premiu behom troch mesiacov po uplynutí dodatočnej lehoty.
(4) Nastúpi-li poistná príhoda po uplynutí dodatočnej lehoty, a poistený v tej dobe je v meškaní s platením premie, je poisťovateľ oslobodený od plnenia záväzkov.
(5) Ak ale poisťovateľ behom trojmesačnej lehoty (odst. 3.) uplatňoval nárok u súdu, je poisťovateľ povinný plniť, keď poistná udalosť nastala v dobe, pre ktorú premiu vymáha, i vtedy, keď premia v dobe udalosti nebola zaplatená. Poisťovateľ je však plnenia prostý, vzdal-li sa nároku ešte pred poistnou udalosťou.
(6) Napomenutia a oznámenia vyše uvedené pôsobia voči poistenému dobou, kedy ho dôjdu. Ak poistený zmenil svoje bydlisko a zmenu neoznámil poisťovateľovi, stačí zaslať tieto napomenutia a oznámenia poistenému do jeho posledného poisťovateľovi známeho bytu. Účinnosť napomenutí a oznámení nastáva v dobe, v ktorej by došly poistenému pri pravidelnej doprave, keby nebolo zmeny bydliska.
Čl. III.
§ 505 bod 3. zák. čl. XXXVII/1875 bude znieť takto:
Nebude-li premia, ktorá sa má platiť po uplynutí prvého smluvného roku v občasných periodách, za tridsať dní po sroku, alebo pred uplynutím dlhšej lehoty povolenej k tomu účelu, zaplatená; výnimka je vtedy možná, keď opozdenie zapríčiní vyššia moc alebo nehoda.
Čl. IV.
(1) Zákon tento nabýva účinnosti dňom vyhlásenia; ustanovenia jeho majú sa užiť tiež na platenie premii splatných po tomto dni v poisťovacích pomeroch v dobe vyhlásenia zákona už platných. Poisťovacie smluvy však, ktoré boly zjednané pred 1. januárom 1923, môže poistený do jedného mesiaca po účinnosti tohoto zákona vypovedať prostredníctvom verejného notára alebo okresného súdu, takže poisťovacie smluvy takto vypovedané zaniknú uplynutím poisťovacieho obdobia, pre ktoré má poistený poistenie zaplatené.
(2) Prevedením tohoto zákona poverujú sa ministri spravedlnosti a vnútra.
Dôvodová zpráva.
Pre prvú dobu po prevrate bolo podržanie dosavádneho práva a týmto podmienený dualizmus právneho poriadku len nutným dôsledkom spojenia Slovenska a Podkarpatskej Rusi so zemiami českými. Zákon z 8. októbra 1918, č. 11 Sb. z. a n., podľa ktorého všetky dosavádne zemské a ríšske zákony a nariadenia zostaly predbežne v platnosti, vyhovel nutnej potrebe kontinuity verejného poriadku.
Avšak hneď po prevrate javily sa snahy po unifikácii právnych noriem z toho dôvodu, že nejednotnosťou práva trpí nielen konsolidácia štátu, ale i hospodárske pomery, poneváč rôznosťou a nesrovnalosťou právnych noriem vznikajú ťažkosti pre vzájomné styky obchodné, sociálne a hospodárske vôbec.
Ovšem nebolo možné previesť dosiaľ úplnú unifikáciu všetkých právnych noriem, bola však prevedená unifikácia aspoň v tých prípadoch, kde zvláštne záujmy toho nevyhnuteľne vyžadovaly.
Snahy po unifikácii javily sa i, pokiaľ ide o právo poisťovacie; lebo od prvého počiatku pocítená bola naliehavá potreba takého opatrenia, ktorým by všetky československé súkromé poisťovne boly postavené na rovnaký zákonný podklad a podriadené boly vo všetkých smeroch tým istým predpisom.
Skutočne už došlo k čiastočnému sjednoteniu zákonom z 15. februára 1922, č. 65 Sb. z. a n., ktorým sa doplňujú a menia dosavádne predpisy o poisťovniach a vládnym nariadením z 19. októbra 1922, č. 307 Sb. z. a n., o založení a zariadení, ako aj hospodarení poisťovieň na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi (poisťovací regulativ). Týmito predpisami boly upravené pomery poisťovieň na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi po stránke správnej, čím prevedená bola väčšou mierou unifikácia noriem verejnoprávnych.
Po stránke súkromnoprávnej je v českých zemiach upravené právo poisťovacie zákonom z 23. decembra 1917, č. 501. r. z. - ak sa nehľadí k prípadom a oborom poistenia, kde zostaly v platnosti len normy občianskeho práva (viď 164, odst. 2. a § 165 cit. zák).; na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi pak sú platné normy uh. obch. zák. čl. XXXVII/1875 § 463-514.
Po stránke súkromnoprávnej nie je teda dosiaľ dosiahnutá unifikácia, hoci je tu nutné plne uznať požiadavok sjednotenia zákonodarstva. Hlavne tiež Sväz čsl. poisťovieň v Prahe žiadal, aby bolo prevedené sjednotenie poisťovacieho práva po stránke súkromnoprávnej a sice, aby bola prevedení unifikácia predpisov o poisťovacej smluve podľa zákona z 23. decembra 1917, č. 501 r. z. Ale najväčšia čiastka ustanovení tohoto zákona dosiaľ nenadobudla účinnosti, poneváč vládnym nariadením z 9. decembra 1919, č. 652 Sb. z. a n., ohľadom jej účinnosti bola odsunutá na deň, ktorý bude neskôr určený. Odsunutie účinnosti týchto ustanovení stalo sa hlavne na podnet pražského sdruženia poisťovieň, ktoré svoju žiadosť opieralo jednak na dôvody rázu technického, jednak poukazované bolo na to, že pomery v našom štáte nutne vyžadujú toho, aby zákony v československom poisťovníctve tvorené boly nie celkom dľa vzoru zákonov bývalého Rakúska, ktoré veľaraz vôbec ani nedbaly o záujmy českého poisťovníctva. Podľa sdelenia Sväzu čsl. poisťovieň ustanovilo sa už komité, ktoré sa zaoberá otázkou úplnej novellizácie všetkého práva poisťovacieho v území ČSR., avšak práce jeho ešte sa len započaly.
Predpisy zákona č. 501/1917 r. z., ktoré teraz platia, sú veľmi kusé a budujú na ustanoveniach práva občianskeho. Vzhľadom na túto kusosť a vzhľadom na to, že na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi platí dosiaľ iné nekodifikované súkromné právo, je treba nahliadnuť, že sjednotenie súkromného práva poisťovacieho v celom území republiky bude muset mať širší rámec ako ten, ktorý je určený onými predpisami zákona č. 501/1917 r. z., ktorý je teraz v platnosti. Preto sa nedoporučuje, aby pôsobnosť oných predpisov zákona č. 501/1917 r. z., ktorý je platný v Čechách, na Morave a v Sliezsku, bola rozšírená už teraz na Slovensko a Podkarpatskú Rus.
Napriek tomu však nemožno účinnejšie zasiahnuť do úpravy tých súkromnoprávnych noriem poisťovacích, ktoré by sa javily povážlivými, a ktoré by zavdávaly príčinu k najväčšej neistote a neustálenosti. Sem patria predovšetkým ustanovenia § 485, bod 4. zák. čl. XXXVII/1875. Tento odstavec uvedeného paragrafu znie: ťPoistná smluva ztratí platnosť...Ť keď sa v občasných periodách platiť sa majúca premia na srok, alebo po uplynutí cieľom tohoto povolenej lehoty nezaplatí: v tomto ohľade výnimka je vtedy miestna, keď poistený v zaplatení premie nehodou alebo vis maiorom hatený bol.Ť
Výklady tohoto paragrafu si celkom protirečia. Pred prevratom jako v praxi tak i v teorii bolo zastávané stanovisko, že poisťovacia smluva je zrušená, ak sa nezaplatí následovná premia (Dr. Frant. Nagy: Príručná kniha uh. obch. práva z roku 1913).
Podobne Dr. Vladimír Fajnor a Dr. Adolf Záturecký v nástine súkromného práva platného na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi z roku 1924 na stránke 320 uvádza, že ak stránka neplatí pri splatnosti poistné, ktoré má byť v občasných periodách platené, poistná smluva pozbýva platnosti, iba že by poisteného v platení poistného bola hatila nahodilá nehoda alebo vyššia moc. Ak sa teda stránka chce zbaviť poistenia, ktoré považuje pre seba za ľahké, môže poistenie kedykoľvek zrušiť tým, že zamešká zaplatiť niektorú splátku poistného.
Terajšia súdna prax na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi je rôzna. Niektoré súdy a to väčšina týchto pridržuje sa stanoviska predošlého, uvádzajúc, že podľa výslovného a jasného ustanovenia zákona nemôže byť pochybnosti o tom, že zánik smluvy nastane následkom zameškania platenia ipso facto a nezávisí od ľubovôle poisťujúcej strany, či chce táto smluvu podržať v platnosti a či nie; iné súdy ale uznávajú platnosť smluvy na ďalšiu dobu zjednanej a chránia obostranné záväzky na seba vzaté po celú dobu smluvy odôvodňujúc svoje stanovisko tým, že § 485, bod 4. uh. obch. zák. nemožno vykladať tak, že ustanovenie to dáva poistenému neplatením premie právo smluvu zrušiť. Podľa názoru týchto súdov bolo by ináč zbytočné ustanovenie o dodatočnej lehote, ktorú môže dať stránka poisťujúca, z čoho plynie; že môže len poisťujúca strana v takomto prípade domáhať sa zrušenia smluvy alebo dať lehotu, alebo i žiadať platenie. Podľa názoru týchto súdov odporovalo by zásadám poctivosti a viery, aby stránke ktorá smluvu trebárs i zlomyselne porušila, bola daná možnosť svojim smluvným záväzkom sa vrhnúť.
Táto nejednotnosť, ako i nejednotnosť príslušných zákonných ustanovení v tomto smere dáva príčinu ťažkým komplikáciam v praktickom živote, ktoré sú na újmu všetkým zúčastneným stranám. Je známe, že dlhodobé smluvy tvoria najväčšiu čiastku všetkých poistení, a je preto v záujme tak poistených, ako i poisťovieň, aby chaotický zmätok, ktorý dnes na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi v tomto ohľade panuje, bol odstránený a aby látka táto bola zákonom presne upravená. Interessované kruhy, totiž Sväz čsl. poisťovieň a niektoré poisťovne na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi pôsobiace súhlasia v tom, aby § 485, bod 4. zák. čl. XXXVII/1875 nahradený bol §-om 29 zák. č. 501/1917 r. z., ktorý síce podľa vládneho nariadenia č. 652/19 Sb. z. a n. dosiaľ platnosti nenadobudnul, ale podľa ktorého v skutočnosti vzorné podmienky poisťovacie, ktoré sú pravidlom, sú tak upravené, že tým v otázke dak dôležitej nastalo by úplné sjednotenie.
Podľa dotyčného ustanovenia má poistiteľ pri premeškaní premiových platobných lehôt pozdejších t. j. následovných poisteného na jeho útraty písomne vyzvať ku plateniu v dodatočnej lehote najmenej na jedon mesiac stanovenej, udávajúc spolu právne následky ďalšieho meškania platebného.
Následky tieto sú podľa § 29, odst. 2. a 3.
ad l) poistiteľ môže po uplynutí dodatočnej lehoty, pokiaľ poistený s platením mešká, smluvu proste zrušiť, t. j. bez výpovednej lehoty vypovedať; za konkludetnú výpoveď platí neuplatnenie nároku u súdu do troch mesiacov podľa zákona od uplynutí dodatočnej lehoty.
2) Druhý následok záleží v tom, že, ak nastane príhoda poistná po uplynutí lehoty dodatočnej za platobného meškania poisteného to nemá základ poistného záväzku poistiteľa.
Keď uplatňuje poistiteľ súdne nárok na zaplatenie premeškanej premie do týchto troch mesiacov, ručí poistiteľ za obdobie poistné, za ktoré premie súdne uplatňuje, a len keď sa ešte pred dostavením sa príhody nároku vzdal nastáva jeho sprostenie. Výšuvedená výzva môže odpadnúť, keď bolo platenie premie najneskôr 8 dni pred splatnosťou poistenému od poistiteľa pripomenuté s oznámením právnych následkov platobného meškania a poskytnutá dodatočná lehota najmenej jedného mesiaca odo dňa splatnosti. Vychádzajú z úvahy, že poistený tu poistenie už požíva, že zaplatenie premie ľahko prehliadne, a že preto nemá poistenie pozbyť premeškaním lehoty platobnej, ale len skutočným zameškaním za kautel výzvy dotknutej. Ustanovenie to je v prospech obidvoch strán t. j. tak poisteného ako i poisťovieň, lebo sa im poskytuje bezpečný podklad uplatnenia ich záujmu, a chráni potom obidve strany proti nebezpečiu dosavádnej právnej neistoty. Tým budú hlavne chránení v posledne uvedenom smere poistení, poneváč odpadne dôvod, aby predošlí poistenie zrušili a uzavreli nové u inej poisťovne, čím vydávaly sa nebezpečiu, je bude od nich požadované za tú istú dobu platenie premie od rôznych poisťovieň, a ďalej že nebude viac platiť dosť kruté ustanovenie pre nich, totiž že poisťovňa nebola povinná nahradiť škodu, keď nebola nasledovná premia zaplatená treba len nedopatrením v deň splatnosti. Na miesto toho nastúpi ustanovenie priaznivejšie, poneváč poisťovňa ručí mlčky, kým neučiní určité presne vymedzené právne jednania. Poisťovne potom samé budú mlčí s určitosťou počítať so smluvami riadne zjednanými, a na základe toho prevádzať presnú kalkuláciu, poneváč taká kalkulácia hlavne, pokiaľ ide o výšku premie je podmienená jednak výškou poistených obnosov, ku ktorým sa poisťovňa zaväzuje, jednak tiež déžkou doby, pre ktorú sa zaväzuje.
Pokiaľ ide o splatnosť premií následovných ustanovení § 23, odst. 2. zák. č. 501/1917 r. z., že tieto premie treba platiť prvý deň tej onej poistnej periody, ak nie je ináč smluvené. Toto ustanovenie dosiaľ nenadobudlo platnosti, ale vo skutočnosti sú poisťovacie podmienky podľa tohto ustanovenia upravené. Poneváč uh. obch. zákon v tomto smere nemá žiadneho bližšieho ustanovenia, je v záujme veci, aby títo otázka bola súčasne upravená, lebo ak sa upravujú účinky nezaplatenia premie v čas, je potrebné, aby bolo ustanovené, kedy nastáva meškanie v platení. Preto bolo výšuvedené ustanovenie vzaté do osnovy.
Aby nenastaly pochybnosti o právnej účinnosti event. odstupu od smluvy, bolo potrebné ustanoviť, od kedy dodatočná lehota, resp. prípadné oznámenie voči poistenému pôsobí. V tom smere bolo prijaté ustanovenie, § 13, odst. 2. a 15 zák. č. 501/1917 r. z., podľa ktorého vyzvanie resp. oznámenie v navrhovanom § 473 a uvedené stávajú sa účinnými voči poistenému tým; že ich obdrží. Ovšem keď poistený zmení byt, a neoznámi sa poistiteľovi tá zmena, postačí, keď sa dopis odošle do posledného poisťovni známeho bytu, a vyzvanie alebo oznámenie stane sa účinným voči poistenému dobou, keď by ho obdržal v predošlom byte za pravidelnej dopravy.
Ďalej prichádza v úvahu § 505, bod 3. uh. obch. zák., ktorý znie:
ťŽivotopoistná smluva ztratí platnosť:
ťKeď sa v občasných periodách platiť sa majúca premia za 30 dní po sroku, alebo pred uplynutím cieľom tohoto povolenej lehoty nezaplatí; výnimka je vtedy možná, keď opozdenie zapríčiní vis maior, alebo nehoda.Ť
Podľa plen. rozhodnutia král. kurie č. 26 (viď nástin súkr. práva, platného na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi od Dra Vlad. Fajnora a Dra A. Zátureckého na str. 31, pozn. 4.), platí-li sa poistné u poistenia na život v kratších lehotách ako ročných (na pr. pol. štvrťročných, alebo mesačných), nemusí poistený zaplatiť všetky splátky poistného na celý prvý rok, ačkoľvek sa zaviazal zaplatiť poistné na celý rok.
Zástupcovia niektorých slovenských poisťovieň žiadajú, aby uvedený bod bol doplnený v tom smere, aby poisťovni boly bezpodmienečne zabezpečené premie za celý prvý rok poisťovania a síce na krytie nákladu, ktorý poisťovni s ujednaním životnej poisťovacej smluvy vzniká.
To, čoho sa menované poisťovne domáhajú, odpovedá ustanoveniu § 137 zák. o poisťovacej smluve č. 501/1917 r. z.
Je isté, že poisťovni vznikajú určité náklady ujedaním každej poisťovacej smluvy. Musí sa hlavne počítať provizia zástupcov poisťovne, ďalej primeraná čiastka pripadajúca na všeobecnú celkovú režiu. Útraty tie musia byt každým spôsobom poisťovni hradené, poneváč by inak poisťovňa nemohla prosperovať.
Pri životnom poistení je najprimeranejším prispôsobiť v tomto smere ustanovenie § 505, č. 3 uh. obch. zák. podľa predpisu § 137 cit. zák. č. 501/1917 r. z., ktorý síce doposiaľ účinnosti nenadobudnul, ale podľa ktorého vo skutočnosti sú upravené poisťovacie podmienky, pokiaľ ide o premiu pre prvý rok.
Upraviť pri životnom poistení § 505, bod 3. uh. obch. zák. podľa navrhovaného znenia § 473 a) sa nedoporučuje; lebo nútiť poisteného pri životnom poistení, aby platil premie po celú dlhú dobu, veľaraz až po celý život, pôsobilo by nepriaznivým ba do konca odstrašujúcim spôsobom na vývin životného poistenia, poneváč behom tak dlhej doby môžu sa pomery poisteného tak zmeniť, že by mu ťažko padlo, aby poistné premie platil.
V záujme životného poistenia je, aby na ostatnom ustanovení § 505 odst. 3. uh. obch. zák. nebolo nič menené.
Je ešte otázka, či sa má toto nové ustanovenie vzťahovať tiež na smluvy, ktoré boly zjednané pred účinnosťou tohoto zákona, a ktoré v ten deň ešte trvajú. Účelom tohoto zákona je predovšetkým, aby bola odstránená doterajšia právna neistota.
Táto ochrana, ktorá má byť zabezpečená, bola by väčšinou illuzorná, keď by sa maly vzťahovať dotyčné predpisy len na smluvy ujednané len po účinnosti tohto zákona; lebo v tom prípade zvlášte konkurencia mohla by nadobudnúť takých rozmerov, že by tie záujmy tak poisteného ako i poisťovieň veľmi utrpely. Preto bolo stanovené, že sa predpisy tohoto zákona vzťahujú i na poisťovacie pomery v deň účinnosti zákona jestvujúce. To odpovedá tiež ustanoveniu § 168 o poisťovacej smluve č. 501/1917 r. z.
Pri tom ale bolo v úvahu vzaté, že v dobe poválečnej konjunktúry a z nej vyplývajúcej ľahkovážnosti pri uzavieraní smlúv jako aj pri často prehnanej agitácii poisťovacích ústavov resp. ich cestujúcich - možno predpokladať, že uzavierané boly tiež smluvy pre stránky velice obťažné. V takýchto prípadoch dával § 485 bod 4. uh. obch. zákona stránkam možnosť docieliť zánik smluvy jednoduchým neplatením premií.
Nová osnova túto možnosť stránkam odníma, a preto je žiaducné, aby sa stránkam za to umožnilo odstúpiť od poisťovacích smlúv zjednaných pred 1. januárom 1923 aspoň v pomerne krátkej lehote jedného mesiaca po účinnosti tohoto zákona. Kritická doba, pre ktorú ustanovenia vo smysle práve naznačenom je treba, končí dňom 30. decembra 1922, lebo obdobie od 1. januára 1923 možno už považovať za obdobie určitej hospodárskej a finančnej konsolidácie, jak je videť aj z čl. III. a dôvodov posledného vládneho návrhu zákona o akciovej banke cedulovej. Okrem toho zákonom zo dňa 15. februára 1922 č. 65 sb. z. a n. a vládnym nariadením zo dňa 19. októbra 1922, č. 307 sb. z. a n. boly na Slovensku a Podkarpatskej Rusi upravené pomery v obore poistenia po stránke správnej, takže v obore noriem verejnoprávnych rok 1922 tvorí hranicu medzi predošlou a terajšou úpravou poistenia. Bolo preto považované za žiaducné, aby pri čiastočnej úprave práva poisťovacieho po stránke súkromnoprávnej touto osnovou prevedenej bolo poisteným s ohľadom na predošlé predpisy umožnené odstúpiť od poisťovacích smlúv ujednaných pred 1. januárom 1923 v lehote vyše uvedenej.
Ďalej sa poukazuje k tomu, že výrazom ťpoistenýŤ miení osnova osobu, ktorá v predpisoch platných na území okrem Slovenska a Podkarpatskej Rusi je označovaná ako ťpoistníkŤ t. j. osoba, ktorá je zo smluvy zjednanej s poisťovateľom zaviazaná. Výrazu ťpoistníka sa neužívalo preto, že by na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi mohlo to viest k nejasnému výkladu.
Po stránke formálnej vyslovuje vláda žiadosť, aby osnova bola predložená v Národnom shromaždení najprv v ústavno-právnom výbore poslaneckej snemovne ku podaniu zprávy v lehote čo najkratšej, poneváč zamýšlaná úprava sa javí vzhľadom na pomery poisťovieň pôsobiacich na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi veľmi naliehavou.
V Prahe, dňa 16. apríla 1925.
Námestník predsedu vlády:
Jiří Stříbrný, v. r.
Minister spravedlnosti:
Dr. Dolanský, v. r.