POSLANECKÁ SNĚMOVNA N. S. R. Č. 1925.
|
I. volební období. |
11. zasedání |
5195.
Súrna interpellácia
poslanca Andreja Hlinku a spoločníkov
na celú vládu, menovite na dra Eduarda Beneša, ministra zahraničia
v záležitosti ťSlovenského NárodaŤ, tak zvaného časopisu neodvislého smeru slovenskej ľudovej strany, založeného za štátne peniaze a s vedomým vlády Československej republiky.
Celé Slovensko drží v napnutí jedna nepekná žurnalistická affera, ktorú do súvisu donášajú s p. ministrom zahraničia drom Eduardom Benešom, ako duševným pôvodcom.
Toto je záležitosť časopisu ťSlovenský NárodŤ, ktorého majiteľom a šéfredaktorom je p. Jura Koza Matejov, bývalý redaktor ťSlovákaŤ v Bratislave. Dňa 3. mája b. r. vyšiel ťSlov. NárodŤ, časopis p. Jura Koza Matejov, ako blesk s jasného neba. Ešte dňa 1. mája prišiel Koza do redakcie ťSlovákaŤ, vybral si plat na jeden mesiac a zákonom mu dovolenú slobodu na 3 mesiace. Toho istého dňa upravil na niže podpísaného predsedu slov. ľudovej strany a nakladatelského spolku ťSlovákŤ prípis: ťže založením nového časopisu ťSlovenský NárodŤ je nútený vystúpiť z redakcie ťSlovákaŤ. ťRobím to však - píše Koza - s tým presvedčením, že budem mat možnosť ešte viac a intensívnejšie pracovať za tie národnie idee, za ktoré som i po dnes spolu pracoval s Vámi.Ť
Čakali sme vývin veci až do 7. mája h. r. Tohoto dňa prišiel do sekretariatu slov. ľudovej strany istý do veci zasvätený pán a zodvihnul závoj s tejto tajnosti plnej a nekorrektnej záležitosti.
Dľa k nám došlých zpráv za touto záležitosťou nestojí nik, iný - ako bývalý minister s plnou mocou pre Slovensko, dr. Vavro Šrobár a dr. Beneš, minister zahraničia. Dľa vypovede čistého svedka maliar Ondrej Kováčik dňa 1. jan. 1925 v, hľadal dra Šrobára a vyzval ho, aby otvoril k založeniu denníka potrebný obnos. Dr. Šrobár bezodkladne odcestoval do Prahy. Druhý deň sa navrátiac, sdelil Kováčikovi, že ťkonferoval s drom Benešom. Švehla ležal nemocný a nemohol sa s vecou intenzívne zaoberať.Ť Poneváč sa dru Šrobárovi a Benešovi vec ľúbila, sľúbili, že sdelia aj samému presidentovi republiky dru T. G. Masarykovi.
Nasledujúceho dňa už poveril dr. Šrobár p. Andreja Kováčika, aby vyjednával s Jura Koza Matejovôm, ktorému mal sdeliť, že v Prahe na kompetentnom mieste myšlienku založenia neodvislého časopisu s veľkou sympathiou prijali a budú sa nekonečne tešiť, keďby sa pod vôdcovstvom p. Jur Kozu Matejovho utvorila jedna loyálna oposičná strana, z ktorej by mohla vláda kedykoľvek zaplniť ministerstvo a významnejšie štátne úrady.
Dr. Šrobár chcel naraz dve muchy zabiť: chcel mať hneď stranu i časopis. P. Jur Koza mu sdelil, že sa to stretne s nekonečnými ťažkosťami, ak by chcel novú stranu zakladať; ale že sa mu to pošťastí v samej strane, keď ju roztrhne na ľavé a pravé krýdlo. Koza nevedel, udať, že kto bude s ním držať z poslancov. Zakládal si vo fiktívnych nespokojencoch v ľudovej strane, menovite ale v akademickej mládeži. - Koza žiadal na časopis jeden milion a neskoršie na založenie strany zase jeden milion.
Dňa 20. januára 1925 večer sa sišiel dr. Šrobár s p. Jurom Kozom u Kováčika. Šrobár ponúkal p. Jurovi Koza najprv týždenník, ak vystúpi zo strany a redakcie ťSlovákaŤ, ďalej vysoký úrad Ale Kozu toho neuspokojilo. On žiadal denník.
Dr. Šrobár založil pomocou neznámeho mecena denník pod menom ťSlovenský NárodŤ. Dňa 5. mája 1925 dr. Šrobár toto povedal v jeho ville v Bratislave na hlbokej ceste: ťvy viete o všetkom, vy ste zasvätený do všetkého, ale mne toto Kováčik zamlčal.Ť Toto je historikum tej trapnej affery, vôči ktorej zmizne affera benzína a petroleja. Tu stojime zoči voči s jednou korupčnou afferou.
Koza Jur, chudobný človek, ktorý nechal v Necpalách značný dlh, ktorý bol bezmajetný, jedného krásneho dňa - 3. mája - nás zradne nechal, redaktorský plat si dňa 1. mája vyzdvihnul a v tenistý deň sa stal majiteľom a redaktorom veľkého a nákladného časopisu ťSlovenský NárodŤ.
Dľa článku dra Jozefa Budaya v ťSlovákoviŤ uverejneného mala zo štátotvorných strán chodiť u dra Beneša deputácia a napomínať dra Beneša na nekorektný, dobrodružný a zároveň bezúčelný tento krok.
Dr. Beneš vedel, že on s Kozom nepoškodí kompaktným šíkom slovenskej ľudovej strany. Dr. Beneš mal povedať, že mu v zahraničí škodí inkompromisný katolicismus slov. ľudovej strany. On potrebuje v zahraničí ukázali, že celý katolicismus nestojí za ľudovou stranou, ale že je loyalne katolícke krýdlo, ktoré nebude prekážať a krížovať prevedenie jeho cirkevno-politických zákonov, menovite orabovanie majetku katolíckej církvi a separaciu církvi od štátu.
ťA toto je hodno tie obetované milionyŤ, mal odpovedať dr. Beneš. Tieto dni, dňa 3. júna č. 123, sa zjavil ťSlovenskej PolitikeŤ článok, ktorý žiada vyšetrenie a vyjasnenie tejto nepeknej záležitosti. Dľa verejnej mienky ťSlov. PolitikaŤ je časopis dra Milana Hodžu, ministra národohospodárstva.
Tuto sa verejne a otvorene upodozrieva dr. Šrobár a dr. Beneš za pôvodcu a korupčníka p. Juraja Kozu. My sme vec vyšetrili objasnili. My máme svoje stanovisko a svoj jasný obraz a dôkazy o tejto tlačovej affére. My sme sa s Kozom poriadili. Ale nesmieme ani na okamžik dovoliť, aby sa udržiavala mienka, že za touto korupčnou afferou stojí dr. Beneš Eduard, zahraničný minister Československej republiky. Ba že o tomto mal vedomosti a že do nej zasvätený aj sám prezident republiky, ktorý p. Jura Kozu Matejova prijal v mesiaci marci incognito na audiencii, ako to p. Jur Koza v svojom článku širokej verejnosti sdelil.
Česť a reputácia tak ministra dra Beneša ako poslanca a vyslúženého ministra dra Šrobára vyžadujú čím najbedlivejšie a najobjektivnejšie vyšetrenie a osvietenie tejto nekorektnej veci. Nik nesmie byt ani len na okamžik v tom domnení, že minister i československej republiky s vedomým prezidenta otravujú verejnú mienku nielen Slovenska, ale celej Europy: Že ministri za našim chrbtom nám otravujú, zdemoralisujú nášho redaktora. A že z verejných peňazí chcú zavádzať slovenskú verejnosť, keď Jurovi Koza Matejovmu dali k disposicii toľko milionov, koľko ich bude potrebovať na svoj časopis.
Toto upodozrenie otriasa dôveru v ministrov, hrozné svetlo ono hádže na pomery v našej republike a prekáža konsolidovaniu pomerov na Slovensku.
Preto kladieme tento súrny dotaz na celú vládu a tážeme sa celej vlády:
1. Či vyjednával dr. Šrobár s vládou československou, menovite s drom Ed. Benešom o založení denníka s programom a neodvislým smerom slovenskej ľudovej strany na zavedenie verejnej mienky a demoralisovanie voličov slovenskej ľudovej strany?
2. Či zodpovie pravde to čo napísal dr. Buday do ťSlovákaŤ o deputácii štátotvorných strán u dra E. Beneša, ktorá ho vystrihala pred dobrodružstvom a bez účelnosťou podujatia dra Šrobára?
3. Či je ten tajný a nemenovaný mecen p. Jura Kozu, dr. Eduard Beneš, minister zahraničia?
4. Či p. dr. Eduard Beneš vskutku stvoril p. Kozovi tento obnos potrebný na časopis a rozbitie slovenskej ľudovej strany? Jestli áno, z akých tajných fondov?
5. Konečne, keďže sa dokáže, že p. Ed. Beneš je ten tajný mecén Kozov, či chce ešte aj ďalej na tom významnom mieste a našu republiku pred celým vzdelaným svetom kompromitovať?
6. Či je náchylná vláda Československej republiky už či súdobnou cestou alebo vyslaním parlamentárnej nestrannej, komisie túto vec objasniť a seba, menovite dra Eduarda Beneša z upodozrenia korupcie očistiť a verejnú mienku na Slovensku uspokojiť?
V Prahe, dňa 4. júna 1925.
Hlinka, Hancko, Kurťak, Tománek, dr. Petersilka, Tomik, dr. Kubiš, dr. Buday, Bobek, Onderčo, dr. Gažík, dr. Juriga, Sivák, dr. Labaj, Böhr, Scharnagl, Schälzky, Mark, Füssy, dr. Luschka, Budig.