Bolo by to až trapné poukázať na to, ako pomalu ustupovala do úzadia u vedúcich činiteľov nášho štátu tá základná, opravdu československá myšlienka, ktorá tvorila podklad k utvoreniu tohoto štátu a ktorá myšlienka umožnila spolunažívanie dvoch bratských národov v spoločnom štáte Čechov a Slovákov.

Bolo by to poučné, zvlášť pre budúce generácie, priklincovať, že u vedúcich kruhov nášho štátu prevládla myšlienka, ja by som riekol, nie štátnicky múdra, ale čiste myšlienka obchodnícka, podľa ktorej priateľstvo Nemcov, získanie spolupráce Nemcov vo vláde tomuto štátu viac vynáša ako priazeň a spolupráca s rozdrobenými a úmyselne soslabovanými Slovákmi. Vážení pánovia z českej strany, vy ste viedli 300ročný boj s Nemcami za svoje hospodárske záujmy a národné požiadavky a predsa dnes v samostatnom štáte československom, v Československej republike vám Nemci sú milejší, ako vám sú milí Slováci, reprezentovaní námi. (Výkřiky posl. Myslivce.)

Včera rečnil za republikánsku stranu p. dr Černý. Pán dr Černý mne ráči odpustiť, ctím ho a vážím si ho vysoko, ale bol som zarazený, keď p. dr Černý vo svojej reči apostrofoval Nemcov - ja ich nechcem urážať titulom veľmi lichotivým - pomenoval ich národom. A mne prichádza na myseľ scéna, - myslím, bolo to r. 1921 - keď vaši drabanti vynášali odtiaľto z parlamentu reprezentantov nemeckého národa a bol to zrovna jedon nemecký agrárnik, ktorý v rozčúlenosti omdlel a ktorého na nosítkach vyniesli von. Ja by som dnes riekol: Tak sa časy menia a s tými časy menia sa i ľudia. Konštatujem: Boli vám milejší niektorí Nemci ako niektorí Slováci, bez ktorých Slovákov, ráčte uznať, neni tento štát pevný a trvalý. (Tak je!)

Neplatí tu námietka, slávna snemovňa, že i v predošlej vláde občianskej koalície, v ktorej sme boli i my, boli zástupcovia nemeckých strán. Tento protidôvod neplatí preto, lebo za bývalej vlády občianskej koalície nevyskytol sa ani jedon taký prípad, ako včul za panovania terajšej vlády, keď reprezentant a zástupca Nemcov vo vláde, nemecký soc. demokrat dr Czech na poslednom sjazde svojej strany verejne sa chlubil s tým, že čo všetko vynáša Nemcom ich spolupráca vo vláde a verejne konštatoval, že všetky požiadavky, všetky podmienky, Nemcami tejto vláde predostreté, boly prijaté.

Slávna snemovňa! Nemáme príčiny pochybovať o tom, že p. dr Czech pravdu hovoril, ale konštatujem jedno: Keď p. dr Czech pravdu hovoril za Nemcov, vtedy splnenie a honorovanie požiadavkov nemeckých so strany terajšej vlády koná sa na úkor oprávnených požiadavkov slovenských. (Souhlas.) Že je tomu tak, k tomu nás oprávňuje tvrdý výrok odznelý z úst nie opozičného poslanca zo Slovenska, ale výrok odznelý z úst vládneho poslanca zo Slovenska. To bol bývalý minister dr Štefánek, ktorý zrovna blasfémiou nazval nevšímavosť terajšej vlády voči niektorým daňovým veciam na Slovensku. Pánovia, medzi takými okolnosťmi ráčte uznať, že konáme len dôslednú svoju povinnosť, keď ako strana slovenská a autonomistická, ktorí sme práve preto museli vyvstať z tejto vládnej väčšiny, cítíme sa osobitným národom slovenským, a že ako autonomisti nemôžeme ani teraz za štátny rozpočet tejto vlády hlasovať. Jestli vy, pánovia, ste nás nechceli mať vo vláde, nemôžete chcieť, abysme spolu s vami hlasovali. Rozdiel medzi nami a medzi ostatnými vládnymi poslancami zo Slovenska je len v tom, že my hovoríme opozične a hlasujeme opozične, kdežto oni hovoria opozične a hlasujú vládne. (Potlesk.)

Slávna snemovňa, terajšia vláda prichádza pred tento parlament s rozpočtom na r. 1931 medzi mimoriadne ťažkými hospodárskymi pomery. Myslím, že s touto ťažkosťou terajšia vláda počítala ihneď pri svojom utvorení sa, keď dala si meno vláda hospodárskej koncentrácie. Uznávame, že bola to lákavá a veľmi zvučná reklama: vláda hospodárskej koncentrácie - a náš dobromyseľný, ale trochu krátkozraký občan hneď bol ochotný 100%nou dôverou práve preto obdarovať terajšiu vládu a myslel snáď, že finančný minister terajšej vlády nebude ani na toľko prísnym dožadovateľom štátnych potrieb, ale skôr bude akýmsi bedlivým a snaživým ochráncom poplatníctva. Taková asi bola situácia, keď ste sa vy, pánovia, do tejto vlády sdružili a keď ste si dali meno, že ste vládou hospodárskej koncentrácie. Pán minister Engliš predložil rozpočet tejto snemovni a vo svojom veľmi pečlive vypracovanom expozé verejne doznal a netajil, že prichádza s rozpočtom na r. 1931 o pol miliardy väčším ako to bolo minulého roku, keď hospodárskej depresie nebolo, alebo aspoň natoľko nebolo ako dnes. Dovolím si tu poznamenať, že sa mi pozdáva, že cifra pol miliardy neni celkom presná. Uvádzam na to cifry, ktoré sa mi tiež pozdávajú byť dosť nízke, ale vzdor tomu všemu cifry mnou uvedené dokazujú, že je to viac ako 500 milionov, čo pán minister financií v mene novej vlády žiada na poplatnictve:

1. Záväzky mierových smlúv 114 mil. Kč,

2. úprava pôžitkov štátnych zamestnancov 135.5 mil. Kč,

3. vianočný príspevok štátnych zamestnancov 111.5 mil. Kč,

4. resystemizácia 77 mil. - cifra neistá,

5. reforma gentského systému podpôr v nezamestnanosti 51 mil. Kč - cifra tiež nedefinitivná a neistá,

6. podpora stavobného ruchu 15 mil. Kč,

7. úprava pôžitkov invalidov 13,500.000 Kč,

8. zvýšená potreba na stavby štátnych budov 50 mil. Kč.

Slávna snemovňa! Len týchto niekoľko položiek činí spolu 567,500.000 Kč. O niektorých položkách dovolil som si poznamenať, že nie sú definitivné a nie sú isté. Prečo? K tomu zisteniu nás oprávňuje politický referát prednesený aktívnym ministrom, terajším námestníkom min. predsedu, p. ministrom Bechyňom na sjazde sociálne-demokratickej strany tu v Prahe. Pán minister Bechyně referoval a medzi iným za potrebné považoval zmieniť sa aj o terajšej hospodárskej krizi a upozorňoval svojích stranníkov, že nemožno s tým počítať, aby hospodárska kríza klesla, uľavila, ale že naopak musí sa s tým počítať, že hospodárska kríza sa ešte stupňovať bude.

Keď je tomu tak - a pán minister Bechyně rozhodne musí to lepšie vedeť ako ja, že je tomu tak - tedy slávna snemovňa logicky z toho nasleduje, že mimoriadné výdavky, mimoriadné potreby budú vyžadovať mimoriadnych opatrení, ktoré pôjdu na účet a na úkor práva pojednávaného rozpočtu na r. 1931. Iným slovom - ráčte odpustiť, že to tak poviem, ako myslím, ako cítím tento štátny rozpočet, ktorý včul pojednávame, je aktívny, ale len pred jeho odhlasovaním; po svojom odhlasovaní stane sa rozpočtom pasívnym, a buďme prichystaní na to, že svojho času prijde Najvyšší kontrolný úrad a ten nám povie, že o toľko a toľko milionov tento štátny rozpočet bol prekročený, a aby to bolo ešte zaujímavejšie, ja vás vopred ubezpečujem, lebo je to zkúsenosť z minulosti, že nikto z nás sa nikedy nedozvie, že kým a na čo bolo použité toho obnosu milionového z prekročenia mimoriadneho rozpočtu pochádzajúceho. (Tak je!)

Slávna snemovňa! My sme plným právom mohli očakávať, že vláda už na sostavení tohoto rozpočtu dá si viacej záležať, a nenechá ho len jednoducho odkopírovať jednotlivými ministerstvy z minuloročného alebo z minuloročných rozpočtov, ovšem s pridaním niekoľko položiek, ktoré sú potrebné na zaokrytie týchto mimoriadnych výdavkov.

Slávna snemovňa! My verejne vyznávame a hovoríme: áno, hospodárska depresia je tu, ktorá ohrožuje celú sústavu nášho hospodárskeho života, ale v každej vláde medzi takýmito okolnosťmi, teda aj v terajšej vláde musí byť dostatočnej odvahy, musí byť dostatočnej, po slovensku sa to povie kuráže, keď treba aj siahnuť i k bolestnej operácii a krásne snížiť položky a to venované jednako pre veľkých a jednako pre malých v tomto štáte. Ináč ozdravenie hospodárskych pomerov u nás nemôže sa stať. Odpusťte, riešenie hospodárskej kríze neni možné vynášaním resolúcií klubových, ako to bolo u republikánskej strany, riešenie hospodárskej kríze neni možné poradami tak zv. hospodárskych ministrov, riešenie hospodárskej kríze neni možné odhlasovaním tak zv. agitačných zákonov. Pán dr Hnídek včera pravdu mal, keď vo svojom expozé hovoril, že finančný minister svoju celú politiku musí prispôsobiť tým zákonom, ktoré sú vynesené. U nás zvlášť ľahko ide takéto agitačné zákony odhlasovať, lebo u nás poslanec žiadné samostatné individuum neni, u nás je poslanec istý hlasovací aparát, nad ktorým stojí disciplina strany - a keď sa nepodrobíš discipline strany, ztratíš mandát a vylúčený si zo strany! Ale, slávna snemovňa, práve preto, čo aj je to tak a nemá byť tak, táto snemovňa musí si byť vedomá toho, že snášanie prípadných finančných nákladov takýchto agitačných zákonov je o veľa ťažšie ako ich odhlasovanie na rozkaz, na komando.

U nás "pravda víťazí" - ale ovšem tá pravda víťazí len na papieri, vo skutočnosti je to tak s tou pravdou, že dnes - zajtra v našej republike nenajde sa človek, ktorý by sa opovážil pravdu hovoriť. (Tak je!)

Slávna snemovňa! Tieto zákony, ktoré sú odhlasované, ony majú svoje následky, ktoré následky dorážať budú práve na finančného ministra a ten finančný minister je taký obetný beránok, ktorý potom snáša hriechy a nese hriechy parlamentnej práce našej.

U nás - povedzme si len pravdu - v politike sme sa dopracovali až tak ďaleko, že záujem štátu, dobro štátu je dnes len druhotriednou otázkou, dnes prvotriednou otázkou pred politickými stranami je dobro stranícke. Pre dobro stranícke sa obetujú záujmy vyššie, záujmy štátu. A táto výtka - odpusťte páni - v prvom rade padá na adresu terajších vládnych strán, práve z tých dôvodov, ktoré som bol smelý predniesť.

Uvádzajúc dôvody, pre ktoré my tejto vláde ani štátny rozpočet nemôžeme odhlasovať, nech mi je dovolené, aby som tu pripomenul jednu našu starú požiadavku, ktorej sa domaháme od počiatku nášho samostatného politického účinkovania ako strana osobitná. My sme strana autonomistická v tom smysle slova, že sme za štátnu nerozlučiteľnú jednotu, ale vo štáte za autonomistické sriadenie. Ako strana autonomistická opierame svoj program o pittsburskú dohodu ako o právnu bázu a ako takí sme sa dožadovali takého sostavenia štát. rozpočtu, v ktorom Slovensko bolo by celkom samostatne a osobitne vedené.

My potrebujeme presné dáta, my potrebujeme pevné údaje, čoho všeho vyžaduje Slovensko a čo všetko spotrebuje a čo všetko platí. A my týchto dát nemáme, my sme odkázaní na údaje, na predstavy, a ráčte dovoliť, kombinácie zapríčiňujú chaos. My nevieme, čo platí Slovensko. Stále sa nám hovorí, že na Slovensko sa dopláca, ale nikdy sa nemôžeme dozvedeť, ako sme to vlastne drahí, koľko sa na nás dopláca.

My uznávame, že sme chudobní, uznávame ale aj to, - a prizvukujeme i to, - že sme chudobni nie z našej viny, na nás bohatli vždy iní. Náš národ vzdor tomu, že je chudobný, je mimoriadne pracovitý, úsilovný, po tejto stránke nás dobre znali v celom svete. Preto, slávna snemovňa, my sme príliš chúlostiví na to, aby sme z nezaslúžených darov niekoho živorili. My nevieme, čo dostáva Slovensko zo štát. rozpočtu, my nevieme menovite kumulatívne zo štátneho rozpočtu, čo dostáva ten slovenský roľník, čo dostáva ten slovenský obchodník, remeselník, ten slovenský priemyselník atď., čo dostáva na Slovensku inteligent, ktorý ani vo 12. roku trvania republiky Československej nemôže byť prednostom vážnejšieho úradu na Slovensku. (Čujme!) Čo dostáva zo štát. rozpočtu nezamestnaný človek, robotník, nezamestnaný človek, nech je to už inteligent alebo neinteligent. Na Slovensku máme dnes nezamestnaných inteligentov, maturantov, k policii sa hlásia maturanti, takže bude skutočne možno vyhoveť žeľaniu p. posl. dr Černého, ktorý včera žiadal, aby v Prahe boli policisti, ktorí by ovládali europské reči, angličinu, frančinu a nemčinu. Na to sa tedy hodia Slováci, maturanti.

My nevieme zo štát. rozpočtu, čo dostáva ten bedár-invalida, ten staropenzista. My nevieme, aká čiastka zo štát. dodávok pripadá na Slovensko. My nevieme, ktoré suroviny a polotovary vychádzajú zo Slovenska a sú vyvážené do historických zemí a opačne, zo zamoravských krajín, koľko fabrických alebo rukou vyrobených výrobkov prichádza na Slovensko.

Nevieme, čo zo štátnych prostriedkov, aký obnos na Slovensku bol venovaný a bude venovaný na melioráciu, na cestovné fondy, na reguláciu riek, na podporovanie družstevnej myšlienky a pod. hospodárskych inštitúcií, a to v porovnaní s tým obnosom, ktorý je venovaný z prostriedkov štát. rozpočtu pre potreby v historických zemiach.

My neznáme daňový kľúč v historických zemiach, abysme ho mohli porovnať s daňovým kľúčom našej slovenskej krajiny, aby slovenský roľník, remeselník, obchodník a priemyseľník mal čistý obraz, že neplatí viac ako medzi podobnými hospodárskymi pomery žijúci český roľník, remeselník, obchodník a priemyselník.

Slávna snemovňa! My pri tejto príležitosti hlásime sa k programu autonomistickému v tom smysle, ako som to bol zdôraznil, že sme za jednotu štátu, ale vo štáte za autonomistické sriadenie. Jestli Pittsburská dohoda, o ktorú svoj program politický opierame, má nejaké vady, tak je to to, že Pittsburskú dohodu treba rozšíriť a doplniť otázkami hospodárskymi, na ktoré svojho času jej uzavieratelia vo svojom vlasteneckom nadšení nemysleli, ale ktorých akútnosť je tu. (Potlesk.)

My, slávna snemovňa, by sme sa snažne primlúvali pre samú vec, pre dobro štátu, aby Pittsburská dohoda nebola vyhlasovaná za falzum, za klam. Odpusťte, ako môžem vyhlásiť za klam, čo podopíšeme pri zdravom rozume? Už či nám bude venovaná pozornosť a či nie, my predsa len to povieme, natoľko sme ľudia charakteru a otvorenosti, že varujeme, aby pohostinné návštevy, činené na Slovensku, slúžily k akémusi upozorneniu pre nás Slovákov, že je možná politika v Československej republike obídením Slovákov, vyhľadávaním priazní národných menšin na Slovensku, prípadne Nemcov a Maďarov. My by sme veľmi varovali od toho, aby pri takých pohostinných návštevách odoznelé reči privítajúce a zvlášte lichotivé informácie - odpusťte výraz - jednotlivých pochlebovačov slúžily za smernicu k pravému poznaniu hospodárskeho stavu Slovenska.

Slávna snemovňa! Ja som si vedomý zodpovednosti mojich vývodov a preto idem sa vopred brániť, aby mi nebola učinená výtka, že terajšie ťažké hospodárske pomery - ako ste to zvykli nazvať - demagogicky využívam.

Ja si dovolím predčítať suché štatistické dáta, ktoré náš štátny štatistický úrad s času na čas vydáva o vysťahovaleckej otázke. Takúto štatistiku náš štátny štatistický úrad vydal i za druhý štvrťrok 1930, tedy na apríl, máj a jún. Dovolím si tú štatistiku vám sdeliť a sľubujem vopred, že žiadneho komentára k nej nepričiním.

Dľa týchto štatistických zpráv bolo vydané vysťahovaleckých pasov za uvedené 3 mesiace úhrnom v celej našej republike 7.719. Z tohoto počtu činí počet vysťahovaleckých pasov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi vydaných spolu 6.032. Naproti tomu z Čiech, Moravy a Sliezska dostalo vysťahovalecké pasy 1.687 ľudí. Tedy 6.032 pasov stojí oproti 1.687 pasov.

Teraz malé rátanie čo do počtu obyvateľstva v krajinách našej republiky. V Čechách, na Morave a Sliezsku žije 10,005.728 ľudí, na Slovensku s Podkarpatskou Rusou však 3,607.438 obyvateľov. Tedy na 10,005.728 obyvateľov z historických zemí pripadá 1.687 vysťahovalcov, kým na 3,607.438 obyvateľov zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi pripadá 6.032 vysťahovalcov.

Na procentá prerátaná vyzerá táto štatistika vysťahovalecká takto: na celkovom počte vysťahovalectva 7.719 za druhý štvrťrok 1930 my Slovensko a Podkarpatská Rus participujeme 78˙1%, kým moravská krajina len 21˙9%, hoci počet obyvateľstva v historických zemiach činí 73·5% a na Slovensku s Podkarpatskou Rusou len 26·5%. To znamená, že zo Slovenska s Podkarpatskou Rusou priemerne 10 raz toľko ľudí odchádza do cudziny, za hranice naše, ako z vašich historických krajín.

Slávna snemovňa! Odtok krve vždy a všade považoval sa za obraz hospodárskeho života tej ktorej krajiny. Aby nepadla výčitka, že sme snáď použili mimoriadne nepriaznivé okolnosti prípadne k zväčšeniu biedy na Slovensku a uvedli štatistické dáta práve za druhý štvrťrok, dovolím si hneď poznamenať, že práve minule dostala sa mi do ruky štatistika štatistickým úradom o vysťahovalectve vydaná na mesiac september, a táto štatistika kričí ešte horšie než tá predošlá.

V Čechách bolo vydané v septembri 414 pasov, na Morave a vo Sliezsku 233 pasov, na Podkarpatskej Rusi osobitne 328, spolu 975; na Slovensku 1.422. Tedy z celej republiky spolu s Podkarpatskou Rusou vysťahovalo sa v septembri o 447 ľudí menej ako zo samotného Slovenska.

Slávna snemovňa! Snáď niekoho z vás bude zaujímať štatistika, ktorú vydáva náš štátny štatistický úrad aj v otázke reemigrácie tých osôb, ktoré sa do vlasti navracajú. Aj táto zrovna kričí o nevýhodnom položení hospodárskom v neprospech Slovenska.

Za druhý štvrťrok 1930 navrátilo sa do vlasti úhrnom 674 osôb, z týchto do historických krajin 294 a na Slovensko a Podkarpatskú Rus 370 osôb. Na prvý pohľad zdá sa, že táto štatistika hovorí v prospech Slovenska, ale nie je tomu tak. Keď beriem do povahy počet vysťahovalcov za to isté obdobie, zistíme, že 17·4% ztratenej krvi v historických zemiach nahradilo sa reemigráciou, kým na Slovensko a Podkarpatskú Rus dostalo sa nazpäť len 6·1%.

Slávna snemovňa! Tu hovoria štatistické dáta a ja som povedal, že k nim žiadneho komentára predkladať nebudem. Ráčte si ten komentár sami učiniť a ráčte posúdiť čisto v tomto obraze, ako vyzerá u nás dneska Slovensko. (Souhlas.)

Slávna snemovňa, bol som poznamenal, že vláda prichádza s rozpočtom na r. 1931 medzi mimoriadne ťažkými hospodárskymi pomerami. Včera z úst generálneho rečníka za republikánsku stranu bolo zdôraznené, že tá hospodárska depresia v prvom rade tlačí našu roľnícku vrstvu.

A je tomu tak. Hospodársku krízu najväčšmi cíti ten malý človek, roľník po našich dedinách. Ona tá kríza stihá aj ostatné vrstvy, toho remeselníka, toho robotníka, toho mešťana, ale kríza týchto ľudí je v tom, že náš roľník nekupuje. A prečo nekupuje? Preto, lebo nemá zač. My žijeme medzi roľníckym ľudom na dedinách, my vidíme jeho strádanie. Pánovia, na lepších krajoch na Slovensku, odkiaľ som ja, sú domy, v ktorých domoch roľníckych iba raz denne sa varí, prípadne na večeru alebo na obed. Náš roľník na dedine nedovolí si ničoho, čo si iná vrstva národa môže dovoliť. Náš malý roľník chodí bosý, otrhaný, on sám a jeho celá rodina. Slovom skutočne je to pravda, že hospodárska kríza stihá v prvom rade nášho malého roľníka.

Ale tu by som mal niekoľko slov na adresu práve tej strany, ktorá si vyvlastnila legitimáciu, že je jediná reprezentantka a zastupiteľka nášho malého roľníka, na stranu republikánsku. (Výkřiky.)

Pánovia, vaša politika sa dostala na mrtvý bod. Vy dneska neviete, akú politickú liniu máte sledovať, či máte sledovať liniu na ochranu malého roľníka, či máte sledovať liniu veľkého kapitálu. Vy to neviete, vy sa v tom nevyznáte, vás okolnosti doniesly tak ďaleko.

Slávna snemovňa, kým sa prevádzala pozemková reforma - odpusťte, že to spomínam - kým sa prevádzala lesná reforma, báječne ste prosperovali. Ačkoľvek nikto nebude tajiť, že ste si vyhradili právo rozhodujúce v parceláciách; predsa je známa výpoveď velikáša agrárneho: "Nám do pozemkovej reformy nikto sa nebude pliesť!" Slávna snemovňa! Nebolo parcelácie, v ktorej by nebol býval zainteresovaný jeden alebo druhý vlivný agrárny činiteľ. Ráčte posúdiť sami, či spôsobom celkom fair! Židovské firmy drevárske kupovaly na Slovensku a Podkarpatskej Rusi - neviem o Čechách a Morave - celé objekty našich lesov, a vymáhanie dovolenia rúbania tých odpredaných objektov vždy obstarala osobnosť u agrárnikov vlivná, kým my po našich dedinách od lesnej správy pri okresných úradoch sotva sme mohli vymodliť povolenie rúbania pre tú najminimálnejšiu potrebu, čo roľnícky dom potrebuje. To predsa nebudete chceť tajiť, lebo je to fakt, a preto, ráčte odpustiť, chápeme psychologiu nášho drobného ľudu po dedinách, ktorý zlákaný zlým príkladom svojich politických vodcov hmotárstvom opanovaných, dnes, keď vidí biedu, v ktorej sa mu na pomoc neprispieva, je znechutený ten človek, je každej dôvery zbavený a tvrdím pravdu, keď hovorím: keby ste dnes vypísali voľby a u nás by nebolo nútené volebné právo, po dedinách práve tí najpoctivejší, najstatočnejší vôbec by nehlasovali. Tak ďaleko sme to dopracovali.

Slávna snemovňa! Náš roľník na dedine dnes prichádza ku každému a kladie mu otázku: Ako je to možné, že ja malý roľník predávam pšenicu - keby som mal komu, ale povedzme, že predávam - po 100, 90 Kč a iná výroba neklesá? Keď sa to dozvie obyvateľ z mesta, hovorí: Ako je to možné, že ten roľník svoju výrobu za lacný groš predáva a ja predsa, v meste bývajúci človek, platím keď nie väčšie, tedy rozhodne tie isté ceny ako pred tým? Uprímne rečeno, my na túto primitívnu otázku mu odpovedať nemôžeme. Hanbíme sa mu odpovedať, mlčíme, toho človeka necháme v pochybnostiach, takže ten človek dnes nevie si rady. A je to zjav, nad ktorým vážne zamysleť v prvej rade poslaneckej snemovni je treba.

Včera pán dr Černý hovoril, že je spokojný, vyslovil svoju spokojnosť nad tým, že výsledky tej pomoci, ktorá sa dostala už i dosiaľ odhlasovanými zákony na uľavenie hospodárskej krízi roľnickej, že to stačí predbežne, ovšem má nasledovať ďalšie. (Hlas: To neřekl!) Teda podobne riekol. Vyslovil svoje uznanie. Ja som si značky nerobil, ja uvádzam myšlienku. (Hlasy: To je chyba!) Ja by som musel vyžiadať si protokol, aby som ho presne citoval, ale to asi bolo jadro jeho vety. Pánovia, keď je to tak, že vy ráčíte byť s tým spokojní, že tomu nášmu roľníkovi rieknete predbežne, že je oňho dostatočne postarané zákonami, ktoré ste odhlasovali, vystavujete si svedoctvo, že nie ste žiadni roľníci, že sami nerozumíte roľníckym veciam, že ste elegantní páni, ale nie roľníci.

Čo sa urobilo dosiaľ? Na zmiernenie roľníckej kríze bol odhlasovaný tak zv. žitný zákon. Ľahko by bolo satyru tu písať. Išli ste uľaviť hospodársku krízu nášmu roľníkovi tým, že ste mu odhlasovali žitný zákon, dľa ktorého zákona musí sa žito mlieť a musí sa žitný chlieb jiesť. Komu osožil tento zákon? Najprv musím poznamenať, že sa vôbec neprevádza, a podruhé keď osožil, tedy neboli to roľníci, lež nákupne agrárnické, ktoré maly nakúpené spústu žita, raže a nevedely čo s tým spraviť. Páni zo socialistických strán, vy ste tiež za zákon ten hlasovali, odpusťte, ja neviem, aké dôvody ste mali k tomu, že ste svojim prívržencom, svojim robotníkom miesto pekného, dobrého chleba pšeničného za lacný groš veď dostanete pšenicu za 100 Kč a žito za 95 Kč - dožičili profuntu. (Posl. Zeminová: Protože žito se pěstuje všude u nás na horách a když chceme žito odbýti, prodati, musíme ho zkonsumovati především my!) Vážená slečno! Budem hneď na vašu poznámku replikovať, ja som to nechcel povedať, ale keď ste mňa vyprovokovala, poviem to. Vy tento zákon žitný ste odhlasovali na pomoc a oratovanie českého roľníka a nie slovenského. (Posl. Zeminová: Horských zemědělců!) Na Slovensku v krajoch, kde sa žito rodí, sú kraje chudobné, nemajú čo vyvážať, nepredávajú, kupujú; naše slovenské kraje, kde sa nadbytok rodí, sú kraje pšeničné, a keď ráčite, vážená slečno, priznať, že ste zákon odhlasovali, aby ste menovaným krajom českým ku pomoci prispeli, uznávate tvrdenie naše, že tento zákon ste tendenčne odhlasovali, lebo i vám košeľa bola bližšia než kabát, aby ste v prvom rade českému roľníkovi pomohli a nie slovenskému.

Ďalšia vec. V prospech riešenia krize roľníckej zvýšili ste clá. To je tiež jedna zvláštna kapitola. Ráčte si pripomenúť, páni zo socialistických strán, keď bola tá naša colná koalícia a prišla s návrhom zákona, že sa majú clá na roľnícke plodiny zvýšiť, vtedy vy ste mobilizovali ulicu, vtedy v Prahe konaly sa demonštrácie, vtedy spojili ste sa vy, štátotvorní sociální demokrati a národní socialisti, s komunistmi a išli ste Prahu obrátiť hore nohama, poneváč vám boly vysoké príliš tie clá, s ktorými prichádzala colná koalícia. A teraz pre priateľstvo v terajšej vláde - slovenské príslovie praví, že pre priateľstvo sa i František oženil, a vy ste sa, páni socialisti pekne oženili, keď tak zvané vysoké clá colnej koalície ste tak snížili, že ste ich ešte zvýšili. (Potlesk ľudových poslanců slovenských.)

A páni, čo ste docielili pre nášho roľníka s týmto zvýšeným clom? Voči clám stojí platná obchodná smluva, ale voči clám stojí skutočnosť. U nás v Šariši, odkiaľ som ja, je veľký mlyn šarišský. Pánovia, tento veľký mlyn šarišský našu šarišskú pšenicu vôbec nekupoval; vzdor tomu, že je vysoké clo, ten mlyn mal dosť maďarskej pšenice a tá mu pripadla lacnejšie ako naša a mala tú výhodu, že je lepšia ako naša, takže sa pomocou cla tomu roľníkovi nič nepomohlo.

Prišli ste so zákonom, v ktorom ste hovorili: Ty, mlynár, musíš mleť len domácie zbožie. A ustálili ste procento: na pšenicu toľko a toľko, a na žito toľko a toľko. Poznamenávam, že v tomto zákone je toľko dvierok, že vám všetci mlynári i s mlynom cez ne utečú. (Předsednictví převzal místopředseda dr Lukavský.) Ale i keby tých dvierok tam nebolo, keby ste chceli tento zákon previesť, tak by ste museli do každého mlyna postaviť jedon označujúci úrad, ktorý by vám to zrnko pšenice alebo žita okolkoval, odkiaľ ono pochádza. A to chcete kontrolovať? Nemôžete, ten zákon tiež nepomôže nášmu roľníkovi.

Konečne ste uzavreli obchodnú smluvu s Rumunskom. Pánovia, Rumunsko je dnes spojenecký náš štát. Ale dávať väčšiu prednosť cudziemu štátu nežli svojmu, to nechápeme. Rumunská smluva má tak veľké výhody pre Rumunsko, že bude hotovou katastrofou, zvlášte pre tých ľudí, odkiaľ som ja, pre slovenský východ. Podľa tejto smluvy má Rumunsko dodať sem všetko svoje zbožie. Nezapomínajte, že za vojny po okupácii Rumunska Nemcami Rumunsko zásobilo tak rečeno celú nemeckú ríšu. To Rumunsko bude sem dovážať zbožie svoje, dostane výhody pri clách, pri tarifoch, takže my zo slovenského východu nebudeme môcť konkurovať vzdor tomu, že clo neplatíme, lebo naše tarify sú nemožné. Ja o tom ešte budem hovoriť. Oproti tomu znova prichádzame tu na vás, vy ste v rumunskej smluve sa zaviazali, vy i Rumuni, že Rumuni všetky priemyselné potreby od vás budú kupovať. Vy ste vlastne na úkor slovenského roľníka išli zpeňažiť priemyselné svoje výrobky. (Potlesk slovenských poslanců ľudových.) A vy povedáte, že ste vládou hospodárskej koncentrácie?

Najnovšie sa hovorí o t. zv. ruskom dumpingu. Má to byť špecialita ruských sovietov. Ruský dumping má znamenať nekalú konkurenciu, predávajúcu pod vlastné ceny. Hovorí sa celkom vážne, že ruský dumping má vyvolať vo svete nezamestnanosť a s týmto urýchliť zbolševizovanie a zrevolucionizovanie sveta. Povedzme, že je to pravda. Ale, slávna snemovňa, keď tento ruský dumping je skutočne schopný k tomu, aby svet nahnal do bolševizmu, vtedy sa pýtam, čo ste vy, slávna vládo, oproti tomuto nebezpečnému plánu a zámeru učinili a čo hodláte učiniť? A tu znova odpoveď na túto otázku je veľmi chudobným vysvedčením pre vás, vládnu väčšinu. Kým iné evropejské štáty tak sa bránia proti ruskému dumpingu, že jednoducho zatvárajú svoje hranice a nedopustia výrobu ruskú do svojich štátov, u nás v tejto vládnej väčšine nachádzame strany - a to sú strany socialistické - ktoré verejne urgujú uznanie terajších ruských sovietov nielen de facto, ale i de jure. A urgujete, prosím pekne, abysme my s terajším sovietským Ruskom vstúpili do stykov hospodárskych na základe legálnych smlúv. Slovom: Kým iné evropejské štáty proti ruskému dumpingu sa bránia zatváraním svojich hraníc, vy oproti tomu činíte to, že dokorán idete otvoriť hranice nášho štátu práve ruskému dumpingu. (Tak je!) A vy znova pri tom hovoríte o sebe, že ste vláda hospodárskej koncentrácie, proti ktorej zaujať opozičné stanovisko znamená poškoďovať hospodárské záujmy tohoto štátu.