Mnohí naši roľníci sú veľmi roztrpčení oproti niektorým peňažným ústavom a to pre ich bezohľadnosť voči dlžníkom. Teraz, keď je hospodár stiesnený finančne, keď ešte i na platby daňové si musí vypožičiavať, teraz ho ten ktorý peňažný ústav tisne k zaplateniu dlžoby, pravotí ho a dá ho ekzekvovať, aby jeho imanie za nízku cenu bolo odmárnené. Tak učinila Roľnícka vzájomná pokladnica v Bánovciach nad Bebravou, čím veľmi čudno dala najavo svoju vzájomnosť a porozumenie voči roľníckemu stavu. (Výkriky posl. Hlinky.) Roľníctva okolitého sa to nemile dotklo a prípadný momentánny osoh pokladnice z dražby sotva vyváží onú škodu, ktorá jej môže plynúť z nedôvery roztrpčeného roľníctva. (Souhlas slovenských ľudových poslanců.)

Filiálka Národnej banky v Pliešovciach, okres Krupina, nedávno vypovedela pôžičky 12 roľníkom zo Senohradu. Platiť nateraz nevedia. Ide im do zúfalstva.

Zvolenská vzájomná roľnícka pokladnica opatruje vklad "Pašienkového družstva" z Detvianskej Huty. Značný vklad je utržený z odpredaju lesa, získaného pozemkovou reformou na ciele pašienkové. Pokladnica už roky má tento vklad, ale Pašienkovému družstvu nechce vydať peniaze, ba ani len vkladnú knížočku. Odvoláva sa, že jej to zakázal pašienkový inšpektorát vo Zvolene, ktorý na konto vkladu zasiela dotyčnému družstvu trávné semena a umelé hnojivo, bez toho, že by družstvo malo možnosti kontrolovati ceny a jakosť dodaného tovaru.

Sú majiteľmi vkladu bez dišpozičného práva. Nesmeli z neho požičať ani svojej vlastnej obci na stavbu obecného domu. Verejnosť je zvedavá na to, či Pašienkový inšpektorát má práva dišponovať s vkladom Pašienkového družstva neobmedzene a prečo mu pri tom Roľnícka vzájomná pokladnica vo Zvolene ochotne prisluhuje. Ináč o tomto prípade podrobnejšie sa zmienim podaním interpelácie. (Předsednictví se ujal předseda Malypetr.)

Takýmto spôsobom osoh z lesného prídelu shrabe ktosi celkom iný, nie chudobní roľníci detviansko-hutianski, dúfavší, že s prídelom pomôže sa im @a ich obci. A takýchto ukracovaní a potieraní Pašienkových družstiev na našom Pohroní je viac. Osoh z ich vkladov mali a majú úlisne skrytí špekulanti a Roľnícke vzájomné pokladnice. Potom nemá roľník nedôverčivo hľadieť na mnohé peňažné ústavy?

Najhoršie sú na tom tí roľníci, ktorí v dobe hojnosti peňazí, neuspokojivší sa so svojimi 10 až 20 jutrami, prikúpili si 5 až 10 jutár, ovšem na dlžobu.

Banky im ochotne požičaly, zaťaživši ich intabuláciou. A dnes mnohý roľník pre nedočkavosť, neposhovievavosť banky exekúciou prišiel o všetko. Ztratil i prikúpené i zdedené jutrá. (Tak je!) Nevládal včas platiť amortizačné splátky, banka mu vypovedala úver a dnes ako žobrák preklína nepodarenú pozemkovú reformu, parceláciu.

Pri tejto príležitosti podávam rezolučný návrh posl. dr Ravasza, Šaláta a druhov k vládnemu návrhu, tisk 1622 (čte): "Vo výnimečných prípadoch, menovite keď niektoré kraje republiky Československej sú postihnuté živelnými pohromami, vláda sa splnomocňuje vydať nariadenie, že v krajoch postihnutých banky a úverné ústavy vôbec po dobu trvania hospodárskej krízy, nastalej následkom týchto živelných pohrôm, nemôžu vypovedať úvery maloroľníkom a remeselníkom.

Dôvody: Na južnom Slovensku, postihnutom veľkou a nebývalou neúrodou a následkom svetovej hospodárskej krízy cena poľnohospodárskych pozemkov upadla na jednu štvrtinu, ba na niektorých miestach až na jednu šiestinu pôvodnej hodnoty. Na južnom Slovensku ešte pred 2 až 3 rokmi stál hon zeme 20.000 až 25.000 Kč, - to ovšem bolo chorobné. Keď si vtedy náš roľník vzal pôžičku v banke, povedzme 50.000 Kč, majúci majetku na 10 honov, tedy majetku hodnoty vtedy 200-250.000 Kč, ľahko vládal splácať úroky z tohoto dlhu, dnes však následkom všeobecnej krízy a neúrody upadly ceny rolí a pozemkov, takže za 6.000-5.000 Kč možno kúpiť hon zeme a tak v dnešnej dobe cena majetku 10 honového už je len 50.000 Kč, tedy toľko, koľko má roľník na majetku eventuelne dlhu. Za týchto neblahých hospodárskych pomerov je roľník úplne vystavený ľubovôli bánk a úverných ústavov vôbec a jedine len od nich závisí, kedy ho chcú spredať a takto môžu na celých krajoch zničiť najlepšiu složku nášho štátneho národohospodárstva, malého a stredného roľníka. Pri remeslníkoch neni stav vecí lepší, preto má sa i na nich vzťahovať tento návrh."

Občianstvo potrebuje pevný úver na ľavné percentá. Nech peňažné ústavy nezvyšujú úverový úrokomer. V peňažných ústavoch je nahromadené kapitálu a predsa je ťažko dostať pôžičky. Ako sa má podnikať, stavať, hospodáriť, obchodovať, keď je kapitál umele skrytý v bankách tu- a cudzozemských? Zámožných ľudí lákajú výhodné úroky, poskytované bankami.

Peňažné ústavy sa omlúvajú, že keď ony musia platiť veľké úroky od vkladov a ťažké dane, musia viac pýtať od pôžičiek, aby bolo na drahú režiu, tantiémy a na rezervný fond atď. Obecenstvo však tvrdí: Radšej nech banky spoločnou dohodou snížia úrokomer od vkladov, aby mohly snížiť i úverový úrokomer. Týmto činom by značne oživlo podnikanie, obeh peňazí vo verejnosti.

Bol čas, keď peňažné ústavy žiarlivo závodily v získavaní vkladateľov, sľubujúc im výnimočne vyššie úroky. Táto nezdravá konkurencia bola síce zastavená, keď sa väčšina bánk dohodla na výške najvyššieho úrokomeru vkladového. Zbadaly totiž, že si podkopávajú základy pod sebou. Keď sa však vtedy vedely dohodnúť ohľadom úrokomeru, prečo by to nemohly učiniť i v dobe hospodárskej krízy? Nastalo by tým značné finančné osvieženie, uvoľnenie nahromadeného kapitálu.

Veď kapitál nemá hlivieť v pancierkach bánk, ale má kolovať v rukách obecenstva ako krv v žilách zdravého tela.

V našom verejnom živote neraz boly prednesené trpké ponosy o stranníckych výčinoch v niektorých peňažných ústavoch. Tak na pr. po čas volebnej kampane r. 1929 verejne sa písalo o tom, ako niektoré roľnícke vzájomné pokladnice na východnom Slovensku zo straníckej zášti vypovedúvaly úver niektorým ľudáckym voličom.

Tieto pokladnice so značnou pomocou ministerstva orby boly pozakladané tým cieľom, aby roľníkom poskytovaly lacného a trvalého úveru. Ale nejedna z nich sa už hodne diskreditovala svojou stranníckosťou pri poskytovaní úveru a pri voľbe správy a dozorného výboru. Sú napospol len púhymi agentúrami agrárnej strany. Ináč robia mnohým osvedčeným ústavom aj zbytočnú konkurenciu ešte i po dedinách.

Na pr. v Hliníku nad Hronom boly 2 filiálky peňažných ústavov, čo je až priveľa na jednoduchú obec. Zo stranníckej ješitnosti agrárnici otvorili ešte filiálku svojej Roľníckej vzájomnej pokladnice. Není to zbytočné trieštenie kapitálovej sily, mŕhanie štátnej podpory na zakladanie roľníckych vzájomných pokladníc? Koľká to režia a aký to slepý konkurenčný boj finančný!

Deputácia Hliničanov nedávno bola prosiť ministra obchodu, aby v záujme záchrany už dávnejšie v Hliníku založených dvoch peňažných ústavov dal zatvoriť hlinícku Roľnícku vzájomnú pokladnicu.

Konkurečný boj peňažných ústavov pohlcuje hlavne na režiu veľkú finančnú silu, čo sa potom doháňa na vysokých úrokoch úverových.

Je priamym poškodzovaním banky a diškreditovaním dobrého mena bankového úradníctva, keď na pr. taký dirigent filiálky Národnej banky vo sv. Kríži n. Hronom, Driensky, svoje postavenie zneužíva na politické rozoštvávanie obyvateľstva širokého kraja, slepo slúžiac jednej politickej strane. (Výkřiky slovenských ľudových poslanců.)

Ján Hlaváč, agrárnik, účtovník Úverného družstva vo Vajke n. Žit., pred voľbami v septembri r. 1931 na verejnom shromaždení vykrikoval v reči, že ľudácki členovia Úverného družstva, koľko majú dlžoby. Urazení členovia boli podali sťažnosť na ústredie úverných družstiev s tým, aby ho zbavili účtovníctva, lebo že vystúpia. Ústredie si vôbec nevšimlo ponosy a takým, stranníckou zášťou kypiacim ústavom sa dávajú štátne podpory a úľavy.

Notabene ten istý Ján Hlaváč, súc aj vedúcim poštovne vo Vajke n. Žit., prezradil na verejnom shromaždení úradnú tajnosť poštovnú. Štval ľud oproti cirkevnému učiteľovi - aký vraj plat dostáva.

Nezdravé zjavy sú v bankovníctve.

Široké obecenstvo a najmä účastinári peňažných ústavov trpko hľadia na vysoké platy bankových úradníkov a na tučné tantiemy členov správnych rád. Smluvy, zabezpečujúce bankovým dirigentom a vyšším úradníkom výhodné podmienky, veľmi zoslabujú finančnú prošperitu peňažných ústavov a znemožňujú aj poskytovanie slušnej dividendy pre účastinárov. Není divu ani, že dnes je už veľmi slabá chuť v obecenstve značiť dobrovoľne účastiny akéhokoľvek peňažného ústavu. Značí sa zväčša len z nútenosti, totiž pri vyzdvihnutí pôžičky. A tiež neni divu, že účastiny peňažných ústavov sú nepredateľné, nemajú ažio, nik sa po nich nepýta, sú sťaby bezcenné papiere, neznačené nikdy na burze, čo ovšem nijak neslúži k dobru bánk, ba len schladzuje záujem obecenstva o naše peňažné ústavy.

Bude načím snižovať režijné výdavky peňažných ústavov a zvyšovať zodpovednosť ich vedúcich činiteľov.

Občianstvo nemá byť len k tomu dobré, aby kupeckým reklámom bolo vlákané do značenia účastín a k donášaniu vkladov, ale má byť hodné i toho, aby bolo postarané i o jeho akútakú istotu finančnú, aby sa s jeho imaním nehazardovalo, aby z jeho mozolov nebohatlo rapídne pár jednotlivcov vedúcich, aby ťažko nastrádané groše chudobného ľudu neboly ľahkomyseľne rozhádzané, ako sa to stalo v prípade zlopovestnej Úvernej banky žilinskej.

Slovenská verejnosť nevie sa dosť prenačudovať tomu, že hlavný direktor úvernej banky Laslaver ešte vždy je na slobode. (Výkřiky slovenských ľudových poslanců.) Celé romány sa vyprávajú vo verejnosti o jeho chorobnej ľahkomyseľnosti, o plýtvaní peňazí a sila zákona nevie a či ho nechce posadiť ta, kde patrí.

Či, hádam, len preto, že výdatne pomohol ožobračovať Slovensko a slovenský ľud, aby tenže ľud ako žobrák bol zúfalejší, predajnejší a súcejšou korisťou pre politických a finančných lovcov?

Akokoľvek je, Laslavera mala už moc zákona brať na zodpovednosť, lebo čo chvíľa v obecenstve už nebude pražiadnej dôvery ani k jednej banke. Je podivné, že ačkoľvek pád Úvernej banky žilinskej už bol zrejmý, predsa jej úradníctvo vlani dostalo ešte 13. plat. Neprikročilo sa k redukcii počtu jej zamestnancov ani ich platov.

Nesvedomití ľudia kde koho verejne volajú k zodpovednosti pre pád tejto banky a za poškodenie vkladateľov, i takých, ktorí dobromyseľne dôverovali v poctivé jej spravovanie. Neprizvukujú však dostatočne, že hlavným vinníkom bol a je pán Laslaver a niektorí jeho nadháňači, ako bol na pr. aj pán Emanuel Szolnoky, hlavný slúžny, ktorý nútil obce oravské ukladať vklady do Úvernej banky a ktorý ináč svoju neúctu voči Slovákom a slovenským ideám hanobne prejavil tým, že 11. novembra 1931 v Dol. Kubíne na oslave pamiatky Hviezdoslavovej ako predseda okresného osvetového sboru v stave zrejmej opilosti rečnil k početnému publikumu, takže všetci účastníci oslavy sa nad tým hlboko pohoršili a urazili. Takýchto pomocníkov mal pán Laslaver a pre takýchto trpí dnes chudobný ľud a poctiví verejní pracovníci.

České banky sa boja investovať, poťažne investičné pôžičky dávať na Slovensko. Naše obce, mestá a okresy stoja pred dôležitými investíciami. Treba stavať vodovody, školy, obecné domy, napravovať cesty, kanalizovať atď. K tomuto však je načím hodne kapitálu. Na Slovensku je ho málo, ale v zemiach historických je ťažko vykonať investičné pôžičky na slovenské potreby. Zťažuje to akási utajovaná obava.

Ale neni ani divu! Keď sa vše z vysokých miest štátnických hodí do verejnosti fráza o Slovensku: "Kdyby se něco stalo", inokedy zas sa rozpisuje o tom, že ten alebo onen kus Slovenska sa má prepustiť Maďarom, neni divu, keď sa zamoravské bohaté peňažné ústavy obávajú o osud pôžičiek daných alebo dať sa majúcich na Slovensko.

Je veľkým škodcom Slovenska, jeho hospodárskeho vývinu, ktokoľvek púšťa do sveta nerozvážné, poplašné chýry o Slovensku, o jeho deliteľnosti. (Tak je! - Potlesk.) Na takého by sa maly bezohľadne aplikovať paragrafy zákona na ochranu republiky. Slováci a ich krajina nie sú žiadnym obchodným tovarom, že by sa z nich a z ich krajiny mohlo po kuse trhať a hádzať súsedom sťa korisť na uspokojenie. Slováci ako národ chcú kompaktne, pospolu slobodne žiť a nie roztrhano. Dosť našej krvi sa žitia nevoľou hnané potuluje, živorí po všetkých končinách sveta. Aspoň nech naše Slovensko je pevným, stálym a jednotným domovom, vlasťou slovenského kmeňa, slovenského rodu. (Výborne! - Potlesk.)

Na adresu zamoravských bohatých peňažných ústavov môžme riecť len toto: Keď sa Baťa neobáva investovať kapitál na Slovensku, ba aj v ďalekej cudzine, prečo sa obávajú ony? Nech sa bratskosť a vzájomnosť neprejavuje len rečami, lež i skutkami.

Čechov na Slovensku došlo a usadilo sa hojne, žiaducné je, aby zavítal na Slovensko i český kapitál, aby tam tvoril, pomáhal, aby z neho vyrástlo hodne práce pre slovenskú chudobu. My si ovšem príchod zamoravského kapitálu nežiadame v takej forme, v akej sa tu i tam na Slovensku uplatňuje, že totiž české banky a podniky otvárajú si filiálky po Slovensku, robia konkurenciu, sbierajú vklady, spravia značný obrat, ale prirážky obecné platia len doma pri svojich centrálach i od dôchodkov, získaných na Slovensku. Ba vyskytujú sa časté ponosy, že i slovenské podniky zamoravských bánk, ač shromažďujú kapitál zo Slovenska, skúpe sú v dávaní úveru na Slovensku a tiež slovenské podniky zamoravských bánk nerady prijímajú Slovákov do zamestnania, čím vzbudzujú u Slovákov trpké presvedčenie, že sú len púhym činiteľom k počešteniu Slováka.

Ako profesorom, učiteľom, rôznym úradníkom, zamestnancom Čechom, usadlým na Slovensku, prizvukujeme neprestajne: Slováci vás nevyháňajú zo Slovenska, len si vyhoďte z hlavy počešťujúce snahy a slúžte čisto slovenským záujmom, tak i kapitálu zamoravskému hovoríme: Príjď na Slovensko, podnikaj, obchoduj, tvor prácu so slušným ziskom, ale nepreviňuj sa oproti slovenským záujmom.

Povšimnutia hodnou ponosou peňažných ústavov Slovenska je to, že mnohí na Slovensku dobre platení Česi ako nedajú utŕžiť tamojšiemu obchodníkovi a remeseľníkovi, nakupujúc svoje životné potreby z Čiech, Moravy, tak i svoje úspory zriedka vkladajú do bánk na Slovensku, lež si ich složenkami posielajú do zamoravských peňažných ústavov, čím hodná časť kapitálu nezbadane vytieka zo Slovenska a tým Slovensko finančne slábne.

Takto sa Slovensku nemá slúžiť. Na Slovensku zarobený peniaz by sa v prvom rade mal investovať, ukladať, obracať na Slovensku. Finančným slabnutím Slovenska rastie všeobecná nespokojnosť, chudoba, nedôvera, čo pre celú republiku neni žiaducným zjavom.

A ako sa ohradzujeme oproti vývozu kapitálu do Zamoravska, tak zazlievame aj vývoz kapitálu do cudzozemska, kde si boháči republiky k vôli - vraj - istote ukladajú značné sumy. Naše peňažné ústavy už dávno maly protestovať oproti tomuto chorobnému zjavu. Lenže verejnosť i to vie, že tohoto finančného zoslabovania republiky dopúšťali sa aj mnohí bankovne činní velikáni, a tým sa veru oproti sebe samým bojovať nechce. Bolo načím už driev, než sa to stalo, vyniesť nariadenie o obmedzení vývozu peňazí do cudzozemska.

Sťažnosť živnostenských úverných ústavov záleží hlavne v tom, že bankám sa poskytuje na 4 1/2 % reeskomptu od Národnej banky štátnej, im však nie. Roľnícke vzájomné pokladnice dostaly od ministerstva orby značné vklady bezúročné, zatiaľ živnostenské úverné ústavy nedostaly vraj nič od ministerstva obchodu, v čom vidia tieto ústavy svoje ukrátenie a prílišné favorizovanie roľníckych vzájomných pokladníc so strany vládnych kruhov.

Pri tejto príležitosti treba mi konštatovať, že sú vládnymi kruhami sabotované naše interpelácie, návrhy a rôzné podnikania parlamentárné. Interpelácie a návrhy neskoro vyjdú tlačou, neskoro prijde na ne odpoveď a návrhy naše sú systematicky odmietané, čím dnešná hašterivá koalícia prehrešuje sa oproti zákonitým predpisom, dopúšťa sa svojvoľného diktátorstva, šľape pojmy demokracie. U nás sa veľa píše, reční, filozofuje o demokracii. Zdravá však demokracia sa nemá čo obávať od opozície, vyslyšať ju, jej hlasu si povšimnúť, keď má pravdu. Veď i opozícia je súčiastkou ľudu, ktorý je prameňom všetkej moci a o ktorého hlase sa hovorí a píše, že je hlasom božím. Keď dnešná koalícia tak okate potiera, zmalicherňuje úsilie, mienku, žiadosti a návrhy opozície, prabiedne sa mýli v tom, ak si myslí, že tým pokorí, znemožní, diškredituje pred ľudom zástupcov zdravej opozície; skôr diškredituje seba samu, podrýva základy zdravej ľudovlády a tým aj základy demokratickej republiky. Pri takomto zachádzaní s opozíciou je nanajvýš čudné, keď práve vládní činitelia vo svojich verejných prejavoch sa ponosujú, že u nás je slabá alebo nijaká opozícia. My však tvrdíme: opozícia je, len treba s ňou parlamentárne a zákonite zachádzať.

Naším stanoviskom ohľadom podpôr, prídelov, sanácií, bezúročných vkladov, poskytnutých štátom pre peňažné ústavy, je to, aby všetky postupne boly vo splátkach vrátené štátnej kase.

Keď chudobnému daňovníkovi sa neodpúšťa z daňových reštancií, je exekvovaný, spredávaný len preto, aby štát na veľkú svoju režiu mal k dišpozícii potrebné miliardy, prečo by len peňažné ústavy maly byť výnimkou pri dodávaní finančnej sily štátu a tobôž, keď je reč len o vrátení toho, čo nebolo ich, čo dostaly.

Keby štát nebol musel sanovať toľko peňažných ústavov, nemusely by sa tak prísne vymáhať dane od chudobných občanov, neboly by sa tak chytro minuly rezervy štátne, nebolo by toľko deficitu štátneho. Nech si peňažné ústavy zvykajú na rozumné šetrenie. (Tak je!) A keď ony neodpúšťajú a nemôžu odpúšťať dlhy svojim dlžníkom, nech ani ich nemrzí heslo: Dĺžniku, plať!

V súvise so zriadením zvláštneho fondu bankového nemôžeme zatajiť niektoré špeciálne slovenské obavy. V našej republike bolo už utvorené toľko rôznych fondov, toľko mystifikácií a straníckostí sa pri nich popáchalo, že sa obávame, že i tento fond bude novým prameňom krívd, straníckostí. Stranícky sa prevádzala sanácia bánk. Obávame sa, že politické vlivy a protekcie budú bujnieť na úkor iných i pri spravovaní tohoto fondu. Obávame sa, že slovenské peňažníctvo nebude dostatočne zastúpené v kuratóriu tohoto fondu a budú nám dávané z neho len omrvinky z milosti tak, ako i zo štátneho rozpočtu.

Obávame sa, že ačkoľvek osnova ustáľuje prísné tresty na škodcov peňažných ústavov, že i tu - ako všade vo verejnom živote našom - malí alebo menej protekční previnilci budú drakonicky ťahaní k zodpovednosti, iní zas protekciou politickou ľahko vybrdnú zpod zodpovednosti a trestu.

Podobná stranníckosť sa bude môcť uplatňovať na základe 2. odst. článku XI hovoriaceho: "Nedopúšťajú-li fondové prostriedky, aby všetci veritelia (sanovaného ústavu) boli v takej miere uspokojení (totiž v 80 %), môže byť čiastky výpomoci použité k výhodnejšiemu uspokojeniu niektorých skupín veriteľov, hodných zvláštneho zreteľa." Vieme zo smutnej prakse, ako sa u nás vie brať zvláštny zreteľ na rôzne politické protekčné deti a skupiny.

Mimo týchto obáv dovoľujem si tlumočiť z obšírného prípisu Obchodnej a priemyselnej komory v Banskej Bystrici niektoré dôležité poznámky, obavy a pozmeňovacie návrhy.

Táto dôležitá národohospodárska ustanovizeň sa ohradzuje oproti spôsobu pojednávania osnovy, že totiž nebola poskytnutá príležitosť a možnosť záujmovým kruhom peňažníckym, aby k chystanej osnove zaujaly ešte pred predostretím snemovni stanovisko. (Posl. dr Ravasz: Ani nám poslancom nebola poskytnutá príležitosť!) Vyslovujem svoju oprávnenú obavu nad tým, že následok takéhoto pokračovania bude práve opak toho, než čo chce docieliť osnova. Znepokojuje sa ňou obecenstvo a roztrpčujú sa ňou bankoví úradníci. Obchodná a priemyselná komora v Banskej Bystrici odsudzuje "kruté" a radikálne opatrenia, aké osnova ustáľuje oproti vedúcim funkcionárom bankovníctva. Vidí v nej tvrdý zásah štátu do súkromnoprávnych a hospodárskych pomerov. Vyslovuje svoju pochybnosť nad tým, že by sa drakonickými tresty osnovy dalo docieliť svedomitosti a poctivosti u vedúcich činiteľov peňažníckych.

Hovorí doslovne: Sme práve toho náhľadu, že tresty a stupňovaná generálna materiálna zodpovednosť vyženú z peňažných ústavov poctive smýšľajúcich ľudí a osnova nezachráni záujmy vkladateľov a veriteľov opatreniami, ktoré sú pre zodpovedných činiteľov nesnesiteľné, ale čo do ich výsledku neposkytujú veriteľom dostatočnú garanciu. Poukazujem len na to, že ručenie za 1/4 až 3 % akciového kapitálu je nepomerne veľké a nesnesiteľné pre jednotlivých funkcionárov ústavu.

Konštatujeme, že t. zv. bankovné zákony z r. 1924 len preto nedosiahly plne svojho cieľa, lebo sanácia sa nepreviedla tak a v takej miere, ako by bolo bývalo treba v pomere utrpených poválečných a deflačných ztrát, za ktoré bankám vinu pripísať nemožno. (Posl. dr Ravasz: Oni len niektorým bankám pomáhali, ale našim nie!)

Obchodná a priemyselná komora v Banskej Bystrici vyslovuje svoju obavu nad tým, že tento zákon znemožní peňažným ústavom vykonávať dôležitú národohospodársku úlohu, obmedzí i hospodársky nútny úver, zavedie ťažkopádny byrokratizmus do obchodovania bánk, kde je treba viac pružnosti, rýchleho rozhodovania, využitie naskytujúcej sa vhodnej príležitosti, ako dodržiavanie vonkajších formalít.

Pokles obchodov bude mať samozrejme neblahý následok i na vývin bankovníctva, kurzov účastín a vnútorné sosílenie ústavov.

Bankoví funkcionári, zvlášť riaditelia budú byrokraticky postupujúci úradníci, ktorí budú museť hlavne na to dozerať, aby neporušili formálne predpisy tých najrôznejších zákonov, nariadení, stanov, jednacieho poriadku a revíznych a dozorných orgánov miesto pečlive a svedomite obchodovať.

Osnova obsahuje ďalekosahajúce zmocnenia vlády, aby niektoré pomery vládnym nariadením usporiadala. Sme toho náhľadu, že na usporiadanie týchto pomerov je povolaný len zákonodarný sbor, a to po pečlivej príprave a prejednaní patričných vládnych návrhov. Prevzatie záruky za dlžoby peňažných ústavov, sriadenie bankárskeho obchodu, vytvorenie peňažnej rady a ustálenie jej pravomoci, atď., patria podľa nášho náhľadu do pôsobnosti zákonodarcov.

Uvádzam ešte niektoré pozmeňovacie návrhy Obchodnej a priemyselnej komory v Banskej Bystrici:

Čl. I., odst. 3., treba doplniť, že "hotové výlohy spojené s cestou a pobytom v Prahe hradí kuratorium", lebo nikde je nie ustálené, že na čí vrub idú tieto trovy.

Ostatná veta 5. odstavca čl. I., že výnimku môže pripustiť minister financií, treba škrtnúť, lebo záujem konkurenčných ústavov vyžaduje, aby žiadna výnimka pripustená nebola.

Čl. III.: Zvýšenie príspevku pre zvláštny fond znamená značné zvýšenie ťarchy akciových bánk, preto žiadame doplniť druhý odstavec tým ustálením, že povinnosť platiť zvýšený príspevok zanikne, keď ústav plne splatil výpomoc, ktorú od fondu dostal. Taktiež žiaducné je, aby sanované ústavy zvláštny príspevok platily len potom, keď svoje ztraty urovnaly a vytvorily aspoň 10 % rezervnú základinu.

Čl. IV.: Ostatný odstavec tohoto článku mal by sa doplniť tým, že vláda má a nie len môže snížiť príspevkové sadzby, keď príjmy fondu sú dostatočné.

Čl. VIII., odst. 1. by sa mal doplniť, že pri menovaní členov kuratoria by sa malo dbať i zásad teritoriálneho zastúpenia dľa zemí. To je špeciálna slovenská obava.

Čl. XI.: V tomto článku by sa mala vysloviť povinnosť Všeobecného fondu, poskytnúť výpomoc až do výšky 80 % vkladov a nevziať do ohľadu rovným spôsobom iných veriteľov. V očiach vkladateľa z úrokov mu srážaný príspevok je premiou za quasi poistenie vkladu a preto je odôvodnené, aby bola vyslovená povinnosť fondu poskytnúť výpomoc. Odst. 2. mal by výslovne uviesť núdzových vkladateľov, ktorých existencia závisí od uspokojenia, ako takých, ktorí sú hodní zvláštného zreteľa. Odst. 3.: poskytovanie neprimerane vysokých a neobvyklých úrokov, alebo iných výhod by sa malo trestať, aby sa obmedzila, alebo znemožnila nekalá súťaž v sháňaní vkladov.

Čl. XIII.: Vkladné knížky, listy, maly by byť výslovne ako také označené. Odst. 5: Miesto slova "zmenený" je správnejšie "posledná zmena", lebo niektoré knížky sa za celý rad rokov nepredostrú banke a zbytočné by bolo všetky medzi časom nastalé zmeny vyznačovať. Taktiež tento odstavec mal by sa doplniť trestným ustanovením, ktorému by podliehal ten, kto by vystavoval knižky, ktoré sú v podstate vkladnými knižkami, ale nie sú ako také označené - hovorí obchodná a priemyselná komora.

Čl. XV., bod 4.: Žiadame, aby pojem predstavenstva bol podrobne konkrétizovaný. Odstavec viaže generálnou zodpovednosťou i tých členov predstavenstva, ktorí na uzavretie obchodov vlivu vôbec nemali, ba proti uzavretiu toho ktorého obchodu protestovali. Malo by sa vysloviť, že ručenie vystúpivšieho člena zanikne po 3 rokoch, sprostí sa zodpovednosti ten člen predstavenstva, ktorý proti uzavretiu obchodu podal dozornej rade protest. Odstavec 6., bod c) by mal byť osnovaný tak, že ručenie možno uplatniť len, keď sú vklady dľa revíznej zprávy viac ako 20 %och ohrožené. Konštatovanie ohroženosti bez bližšieho označovania by mohlo viesť k prehmatom.

Čl. XVI., odst. 1., lit. e) by sa mal doplniť, že kurzové ztraty sa majú vylúčiť, lebo sú len prechodnými. K odstavcu 2. a 3. poznamenávame, že složenie kaucie v praxi bude sotva prevediteľné, malo by stačiť záručné osvedčenie.

Čl. XVII., odst. 1. by sa mal zmeniť tak, že povolenie utvorenia akciových bánk mal by udeľovať minister financií a nie minister vnútra, lebo akciové banky celou ich povahou a činnosťou spadajú do pôsobnosti ministra financií. Odst. 2.: Pri predľžení pokračovania spoločnosti by sa nemalo žiadať štátne schválenie uzavretia valného shromaždenia, lebo skoro všetky spoločnosti sú na určitý počet rokov utvorené a keď spoločnosť chce ďalej trvať, nech je to jej usnadnené. Odst. 4.: Zrušenie akciových bánk má patriť tiež do pôsobnosti ministra financií. Výraz, že banka môže byť zrušená, prestupuje-li zákony, je neprípustný. Má sa presne určiť, že ktoré zákony a to len bankové, lebo prestupenie zákona s bankovými obchody nesúvisacieho nemôže byť dôvodom zrušenia banky, a výkon tak ďaleko sahajúceho práva treba viazať na presné podmienky. Minister financií by sa mal splnomocniť, aby na návrh revízneho oddelenia mohol zrušiť už povolené filiálky, udržiavané len z prestižných a nie z hospodárskych dôvodov - kde sa totiž dopláca.

Čl. XXXIII.: Všetky priestupky nech patria do kompetencie okresných súdov, ktoré zaručujú postup nestrannejší a odbornejší ako administratívne úrady.

Čl. XXXVIII. až XLI.: Členovia správy a dozornej rady, ktorých dosadil štát, nech sú tak trestne ako i hmotne zodpovední za vedenie obchodov banky, ako členovia volení. Niet dôvodu, že by banke vnútená správa nemusela pokračovať s tou istotou, pečlivosťou, ako volená, a jej záväzky majú byť tiež totožné.

Čl. XXXVIII. hovorí: "Minister financií môže ustanoviť u banky jednoho, alebo viac dôverníkov s právom a povinnosťou dohliadať všestranne na hospodárenie banky."

Na základe 13-ročného stáleho odstrkovania Slovákov štátnou správou sa oprávneno obávame, že pod týmto titulom nastane zase nový príliv t. zv. exponovaných na Slovensko. Zase budú menej cenejší, menej spoľahlivejší, menej odbornejší slovenskí pracovníci. Dosiaľ boli šikanovaní, prehadzovaní, obchádzaní Slováci pri rôznych odboroch verejného života. Tvrdú ruku pražského stranníckého režimu pocítil dosiaľ na sebe Slovák železničiar, profesor, robotník, učiteľ, poštár, notár, dodavateľ, podnikateľ; teraz ho pocíti aj Slovák bankový pracovník, lebo tými ministrom financií vymenovať sa majúcimi dôverníkmi u bánk budú čo zväčša rôzné protekčné osobnosti pražských velikášov.

Čl. XLII.: Unifikovať treba právne normy ohľadom nostroakcií, platné na Slovensku a za Moravou, a umožniť i slovenským bankám držanie a lombardovanie vlastných akcií do istého procenta akciového kapitálu.

Čl. XLIII., odst. 2. zmeniť tak, že zvýšené príspevky treba platiť len na nasledujúci polrok po vyhlásení zákona a nie od 1. januára 1931, lebo ich srážanie na uplynulú dobu bežného roku z vyplatených už úrokov je nemožné a ústav ich nesmie zo svojich hradiť. I toto je nová ukázka toho, že u nás sa každé odiózne nariadenie vynáša so zpätnou platnosťou.

Čl. XLIV.: Zlikvidovanie novým zákonom zakázaných obchodov nech je dovolené previesť behom 2 rokov po vyhlásení zákona, lebo jednoročná doba doterajšia v hospodárskej tiesni je krátka.

Čl. XLV zaťažuje fuzionovanie sanovaných bánk s nesanovanými, preto 1. odstavec by mal byť zmenený tak, že by fuziu prevedivšia banka nemusela odvádzať fondu polovicu zisku.

Čl. XLVIII: Penzijné a podporné fondy by sa maly sriadovať ako osobitné právne osoby, ktorých majetok by pripadal k dobru likvidačnej masy len po ukojení všetkých nárokov zamestnancov a ich pozostalých. Osobitné spravovanie majetku nestačí na obranu majetku proti veriteľom banky.

Čl. LI.: Úprava bankárskej živnosti nech sa prevedie zvláštnym zákonom, lebo je to úloha normy tvoriaca, ktorá patrí len legislative a nie len samotnej vláde.

Z uvedených poznámok a obáv je jasné, že, ač nepopierame niektoré dobré stránky prítomnej osnovy, predsa má i svoje - zvlášť pre slovenské pomery - stinné stránky a preto naša strana za ňu hlasovania sa nezúčastní. (Výborně! - Potlesk.)