Čo znamenajú návrhy ministerstva pravosúdia? Potratový zákon, odstránenie krížov, euthanasia a iné - či je to nie zlaicizovanie nášho verejného života, vyhubenie kresťanských zásad, ktoré jedine môžu tento spoločenský život k zdravému, kľudnému vývoju privádzať? Kulturný boj sa vedie a v ňom... (Výkřiky.) Odpusťte, ja si túto tribunu považujem za kazateľnicu a robím tú istú povinnosť, ako konám na kazateľnic, hoci tu nachádzam uši hluché, ktoré nechcú rozumeť, len ten rozdiel je medzi tribúnou a kazateľnicou s tohoto hľadiska. (Výkřiky. - Místopředseda Špatný zvoní.) Vy mi nebudete vykazovať pole pôsobnosti, to mi vykazuje zákon a ústavná listina. Ja som aspoň taký občan tejto republiky ako vy.

Kultúrny boj sa vedie a v ňom tábor katolícky ako vyzerá? My sme stále poukazovali na tento zakuklený kultúrny boj a upozorňovali sme katolícku verejnosť na to, že akonáhle sa uvoľní hospodárska kríza, rozpútajú sa duchovia kultúrneho boja. Volali sme opätovne po katolíckom bloku, nie na výboj, nie na útok, ale na obranu zdravých základov nášho verejného života. (Hlasy: Až do zblbnutí!) Vám to zblbnutie ešte neuškodilo.

Volanie po katolíckom bloku vyšlo bez ozveny u patričných činiteľov, lebo títo držali si za povinnosť ďalej hrať úlohu zrejme im nadiktovanú alebo aspoň nezbadane inšpirovanú, rozbíjať najsilnejší úsek katolíckej fronty, Slovensko, aby potom tým úspešnejšie sa mohol započať otvorený kultúrny boj. Popritom inšpirátori tejto rozbijačskej činnosti oslabiť si trúfali aj autonomistický pohyb slovenský, lebo si mysleli, že reprezentanti autonomizmu, zamestnávaní súc domácimi nepriateľmi, nebudú sa môcť venovať práci za autonomiu. A tu je nápadné, že po toľkých volaniach po katolíckom bloku, keď ešte nebolo ani tušenia o Dérerových návrhoch, dvíha sa ozvena, odkiaľ sme na ňu doteraz márne čakali, začína sa spomínať i na stránke českej katolícky blok.

Čo sa stalo? Zvolenská manifestácia ukázala inšpirátorom rozbíjania katolíkov na Slovensku, že pohyb autonomistický nielen že neupadá, lež rastie, lebo uskutočňuje sjednotenie Slovákov na základe autonomie Slovenska a pripomína im, že rozbíjačskou svojou prácou práve vyvolávajú ducha, ktorého vlastne zažehnať a zabiť chceli, ducha jednotného národa slovenského, a preto je badateľný obrat v taktike inšpirátorskej. Po Zvolene sa začína spomínať blok katolícky a my z tej duše vítame túto ozvenu zvolenského manifestu, lebo ako sa vo Zvolene a po Zvolene uceluje národ slovenský doma vo svojich národných zámeroch, tak sa uceľuje i katolícky tábor v republike (Tak je!), aby sme my katolíci ucelení vo svojich dvoch základných složkách svojej bytnosti venovali a oddali sa celí práci za Boha a za národ a tak aby sme prešli z defenzívy do ofenzívy na celej čiare nášho verejného života, uplatňujúc v ňom bez výhrady i bez tlumenia zásady katolicizmu, ktoré sú zárukou obrodenia sveta. (Posl. Jos. Tůma: Tak přece proti státu!) Aká to spojitosť! (Veselost.) Neviem, pán kolega, koľko viete latinsky, ale dovolím si len pripomenúť začiatočné slová jednoho latinského príslovia: "Si tacuisses."

Nehlasujeme za rozpočet, lebo nemôžeme obdariť túto vládu svojou dôverou, pretože sa s hriešnou nevšímavosťou chová k problémom slovenským. Dosavádny centralistický systém vladárenia na Slovensku zkrachoval úplne. Znaky toho ukazujú na rukolapne na likvidovaní niekolkých podnikov v službe centralizmu stojacích, ešte zrejmejšie však javí sa v oživení slovenského nacionalizmu mocne pracujúcom na sjednotení národa. Plní sa na Slovensku sen najlepších synov národa, ktorí žili, pracovali a mreli za jednotu národa slovenského. Tvorí sa na Slovensku jediná reálna báza nielen uplatnenia všetkých síl, lež i ambícií a nárokov národa slovenského, v sjednotení národa vo všetkých jeho složkách a odtienkoch jeho. Tento čin - lebo tak to musím označiť - národa, pozitívny a radostný, podobnú ozvenu nachádza v národe nielen slovenskom, ale aj v bratskom národe českom. Nemôžeme však, bohužial, to isté konštatovať o vládnych kruhoch, v ktorých sa preukazuje nápadný chlad a nevšímavosť, a to práve vtedy, keď minister Bradáč v rozpočtovom výbore pripomenul, že stále musíme mysleť na bezpečnosť nášho štátu. Vidíme tento chlad a túto nevšímavosť voči Slovákom vtedy, keď pán minister Beneš vo svojom výklade rozprával o nebezpečenství vojny, vidíme tento chlad a nevšímavosť voči Slovákom vtedy keď nielen zahraničný, ale aj vnútorný náš život ozýva sa revíziou, keď žurnalistika česká tento rok, pre ktorý rozpočet vypracujeme, nazýva rokom významným v zahraničných událostiach. Všetci vieme, čo to znamená a kam je to adresované, a ja sa pýtam pána min. Bradáča a verejných činiteľov tohoto štátu, či myslia na bezpečnosť tohto štátu len vtedy, keď majú rozpočtové položky k dispozícii na vojakov, na delá a na podobné prostriedky? Nemyslí ten pán minister Bradáč, že by bezpečnosť tohoto štátu bola hľbšie založená, keby Slováci boli spokojní a mohli hovoriť: Áno, s úplnou oddanosťou, bez rezervy stojíme za týmto štátom.

Musím prehlásiť: Prirodzeným sklonom - opakujem, aby niekdo si zasa nemyslel, že nijakým rabulistickým alebo falošným výkladom slov môže z toho kuť argument proti, - prirodzeným sklonom a nielen faktickým štátoprávnym rámcom vedení kloníme sa k najbližšiemu Slovanovi, bratovi Čechovi, aby sme s ním ako malý národ tvoriac jednotný štát, takto uplatnili svoju suverenitu. Vieme dobre, že ako maly národ, jestli sme žiadostiví svojej suverenity, nemôžeme sa uplatniť v inom štátnom složení iba v slovanskom štáte, kde tá suverenita má byť v ruke slavianskej, keď ju už nemôžeme mať plnú sami. Preto sme si i vedomí prirodzenej povinnosti svojej stáť na stráži nad životom štátu tohoto a prinášať všetky obety na jeho oltár. Ale musíme si byť vedomí toho, že v štáte tom sa naša národná suverenita v rámci dohodou stanovenom uplatňuje, lebo ináč museli bysme i prakticky pristúpiť k uplatneniu théze: národ je viac než štát. Štrnástiročná škola politická odučila nás romantizmu a citlivosti v politike a priučila nás veľmi tvrdými metodami chápať všetko reálne.

Skoro bysom musel povedať, čo nedávno bolo písané vo svetovej žurnalistike o tom, co Ghandi hovoril pred jedným italským, myslím, žurnalistom, keď ho tento žiadal, aby vysvetlil príčiny, prečo je on tak rečeno trpný Ind, tak aktivný proti Anglii. Ghandi medzi iným povedal: Som proti Angličanom, lebo som bol v Anglii a priučil som sa byť Europanom a odučil som sa byť Indom nestarajúcim sa o dobývateľov nášho územia, nestarajúcim sa o právo a starajúcim sa len o večnosť. Angličania by netrpeli, aby boli len podnožkou druhého. Sme slovenskými autonomisty a podobne by sme mohli povedať: sme autonomistami a naučili sme sa nimi byť od Čechov. Z nás ani jeden v peštskom parlamente nebol, politike maďarskej sme nerozumeli, boli sme vtedy chlapci, ale naučili sme sa autonomii, lebo sme boli v Prahe, kde sa učíme od českého národa. Ako český národ nevie byť podnožkou druhému, ako si bráni český národ každú piaď zeme svojej, ako si osobuje pre seba a svojich synov každé miesto vo verejnom životě, učíme sa to my od vás, od pražskej politiky a sme touto politikou vedení za autonomiu dotiaľ, kým ju nevydobijeme. (Potlesk.)

Místopředseda Špatný (zvoní): Dalším přihlášeným řečníkem je posl. dr. Törköly. Dávám mu slovo.

Posl. dr. Törköly (maďarsky): Vážené dámy a pánovia! Otázka rozpočtu je najdôležitejšou otázkou každého štátu. V zrkadle rozpočtu možno spatriť hospodársku životaschopnosť štátu, národov a ľudu, únosnosť štátnej domácnosti, schopnosť ku snášaniu bremien štátnych občanov a súkromých hospodárství a kulturný i sociálny pokrok. Toto zrkadlo nám ukazuje, zda je tu či nie je tu vláda práva, odhaľuje samovládu a ukazuje torso demokracie, je-li ona útvarom falošným. Avšak tiež hospodárska kríza doznáva výrazu v rozpočte, zvláště vtedy, jestliže pojednávaný práve rozpočet porovnáme s rozpočtami a záverečnými účty z rokov minulých. Rozpočet ukazuje nám tiež veľké nebezpečenstvo nezamestnanosti. Ale rozpočet je v úzkej súvislosti s hospodárskou krízou i v dôsledku toho, že do rozpočtu sú zaradené tiež domnelé lieky krízy, sú v ňom prostriedky k uľaveniu jej utrpení a škôd.

Zaistenie rovnováhy štátnej domácnosti, uskutočnie nutnej úspornosti, zrušenie organizovanosti a predimenzovanosti výroby, všeobecné zveľadenie kupnej sily, restaurovanie medzinárodného rozvrhu práce tvoriaceho blahobyt a násilím odbúraného, musia - hlavne snahou po utvorení veľkých hospodárskych jednotiek seba hospodársky navzájom šťastne doplňujúcich, skladajúcich sa zo životaschopných produkčných území - doznať vyjadrenia tiež v cifrách rozpočtových.

V rozpočte práve projednávanom tieto číslice márne hľadáme. Je tedy rozpočet špatný. Odráža sa v ňom vopred stupňovanie jestvujúcej už hospodárskej zkazy a všeobecného zchudobnenia.

Rozpočtové aktivum 1,632.000 Kč je fikciou práve tak ako sa dokázalo byť fikciou tiež aktivum 5,000.000 Kč v rozpočte na r. 1932 prejednávanom v r. 1931, lebo záverečný účet z r. 1931 vykazuje deficit vyše 1 1/2 miliardy, ktorý figuroval v rozpočtovom preliminári na r. 1932. Členovia vtedajšej vlády museli vedieť, keď v novembri 1931 predkladali rozpočet na r. 1932, že z minulosti zbýva tu obrovský deficit, o ktorom nebolo možno mlčať, lebo je to zavedením zákonodarstva a zavedením zmocnencov ľudu. Za to a za ťažké miliony vydané mimo rozpočtu sú zodpovední ministri, a jestliže parlament opomenie pohnať ich k zodpovednosti, dopustí sa nevery voči ľudu. Tento prípad môže sa opakovať tiež pri rozpočte na r. 1933. Obrovský deficit z r. 1931 nebol v r. 1932 vyrovnaný a tak zasa len vzrastol. Suma tohoto deficitu bola podľa hlavného referenta vykázaná vládou pôvodne 1500 milionami, avšak vo skutočnosti činí 2˙5 miliard. Domnievame sa, že tento deficit bude ešte o veľa väčší. A obávame sa, že vláda zamlčaním rôznych skutkov nenarýsuje v rozpočte pre parlament skutočný obrázok, čo vyjasneniu len zabraňuje. My poslanci národnej menšiny odmietame akúkoľvek zodpovednosť za zavádzanie v rokoch 1931 a 1932 a za akékoľvek tomu podobné jednanie, a poneváč my sami nemôžeme vymôcť pohnanie ministrov k zodpovednosti, obraciame sa s tohoto miesta k prezidentu republiky, aby sme vyzvali jeho pozornosť na nebezpečné jednanie vlády, a žiadame ho, aby učinil konec tejto nezodpovednej, nebezpečnej rozpočtovej hre, ktorá môže konec koncov zničiť národy.

Príjmové položky rozpočtové nebudú plynúť tým spôsobom, ako nám to rozpočet predstavuje, a že vydania budú vzrastať, to je isté ako smrť. Potvrdzuje to i reč generálneho zpravodaja, kde povedá, že nemožno naprostou istotou tvrdiť, zda sumy v rozpočtu preliminované postačia. V presnej forme treba to predstaviť tak, že v r. 1933 nezbude prebytok 1,632.000 Kč, ale že bude zasa deficit obrovskej miliardy. Veď bez dôkladnej zmeny systemu a bez vhodnej hospodárskej politiky nebude zastavenia na ceste ku zkaze. V rozpočtu nieto rovnováhy, ba je to svrchované nebezpečie, že zdánlivá rovnováha sa silne zvrhne, lebo národy štátu stále rútia sa po svahu pauperizácie, a tu nemôžu alebo nechcú ich zastaviť tí, čo majú v rukách kormidlo státu.

Hlavnou príčinou toho je planá politika daňová, ktorá neberie v úvahu únosnosť bremien. Zo ztenčených dôchodkov vyrubovať ešte väčšie dane, bez možnosti zárobku stupňovať daň zárobkovú znamená toľko, ako zabiť súkromé hospodárstvo. A predsa zdrojom energie štátnej domácnosti je súkromé hospodárstvo. Koreňom eráru je pôda, je súkromé hospodárstvo, je dielňa, živnostenská miestnosť, laboratorium, písací stôl, výkonná schopnosť nervov, svalov, modzgu a celého fyzikuma občanov. Politiku finančnú možno robiť len prostredníctvom politiky hospodárskej, berné príjmy možno reálne zvyšovať a stupňovať iba na základe únosnosti súkromého hospodárstva. Konjunktura v platení daní a dekonjunktura vo verejnom hospodárstve je takovou vnútornou kontradikciou, ktorá je na dlho neudržiteľná.

Avšak i Engliš povedal, že berná politika, ktorá ruinuje daňové podmety, ktorou vysychá životaschopnosť súkromých hospodárstiev, je pre štát najväčším nebezpečím. A k tomu pripojil nielen výklad, že súkromé hospodárstva sú pánvou štátu, z ktorej, je-li prázdna, nemožno čerpať, ale povedal otvorene, že zažehnať nezaměstnanosť a vytvoriť príležitosti k práci môže len životaschopnosť súkromých hospodárství. Štát nemôže poskytnúť všetky potrebné príležitosti k práci a na miesto poskytovania práce nemôže platiť podpory v nezamestnanosti, aniž by sa porušila rovnováha štátnej domácnosti. Kde dobývanie daní viazne, kde je pravidlom nútené vymáhanie daní a platenie daní bez donútenia je vzácnou výnimkou, kde ku dražbám pri nútenom vymáhaní daní nikto sa už nedostaví ako kupujúci a kde na veľa miestach sami finanční úradníci zakupujú za babku zabavený tovar, tam bezpochyby možno konstatovať, že ide o prípad presprílišného zdanenia, ktoré už presahuje maximálnu hranicu únosnosti bremien. V takomto prípade ide už o ztenčenie národných alebo ľudových dôchodkov v takej miere, ktorá pôsobí ešte viac a stupňovane na ďalšie ich sníženie vymáhaním stávajúcich daní, až naraz obeh krve je zhatený a začína zkomierať životaschopnosť hospodárska, ruinuje sa životný riad národa, soslábne sila ľudu, napiatie energie národov zaniká a nastáva úplne zničenie, hmotný a morálny úpadok spoločenstva a štáty zpustnú. Za takýchto ohrožujúcich okolností znamená zavádzať nové dane alebo zvyšovať staré, že verejné bremená odnímajú národnému dôchodu, ktorý z valnej časti skladá sa z dôchodkov súkromých hospodárství, ešte väčšie čiastky a znemožňujú rentabilitu súkromých hospodárství, vylučujú možnosť nastrádania prebytkov, utvárania vnútorného kapitálu a ničia dôveru voči podnikaniu. Ztenčenie berných príjmov potvrdzuje úradne pán finančný minister sám, nesnádze s vymáhaním a núteným vymáhaním daní dokazujú finančné správy každej zeme, lietacie komisie, zabavovanie obsahu vačkov, osobné prehliadky, odvážanie nábytku, vyprázdňovanie obchodov a vyvolávanie konkurzov bez konkurzu. A tedy prekročenie maximálnej hranice únosnosti a zdaňovania je dokázané. Treba k tomu pridať ešte len zneužívania páchané finančnou správou a je nadovšetku pochybnosť, že máme tu čo činiť s planou bernou politikou, ktorá musí byť čo najnaliehavejšie pozmenená. Verejné bremená treba odbúrať! Treba daňovej reformy a novej rozumnej úpravy vyrubovania a vymáhania daní. Nie je treba zastaviť platenie daní, lebo to je nutné, ale treba brať v úvahu únosnosť bremien. Treba dobrej hospodárskej politiky, ktorá by zaistila silu, výnos a rentabilitu súkromých hospodárství, práve preto sa hospodárska kríza stále stupňuje, a stupňuje sa i kríza finančná a úverová, ako to i sám pán minister financií uznal. Ale práve preto je i kríza živnostenská a obchodná, čo dokazujú nielen rozpočet, ale celý priemysel, živnostenské spoločenstvá, gremiá, sväzy veľkopriemyselníkov a obchodné a živnostenské komory, na čo však pán minister financií zapomíná. Avšak je tu i kríza mravná, na ktorú posviecujú trestné spory zavedené pre korupciu, ktorú veľkú korupciu i sám prezident republiky verejne a krutým slovom bilagoval pred deputáciou verejných zamestnancov. O tom pán minister financií prirodzene hlboko mlčí.

K hospodárskej životaschopnosti vyžaduje sa v prvej rade, aby hospodársky život zaopatrený bol tvorivým pohyblivým kapitálom na malé úroky. Za dnešného systemu bankoviek so zlatou úhradou je to nemožné. Je to dobré len k tomu, aby to mezinárodné finančné mocnosti v ich hospodárskych silách stále podporovalo a dopomohlo k politickej moci nad celým svetom. Naproti tomu stupňuje to naprostý pauperizačný proces národov, až k štádiu naprostej biedy. Cedulovú banku nutno vyňať z rúk súkromej akciovej spoločnosti a odovzdať ju do rúk veškerenstva, národov, štátu. Treba učiniť prítrž tomu gaukliarstvu, ktorého sa dopúšťa system zlatej meny, lebo peniaze treba podložiť skutočnou úhradou, a táto nemôže byť iná, ako úhrada nemovitostná a to trojnásobná. V Amerike je 100%ná úhrada štátovková, alebo 200%ná úhrada nemovitostná, po prípade komunálna, alebo môže byť úhradou tiež imanie železničnej spoločnosti. A tiež štátovková úhrada je nepriamo úhradou nemovitostnou. A hospodársky život v Amerike je fakticky hojne zásobený tvoriacim mobilným kapitálom. Tam vzrast stavu bankoviek nemôže znamenať infláciu, lebo prebytok bankoviek má opravdovú a silnú, viac než 100%nú úhradu. Nemecká rentová marka mala úhradu nemovitostnú a tieto peniaze boly všade prijímané 100%nou hodnotou, hodnota týchto peňazí nemôže byť stlačena bursovým manévrom a nemôže byť dosažená ich umelá devalvácia burzovou hrou.

Cedulová banka so systemom bankoviek so zlatou úhradou dáva lacné peniaze, peniaze za snížené úroky kartelom a akciovým spoločnostiam, lebo tieto sú prostriedky bankokracie, pomocou ktorých ovláda hospodársky život. Naproti tomu zemedelstvu nedostane sa nič z lacných peňazí Národnej banky, zemedelstvo musí používať drahej cudzozemskej pôžičky alebo pôžičky krátkodobej za nesnesiteľné úroky a musí tedy byť zničené následkom výrobných nákladov vzrastlých do obrovskej miery následkom drahého úveru a nesnesiteľných verejných bremien. Za dnešného systemu cedulovej banky, za dnešného systemu kartelov a akciových spoločností, za nedostatku mobilného kapitálu nemožno prekotné zchudobnenie zastaviť. Zdánlivé zlepšenie nemôže priniesť úspešnú nápravu a môže viesť prekotne len k ruine. Prevádzanie depauperizačnej teorie je internacionálnej peňažnej veľmoci vítané, preto sa chápe jej prevádzania, lebo znamená ona pre vyvolených mocných ľudí, pre tých pravých veľkokapitalistov, ktorí na celom svete reprezentujú naj vyššie 10 milionov jednotlivcov, blahobyt, prajný osud, veľkú moc, neobmedzené vladárenie, avšak znamená to stejne 1500 milionov ľudí otrhaných.

Tu inej cesty nieto, národy a ľudia musia sa somknúť a musia nastoliť na miesto depauperizácie system bohatenia, ktorý prinesie blahobyt, kulturu a šťastie veľkej väčšine ľudstva a národom a odstraní v pravde bolševizujúcu moc internacionalnych finančných mocnárov. Z rozpočtu nie je zjavná táto vládna tendencia, lež pravý jej opak. Bankokracia bude pomalu mocnejšia ako štát, prázdnota štátnej pokladne je veľmi vhodnou cestou k upevneniu vlády bankokracie a na to bude nasledovať taký vzrast zneužití kapitalistických, ktoré ujarmujú každého, lebo nesnesiteľná bieda a zničenie sebavedomia človeka zponíží každého na páriu. Prolongovanie pokladničných poukázok, vypisovanie nových, emisia investičnej pôžičky, to všetko prináša užitok len bankokracii a strháva každého ďalej k depauperizácii.

Tu treba radikálnej pomoci. Internacionálna nadvláda peňazí môže byť zdolaná, somknú-li sa k tomu národy a štáty. Iniciativu k tomu však nechce poskytnúť ani ministr zahraničia ani celé ministerstvo. Príčinou toho je naprostá závislosť od bankokracie. A bez toho je akýkoľvek nápor proti kartelom len bojom proti vetrnému mlynu. Kartely a akciové spoločnosti sú všetko prostriedky bankokracie, týmto sa nič nemôže stať, lebo veď najvyššia moc to nepripustí, lebo keby úspešný útok resp. obrana proti kartelovému systemu bola vážne zorganizovaná, tým by si najvyššia moc sama zasadila ranu. Je naprostou nemožnosťou očakávať takúto nesobeckosť od maximálnej sobeckosti. Všetky kartelové zákony na svete nasvedčujú tomu, že tieto zákony sú naprosto neschopné zabraňovať alebo vyvážiť škodlivý vliv kartelov. A keďže jedna desatina kartelov prevádza monopolnú, sobeckú úpravu cien, odnesie to vážne producent i konzument a oba stále viac zchudobnejú. Myšlienka ministerského predsedu o úprave kartelov sama o sebe neposkytuje náležitej pomoci.

Dotiaľ, kým system cedulovej banky nebude vôľou ľudu zmenený, najde vláda úhradu k rozmnoženiu obeživa podľa hlavného rozpočtového zpravodaja v daňových nedoplatkoch 7˙5 miliard a do výšky 1/3 týchto nedoplatkov, intabulovanej na nemovitosti alebo majúcej zákonitú prioritu, môžu byť vydané nové bankovky s 300%nou úhradou nemovitostnou, a to simultánnym vinkulovaním nemovitého imania komunálneho, kde do výšky 1 úhrnnej hodnoty bolo by možno vydať nové bankovky a použiť ich k vybudovaniu plánovitého hospodárskeho programu, čím by nezamestnanosť mohla byť lokalizovaná. Avšak k prevedeniu odbremenenia pozemkov môže tiež vinkulovanie odbremenených pozemkov poskytnúť úhradu k vydaniu bezinflačných bankoviek a ku zastaveniu krízy zemedelskej.

Rozpočet zakrýva špatnú hospodársku a špatnú obchodnú politiku. Je nemožná hospodárska politika, ktorá je založená na eventualitách, ktorá nemá obsiahly program a nemá nutnú organizáciu k prevedeniu tohoto programu, a kde nedošlo ešte ani k pokusu k vytvoreniu takejto organizácie. Sú tu heslá a bezmocné skutky, avšak akú majú cenu, to ukazuje fakticky jestvujúci obrovský deficit, to ukazuje, že rovnováhu štátnej domácnosti pokusujeme sa zjednať umelými prostriedky, že verejné bremená ďaleko presahujú nosnosť bremien, že napriek tomu zavádzaním nových daní zväčšujú sa výrobné náklady a znemožňujú vytvorenie rovnováhy medzi produkciou a konzumom a ničia kúpnu silu. Nemôže sa vytvoriť dobré vnútorné odbytište, predaj je neorganizovaný, produkcia nie je rentabilná a preto zkomiera. Príležitosti k práci vždy mocnejšie sa ztenčujú a počet nezamestnaných rapídne vzrastá. Význam toho je obrovský, lebo verejné hospodárstvo štátu nesnesie nemožne veľkú a stále vzrastajúcu ťarchu podpôr v nezamestnanosti.

Obrovská väčšina nemajetných, ktorá stále vzrastá, bez pochyby ukazuje na všeobecnú depauperizáciu a všeobecnú biedu. Dobrá hospodárska politika pracuje a zaisťuje bohatnutie štátnych občanov a všeobecný blahobyt. Hospodárska politika republiky však urputne sotrváva na tom, čo je zlé, a nechá depauperizáciu ďalej vyvinovať.

Kríza je stupňovaná bezpochybne špatnou politikou obchodnou, politikou príkrej izolácie a snahou vysnenej autarchie. Trháte všetky prírodné a hospodárske zákony a na miesto politiky múdrosti, pochopenia a dohody prevádza vláda politiku irialistickú a nechce sa starať o to, že to znamená také napínanie síl, ktoré pomalu ale iste zničí štát národov soslabených už beztoho následkom depauperizácie.

Republika Československá a Maďarsko sú hospodárské územia navzájom sa doplňujúce, ktoré následkom prírodných konkretností predurčené sú k tomu, aby jakožto časti veľkého jednotného hospodárskeho územia svojím opravdovým hospodárskym spolupôsobením zaistili blahobyt, kultúrny, hospodársky a národny rozvoj celej velkej hospodárskej jednotky. To rozdelenie práce, tú žiaducnú výmenu tovarov, to vnútorné konzumné odbytište, ktoré reprezentovala rakúsko-uhorská monarchia ako hospodárska jednotka, to všetko môže byť opravdu ocenené až za dnešných pomerov. Po tejto hospodárskej jednotke musí túžiť každá rozumná hlava strednej Europy, ba musí sa snažiť o jej rozšírenie. Hospodársky sväz, ktorý by sa vytvoril v povodí Dunaja medzi Československom, Rakúskom, Maďarskom, Rumuskom, Jugosláviou a Bulharskom, zachránil by všetkých šest štátov pred hospodárskym zrútením. Tento hospodársky colný sväz nedotýkal by sa suverenity jednotlivých štátov. Bez utvorenia tohoto sväzu budú zničené nielen tieto štáty, ale celá Europa.

Republika už nemôže postrádať politiku hospodárskeho sblíženia so svojimi súsedy. Nepriateľskú atmosferu nutno všetkou energiou vymítiť, lebo ináč ďaľšia hospodárska skaza ohrozí štát v jeho existečných základoch. Nutno odstraniť všetky prekážky s cesty hospodárskej spolučinnosti dunajských štátov a všetkými možnými prostriedky zjednať jej predpoklady, nech sú to predpoklady politické, územné, hospodárské a či finančné.

Bývalý československý vyslanec v Maďarsku a Rakúsku Vavrečka napísal, že republika v počiatočnej dobe svojho utvorenia bola ostrovom blahobytu a dnes že je ostrovom trosečníkov. Povedal, že pomoc je iba v hospodárskej dohode s Maďarskom a Rakúskom.

Riešenie agrárného problému troch či štyroch štátov mohlo by sa uskutočniť dunajským blokom. A riešenie, ktorým sa upraví zemedelský odbyt, znamená, že kupná sila tých troch agrárných štátov zvýši sa najmenej o 2 1/2 miliardy zlatých frankov a poskytne českému a rakúskemu priemyslu isté odbytište, a totiž vznikne tým jedno veľké a bezpečné trhovisko. Vyše polovice nadbytku agrárných produktov mohlo by byť umiestené v území tohoto bloku, druhá polovica však, ktorá je skoro všetko cla prostým krmivom, mohla by byť dobre zpeňažená mimo územia tohoto bloku.

A nebolo by to autarkiou, lebo tento blok potreboval by dosť silného dovozu vína, šumivého vína, južného ovocia a koloniálneho tovaru, zvierat, surovín, uhlia, železnej rudy, surových olejov, textilných materialií, hotových priemyselných tovarov, strojov, aparátov, automobilov, elektrických priemyselných tovarov, chemických výrobkov, gumy a textilií. Hlavným prostriedkom hospodárskej spolučinnosti je preferenčné clo. Plán Tardieuva chce zaviesť výhodnú kooperáciu obchodnej politiky do dunajského bloku bez dotčenia suverenity s preferenčným colným systemom. Finančné predpoklady toho nutno vytvoriť rovnováhou štátných domácností, úpravou cudzozemských dlhov a štabilizovaním valút. Treba vytvoriť skutky, znamenajúce hospodárske sblíženie, ktoré skutky potom budú znamenať úspešné hospodárské spolupôsobenie.

Dva priemyslové štáty maly by v medziach potreby a dobrej kvality zakúpiť od dunajského bloku agrárnych štátov prebytky zemedelskej produkcie. Nech je postarané o to, aby nebola ohrožená výnosnosť obilnej produkcie štátov dovozných. Smluvne treba stanoviť obilné ceny odbytné tých troch či štyroch vývozných štátov a dovozný kontingent štátov dovozných, ktorý bude požívať colných výhod, ale množstvo tento kontingent presahujúce podlieha zvýšenému clu. Výroba priemyslová mohla by byť upravovaná prostredníctvom priemyslového kartelu dunajského bloku, ktorý by slúžil záujmom konzumentstva a zároveň by tupil ostrie agrárnických nožníc. Vo veci dopravy bolo by treba mnohé postaviť do služby hospodárského sblíženia. Tak čo do dopravného rovnaké nakladanie, rovnaké tarify, formálnu jednotnosť tarifov, čo možná jednotnú úpravu dopravy, vec železníc, riečnej plavby, pošt a telegrafov.

V ceste valutovej politiky nutno vyvinúť silnú a múdru kooperáciu a utvoriť v živote úverovom jednotný postup v záujme stredoeuropských národov, nutno utvoriť a dobre vybudovať solidaritu družstevnú.

Márne, republika sa musí skloniť pred faktom, že k vyviaznutiu zo záhuby nieto inej cesty, ako hospodárska spolučinnosť strednej Europy. Bez nej nebude úspešnej výroby, nebude vhodného odbytu, nebudú zaistené odbytištia pre priemyslovú nadvýrobu a nezamestnanosť v dôsledku prekotného vzrastu nedostatku práce vyvolá hospodársku i finančnú katastrofu. A preto tejto kooperácii treba priniesť i obeti, veď je v šanci existencia, otázka existencie štátu. Hospodársku kooperativu nepriateľských štátov a národov sotva si lzä predstaviť. Áno, republika musí nastúpiť stanovisko revízie pokojnej, prevedenej spoločnou vôľou.

Treba sa snažiť, aby utvorený bol duševný mier a priateľská atmosfera, lebo len to prinesie bratstvo, pravý mier, hospodárský blahobyt a všeobecné šťastie súsedných národov.

Minister zahraničia stále mení svoje stanovisko. Nedávno dovolával sa svojho stanoviska v Brucku a prehlásil, že trvá ešte i dnes na svojom stanovisku z r. 1921. Bývalý maďarský minister zahraničia dr Gratz konštatoval, že Beneš v r. 1921 ponúkal politické, územné a hospodárské ústupky. Teraz v rozpočtovom výbore zaujal už Beneš stanovisko opačné. Cynicky riekol, že nieto spravedlnosti pod slnkom a nemožno načrtať hranicu, ktorú by obidve strany uznaly za spravodlivú. A práve zabudol na to, že v r. 1916 vo svojej knihe "Právo a samostatnosť Čiech", ktorú písal pre Veľkú dohodu, dokazoval štatistikou, tabulkovými výkazy, že Čechy spolu s Moravou sú v stave tvoriť jeden samostatný štát, v ktorom jednak obidve zeme sa vo všetkom doplňujú a nepotrebujú iných cudzích území a ich anexie. To je holá pravda, a je to pravdou i dnes. A tedy i pán minister zahraničia Beneš musí uznať pravdu Benešovu. Avšak uznať musí tiež pravdu stanoviska, ktoré sa rozšírilo z prostredia pána prezidenta republiky a stanoviska bývalého vládneho predsedy Tuzra, ktorý konštatoval, že pripojenie Maďarstva k republike je protidemokratické, nespravodlivé a pre republiku nebezpečné. Musí uznať, že predseda zahraničného výboru Spojených štátov severoamerických Borah, anglický premier Mac Donald, italský premier Mussolini, bývalý francúzský vládny predseda Herriot a veľa francúzských notabilít, holandský predseda prípravnej komisie svetovej hospodárskej konferencie všetci títo zaujímajú zásadné stanovisko revízie a tiež Herriot prejavuje, že nemôže byť reči o jednostrannej zmene mierovej smluvy, avšak oboustrannou dohodou nič neprekáža, aby mohlo dojsť k revízii. Zahraničný minister rumunský Titulescu už podáva svoju priateľskú pravicu, lebo vie, že stredoeuropské štáty všetky zahynú bez navzájomnej dohody a bratského priateľstva. Zahynulé národy však nepotrebujú žiadnych hraníc, lebo tieto sám Stvoriteľ definitivne zrevidoval. Maďarská národná strana pri poslednej voľbe prezidenta republiky pribila, že stojí na stanovisku pokojnej revízie, k čomu dáva svoj súhlas tiež úradná vôľa československá. Prehlásila, že všetky jej snahy budú smerovať k tomu, aby čo najskôr došlo k súhlasu úradnej vôle československej ku šťastiu a blahu národov súsedných. Teraz, keď republika stala sa ostrovom trosečníkov, podľa názoru Vavrečku, opravdu nepreviní sa nikto proti tomuto štátu, kto, ač stal sa občanom tohoto štátu proti svojej vôli, pri 100%nom plnení svojích štátne občianských povinností chce primať úradnú vôlu československú, aby ona vo 12. hodine nebezpečia priniesla všetky možné obeti v záujme kooperácie politickej, územnej alebo hospodárskej alebo v záujme hospodárskej kooperácie stredoeuropských štátov, lebo uskutočnenie toho učiní Československú republiku, aspoň pre jej štátotvorné národy, zasa ostrovom blahobytu.