Předseda dr Staněk.

Místopředsedové: Zierhut, Roudnický, Stivín, Špatný, Taub.

Zapisovatelé: Marek, Pik.

188 poslanců podle presenční listiny.

Členové vlády: předseda vlády Malypetr; ministři dr Černý, dr Dérer.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník dr Říha; jeho zástupci Nebuška, dr Mikyška.

Předseda (zvoní): Zahajuji 332. schůzi poslanecké sněmovny.

Sněmovna jest způsobilá jednati.

Pan posl. Augustin Čížek, nastoupivší za zemřelého posl. Myslivce, dostavil se do dnešní schůze. Poněvadž před tím podle §u 6 jedn. řádu v kanceláři sněmovní podepsal slibovací formuli, přistoupíme ke slibu podle §u 22 úst. listiny a §u 6 jedn. řádu tím způsobem, že přečtena bude ústavou předepsaná formule slibovací, pan posl. Čížek ke mně přistoupí a vykoná slib podáním ruky a slovem "slibuji".

Žádám o přečtení slibovací formule, a pana posl. Čížka žádám, aby přistoupil ke mně vykonat slib. (Poslanci povstávají.)

Sněmovní tajemník dr Říha (čte):

Slibuji, že budu věren republice Československé a že budu zachovávati zákony a mandát svůj zastávati podle svého nejlepšího vědomí a svědomí.

Posl. Čížek (podávaje předsedovi ruku):

Slibuji. (Poslanci usedají.)

podle §u 2, odst. 2 jedn. řádu udělil předseda na dnešní den posl. Prokešovi, inž. dr Touškovi; do 16. t. m. posl. dr Polyakovi, Sivákovi.

Za platné podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu uznal předseda dodatečné omluvy posl. Prokeše, dr Zadiny na den 12. června.

Do výboru kulturního vyslal klub poslanců republ. strany zeměděl. a malorol. lidu posl. dr Brdlíka za posl. Chloupka.

Do výboru rozpočtového vyslal klub poslanců čsl. strany nár.-socialistické posl. Solfronka za posl. dr Stránského.

Předseda senátu NSRČ sdělil přípisy ze dne 7. června 1934, že senát usnesl se ve 263. schůzi dne 5. června 1934, aby posl. sněmovně prodloužena byla o dalších 5 měsíců lhůta daná §em 43 úst. listiny k projednání usnesení senátu o osnovách:

zákona, kterým se mění §§ 82 a 54 živn. řádu a § 70 živn. zákona pro území Slovenska a Podkarpatské Rusi (tisk 2245-I sen.),

zákona o veřejné stráži zemědělské (tisk 699-II sen.),

zákona o ochraně polního majetku (tisk 702-II sen.),

zákona o pojistné smlouvě (tisk 1022-III sen.),

zákona o otváracej a zatváracej hodine obchodných miestností v zemi Slovenskej a Podkarpatoruskej (tisk 1079-III sen.),

zákona o lékařských komorách (tisk 1128-III sen.),

zákona o překládání soudců do výslužby podle věku (tisk 1201-III sen.).

počátkem schůze: zprávy tisky 2626 až 2628, 2637, 2638.

přikázán počátkem schůze rozdaný návrh tisk 2640.

Předseda (zvoní): Přistoupíme k projednávání pořadu schůze.

Nebude-li námitek, budeme projednávati nejprve odst. 2 dnešního poradu. (Námitek nebylo.)

Námitek není.

Přistoupíme tedy k projednávání odst. 2, jímž jest:

2. Zpráva výboru ústavně-právního o vládním návrhu (tisk 2624) zákona, kterým se mění zákony o mimořádné moci nařizovací ze dne 9. června 1933, č. 95 Sb. z. a n., a ze dne 15. listopadu 1933, č. 206 Sb. z. a n. (tisk 2637) [podle §u 35 jedn. řádu].

Zpravodajem jest p. posl. dr Slávik. Dávám mu slovo.

Zpravodaj posl. dr Slávik: Slávna snemovňa! 30. t. m. končí platnosť zákona čís. 95 Sb. z. a n. zo dňa 9. června 1933 o mimoriadnej moci nariaďovacej, ktorý bol predĺžený zákonom č. 206 Sb. z. a n. zo dňa 15. listopadu 1933.

Vláda republiky Československej navrhla, aby zákon bol predĺžený o jedon rok a podľa skúseností nadobudnutých za jeho aplikovania bola jeho textácia upravená a vhodnejšie vyjadrená.

Ústavne-právny výbor posl. snemovne vo schôdzi dňa 12. června pečlive preskúmal a uvážil vládny návrh, s nepatrnou zmenou ho prijal a poveril mňa, abych ho slávnej snemovni odôvodnil.

Už pri prejednávaní pôvodného vládneho návrhu dňa 8. června 1933 bola prevedená obšírna debata touto slávnou snemovňou o potrebe, oprávnenosti a ústavnosti takéhoto zmocnenia, aké Národné shromaždenie udeľuje zmocňovacím zákonom vláde. Ani teoretickými úvahami, ani kritikou, ktorej bol tento počin Národného shromaždenia podrobený, neboly otresené vývody, ktorými vláda vtedy svoj návrh doprevádzala a ktoré vyložil zpravodaj o pôvodnom zákone, kol. posl. dr Černý, dnešný minister vnútra. Nech mi je dovolené tieto dôvody len v krátkosti zhrnúť a doplniť snáď poukazom na aktualitu takého opatrenia pre dnešné časy.

Naša demokracia je skoro zvláštnosťou a výnimkou, ktorá je, povedal by som, jednou z posledných, ale verím, nedobytných bášt demokratického smýšľania a konania nášmu národu vlastného a v jeho historii a tradicíi zakoreneného. Má práve v týchto mimoriadnych pomeroch, ovlivňovaných poválečnou psychosou a krízou, mravnú i hmotnú demokraciu, svoje dejinné poslanie a povinnosť k sebe, k národu, k budúcim jeho osudom, i k celému ľudstvu. My vyznavači demokracie totiž neochvejne a z tej duše veríme, že demokracia je učením a formou, ktorá je jedine spravodlivým a vôľu národov najlepšie vyjadrujúcím zriadením ľudskej spoločnosti. (Potlesk. - Výkřiky komunistických poslanců.)

Možno, že je i demokracia v kríze, lebo je v kríze ľudská duša, ale práve preto je našou povinnosťou, aby sme ju hľadali zlepšovať, aby sme ju urobili účinnou a schopnou premáhať tieto dočasné ťažkosti, lebo veríme v konečné víťazstvo a upevnenie demokracie a jej podstaty nielen u nás, ale v celom vzdelanom svete, vo všetkých civilizovaných štátoch a organizovaných celkoch ľudskej spoločnosti. A táto naša viera dáva nám (Výkřiky komunistických poslanců. - Předseda zvoní.) i povinnosť použiť všetkých prostriedkov k záchrane našej demokracie (Potlesk. - Výkřiky komunistických poslanců. - Předseda zvoní.), ktoré nám poskytuje vôľa ľudu a naša ústava. A ja tvrdím na svoje najlepšie svedomie (Stálé výkřiky komunistických poslanců. - Předseda zvoní.) a mám pri tom iste súhlas všetkých demokraticky smýšľajúcích občanov našej vlasti, že i toto í opatrenie, ktoré z návrhu vlády činí dnes posl. snemovňa republiky Československej, je prejavom nášho demokratického smýšľania, je opatrením, ktoré slúží k upevneniu a zachovaniu našej demokracie. (Potlesk.) Správne to povedal zpravodaj pôvodného zákona, pán minister dr Černý, že naše odhodlanie dať demokracii všetky prostriedky, ktorých potrebuje, aby splnila úkoly, ktoré nám doba ukladá, musí byť pevné a nedvojaké. (Výkřiky komunistických poslanců.) Všetky tie agitačné a demagogické prejavy, pánovia, ktoré sa ozývajú z vašich strán a ktoré hovoria o nástupe diktatúry... (Stálé výkřiky komunistických poslanců.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Zpravodaj posl. dr Slávik (pokračuje): ... a zfašizovaní nášho politického života týmto postupom, nie sú obranou demokracie. Toho si buďme jasní, že to nie je v obrane demokracie podnikané. Je to neodpovedný a hriešny, ba povedal by som, proti našej demokracii a svobode namierený útok, ktorý nemá na mysli konsolidáciu a upevňovanie, ale nekľud a rozvrat, budenie nedôvery k sebe samým a k správe vecí našich, ktorá sa nám vrátila v dejinných dobách pred 15 rokmi. Vyznávame, že demokracia naša (Výkřiky komunistických poslanců. - Předseda zvoní.) ako to už bolo zdôraznené - jestli sa chce uchovať, musí byť rozhodná a rýchla, musí vedeť čo chce a musí to konať tak, ako to doba, pomery a opatrenia iných štátov vyžadujú.

Zmocňovací zákon (Výkřiky komunistických poslanců. - Předseda zvoní.), tak ako ho slávnej snemovni z návrhu vlády a usnesenia ústavne-právneho výboru predkladáme, neznamená obmedzenie demokracie alebo ústavnosti. Však sám parlament, zastupiteľstvo ľudu, prenáša svoju pravomoc na vládu, zodpovednú Národnému shromaždeniu, a ako to p. min. predseda Malypetr veľmi správne a presvedčive zdôraznil v ústavne-právnom výbore, toto zmocnenie je obmedzené a zúžené a trvale odvislé od nositeľov zákonodarnej pravomoci v demokracii, od demokratického zákonodarného sboru (Výkřiky komunistických poslanců. - Předseda zvoní.), väčšinovým principom sa spravujúceho. Pri tom zostáva nedotknutá pravomoc druhého ústavného činiteľa, prezidenta republiky, ktorého podpis sa vyžaduje na každom nariadení, vydanom vládou na základe tohoto splnomocnenia.

Netreba zabúdať ani na to, čo p. min. predseda tiež jasne zdôraznil, že Národné shromaždenie má právo každému opatreniu vlády, vo smysle tohoto zmocnenia učinenému, odoprieť schválenie a že po lehote 14 dní, do kterej je povinná vláda predložiť nariadenie vo smysle tohoto zákona obom komorám Národného shromaždenia, vlastne plná moc daná vláde prechádza zpäť na obe snemovne Národného shromaždenia. Toľko o oprávnenosti tohoto zákona. (Předsednictví převzal místopředseda Špatný.)

Ale mohly by byť pochyby, či je potrebné takéto zmocnenie, či trvajú ešte mimoriadné hospodárske pomery domáce i zahraničné. Myslím, že o tom niet pochybnosti v tejto slávnej snemovni a je zbytočné sa rozširovať o pomeroch, ktoré všetky triedy a vrstvy národa cítia ešte na svojom vlastnom tele. Vidíme tiež dobre, čo sa vôkol nás deje v celom svete. (Výkřiky komunistických poslanců. - Místopředseda Špatný zvoní.) Nezamestnanosť a kríza vo výrobných a odbytových pomeroch; v priemysle, živnostiach a zemedelstve, i keď občas povoľuje, je stále hrozivá.(Výkřiky komunistických poslanců. - Místopředseda Špatný zvoní.) Ba čo viac, valí sa na nás nešťastie, ktorého dosah si ani dobre neuvedomujeme, katastrofálna neúroda v našej zemedelskej výrobe, zavinená suchom (Hluk. - Místopředseda Špatný zvoní.), mrazmi a inými živelnými pohromami. Už toto jediné konštatovanie stačí na odôvodnenie, prečo sa zmocňovací zákon (Výkřiky komunistických poslanců. - Místopředseda Špatný zvoní.) predlžuje na celý hospodársky rok, do 30. června 1935.

Dovoľte, slávne shromaždenie, abych teraz v krátkosti poukázal na zmeny, na ktorých sa usniesol ústavne-právny výbor a ktoré vyplynuly, ako som už zdôraznil, zo skúseností nadobudnutých za dobu trvania zmocňovacieho zákona. Ide tu v podstate o presnejšiu a vhodnejšiu textáciu a jej smysel pokusil som sa vysvetliť v písomnom odôvodnení, ktoré predkladám vo zpráve ústavne-právneho výboru.

Vo čl. I je snáď najnápadnejší rozdiel štylizácie v dosavádnom a novom zákone v tom, že bola v novej štylizácii zmenená dikcia, že vláda sa zmocňuje, aby vydávala nariadenia, pokiaľ k tomu nie je treba zvláštneho zákona podľa predpisu ústavnej listiny. Pružnejšia štylizácia v zákone, ktorý predkladáme, navrhuje sa preto, aby bolo možné, a to vhodne a účinne, zachytiť i tie úseky menovite z oboru spotreby, obehu, úveru a verejnej správy, u ktorých by mohlo byť pochybné, či by boly zmocnením podľa dosavádnej formulácie úplne kryté, ktoré však vyžadujú urýchlené normatívné zákroky na základe plnej moci.

Vsuvka o t. zv. ústavných zákonných vyhradách tvorila vážnu prekážku vhodných a skutočne účinných zásahov podľa mimoriadneho zmocnenia a činila mimoriadnosť illuzornou, lebo väčšinou nie je možné ani dobre činiť opatrenia na pr. v obore cien, výroby, odbytu, spotreby bez nejakého zásahu do výhrad ústavy podľa § 107, odst. 2, veta druhá a § 108 (obmedzenie výdelečnej slobody) a 109 úst. listiny. To samé platí na pr. i v otázke úpravy verejnej správy so zreteľom na §§ 85 a 89 úst. listiny. Taktiež platí i v otázke úpravy verejnej správy, ako som povedal. Bola by v tom do istej miery nesrovnalosť, dávať vláde mimoriadné zmocnenie v naznačených hospodárskych a správnych oboroch, nepriznávať jej však zároveň možnosť k zásahu v rámci zmienených výhrad, ačkoľvek zásahy tie sú častým nezbytným sprievodným zjavom pri opatreniach v tých hospodárskych a správnych oboroch.

Že ústavne-právne možno toto odôvodniť, bolo v jednaní ústavne-právneho výboru podrobne dokázané. Vláda bude tedy môcť činiť opatrenia v týchto hospodárskych a správnych oboroch, pre ktoré je jej zmocnenie primérne dané, zasahovať i do uvedených výhrad, a to na podklade zákonného povolenia, obsaženého v čl. I, odst. 2 zákona, tedy "i tam, kde by bolo treba zákona".

Účelom a predmetom zákona a nariadení v jeho rámci vydaných nie sú ovšem takéto zásahy do zákonných výhrad, ale tieto zásahy majú len ako nezbytný sprievodný prostriedok slúžiť k zabezpečeniu skutočne vhodných a účinných opatrení v tých úsekoch hospodárskych a správnych, ktoré sú hlavným predmetom a účelom zákona a opatrení podľa neho učinených. Vláda ináče už toto zmocnenie k zásahom do zákonných výhrad v podstate mala, lebo slová "zvláštny zákon", uvedené vo vsuvke teraz vypustenej maly sa vykladať reštrinktívne, to je tak, že sa týkajú len tých zákonných výhrad, v ktorých sa výslovne odkazuje na "zvláštny zákon", čo sa v ústave deje len v miere pomerne nepatrnej a u materií, ktoré z hladiska zmocnovacieho zákona neprichádzajú v úvahu. Z mimoriadnej moci nariaďovacej má však byť vylúčená zákonná úprava meny, ako aj ukladanie alebo zvyšovanie daní. Poukazujem ešte na to, že dnešna štylizácia zákona zvlášť zdôrazňuje potrebu účinnej a úspornej úpravy verejnej správy, a i v tomto ohľade očakávame od vlády vo smysle zmocnenia účinných a rýchlych činov. (Potlesk.)

V čl. II sa vzhľadom na skúsenosť prakse navrhuje presnejšia štylizácia dosavádnych predpisov §u 4 zákona č. 95 z r. 1933. Pamätá sa v tomto článku, ako to zdôrazňuje dôvodová zpráva k vládnemu návrhu, na prípad t. zv. objektívneho trestného pokračovania, ako aj na tie prípady, keď v dosavádnych predpisoch, ktoré by sa menily mimoriadnym nariadením, sú na tie samé prestupky stanovené prísnejšie tresty, a dáva sa možnosť, aby na prestupky mohly byť stanovené len niektoré zo sankcií zákonných a s vytčením nižšej maximálnej výmery, ako je zákonná, a aby tam, kde prestupky tie sú svojou povahou vzdialené agende politických úradov, mohly sa ku stihaniu poukázať úradom, do ktorých oboru povahou svojou spadajú. (Výkřiky komunistických poslanců.) Oproti snižovaniu trestu máte niečo?

Ústavne-právny výbor previedol tu nepatrnú zmenu na vládnom návrhu, nahradiac k vôli vylúčeniu pochybností textáciu vo 4. odstavci: "V nařízeních podle tohoto zákona a prováděcích předpisech k nim lze..." atd. správnejším znením: "V nařízeních podle tohoto zákona a prováděcích nařízeních k nim (čl. III, č. 1) lze"... atď.

Článok III obsahuje mimo dosavádnych ustanovení prípustnosť t. zv. subdelegácie k vydávaniu právnych predpisov o jednotlivostiach. Smyslom čl. III zákona teraz prejednávaného je, že vláda na jeho základe bude môcť samočinne, to je bez príslušnej zvláštne vyslovenej výhrady vydávať k mimoriadným nariadeniam obyčajné prevádzajúce nariadenia a to predovšetkým samozrejme a takmer výlučne k mimoriadnym nariadeniam, ktoré teprve budúcne budú vydávané podľa čl. 1 nove prejednávanej osnovy, ktorý sa práve v čl. III na prvom mieste cituje - výjimečne ale tiež, jestliže by ešte snáď bolo toho treba, i k mimoriadnym nariadením vydaným už podľa §u 1 zákona čís. 95/1933 Sb. z. a n. Tak zvaná subdelegácia podľa čl. III, odst. 2 musí však naproti tomu vždy byť v dotyčnom nariadení výslovne stanovená, to je nariadenie musí obsahovať príslušnú výslovnú výhradu zmocňovaciu. Len mimochodom podotýkam, že čl. I a II nového zákona budú obsahovať novelizačné ustanovenia k zákonu č. 95/1933 Sb. z. a n., kdežto čl. III teraz prejednávanej osnovy zákona má nové ustanovenia samostatné, ktoré tvoria súčiastku nového zákona a nie súčiastku zákona č. 206/1933 Sb. z. a n., ktorého čl. II sa proste zrušuje.

Slávna snemovňa! Trvanie dosiaľ platného zmocňovacieho zákona dokázalo i to, že všetky obavy, ktoré boly vyslovované pri jeho prvom usnášaní, ako by zmocňovací zákon znamenal vyradenie Národného shromaždenia zo zákonodarnej činnosti, ukázaly sa neodôvodnené. (Výkřiky posl. Jurana. - Místopředseda Špatný zvoní.) Počas trvania zmocňovacieho zákona, totiž za nie celý rok, bolo vydané vládou vládnych nariadení vo smysle zmocňovacieho zákona spolu 37, kdežto za tú samú dobu prejednala posl. snemovňa 46 a senát 43 zákonov. Ostáva tedy práve dosť práce pre zákonodarnú činnosť oboch komôr Národného shromaždenia. Zmocňovacím zákonom daná je však možnosť, aby vláda učinila potrebné opatrenia aj v dobe, keď Národné shromaždenie zasedať nebude, po čas prázdnin atď., a daná je možnosť k rýchlym zásahom, ktoré nestrpia odkladu a ktoré nemožno pri riadnom chode parlamentnej techniky včas vybaviť.

Nepozostáva mi, slávna snemovňa, než odporúčať slávnej snemovni zmenu zákona tak, ako ju predkladá vláda a ústavne-právny výbor, a navrhovať, aby vládna osnova bola prijatá s jedinou zmenou, ktorú na nej previedol ustavne-právny výbor.

Dovoľte, aby som pri tejto príležitosti opätoval presvedčenie, ktoré vyslovil v svojej reči pri prvom predĺžení zákona kol. dr Suchý, že vláda daného jej zmocnenia použije v páde nutnosti rýchle a tak, aby opatrenia vlády v smysle tohoto zákona učinené znamenaly postupné zlepšovanie, ozdravenie našich hospodárskych a teraz už i administratívnych pomerov. (Potlesk.)

Dokladám opätovne, že máme dôveru k vláde republiky, že pri prevádzaní tohoto zákona bude mať a pamäti blaho všetkého občianstva, všetkých stavov a tried (Výkřiky komunistických poslanců. - Místopředseda Špatný zvoní.), zachovanie a upevnenie najväčšieho nášho pokladu - demokratickej republiky Československej. (Výborně! - Potlesk.)

Místopředseda Špatný (zvoní): K této věci jsou přihlášeni řečníci, zahájíme proto rozpravu.

Podle usnesení předsednictva navrhuji lhůtu řečnickou 30 minut. (Námitky nebyly.)

Námitek není. Navržená lhůta je schválena.

Přihlášeni jsou řečníci: na straně "proti" pp. posl. dr Szüllő, Kopecký, Najman, Dvořák, Kliment; na straně "pro" pp. posl. Böhm. (Výkřiky komunistickych poslanců.)

Prosím o klid.

Uděluji slovo prvnímu řečníku na straně "proti", kterým je p. posl. dr Szüllő.

Posl. dr Szüllő (maďarsky): Ctená posl. snemovňa! Prv než bych sa zabýval podstatou tohoto návrhu zákona, pokladám za potrebné vzniesť protest proti teorii, ktorú postavil pán predseda vlády vo výbore. Pán predseda vlády totiž povedal vo výbore, že každý suverenný činiteľ práva verejného je oprávnený svoju kompetenciu preniesť na iného.

Je to teoria veľmi nebezpečná. Suverenitu nemôže nikto a v žiadnom verejnom práve prenášať na iného, lebo vtedy on sám prestane byť suverenom a suverennou stane sa inštitucia iná. Pokladám za potrebné, abych to tu pribil, lebo názor pána predsedy vlády mohol by viesť k tomu, že touto formulou mohol by nemine contradicente preniesť všetky práva zákonodarstva i na diktatúru a mohol by to predstaviť tak, že táto diktatúra, keďže k nej došlo so schválením zákonodarstva, je zákonná. To je však nemožnosť, lebo v rámci ústavy nemôžu ústavní činitelia prenášať svoje práva na iného bez pozmenenia ústavy.

Táto dištinkcia bude sa zdať snáď puntičkárstvom, avšak ako starý parlamentný praktik pokladal som za nezbytné toto pribiť, lebo som predchnutý myšlienkou, že jedine v parlamentarizme väzí jediná ochrana i práv našich. Keby však naše parlamentné práva mohly byť takýmto činom obchádzané, tu by sme my, ako menšina, vydaní boli na pospas bez akejkoľvek ochrany.

Zmocňovací návrh nie je nový. Nová je len jeho osnova. Osnova jakožto koncept môže byť nazvaná monštruoznou. Československé zákonodarstvo totiž trpí neduhom a nekonštatujem to len já, lež konštatujú to právníci celého sveta, - že nikde nie sú zákony vo špatnejšom slohu a zmotanejšie osnované, ako práve v tejto republike. Je-li táto zmotanosť tu k tomu, aby šikovný kormidelník mohol medzi jeho Scyllami a Charibdami dostať sa so svojím kontrabandom bezpečne do prístavu, to je vec snáď šikovná, avšak s hľadiska verejného práva musí byť odsúdená. Jestliže však textácia je takou preto, lebo osnovatelia nedbale zachádzajú s logickými mluvničnými predpisy, i v tomto prípade je treba, aby to zákonodarstvo odsúdilo, lebo veď táto osnova a tento sloh nie je náš, ale vlády. A predsa: "le styl c'est l'home". (Výkřiky posl. Kubače.) Zda ja viem vynášať zákony, toto dôkazom sú staré uhorské zákony, ale že vy neviete vynášať zákony, to dokazuje vaše chovanie.

Zmocňovací zákon stipuluje výnimečné práva v tomto štáte, kde by sa o výnimečných právach ani hovoriť nesmelo. Existenčným fundamentom tejto republiky, ako to posledne zdôraznil pán minister Beneš, je demokracia, avšak tento zákon je v absolutnej protive s demokraciou.

Hľadám príčinu toho, prečo je treba tohoto výnimečného zákona v tomto štáte, ktorý je vraj jediným štátom na zemeguli, kde rozhoduje voľný prejav ľudu, kde verejná mienka nie je ovlivňovaná vládou, ale naopak vláda je vedená mienkou verejnou, kde zkrátka rozkvieta demokracia a kde je opravdový verejnoprávny Kanaán, čo je pravdou potiaľ, že vzhľadom k tým nespočetným sľubom vlády je táto zem opravdu "zemou zasľúbenou". A tedy prečo treba tuná vynášať výnimečné zákony a pristrihávať verejné slobody? Pribil som ihneď, že preto, lebo v tomto štáte administrativa vždycky pozmení inak to, než ako to zákon upravuje, a vyvoláva tým pomery, ktoré vzbudzujú akcie, nespokojnosť a zmätky.

Vo zmätkoch ocíta sa celý svet. Je nesporné, že Europa pozbyla vo válke svojej hegemonie vo svete a dnes je len otázkou, zda úplne poklesne na moc treťoradou, ktorá ako svetový činiteľ bude mať len titul a charakter bez obsahu a bude museť svoje miesto postúpiť Amerike alebo Asii, alebo či sa Europa obrodí a regeneruje, aby i nabudúce mohla byť vedúcim činiteľom civilizácie. Válka je už dávno odbytá, mierové smluvy už sú dávno ratifikované a predsa vidíme, že duchovia nikdy sa neocítali vo väčšej a nebezpečnejšej kríze ako dnes. Zápalnou látkou už nie je otázka národnostná, ktorá sa dá lokalizovať, lebo veď nevzťahuje sa na všetko, lež hladiská svetového názoru a hľadiská hospodárske sú tie, ktoré vytvárajú ovzdušie, kde možno už opravdu pozorovať bellum omnium contra omnes a kde civilizácia hynie v planej debate o tom, čo bolo prv, zda sliepka či vajce, čo je potrebnejšie, zda bezpečnosť či ozbrojenie. Tiež o svetovej politike platí to, čo sa obvykle povedá na charakteristiku byrokracie, že vraj: "Na čo urobiť niečo jednoducho, keď sa môže tak stať i komplikovane?" I v dnešných svetových pomeroch zdá sa, že sa vyznáva zásada: "Načo vybaviť niečo jednoducho, keď to možno učiniť i konfúzne?"

Prečíta-li si niekto reči, prejavy a články, ktoré boly povedané alebo napísané od doby ustavenia Spoločnosti národov vedúcimi národov o miere, bezpečnosti, o odzbrojení, o svrchovanosti štátneho života, tu, jestliže nezmäkkne niekomu od toho modzog, je to len preto lebo asi mal už zmäkklý modzog, keď sa do čítania dal. Je nadovšetku pochybnosť, že tieto prejavy postradajú jedno, a síce zo všetkého to najpotrebnejšie, t. j. zdravého rozumu. Nikto a nikde ani u nás neodváži sa vyrukovať s tým, čo je príčinou toho, že svet sa nechce ukľudniť, že hospodársky a duševne hynie a upadáva.

Chcem tu poukázať na nedávny článok jedného z najtriezlivejšich listov sveta "Timesu", ktorý rozjímajúc o tejto otázke konštatuje, že sú tu "určité prekážky", ktoré by bolo treba odstrániť, aby sa mohly Francúzsko a Nemecko dorozumeť, aby si mohly porozumeť Poľsko a Rusko, aby sa mohly dorozumeť národy v porieči Dunaja, aby sa mohly dorozumeť Japonsko a Čína, Japonsko a Amerika. A je tomu tak; avšak práve preto, že to niečo, ako to Nemec povedá "das gewisse Etwas" je tuná a že toto niečo ako prekážka nemôže byť s cesty odvalené, preto nemôže byť situácia zjednodušená. A tieto určité prekážky záležia v tom, že svet vyprodukoval zo seba lživú atmosferu, v ktorej dospievame už tam, že veci vyslovené niektorými štátnikmi sú nepravdivé do tej miery, že už ani opak toho nie je pravdou.

Túto republiku stále vyhlašujete za vzor demokracie, kde demokracia rozkvieta tak, ako nikdy nerozkvietala od doby Athén. Nuž keby to bola pravda, tu by potom nebol jeden privilegovaný národ, nebola by tu privilegovaná strana a nebolo by možno pod rúškou demokracie predkladať nám výnimečné zákony povedajúc: "Friß Vogel oder stirb!" Tu by mal každý rovnaké práva; a práve tento zákon dokazuje, že to nie je pravda a že tu nemá každý rovnaké práva.

Tážem sa, prečo počešťujete, prečo zriaďujete na Žitnom ostrove české školy pod titulom škôl menšinových? (Posl. dr Slávik: Tam nie je ani jednej českej školy, pane kolega! Ale v Šamorine je veľa Slovákov! - Min. dr Dérer: Slovensky sa tam učia, to je isté!) Podľa výkladu demokracie môže sa každý učiť vo svojom materinskom jazyku. (Posl. dr Ivanka: Nemáte tu ani jedného Maďara, hovorte po slovensky!) Však ja dobre viem po slovensky mluviť, ale to je demokratické privilegium pre mňa, že tuná môžem maďarsky hovoriť.