Předseda: dr Soukup.

Místopředsedové: Donát, dr Heller, dr Hruban, Klofáč, Votruba.

Zapisovatelé: dr Karas, Pichl. 99 senátorů podle presenční listiny.

Zástupci vlády: ministr dr Meissner.

Z kanceláře senátní: tajemník senátu dr Šafařovič, jeho zástupci dr Bartoušek, dr Trmal.

Místopředseda dr Hruban (zvoní): Zahajuji schůzi.

Oznamuji, že dal jsem dovolenou na dnešní schůzi sen. Habrmanovi, Hakenovi, Havlenovi, Jančekovi, Křížovi, Kellovi, Kindlovi, Langerovi, Lokotovi, Stejskalové, Stránskému, Zimákovi.

Tajemník senátu dr Šafařovič (čte):

Zápisy o 98., 99. a 100. schůzi senátu Národního shromáždění republiky Československé ze dne 26. a 27. května 1931.

Z cizích parlamentů, rok 1931, ročník XII, číslo 5 a 6.

Výborům zahraničnímu a národohospodářskému:

Tisk 480. Vládní návrh, kterým se předkládá Národnímu shromáždění k projevu souhlasu dodatková úmluva k obchodní a plavební smlouvě ze dne 14. listopadu 1928, sjednaná mezi republikou Československou a královstvím Jihoslavií v Praze dne 30. března 1931 a uvedená v prozatímní platnost vládní vyhláškou ze dne 1. června 1931, čís. 79 Sb. z. a n.

Místopředseda dr Hruban (zvoní): Budeme projednávati pořad jednání. Předmětem jednání je:

Budeme pokračovati v rozpravě zahájené ve 101. schůzi senátu.

Dávám slovu dalšímu řečníkovi, panu sen. Mezöovi.

Sen. Mezö (maďarsky): Ctený snem! Dňa 26. mája dopoludnia boli sme v Košútoch. Ani nie o jeden celý deň po tom, kedy (Další slova byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 10. června 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) jedna maďarská dedina galantského okresu bola premenená v bojište, kedy vražedný leják guliek rozzúril sa medzi nízkymi domkami biele nalíčenými a robotnícka krv zavlažila suchú pôdu, kedy kľud rozrušný bol divokým hulákaním četníkov, rachotom zbraní, hvizdom striel, kvílením ranených, nariekaním žien a chrapotom umierajúcich. Vtedy ešte sme neznali úradnú zprávu, nečítali sme, ako popisujú tie hrozné udalosti tí, ktorí komunistický tábor ľudu - ako vôbec všetky robotnícke schôdze a schôdze triednych bojovníkov, i prednášky - v krátkych intervaloch už po druhé zakázali, ktorí na tento deň až z východného Slovenska veleli sem četníkov a vyslali sem četnického kapitána ku vedeniu >válečných operácií<.

Z miesta >úradného< vieme len toľko, čo ešte toho istého dňa 26. mája v časných ranných hodinách povedal nám istý úradník okresu galantského: >Včera - t. j. pamätný svätodušný pondelok - bol som v Bratislave a tedy neviem nič. Vec však udala sa pravdepodobne tak, že posl. Major rozoštval dav; ľud je hlúpi, dá sa sviesť; Major je vtipný človek. On sa položil a nestalo sa mu nič.< Táto podarená odpoveď subalterného českého úradníka okresného úradu v Galante nebola ešte úradným stanoviskom ministra Slávika a vlády, nebola ešte ani >vlastnou< zprávou občianskych listov, rozvláčnenou príslušnou dávkou špatností - ale naprosto odpovedala duchu zpráv, ktoré za posledných 13 mesiacov už po tretie spatrily svetlo sveta: >Komunisti rozoštvali dav... Demonštrácia proti zákazu... Útočili proti četníkom... Sebaobrana... Četníci boli nútení použiť zbrane... Toľko a toľko mŕtvych, toľko ranených...<

Túto pieseň známe dobre, v nej menia sa s prípadu na prípad len mená a číslice a preto ženy, ktoré sa sišly dňa 26. mája dopoludnia, v byte jednej obeti v Košútoch, právom mohly povedať: >A či viete, že páni budú za všetko to Majora a komunistov obviňovať? Budú povedať a písať, že Major velel robotníkom proti četníkom.<

Rozhorčené zraky, zaťaté pästi a búrlivé výkriky boly odpoveďou. Všetci hovorili naraz: >To nemôže byť!... Bude-li treba, polovica dediny pôjde za svedka, že to nie je pravda... Veď ani upozornenie nedali, ale len strieľali, ako lovec na zajacov... Práve sme vychádzali z kostola a i mňa pretiahli... Moja dcéra, slyšiac nárek, vybehla a už na ňu namierili zbrane... Ľud kľudne očakával shromaždenie, lebo chcel vedeť, čo má činiť v tomto ohyzdnom svete... Chleba nedajú, ale dajú olovené guľky.. Páni sú príčinou všetkého...<

Chceme (Další část věty byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 10. června 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) Len četnícki ministri, na všetko predajní občianski žurnalistickí biriči, soc. dem. tajomníci, baviaci čitateľské obecenstvo >sociálnymi otázkami< v nedelných číslach vládnych listov môžu s vážnou tvárou tvrdiť, a len českí zbytkári, maďarskí zemepáni, českí bankári a maďarskí továrníci a zlatí dedinskí sedliaci môžu uveriť, že v tejto malej maďarskej dedine na Slovensku mala dňa 25. mája vypuknúť revolúcia, ktorú bolo možno udusiť iba s obeťou troch vyhaslých ľudských životov.

Je isté, že salva četníckych zbraní, ktorá zablysla v Košútoch, nebola bleskom z jasnej oblohy. Nielen tuná, ale aj - práve tak ako v celom kapitalistickom svete, - nad celým Slovenskom je nebe zachmúrené a vzduch presýtený búrkou. Táto búrlivá atmosféra je celkom iná, než ako ju popisujú ozbrojenci veliaci salvy a občanskí tlačoví zbojníci, pľuvajúci z úkrytu četníckych bodákov.

Košúty sú takmer stredným profilom maďarskej dediny na Slovensku. Niekoľko zadľžených zkomierajúcich maloroľníkov a málo zlatých sedliakov. Robotovia obilných a repných polí, ktoré sa rozprestierajú široko v chotári obce a v celom okolí, sú vo valnej väčšine otrokami cukrovaru v Dioseku. Pozemky cukrovaru totiž a okolitých židovsko-maďarských zemepánov zostaly v jednom celku i po pozemkovej reforme.

Pozemková reforma, prevedená po okupácii Slovenska, i tu iba roznietila túžbu malého roľníka a bedára po pôde. I pôdu, ktorá bola rozdelená, obdržali len českí kolonisti, a zemerobotníkom, ktorí boli vypudení z rozdelených statkov, dostalo sa vrcholom úplnej nemajetnosti ešte i osudu trpkej nezamestnanosti.

Najmocnejším zemepánom zostala továreň. Továreň je vlastníctvom akciovej spoločnosti a na miliónových ziskoch vykazovaných s roka na rok delili sa známi hlavní akcionári, a to pražská Živnobanka a jej riaditeľ dr Preis, jeden z najbohatších českých kapitalistov, ďalej ministerstvo zemedelstva a istý Kuffner, nemecko-židovský zemepán a milionár. Tisíce maďarských a slovenských zemerobotníkov potia sa v dôsledku krvavého vykorisťovania českých bankárov a s nimi spolčených nemecko-židovsko-maďarských zemepánov, tak, že to sotva možno slovami popísať. Tí, ktorým pôda patrí, dôkladne využívajú okolnosti (Další část věty byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 10. června 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.)

Sezónnych robotníkov, ktorí boli po dobu dlhotrvajúcej, celé mesiace zavládnuvšej nezamestnanosti naprosto vyhladovelí, platila továreň 9-10 korunami denne za l0hodinovú pracovnú dobu, ktorá bola však ľubovoľne a bez akéhokoľvek zvláštneho honorovania predlžovaná. Táto >vysoká< mzda patrila však len mužom; ženám platili 7 Kč a mladistvým robotníkom len 5 Kč na deň; deputátníci však museli od svitu až do mraku pracovať za mesačných 84 Kč a za naturálne pôžitky, ktoré im zabezpečily pomalé umieranie hladom. Na každé slovo, ktorým sa žiadalo o zvýšenie mzdy, bolo odpovedané karabáčnickou nadávkou, hrubým zamietnutím a nie zriedka i vyhodením so strany Pfefferov a Schicketanzov, dioseckých miestodržiacich českých pánov, ako aj ich podriadených náhončích. Tak to ide už niekoľko rokov a zemerobotníci musia si s roka na rok stávkou doslovne vyrvať to malé zvýšenie o niekoľko halierov.

Do krajnosti roztrpčení zemerobotníci zastavili tiež tohoto roku prácu v druhej polovici mesiaca mája a za vedenia rudých odborových organizácií rýchlo za sebou nastupovaly stávku dediny Košúty, Hegy, Alsó a Felsöszeli, Galanta a iné. Požadovaly >hroznú< vec, na hodinu 1,50 Kč mzdy. Museli byste videť v pojednávaní konanom u okresného úradu v Galante, ako tam prítomní zemepáni, ktorí indy kalkulujú len s desaťtisícami a tisícovky rozhadzujú, zapotení, gestikulujúc a kričiac prali sa o každý halier zvýšenia. Vonku však na poli nehnula sa ani ruka; stávka trvala zatvrdzele ďalej a tak museli sa vzdať i nadutí zemepáni okresu galantského. Vo smysle dohody, uzavretej v piatok dňa 22. mája, bola hodinová mzda mužov zvýšená na 1,30 Kč, žien na 1´,10 Kč, a mladistvých robotníkov na 90 hal.

Deň pred tým, t. j. 21. mája, odohraly sa v Galante také udalosti, ktoré síce nesúvisely priamo so stávkou, avšak súvisely s krvepreliatim v Košútoch. Sišlo sa asi 2.000 okolitých maloroľníkov, aby povzniesli svoje slovo proti nesnesiteľným berným bremenám. (Další slova byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 10. června 1931 podle §u 9. lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) Nezostali dlžni odpoveďou, ktorú istý maloroľník v zbesilom vzteku takto pádne charakterizoval: Olúpili nás o všetko a teraz na vrch chcú nás ešte pobiť. Odpoveď: četnícky útok, bodák, pažba. Ako štvanú zver honili maloroľníkov z Galanty.

Občianske listy o tom nepísaly, agrárni, kersociální, socdemokratickí obecní starostovia nedali to vybubnovať, a predsa s obrovskou rýchlosťou rozšírila sa zpráva o víťaznom boji zemerobotníkov okresu galantského. Na statkoch Slezákov, Erdélyovcov, Schitzerovcov okresu galantského, na statku biskupa nitrianského, na statkoch maďarských zemepánov v okrese komárnianskom a novozámeckom padol povzbuzujúci príklad dobrých zemerobotníkov galantských do úrodnej pôdy. V Košútoch a okolí nehovorilo sa o ničom inom, len o víťaznom boji, ku jehož oceneniu a k ujednaniu ďalších úkolov sozvala komunistická strana tábor ľudu na svätodušný pondelok v Košútoch.

Okresný náčelnícky úrad tábor ľudu zakázal. Dôvody: >Ohrožuje kľud a poriadok.< Rozumiete tomu, čo mohla ohrožovať schôdza pojednávajúca o víťaznej stávke? Ten >poriadok<, pod ktorým zemerobotník pri hladových mzdách krv poburujúcich padá, maloroľníci tonú v mori daní, kdežto miliónové zisky z pôdy strkajú do vačkov tí, ktorí v Prahe a vo Viedni lenošia a snáď ani nevedia, kde ich statky ležia. Rozumiete tomu? Zemerobotníctvo v Košútoch ohrožovalo poriadok tým, že poučením zo svojho bojovného hnutia bolo by nadchlo svojich druhov na Slovensku ku vystúpeniu proti hladovým mzdám a k boju o vyššie mzdy.

K vôli kľudu bankárov druhu pražského Preisa, a zemepánov druhu Kuffnera musely byť Košúty zmenené v tábor četníkov a vo voľné lovište. Víťazný boj zemerobotníkov v Košútoch a okolí nesmel byť v pamäť zemerobotníkov na Slovensku vrytý ako žáriaca pochodeň. Záujem zemepánov si vyžadoval, aby Košúty staly sa odstrašujúcim príkladom. Preto bol poriadaný (Další slova byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 10. června 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) záujmy zemepánov ochraňujúcim četníckym veliteľstvom a okresným úradom (Další slova byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 10. června 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) aby od poľných, prác spotené pracovité ruky neodvážily sa opustiť prácu, neodvážily sa zvrátiť vopred zhotovené ziskové výpočty zemepánov a nemohly hodiť oheň boja do výbušného sudu kapitalistickej kríze. To je smysel Košútov. (Další věta byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 10. června 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) Teraz naraz vidia, teraz v liecomerným brekotom si sťažujú, že zemerobotník na Slovensku ocíta sa v osude dobytka. Avšak tí istí Slávikovci, tí istí páni občianskych listov vyplácajú korunové hľadové mzdy, oni prišli z jara pri pojednávaní zemskej kolektívnej smluvy s požiadavkom, aby terajšie mzdy zemerobotníkov boly snížené. Tí istí soc. dem. pohlavári kričia o divokej stávke, dodávajú stávkokazov, keď zemerobotníci nastúpili stávku. (Další část řeči byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 10. června 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.)

Smiešnejším, než je táto komédia, nemôže byť ani ten krik, ktorý vyvolávajú >komunistickým poburovaním<. Na Slovensku šarapatiaci českí byrokrati a maďarskí zemepáni v dojemnej svornosti pribíjajú, že nie od biedy zemerobotníkov bolí ich hlava, ale od toho, že >komunisti nezodpovedne poburujú už beztoho roztrpčený maďarský zemedelský ľud<. Jestliže človek uvedomí si ukrutný osud maďarského zemedelského ľudu, jestliže vyjadrí slovom alebo hodí na papier jeho najvrelejšie želanie, aby nemusel tento ľud žiť takýmto zhovädilým životom, jestliže organizuje stávku zemerobotnícku, ktorou si môže ľud vydobyť väčší kúsok chleba, pôdu a slobodu, nuž je to nezodpovedné poburovanie.

Komunisti však z tejto ich práce nerobia tajnosti, ba vykonávajú ju smele a hrde. Jestliže komunistický poslanec pohybuje sa medzi zemerobotníkmi a maloroľníkmi a odhaľuje podlosti proti ním osnované i príčiny kríze, jestliže poukazuje na dvojitý útlak na Slovensku, je nezodpovedným buričom. Preto je posl. Major biľagovaný za buriča, ktorého však pre toto poburovanie desaťtisíce maďarských pracovníkov na Slovensku nasledujú nezlomnou prítulnosťou.

Pravda, každý nepoburuje. Sú tak zv. robotnícke organizácie, ktoré panujúca trieda uctieva názvom >riadné robotnícke organizácie< a tieto hovoria k robotníkom, maloroľníkom a pracujúcemu ľudu, že situácia je na celom svete zlá, že nutno trpeť a čakať, že všetci rovnako trpíme pod ťarchou kríze. Tieto socdem, kersoc, maďarsko-delnícke, agrárne atď. organizácie nepoburujú.

Nie je každý buričom. Sú maďarskí vodcovia, ktorí chodiac od dvoru ku dvoru nenabádajú zemerobotníkov k boju, ktorí nie sú tam, kde četníci odháňajú maloroľníkov od berného úradu. Títo vodcovia, ktorí na straníckych banketoch prenášajú tósty, >vodcovské prívety< o >národných krivdách<, ktorý v interparlamentárnych úniách a v najrôznejších medzinárodných ligách, ktoré zastieňujú ešte i soľné úrady, filozofujú o právach menšinových, tiež niesú buričmi.

Kručiace žalúdky robotníkov v Košútoch boly obžalobným výkrikom proti riadu hladu. Avšak rachotom zbraní nemožno prehlušiť úžasný výkrik hladu. Pomocou bodákov sa nikto ešte z bahna nedostal a tiež kapitalizmus, ktorý sa dostal do kríze, márne kliesti si východisko četníckymi bodákmi.

Radotín, Duchcov, Košúty... tieto vyriešia za dnešného riadu otázku chleba a práce. Krupá, Trenčín, Hlohovec, Kereškýn, Košúty (Další část věty byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 10. června 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) sú tie miesta, kde vždy silnejšie ozýva sa výkrik: Von s orgánmi českej okupačnej moci zo Slovenska!

Zdieraných, štvaných, pomalu zo všeho svlieknutých maďarských pracovníkov na Slovensku. (Další část řeči byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 10. června 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) Nestačí však len žasnúť nad katanskou prácou, nestaší ticho sa roztrpčovať, alebo nahlas bolestne kričať. Treba sa postaviť k zemerobotníkom okresu šaľavského, ktorí po Košútoch vybojovali si vyššie mzdy, k zemerobotníkom okresu novozámeckého, ktorí oproti Košútom opustili prácu na pôde, aby si vybojovali ľudské živobytie, treba sa postaviť k robotníkom továrieň v Trnave a inde, ktorí na 10 minút, na polhodinku opustia stroje a ubierajú sa na nádvorie továrne alebo na ulicu, aby vzpúrnym slovom zakričali: Vec zemerobotníkov v Košútoch je vecou našou, mŕtvi a ranení v Košútoch sú obeťmi nášho boja. Sú oni hrdinnými bojovníky za oslobodenie maďarských pracovníkov na Slovensku. Ich cestou pôjdeme víťazne až do konca. (Další část řeči byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 10. června 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena, z těsnopisecké zprávy.)

Košúty...

Vo stiene kostola ozbrojení četníci. Pred domom ženy, starci a deti. Pred kostolom, kde ulica vyúsťuje v námestie, stoja sedliacki proletári vo skupinách po 30-40-50 mužov. V blízku nákladné auto. Doviezlo četníkov. Asi 40, ostatní došli pešky. Teraz sedia v sieni družstva.

Hovorí sa, že sú medzi nimi tiež kolonisti v četníckom stejnokroji. Hlesne-li niekde ľud pôdy, navleče si kolonista stejnokroj, zvesí pušku a ide proti ľudu pôdy. Avšak nemajú domy na kolečkách, aby mohli ich raz odviesť sebou.

Na dvore krčmy a na chodbe je tiež asi 30 dedinčanov z Dioseku a Vizkeletu. Bavia sa medzi sebou. Hovorí sa, že na koncoch dediny prechádzajú četnícké hliadky o 6 mužov. Zdá sa, že sa veľmi pripravujú. Páni chcú byť s chudobným ľudom čo najskôr hotoví. Neposlúcha-li stranu pánov, pošlú mu na krk četníkov. A dnes už ľud strany pánov ani neposlúcha. Pomalú odchádzajú všetci ku komunistom. Ľudu sa už len títo zastanú. Keby ich nebolo, nebolo by možno viesť takú stávku, aká bola v okrese galantskom. A veru bolo to už na čase. Páni mluvia už s vysokého koňa. Staršie ženy už ani neberú do práce, iba sedmnásťročné. Na tú keď zareveš, urobí ti všetko. Je i taká, ktorá sa pánom i položí, len aby ju nevyhodili.

Je na čase, aby sa chudoba somkla. Dosiahnuť možno ešte viac. Keby obyvateľstvo z Vizkeletu a Nyéku nebolo stávku porušilo, bola by mzda bývala zvýšená snáď i na 1.50 Kč za hodinu. Už vedia tiež oni, čo treba robiť, komunisti im to povedali. Požaduje-li jedna dedina väčšiu mzdu a zastaví prácu, vtedy v dedine druhej nesmie sa nájsť ani jedinej duše, ktorá by chcela na miesto nich pracovať. Veď by len sama sebe uškodila. I teraz bolo tomu tak. Keď stávkokazi požadovali doma vyššiu mzdu, riekli im páni: Nuž, vy pracovali ste tam za mzdu nižšiu, akým právom môžete teraz požadovať mzdu vyššiu? A nedali im ju. Teraz môžu muži pracovať za korunu v hodine a ženy za 80 halierov.

Na ulici väčšie - menšie skupiny ľudí. Dve deti hrajú si v priekope so šteňaťom. Zakopnem do kamienka, rozkutáli sa a zmizí v zeleni priekopu. Hľadám iný, zrakom prebehnem pôdu, ulicu, až na dvadsať krokov je jeden. Zaujímavá vec, snáď tu ani kameňov niet.

Tri štvrti na tri. Skupiny začínajú sa pomalu spojovať. Prichádzajú občania z Hegyu, zabočujú pri kostole, pridávajú sa k ním niektorí z Košút, a všetcia idú priamo k veľkej skupine. Je medzi nimi tiež súdruh Major.

Četníci, četníci... v útočnom kroku, v rukách zbraň s bodlom vybiehajú zo dvora družstva a za okamžik rozvinú sa v šik. Ich vodca vysokej a silnej postavy s tasenou šabľou pristupuje k súdruhu Majorovi. Medzitým četníci rozvinú sa na 5 krokov od davu. Streľné zbrane držia takmer vo výške pleca. Pohotovo k streľbe. Ruky četníkov nie sú isté. U troch som videl, že sa im trasú. (Další věta byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 10. června 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) Vedúci zachytí Majora svojou ľavicou a zareve na neho: Čo? Čo tu chcete? Na čo tu stojíte? - a medzi tým v jeho pravici kmitá sa šabľa okolo hlavy súdruha Majora. Četníci pozdvihnú zbrane výš a mnohí až do výšky pleca. Major poveda niečo vedúcemu. (Další část řeči byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 10. června 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) Vzduch sa trase a v ňom hvizd. Nový výstrel. To bolo len na slepo, vykríkne niekto. Predomnou padá guľka, rozdrcuje kamienok. Strepiny sa roztriekujú. Tvojho otca na slepo - kričím úžasom a za okamih sa obraciam. I so strany je četník, tam stojí u steny, sme obkľúčení. Vidím, ako sa zdvíha jeho ruka, ako dopadá jeho gumový obušok, nemôžem odskočiť, len hlavou uhnem. Ako keby mi bolo hodené desaťkilové bremeno na chrbet. (Další část řeči byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 10. června 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.)