Přítomni:

Předseda: dr. Soukup.

Místopředsedové: Donát, dr. Hruban, Votruba.

Zapisovatelé: Navrátil, Stöhr.

105 senátorů podle presenční listiny.

Členové vlády: ministři dr. Dérer, dr. Meissner.

Z kanceláře senátní: tajemník senátu dr. Šafařovič; jeho zástupci dr. Bartoušek, dr. Trmal.

 

Předseda dr. Soukup zahájil schůzi v 15 hodin 40 minut.

Sdělení předsednictva.

Dovolené

dal předseda: na dnešní schůze sen. Böhrovi, Doudovi, Fidlíkovi, Hlávkovi, Kellovi, dr. Krčmérymu, Langerovi, Mezöovi, Vydrové; na tento týden sen. dr. Hellerovi, Jančekovi, Kereszturymu, dr. Rehákovi, Stöhrovi; dodatečně na tři dny sen. dr. Korláthovi a dr. Szilassymu.

Rozdané tisky.

Usnesení posl. sněmovny tisky 1031, 1032.

Zpráva tisk 1033.

Súrna interpelácia tisk 1006.

Zápisy

o 211. až 213. schůzi senátu N. S. R. Čs. vyloženy byly podle §u 72 jedn. řádu v senátní kanceláři k nahlédnutí.

Ježto nebyly v předepsané lhůtě žádným panem senátorem podány písemné námitky, pokládají se zápisy ty za správné a budou vytištěny.

Předseda (zvoní): Budeme projednávati pořad.

1. Zpráva živnostensko-obchodného výboru o vládnom návrhu (tisk 1009) zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia živnostenského zákona pre územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi zo dňa 10. októbra 1924, č. 259 Sb. z. a n., (o zriaďovaní sväzov živnostenských spoločenství). Tisk 1023.

Uděluji slovo panu zpravodaji sen. Zimákovi.

Zpravodaj sen. Zimák: Slávny senát schválil minulý týždeň vládnu osnovu zákona, ktorou sa pozmeňuje zákon čís. 259 z r. 1924, t. j. živnostenský zákon, platný pre Slovensko a Podkarpatskú Rus, a síce v tých paragrafoch, ktoré hovoria o sriaďovaní odborných živnostenských spoločenství.

Dnes má slávny senát pojednať druhú vládnu osnovu zákona na zmenu citovaného zákona, a síce ako nutný dôsledok osnovy prvšej. Keďže podľa prvšej osnovy budú sa tvoriť odborné živnostenské spoločenstvá, táto pojednávaná osnova sleduje cieľ, sdružiť živnostenské spoločenstvá v zemské sväzy smiešaných živnostenských spoločenství, zvlášť však v zemské sväzy odborných živnostenských spoločenství, ktoré sväzy majú byť povinnými podobne, ako je to v zemi Českej a Moravsko-sliezskej.

Podľa doterajšieho znenia §§ 218 až 225 zákona čís. 259/24 mohly sa na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi tvoriť teritoriálne sväzy živnostenských spoločenství, ale tieto neboly povinnými, aby živnostenské spoločenstvá musely byť ich členmi. Toto ustanovenie sa minulo cieľa. Utvoril sa jediný zemský sväz živnostenských spoločenství na Slovensku, ktorého sídlo je Turčiansky Sv. Martin, a jeho pôsobnosť zasahuje i na Podkarpatskú Rus.

Avšak tento jediný zemský sväz zemských spoločenství nevyvinul sa na takéhoto činiteľa, ako sa očakávalo, a to preto, že neboly živnostenské spoločenstvá povinné byť jeho členmi a pomíjaly tento sväz, najmä väčšie odborné spoločenstvá, grémiá, ktoré sa radšej združovaly v dobrovoľné sväzy podľa spolkového zákona, hľadajúc tak účinnejšieho ochrancu svojich záujmov. Ani táto dobrovoľnosť sa neosvedčila.

Doba sociálneho pokroku neni predsa ešte taká, že by bolo dostatok povedomia a solidarity pre hájenie istých spoločných záujmov. Sociálne poistenie robotníctva by sa tiež minulo svojho poslania, keby nebolo poistnej povinnosti. Hájenie rovnakých záujmov vyžaduje rovnakého plnenia povinností. Keď chýba na solidarite v plnení povinností, javí sa potreba povinnosti nariadiť.

Vláda vyhovuje početným želaniam prejavovaným z radov živnostenských spoločenství na Slovensku a Podkarpatsku, keď predkladá návrh na zmenu tých paragrafov živnostenského zákona č. 259/1924 Sb. z. a n., ktoré hovoria o sväzoch spoločenstiev, a to na zmenu v tom smysle, aby zemské sväzy tak smiešaných ako odborných živnostenských spoločenství boly povinnými, do ktorých sa musia živnostenské spoločenstvá podľa odbornej svojej príslušnosti pričleniť.

Navrhovaným novým znením § 218 má sa stať doterajší Zemský sväz živnostenských spoločenství a grémií na Slovensku a Podkarpatskej Rusi povinným Zemským sväzom smiešaných živnostenských spoločenství na Slovensku.

Jedná sa o sväz turčiansko-svätomartinský, kde jestvuje už ústav pre zveľaďovanie živností na Slovensku, a tak sa zdá, že Turč. Sv. Martin je najvhodnejším miestom pre sväz takých smiešaných spoločenství. Preto tento zákon zaručuje, že sa tento sväz z Turč. Sv. Martina nemá odstrániť alebo prenášať na voľajaké miesto iné.

Odborné živnostenské spoločenstvá grémiá - môžu si utvoriť v každej zemi, o ktorej sa v zákone hovorí, pre každý odbor zvlášť zemský odborný sväz, ktorý sa stáva povinným pre príslušný živnostenský odbor. K utvoreniu takého odborného zemského sväzu stačí usneseníe 3 živnostenských spoločenství - grémií - toho istého odboru. Zemskému úradu sa dáva právo nariadiť zriadenie takého sväzu v tom prípade, keby boly 3 také spoločenstvá jedného odboru a tieto sa samy na zriadení sväzu neusniesly.

Vzhľadom na hospodársku štruktúru zeme Podkarpatoruskej povedie vývoj pravdepodobne tam, že zemské sväzy sa budú zriaďovať len na Slovensku a budú povinné pre živnostenské spoločenstvá aj v Podkarpatskej Rusi. Pomery živnostenské v týchto dvoch zemiach sa natoľko neodlišujú, aby sa maly sväzy rozdvojovať, naopak je žiaduca jednotnosť. Záujem živnostenstva by skôr vyžadoval sdruženie zemských sväzov v sväzy celoštátne, čo bude akiste úkolom kýženého sjednotenia živnostenského zákona.

Predloženou osnovou zákona je však rešpektované samosprávne postavenie zemí. V obidvoch zemiach majú právu živnostenské spoločenstvá zriadiť si zemský sväz, jestli sú dané podmienky pre jeho existenciu. Až v tom páde, keby tých podmienok nebolo, stáva sa jeden sväz platným a povinným pre živnostenské spoločenstvá v obidvoch zemiach. Zemský úrad slovenský schvaľuje stanovy zemských sväzov na Slovensku a obdobnú právomoc má zemský úrad podkarpatoruský v zemi pod jeho správou stojacej. Stanovy zemských sväzov, ktorých pôsobnosť je v obidvoch zemiach, schvaľuje ministerstvo priemyslu, obchodu a živností. Dozor nad sväzmi poťažne ustanovenie komisára pre sväz prislúcha tomu zemskému úradu, v ktorého zemi má sväz svoje sídlo.

Ministrovi priemyslu, obchodu a živností sa dáva právo, keď to uzná za potrebné alebo účelné, nariadiť, aby zemský sväz či už smiešaných či odborných živnostenských spoločenství (grémií) bol povinným pre príslušné živnostenské spoločenstvá v obidvoch zemiach. Dáva mu tiež právo nariadiť zriadenie takého sväzu. Tieto práva sú však viazané na predchádzajúce vypočutie mienky obchodných a živnostenských komôr.

Teda toto samosprávne postavenie zemí je rešpektované tým, že keď sa jedná o stanovy a dozor sväzu pre jednu zem platného, je nadriadeným úradom v tejto veci zemský úrad tej či onej zeme. Keď má sväz mať platnosť pre obidve zeme, tam zasahuje týmito právy minister priemyslu, obchodu a živností.

Zemskému úradu tej zeme, v ktorej má zemský sväz sídlo, sa dáva právo preskúmať a upraviť platové smluvy, ktoré majú alebo chcú uzavrieť sväzy so svojimi zamestnancami, aby tieto boly primerané majetkovému stavu sväzu a prispôsobené ustanoveniam § 212 odst. 1. zák. č. 103/1926 Sb. z. a n. Toto ustanovenie je odôvodnené tým, že sväzy živnostenských spoločenství majú verejnoprávnu povahu a ako také majú sa riadiť v záležitostiach platových predpismi zákona o štátno-zamestnaneckých platoch.

Živnostensko-obchodný výbor pojednal tento vládny návrh v dvoch schôdzach a síce 30. marca a 25. apríla 1933. Na druhej schôdzi preštylizoval čl. I., odst. 1. a 2., ďalej celý čl. III., a to preto, aby nové znenie paragrafov bolo prosté slovných a slohových vád a bez toho, že by bol dotknutý smysel a podstata vládneho návrhu, súladnejšie zapadalo medzi §§ novelizovaného zákona.

V dobrom presvedčení, že záujem o zdokonalenie organizácie živnostenských spoločenství v obidvoch východných zemiach republiky toho vyžaduje, odporúča živnostensko-obchodný výbor slávnemu senátu, aby osnovu zákona schválil v tom znení, ako dolu je otisknuté. (Souhlas.)

Předseda (zvoní): Zahajuji rozpravu a uděluji slovo přihlášenému řečníku, panu sen. Tichimu.

Sen. Tichi (německy): Slavný senáte! V živnostenských organisacích, v obchodních komorách, ve státní živnostenské radě pracuje se intensivně na novele k živnostenskému řádu a musilo každému, kdo se těmito věcmi zabývá, býti nápadným, že vláda z komplexu těchto novelisačních prací vytrhla náhle tři zvláštní předlohy a přikázala je právě senátu k urychlenému vyřízení.

Z těchto tří předloh má předloha o odborných společenstvech na Slovensku a o zřizování povinných svazů společenstev povahu živnostensko-právní, kdežto předloha o úpravě zavírací hodiny je povahy sociálně-politické. Již spěch a nezvyklé jinak tempo musily nás zaraziti a vnuknouti pochybnosti. Je příznačno, že tento zákon byl junctimován se zákonem o úpravě zavírací hodiny na Slovensku a v Podkarpatské Rusi, čemuž jistě dlužno rozuměti jako ústupku socialistickým stranám. Toto politické junctim je však pro nás nesrozumitelné, neboť za samozřejmé právo živnostníků zřizovati odborná živnostenská společenstva, ještě více za to, že se živnostenská společenstva přičleňují k povinným svazům, vykupuje se jako vzájemný požadavek od socialistických stran nikoli nedůležitý sociálně-politický zákon, kterého dnes nebo zítra by se mohlo zajisté rovněž použíti v historických zemích.

Proti předloze o zřizování odborných společenstev na Slovensku nemáme námitek, vítáme naopak tuto předlohu. Zcela jinak je tomu však s osnovou zákona o zřizování povinných svazů živnostenských společenstev na Slovensku a v Podkarpatské Rusi. Stavíme se zcela rozhodně proti této osnově zákona, poněvadž má zásadní význam, poněvadž v živnostenském zákonodárství znamená novotu a zásah do autonomie živnostenských organisací a stavíme se proti předloze také pro její povahu národně-politickou. Tímto zákonem mají býti vytvořeny povinné svazy živnostenských společenstev, a to svaz na Slovensku pro smíšená společenstva, dále v Podkarpatské Rusi a rovněž povinné svazy tzv. odborných společenstev. Prakticky znamená tento zákon, že se všechna existující živnostenská společenstva nuceně, také proti jejich vlastní vůli, slučují v povinné svazy. Tento osud postihuje také německá a maďarská živnostenská společenstva, která se nyní musí státi členy slovenského svazu. Musí používati slovenského jednací jazyka ve styku se svazy a musí, což je hlavní věcí, materielně k udržení těchto povinných svazů a sekretariátu přispívati nucenými přirážkami, jak se o nich zcela jednoduše usnese a jak je nařídí většina zcela podle svého zdání. Praktické ceny tyto organisace pro společenstva nemají. U nás v historických zemích jsou přece také takovéto povinné svazy, které však jsou jen okresními svazy, ačkoli opětovně zde byla vůle zřizovati takovéto zemské povinné svazy společenstev.

Máme obzvláště v německém táboře znamenitou a vzornou národnostně odloučenou dobrovolnou vedoucí organisaci společenstev v zemských svazech a v říšském svazu, zbavenou jakéhokoli stranickopolitického vlivu, vedoucí organisaci, která se dodnes co nejlépe osvědčila. Obáváme se však právem, že předloha především sleduje účel, novou povinnou organisací, která se prozatím zavádí pro Slovensko a Podkarpatskou Rus, učiniti také již první krok k tomu, aby se zde vytvořil praejudic také pro historické země, aby upravena byla cesta pro takovýto zákon. Co by však takovýto zákon znamenal pro sudetské země, nelze si vůbec domysliti. Byla by to smrtelná rána pro naši s námahou vybudovanou čelnou organisaci. U vědomí tohoto velikého nebezpečí upozornili jsme včas všechny strany, obzvláště německé vládní strany, na význam této předlohy, informovali jsme oba německé ministry a poučili jsme v tisku také německou veřejnost o tomto nebezpečí. Vidíme však, že vládní strany pomíjejí bez účasti všechno, co říkáme, poněvadž právě běží o živnostenskou otázku; chtěl bych jednou položiti otázku, co by řekli páni socialisté, kdyby jejich organisace byly sloučeny v povinné svazy, anebo co by řekli agrárníci, kdyby se zemědělské spolky a Raiffeisenky sloučily v český povinný svaz: Jsme bohužel všichni těmto věcem zvyklí. Po každé, běží-li o živnostenskou předlohu, nenalézáme ani u socialistů, ani u agrárníků nějakého zájmu ani porozumění. S této tribuny bylo právě nyní při exposé pana ministra věcí zahraničních slovo demokracie bráno až příliš do úst. Všichni chtěli míti náhle demokracii spachtovánu. Táži se: Nazýváte to demokracií, když se dělají takovéto zákony? (Výkřiky [německy]: Velmi dobře!) Je to demokracií zde ve státě, když se 14 roků neprovádějí volby do sociálních ústavů? Je to demokracie, když se neprovádějí volby do nemocenských pokladen, do pensijních ústavů? Nazýváte to demokracií, když nepřipouštíte volby do obchodních komor? A na konec chcete odsunouti takové volby do obecních zastupitelstev, abyste se vyhnuli soudu voličů. Také to není zajisté žádným demokratickým zákonem, když živnostenská společenstva proti své vůli mají býti přičleněna do povinných svazů, když se jim béře poslední zbytek jejich autonomie a svobodné vůle. Vím, že se řekne, že tato otázka v této těžké, vážné době je podřízeného významu. Pro vás to třeba platí. Pro nás však, kteří stojíme v živnostenské organisaci, je tato otázka primérní otázkou, otázkou velikého organisačního významu. Viděli jsme během posledních měsíců opětovně důkazy nepřátelství proti živnostníkům, takže nás ani toto stanovisko nepřekvapuje. Domníváte se vždy, že se tento stát skládá jen ze sedláků a dělníků, a zapomínáte, že je v tomto státě také milion lidí, kteří provozují živnosti a obchod, ... (Hluk.)

Předseda (zvoní): Prosím pány o klid!

Sen. Tichi (pokračuje): ... kteří stát udržují svými daňovými penězi. Všechny státy, Francie, Italie, zcela obzvláště Rakousko a Německo uvědomily si v poslední době význam středostavovských vrstev, vytvořily nouzové zákony, aby tento stav nebyl zničen. My zde činíme opak toho a zvětšujeme nespokojenost v řadách těchto vrstev a vháníme je do náruče proletarisaci. Odmítáme tuto předlohu co nejrozhodněji a činíme za to zodpovědny obzvláště německé vládní strany. (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Rozprava je skončena. Pan zpravodaj si nepřeje slova?

Zpravodaj sen. Zimák: Ďakujem.

Předseda: Budeme tedy hlasovati. Prosím o zaujetí míst. (Děje se.)

Konstatuji, že senát je způsobilý se usnášeti.

Budeme hlasovati o osnově zákona, jeho nadpisu a úvodní formuli najednou podle zprávy výborové.

Kdo souhlasí s osnovou zákona, jeho nadpisem a úvodní formulí ve čtení prvém podle zprávy výborové, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Osnova zákona s jeho nadpisem a úvodní formulí se přijímá ve čtení prvém podle zprávy výborové, tisk 1023.

Projednáme nyní:

2. Zprávu ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona (tisk 881) o poistnej smluve. Tisk 1022.

Zpravodajem je pan sen. dr. Farkas, jemuž uděluji slovo.

Zpravodaj sen. dr. Farkas: Slávny senát! V dôvodovej zpráve ústavno-právneho výboru bolo už podotknuté, že reforma poisťovacieho práva má sústrediť do jednotnej sústavy, mimo súkromnoprávnych noriem poistenia, aj právo administratívne, na poisťovanie sa vzťahujúce. Dľa toho bolo by potrebné vytvoriť jednotnú sústavu celého poisťovacieho práva.

Je samozrejmé, že takáto reforma, dľa najnovších právnych noriem jednotne vypracovaná, vyžaduje veľmi rozsiahlej a dôkladnej práce a nemohla by sa uskutočniť s jedného dňa na druhý.

Dôvodová zpráva výboru sdôrazńovala ďalej, že bolo by žiaducné, keby spracovanie tejto reformy stalo sa medzinárodne a nie národne oddelené a správne a poukazuje vo svojej dôkladnej kritike prof. Ehrenzweig na to, že mali by sme sa tejto medzinárodnej práce aj my zúčastniť.

Nemôže byť teda žiadnej pochybnosti o tom, že nenastala ešte vhodná doba, aby mohol byť takýto moderný poisťovací kódex u nás už teraz predložený a je zrejmé, že s prevedením reformy máme vyčkať na dobu, kým poisťovacie právo bude medzinárodne spracované, keď chceme zaviesť u nás čo možno najdokonalejšiu reformu poisťovacieho práva.

Medzinárodná úprava poisťovacieho práva je práve v prúde, pracuje na tom medzinárodná právnická spoločnosť - The International Law Association - a môžeme úplne súhlasiť s názorom prof. Ehrenzweiga, že výsledok tejto veľmi ďalekosiahlej a dôležitej práce mame vyčkať v nádeji, že sa vytvorí medzinárodný poisťovací kódex, ktorý bude pravdepodobne najdokonalejší a najdôkladnejší.

Ústavno-právnym výborom bolo úplne správne uvedené, z akých príčin sme nútení - keď aj na priechodnú dobu - uviesť v platnosť na celom území našej republiky starý poisťovací zákon rakúsky čís. 501/1917. Nie je treba tieto dôvody opakovať.

Nemajú teda pravdu kritikovia, ktorí žiadajú od nás - bezodkladné zavedenie poisťovacej reformy. Takýmto predčasným prevedením reformy by sme sa vystavili len tomu, že snáď zanedlho boli by sme nútení túto zaiste nedokonalú reformu zrušiť a previesť znova reformu pravú, čo by skutočne nebolo ozdobou nášho zákonodarstva.

Práve tak nemajú pravdu ani kritikovia, ktorí tvrdia, že boli sme vstave previesť takú dôkladnú reformnú prácu už aj behom tých 6 mesiacov, ktoré uplynuly od predostretia vládneho návrhu - vid. Poistný obzor zo dňa 10. februára r. 1933, čís. 130 -. Pôvodná situácia behom týchto 6 mesiacov sa nezmenila, tie isté prekážky jestvujú aj teraz a nemôže byť sporné, že tohoto času za žiadnych okolností nemôžeme experimentovať takouto predčasnou reformou.

Každý nezaujatý odborník musí uznať, že sú potrebné ešte veľké prípravné práce a dôkladné štúdiá k zavedeniu dokonalej poisťovacej reformy, ktorá by zodpovedala všetkým moderným požiadavkám.

Ináč objavila sa zo strany jednotlivých odborných časopisov dosť ostrá kritika proti vládnemu návrhu. - Boly učinené námietky, že prevezmeme starý rakúsky zákon bez toho, aby sme sa boli bývalí snažili odstrániť vady zákona a zvlášť prevezmeme zákon bez odstránenia najväčšej chyby, ktorá je označená po Ehrenzweigovi v našej odbornej tlači pod heslom: "všetko alebo nič" - Alles oder Nichts -.

Musíme uznať, že profesor Ehrenzweig má v tomto ohľade úplne pravdu.

Na nedostatky starého systému poukázal práve najnovší vývoj teórie poisťovacieho práva, ktorá vytvorila nové právne poisťovacie normy, ktoré v dobe zavedenia rakúskeho zákona vôbec neboly ešte známe.

Starý nemecko-rakúsky systém uplatňuje skutočne teraz už zastaralé a skoro ztrnulé zásady pri riešení najdôležitejších zásadných otázok. Tento nedostatok rakúskeho zákona zvlášť prejavuje sa v takých prípadoch, kde ide o porušenie nejakej smluvnej, alebo zákonitej povinnosti zo strany poistníka, na ktoré zodpovie zákon bez bližšieho povšimnutia povahy alebo dôležitosti toho porušenia ihneď zrušením právneho pomeru, alebo zrušením ručenia, poťažne sprostením záväzku k plneniu zo strany poisťovateľa.

Jedine rozhodujúcim skutkom je v tomto ohľade podľa zákona, stalo-li sa porušenie niektorej povinnosti s úmyslom poisťovateľovi škodu zapríčiniť, alebo nie, poťažne malo-li to porušenie nejaký účinok, alebo stalo sa bez účinku, lepšie rečeno môžu-li byť tieto podmienky dokázané, alebo nie.

Toto riešenie z hľadiska dnešnej právnej vedy je skutočne nesprávne a zapríčiňuje, že sudca je prinútený v dôsledku tejto neohybnosti zákona mnohokrát napriek svojmu presvedčeniu, buďto zrušiť smluvu, buďto ju ponechať v platnosti, lebo nie je vstave ani nahor, ani nadol použiť nejakej korekcionalizácie. - Tento nedostatok je už aj preto poľutovaniahodný, nakoľko v smysle nášho súdneho poriadku, používaním zásady voľného sudcovského uvažovania, mohol by sudca riešiť tie otázky čo najspravodlivejšie a mohol by právny prípad upraviť tak, ako by si to dané okolnosti vyžiadaly.

Prof. Ehrenzweig ale sám uznáva, že tieto právne zásady korektúry doteraz sa neuplatňovali v ich celosti ani v iných najnovších poisťovacích zákonoch, poneváč tieto právne zásady začínajú sa len teraz v najnovšej poisťovacej teórii vykristolizovať, ačkoľvek jednotlivé zásady, roztrúsené v jednotlivých zákonoch, už môžu byť povšimnuté.

Najdôležitejšia úloha by bola v tomto ohľade, aby tieto najnovšie právne zásad y poisťovacieho práva mohly byť každému prípadu zodpovedné, správne vypracované a takto mohly sa prejaviť v samom zákone. Naše odborné kruhy ale sa uspokojujú s tým, že vytýkajú nám ponechanie týchto právnych závad v zákone a pritom takmer doslovne opakujú zásadne námietky prof. Ehrenzweiga bez toho, aby sa pokúsili hlásané zásady zodpovedne upotrebiť, aby sa teda snažili nájsť všade správneho východiska.

Naši kritikovia mohli vykonať skutočne vážnu a cieľu primeranú prácu, jestli by boli bývali vypracovali podľa týchto nimi povšimnutých zásad, moderný návrh poisťovacieho zákona, v ktorom by sa boly prejavili tie zásady najdokonalejším spôsobom. Nie je však sporné, že s touto prácou musia vyčkať aj oni.

Profesor Ehrenzweig tiež len bez toho, aby bol býval bližšie uviedol, akým spôsobom mohli byť tieto ním prizvukované zásady korekcionalizácie v samom zákone podrobne uplatňované, - prednesie v svojej dôkladnej kritike veľmi cenné myšlienky, pomocou ktorých mohol by praktický vyvoz tejto korektúry v zákone prevedený.

Podľa jeho všeobecného vysvetlenia máme vychádzať z pomeru, ktorý jestvuje medzi nebezpečím podujatím poisťovateľom a nebezpečím zaplatením. Tá zásada ale musí byť ďalej upravená nahor, alebo nadol so zreteľom na uskutočnenie nebezpečia, t. j. so zreteľom na nedostatok kauzality, poťažne na jestvovanie kauzality a jej mieru, ale ďalekosiahlym pozorovaním nevinnosti z jednej strany a vinnosti a stupňa zavinenia z druhej strany. Podľa jeho názoru by bolo najúčelnejšie v jednom všeobecnom výroku stratu nároku učiniť závislou od podvodného jednania poistníka, ktorá zásada mohla by sa uplatňovať vo všetkých prípadoch, počínajúc od prípadu nesprávnych údajov okolností nebezpečia až po prípad uplatňovania a odôvodnenia nároku po poistnej príhode. Mimo prípadu podvodu majú byť všetky ostatné vadné skutkové podstaty poistno-technické zachytiť možné - oddelené riešene; tak môže sa to stať pri nesprávnom údaji okolností nebezpečia a pri zvýšenom nebezpečí. Pri riešení prípadov závadných skutkových podstát - poistno-technicky pochytiť nemožné - na príklad pri zameškaní ohlašovacej povinnosti poistnej príhody, alebo pri porušení zachraňovacej povinnosti atď., musí sa previesť korektúra podľa stupňa zavinenia a kauzality a aj tu od uznania úplného splnenia až do úplného sprostenia záväzku k splneniu.

Práve takýmto spôsobom - upotrebovaním právnej korektúry - mohla byť zodpovedne riešená aj háklivá otázka prepadných úmluv, ktorú otázku ztrnulý systém rakúskeho zákona - ináč celkom konzekventne - nemohol inak riešiť, než ako rieši zákonite bezúčinnosť nároku na plnenie. Dľa správneho názoru profesora Ehrenzweiga môže byť táto otázka riešená v jednotlivých prípadoch zasa len dľa miery zavinenia a - podľa povahy porušenej povinnosti taktiež dľa rozsiahlosti spôsobenej škody, totiž dľa princípu kauzality.

Musíme uznať, že tieto právne zásady maly by sa uplatňovať v zákone, ale k dôslednému prevedeniu tejto korektúry na celej čiare úpravy poisťovacieho pomeru by vyžiadalo úplné pretvorenie nášho doterajšieho poisťovacieho systému a mohli by sme to urobiť len v rámci jednej úplnej novej reformy.

V zákone nie sú upravené niektoré dnes už veľmi dôležité poisťovacie odvetvia. Tento nedostatok môže byť odstránený tiež len v rámci reformy.

Je azda zbytočne sa púšťať toho času do podrobností niektorej vážnej modifikácie, ktoré na vládnom návrhu boly prevedené ústavno-právnym výborom. Jednotlivé vážnejšie zmeny sú dostatočne odôvodnené vo výborovej zpráve.

Mám ešte spomenúť, že dostaly sa pred ústavno-právny výbor zo strany rôznych korporácií rozličné návrhy, ktoré podľa povahy a složky týchto korporácií chcely previesť jednotlivé zmeny v záujme poisťovateľa, poťažne v záujme -poistníka. Tieto návrhy boly pri prejednaní osnovy čiastočne aj povšimnuté.

Z hľadiska právneho postavenia poisťovacích jednateľov je bezpochybne oprávnená tá požiadavka, aby obor činnosti a podstatný obsah ich pôsobnosti a zvlášť právne následky spojené s touto ich činnosťou boly v zákone dôkladnejšie upravené. - Poisťovací jednatelia sú veľmi dôležitými faktormi poisťovacieho úkonu a následkom ich činnosti ukážu sa v praxi veľmi značné právne následky. Úprava právneho postavenia poisťovacích jednateľov bola by teda veľmi dôležitou úlohou zákona, avšak tú úpravu, ako mnoho iného, bolo treba ponechať tiež len reformnej práci.

Návrhy sväzu poisťovacích jednateľov smerovaly najviac na opravenie služobného pomeru týchže. - Vzdor tomu, že riešenie služobného pomeru poisťujúcich jednateľov bolo by veľmi žiaducné, ústavno-právny výbor vzhľadom na to, že táto otázka nepatrí do rámca tohoto zákona, s ňou sa vecne nezaoberal, ale usniesol sa na rezolúcii, v ktorej sa vláda požiada, aby vo vhodnej dobe predložila národnému shromaždeniu návrh zákona, ktorým by bol služobný pomer poisťovacích jednateľov upravený.

Sväz sporitelieň sa snažil svojím podaným návrhom udržať v platnosti §§ 82 až 86 starého rakúskeho zákona, ktoré ustanovenia boly už aj z vládneho návrhu vypustené. - Ústavno-právny výbor v tomto ohľade zaujal stanovisko, že prevzatie ustanovení §§ 82-86 rakúskeho zákona malo poskytnúť hypotekárnym veriteľom ďalekosiahlu ochranu, ktorá ochrana by prekročila medze poisťovacieho práva. V tomto ohľade uznal ústavno-právny výbor za správne dôvody rezolúcie III. sjazdu československých právnikov, konaného v októbri r. 1930 v Bratislave a usniesol sa v tom smere, aby ustanovenia §§ 82-86, ktoré ani doteraz neboly uvedené v platnosť - boly aj v novom zákone vypustené. Je nepochybné totiž, že rak. zákon v citovaných ustanoveniach zasahuje v záujme hypotekárnych veriteľov príliš ďaleko do poisťovacieho pomeru smluvného, a poskytuje samostatný a priamy nárok osobe, stojacej mimo tohoto smluvného pomeru. Tieto ustanovenia sú v zásadnom rozpore s povahou poisťovacej smluvy a sa priečia celej poisťovacej sústave.

Ústavno-právny výbor na základe správnych dôvodov rezolúcie tretieho sjazdu čsl. právnikov, nechcel poskytnúť priamo ochranu hypotekárnym veriteľom v zákone samom, a bol tiež tohoto názoru, že táto ochrana môže byť dostatočne zaistená súkromnoprávnym smluvným ujednaním medzi hypotekárnym veriteľom a poisťovateľom.

Napriek tomu shľadal ústavno-právny výbor, že v takom prípade, kde sa to môže stať bez porušenia povahy poisťovacieho právneho pomeru, je treba poskytnúť možnosť, aby hypotekárni veritelia si mohli odstrániť škody, ktoré mohly byť zapríčinené premeškaním zaplatenia prémií zo strany poistníka, aby teda boli hypotekárni veritelia o tomto zameškaní upovedomení.

Ústavno-právny výbor z týchto dôvodov čiastočne prevzal ustanovenie odst. 1. § 82 rak. zák., a síce v tom smere, že poisťovateľ je povinný oznámiť premeškanie zaplatenia prémií tomuto hypotekárnemu veriteľovi, ktorý svoje zástavné právo už vopred oznámil poisťovateľovi. - Toto upovedomenie ide na útraty dotyčného veriteľa. Taký hypotekárny veriteľ je oprávnený v smysle § 26 plniť na miesto poistníka, a síce behom jedného mesiaca odo dňa vyrozumenia, predpokladajúc, že behom tejto doby poistná príhoda ešte nenastala.

Pri prejednaní §u 21 vl. návrhu v súvislosti so zmenami pri tomto ustanovení prevedenými vyskytla sa nutnosť založenia zvláštneho prémiového rezervného fondu pri životnom poistení, pre uspokojenie zákonných nárokov poistníka, v páde uvalenia konkurzu na majetok poisťovateľa. - Z tohoto dôvodu ústavno-právny výbor sa usniesol na rezolúcii, podľa ktorej vláda sa požiada, aby v zákone o poisťovniach bolo pamätané na to, že sa má zriadiť zvláštny prémiový rezervný fond a aby hodnoty tohto fondu boly zapísané a vedené v patrnosti vo zvláštnom registre.

V zákone je obsažený špeciálny útvar poisťovacieho práva, poistenie na cudzí účet. Ústavno-právny výbor aj v tomto ohľade uznal za správne dôvody rezolúcie III. sjazdu čsl. právnikov v Bratislave v r. 1930 a čiastočne vyhovel požiadavkám tejto rezolúcie v tom smere, že smluva o poistení cudzích vecí má byť zásadne považovaná za poistenie na cudzí účet, pokiaľ zo smluvy zrejme nevyplýva, že ide o poistenie záujmu len vlastného. Ústavno-právny výbor poskytnul ďalej možnosť, aby poistiteľ mohol plnenie poistníkovi učiniť závislým na tom, že mu bude preukázané privolenie poisteného k výplate.

Je pravda, slávny senát, že tento zákon má svoje nedostatky, ale som presvedčený, že vzdor tomu podstatne vyhovuje svojmu účelu aspoň na tú priechodnú dobu, kým sa konečná reforma v platnosť neuvedie a preto úctivo navrhujem slávnemu senátu, ráčite prijať text zákona vo znení prijatom ústavnoprávnym výborom podľa tisku.

Navrhujem ďalej, aby sl. senát prijal obe rezolúcie vo vytisknutom a ústavno-právnym výborom schválenom znení. (Souhlas.)