Schůze zahájena v 9 hodin 37 minut.

Přítomni:

Předseda dr. Soukup.

Místopředsedové: Donát, dr. Heller, dr. Hruban, Klofáč, Votruba.

Zapisovatelé: Navrátil, Stöhr.

Celkem přítomno 124 členů podle presenční listiny

Členové vlády: ministři Bradáč, Černý, dr. Dérer, dr. Trapl.

Z kanceláře senátní: tajemník senátu dr. Šafařovič; jeho zástupci dr. Bartoušek, dr. Trmal.

Předseda (zvoní): Zahajuji schůzi.

Oznamuji, že dal jsem dovolené na dnešní a zítřejší schůzi sen. Kreibichovi, dr. Krnovi.

Budeme projednávati pořad.

1. Zpráva rozpočtového výboru o usnesení posl. snemovne (tisk 1158) k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu republiky Československej a finančného zákona pre rok 1934. Tisk 1164

Senát usnesl se ve schůzi konané dne 5. prosince t. r., aby s rozpravou o státním rozpočtu republiky Československé a finančním zákonu pro r. 1934 sloučena byla rozprava o zprávě rozpočtového výboru o státním závěrečném účtu republiky Československé za rok 1932, spolu s účty státního bytového fondu a dávky z majetku (tisk 1149) a rozprava o prohlášení ministra financí, učiněném ve schůzi senátu dne 5. prosince 1933:

2. Zpráva rozpočtového výboru o státním závěrečném účtu republiky Československé za rok 1932, spolu s účty státního bytového fondu a dávky z majetku. Tisk 1149.

3. Rozprava o prohlášení pana ministra financí, učiněném ve schůzi senátu dne 5.prosince 1933

Navrhuji, aby o státním rozpočtu byla provedena jednotná rozprava, rozdělená na tři části, a to:

Část první, politickou, obsahující:

Ze skupiny I. Vlastní státní správa: kap. 1. President republiky a Kancelář presidenta republiky, kap. 2. Zákonodárné sbory a kanceláře sněmoven, kap. 3 Předsednictvo min. rady, kap. 4. Ministerstvo zahraničních věcí, kap. 5. Ministerstvo nár. obrany, kap. 6. Ministerstvo vnitra, kap. 7. Ministerstvo spravedlnosti s Nejvyšším soudem, kap. 8. Ministerstvo pro sjednocení zákonův a organisace správy, kap. 9. Nejvyšší správní soud a volební soud.

Ze skupiny II. Správa státních podniků: § 10. Vojenská továrna na letadla, § 11. Vojenské lesní podniky, § 13. Státní tiskárny, § 14. Úřední noviny v Praze-Bratislavě. § 15. Československá tisková kancelář.

Část druhou, kulturní a sociální, obsahující:

Ze skupiny I.: kap. 10. Ministerstvo školství a národní osvěty, kap. 17. Ministerstvo sociální péče, kap. 18. Ministerstvo veř. zdravotnictví a tělesné výchovy, kap. 19. Odpočivné a zaopatřovací platy.

Ze skupiny II.: § 7. Uhřiněvský školní závod zemědělský, § 8. Školní závod zemědělský v Děčíně-Libverdě, § 12. Státní lázně, § 16. Žabčický školní závod zemědělský, § 17. Kuřimský školní závod vysoké školy zvěrolékařské v Brně.

Část třetí, hospodářsko-dopravní a finanční, obsahující:

Ze skupiny I.: kap. 11. Ministerstvo zemědělství, kap. 12. Státní pozemkový úřad, kap. 13. Ministerstvo průmyslu, obchodu a živností, kap. 14. Ministerstvo veř. prací, kap. 15. Ministerstvo pošt a telegrafů, kap. 16. Ministerstvo železnic, kap. 20. Ministerstvo financí, kap. 21. Nejvyšší účetní kontrolní úřad.

Ze skupiny II.: § 1. Tabáková režie, § 2. Státní loterie. § 3. Státní mincovna v Kremnici, § 4 a) Československá pošta, § 4 b) Poštovní spořitelna § 5. Československé státní dráhy, § 6. Státní lesy a statky § 9. Státní báňské a hutnické závody.

Skupinu III. Podíly na státních daních, dávkách a poplatcích.

Skupinu IV. Správa státního dluhu a finanční zákon.

Navrhuji dále, aby řečnická lhůta byla stanovena tak, že připadá na každý klub tolikrát deset minut, kolik každý klub má členů, po případě hospitantů.

Senát je způsobilý se usnášeti.

Kdo s těmito mými návrhy souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Návrhy se schvalují.

Uděluji slovo zpravodaji o státním rozpočtu republiky Československé na r. 1934 a finančním zákonu, panu sen. Stodolovi.

Zpravodaj sen. Stodola: Slávny senát! Môj referát chcel by som roztriediť na 3 časti. V prvej časti by som sa chcel zaoberať so samým rozpočtom a s jeho reflexmi, v druhej s našimi súvislosťami so svetovým hospodárstvom a v tretej by som chcel v súvislosti s predošlými rozpočtami venovať aj zo slovenskej strany len niekoľko slov nášmu nezapomenuteľnému Švehlovi.

Slávny senát! Cieľom správneho posúdenia a objektívneho zhodnotenia štátneho rozpočtu na r. 1934 treba úvodom vyzdvihnúť jeho charakteristické znaky: je rozpočtom úspornosti a má superioritu záujmov celku, resp. podriadenie straníckych záujmov politických celoštátnym potrebám a postulátu pospolitosti, ktoré sa prejavilo harmonickou spoluprácou všetkých politických strán jak v prípravnom štádiu v úspornom a kontrolnom parlamentnom výbore, tak v meritórnom jednaní parlamentnom v rozpočtovom výbore obidvoch snemovní a pléne poslaneckej komory, pri čom sa vláda sine ira et studio delila o ingerenciu na tento najvyšší štátny akt so zástupcami disciplinovanej koaličnej majority a loyálnej opozície parlamentu

Dohoda politických strán o škrtoch, ktoré zasahujú hlboko do štruktúry verejného hospodárstva a nie sú politicky populárne, svedčí o politickej veľkosti činu a sile demokratickej ideje. Na dôkaz toho stačí citovať, čo o nás píše svetová tlač: tak na pr. úvodník "Tempsu": "Cez stranícke rozkolníctvo a cez odvážne sociálne reformy udržal národ československý najdemokratickejší režim, aký v Európe existuje, bez toho, že by sa otriasol vo svojich štátnych formách, bez toho, že by podryl svoj u hospodársku alebo finančnú situáciu. To svedčí o politickej zrelosti, ako aj o zdravom pojatí parlamentného a demokratického režimu."

"Journal des Débats" píše: "Je pravda, že ťažkosti, s ktorými ČSR. musí dnes bojovať, sú veľké. Československí štátnici ich ale sami najlepšie znajú a to je zárukou, že ich tiež prekonajú."

Herriot vo svojej najnovšej knihe "La France dans le monde" píše: "Duch Bismarckov žije dosiaľ v Nemecku a duch Macchiavelliho v Italii, Amerika, toto "cisárstvo kvantity", zklamala svet. Tri obludy: Stroj, Trust a Seria nemajú čo žrať. Národ československý veľmi rýchlo dosiahol politickej i hospodárskej rovnováhy vďaka bohatstvu zeme a vlastnostiam obyvateľstva a doviedol vždy uhájiť svoju vedeckú morálnu a politickú autonómiu."

A v protiklade k tomu citujem na pr. "Action Française" ako komentuje boj o rozpočtovú rovnováhu vo Francii: "To, čo je trápneho na posledných udalostiach, to nie je vládna kríza sama o sebe, to je predovšetkým finančná kríza, ktorá počína, a potom kríza autority, svedčiaca o neschopnosti a bezmocnosti parlamentu."

Nevdojak vynorujú sa tu slová pána prezidenta Masaryka v treťom diele "Rozhovorov": "Slovo "parlament" má krásny smysel, len ho učiniť telom." Keď je demokracia diskusiou, nie je demokratická diskusia k vôli diskusii, ale k vôli spolupráci.

V tomto smysle apelujem aj na našu verejnosť, nakoľko sme videli, že kritizovala prácu úspornej komisie niekedy malicherne a úzkoprso, aby aj ona v týchto ťažkých dobách riadila sa heslom: záujem celku - suprema lex!

Druhou príznačnou vlastnosťou par excellence hospodárskou a contrario prvej, politickej, je funkcionelné včlenenie rozpočtu do hospodárskych aktuálií dneška.

Vyrovnaný rozpočet má byť základnou a východiskom ďalších vládnych akcií, naznačených v reči ministerského predsedu a ministra financií, od úpravy úverových pomerov a sníženia úrokových sadzieb k cenovým zásahom, vyrovnaniu záujmov zemedelských a priemyselných a k riešeniu obchodno-politických otázok predovšetkým malodohodových a exportných vôbec, v súvislosti s daňovými úľavami a konečne samosprávne financie.

Deflačnému rozpočtu pripadá funkcia pohnúť, pohnať a umožniť riešenie týchto hlavných aktuálnych problémov nášho národného hospodárstva a to tým viac, pretože všetky doterajšie pokusy o medzinárodné solidárne zdolanie krízy, menovite po stroskotaní londýnskej hospodárskej konferencie zlyhaly.

Správne bolo v tlači zdôraznené, že dnes nestačí spokojiť sa zjednaním rozpočtovej rovnováhy, ako vlani, ale musí byť stanovený pevný program nášho hospodárstva.

Vo vlastnom rozpočte je to menovite sníženie počtu kapitol z 22 na 21 v dôsledku zrušenia ministerstva zásobovania, vo finančnom zákone naproti tomu je počet článkov zväčšený z XXlV na XXV.

Volumen rozpočtové je oproti minulému roku menšie o 1.711 miliónov Kč, resp. u vlastnej štátnej správy o 1.001 milión Kč, t. j. asi o 11%.

Rozpočet sleduje degresívnu tendenciu svetového hospodárstva a pohybuje sa na línii sníženia hospodárskych číslic, intendovaného vládou. Náš rozpočet je v úzkej súvislosti so svetovým hospodárstvom Tu nútno poznamenať. Že na svetových peňažných trhoch trvá plynulosť. Zamestnanosť priemyslu sa v početných štátoch zvýšila, tiež detailné sklady zvýšily odber.

Podľa úradných srovnávacich číslic o svetovej výrobe stúpla v Nemecku výroba do júla t. r. zo 60%ného lanského najnižšieho bodu na 71%, v Rakúsku na jar t. r. na 64%, vo Francii do júla t. r. na 88%, v Amerike z 55% najnižšieho bodu v lete 1932 do júla t. r. na 88%, Japonsko malo na jar vysokú konjunktúru s rekordným bodom 126%. Jeho export sa zvýšil r. 1932 oproti r. 1931 o 21.7%, zatiaľ čo anglický poklesol o 9.7%, vo Spojených štátoch o 36.1% a nemecký o 39.3%.

Počíta sa s tým, že celková svetová výroba za r. 1933 bude asi o 13% väčšia než vlani a že tiež svetový obchod bude čo do množstva tiež väčší než vlani.

Svetová nezamestnanosť je s výnimkou niekoľko málo štátov strednej Európy menšia. V Nemecku a Anglii už od lanského roku, v Italii od nového roku začal jej pokles. Sezónny priebeh je v poslednej dobe všeobecne voľnejší než v minulých rokoch. U nás zostáva celková hospodárska situácia podľa poslednej zprávy Národnej banky z 24. XI. t. r. nesnadná, ale konsolidačný proces cez to pozvoľna postupuje. V detailoch vidíme tento vývoj: Ťažba uhlia v posledných mesiacoch rastie. Výroba surového železa oproti začiatku roku tiež rastie. Pristavovanie vagónov pozvoľna rastie. Zahraničný obchod - vývoz v posledných mesiacoch vzrástol.

Min. predseda užil preto právom slov "posledný deflačný rozpočet" v presvedčení, že v budúcom roku hospodárske pomery bárs aj zvoľna, ale predsa len sa zlepšia a tým aj štátnym financiám sa uľaví.

Ďalším predpokladom je zdar akčného hospodárskeho plánu vlády.

Vyrovnaný štátny rozpočet a usporiadanie štátneho hospodárstva by malo uľaviť peňažnému trhu a umožniť, aby uvoľnené prostriedky, ktoré doteraz odčerpávala verejná ruka, sa dostaly do hospodárskeho obehu, zmenšená potreba štátnej pokladne by mala odlehčiť ukladaciemu trhu a rozšíriť lombardné možnosti.

Úverový problém sa kladie na prvé miesto vládneho programu. Primát tejto otázky potvrdzujú tiež praktické kruhy hospodárske. Boli sme svedkami ako na poradách priemyselníkov v jednej z najdôležitejších oblastí priemyslu, v oblasti ostravskej, boly označené za najväčšie prekážky hospodárskeho oživenia: nedostatok voľného kapitálu, nefungujúce úverníctvo a nedostupná drahota peňazí.

V stejnom smysle vyznela anketa jednej z najväčších verejnoprávnych hospodárskych korporácií, pražskej komory o závadách na úverovom trhu. Banky a ľudové peňažníctvo pričítajú nedostatok úveru poklesu vkladov a poznamenávajú, že normatívnou úpravou úrokových sadzieb sa snížily zárobkové možnosti a tým tiež rezervy pre krytie stratových rizík. Sporiteľne poukazujú na škodlivý vliv úverovej poptávky štátu a komún, ktoré silne konkurujú úveru súkromnému.

Na Slovensku sú pomery o mnoho horšie. Kapitálovo chudobné Slovensko a Podkarpatská Rus skoro vyčerpaly svoje kapitálové rezervy a tým, že poskytovanie dlhodobého úveru tak hypotekárneho, ako aj komunálneho bolo takmer úplne zastavené, trpí najmä investičná činnosť, predovšetkým stavebný ruch, nehovoriac ani o znemožnení konverzií krátkodobých (smenečných) a vysoko zúročiteľných dlžôb na výhodné dlžoby dlhodobé. Kým u krajiny a väčších miest slovenských resp. podkarpatoruských žiadajú sa úvery aj na investície zatiaľ hlavne menšie obce slovenské požadujú dlhodobý komunálny úver zpravidla na konverziu doterajších dlžôb alebo na stavbu škôl obecných domov, úpravu ciest a pod. Za takýchto okolností sú peňažné ústavy v povoľovaní úverov zdržanlivé a pokiaľ sa týka starých investícií, peňažné ústavy nútené sú dosavádné úvery inkasovať, aby mohly svojim záväzkom dostáť a vkladateľov uspokojiť.

Dnes je nový úver na Slovensku prakticky nedosažiteľný a preto nová úverová klientela vôbec nevzniká. Nedostatok úverov dlhodobých a stredných je otázkou trhu kapitálového kde rozhodujúcim momentom pre nabídku môže byť len tvorba nových kapitálov. Dnes ovšem keď väčšina žije zo substancie, je táto otázka takmer čisto akademickou. V rozpočtovom referáte snemovne bolo povedané, že celkový národný dôchod československý, ktorý ešte v r. 1929 obnášal 90 miliárd Kč, poklesol podľa spoľahlivých odhadov o 46%. Naproti tom u vidíme na pr. v Nemecku, ktoré vždy bolo opisované ako ožobráčené, že podľa dát Konjunkturstatist. Handbuch z r. 1933, str. 48, obnášalo tvorenie kapitálov a investície v Nemeckom národnom hospodárstve: v r. 1924 plus hodnotu 2.701,000000 ríšskych mariek 1931 plus hodnotu 4.010,000.000 ríšskych mariek. A ríšska marka, ako vieme, znamená našich 8 Kč. K tomu pristupuje hodnota náhradného zariadenia (t. zv. Ersatzanlagen): v r 1924 plus hodnotu 5.160.000.000 ríšskych mariek, v r. 1931 plus hodnotu 6.500,000.000 ríšskych mariek.

Opatreniam k zmierneniu úverovej krízy bola v poslednej dobe venovaná zvýšená pozornosť: bol to menovite sjazd soc.-demokratickej strany, interpelácia vládnych poslancov o nedostatku hypotekárnych úverov, snemovanie priemyselníkov v Mor. Ostrave, reč min. predsedu, ministra financií, ministra Hodžu a viac rečníkov rozpočtového výboru posl. snemovne. Pán min. predseda poukázal na súhrn 3 základných otázok, ktoré tvoria predpoklad zlepšenia dnešných pomerov a zdôraznil úverové zaťaženie, ktoré dľa jeho názoru v tejto dobe vo zvýšenej miere, špeciálne dosažiteľnosť a dobová trvanlivosť je jedným z ťažkých hospodárskych problémov a jednou z vážnych príčin istej strnulosti nášho hospodárskeho ruchu. Súčasne avizoval ako odpomoc tieto opatrenia: Uvoľnenie časti komunálnych úverov a prevedenie ich na iný spôsob úverov uvoľnenie dočasne ťažko utkvelých úverov hypotekárnych, opatrenia Národnej banky, ktorými by plynulosť peňažného trhu bez tvorenia vyumelkovaných peňažných hodnôt bola sosílená a zjednaný podklad pre podstatné sníženie úrokovej miery, sníženie réžie v peňažných ústavoch a zjednodušenie manipulácie. Minister financií poukázal predovšetkým už v odpovedi na interpeláciu o hypotekárnom úvere na odplynutie cudzích úverov vo výške cca 3 miliárd Kč a na úbytok vkladov o cca 4 miliardy Kč a označil uvoľnenie úveru za predpoklad ukončenia ťažkého procesu prispôsobenia nášho hospodárstva novým pomerom, pri čom sa musíme vyhnúť úveru, ktorý by bol v akejkoľvek forme umelou tvorbou kúpnej sily a tým povážlivý pre našu menu. V záverečnej reči v rozpočtovom výbore hovoril o nutnosti sníženia úrokovej miery za súčasného usmernenia úverovej činnosti v našom hospodárstve.

Minister Hodža spomenul práce zvláštnej komisie ministerstva zemedelstva, ktorá pracuje na návrhu týkajúcom sa zadĺženia zemedelského obyvateľstva a zdôraznil nutnosť nielen ďalšieho lineárneho sníženia celej úrokovej hladiny a zrušenia t. zv. manipulačných poplatkov 2 až 3%, pretože v praxi sa z nich vyvinuly 2 až 3%. Zaujímavé postrehy boly v reči generálneho riaditeľa Federera v Mor. Ostrave, ktorý vidí príčinu dnešnej tiesne tiež vo snahách vytvoriť zo ziskov dosavádneho vecného kapitálu ďalšie výrobné prostriedky, takže úspory nášho ľudového hospodárstva boly prílišnou mierou premenené na výrobné prostriedky, čím sa na jednej strane zvýšila výroba a zmenšila potreba. Podľa jeho názoru sa odčerpaním úspor obyvateľstva a ich použitím na všeužitočné, ale nevýnosné práce zaťažuje poplatníctvo úrokmi, a dodatočné požiadavky na kapitálový trh zdražujú ú roky a zaťažujú výrobu. Daňové uľahčenie o 2 miliardy by bolo podľa jeho mienky - uviedlo v pohyb ešte ďalších 6 miliárd keď sa predpokladá, že 25%ová pomoc štátu - či už v podobe daňových úľav, bezúročnej úverovej pomoci, či príspevkom k úrokovému nákladu - by bola vylákala 75% súkromného kapitálu. I môžeme ohľadom tohoto mať svoju mienku - ja ju len uvádzam, aby sme videli, ako koncentricky pospolitosť zapodieva sa práve v danom probléme.

K doplneniu celkového obrazu treba spomenúť rôzne návrhy odbornej literatúry, ktoré by sa daly shrnúť nasledovne:

Všeobecne sa uznáva, že základným predpokladom uzdravenia peňažného a kapitálového trhu a zdaru organizačných a technických opatrení, týkajúcich sa spôsobu a rozsahu úveru, musí byť reálna rozpočtová rovnováha štátu a verejných sväzkov.

Opatrenia, ktoré by prišly v úvahu, zapadajú do 2 väčších kategórií: organizačnej a technickej.

Keďže zaťaženie úrokové spadá do nepružných nákladov výrobných, bude výsledok tejto akcie závisieť - nehľadiac na iné složky - menovite na organizácii nášho peňažníctva, ktoré nebude sa môcť vyhnúť - tak ako celé naše hospodárstvo - dôslednému prevádzaniu ekonomizácie. Otázka redukcie filiálok vystupuje do popredia. Ťažisko riešenia bude pravdepodobne viac na poli politickom než finančnom.

Do kapitoly organizačnej zapadá tiež zriadenie nového reeskontného miesta. Opätovne bolo upozornené, že ak má dôjsť k opravdivej sanácii určitej časti nášho peňažníctva k ozdraveniu peňažného trhu a k sníženiu sadzieb, bude nutné vybudovať podobné organizácie, ako má na pr. Italia, Nemecko, Maďarsko a druhé, ktoré by zlepšily likviditu peňažných ústavov.

Pri opatreniach technicko-úverovej povahy by bolo potrebné riešiť predovšetkým tieto konkrétne otázky: 1. lombard a ukladací trh, 2. finančné a obchodné smenky, 3 náhradu za thesaurované bankovky

Ad 1. sa požaduje, aby bežné potreby štátu alebo výroby nevyčerpaly peňažný trh tak, že -by nebolo dostatok peňažných prostriedkov udržujúcich pružnosť trhu a možnosť prechodného lombardu štátnych alebo iných ukladacích papierov.

Ad 2. Spor, či vedľa obchodných zmeniek môžu byť tiež finančné - zmenky podkladom obeživa, má byť vedľajšou otázkou. Pozitívne a konkrétne návrhy, resp. iniciatíva sa požaduje od ceduľového ústavu, event. vo spolupráci s vládou.

V poslednej dobe, menovite po formulácii návrhov hospodárskej komisie sem. strany a po vzore anglickom a nemeckom boly diskutované 2 ďalšie otázky: t. zv. -"open market policy", politika otvoreného trhu, t. j. možnosť ceduľového ústavu regulovať kapitálový trh nákupmi štátnych papierov na voľnom trhu. V debate bolo upozornené, že táto politika môže byť so zdarom prevádzaná pri plne normálnom stave kapitálového trhu alebo pri inflačnej tendencii.

Pokiaľ ide o analógiu rôznych cudzozemských vzorov, poukazuje sa na príklad na americký Reconstruction Finance Corporation, založený r. 1932. Ovšem prevláda názor že zahraničné vzory u nás nemôžu prísť v úvahu. Správne povedal dr. Preiss v Mor. Ostrave: "Nemáme dosť kapitálu, musíme ho tvoriť, máme však pre tvorbu kapitálu dobrý základ v svojom ľude, v jeho vysokej inteligencii v láske k práci."

Druhým, stejne ťažkým problémom je sníženie cien. Min. predseda je presvedčený, že ťažké hospodárske pomery potrvajú tak dlho, dokiaľ nenastane podstatné sblíženie medzi dvoma hladinami výroby, z ktorých jedna má index vyjadrený 5 násobkom predválečnej hodnoty a druhá index 2 až 14 násobný. Minister financií nezatajuje, že pri pokleslej výrobnej rentabilite je riešenie cenového problému tým ťažšie, čím viac sa sníženie cien dotýka často aj takých složiek výrobných, ktoré už podľahly tlaku, smerujúcemu k nižšej úrovni V závere rozpočtovej debaty zdôraznil súvislosť tejto otázky s rovnováhou štát. hospodárstva a s nutnosťou novej orientácie početných výrobných odvetví.

Národná banka konštatovala už pred rokom, že naša cenová hladina je neúmerne vysoká. Vláda urobila prípravu kartelovým zákonom a rozborom niektorých cenotvorných složiek najprv u uhlia a cukru a bola postavená pred rad prekážok

Na ceny pôsobia predovšetkým dva druhy hospodárskych číslic: pružné, ktoré sa automaticky prispôsobujú dľa obecných zákonov hospodárskych, menovite podľa zákona poptávky a nabídku, a nepružné, na pr. dane, dávky, úroky, dopravné sadzby, soc. príspevky a pod. Vedľa cien voľných máme ceny viazané (kartely, monopoly, značkový tovar a pod.), distribučný proces nie je všade stenný. Národohospodári tvrdia dokonca, že jednou z príčin dnešnej krízy je okolnosť, že racionalizáciu technickú nenasledovala stejným tempom racionalizácia činnosti distribučnej atd.

V otázke cien musíme si predovšetkým všimnúť priebehu a následkov krízy v zemedelstve a v priemysle. Cenové nožničky sa už r. 1928 otvárajú v neprospech zemedelských cien. Táto cenová disparita zmenšuje kúpnu silu zemedelcov. Odpomoc je možná len mocenským zákrokom vlády. U cenového problému možno riecť, že oficiálne zastavaná deflačná politika, ktorá nie je dosť rýchlym spôsobom presadzovaná v celom hospodárskom živote, vytvorí psychologické prostredie, v ktorom konzument obmedzuje svoje nákupy v nádeji ďalšieho zhodnotenia peňažnej jednotky, čo sa vo výrobe objaví v obmedzovaní volumenu výroby.

Oproti pesimistickej perspektíve môžeme s radosťou konštatovať, že v poslednej dobe nastal v otázke cenovej, menovite v otázke t. zv. cenových nožničiek medzi zemedelskými a priemyselnými článkami podstatný pokrok jednaní o vyrovnaní záujmov medzi zemedelstvom a priemyslom. Zásluha patrí p. min. predsedovi ktorý dal podnet, aby boly obnovené porady 10 členného výboru cieľom dohody medzi zemedelstvom a priemyslom, ktorá by dala smernice predovšetkým pre konferenciu hospodárskej Malej dohody a pre všeobecnú obchodno-politickú orientáciu nášho štátu.

Ďalší významný krok urobil minister dr. Hodža, ktorý v prednáške dňa 6. novembra t. r. podrobil pomer zemedelstva k priemyslu so stanoviska obchodno-politických stykov Malej dohody podrobnému rozboru a vyznačil smery preorientácie cca 200.000 ha zemedelskej produkcie a možnosti priemyselného exportu. Malá dohoda by mala v širokej koncepcii pôsobiť k odbytu agrárnych prebytkov stredoeurópskych na západe, ktorý má ako miliardový veriteľ a dodávateľ na solventnosti a odbere rôznych priemyselných surovín v štátoch Malej dohody eminentné záujmy.

Podľa doterajších zpráv jedná sa menovite o presuny vo výrobe zemedelskej (na pr. redukcia osevu pšenice v prospech zvýšenej produkcie cukrovky), numerus clausus v priemysle vývozné prémie, syndikáty cenové relácie a pod.

Dohoda zemedelstva a priemyslu by mohla podstatne uľahčiť riešenie ďalšej otázky: obchodno-politických vzťahov Malej dohody a podpory nášho exportu vôbec. Pán minister financií považuje za nesporné, že najväčšia príčina krízy je v zrútení obchodno-politických stykov, takže oslabenie vývozu súvisí so schudobnením celého sveta, pokles vývozu znamená pokles národného dôchodku nezamestnanosť a na koniec aj tieseň štátneho hospodárstva.

Ovšem tu musíme brať do ohľadu význam vnútorného trhu Vidíme na pr., že Nemecko vypovedá tie najvážnejšie obchodné smluvy preto aby si mohlo zdvihnúť nákupnú hodnotu vo vnútrozemí, z čoho vyplýva to známe heslo Darrého "Krv a pôda" Krv je dnes lacná ale agrárne ceny znamenajú niečo druhého. Slyšali sme nedávno, ako Bachrach hovoril, že keby sme len nepatrne zdvihli ceny zemedelských produktov, máme ročne väčší dôchod o 700 mil. Ja sa pýtam slávny senát, kde máme nové tržište dnes, keď sme v blokáde valuty na 700 mil.? Tam je exportná zem, do ktorej môžeme vysielať produkty našej energie. O príčinách poklesu nášho exportu sa mienky rozchádzajú. Pán min. predseda hovoril o valutovom dumpingu pokles libry so 161 na 105 Kč deruta doláru), pán minister financií o nutnosti prekročenia cenovej bariéry hatiacej v mnohých oboroch náš vývoz posl. Hodáč o špeciálnych domácich prekážkach (povoľovacie komisie, devízová komisia, syndikáty) a o nutnosti sjednotenia vývozných a dovozných zásahov prof. dr. Engliš v rade článkov dovodzoval, že prekážkou nášho exportu nie sú ťažkosti obchodne politické, ale viac vyššia domáca cenová hladina, pre ktorú naše výrobky nie sú schopné konkurencie a považuje za nutne odstrániť okolnosť že sine najdrahším štátom.

Je faktom, že na svetovom trhu silne pôsobí menovite nemecká a japonská konkurencia V Nemecku má exportér možnosť kúpiť t. zv. scripsy s disaziom 50%, ktoré predá konverznej pokladne za plných 100%, takže na nich zarobí 25% celkovej exportovanej hodnoty, čo znamená, že o túto diferenciu môže exportovať lacnejšie. Je to vyložený dumping, poneváč škodu nenesie Nemecko, túto škodu 25% nesú veritelia, ktorí sú v zahraničí. Japonsku pomáha okrem sníženej hodnoty cenu nízka mzdová hladina (priemerná mesačná mzda robotníka obnáša cca 70 jenov, t. j. cca 450 Kč, pri čom sa pracuje až 60 hodín týždne).

Ďalším programom vlády má byť dľa slov p. min. predsedu uvoľnenie výrobných nákladov, resp., ako bližšie naznačil p. minister financií sníženie niektorých daňových tiarch aj za cenu rizika poklesu výnosu niektorých daní. Konkrétne bola avizovaná reorganizácia obratovej dane u zemedelcov, aby mohla byť vyberaná v súvislosti s daňou pozemkovou.

Je istá vec že každá nová daň by bola ú plne imaginárna a len mňa teší, že nachádzame konečne takého ministra financií, ktorý sám nechce, aby sa šrúbovaly dane a sám uznáva, že ďalšie zaťaženie daňové našich výrobných vrstiev je absolútne nemožné.

Naše daňové zaťaženie pohybuje sa v mnohých oboroch na hranici únosnosti. Už vlani bolo konštatované v rozpočtovom výbore, že daňové zaťaženie nášho priemyslu vzrástlo od r. 1929 teda v dobe postupujúcej krízy - o viac než 1 miliardu Kč. Celkové zaťaženie zemedelstva sa odhaduje na 2 až 3 miliardy, čo je v pomere k ohromnému poklesu kúpnej sily neprimeraným zaťažením.

Vyrovnaním daňových nedoplatkov podľa zákona o pôžičke práce u 107.206 položiek ubudlo 714 miliónov starých daňových tiarch, ale zostaly ešte vždy podľa záverečného účtu za rok 1932 cca 4 miliardy Kč.

Tiež reorganizácia finančnej správy bola p. ministrom financií avizovaná. Bude sa snáď najviac týkať finančnej správy na Slovensku a Pod. Rusi, kde dôjde k zriadeniu berných správ a generálne finančné riaditeľstvo má obdržať novú organizačnú formu.

U dane z obratu musíme žiadať z príležitosti predĺženia t. zv. prechodnej prirážky k dani z obratu koncom toho roku kladné vybavenie starej slovenskej požiadavky ktorou má byť docielené zrovnoprávnenie voči historickým zemiam. Pri každej novelizácii zákona o dani z obratu Slovensko uplatňovalo, aby táto nerovnosť bola odstránená tak že by sa obnovilo znenie §u 47, odst. 2 starého zákona o dani z obratu. Zostáva nepopretým, že pri dodávkach municipiám a obciam (mestám) na Slovensku sú dodávatelia v nevýhode tým, že vedľa a mimo 3%nej dane z obratu musia platiť ešte aj 3%ný stupnicový poplatok. Preto treba žiadať, aby zákon bol doplnený.

Ďalšie nerovnomernosti sú v predpisoch poplatkových. Tak na pr. odmeny, ktoré obdržia zamestnanci bez toho, že by na ne podľa smluvy mali právo, podrobujú poplatkové úrady na Slovensku vysokému darovaciemu poplatku, ktorý je povinný hradiť v prvom rade obdarovaný, čiže zamestnanec. V zemiach historických tomu však tak není, lebo tam jestvuje výslovne predpis, že obvyklé remuneratórne venovania zamestnávateľa zamestnancovi vzhľadom na jestvujúci služobný pomer sú od darovacieho poplatku oslobodené.

Prečo ministerstvo financií posudzuje v zemiach českých výpisy z daňových účtov ako odpisy, ktoré podliehajú nižšej kolkovej sadzbe, na Slovensku však ako výpisy, ktoré podliehajú vyššej sadzbe?

V otázke samosprávnych financií urobila nž vláda niektoré nutné opatrenia - záloha 355 mil. Kč a uvoľnenie 265 mil. Kč z pôžičky práce, ako spomenul p. minister financií - ale tým nie je kríze samosprávnych financií odpomožené.

Dobrý znateľ samosprávy posl. Bečák uviedol tieto cifry o zadĺžení: obce a mestá v Čechách maly koncom r. 1932 dlžôb 4.892 mil. Kč, v zemi Moravsko-sliezskej 2.409 mil. Kč, na Slovensku 832 mil. Kč a v Podkarpatskej Rusi 45 mil. Kč, celkové zadĺženie samosprávy sa odhaduje na 11 miliárd Kč, z toho cca 4.500 mil. Kč je krátkodobé zadĺženie. Je isté, že premena neemisných úverov v emisné nie je teraz možná, lebo trh dnes nesnesie nových papierov v tejto výške.

Prezident Schacht hodlá v Nemecku šanovať samosprávu tým, že by Reichsbank, prevádzajúc t. zv. politiku voľného trhu, kupovala emisné papiere zo samosprávneho zadĺženia pochádzajúce. Ministerský predseda chce uvoľniť časť komunálnych úverov a previesť ich na iný spôsob úverov. Isté je že problém sanácie samosprávnych financií súvisí úzko s organizačnou reformou samosprávy, ktorej rámec sa v odbornej literatúre už rysuje.

Konečne boly pojaté do programu vlády podľa prehlásenia pána ministerského predsedu úľavy na dávkach sociálnych. V tomto iste bohatom akčnom vládnom hospodárskom pláne, ktorého základnou má byť tohoročný deflačný rozpočet, chybujú predsa ešte niektoré aktuálne problémy. Pán minister financií správne zdôraznil, že nemáme takú hospodársku tradíciu ako iné štáty aby sme si mohli vypožičiavať na schodky našich rozpočtov, ale že musíme krízu našich rozpočtov zdolať úsporami. Rovnováha rozpočtu na r. 1934 bazíruje preto na úsporách, ktoré u vlastnej štátnej správy obnášajú 1 miliardu Kč. Od počiatku deflačnej éry našich rozpočtov robia úspory resp. celkové sníženie 4.115 mil. Kč. Toto je predsa ohromný obnos a na to skutočne môžeme byť, že disciplína a vôbec organizácia nášho štátu bola vstave toto previesť. Keď odpočítame 700 mil. Kč nových vydaní na nezamestnaných, je to netto sníženie 3.415 mil. Kč. Z toho robia úspory personálne 954 mil. Kč. Je to úctyhodný obnos skropený mnohou slzou štátnych zamestnancov. Možnosť zlepšenia personálnych pomerov vidí pán minister financií len v reforme správy. Máme predimenzovaný aparát úradný, neúmerný počtu obyvateľstva. Neide o prepustenie úradníctva, ale o správne zadelenie a zvýšenie zodpovednosti jednotlivcov.

Najviac úspor resp. škrtov vykazuje ministerstvo financií úhrnom 495 mil. Kč a potom nasledujú ministerstvo ver. prác so 127 mil. Kč, ministerstvo soc. pečlivosti so 120 mil. Kč, ministerstvo školstva so 54 mil. Kč, ministerstvo nár. obrany so 125 mil. Kč. Rozpočet ministerskej rady bol snížený o 2 mil. Kč, ačkoľvek agenda jeho rozšírená bola o sledovanie národohospodárskych otázok vôbec a slovenských špeciálne a vybudovaním oddelenia pre slovenské otázky personálne, ktoré vítame ako výraz dobrej vôle a rozhodný krok k zlepšeniu v pomere k otázkam slovenského verejného života. Musím tu vydať verejné svedectvo, že po každé, keď sme my Slováci prišli k pánu ministerskému predsedovi, našli sme tam najlepšie a najvyššie porozumenie.

Rozpočet ministerstva zahraničných vecí klesol behom posledných rokov približne o tretinu. So stanoviska Slovenska musíme žiadať, aby otázke vysťahovalectva bola venovaná zvýšená pozornosť. Naším krajanom v zahraničí pomohlo by značne keby v krajoch, kde sa usadzujú boly vytvorené akési poradne, ktoré by nielen radily vysťahovalcom, ale v prvé časy by sa staraly aj o to, aby sa oni naučili domácemu jazyku. Celý doterajší smer našej zahraničnej politiky svedčí o tom že Československá republika vytkla si za úkol udržať dobrý pomer so susednými štátmi dostáť svojim povinnostiam jedným slovom považuje za svoj úkol prevádzať politiku dorozumenia.

Rozpočet ministerstva nár. obrany je silne snížený naproti lanskému roku, ačkoľvek terajšia situácia žiada, aby armáda nielen po stránke osobnej, ale aj po stránke technickej bola na výške doby. Účasť obyvateľstva, ktoré sa zúčastňuje sbierok na naše letectvo, je veľmi potešujúca. Dr. Kramář dobre napísal: Nie sme menej pacifisti, než sme boli predtým, ale začali sme sa už pozerať na svet otvorenými očami, armáda je pre nás podmienkou a garanciou nielen našej slobody, ale tiež oceňovania našej vážnosti v politike medzinárodnej. Generál Faucher nám napísal k 28. októbru t. r.: "Prial by som si, aby naša oddanosť k armáde bola trvalá, lebo zachovanie samostatnosti vyžaduje predovšetkým trvalej vôle".

Slávny senát! Ohľadom armády by som len mohol povedať, že na Slovensku je nekonečne populárna že národ vychováva, že není väčšej elementárnej škody kde by sa nezúčastnila. Jej členovia sú priatelia dietok a našich ľudí, že práve pre túto príčinu slovenský mladý živel ide s radosťou do tej armády, zo ktorej vychádza vždy ako z nejakého výchovného inštitútu. Poznamenávam, že v našej armáde nepanuje ten duch pruského drilu, ale duch ľudskosti podľa francúzskych demokratických zásad a smerníc.

Rozpočet ministerstva spravedlnosti bol snížený o 4 milióny Kč. Zo slovenských požiadavkou treba spomenúť že pozemno-knižné a vložkárske práce ešte stále nie sú skončené. Urýchlenia by sa mohlo dosiahnuť rozmnožením komisií, čo by vyžadovalo nákladu asi 680 tisíc Kč. Udržiavanie pozemkového katastru stojí štát ročne asi 40 mil. Kč.

Neutešené hospodárske pomery prinútily našu štátnu správu aby zase snížila rozpočet ministerstva školstva. Práve posledné roky nás poučily, aký význam má hospodárstvo vo verejnom živote. Systém našich vysokých škôl je zastaralý a mal by byť zreorganizovaný podľa zahraničných vysokých škôl. Nech je mi dovolené povedať, že predovšetkým naša univerzita Komenského skutočne nachádza sa v niektorých ohľadoch vo veľmi ťažkej, skoro by som povedal, neudržateľnej pozícii. Ďaleko by to viedlo, v rozpočtovom výbore som sa o tom hlbšie rozhovoril.

Ministerstvo zemedelstva má zvýšené úkoly, vyplývajúce z rôznych usnesení vlády a z rôznych zákonov, predovšetkým však z úrokovej náhrady mimoriadnej podpornej akcie zemedelskej a zo straty, vzniklej z osivových akcií r. 1931.

V poslednej dobe prechádzajú sťažnosti z východu nášho štátu, že sa z Maďarska podludným spôsobom dováža obilie, a to pomocou nesprávnych svedectvo o pôvode podľa ktorých tu ide o obilie produkované československými príslušníkmi na pozemkoch v Maďarsku prenajatých, totiž umele prenajatých. To je celá technika a môžem povedať, že tento podludný vývoz je s maďarskej strany podporovaný, kdežto dobre vieme, že žiadny maďarský veľkostatkár, ktorý tu má pôdu nebude predávať a exportovať svoje produkty do Maďarska. To sa samo sebou rozumie!

Zreorganizovať by sa mal aj spôsob, akým štát poskytuje subvencie na vodné meliorácie. Tieto peniaze ležia dlhé časy v pokladniciach ústavov, ktoré pôžičky poskytujú. Správnejší systém, podľa ktorého by štát poskytol bezúročnú pôžičku, umoriteľnú za niekoľko rokov.

Ministerstvo priemyslu, obchodu a živností má v dobe krízy zvýšenú agendu, ktorá má za účel nápravu terajších pomerov. Úverové a neúverové družstevníctvo živnostenské nachodí sa v mimoriadne ťažkej situácii.

Za účelom povznesenia cudzineckého ruchu bolo by účelné, keby sa jazdné na našich železniciach pre cudzincov snížilo, a ďalej, keby sa posilnila pozícia spoločnosti Wagons-Lits (vydávanie priamych lístkov a zriadenie cestovnej kancelárie na Slovensku) a naproti tomu, aby sa žiadalo od tejto spoločnosti špeciálne propagovanie Československa.

Ministerstvo ver. prác venovalo v minulom roku zvýšenú pozornosť elektrizácii štátu. Elektrické podniky teraz síce mnoho nestavajú, ale zato tento čas využívajú k vnútornému konsolidovaniu a k príprave spolupráce. Ceny elektrického prúdu boly snížené.

Sociálna pečlivosť pociťuje rozpočtové škrty najcitlivejšie zpomedzi všetkých oborov nášho verejného života. Jediným potešiteľným momentom je, že pôžička práce opatrila dosiaľ asi 290 tisícom nezamestnaných prácu.

Druhým prostriedkom na zmiernenie nezamestnanosti je skrátenie pracovného týždňa na 40 hodinový. Vláda už pripravuje osnovu tohoto zákona. Ďalšie opatrenia majú sa vzťahovať na sociálne poisteniena pečlivosť stavebnú a bytovú, na pečlivosť o válečných poškodencov.

U ministerstva financií je chvályhodné stanovisko, že nebude ako som už vopred spomenul, absolútne žiadnych nových daní zavádzať, až na tu jednu, ktorá odpovedá potrebe.

Deflačná tendencia neuplatnila sa u podnikovej skupiny štát. rozpočtu v tej miere ako u vlastnej štátnej správy, resp. nie tak, aby bola zjednaná odpomoc tam, kde súkromnohospodárska pasivita podniku prevyšuje jeho verejno-hospodársky záujem.

V poslednej dobe bola veľká debata o pomere železníc k autodoprave. Videli sme síce že dráhy maly v boji s autodopravou v niektorých priemyselných oboroch úspech. Na pr. pri odbere cukru z rafinerií sa počíta, že 60% dopravy rafinády pôjde po železnici, čo by znamenalo ztrojnásobnenie terajšieho využitia železničnej dopravy. Ovšem táto vec má aj svoje stinné stránky, menovite u priemyslu automobilového. V Nemecku na pr. boly zavedené daňové slevy, resp. daňové oslobodenia pri nákupe automobilov, čím stúpla výroba aut, menovite ťažkých nákladných (zamestnanosť železiarní a pomocných odvetví), ale tiež skryté zbrojenie doprav. prostriedkov.

Podstatné zlepšenie očakáva štát. rozpočet na r. 1934 od štátnych lesov a statkov. Počíta sa tu menovite so zvýšenou cenou dreva.

Oproti námietkam že novou organizáciou drevárskeho hospodárstva bude postihnutý stavebný ruch, treba uviesť, že podľa štát. úradu štatistického vykazuje stavebné drevo od r. 1928 do júla t. r. po piesku najväčší pokles, 44.1% (železo na pr. len 11.7%), a že ceny dreva pred válkou robily 9.4% všetkých stavebných nákladov, kdežto teraz asi len 6%.

Slávny senát, drevná otázka je otázkou Slovenska, predovšetkým slovenského východu a Podkarpatskej Rusi. Ja sa veľmi divím, že tak mnoho ťažkostí sa robí tejto organizácii, tejto reorganizácii, abych riekol, drevárskej produkcie. Ráčite do ohľadu brať, že na Slovensku asi 500.000 duší žije direktne z dreva, a síce práve tam, kde výroba zemedelská je najmenšia. Nedať, týmto ľuďom prácu znamená ich odsúdiť aspoň na istú dobu v roku - áno, vážení pánovia, k direktnému hladovaniu. Pre túto príčinu nutne žiadať - a riekol bych ešte s vyššieho stanoviska, ako s hospodárskeho stanoviska, so stanoviska sociálneho - aby syndikát dohody drevárskej bol prevedený, ovšem pod tou podmienkou, že sa zabezpečí existencia drevospracujúceho priemyslu, poneváč keď by sme išli oproti celulózovému a drevospracujúcemu priemyslu, tak by sme ešte viac rozmnožili našu nezamestnanosť. Ale rozhodne my Slováci ako jeden stojíme za tým, aby sa reorganizácia drevárskej produkcie v akejkoľvek forme predovšetkým z ohľad u na tie najchudobnejšie kraje, z ohňu na slovenský východ a Podkarpatskú Rus previedla. (Výborně!)