Místopředsedové: dr Markovič, Langr, Košek, Mlčoch, Taub, Onderčo.

Zapisovatelé: de Witte, R. Böhm.

238 poslanců podle presenční listiny.

Členové vlády: předseda vlády Malypetr; ministři Bechyně, dr Czech, dr Černý, dr Dérer, dr Franke,dr Krčmář, Machník, Najman, dr Spina, dr Šrámek, dr Trapl.

Předseda nejvyššího účetního kontrolního úřadu dr Horák.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník dr Říha; jeho zástupci Nebuška, dr Mikyška.

Místopředseda dr Markovič (zaujav místo na řečništi - zvoní): Zahajujem 7. schôdzu poslaneckej snemovne, svolanej dekrétom pána prezidenta republiky k podzimnému zasedaniu.

Panie a pánovia! (Poslanci povstávají.)

Štvrté volené Národné shromaždenie Československej republiky hneď na počiatku svojej činnosti utrpelo ťažkú stratu; poslanecká snemovňa schádza sa k prvej schôdzi podzimného zasedania v mimoriadne smutných okolnostiach: predsednícke miesto, z ktorého malo byť zasedane zahájené, je prázdne a prázdne je jedno miesto poslanecké; kytice kvetov, pokryté čierným závojom, ktoré sú na oboch miestach, nám pripomínajú smutnú skutočnosť: odišiel z pomedzi nás navždy Bohumír Bradáč, náš člen a kolega, ktorého poslanecká snemovňa poctila najvyšším stupňom svojej dôvery, keď 18. června tohoto roku temer päťšestinovou väčšinou svojich členov ho zvolila za svojho predsedu. Odišiel niekoľko dňami predtým, keď našej dôvere k nemu malo sa dostať vo smysle zákona potvrdenia jeho definitívnou voľbou predsedom poslaneckej snemovne.

Nohumír Bradáč romrel na svojom rodnom majetku v Židoviciach, v nedeľu dňa 20. tohoto mesiaca o 3. hodine rannej, v 54. roku svojho života.

Táto smutočná schôdza venovaná pamiatke zomrelého predsedu poslaneckej snemovne a tým predsedu Národného shromaždenia Československej republiky je prvou svojho druhu v dejinách československého parlamentu. Je to skutočnosť tým boľastnejšia, že novozvolený predseda, ktorý sa tak sympaticky uviedol snemovni ako prvý strážca parlamentarizmu a demokracie a ktorý tiež celou snemovňou tak sympaticky bol prijatý, nemohol splniť svoje úkoly, ktoré pred sebou jasne videl, ktorým rozumel a ktorým chcel venovať svoju veľkú skúsenosť politika, občana i človeka.

Bohumír Bradáč sa narodil 31. mája 1881. Odborné vzdelanie získal na hospodárskej škole, pri čom bol tiež mimoriadnym posluchačom na univerzite. Po dokončení štúdií venuje sa zemedeľstvu a ani nie 20ročný vrhá sa do verejnej činnosti. Strediskom jeho záujmu je samospráva a družstevníctvo. Sotva 24ročný je zvolený starostom ob e a už stojí v plnom ruchu verejného života. Obratný rečník a organizátor upúta skoro na seba pozornosť vedenia agrárnej strany, ktoré správne vycítilo, že energický mladý roľník bystrých postrehov a tvorivej koncepcie je priamo predurčený k tomu, aby bol mluvčím a zástupcom roľníckeho ľudu. Tak sa stalo, že už v roku 1911 ani nie 30ročný bol zvolený v jičínskom volebnom kraji poslancom za agrárnu stranu do viedenskej ríšskej rady. Krátko po tom sa stáva aj českým poslancom zemským.

Vo Viedni sa mladému poslancovi a bystrému jednateľovi klubu agrárnych poslancov otvorilo nové široké pole pôsobnosti. Vrodená húževnatosť a pilnosť umožňuje mu, že sa rýchle zapracoval do parlamentnej práce. Pôsobil v rôznych snemových výboroch: vyučovacom, národohospodárskom, železničnom, sociálnom a núdzovom, ale menovite v rozpočtovom a brannom, čím sa mu dostalo cennej odbornej prípravy pre pozdejšiu činnosť v parlamente a vláde vlastného slobodného štátu.

Keď prišla vojna, ukázal sa mužom na pravom mieste. Sotrvávajúc vo Viedni po boku predsedu Českého sväzu, chráni tu úspešne nielen záujmy zemedelského stavu, ale záujmy celého národa. Keď v júli roku 1917 na ríšskej rade delila Český sväz otázka, či sa má oboslať ústavný výbor, ktorého úkolom bolo prebudovať Rakúsko, Bohumír Bradáč bol medzi tými poslancamí, ktorí hlasovali proti oboslaniu, poneváč nechceli, aby sa oboslaním výboru sťažila Masarykova, Benešova a Štefánikova práca za hranicami. V auguste roku 1917, keď české robotníctvo v Prahe a Plzni sa búrilo pre nedostatok potravín, bol Bradáč medzi poslancami, ktorí zasiahli a získali hladujúcemu robotníctvu nutné potraviny.

Mimo parlamentu pôsobil vo Viedni aj na poli kultúrnom, v prospech českého školstva, v spolku Komenského a na poli sociálne-humanitnom v spolku Českého srdca.

Bohatá predprevratová činnosť zosnulého otvárala mu po prevrate cestu na vodčie miesta demokracie, na ktorých mohol uplatňovať svoje vodcovské a politické schopnosti. Stal sa členom revolučného Národného shromaždenia a bol zvolený do poslaneckej snemovne vo všetkých štyroch volebných obdobiach. Nové funkcie, ktoré mu boly sverené, značne rozšíily obor jeho pôsobnosti a z činnosti dosiaľ viac hospodárskeho a kultúrneho rázu prechádza na činnosť prevážne politickú.

Ako poslanca vi díme ho pri práci v pléne, výboroch i v klube svojej strany, menovite v rokoch 1920 až 1929. V klube poslancov republikánskej strany bol najskôr jednateľom, pozdejšie podpredsedom. Svoje politické skúsenosti a odborné znalosti uplatňoval bohate ako člen branného a rozpočtového výboru. Na čele tohoto stál ako predseda od roku 1920 až do roku 1929. V tejto svojej funkcii prispel vynikajúcou merou k vypestovaniu tradície, ktorá sa ustálila na vecnom posudzovaní finačných záležitostí štátu.

V stykoch politických strán a ich predstaviteľov svojím konciliantným jednaním vedel odstrániť nejednu ťažkosť a uhľadiť mnohý rozpor; aj tu - ako v mnohom inom - bol učenlivým žiakom a jedným z najoddanejších spolupracovníkov zomrelého Antonína Švehlu. Jeho objektivita a tolerantnosť a s ňou spojené schopnosti prostriedkovať medzi politickými stranami a jeho neobyčajný smysel pre parlamentnú spoluprácu postavily ho na dobu troch rokov na čelo výkonného výboru strán tak zvanej občianskej koalície. Aj v tejto funkcii i potom našiel vždy cestu aj k stranám dočasnej opozície, práve preto, že duch spolupráce a družnosti, ktorý ho viedol v jeho verejnej činnosti, zostával mu mostom, ktorý ho spojoval aj s druhým brehom politického kolbišťa.

Členom vlády stal sa prvý raz v decembri roku 1929: bolo mu sverené ministerstvo zemedelstva v dobe, keď po prechodnom zlepšení aj v zemedelstve začaly sa javiť počiatky hospodárskeho poklesu. V ďalšej vláde, menovanej v októbri 1932, bol ministrom národnej obrany a ním zostal aj v druhej vláde Malypetrovej. Záujem verejnosti o armádu a zvýšené porozumenie parlamentu pre vojenské potreby bol dôsledkom nielen vývoja medzinárodných pomerov, ale aj Bradáčovej energie a jeho ušľachtilého úsilia.

Na ustavujúcej schôdzi snemovne, vyšlej z tohoročných májových volieb, bol posl. Bradáč zvolený jej predsedom. Bol zvolený za predsedu v dobe, keď demokratické sriadenia a parlamentarizmus postihly v niektorých štátoch Europy tvrdé otrasy. V tejto dobe v duchu, ktorý manifestoval výsledok májových volieb v Československej republike novozvolený predseda zdôraznil povinnosť "dbať vysokého postavenia zákonodarnej reprezentácie ľudu tohoto štátu v jeho ústavnom živote"."Jestliže parlamentarism je první a nejvýznačnější projev demokracie" - povedal vo svojej zahajovacej reči"pak je třeba přímo úzkostlivě dbáti, aby tento sbor, stojící v čele všem demokratickým zřízením, plnil bezvadně a obezřetně všecky své úkoly a obhájil svá nezadatelná práva.""Střežiti obé je povinností předsedy sněmovny" - týmito slovami označoval svoj najdôležitejší úkol. Krátka doba, po ktorú mu osud doprial tento úkol plniť, nám potvrdila, že voľbou zomrelého za predsedu poslaneckej snemovne vložili sme stráž nad našou demokraciou a parlamentarizmom do dobrých rúk, ktoré boly povolané viesť náš zákonodarny sbor v dnešných ťažkých dobách bez úrazu k zdarnému rozvoju, v duchu našej ústavy a k upevneniu dôvery občianstva v našu činnosť. Tým väčší je náš žial, že zákerná nemoc pozbavila zomrelého možnosti plniť a vyplniť vysoký úkol, ktorý sme mu sverili a ktorý si sám tak výstižne určil.

Bohumír Bradáč bol človekom konštruktívnej práce. Vedel robiť prácu drobnú i veľkorysú. lepšiu budúcnosť národa a jeho schopnosť k štátnej samostatnosti spatroval predovetkým v jeho kultúrnej a hospodárskej zdatnosti. Vedel myšlienku nielen vysloviť, ale aj uviesť ju činom vo skutok. Plnil krásne poslanie, ktorým je úsilie o lepší život človeka pracujúceho na pôde a pracujúceho človeka vôbec. Práca, ktorú vykonal v tomto smere, patrí k najvýznamnejším a zostane na vždy dokladom jeho pevnej vôle a vytrvalosti. Pri tom v službe potrebám vlastného stavu snažil sa vždy - verný zásadám a smerniciam svojho učiteľa a vodcu Antonína Švehlu uviesť do súladu záujem svojho stavu so záujmami ostatných odvetví ľudskej práce a tým aj so záujmami štátu.

Každému úradu, ktorý mu bol sverený, venoval sa celou dušou. Dbal málo svojho zdravia a záujmy jeho rodiny i záujmy vlastného hospodárstva často musely ustúpiť starosti o úkolv verejné. Patril k tým. ktorí dávajúc do služby celku všetko, dávajú v obeť osud svojich najbližších i samého seba.

Dosiahol ako občan najvyššie hodnosti, preca sa nezproneveril rodu a prostrediu, z ktorého vyšiel a v ktorom ztrávil i posledné chvíle svojho života.

Bol z tých, ktorí si doniesli do života neoceniteľné vlastnosti: úprimnú vôlu pre každého, veselú mysel, bodrosť a družnosť. Vlastnosti, ktoré i v politike - spojené s loyalitou a objektívnosťou, i politickou a národnostnou snášanlivosťou - odzbrojujú nepriateľa a tesnejšie pripútavajú priateľa. Tieto vlastnosti vedel uplatniť vo verejnom živote, vedľa svojho nadania, vzdelania, pilnosti, ochoty a nezištnosti; odtiaľ dlhý rad jeho úspechov, rad priateľov, rad zásluh. Jeho srdce neztvrdlo v mnohoročných politických zápasoch, zostával mi milým kolegom, s ktorým stretávali sme sa ako so spolupracovníkom a priateľom a nie ako politickým odporcom a stranníkom. Pri stykoch s ním ozýval sa vždy nie len rozum, ale i srdce.

V dobách dobrých i zlých vedel si zachovať duševnú rovnováhu, rozvahu a kľud. Neztrácal viery v lepšiu budúcnosť, bol optimista, ktorý svoju vieru v konečné úspechy. v dnešnej dobe tak prepotrebnú, vedel šíriť aj okolo seba.

Jeho predčasný odchod pripravil nás o jednoho z najvzácnejších priateľov a kolegov, z najlepších pracovníkov a štátnikov, o vzorného predsedu a vodcu. Preto v dejinách československej republikánskej demokracie a československého parlamentarizmu meno Bohumíra Bradáč a zostane zaznamenané na prednom mieste a jeho pamiatku zachováme si za vzor a príklad. (Poslanci usedají.)

Slávna snemovňa, vo smysle usnesenia predsedníctva a nepochybujúc o vašom súhlase, na znamenie hlbokého smutku snemovne prikročujem k zakončeniu tejto schôdze a oznamujem, že sa predsednílníctvo usnieslo, aby sa budúca schôdza konala v útorok, dňa 5. novembra, o 11.hodine predpoludním s denným poriadkom dnešnej shôdze končím schôdzu.

(Konec schůze ve 3 hod. 41 min. odpol.)