Jsou nějaké návrhy oprav nebo změn textových?

Zpravodaj posl. Bergmann: Nikoliv.

Místopředseda Langr (zvoní): Není změn.

Kdo ve druhém čtení souhlasí s osnovou zákona tak, jak ji posl. sněmovna přijala ve čtení prvém, nechť pozvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Tím posl. sněmovna přijala tuto osnovu zákona také ve čtení druhém.

Zbývá ještě hlasovati o dvou resolucích otištěných ve zprávě výborové.

Kdo s těmito resolucemi souhlasí, nechť pozvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Jsou přijaty.

Přijetím této osnovy vyřízeny jsou též iniciativní návrhy tisky 124 a 195 a petice č. 273.

Tím vyřízen jest 2. odstavec pořadu.

Nyní vykonáme hlasování o 3. odstavci pořadu, jímž jest:

Zpravodajem jest p. posl. Bergmann.

Osnova zákona má 4 paragrafy, nadpis zákona, nadpisy jednotlivých paragrafů a úvodní formuli.

Poněvadž není pozměňovacích návrhů, dám o celé osnově hlasovati najednou podle zprávy výborové. (Námitky nebyly.)

Námitek není.

Kdo tedy souhlasí s celou osnovou zákona, to jest s jejími 4 paragrafy, nadpisem zákona, nadpisy jednotlivých paragrafů a úvodní formulí podle zprávy výborové, nechť pozvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Tím posl. sněmovna přijala tuto osnovu zákona podle zprávy výborové ve čtení prvém.

Předsednictvo usneslo se podle §u 54, odst. 1 jedn. řádu, aby o této naléhavé osnově bylo čtení druhé provedeno v téže schůzi.

Přistoupíme proto ihned ke čtení druhému.

Jsou nějaké návrhy oprav nebo změn textových?

Zpravodaj posl. Bergmann: Nejsou.

Místopředseda Langr (zvoní): Není změn.

Kdo ve druhém čtení souhlasí s osnovou zákona tak, jak ji posl. sněmovna přijala ve čtení prvém, nechť pozvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Tím posl. sněmovna přijala tuto osnovu zákona také ve čtení druhém.

Tím vyřízen jest 3. odstavec pořadu.

Přistoupíme k projednávání dalšího odstavce pořadu, jímž jest:

Zpravodajem za omluveného posl. dr. Stránského jest p. posl. F. Richter. Dávám mu slovo.

Zpravodaj posl. F. Richter: Slavná sněmovno! Zákon 225 z r. 1933, který obsahuje ustanovení o ochraně osob zaměstnaných v redakcích, ve vydavatelstvech, administracích a expedicích politických týdeníků zastavených podle příslušných zákonů má v §u 11 ustanovení, které omezuje normy tohoto zákona na určité období, a to, jak ustanovení zákona praví: "platí ustanovení tato pro pracovní (služební) poměry zaměstnanců při periodických tiskopisech, jejichž vydávání bylo zastaveno do 31. prosince 1935 anebo o kterých do tohoto dne došlo k soudnímu rozhodnutí podle §u 34, čís. 1 zákona na ochranu republiky." Poněvadž ustanovení zákona se osvědčila v konkretních případech a poměry mluvící pro tato ustanovení dále trvají, předložila vláda pozměňovací osnovu, ve které se vypouští ustanovení o časovém omezení, v §u 1 cit. zákona obsažené. Tím tato osnova zákona nabývá časově neomezené účinnosti.

Navrhuji jménem ústavně-právního výboru, aby osnova zákona byla přijata ve znění, jak se na ní usnesl ústavně-právní výbor poslanecké sněmovny. (Souhlas.)

Místopředseda Langr (zvoní): K této věci jest přihlášen řečník, zahájím proto rozpravu.

Podle usnesení předsednictva navrhuji lhůtu řečnickou 20 minut. (Námitek nebylo.)

Námitek není. Navržená lhůta jest schválena.

Přihlášen je na straně "proti" p. posl. Haššík. Dávám mu slovo.

Posl. Haššík: Slávna snemovňa!

Leží tu pred nami vládny návrh tisk 158 ako doplnok zákona č. 225 zo dňa 6. decembra 1933, ktorý tesne súvisí so zákonom č. 201 zo dňa 25. októbra 1933. Tento vládny návrh je injekciou na predĺženie života takých výnimočných zjavov politických, ktoré sú v zásadnej protive nielen s demokraciou, ale aj s ústavnou listinou nášho štátu, ktorej § 2 preca jasne hovorí, že štát československý je demokratickou republikou. Vládny návrh už v dôvodovej zpráve jasne naznačuje, že sa tu jedná o predĺženie a doplnenie takého zákona, ktorého podstatou je politikum režimu. Veď už dôvodová zpráva vládneho návrhu č. 158 jasne povedá, že keď v r. 1933 bolo nutné na ochranu samostatnosti, ústavnej jednotnosti, celistvosti demokraticko-republikánskej formy a bezpečnosti Československej republiky podľa príslušných ustanovení zastaviť vydávanie niektorých periodických tlačív, ukázalo sa, že následky takéhoto zastavenia zhusta by mohly postihnúť osoby zcela nevinné, totiž osoby, zamestnané pri redakcii, administrácii a expedícii periodického tlačiva a technický personál zamestnaný pri jeho tlačení. Ďalej sa tu hovorí, že nový zákon povahou svojou je preca len rázu výnimečného a že je obvyklé podobné výnimečné zákony nevydávať na trvalo, ale vyčkať, ako sa v praxi osvedčia. Uvedené slová ukazujú jasne, že sa pri osnovaní zákona počítalo s tým, že bude nutné na konci r. 1935 znova uvážiť, zda by sa zákon nemal predĺžiť, a to zvlášte so zreteľom na skúsenosti s jeho prevádzaním získané. Po takmer 2 ročnom trvaní zákona ľzä povedať, že zákon už svojou púhou existenciou v mnohých prípadoch pomohol.

O tom, že oba zákony, tedy ako tento, tak i zákon o rozpúšťaní strán, ktorý tesne súvisí s osnovou zákona, o ktorej tuná jednáme, sú politikumom režimu, je nám dôkazom § 1, v ktorom výslovne stojí, že činnosť strany zastaviť alebo ju rozpustiť môže len vláda.

Naproti tomu § 5 tohože zákona vyslovuje, že vydávanie periodických tlačív, ktoré slúžily účelom strany pred zastavením jej činnosti alebo ktoré slúžia účelom strany, ktorej činnosť bola zastavená, môže zemský úrad zakázať. I z tohoto porovnania dá sa jasne usúdiť, že na proškribovaného zaľahne najprve koleso politickej vlády a zbytky rozdrví správny úrad zničením tlače.

Vrchol nie nedemokratického, ale priamo dešpotickeho počínania je § 16 zák. č. 201 z r. 1933, ktorý povedá, že rozpustením strany pozbývajú mandátu členovia zákonodarného sboru, ktorí boli zvoleni ako kandidáti volebnej strany, ktorej kandidátna listina znela na meno strany rozpustenej. A ďalej: Na mandáty uprázdnené po členoch strany rozpustenej náhradníci nenastupujú.

Ale ako je tu tedy rešpektovaný § 2 ústavnej listiny, ktorá preca jasne naznačuje, že všetka moc pochádza z ľudu a že ľud je najvyšším zdrojom štátnej moci a demokracie.

Ako prídu k tomu desať-, ba snáď stotisícové masy občianstva, aby boly pozbavené svojich občianskych práv vtedy, keď voči štátu plnia svoje eminentne občianske povinnosti, vojančia a dane platia, teda dávajú štátu k jeho existencii svoju krv a svoje majetky?

Akou demokratickou formulkou sa môže zakryť toto civilizovaného človeka nedôstojné, ba priamo barbarské moderné nevoľníctvo? Tu sa nám ukazuje jedna z najväčších medzier nášho demokratického a či nedemokratického zriadenia, keď snáď pre počin niekoľko jednotlivcov proškribované sú tisíce, ba môžeme smele povedať, státisíce riadnych občanov a pozbavované svojich najelementárnejších občianskych prav.

Nie v malej miere aj preto, že museli hlasovať na strany, ktoré sa im zafarbením pozdávajú, ale o exponentoch ktorých strán nepočuli snáď v živote ani len chýru.

Keby tu bol zrušený systém viazaných kandidátnych listín, keby tu bola mimo práv a povinností aj tak prepotrebná zodpovednosť zákonodarcu oproti svojim voličom a nie nezodpovedným politickým stanám, neboli by sme svedkami podobných absurdností a bezprávia v XX. storočí.

Aby sme jasne videli aj druhú stránku nášho verejného politického života, nech je mi dovolené v niekoľko črtoch poukázať na činnosť tých zodpovedných faktorov, ktorí neúprosnou rukou siahajú v každom prípade, hlavne keď ide o previnenie proti štátotvorným opozičným stranám a menovite proti Hlinkovej slovenskej ľudovej strane. Budem stručný a vecný, aby nám nebolo vytýkané, že s tohoto miesta hovoríme demagogicky.

Slávna snemovňa! Mnoho sa v poslednom čase hovorilo o tom, že spolitizovanie nezasahuje len naše verejné úrady, ale že preniká i do súdnictva. Ja by som si dovolil uviesť niekoľko konkrétnych prípadov, kde by som z kruhov sudcovských naznačil, že skutočne prepolitizovaný náš verejný život zasahuje i do kruhov sudcovských.

Tu mám citát zo "Sudcovských listov", kde v ročníku XV, č. 5 na strane 96 stojí (čte): ...docházejí nás v poslední době stále četnější stesky a upozornění na to, že v justiční službě začíná hráti prý při jmenování vedle odborné kvalifikace a často na její úkor velkou roli politické přesvědčení petentů... Pokládáme za svou povinnost...neumlčovati dále množící se hlasy v řadách soudců, vytýkající ohledy na politické přesvědčení uchazečů..." Je pre takéto domnenie nie-li tvrdenie - mnoho indícií.

Valorizovanie, t. j. prenikavé zvýšenie poplatkov bolo uzákonené. Odium za to zostalo na sudcoch celé, ale z finančného výnosu tohoto zvýšenia len zcela nepatrná čiastka bola obrátená na remunerácie sudcovské. Avšak ani tento sudcovský pôžitok nebol vôbec zákonom upravený, ale jeho priznávanie nielen všeobecne, ale zcela individuálne pre jednotlivých sudcov si rezervovala pre seba vláda. Aké nebezpečie tu hrozí samostatnému a nezávislému rozhodovaniu sudcov, netreba dokazovať. Boly o tom popísané tucty statí, ovšem dosiaľ zasa len nadarmo. Podobne i priznávanie "predsedníckych" prídavkov cestou administratívnou je ďalším dokladom snahy moci výkonnej po zvyšovaní finančnej závislosti sudcovskej.

Mimo toho dovolil by som si tu uviesť tiež dnes síce bezpredmetnú, ale preca, myslím, na tomto mieste aktuálnu vec natoľko, že ešte v r. 1933 bola podaná vládou osnova disciplinárneho zákona sudcovského, ktorá osnova len na naliehanie sudcovskej organizácie bola sňatá s denného poriadku a dodnes nebola vládou, poťažne snemovňou schválená. Toto by som len krátko uviedol na to, že v tomto prepolitizovanom živote zasahuje sa i do najchúlostivejšieho života štátneho, t. j. do sudcovskej moci.

Druhá vec je tu, sociálna disparita. Pri dnešnej nezamestnanosti, ktorá číta snáď do 800.000 duší, bolo by preca len dobré, keby tá demokracia, ktorá toľko ohľadu bere na drobnejších a ktorá má vlastne ten úkol, aby drobnejšieho človeka podporovala, starala sa vo verejnom živote, menovite vo vládnych kruhoch, o to, aby na jednej strane neboly kapitály hromadené a na druhej strane aby bol ten človek tak obťažený, že nevie, kam hlavu skloniť, že sa nemá kde vyspať a že dochádza často k sebevražde.

Niekoľko ukázok bych uviedol, ako sa na jednej strane hromadí kapitál a na druhej strane živnostníci a drobný ľud nevie, kde spať a páchajú často sebavraždy. Nechcem meno uvádzať, meno je vedľajšie, dôležitý je princip a vec. Jedon popredný politický činiteľ má nie menej a nie viac, len toľkoto funkcií: Je prísediacim zemského výboru v Brne, je správnym radcom národnej záložne zemedelskej v Brne, je správnym radcom Československej agrárnej banky v Prahe, je predsedom syndikátu repárskych akciových spoločností v Hodoníne, je predsedom cukrovaru Küffner v Břeclave, je predsedom roľníckeho akciového cukrovaru v Tovačove, je miestopredsedom akciovej spoločnosti pre priemysel cukrovarnícky v Hodoníne, je predsedom čsl. odboru zemedelskej rady v Brne, je členom správnej rady pre elektrizáciu u ministerstva verejných prací, je správnym radcom akc. spol. Julius Meinl v Prahe, je správnym radcom cukrovaru akc. spol. v Trebišove, je predsedom Stredomoravskej elektrárenskej spoločnosti v Přerove, je správnym radcom v prvej českej továrne na čokoládu, prv Küfferle, v Prahe, po pätnáste je správnym radcom akc. spol. Škoda v Plzni, (Hlasy: Kdo to je?), je správnym radcom vo Fryštáte, je predsedom Stredomoravského sväzu družstiev v Brne, je členom výboru Repárskej jednoty atď. atď. (Hlasy: Kdo to je?) Vedľajšie.

Tedy z tohoto vidíme jedno, že máme síce rôzne spolky, ktoré ochraňujú slabé zvieratá, máme spolky t. zv. ľudomilné a humánné, ktoré sa starajú, aby nebol trýznený ani len vtáčik, ani mačka, ale nemáme spolky, ktoré by sa postaraly o to, aby verejný činiteľ nebol trýznený takými funkciami, ktoré nemôže vôbec vykonávať, chudák, ktoré sa mu lepia na krk. (Potlesk.)

Je tu ďalší problém, a síce len krátko ho spomeniem. Je to skrytý a čiastočne aj verejný boj proti katolíkom. Nám tu bolo otvorene povedané z dosť vysokých kruhov, že katolíci budú mať v tomto štáte toľko práv, koľko si ich vybojujú. (Předsednictví se ujal předseda Malypetr.) My túto tézu a priori odmietame ako nedemokratickú, lebo v demokracii sa práva prisudzujú, ale o ne sa existenčne nebojuje, menovite aby katolík tu musel si práva eminentné, práva elementárne, ktoré mu patria, vybojovávať.

Druhá otázka tu bola, že vraj radšej nech zhynie štát, než aby maly byť povolené katolícke školy. Slávna snemovňa, divím sa, že cenzor tú stať nezhabal, keď bola v novinách. Ovšem môže to povedať kdekto, ale nie my, ktorí i za seba nepatrnejší výrok sme konfiškovaní a ničení. Vážená snemovňa, nikto s tohoto miesta nemá práva hovoriť, že nepovolíme katolícke škôly ani za cenu republiky. Tá republika je preca z 80 % složená z katolíkov, tak prosím, ak im patrí to, čo im dáva i protestantské Holandsko, v tej Československej katolickej republike by katolíci mali byť popolúškou? A malo by sa im merať ináč? Keď sa správne meria 5 % menšine, istej skupine, tak druhým, židom, protestantom - nehovorím proti - je treba, aby po tejto stránke nebolo také negatívne a priamo odporné stanovisko proti katolíkom v Československej republike. (Tak je!)

Bolestnou otázkou je § 8 a § 13 našej ústavnej listiny, kde sa ustaľuje, že voľby do senátu a poslaneckej snemovne sú prevádzané podľa pomerného zastúpenia. Pomerné zastúpenie, to by znamenalo, že podľa počtu obyvateľstva v jednotlivých krajoch má pripadnúť príslušný počet mandátov tak, ako to tá pomernosť vyžaduje. Naproti tomu konštatujeme, že Slovensko, ktorému podľa počtu obyvateľstva patrí 68 mandátov poslaneckých, dnes ich má len 58 a my v tom vidíme krivdu a žiadame na tomto mieste, aby táto krivda bola na Slovensku odčinená. Keď tomu Slovensku podľa ústavnej listiny patrí podľa pomerného zastúpenia 68 mandátov poslaneckých, nech to Slovensko tieto mandáty má a nie aby na tom zbytku mandátov koristil kde kto.

Ďalej uvádzam, že štátni zamestnanci, keď boli zvolení za poslancov, nemôžu zastávať verejné funkcie vo štátnych úradoch, kým neuplynie tak zv. jednoročné obdobie, a tu v ústavnej listine je výslovne povedané, že i v tom prípade, keď bývalý poslanec - štátny zamestnanec prechádza do iného oboru verejnej služby, musí jeden rok vydržať. Ja tu uvádzam, že Slovenská krajina dostala menovaného zčerstva prvého viceprezidenta - osoba je vedľajšia - ktorý je pragmatikálnym úradníkom aj v ministerstve zahraničia a ktorý bol menovaný práve teraz vyslancom vo Varšave. Odpusťte, je to preca len trochu divné, miesto odstúpivšieho viceprezidenta Jesenského zčerstva menovať nového viceprezidenta, ktorý je takto vyslancom vo Varšave.

Ale poviem tu aj iné prípady. Naša republika má t. zv. úsporné opatrenia, ktoré určujú, že v prvej a druhej hodnostnej triede, keď sa uprázdni miesto štátneho zamestnanca, má byť to miesto pol roku voľné z úsporných dôvodov. A čo my vidíme? Uprázdnilo sa miesto u krajinského úradu v Bratislave a zčerstva bol menovaný viceprezident nový. Prečo sa táto zásada úspornosti nedodržuje? (Posl. Polívka: Buďte rád, že to bol Slovák!) To sú principy a tu sme proti bez ohľadu na to, či je to Slovák alebo nie; nám ide o principy.