Náš kartelový zákon, ako poznáme jeho dosavádne praktické pôsobenie, mal len ten výsledok, že utužil právnu a praktickú formu kartelizovania celého nášho hospodárskeho a výrobného života. Nech sa účelnosť pôsobnosti kartelov odôvodňuje akokoľvek, preca vieme, že vo svojich konečných výsledkoch dosahuje toho, že reguluje výrobu tak, že sa stále zväčšuje počet nezamestnaných, zvyšuje prípadne výroba, zvyšujú ceny potrieb a nakoniec výsledok tohoto úsilia nemôže byť žiadny iný, len ten, že sa opätne zvyšujú zisky akcionárov.

Jeden úsek labyrintu dnešnej mizerie svetovej je nesporne v nedostatočnej organizácii výroby a distribúcie. Tomuto osudu do značnej miery prepadá i naša stavebná politika a boj s nezamestnanosťou. Kartelované sú cementárne, tehelne, továrne na inštalatérske potreby, či železné alebo iné, i producenti dreva. Majitelia lesov sú dnes sdružení v syndikáte, kde sú organizovaní nielen súkromní majitelia, ale sám štát, samotné obce a prípadne iné verejnoprávné útvary, ktoré sú členmi tohoto kartelu. Účelom ich organizácií nie je nič iného než to, aby dosiahly sníženie produkcie a zvýšenie cien svojich produktov na trhu drevárskom. Tedy tu zasa vidíme jeden organizačný útvar v našom hospodárskom výrobnom obore, ktorý bude náležitým spôsobom určovať ostatné faktory k uplatneniu svojich požiadavkov na úpravu cien týchto produktov smerom nahor. Tu je dostatočne videť, že nebude môcť byť účelne vyvinutý rozmach stavebného ruchu a nebudú dostatočne využité pravdepodobne ani skromné výhody, ktoré táto predloha poskytuje.

V ohľade právnom alebo verejnoprávnom vidíme veľký rozlom v rôznych obdobiach našej stavebnej politiky a v celkovom programe tejto politiky. Od 28. októbra 1918 až po naše dni vyznačuje sa preto krivka v obore stavebnej politiky veľmi vlnite. V r. 1919 až 1924 sú v platnosti zákony o stavebnom ruchu, ktorých účelom bolo umožniť čo najrýchlejšie dosiahnutie čo najväčšieho množstva bytového prostoru a bytových jednotiek. Táto doba preto vyznačuje sa vysokou stavebnou konjuktúrou, akej sme od tých čias nemali. Je samozrejmé, že táto vysoká stavebná konjunktúra mala tiež určitý účinok i na trhu stavebných hmôt, a práve stopy tejto nesprávnej cenovej politiky v obore stavebných hmôt odnášajú dnes po určitom rade rokov, po určitom odstupe nielen družstvá a obce, ale aj samotní jednotlivci, ktorí v tých dobách užívali dobrodenia zákona o stavebnom ruchu. Toto stanovisko v tej dobe, aby sa dosiahlo čo najrychlejšie a čo najviac bytov a bytového prostoru, bolo správne. Hovorí sa tiež dnes o ňom, že bolo nerozumné. Mám za to, že tí páni, ktorí užívajú tohoto posudzovania vtedajšej bytovej politiky nového štátu v dobe poválečnej, nedostatočne rešpektujú tú dobu a jej potreby a zabúdajú, že i náš nový štát mal práve v obore stavebnej bytovej politiky zvláštné, len jemu vlastné požiadavky, ktoré nemohol spôsobom iným riešiť len takto.

Stáva sa tu ale niečo iné. Od r. 1925 až do r. 1927 prestáva účinnosť zákonov o stavebnom ruchu a tu nastáva kríza stavebných živností. Ja chcem upozorniť na to, akou mierou v r. 1919 až 1924 a v jakom rozsahu sa využilo výhod zákona o stavebnom ruchu, a zvlášte aký účinok tento zákon v obore stavebnom mal na Slovensku. Vidíme, že sa v tej dobe postavilo 20.000 domov, kde je 67.000 bytov a 182.000 obytných miestností. Uznaný stavebný náklad činil 94.900 mil. Kč, zaručené a priame pôžičky štátu činily 3316 mil. Kč, príspevok štátu na 25 rokov činil 560 mil. Kč. Slovensko sa zúčastnilo na využití výhod zákona o stavebnom ruchu v r. 1919 až 1924 veľmi slabo. Postavilo sa na Slovensku 2950 domov, v ktorých je 6270 bytov. Uznaný stavebný náklad na tieto domy činil 470 mil. Kč, zaručené a priamo poskytnuté pôžičky činily 310 mil. Kč, príspevok štátu na 25 rokov činil 55 mil. Kč. Vidíme v celkom rozsahu postavených bytov a stavebných nákladov v pomere k počtu obyvateľstva, že Slovensko sa pomerne slabo účastnilo využitia výhod zákona o stavebnom ruchu. To nestalo sa z príčin, že by na Slovensku alebo v Podkarpatskej Rusi, kde vôbec sa nedá hovoriť o využití týchto výhod, nebola bývala potreba bytov, ale príčina bola jednak v nedostatku finančných prostriedkov, jednak v nedostatku organizácie úveru a ešte viac v tom, ze v tomto prvom 6ročí trvania republiky prežívali sme opravdu priamo detskú nemoc nielen z nedostatku organizácie úveru a iniciatívy, ale aj samostatného vlastného štátneho a hospodárskeho myslenia.

V neskoršej dobe, ačkoľvek zákony z r. 1927 a 1928 až po naše dni poskytovaly slabšie výhody finann čné alebo iné výhody materiálneho rázu, ako daňové oslobodenie atď., preca Slovensko sa zúčastnilo vo vyššej miere využitia týchto výhod a rozvinulo čulejší a usilovnejší stavebný ruch. Tu treba poukázať na zjav, že zákony o stavebnom ruchu, takto robené, ktoré majú vždy krátke, vopred obmedzené trvanie, vyvolávajú určitý konjunktúrny rozmach v obore stavebných živností, a tento konjunktúrny rozmach je ako odrazom zasa v tom, že podnikatelia, výrobcovia stavebných hmôt všeho druhu sa snažia, aby v tejto dobe konjunktúry to, čo stratili v dobe stagnácie v obore stavebníctva, si nahradili a usilujú sa, aby ceny stavebných hmôt podstatným spôsobom zvyšovali, ako sa to deje v tejto chvíli. A je potrebné konštatovať, že pre budúcnosť bude treba sa vyvarovať tejto úsekovej politike v obore stavebnom, i keď dnes zákonné osnovy, ktoré prejednávame, majú určitý charakter likvidačný, zvz lášte osnova zákona o ochrane nájomníkov; je preca len treba upozorniť, že bude potrebné opätovne využiť túto dobu k tomu, aby bol vypracovaný, ako som už spomenul, jednotný stavebný zákon hodnoty trvalej, ktorý nebude pôsobiť takým odrazom, aby sa vyvolávalo priamo živelné hnutie pre zvyšovanie cien stavebných hmôt po určitú dobu konjunktúry, po ktorú trvajú určité právne výhody zákonných opatrení štátnych.

Od r. 1931 až podnes reguloval sa stavebný ruch sám a zasa a objavila určitá kríza v obore stavebných živností. Z tejto príčiny bolo potrebné vyvolať opätovne v život zákon o stavebnom ruchu, ktorému sa dostáva ovšem na záruky štátu malý obnos, 300 mil. Kč. Súdim, že bude treba v roku budúcom opätovne sa postarať o to, aby obnos aspoň v tej výške ako dnes bol zaradený znova do zákona. Bude treba sa snažiť, aby takým spôsobom bolo náležite využité týchto ustanovení k odstráneniu nezamestnanosti aspoň na tomto úseku, lebo nedá sa hovoriť, že by stavebný ruch tak skromne finančne dotovaný mohol byť vzpruhou väčšieho rozmachu podnikania stavebného a podnikania v obore výroby stavebných hmôt i ostatných potrieb.

Je samozrejmé, že osnova nese určité nové znaky. Snaha o podpory a zabezpečenie bytov pre chudobných je zaiste najlepším výrazom sociálnej spravedlivosti tejto osnovy. Nedosahuje jej však plne, ani vtedy, keď vezmeme v úvahu, že tu vidím po prvý raz dobrý, ovšem ale len námet, ktorý má snahu dosiahnuť to, aby mohla byť poskytovaná podpora nezamestnaným robotníkom pri ich usídlovaní. Toto je zaiste otázka výsostnej dôležitosti spoločenskej a štátnej a nie len socialistickej.

Vzdor tejto skutočnosti vidíme na tomto poli veľa špatných rečí, a málo skutkov. Na nezamestnaných sa hromoží, vytýkajú sa im podpory, tak ako by nezamestnanosť a jej rozsah organizovali socialisti a nezamestnaní robotníci sami. Pri tom je podstatná príčina rozsahu nezamestnanosti zamlčovaná a obchádza sa okolo, bez toho, aby sa siahlo na jadro veci k jej potrebnému a možnému riešeniu.

Štatistika nezamestnaných, ako sme boli svedkami jej publikovania vo februári tohoto roku, ukazuje vo svojom rozložení po štáte, že je nezamestnanosť vyššia, ako bola v rokoch minulých, máme v mesiaci februári t. r. viac o 27.000 nezamestnaných proti tej istej dobe r. 1935. Je tiež povážlivým zjavom, že keď rozobereme štatistiku nezamestnaných podľa jednotlivých obvodov alebo okresov, tak zisťujeme, že nezamestnanosť stúpla v tých okresoch, v ktorých boly prevodzované verejné práce, ktoré sa skončily v prevážnej časti, a tu ostali opätovne robotníci nezamestnaní, lebo nie je možný ich návrat nazpäť do priemyslu, kde kedysi pôsobili. Preto je treba veľkého plánu osídlovacieho.

Z tejto príčiny tedy ministerstvo soc. pečlivosti preca sa dopracovalo k tomu, aby dosiahlo možnosti aspoň takejto položky, aká bude po prijatí pozmeňovacieho alebo doplňovacieho návrhu, v ktorom sa navrhuje nových 5 mil. Kc; to znamená, keď na bytovú pečlivosť a chudobných a na podporu na usídlenie nezamestnaných dostáva sa touto osnovou úhrada na prísspevok štátu okrúhle 7,500.000 Kč, že celkom poskytne sa obnos 12,500.000 Kč. Tak zaiste i toto samo o sebe treba oceniť a je treba vynasnažiť sa, aby ich bolo náležitým spôsobom užité, aby v tomto obore nová pôsobnosť v odstraňovaní nezamestnanosti nadobudla si v takom malom rozsahu potrebné praktické skúsenosti, aby sme rychle v najkratšej budúcnosti mohli riešiť účelnejšie a vo väčšom rosahu usídlovanie nezamestnaných a ich existenčné zabezpečovanie tak, ako to dnešné hospodárske a sociálné pomery vyžadujú a potrebujú.

Otázka kolonizácie dnes alebo usídlovania nezamestnaných v našom štáte nie je len otázkou vyhradne agrárnou, to nie je len otázka potrebného účelného hospodárskeho využitia zemedelskej pôdy, aby sa dosiahlo čo najlepšieho vyuzitia užitkovej pôdy, táto otázka je aj otázkou národohospodársskou a sociálnou.

Je treba postupovať účelne pri riešení krízy a predovšetkým nezamestnanosti, aby bola nezamestnaným opätovne zabezpečená existenčná základna. Osídlenie nemôže sa rozumeť len v takom rozsahu, pokiaľ ide o osídlenie prípadného poddolovaného územia, tátootázka musí byť riešená s hľadiska širšieho, a preto musí byť riešená práve v obore pôsobnosti ministerstva soc. pečlivosti. Bez náležitej súčinnosti ministerstva soc. pečlivosti a samozrejme financií nie je možno predpokladať účelného, prospešného a plne uspokojivého riešenia tejto otázky.

Je ešte treba zmieniť sa o ustanovení §u 1 osnovy zákona o stavebnom ruchu. Hlava táto pojednáva o opatrení stavebných pozemkov a ustanovuje zásadne, že je v prvom rade potrebné použiť ku stavbám podľa tohoto zákona pozemkov štátnych. K tomu, aby bolo učinené tomuto ustanoveniu zadosť, zákonodarca predpokladá, že stačí, keď v nasledujúcom odstavci sa hovorí, že žiadosti takto podané majú byť vybavené do 15 dní. Ale my vieme, že je treba k nadobudnutiu pozemku stavebného od štátu, nech je to ktorékoľvek odvetvie štátnej správy, najmenej jedného roku. Aby táto zdĺhavá doba bola odstránená, bude treba, aby medzi ministerstvom zemedelstva, ministerstvom ver. prác, soc. pečlivosti a financií došlo k dohode, kde by vopred - a snáď by bolo účelné to pojať do nariadenia vlády - sa zmocnily príslušné ministerstvá v určitom rozsahu ku zcudzeniu pozemkov státnych k účelom stavebným podľa zákona o stavebnom ruchu.

Jestliže sme dnes dospeli k tomu, že môžme aspoň tento skrovný zákon doniesť našej verejnosti a k ukľudneniu nášho verejného hospodárskeho a sociálneho života, končím s dôverou v život, že budeme pokračovať v zápase za víťazstvo demokracie a socializmu v presvedčení, že sa cez túto ťažkú, krušnú dobu prebijeme a dostaneme z biedy k lepšiemu životu chudobného pracujúceho ľudu tohoto štátu. (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Ke slovu není již nikdo přihlášen, rozprava je skončena.

Byly podány pozměňovací návrhy. Žádám, aby byly přečteny.

Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte): A. K osnově tisk 363:

1. Pozměňovací návrhy posl. dr Jar. Dolanského a Zápotockého:

V §u 42 se nahrazuje odst. 2 zněním:

" (2) Na udělení státní záruky mají právní nárok až do vyčerpání úhrnného obnosu (§ 48, odst. 1) jen tyto osoby, zaváží-li se, že nebudou na nájemném za byty v novostavbách jimi provedených požadovati více než 800 Kč ročně:

předně právnické osoby veřejného práva;

za druhé obecně prospěšná stavební sdružení;

za třetí osoby nemajetné na stavbu malého rodinného domku."

V §u 48 z nějž odst. 1:

" (1) Záruka státu může býti převzata za zápůjčky do úhrnné částky 1.000 milionů Kč."

V §u 58 budiž odst. 1 doplněn větou:

"Státní příspěvek bude udělen do úhrnné částky 100 milionů Kč ročně."

2. Pozměňovací návrh posl. dr Štůly:

V §u 37 nahrazují se slova "a 1938" slovy "až 1942".

§ 54 se škrtá.

3. Pozměňovací návrh posl. Dubického, Bečko, Jenšovského, Bezděka, Vávry, Tauba a Kunze:

V § 64 za konečná slova "č. 32 Sb. z. a n." buďtež vložena slova "a pokud tyto zbytky nestačí, další částky nepřesahující 5,000.000 Kč".

B. K osnově tisk 364:

4. Pozměňovací návrh posl. dr Jar. Dolanského a Schenka ke čl. I:

§ 1 nahrazuje se ustanovením:

Účinnost zákona ze dne 28. března 1928, čís. 44 Sb. z. a n., o ochraně nájemníků ve znění a se změnami podle zákona ze dne 27. března 1930, čís. 30 Sb. z. a n., zákona ze dne 26. listopadu 1930, čís. 166 Sb. z. a n., zákona ze dne 19. prosince 1931, čís. 210 Sb. z. a n., zákona ze dne 27. října 1932, čís. 164 Sb. z a n., zákona ze dne 30. března 1933, čís. 54 Sb. z. a n., zákona ze dne 22. prosince 1933, čís. 244 Sb. z. a n., zákona ze dne 23. února 1934, čís. 32 Sb. z. a n., a vládního nařízení ze dne 20. prosince 1935, čís. 259 Sb. z. a n., prodlužuje se až do dalšího zákonného opatření."

§§ 2, 4 až 6 se škrtají.

5. Pozměňovací návrhy posl. Dubického, Bečko, Jenšovského, Bezděka, Vávry, Tauba a Kunze:

Ve čl. I v §u 1 buďtež škrtnuta závěrečná slova "až do dalšího zákonného opatření."

Článek II se mění na znění:

Účinnost zákona ze dne 28. března 1928, č. 45 Sb. z. a n., o odkladu exekučního vyklizení místností, ve znění čl. II, § 2 zák. č. 32/ 1934 Sb. z. a n. se prodlužuje."

Článek III se mění na znění:

Účinnost ustanovení § 4 a §§ 9 a 16 zákona ze dne 11. července 1928, č. 118 Sb. z. a n., o mimořádných opatřeních bytové péče se prodlužuje."

Předseda (zvoní): Přistoupíme k doslovům pp. zpravodajů, a to nejprve o osnově zákona o stavebním ruchu (tisk 363).

Dávám slovo k doslovu zpravodaji výboru soc. politického, p. posl. Fr. Langrovi.

Zpravodaj posl. Fr. Langr: Slavná sněmovno! Provedená debata o osnově zákona o podpoře stavebního ruchu prokázala, že osnova zákona ve své tendenci podporovat stavebníky, kteří chtějí stavěti malé byty pro chudé, byla dobrá a že pokud tato osnova byla podrobena kritice, byla jí podrobena jenom potud, že někteří pánové se domnívali, že by podpory státu mohly býti vydatnější, aby tím výsledek zákona byl pronikavější.

Nebudu se zabývati vývody všech pánů, kteří mluvili k této osnově, ale přes to je mou povinností, abych alespoň uvedl některé výroky na pravou míru.

Je to zejména určitá výtka pana inž. Richtra, který prohlásil, že osnova zákona, kterou projednáváme, je horší zákona dosud platného. Domnívám se, že tato výtka pana kol. inž. Richtra vyplynula z neporozumění anebo nedopatření. Nemůže býti nejmenší pochybnosti, že právě projednávaná osnova zákona je ve svém meritu pro stavební ruch daleko prospěšnější nežli byl zákon dosud platný. Podle zákona z r. 1924 jsme poskytovali posledně přímé státní podpory stavebnímu ruchu. Potom nastalo mezidobí, kde stát poskytoval pouze státní záruku bez jakékoliv přímé podpory. Až teprve opětně r. 1930 přišla vláda s návrhem zákona, kterým se poskytovaly přímé podpory až do 3 % obcím a družstvům, které stavěly činžovní domy s malými byty do výměry 40 m² obytné plochy. Částky, které státní správa mohla poskytnouti ministerstvu soc. péče na podporu těchto staveb, byly ovšem nedostatečné, takže podpory, které byly zákonem stanoveny do 3 % stavebního nákladu, byly poskytovány v největší míře pouze 11/2 %, ve vzácných případech 2 % a pouze ve sporadických případech 2.5 %.

Nemohu tedy pochopiti, z jakých motivů nebo z jakých důvodů přišel pan inž. Richter k svému přesvědčení o osnově zákona, kterou nyní projednáváme a která podle hlavy V a VI poskytuje stavebníku, kterým je v tomto případě obec, tak vydatnou podporu, že obec je povinna se starati pouze o 3% úroku a úmoru, a kdy dokonce stát jde tak daleko, že tuto více než 3 % podporu celého stavebního nákladu poskytuje po celé trvání veškerých hypotek, to jest tak dlouho, pokud veškeré hypoteky nebudou zaplaceny. Tedy, vážení pánové, to je podpora dalekosáhlejší, než byla poskytována podle zákona z r. 1930. Pokud jde o daňové úlevy, ani tato osnova nezmenšuje nároků na daňové a poplatkové úlevy proti zákonu dosud platnému.

Další vývody, u kterých považuji za potřebné něco opraviti, jsou vývody pana kol. Chmelík a. Pan posl. Chmelík zde prohlásil, že socialistické strany nic neučinily pro podporu požadavků velkých měst, zejména Prahy, Brna, Bratislavy, Mor. Ostravy a Plzně, aby byla zákonem zavedena t. zv. stavební uzávěra.