Toto všetko bolo cieľuvedome pripravované a mohlo byť realizované, keby nebola bývala zasiahla závod hospodárska tieseň. Nebola postižená len Podbrezová, veď aj železnice vtedy vykazovaly miliardové schodky, a prekonali sme to. Podobne aj závod v Podbrezovej stal sa obeťou hospodárskej krízy a musel priniesť bolestné straty. A preca vedenie závodov nevyhodilo svojich robotníkov na dlažbu, ale hľadalo pre nich náhradné zamestnanie. Býv. hutníci dostali náhradné práce na stavbách štát. silníc u Kapušian a Podkriváňa, ktoré ministerstvo verejných prác vo svojej režii dalo spravovať VIII. odboru. Ľudia nestratili chleba, hoci bola obmedzená pracovná doba najprv na 5 a potom na 4 dni v týždni, a robotníctvo to statočne prijímalo s pochopením a sebazaprením, lebo verilo, že akonáhle príde doba lepšej konjunktúry, že sa vráti hoci skromný, ale preca len aký taký blahobyt. Súkromný po dnikateľ bol by na ulicu vysadil vyše polovicu robotníctva a dal ho štátu na krk, aby sa o nich staral podporami v nezamestnanosti. Vtedy nezamestnanosť bola v dôsledku hospodárskej tiesne lesného hospodárstva na Horehroní priamo tragická.

Ako sa nám javí obraz hospodárenia podniku r. 1936? Vykazuje sa bilančná strata 15,600.000 Kč, nad ktorou cifrou mnohí jednotlivci a nezasvätenci sa pozastavujú. Ale prizrime bližšie, čo tento pasívny podnik doniesol do štát. pokladnice. Nech je pasívny, platiť daně musel, a tak finančný erár získal 3,491.000 Kč na daniach. Na úrokoch splatil tento pasívny podnik eráru 5,442.000 Kč, čiže finančný erár z tejto pasívnej bilancie Podbrezovej prijal do svojej pokladnice 8,933.000 Kč. Železnica za dovoz surovín a vývoz hotových výrobkov prijala na tarifách 12,589.000 Kč, pošta získala 55.000 Kč, štátne lesy a statky 545.000 Kč a iné podniky celkom 30.000 Kč, čiže iné podniky z pasívneho podniku Podbrezovej získaly len za r. 1936 spolu s finančným erárom 22 mil. Kč.

Stav robotníctva v r. 1936 bol 3317, r. 1937 dosahuje vyše takmer 4.000. Strata bilančná na 1 robotníka prepočítaná javí sa síce v značnej čiastke, 4.703 Kč, ale štát z každého robotníka má príjem na daniach a na dopravnom 6.680 Kč a 1 robotník prispieva na odvod do štátnej pokladnice čiastkou 1.560 Kč, celkom 8.240 Kč.

Ale na čom sa nikto nepozastavil pri skúmaní bilančného schodku v Podbrezovej, je jedna vec. Je to nepredvídaná strata, ktorá nemohla byť ničím napravená a bola spôsobená rozbitím medzinárodného kartelu trúb a dosiahla v účetnom roku 1936 čiastky 7,387.451 Kč. To nezmohla štátna správa, závod toto nemohol odčiniť, ani ministerstvo verejných prác, pretože rozbitý kartel konkuroval neusmernenými cenami a my chcejúc na trhu medzinárodnom niečo odbaviť, museli sme podbízať sníženou cenou, a k tomu tieto straty.

Je samozrejmé, že v r. 1935 už bol podobný obraz, keď sa robil medzinárodný kartel rúrovieň. To bolo v marci r. 1935. Vtedy z aktíva takmer 700.000 klesá zisk rúrovne na 86.000 v mesiaci júni a v decembri vykazuje rúrovňa pasivum 3,466.000 Kč. Kto má odvahu obviňovať vedenie správy podniku, že toto mohol zamedziť? Nikto! Preto, že v tomto bol každý bezmocný a bezradný, pretože trh medzinárodný, na ktorom je tiež Československo závislé, prirodzene sa dotýka aj odbytu výrobkov československých.

R. 1937 bude podstatne lepší, veríme tomu. Sme odkázaní na zahraničný vývoz; môžeme na domácom trhu umiestiť iba 30% železiarskych výrobkov, a 70%, máme-li docieliť plnej kapacity výrobnej, musí byť umiestnených na medzinárodnom trhu. A hla! Za tým cieľom bola zriadená zvláštna štátna predajňa výrobkov železiarskych a hutníckych a v tejto štátnej predajne je zúčasnený tiež podnik podbrezovský od r. 1922, a síce kvótou 3˙608%. V odbyte trúb do 318 mm participuje Podbrezová kvótou 11˙438%. Ale toto všetko je pomerne málo, keď uvážime, že celé Československo je odkázané na železiarsky trh svetový kvótou iba 12˙63%.

Na základe tejto podrobnej ilustrácie stavu výroby a odbytu je nútne vyvrátiť už raz pre vždy tvrdenie, že Podbrezová vlastnou vinou pregazdovala 750 mil. a že nehospodárne preinvestovala podnik čiastkou 250 mil., čiže: že sa v Podbrezovej stratila celá miliarda. Za minulých 20 rokov bolo potrebné všade investícií a najmä v podniku, ktorý bol zastaralý, nebol moderný, ktorý chcel obstáť v konkurencii na svetovom trhu. A ani jedna investičná práca v Podbrezovej nebola nahodilá, nebola neúčelná, pretože bola odborne skúmaná, účelne kalkulovaná, ale bolo mimo síl vedenia podniku, aby vedel zdolať nepredvídané straty, spôsobené poklesom cien a rozbitím medzinárodných kartelov železiarskych. Investičné práce boly zväčša prevedené z odpisov na movitých a nemovitých hodnotách, celkom približne za celých 20 rokov v čiastke asi 125 mil. Kč, a investovaný kapitál na slušný úrok docielil asi toho istého obnosu, takže polovinu si závod zarobil a polovina mu bola požičaná ako každému druhému dlžníkovi.

Ale za týchto 20 rokov prijala štátna správa do svojej pokladnice - a som len približný v číslach, keď násobím výnos r. 1936 dvacatimi, a prichádzam k číslam: na daniach prijal štát z Podbrezovej okrúhle 70 mil. Kč, na úrokoch z investovaného kapitálu takmer 110 mil. Kč, za 20 rokov železnice prijaly za tarify takmer 240 mil. Kč, štátne lesy za drevo a iné veci 10 mil. Kč, pošta 1 mil. Kč a iné podniky 1/2 mil. Kč, takže aj tento pasívny podnik znamená do štátnej pokladnice nesporne značný prínos 431 mil. Kč. Neručím, že toto číslo je neomylne správne, ale dojdeme k blízkemu číslu, keď si spočítame všetky tieto povinnosti, ktoré železiarsky podnik v Podbrezovej vykonával neskreslene voči štátu a jednotlivým jeho správam.

Roky krízy boly všade, zastihly dráhy, ktoré stratily miliardové obnosy, pošta vykazovala tiež milionové straty a lesné hospodárstvo zachránili sme v dobe prítomnej jedine úpravou cien na domácom trhu do enormnej výšky, ktorú nik z nás nepredvídal.

Ministerstvu ver. prác ani štátnej správe železiarní v Podbrezovej nepodarí sa nikdy, aby sa mohly regulovať ceny železa a oceľových výrobkov pre svetový trh, pretože existuje medzinárodný cenový kartel výrobkov. To je nemožné očakávať, že by sa mohlo operáciou, vykonanou na dreve, podobne operovať i na železe.

Je potrebné, aby sa bližšie oboznámila slávna snemovňa, že v Podbrezovej nie je všetko tak zlé, ako sa vo verejnosti dnes všeobecne traduje. Sú odvetvia, ktoré sú aktívne. Kyslíkareň odviedla už čistého zisku 1 mil. Kč za r. 1937, zvýšila sa kapacita a výroba i čistý zisk elektrolytického závodu v Banskej Bystrici a výroba sama znamená jedinečný rekord.

Porovnávam k roku 1933, kedy bola výroba a odbyt výrobkov vo výši 20.365 tún, čiže 2.036 vagónov. Vtedy to bol rok najnižší, a hľa - v r. 1936 mali sme už odbyt výrobkov vo výške 35.757 tún a v r. 1937 máme odbyt výrobkov 54.000 tún, čiže 5.400 vagónov. Porovnáme-li tieto čísla percentuálne k r. 1933, javí sa nám r. 1936 zlepšením 75 %, r. 1937 zlepšením 170 %. Je prekonaný tiež rok najvyššej výkonnosti, r. 1929, ktorý vykazoval odbyt 39.073 tún. K zlepšeniu výkonnosti celej tejto oblasti účelne bol premyslený plán na zhodnotenie tepelnej energie a využitie elektrickej energie.

Je to nový podnik, solivar generála Štefánika, ktorý je budovaný predbežne na dve pánve s kapacitou 900 vagónov ročne. Táto kapacita výrobná môže byť podľa potreby ďalšou prístavbou zväčšená. Z vážnych dôvodov obrany štátu je zriadené pri solivare veľké skladište na 2000 vagónov zemitej soli a skladište na 300 vagónov čistej soli už vypracovanej. A zásoba jedlej soli znamená tiež istú hodnotu pre finančný erár a prirodzene aj pre obranu štátu. A tento solivar, ktorý je položený na veľmi dôležitej trati, ktorá bola rozšírená spojením Červenej Skaly s Margecanmi, približuje naše soľné bane v Slatinských Doloch o 200 km novému solivaru.

Nový podnik, rafineria zemných olejov v Dubovej, budovaný z vyšších záujmov obrany štátu, vykáže tiež čistý zisk a bol už odhadnutý pre rok 1937, keby bola bývala rafineria hotová, čiastkou 9 mil. Kč.

Ktoré cesty vedú k ozdraveniu podbrezovských podnikov?

1. Poskytnutie sníženia taríf pre dovoz surovín, koksu a hotových výrobkov, ktoré nesmierne zaťažujú výrobnú kalkuláciu. Na jednom vagóne je takmer 1000 Kč taríf. Dovoz koksu z Vítkovic stojí 1 vagón 800 Kč, Vítkovice majú koksiarne pri ruke a vysoké pece na mieste. Vysoké pece pre Podbrezovú sú 43 km vzdialené a ruda vypracovaná vysokou pecou sa musí dovážať po horskej trati, ktorá má mimoriadne drahé tarify, pretože je v jednom oddiele ozubená. Je potrebné, aby boly štátnemu podniku poskytnuté výhodnejšie tarify. Dovolí-li štát, aby boly poskytnuté výhody tarifné podniku Asbest, Dobšiná, pretože má polohu na hranici štátu, dostal-li Sfinx vo Fiľakove výhody, dostala-li chemická továrňa Hnúšťa-Likier a celý rad iných podnikov mimoriadne tarifné sľavy, prečo by nemohol štátny podnik dostať primeranú tarifnú sľavu, aby sa snížil tento deficit? Niekoľko milionov, poskytnutých v tarifných úľavách, podstatne by podniku pomohlo, a vykázala-li železnica deficity kedysi miliardové alebo stámilionové, rozdiel 2, 3 alebo 5 milionov pre výkaz strát tak veľkých u železničného podniku by nič neznamenal, ale pre podnik v Podbrezovej by znamenal naprosté uľahčenie.

2. Je treba snížiť úrok na úver investičný. Štát poskytuje bezúročné vklady istým opatreniam záchranným pre súkromné podniky, štát poskytol bezúročne vklad 150 mil. Kč, keď sa zriaďoval Štátny pozemkový úrad. Dosiaľ neni mi známo, bol-li tento obnos navrátený do štátnej pokladnice. Nám na Slovensku je známo, že roľníckym pokladniciam bolo svojho času dané každej 200.000 Kč účelového vkladu bezúročného a hradená bola pre prvý rok režia správy roľníckej pokladnice. Vieme, koľko tých roľníckych pokladníc na Slovensku je; keby ich bolo 50, znamená to účelový vklad v čiastke 10 mil. Kč bezúročne, a to by podniku pomohlo. Tu snáď platia "biblické" slová: "Štát iným pomáha, a sám sebe po tejto stránke snáď pomôcť nechce, alebo nevie."

3. Pre naliehavé investície, ktoré sme vyčítali, ktoré boly pripravené v dobách pred hospodárskou krízou, je samozrejme potrebný investičný kapitál. Pretože sa domáhame, aby bol tento kapitál bezúročný, myslím, aby bol vo väčšej miere poskytnutý pri najmenšom na 20 rokov. Keby sa vložilo do podniku 20 milionov Kč, rozvrhnutých amortizačne ročite na 1 milion Kč, na mesiac by pripadlo zaťaženia asi 80.000 Kč, docielila by sa výrobná kapacita asi 800 vagónov mesačne, čo by znamenalo zaťaženie na 1 vagón iba 100 Kč a na 1 q výrobku iba 1 Kč. A bola by zapojená Podbrezová k plnej výrobnej procedúre a mala by možnosť vykázať ďaleko väčšie hospodárske povznesenie. Účelné investície prirodzene zabezpečia plný výkon pracovných oddielov. Režia, ktorá je potrebná na 1 smenu v pracovnom oddiele, je značná a preto pri výrobe železiarskych výrobkov sa pracuje so stratou. Pri práci na dve smeny strata je podstatne menšia, až na 50 % a pri práci 3smenovej za 24 hodín znamená to úplne vyrovnanie a malý čistý zisk.

4. Podbrezová a všetky pričlenené odvetvia výroby potrebujú nielen investičný plán, ale aj pracovný plán. Tento pracovný plán predstavujem si nie nahodilý, chvíľkový, ale trvalý. A tento trvalý pracovný plán prirodzene musí byť sverený našim odborníkom. Parlament musí dôverovať našim odborníkom, štátnym úradníkom, pri ich osobnej odpovednosti, keď nám podajú zodpovedajúci plán výrobný a i celej reorganizácie podniku. Je samozrejmé, že do tak složitého podniku, ktorým je Podbrezová a ako je hutníctvo a železiarne, laikovia prirodzene sa budú rozumeť veľmi málo. Tu má slovo predovšetkým záujem obrany štátu. Premeškať čas znamená ohromné škody veľkého rozsahu, ktoré by sme plným právom v našom svedomí mohli nazvať dokonca aj vedomou vlastizradou. Do detailov, k čomu je Podbrezová predurčená, nebudem pochopiteľne z prirodzených dôvodov zachádzať.

5. V záujme zdravého obchodného prevozu je nútne, aby správe podniku bola poskytnutá širšia pravomoc, aspoň k nákupu surovín, najmä starého železa, keď je k tomu doba príhodná. Svojho času sa naskytla možnosť kúpiť 1 kg železa za 0.30 Kč, papírový súhlas nedošiel a dnes sa nakupuje staré železo za 0.90 Kč. Snáď niekomu napadne, že sú to nepatrné straty, ale pri vagónových a stávagónových zásielkach starého železa znamená to veľký peniaz aj po tejto stránke.

Je nútne, aby o prednesených podnetoch, ku ktorým som dospel na základe pečlivého štúdia a rozhovoru s odborníkmi, uvažoval slávny parlament a prirodzene i parlamentná úsporná a kontrolná komisia. Je to nútno v záujme ukľudnenia a pacifikácie Slovenska a konsolidácie celého tamojšieho kraja.

A teraz dovoľte, slávna snemovňa, abych prikročil k druhému ožehavému problému, ktorým je problém Dubovej, to je stavby štátnej rafinerie zemných olejov. Dva roky trvá kampaň proti Dubovej. Vyvolalo to mimoriadny rozruch v celej našej verejnosti. A prirodzene vážné ohlasy a obavy na Slovensku. Plán Dubovej bol budovaný za súhlasu a podnetu MNO. Pán kol. Srba ako verný obhájca nášho letectva neraz s tohoto miesta zdôrazniil, že nemáme vlastnú výrobu leteckého benzínu, hoci naftu máme svoju a od spojencov z Rumunska, event. aj z Ruska. Bolo a je povinnosťou štátu, aby si vyrábal letecký benzín vo vlastnej režii. Doba nám k tomu dáva mravný a vlastenecký príkaz, aby sa pomohlo obrane štátu výrobou leteckého benzínu, nezaťažaného obrovskými enormn ými ziskami súkromných spoločností. A keď sa myšlienka a plán Dubovej zrodily z podnetu MNO a MVP pripravilo detailný projekt, už sa narazilo na prvý odpor. Vyšiel z kruhov priemyselníkov. Z akročili sme proti intervencii zo súkromných podnikateľských kruhov spoločným zákrokom poslancov z 18. volebného kraja bansko-bystrického u pána predsedu vlády a presvedčili sme pána predsedu vlády o realizování tohoto plánu. Zjistili sme, kto intervenoval proti Dubovej. Nerobili sme z toho žiadnu verejnú otázku, pretože sme boli ubezpečení, že sa v práci bude pokračovať. Dnes už mohla Dubová vykazovať čistý zisk. Ako som spomenul, bol preliminovaný zisk na r. 1937 9 mil. Kč. Dôvody, ktoré boly položené proti Dubovej, boly nasledovné: Stávajúce rafinerie nemajú práce, vybuduje-li štát novú rafineriu, bude prevoz rafinerií súkromných úplne zničený. Ako vidíme, neobstál tento argument a neobstojí, pretože v súčasnej dobe boly podané tri žiadosti o povolenie nových rafinerií, Tieto intervencie z kruhov súkromnopodnikateľských spôsobily, že sa dostavba podniku odsunula. Dnes sa pracuje proti Dubovej inými argumentami, že vraj bola chybne kalkulovaná, že sa rozpočet prevýšil a že v tom musí byť niečo záhadného.

Išiel som na korene veci, venoval som jej svoju pozornosť a dospel som k nasledovnému zisteniu. Pôvodný plán, ako bol myslený náklad 13 mil. Kč, pre vyššie ciele nedostačoval. Museli byť plán zväčšený. Prirodzene stúpne rozpočet o vyššie čiastky, stavebné hmoty boly zdražené a železnice nepripustily zapojenie podniku až k samotnému závodu, miesto jednej prípojky sú dnes potrebné tri prípojky, vľačky, väčší komplex pôdy vykúpený, ohradzený a samozrejme aj zaplatený. Tu nestal sa žiadny nečestný čin, žiadna malverzácia a žiadne obvinenie nie je opodstatnené. A nás, slovenských poslancov, veľmi bolí, že inakým spôsobom pozerá se na stavby na iných miestach ako na stavby a podniky investované pre Slovensko. Preto odmietame rozhodne tento boj a túto argumentáciu proti Dubovej a žiadame, aby bolo konečne jasné, potrebuje-li štát pre svoje účely vlastnú výrobu leteckého benzínu alebo ponechá-li toto delikátne odvetvie výťažkom súkromného kapitálu.

Všetky štáty budujú si pre svoju obranu podobné podniky a náš štát musí si to uhájiť tiež. My na Slovensku posudzujeme všetky veci obzvlášte citlive, lebo každý zásah do hospodárskeho života Slovenska a znemožnenie nových investícií podlamuje dôveru k vláde, vieru v demokraciu a prirodzene vážne ohrožuje československú štátnu aj národnú jednotu. Využíva to neplodná opozícia, ktorej dodávame zbytočne agitačný materiál pre verejné prejavy aj pre demagogické články v časopisoch.

Zásah do života podniku v Podbrezovej zasiahne Slovensko na najcitlivejšom mieste, ohrožuje existenciu tisícov živiteľov rodín, preto sa nemôže nazvať neplodné kritizovanie štátotvornou politikou.

Problém Podbrezovej nedobudnul mimoriadneho ohlasu doma aj v cudzine. Vycítili sme, to je náš subjektívny dojem, že išlo v prvej fáze kritiky a útoku snáď dokonca o útok na pána ministra inž. Dostálka, v druhej fáze sme vycítili, že ide o útok na povolaných odborníkov v VII. odbore ministerstva ver. prác. Ale jedno bych prial našej československej verejnosti a všetkým, ktorí sa domnievajú, že verejnou kritikou poslúžili veci: keby bol býval československý rozhlas zaznamenal na zvukový pás relácie, čo nám hlásalo zahraničné radio z Varšavy, Berlína a Budapešti. To neboly zprávy, ktoré by potešily štátnikov, politikov a odborníkov. Rozširovalo sa, že sa kradlo, že sa stámilionové malverzácie páchaly, ač pri čistom svedomí každý i ten najtvrdší kritik musí si priznať, že preca len tak ďaleko celá situácia Podbrezovej nestojí. Bolo možné inou cestou k tejto veci dospeť a bolo možné vypočuť mienku odborníkov, aby sme skutočne zistili, sú-li vedúci činitelia aj tam aj v ministerstve na svojom mieste. Kritika a odsudzovanie závodov v Podbrezovej, umele zväčšované, poškodily česť celého štátneho podniku, poškodily čest úradníkov, čest zamestnancov a robotníkov aj najnižšej kategorie. V každom závode sa najdú jednotlivci chybujúci, ale tí bývajú v Podbrezovej exemplárne potrestaní, pre maličkosť, krádež vyletí aj smluvný úradník z práce. Tedy nie je možné rozširovať, generalizovať, že by tam všetko bolo nezdravé. A paušálne obvinovať odborníkov z neschopnosti a nečestnosti je preca len velmi vážna vec. Vítame, že parlamentná kontrolná komisia má vážnu snahu dopracovať sa určitého ozdravenia. Ale nepomôže veci, keď sa o stave podniku parlamentná komisia osobne na mieste nepresvedčí. (Tak jest!) Pokial viem, navštívila parlamentná úsporná komisia štátnu tabakovú továreň v Sedlci, navštívila aj štátny vzorný statok a bude vítaná jej vzácna návšteva v Podbrezovej nielen robotníctvom, ale aj úradníctvom, keď sa presvedčí na mieste, ako závod vyzerá a za akých podmienok sa pracuje.

Zpráva parlamentnej úspornej komisie zo dňa 27. januára bola predstihnutá článkom pána sen. Marchu vo "Venkove" 13. januára. Článok "Neupřímná hra" oznámil výsledky opatrenia pána ministra inž. Dostálka, ktoré učinil až 27. januára. Je divné, ako týchto 14 dní to bolo skorej známe. Pán sen. Marcha píše (čte): "Jsem rád, že jsme otázku deficitů v Podbrezové, které dosáhly od r. 1919 až do dnešního dne 3/4 miliardy Kč, positivně vyšetřili."

Veru nikde v jeho článku nestojí, že by sa niečo vyšetrilo, alebo že by sa niečo niekde vystihlo. Pán sen. Marcha má radosť, že bol zriadený zvláštny sekretariát pre kontrolu VII. odboru. Vítame tento sekretariát a budeme mať k nemu dôveru, bude-li na čele odborník. ktorý celému složitému VII. odboru bude plne rozumeť. A VII. odbor je jedným z najdelikátnejších a najodpovednejších odborov ministerstva verej. prác.

"Večer" uverejnil tiež zprávu o sosadení centrálneho riaditeľa Holického, že vraj bol vinník pristihnutý. Centrálny riaditeľ Holický nebol príčinou deficitu štátneho podniku, najmä nie vo výške, čo sa obyčajne tvrdí, 3/4 miliardy. Za jeho krátkeho obdobia ako centrálneho riaditeľa docielil závod enormnej výroby. Spočítal som r. 1936 o 75 %, r. 1937 o 170 %.

Bol preložený. Nebol sosadený, ako písal článok "Večera" o Podbrezovej. Ešte že nebol postavený ku stene. Obeť sa musila najsť. Kto prijde na jeho miesto, musí byť odborník, musí byť hutník, pretože tak veľký ohromný komplex oddelení výrobných nestačí teoretik zpracovávať.

Jedno neviem pochopiť: Koncom novembra, keď bola prejednávaná otázka štátneho rozpočtu, vyšly v "Pražských novinách" rozhovory s jednotlivými správcami štátnych podnikov, s p. prezidentom tabakovej režie dr Hladkým, p. gen. riaditeľom inž. Šimanom, jeho námestníkom inž. Čermákom, a v článku veľmi obsažnom prispel tiež k objasneniu štátnych podnikov aj pán generálny riaditeľ inž. dr K. Štauch. Objektívne v celom článku - všetky tie veci mám pripravené - vysvetlil, ako vznikly závody, aký bol vývoj, čo je potrebného a aké považuje účelné rozvážlivé opatrenia k výnosnosti podniku. Neviem pochopiť, keď tento článok bol za súhlasu pána ministra inž. Dostálka uverejnený, prečo toto generálnemu riaditeľovi bolo vytýkané ako nevecná polemika s parlamentnou úspornou komisiou? Keď to bolo dovolené, p. prezidentovi Hladkému, p. generálnemu riaditeľovi Šimanovi aj námestníkovi Čermákovi, prečo by to nemohlo byť dovolené aj tretiemu?

Budeme veľmi radi, keď všetko o Podbrezovej bude preskúmané a náležite uvedené do žiaducného normálneho života. Je to v záujme nielen celého štátu, ale aj celého podniku a najmä všetkých temer 4.000 zamestnancov.

A tu musím s uznaním sa vysloviť o ťažkej vyčerpávajúcej práci našich hutníkov v tomto podniku, ktorí pracujú za skromných podmienok plných 40 rokov a odcházajú na províziu s nepatrným grošom 250 až 300 Kč mesiačnej provízie. Dovolávajú sa plným právom ochrany štátu a žiadajú plným právom, aby za ťažkú zodpovednú prácu k obrane štátu bola venovaná im tiež pozornosť a boli považovaní tak, ako bývali za maďarskej éry, za štátnych zamestnancov. To bolí! Poznamenávam, že tento boj vedie akčný výbor pre poštátnenie robotníctva a že sa nedá tento boj o oprávnené požiadavky utlmiť. Teraz už to nejde.

Vážnosť doby nám prikazuje, aby sme dbali vecnosti a účelnosti viac ako litery predpisov. Apelujem na parlamentnú úspornú komisiu, aby čím skôr delegovala zo svojho stredu povolaných činiteľov, ktorí aj so základnými znalosťmi složitého podniku štátnych železiarní budú sa chceť oboznámiť (Místopředseda Vávra zvoní.), ale nech povolá aj tých, ktorých obviňuje, že sú príčinou toho alebo oného neúspechu, aby mohli na mieste objasniť podbrezovský problém, na mieste objasniť aj problém Dubovej.

Nehovorme len o obrane štátu, obrana štátu sa musí svedomite pripravovať a výzbroj znamená technickú prípravu. K tomu je Podbrezová určená, aby bola zreorganizovaná, zmodernizovaná, aby tiež prispela k bohatej výzbroji a vystroji aj moderná rafineria v Dubovej. Armáda sa nebude brániť len rukama, ale aj technickými zbraňami, a nedajme sa umlčať hlasmi sýčkov a neprajníkov, ktorí by radi videli, aby Podbrezová zo štátneho hospodárstva zmizla a včlenila sa do súkromného podnikania.

Vítame každú iniciatívu, ktorá prispieva k ozdraveniu a zdokonaleniu hospodárskeho života, a v závere apelujem na ministerstvo verejných prác, aby v systéme svojich sledných prác na Slovensku pamätovalo na ozivenie rudného baníctva, najmä dobývania medenej rudy. Celé stredné Slovensko má nevyčerpateľné zdroje medi a meď dnes na svetovom trhu stúpa, jej výroba bude primerane rentabilná, a keby nebola rentabilnou, musíme ju mať k obrane štátu, k obrane vlasti.

Nezabúdame na jedno, že Rakúsko bolo odvislé od výzbroje nemeckej iba preto, že samo nemalo dostatok zásoby medi. A je nútne si uvedomiť, aby sme vedeli, že stredné Slovensko je nevyčerpateľný zlatodol: Staré Hory, Ľubietová, Nová Baňa. Staviame tam železnice preto, aby sme oživili banícke podnikanie a baníckym podnikaním aby sme dali základ novému hospodárskemu životu. A Slovensko bude veľkorysým rezervoárom mravnej a hospodárskej posily československej štátnej jednoty, bude-li práve prácou, rozumným štátotvorným plánom uspokojené.

Preto veríme, že aj tieto skromné slová vecných pripomienok k Podbrezovej a Dubovej najdú patričných činiteľov, aby boli ochotní vecne skúmať život, existenciu a prosperitu podnikov, ktoré štátu, republike, demokracii a najmä Slovensku sú zdrojom kľudu, mieru a vernosti k životu.

Preto budeme tiež v tejto pevnej viere hlasovať pre štátnu uzáverku za r. 1936. (Potlesk.)

Místopředseda Vávra (zvoní): Přerušuji projednávání těchto odstavců, jakož i pořadu této schůze.

podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu obdrželi: na dnešní a zítřejší den posl. dr Kellner; na dnešní den posl. dr Zippelius.

přikázána žádost okr. soudu v Mor. Třebové ze dne 14. února 1938, č. Nt 5/38, za souhlas s trest. stíháním posl. Hollubeho pro přestupek pomluvy podle §u 2 zákona č. 108/33 Sb. z. a n. (č. J 320-IV).

Místopředseda Vávra sdělil, že se předsednictvo usneslo, aby se příští schůze konala v pátek dne 25. února t. r. o 10. hod. dopol. s

1 až 4. Nevyřízené odst. 1 až 4 pořadu 132. schůze.