Nechcem ďalej v podrobnostiach uvádzať, čo všeličo čaká na zverolekársku komoru. Nech sa páni odborníci v nej usilovne schádzajú, radia a usnášajú. Svoje odborné posudky, návrhy a rady nech predostierajú našej vláde a snemu, presvedčia sa, že ich práca nebude márna.
Pri tejto príležitosti nech mi je dovolené odchýliť sa od dnešného rokovacieho poriadku a reagovať na zákerné útoky, ktoré sa doma i v zahraničí vedú proti slovenskej vláde a proti všetkým autonomistom Slovákom. Vrhajú na nás hanu, že sme zradcovia slovanizmu tým, že sme sa odtrhli od Čechov, vyhlásili sme Slovenský štát, urobili sme pakt s Nemcami o 25ročnej garancii nášho štátu.
Nechcem tu zopakovať známe už polemiky o tom, čo zapríčinilo štátny rozchod medzi Slovákmi a Čechmi. Dejepisci to neskôr celkom objektívne popíšu. A že by tá dejinná pravda čím jasnejšie vysvitla, citujem tu dva doklady: "Opis tajného rozkazu veliteľstva četníckeho oddelenia v Brezne nad Hronom. Je to česky, budem sa snažiť to česky čítať.
Čís. jedn. 155 dôv.39.
Vec: Mimoriadne opatrenia voj. správy na Slovensku.
Brezno n. Hr., 10. marec 1939.
Podriadené veliteľstva.
Tajné - hneď.
Na rozkaz velit. VII. sboru č. j. 44 Taj./vel. 1939:
Státní moc na Slovensku podřizuje se dnešním dnem moci vojenské. Je nařízeno:
1. Vyhlaste ihned přísnou pohotovost Vašich příslušníků, pokud můžete vznésti na tyto celostátní spolehlivost. Celostátní nespolehlivé gážisti Vašeho stavu, jichž označení však pečlivé uvažte, vyřaďte ze služby, podrobte je spolehlivému dozoru, zásadně nespolehlivé internujte a předložte o nich zprávu posádkovému velitelství k dalšímu rozhodnutí.
2. Vylepené vyhlášky posádkovým velitelstvím podléhají státnímu dozoru a jako takové chraňte hlídkováním a při zjištění jich znehodnocování zakročte tým nejostřejším způsobem.
3. Podrobit cestující, ať cestují jakýmkoliv prostředkem přísné kontrole, aby nepřeváželi žádné zbraně, výbušiny, valuty, propagačný materiál a pod., podezřelé zadržte, odevzdejte voj. stráži s poukazem k předvedení posádkovému velitelství,
4. Poštovní a nádražní úřad je obsazen vojskem, telegrafů a telefonů smí se použíti pouze pro vojenské hovory. Vaše rozhovory služební na zvláštní povolení posádkového velitelství.
5. Obsaďte okamžitě veškerá velitelství neb střediska HG, zajistěte bezpečně veškerý jich písemný materiál a veškeré přítomné osoby zatkněte; výkon okamžitě hlaste velitelství posádky.
6. Osoby, které byly po 6. X. 1938 podle vašich vědomostí vyměněny osobami (byť i na velitelském místě) za politické radikály, zajistěte event. internujte, vyměňte a hlaste jich jména posádkovému velitelství, které vydá další rozkazy.
7. Podle možnosti pátrejte po soukromých rádio přijímačích, přijímacích zahraniční rozhlas a specielně po privátních radiovysílacích stanicích. V případě konkrétního zjištění, přístroje zabavte, odevzdejte posad, velitelství a majitele zatkněte.
8. Zahájte ihned zatýkání osob celostátně nespolehlivých dle Vašich seznamů, jakož i aktivních a neaktivních slovenských ministrů a poslanců, zvolených po 6. říjnu 1938 a nebezpečné členy HG, pokud jsou ve vašem dosahu. Zatčené eskortujte na posád. velitelství a znemožněte jim jakýkoliv styk s veřejností.
9. Cizincům odeberte cestovní dokumenty a doporučte jim zachovávání naprosté neutrality k událostem, při nichž jim nebude ublíženo. Současně učiňte opatření o jich osobní zajištění do event. předvedení na posádkové velitelství.
10. Vypátrejte ve Vašem obvode redakce resp. jich odbočky místních časopisu, v případe podezření provádějte preventivní censuru, resp. kartáčových otisků, bude-li podstatné podezření, predložte hlásení posád. velitelství, které další zařídí.
11. Vzpoury, jež by se případně u Vás objevily, potlačte bezohledně všemi prostředky.
12. Zločiny civilního obyvatelstva, které jsou uvedené ve vyhlášce, potlačte způsobem tím, jak nařizuje vydaná vyhláška.
S vašimi orgány, kteří by tak neučinili, bude naloženo jako se zbabělci ve válce.
13. Vyřizování si osobních záležitostí ve smyslu osobní msty prísně zakazuji.
14. Veškerá hlásení, pokud se týkají tohoto rozkazu a jsou nutná, předkládejte ihned, jinak vždy dvakrát denně posádkovému velitelství. Průpisy důležitých hlášení předkládejte též velit. četn. odděl. Osobní dorozumení v místech posádky resp. hlášení denně vždy.
15. Spojení s posádkovým velitelstvím udržujte ustavičně za každých podmínek.
16. V případě potreby zesílení Vaši moci na význačních místech, obráťte se na posádkové velitelství.
Velitel oddělení: mjr. Stříhavka v. r.
Druhý rozkaz, ten je už po slovensky:
Rozkaz veliteľstva četníckeho oddelenia Brezno n. Hronom č. j. 155 dôv. 39 zo dňa 10. marca 1939.
1. Odobrať odznaky členom HG, pokiaľ ich nosia na rukávoch, límcoch, čapiciach, klopách a pod.
2. Mená týchto poznamenať a ihned oznámiť s patričným udaním najbližšiemu voj. veliteľstvu, kde budú trestaní peňažitou pokutou, ktorej výška bude stanovená.
Nosenie stejnokroja HG je zakázané. Objaví-li sa niekto v stejnokroji HG, nech je predvedený najbližšiemu posádkovému veliteľstvu.
3. Četníci, ktorí boli daní k dispozícii, nastúpia ihneď službu vo svojej bývalej funkcii, pokiaľ sa zdržujú v obvode velit. četn. oddelenia Brezno n. Hronom.
Veliteľ oddelenia: Mjr. Stříhavka v. r.
Pri tejto príležitosti musíme svoje poznámky povedať. Z týchto dvoch dokumentov vidieť najlepšie, že kto siahol zákerne na slobodu Slovákov, kto chystal a spáchal zradu na slavianskej cti a bratskosti. Preto naši ohovárači vo vlastnom záujme mali by opatrne mlčať a ani nespomínať výraz "zradcovia Slavianstva".
Slováci horlili za úprimné spolunažívanie slavianskych národov. Len - žiaľ mnohé trpké sklamania naučily nás už byť opatrnými aj voči poniektorým slavianskym bratom.
V pražskom parlamente českí a čechoslovácki poslanci a senátori chceli znemožniť prácu autonomistických poslancov a senátorov. Ani na spoločnú poradu, Hlinkom svolanú, nechceli prísť čechoslovácki poslanci, lebo im to - vraj - nedovolily ich kluby.
Jedine nemeckí nacionalistickí poslanci a senátori nám boli na pomoci. Tzv. Slaviani nami pohŕdali a Neslaviani nám pomáhali. Nuž nie div, že za týchto pomoc naučili sme sa byť povďačnými.
Tí, ktorí nám vytýkajú zradu na Slavianstve, nech si spytujú svoje svedomie a nech hľadia naprávať to, čoho sa boli na slovenskom národe dopustili. Vtedy snáď staré rany zacelejú a môže nastať tá pravá korektná slavianska vzájomnosť. (Búrlivý potlesk.)
Podpredseda dr. Mederly:
Udeľujem slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu poslancovi Morovi.
Poslanec Mora: Slávny Snem!
Materskými prsníkmi slovenského národa sú poľnohospodárstvo a priemysel. Teraz, keď máme historickú príležitosť ukázať svetu i sami sebe našu životaschopnosť, musíme jednému i druhému venovať zvýšenú pozornosť. Náš režim raz nebude posudzovaný len podľa toho, jaký mal program, ale predovšetkým podľa toho, koľkým príslušníkom nášho národa jeho politika umožnila do sýta sa najesť a poriadne sa obliecť.
Treba vítať každú snahu, smerujúcu k dobru celku. Takou je i návrh zákona na zriadenie Zverolekárskej komory, ktorý máme dnes prijať. Isteže máme nesporný záujem na tom, aby sme mali existenčne uspokojených a na výške svojho povolania stojacich zverolekárov, lebo dobytkárstvo je dôležitou súčiastkou nášho poľnohospodárstva. Avšak, keď máme záujem o to, aby ovce nemalý motolice, ošípané červienku, alebo kone kach, musíme mať ešte vyšší záujem o to, aby naši ľudia, zamestnaní v poľnohospodárstve, boli zdraví.
Myslím, že nebude celkom bez súvislosti s osnovou, ležiacou na našich pultoch, keď i o tomto bude tu reč. Človek je vždy predpokladom všetkých hodnôt zemských a tieto svoju cenu majú len skrze neho. Náš chlieb jeme z rúk roľníkov a poľnohospodárskych robotníkov. Kým o prvých čo-to vieme, o druhých, hoci tvoria veľmi značnú čiastku nášho národa, nevieme takmer nič.
Poľnohospodársky robotník, to je ten zabudnutý muž slovenského národa. Keď srbská matka chce zle želať svojmu synkovi, tak mu povie: Bodaj by bol z teba pešiak. Keby slovenská mať chcela zle priať svojmu dieťaťu, úplne postačí, keď mu zaželá, aby sa z neho stal poľnohospodársky robotník alebo robotníčka. (Potlesk.) Čím bol kedysi v Taliansku cafone, v Mexiku peon, tým je do dneska - bohužiaľ - na Slovensku poľnohospodársky robotník.
Túto živú biedu našich úrodnejších nív delíme na tri kategórie. Prví sú deputátnici, druhí tovarichári, čiže nádeníci a tretí sezónni robotníci. Právne postavenie deputátnikov ešte vždy u nás upravuje zákonný článok XLV. z roku 1907. Politika uhorských vlád niekdajších predovšetkým sledovala majetkové posilnenie t. zv. historických rodov. Koľko práv boli ochotní maďarskí magnáti doželať svojim bírešom, vieme si predstaviť všetci. Avšak i na podklade tohto zákona deputátnik má na príklad nárok na zdravotne nezávadný, zákonitým predpisom vyhovujúci byt. Zatiaľ však - a to tvrdím z vlastnej skúsenosti - 90% deputátnických bytov na Slovensku žiadnym zákonitým predpisom nezodpovedá a zdravotné komisie okresných úradov, ktoré by v tomto smere maly konať svoju povinnosť, spia spánkom spravodlivých.
Žriedlom životnej sily slovenského národa nie sú paláce ani vily, sú dedinské chalupy a byty deputátnikov. Poznám v najbližšom okolí Bratislavy majer, kde 10 deputátnikov má 60 detí vo veku od jedného do 16 rokov. Avšak poznám i majer, kde statkár z jednoho chatrného deputátnického bytu dal jednoducho spraviť dva. Jeho deputátnik, majúci 8 detí, do zúženej kutice ledva mohol umiestiť dve postele a následok: staršie detí deputátnika museli spávať v maštali pri koňoch a kravách. Neviem príčinu, prečo by som mal zamlčať meno tohto vynaliezavého pána statkára, je to nejaký Aron alebo Ábel Deutelbaum v Alekšinciach pri Hlohovci.
Páni, nie je to žiadna demagógia, ale holá skutočnosť, že na mnohých majeroch dodnes je lepšie postarané o umiestenie dobytka, ako o ubytovanie ľudí. Čestnú výnimku v tomto smere tvorí štátny majer vo Vigľaš Pstruši, kde deputátnici ozaj slušne a dôstojne bývajú. Práve preto, že sme malý národ, musí nám záležať veľmi na živote a zdraví každého jednotlivca. Neviem si však predstaviť, akým spôsobom môže vyrásť zdravý človek z dieťaťa deputátnika, ktoré ešte, kým je malé a kým leží v belčove, už je vystavené rôznym tým útrapám a nepríjemnostiam. Špina mu padá z povaly do očičiek, musí dýchať výpary z hlinenej dlažby, obnovovanej každý týždeň, viete čím, nechcem sa vysloviť.
Donútiť statkárov k tomu, aby mali svojich deputátnikov, ale aj iných robotníkov slušne ubytovaných, značí zachrániť pre národ stovky ak nie tisíce jednotlivcov a mimo iného by značilo rozvinutie stavebného ruchu, ktorý nám dnes - bohužiaľ - na obe nohy kulhá.
Hovoriac o deputátnikoch, nemôžem nespomenúť ich žalostné biedne mzdy. Celoročný príjem deputátnika na najúrodnejších krajoch Slovenska, teda deputátsky plat, činí 4.740 K. v hornatých krajoch dokonca len 4.362 K. Zdôrazňujem, ide o plat za celoročnú prácu od svitu do tmy a aj to len tam, kde je v platnosti deputátnická smluva. Keďže ale veľká väčšina statkárov platila ešte menej, statkárske organizácie a naša robotnícka tohto roku požiadaly vládu, aby deputátnická smluva bola vyhlásená za záväznú. Stalo sa tak ešte 25. marca tohto roku a nie som sám, ktorý to ťažko nesiem, ale viem si vysvetliť, prečo deputátnická smluva dodnes za záväznú vyhlásená nebola. Či azda závidí niekto deputátnikovi, pre ktorého i lacná cigareta je prepychom a nové šaty dokonca životnou udalosťou, že konečne má vedieť za čo robí? Deputátnici sú veľmi trpezliví ľudia, avšak ich trpezlivosť má tiež hranice.
Napriek tomu, že mzda deputátnikov je takto bolestne biedna, sú vlastne títo medzi poľnohospodárskymi robotníkmi takou aristokraciou. Ľahko je byť medzi slepými jednookému kráľom. Nepomerne horšie na tom sú na pr. nádenníci, čiže tovarichári. Týchto zamestnávateľ zavolá do práce vtedy, keď ich potrebuje. Ako žili predtým, ako žili potom, to ho vôbec nezaujíma. Mzdy pre nádenníkov, pre tovarichárov vyhlasoval každým rokom krajinský úrad. Tohto roku to zabudol spraviť, hoci všetko je drahšie, ako bolo vlani. Následkom tejto zábudlivosti krajinského úradu niektorí statkári, ponajviac židovskí, využívajú to k tomu, že platia deputátnikom podstatne menej, ako im platili takto rok (Hluk). Mzda 12 K. pre muža, 8 K pre ženu za prácu od svitu do tmy nie je nijako neobvyklá dnes, ba sú statky - a to nielen tých pánov, ktorí svätia sobotu, ale aj takých, ktorí svätia nedeľu - že platia ešte menej. Je vlastne dôkazom veľkej chudoby slovenského ľudu, že za tieto mzdy ešte vždy má kto okopávať repu.
Sme za to - to s tým súvisí - aby vláda zaistila rentabilitu poľnohospodárskeho podnikania. Každý je hoden mzdy svojej, avšak musí byť bezpodmienečne zaistená i slušná mzda poľnohospodárskych robotníkov všetkých kategórií. Pre mnohých je to nie tak samozrejmé, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Nikto vážne nemôže tvrdiť, že zavedením obilného monopolu na pr. statkári nezískali, ale páni statkári vo veľkej väčšine o ten svoj zisk nijakým spôsobom sa nechcú deliť s poľnohospodárskymi robotníkmi a mnohí dosiaľ platia presne také biedne mzdy, ako platili pred zavedením obilného monopolu.
(Predsedania sa ujal predseda snemu dr. Sokol.)
Sezónnych poľnohospodárskych robotníkov na Slovensku máme vyše 100.000. Len malá čiastka z nich nachádza umiestenie doma. Ubytovanie týchto na majeroch tiež nie je vyhovujúce, tým menej ideálne. Bývajú pomiešaní ako myši v slame, chlapi so ženami spolu. (Výkrik: To je pravda. Aj na Trnavskú je tak!) Veľká väčšina našich poľnohospodárskych robotníkov dosiaľ je odkázaná na prácu v cudzine. Tohto roku ich máme len v samotnom Nemecku vyše 35.000 a okrem toho ťažko zistiteľné množstvo v Čechách a vo Francúzsku. Dostal som pred zasadnutím snemu do rúk úradný výpočet toho, koľko bude činiť mzda našich poľnohospodárskych robotníkov, zamestnaných v Nemecku. Závratnú sumu: 211,252.328 korún. Poznamenávam, že táto mzda mohla byť o celých 10 percient vyššia celková, keby tu neboly bývalý určité zásahy zo strany určitých slovenských hospodárskych činiteľov. Títo (Výkrik: Kto je to?) pred Bohom a svojím svedomím musia zodpovedať zato, že doniesli o 20 miliónov slovenských poľnohospodárskych robotníkov a slovenské národohospodárstvo.
Nie sme tak bohatí, aby sme s ľahkým srdcom mohli sa zrieknuť tých hodnôt, ktoré naši ľudia pre cudzinu dosiaľ vytvárajú svojimi rukami. Ani si to nepredstavujeme tak, že zmena nastane len v tom, že budeme v budúcnosti ľudí lifrovať miesto do Francúzska do Nemecka. My sa v štátnom a v národnom záujme musíme usilovať bezpodmienečne o to, aby na Slovensku mal čím najskôr zaistenú prácu každý, kto pracovať vie a kto pracovať chce. (Tak je!) Do toho času, kým sa nám nepodarí stvoriť pracovnú príležitosť pre všetkých synov a dcéry nášho národa na zárobok odkázaných, musíme sa usilovať byť aspoň na kultúrnej pomoci tým, ktorí z našej krvi sú v cudzine a musíme sa starať o to, aby sa nám neodcudzil ani jeden z nich.
Problém zdravia u tovarichárov a sezónnych robotníkov je trocha zvláštny. V lete, kým je práca a kým sú pre prípad nemoci poistení, nemôžu byť chorí aj keď sa dobre necítia, lebo by prišli o zárobok. V zime, keď by zase mali času na to, aby boli chorí, nemajú nároku na lekára a na lieky z poistenia, lebo ochranná lehota trvá nanajvýš 6 týždňov. Možno tomu odpomôcť bez ďalších ťažkostí, keď sa u statkárov nájde porozumenie pre takú maličkosť, akou je zdravie ich robotníkov. Treba totiž zaviesť zimmé nemocenské poistenie pre tovarychárov a sezónnych robotníkov. Toto by podľa výpočtu odborníkov pri jednej osobe stálo 32 Ks a bolo by prevedené tak, že by nárok na lekára a lieky nemal len poistenec, ale i jeho rodinní príslušníci. Keď sa podarí uskutočniť túto myšlienku, podarí sa tisíce ľudí oslobodiť nielen od bolestí, ale i od takzvaných sociálnych chorôb, ako je svrab alebo trachom, ktorý sa, bohužiaľ, ešte vždycky, menovite v dedinách, z ktorých sa regrutujú sezónni robotníci, vyskytuje.
Dovoľte mi niekoľko slov i o úteku z dedín do miest. Tento má niekoľko príčin. Fakt je však, že utekať v žiadnom prípade neznamená unikať pred dobrým. Tu nepomôže filozofovanie, tu nepomôžu ankety, tu nepomôžu náreky. Hať, ktorou možno zamedziť ďalší nežiadúci odliv ľudu z dedín do miest, má predovšetkým meno: spravodlivá mzda. Okrem toho, sú tu ešte iné prostriedky, ktoré treba čím najskôr použiť, kým tento problém u nás nebude tak hrozivý, ako je v Protektoráte, alebo povedzme v Anglicku. My všetci vieme, akú príťažlivosť, aký pôvab pre nášho jednoduchého človeka má vlastná strecha. Veľa by v tomto smere značilo tiež, keby sa poľnohospodárskym robotníkom umožnila stavba domkov. Príslušný návrh dostal pán ministerský predseda i sociálne oddelenie ministerstva vnútra s kalkuláciou, začo a ako by sa to dalo postaviť. Budeme veľmi šťastní, keď tento návrh nezostane len návrhom a tento plán plánom.
Každý národ má raz v dejinách svoju šťastnú dobu. Anglicko malo svoju viktoriánsku, Rakúsko malo svoju jozefínsku, prečo by sme ju konečne nemohli i my mať a prečo by táto doba v dejinách raz nemohla niesť meno, ako - povedzme tisovská? Bude to možné, keď sa všetci budeme o to usilovať, ale menovite keď sa budeme všetci starať o to, aby sa naše slová kryly i s našimi skutkami. Zle by sme slúžili nášmu národnému spoločenstvu, keby v záujme zdanlivej národnej solidarity zakrývali sme pravdu. Naša národná solidarita musí byť opravdivá. A takou bude len potom, keď proces delenia príjmov, ako ovocia práce bude ozaj taký, aký má byť, lebo tento bude zaťažkávajúcou skúškou tej našej národnej solidarity. Toto by si malí uvedomiť všetci zamestnávatelia, menovite poľnohospodárski zamestnávatelia na Slovensku, a to bez rozdielu národnosti a konfesie. (Búrlivý potlesk.)
Predseda dr. Sokol:
Nakoľko sa viac rečníkov neprihlásilo, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Záverečné slovo majú zpravodaji, páni poslanci dr. Opluštil a dr. inž. Zaťko. (Zpravodajovia sa zriekli slova.)
Predseda dr. Sokol zvoní:
Nakoľko sa páni zpravodajovia zriekli záverečného slova, prikročujeme k hlasovaniu.
Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 21 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Námietok niet.
Kto súhlasí s osnovou zákona, to jest s jej 21 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku. (Deje sa.)
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových jednohlasne.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 54, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tejto schôdzke.
Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o Zverolekárskej komore.
Zpravodajmi sú páni poslanci: dr. Opluštil a dr. inž. Zaťko.
Sú nejaké návrhy na opravu alebo zmenu textu?
Zpravodaji: Nie sú.
Predseda: dr. Sokol (zvoní). Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je vybavený prvý bod programu a teraz prikročíme k druhému bodu programu, ktorým je:
2. Zpráva imunitného výboru o žiadosti hlavného štátneho zastupiteľstva v Levoči, aby snem súhlasil so zavedením trestného pokračovania proti poslancovi Andrejovi Germuškovi.
Zpravodajom je pán poslanec Vladimír Moravčík. Udeľujem mu slovo.
Zpravodaj Moravčík:
Slávny snem!
Hlavné štátne zastupiteľstvo v Levoči žiada, aby snem súhlasil so zavedením trestného pokračovania proti pánu poslancovi Germuškovi pre prečin pomluvy podľa § 2 a 3 zákona 108/33 Sb. z. a n.
Imunitný výbor, posudzujúc inkriminovaný článok obvineného poslanca, považuje ho za prirodzené reagovanie slovenského sebavedomia na nežičlivý politický postoj žalujúcej strany. Nevidí preto v žalovanom článku také ohrozenie verejného poriadku, ktoré by odôvodňovalo vyzdvihnutie poslaneckej imunity a navrhuje, aby slovenský snem nedal súhlas k zavedeniu trestného pokračovania.
Predseda dr. Sokol (zvoní):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá a prikročíme k hlasovaniu.
Pán posl. Moravčík, ako zpravodaj imunitného výboru navrhuje, aby snem nedal súhlas k zavedeniu trestného pokračovania proti posl. Germuškovi.
Kto súhlasí s týmto návrhom pána zpravodaja, nech zdvihne ruku!
(Deje sa.)
To je väčšina. Zisťujem, že snem sa usniesol nedať súhlas k zavedeniu trestného pokračovania proti posl. Germuškovi.
Prikročíme k tretiemu bodu programu, ktorým je:
3. Zpráva imunitného výboru o žiadosti disciplinárnej komisie I. inštancie pri krajinskom úrade v Bratislave, aby snem súhlasil so zavedením disciplinárneho pokračovania proti poslancovi Júliusovi Maguthovi.
Zpravodajom je pán poslanec Vladimír Moravčík. Udeľujem mu slovo.
Zpravodaj Moravčík:
Slávny snem!
Disciplinárna komisia I. inštancie pri krajinskom úrade v Bratislave žiada, aby snem súhlasil so zavedením disciplinárneho pokračovania proti pánu poslancovi Júliusovi Maguthovi pre disciplinárne prečiny podľa § 87 služebnej pragmatiky.
Imunitný výbor v činoch a opominutiach obviňovanému pripisovaných nevidí také vážne ohrozenie verejného poriadku, ktoré by odôvodňovalo vyzdvihnutie poslaneckej imunity a preto navrhuje, aby Slovenský snem nedal súhlas k zavedeniu disciplinárneho pokračovania.
Predseda dr. Sokol (zvoní).
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá a prikročíme k hlasovaniu.
Pán poslanec Moravčík ako zpravodaj imunitného výboru navrhuje, aby snem nedal súhlas k zavedeniu disciplinárneho pokračovania proti poslancovi Maguthovi.
Kto súhlasí s týmto návrhom pána zpravodaja, nech zdvihne ruku!
(Deje sa.)
To je väčšina. Zisťujem, že snem sa usniesol nedať súhlas k zavedeniu disciplinárneho pokračovania proti poslancovi Maguthovi.
Prikročíme k poslednému bodu programu, ktorým je:
4. Voľba úsporného a kontrolného výboru Slovenského snemu podľa § 2 zákona č. 100 Sl. z.
Podľa § 2 odseku 1 zákona č. 100 Sl. z. úsporný a kontrolný výbor snemu skladá sa z piatich členov a z piatich náhradníkov. Náhradníci volia sa za určitých členov.
Výbor volí sa z pléna. Ak niet námietok, deje sa voľba zdvihnutím ruky.
Námietok niet, preto budeme voliť zdvihnutím ruky.
Prosím tajomníka snemu, aby prečítal návrh.
Tajomník snemu Foltín (číta):
Návrh poslanca dr. Jozefa Budaya a spoločníkov: Navrhujeme, aby za riadnych členov a náhradníkov úsporného a kontrolného výboru Slovenského snemu vyvolení boli poslanci: dr. Karol Mederly, za jeho náhradníka dr. Eugen Filkorn, dr. inž. Peter Zaťko, za jeho náhradníka Jozef Drobný, Štefan Danihel, za jeho náhradníka Teodor Turček, Ján Liška, za jeho náhradníka Jozef Steinhübl, Rudolf Čavojský, za jeho náhradníka Ján Mora.
Predseda dr. Sokol (zvoní).
Kto s návrhom súhlasí, nech zdvihne ruku!
(Deje sa.)
To je väčšina. Zisťujem, že navrhovaní páni poslanci sú vyvolení.
Týmto je program schôdzky úplne vyčerpaný. Oznamujem, že sa predsedníctvo snemu usnieslo, aby budúca plenárna schôdzka snemu svolaná bola písomne.
Zakľučujem schôdzku.
(Koniec schôdzky o 11. hod. 42 min.)