Snem Slovenskej republiky 1939

I. volebné obdobie.

1. zasedanie.

Tesnopisecká zpráva

o 9. zasadnutí snemu Slovenskej republiky v Bratislave vo štvrtok 28. septembra 1939.

Zasadnutie otvorené o 10. hod. 13. min.

Prítomní:

Predseda: dr. Sokol.

Podpredsedovia: dr. Mederly, dr. Opluštil.

Zapisovatelia: Šrobár, Husárek.

44 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: dr. Tiso, dr. Ďurčanský, Medrický, dr. Pružinský, Sivák a Stano.

Z kancelárie snemu: tajomník snemu dr. Foltín a hl. radca p. s. dr. Cselko.

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Otváram 9. zasadnutie snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

Oznamujem, že svoju neprítomnosť ospravedlnil pán poslanec Vincent Boleček.

Oznamujem ďalej, že predsedníctvo snemu na svojom zasadnutí 11. septembra 1939 podľa § 9, písm. g) rokovacieho poriadku sa usnieslo na nasledovnom poradí úradovania zapisovateľov snemu:

Zapisovatelia poslanec Jozef Šrobár a poslanec Vojtech Husárek úradujú v jarnom zasedaní,

Zapisovatelia poslanec Andrej Germuška a poslanec Jozef Drobný v jesennom zasedaní snemu.

Rozdaná tlač:

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o vylúčení obcí Košická Belá a Košické Hámry z obvodu okresného súdu v Prešove a ich pričlenení k obvodu okresného súdu v Gelnici.

Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o Hlinkovej slovenskej ľudovej strane.

Zpráva zahraničného a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o vnútroštátnej účinnosti dohody medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o vzájomnom usporiadaní vecí v súdnictve.

Zpráva kultúrneho a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave služebného pomeru vydatých učiteliek, vydatých učiteliek ručných prác národných škôl a vydatých opatrovateliek.

Pristúpime k prvému bodu programu:

1. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o vylúčení obcí Košická Belá a Košické Hámry z obvodu okresného súdu v Prešove a ich pričlenení k obvodu okresného súdu v Gelnici.

Zpravodajom je pán poslanec dr. Matej Huťka. Udeľujem mu slovo.

Zpravodaj dr. Huťka:

Slávny snem!

Prejednávaný vládny návrh spočíva na ustanovení § 65. našej ústavy, ktorý hovorí medzi iným: ich organizáciu, t. j. súdov, obor ich pôsobnosti, ich príslušnosť a pokračovanie pred nimi upravujú osobitné zákony.

Ako už dôvodová zpráva vládneho návrhu zákona uvádza, obe obce, t. j. Košická Belá a Košické Hámry pred vynesením viedenského rozhodnutia patrily do obvodu okresného súdu v Košiciach. Po tomto rozhodnutí obe obce boly pripojené k obvodu okresného súdu v Prešove. Neskoršie však sa ukázalo, že obe tieto obce gravitujú po každej stránke, najmä však komunikačnej a hospodárskej, k okresnému súdu v Gelnici. Tiež obe obce samé žiadaly kompetentné úrady o svoje pripojenie k okresnému súdu v Gelnici. Treba tiež konštatovať, že tieto obce patria už aj doposiaľ politicky do okresu gelnického, takže niet žiadnej príčiny, aby sa vládny návrh nestal zákonom. Patričné súdne vrchnosti žiadosť menovaných obcí o pripojenie k súdnemu okresu gelnickému podporujú.

Prevedením tohto zákona nevzniknú štátu zvláštne väčšie náklady a nebude potrebné ani previesť systemizáciu následkom tejto zmeny u okresného súdu v Prešove a v Gelnici.

Je potrebné ustáliť v zákone, že počiatok činnosti okresného súdu v Gelnici s ohľadom na tieto dve obce určí minister pravosúdia, keďže on najlepšie bude vedieť, kedy bude možné preniesť hladko agendu od okresného súdu v Prešove k okresnému súdu v Gelnici.

Slávny snem! Ako z obsahu tejto zákonnej osnovy ráčite vidieť, bola ona vyvolaná naliehavosťou usporiadať otázku zapojenia dvoch východoslovenských obcí do obom obciam vyhovujúceho súdneho organizmu, a to následkom odtrhnutia slovenského územia na základe viedenského rozhodnutia, ktoré s ostatným slovenským národným celkom kompaktne súvisí. Záujem slovenského ľudu je pre nás najvyšším príkazom, a preto je samozrejmé, že aj týmto zákonom pomôcť chceme terajšej nevyhnutnej potrebe obyvateľstva týchto dvoch obcí, ktoré ako celý slovenský východ stratily svoje prirodzené centrum Košice.

Toto naše zákonné opatrenie pranič nemení na našom presvedčení, že kompaktné slovenské územie aj na východe narušiť bolo protiprirodzené a že naša viera vo víťazstvo spravodlivého národného princípu a v usporiadanie Európy na spravodlivom jeho základe nebude márna. Z týchto dôvodov v mene ústavno-právneho výboru odporúčam vládny návrh slávnemu snemu prijať. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol (zvoní):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá.

Prikročujeme k hlasovaniu. Zisťujem. že snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 2 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa výborovej zprávy. Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly.)

Námietok niet.

Kto súhlasí s osnovou, t. j. s jej 2 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku. (Deje sa.)

Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej jednohlasne.

Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o zákone o vylúčení obcí Košická Belá a Košické Hámry z obvodu okresného súdu v Prešove a ich pričlenení k obvodu okresného súdu v Gelnici.

Zpravodajom je pán poslanec dr. Huťka.

Sú nejaké návrhy na opravy, alebo zmenu textu?

Zpravodaj dr. Huťka: Nie sú.

Predseda dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku. (Deje sa.)

Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený prvý bod programu a pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je:

2. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o Hlinkovej slovenskej ľudovej strane.

Zpravodajom je pán poslanec dr. Huťka. Udeľujem mu slovo.

Zpravodaj dr. Huťka:

Slávny snem!

V našom sneme dňa 21. júla 1939 pri prejednávaní zákona o Ústave nášho štátu Zpravodaj za ústavno-právny výbor kolega dr. Mederly začal svoju reč týmito slovami: "Zástupcovia slovenského národa, zákonodarci Slovenského štátu, majú vo svojom dnešnom zasadnutí ťažkú, ale vznešenú úlohu. Majú vložiť do budovy Slovenského štátu uholný kameň, na ktorom bude spočívať ústrojnosť štátu. Týmto základným a uholným kameňom je Ústava Slovenského štátu. Slovenský národ po tisícročnej porobe, po tisícročnom bezpráví má svoj vlastný, samostatný štát. Dosiahol túžbu, prechovávanú a prenášanú s generácie na generáciu a sýtenú rodoláskou svojich najlepších synov."

Tieto slová takmer stoprocentne priliehajú aj na dnešné naše zasadnutie, v ktorom máme odhlasovať zákon o Hlinkovej slovenskej ľudovej strane (strane slovenskej národnej jednoty). Totiž dnešný prejednávaný vládny návrh zákona, je jedným z pilierov nášho samostatného štátneho života.

Hlinková slovenská ľudová strana bola borcom za práva samostatného života politického v uplynulých desaťročiach, a to nielen za bývalej Česko-Slovenskej republiky, ale už aj predtým za bývalého Uhorska.

Hlinková slovenská ľudová strana uskutočnila dávny sen všetkých slovenských generácií po zaniknutí samostatného štátu nás Slovákov na začiatku desiateho storočia, t. j. ríše Veľkomoravskej. Len jej pričinením uskutočnil sa deň 6. októbra 1938 a nasledovala výslednica niekoľko storočnej borby nás Slovákov za samostatný štátny život, t. j. deň 14. marca 1939, v ktorý deň práve terajší snem vyhlásil samostatný terajší náš slovenský štát. Každý povedomý slovenský národovec, vlastenec je už aj teraz skalopevné presvedčený, že bez borby Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, najmä heroickej životnej borby jej zakladateľa, zosnulého už vodcu nás Slovákov Andreja Hlinku, neboli by sme mali svoju terajšiu Slovenskú republiku, ba nevedno oko by sa bol zatočil kolobeh nášho slovenského národa, a či by vôbec bez Ardreja Hlinku a jeho strany mali sme aspoň národné, keď už nie štátne práva.

Že slovenský národ tohto si je vedomý, to najlepšie vysvitá už aj zo základného - ústavného zákona - našej Ústavy. 58 § Ústavy doslovne uvádza: "Slovenský národ zúčastní sa štátnej moci prostredníctvom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (strany slovenskej národnej jednoty)."

Totiž už naša Ústava pamätá na dôležitosť Hlinkovej slovenskej ľudovej strany pre národ a štát, čím oceňuje jej význam v minulosti, prítomností ako tiež pre budúcnosť.

Jeden každý z nás sme si vedomí, že význam našej strany i po dosiahnutí samostatného štátu, sa nezmenší, ale by sme mohli povedať oprávnene, že význam jej v slobodnej Slovenskej republike sa ešte zväčší.

Je pravda, že Hlinková slovenská ľudová strana na čele s jej vodcom Andrejom Hlinkom v samostatnom štáte, ktorý ona vybojovala, má iné povinnosti a ciele, než ich mala v uplynulých desaťročiach.

Strana predtým viedla národ do boja za národné a politické práva. Slovenský národ sa celkom sjednotil a vo svojom vlastnom štáte dosiahol už plnosti svojich politických práv, a preto nemá už proti komu doma politicky bojovať. Nateraz nemáme vo svojom štáte politického odporcu, len ak by sme sami medzi sebou započali bratovražedný boj. Tomuto však musíme predísť konsolidáciou nášho národného a štátneho života, a to tak, že zapojíme všetky tvorčie sily do našej slovenskej národnej pospolitosti a nášho štátneho organizmu, A toto dosiahneme tým, že naša Hlinková slovenská ľudová strana, čo jeden z pilierov nášho štátneho života bude sa starať v prítomností a v budúcnosti o politickú výchovu národa. Hlinková slovenská ľudová strana musí stále udržovať v národe povedomie, lásku k svojmu rodu slovenskému a k svojej Slovenskej republike.

Je shodou okolností, že zákon o Hlinkovej slovenskej ľudovej strane, ktorým sa ona stáva štátnou stranou, je vynesený naším snemom vo výročie 75. narodenín jej zakladateľa a vodcu slovenského národa Andreja Hlinku.

I z tejto shody okolností, najmä my plnoprávni zástupcovia slovenského národa, musíme si pripamätať, že bez životného diela najväčšieho doposiaľ žijúceho Slováka, Andreja Hlinku, nebolo by nášho samostatného štátu slovenského. (Potlesk.)

Tiež si musíme byť vedomí toho, že náš samostatný štát si udrží naše pokolenie, ako tiež aj pokolenie budúce, len vtedy, keď od životného diela Andreja Hlinku sa neodkloníme, ale verne budeme kráčať v jeho šľapajach. Odklon od Hlinku znamenal by začiatok konca nielen nášho štátneho, ale aj národného života. (Potlesk.)

I týmto zákonom len petrifikujeme životné dielo Andreja Hlinku a sme povďační Prozreteľností Božej, že tento zákon vynášame práve vo výročie 75. narodenín nášho zosnulého vodcu Andreja Hlinku. I vynesením tohto zákona i v budúcnosti klaniame sa nehynúcej pamiatke síce už zosnulého, ale dnes nás vedúceho veľkého vodcu.

Pán predseda vlády dr. Tiso vo svojom vládnom vyhlásení dňa 21. februára 1939 bol vyhlásil medzí iným tiež toto: "Nechceme byť a nebudeme otrokmi žiadnej ideológie, ktorá by nevyvierala z našej slovenskej tradície a ktorá by bola cudzia nášmu kresťanskému slovenskému charakteru. Našou jedinou ideológiou bude reálne chápaný záujem národa slovenského."

Že slovenský národ i v tomto drží sa svojho terajšieho vodcu, ktorý je stoprocentovým nástupcom Andreja Hlinku, ktorý nikdy sa neopičil po cudzích vzoroch, toho dôkazom je i prejednávaný vládny návrh.

Ako ráčite vidieť, naša Hlinková slovenská ľudová strana aj po jej uzákonení jak v štruktúre, taktiež aj po stránke duchovnej zostáva na svojskej domácej pôde, t. j. v ničom sa neodkloňuje od zásad Hlinkových.

Je budovaná síce na podklade autoritatívnom, pričom ale slovenský národ aj podľa zákona cestou Hlinkovej slovenskej ľudovej strany zúčastňuje sa vo vedení a správe štátu. T. j. slovenský národ nie je vylúčený z účasti a správy na vedení štátu i za autoritatívneho nášho štátneho života, čím je najlepšie vyvrátená falošná téza, že terajší štátny život vylučuje slovenský národ od účasti a rozhodovania na osude nášho národného a štátneho života.

Vládny návrh ústavno-právny výbor prepracoval v celej podstate, súc si pamätlivý kogentného ustanovenia 2. ods. § 58 našej Ústavy, ktorý doslovne znie: "Podrobnosti o vzniku, složení a právomoci orgánov strany určuje osobitný zákon."

Totiž vládny návrh nepamätal na toto kogentné ustanovenie našej Ústavy, keďže podľa vládneho návrhu vznik, složenie a právomoc orgánov odkázal podľa § 1, ods. 2 na organizačný poriadok, čo sa zdá byť proti výšspomenutému kogentnému ustanoveniu Ústavy. Diel prvý osnovy má ustanovenia o ideovej stránke strany.

I podľa ústavno-právneho výboru Hlinková slovenská ľudová strana, (strana slovenskej národnej jednoty) je politickou organizáciou, prostredníctvom ktorej sa zúčastňuje slovenský národ na vedení a správe štátu (§ 1) a je právnickou osobou. (§ 2.)

Týmto ustanovením zákona bude len posilnený význam strany, čo je žiaducne už aj preto, že strana aj v samostatnom štáte slovenskom má mať aspoň taký význam a vliv, ba ešte väčší, ako to bolo predtým.

Z ustanovenia § 3 návrhu vysvitá, že členom strany môže byť len štátny občan slovenskej národnosti, ktorý bol prijatý za člena. Toto ustanovenie pamätá totiž na ustanovenie § 58 a 59 Ústavy, čím najlepšie, a to skutkami slovenský národ dokazuje, že nechce odnárodňovať a politicky utláčať národnostné skupiny. § 59 Ústavy totiž hovorí: "Národnostná skupina sa zúčastní štátnej moci prostredníctvom svojej registrovanej politickej strany, ak ona môže byť pokladaná za predstaviteľku politickej vôle celej národnostnej skupiny. " § 58 Ústavy však hovorí, že slovenský národ zúčastní sa štátnej moci prostrednícvom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Toto jasné ustanovenie Ústavy je vodítkom nášho štátu, aby medzi slovenským národom, ako nositeľom štátnej moci a medzí národnostnými skupinami nenastaly žiadne politické nežiadúce trenice a boje.

Pri tom ústavno-právny výbor mal ešte na pamäti aj ustanovenia § 91 až 95, t. j. celú dvanástu hlavu Ústavy, pojednávajúcu o národnostných skupinách. Najmä ustanovenie ods. 2 a 3 § 91 berie sa v úvahu keďže podľa názoru ústavno-právneho výboru členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany bude môcť byť len občan nášho štátu slovenskej národností, ktorý je zavedený v národnostnom katastre, čo Slovák. A opačne. Členom dotyčnej zaregistrovanej politickej strany národnostnej skupiny môže byť len ten náš štátny občan, hlásiaci sa ku tej-ktorej národnostnej skupine, ktorý je ako taký zavedený v príslušnom národnostnom katastre.

Ustanovenie § 59 našej Ústavy však predpokladá, aby národnostné skupiny svoju politickú stranu, ako takú si zaregistrovaly, poťažne, aby o politických stranách našich národnostných menšín bol vydaný, poťažne vydané osobitné zákony.

Paragraf 4 osnovy zákona uvádza, že členovia strany majú zvýšenú povinnosť voči národu a štátu, čím význam strany je len upevnený. Veď už aj doposiaľ členovia strany v skutočnosti túto svoju povinnosť voči svojmu národu a štátu konaly.

Podľa ods. 2 § 4 zákona sú uvedené pre porušenie disciplíny strany členmi, disciplinárne tresty tam uvedené, pričom je uvedené, že podľa ods. 3 § 4 podrobnosti určuje disciplinárny poriadok, vydaný širším predsedníctvom strany. Bolo tak treba ustanoviť, keďže zákon nemôže obsahovať podrobnosti.

Potreba vyžadovala, aby podľa ustanovenia ods. 4 § 4 peňažná pokuta mohla sa vymáhať administratívnou exekúciou. Pri tom treba poznamenať, že podľa ústavnoprávneho výboru disciplinárny poriadok musí mať ustanovenie o tom, že konečné rozhodnutie strany o peňažnej pokute je exekučným titulom pre administratívnu exekúciu. Tiež disciplinárny poriadok má obsahovať ustanovenie, že i ostatné disciplinárne tresty môžu byť vynútené administratívnou exekúciou najmä podľa ustanovenia bodu d) a e). Totiž často uloženie trestu bez zásahu administratívnych úradov by bolo iluzórnym. Na príklad niekto bude pozbavený funkcie predsedu strany a neodovzdá písomnosti, razítko a iné predmety patričným funkcionárom strany a tieto bude potrebné potom cestou admi-. nistratívnych úradov a orgánov vymáhať, ináč strana by sa musela súkromnoprávnou cestou domáhať nápravy.

§ 5 až 14, t. j. celý diel II. má ustanovenie o organizáciách a orgánoch strany.

Zákon v zásade neodkloňuje sa od doposavádnej štruktúry strany. Základnou jednotkou je miestna organizácia na čele s predsedom a s výborom so 6 až 12 členmi. Jak predsedu, taktiež členov výboru menuje generálny tajomník strany na návrh valného shromaždenia miestnej organizácie. Bolo tak treba ustanoviť, keďže týmto ustanovením predíde sa častým škriepkam, bojom v miestnych organizáciách a vyžaduje to aj princip autoritatívny, na ktorom principe spočíva aj náš štát.

Do právomoci miestnej organizácie patrí navrhovať predsedu a členov výboru na menovanie, určiť kandidátov strany do obecného zastupiteľstva školských stolíc a iných obecných komisií a korporácií.

Podobne je to aj ohľadne okresných organizácií, ktoré sa skladajú zo zástupcov miestnych organizácií obcí patriacich do jedného politického okresu. Predsedu a členov okresného výboru na návrh okresného valného shromaždenia vymenúva predseda strany.

Novým ustanovením zákona v organizácii strany je župná organizácia. Ústavnoprávny výbor previedol túto zmenu preto, lebo podľa zákona o verejnej správe vnútornej náš štát po stránke administratívnej je rozčlenený na župy, takže i organizácia strany má sa prispôsobiť tomuto danému stavu, a to tým viacej, keďže sa stáva týmto zákonom stranou štátnou. I tu predsedu a členov župného výboru menuje na návrh župného valného shromaždenia predseda strany.

Ďalšou jednotkou strany je užšie predsedníctvo strany, ktoré pozostáva z predsedu strany a štyroch podpredsedov strany a generálneho tajomníka. Užšie predsedníctvo je výkonným orgánom strany, najmä širšieho predsedníctva.

Širšie predsedníctvo skladá sa z užšieho predsedníctva, z predsedníctva snemu, členov vlády a 12 osôb menovaných predsedom strany ako tiež aj hlavného veliteľa HG. Funkčné obdobie oboch predsedníctiev trvá 3 roky, pričom z predsedníctva snemu a členov vlády sú členmi jeho len tí, ktorí sú členmi vlády.

Rozdelenie doposavádneho predsedníctva strany na užšie a širšie predsedníctvo vynútila si potreba dnešného rušného politického života. Predsedníctvo bolo dosť složitým aparátom, a preto rozdelilo sa na užšie a širšie.

Vrcholnou ustanovizňou strany aj podľa návrhu zákona je sjazd, čím doposavádna štruktúra organizácie strany v tomto ohľade zostala nezmenenou. Sjazd strany svoláva predseda strany najmenej raz za 3 roky, ktoré ustanovenia sú shodné s doposavádnym organizačným poriadkom strany.

I podľa osnovy zákona (§ 14) generálny sekretariát je výkonným orgánom užšieho a širšieho predsedníctva, na čele ktorého je generálny tajomník, ktorého vymenuje predseda strany na návrh širšieho predsedníctva.

Diel III. osnovy zákona obsahuje rozličné ustanovenia. Podľa § 15 osnovy na orgány strany sa vzťahujú právne predpisy o úradnom tajomstve. Týmto ustanovením dáva sa orgánom strany charakter úradných orgánov.