Slávny snem!
V svete sa rozpútava hrozný zápas zbraní, hrozná válka. Nevieme predvídať, jedno ale môžeme dnes povedať, porazená bude morálka. Demoralizácia sa začína objavovať, rozkladné živly začínajú svoju prácu. Tí, ktorí hlásali svetovú anarchiu, považujú prítomný čas za najvhodnejší. Dnes je treba ako nikdy somknutosti, jednoty, Nedeliť sa, ale spojovať. Neodháňať nikoho od práce, kto pracovať vie a môže. Načo teda deliť sa na mužov 6, októbra a 14. marca?! Nezabúdajme, že v Československej republike sa tiež pestoval "kult mužov 28. října". Pýtam sa, kde sú dnes títo mužovia? Pracovať za národ je v prvom rade povinnosť a nie česť, ktorá sa má zúrokovať postavením. Aký smysel mi poznámka v poslednom čísle Nástupu o ľuďoch, ktorí nevedia včas odísť z politického života, ktorým vraj nestačí dych atď. ? Pánovia, veľmi dobre rozumieme, koho a ako to bolo myslené, čo sa chce s tým dosiahnuť. Treba tu povedať, že títo ľudia, na ktorých Nástup myslí, dokázali celým životným dielom, že pre nich "salus rei publicae suprema lex". Nemožno to ale tvrdiť o tých, ktorí to v Nástupe napísali, lebo ešte nemali príležitosť to dokázať. Pripomínam slová žiaka Andreja Hlinku a predného bojovníka Sidora: "Kto nechce mať brata za brata, bude mať cudzieho za pána."
Slávny snem!
Ako som už prv povedal, 14. marcom dosiahli sme splnenia nášho maximalistického politického programu. Na všetkých stranách sme cítili a uznávali, že pre budúcnosť hlavné naše úsilie musí byť vynaložené na to, aby sme svojmu stálu dali sociálnu a hospodársku štruktúru, ako to naše národné a kresťanské záujmy vyžadujú.
(Predsedania sa ujal podpredseda dr. Mederly.)
Najpálčivejším problémom bola otázka hospodárska, lebo v tomto úseku, pre štátny a národný život tak rozhodujúcom, vládly nám živly cudzie. Išlo o to, zaistiť nášmu elementu v hospodárskom živote primeraný podiel. Zo všetkých strán sa ozývaly hlasy, že Slováci musia prenikať do hospodárskeho života, ale práve v záplave tohto volania, ktoré často vykazovalo všetky rysy demagógie a bolo zamerané len na chlácholenie ľudu, stratil sa plán, akým spôsobom slovenský element do hospodárskeho života zapnúť.
Prirodzene v nedostatku úpravy z kruhov na to povolaných prišli s iniciatívou jednotlivci, ktorí každý podľa svojho spôsobu toto prenikanie do hospodárskeho života uskutočňovali. Nejdeme tu spomínať konkrétne prípady, ako ten, či onen, čí už gardista alebo iný politický muž pripravoval si cestu, aby prevzal, to jest zarizoval nejaký obchod. V podstate tí ľudia robili všetci to, čo sa robiť malo. Lenže robili to tak, ako to hovelo ich finančným záujmom. A tu sme u koreňa zla. Ovládnutie nášho hospodárskeho života Slovákmi je vecou samozrejmou, ale spôsob, akým sme to dosial robili, nám nezaručuje, že toto hospodárstvo skutočne do našich rúk prejde. Zmocňovanie sa hospodárskeho života naším živlom nepokročí tak o nič, keď na pr. X. Y. požičia svoje meno do firmy nejakému židovi za tým cieľom, aby tento podnik ako už arizovaný kryl, z ktorého titulu požaduje samozrejmú odmenu. Jedno nám musí byť jasné. V hospodárskom živote, najmä v obchode rozhoduje ten, kto tomuto hospodárskemu životu skutočne rozumie a prakticky ho riadi. Kto sedí v svojej kancelárii, v svojom povolaní a do arizovaného podniku sa ide pozrieť len pri výplate, ten vnikanie slovenského živlu do hospodárstva iba kompromituje. V hospodárskom živote musí vládnuť právna istota, preto nemôžu do neho zasahovať súkromní horlivci, ktorí sa tomu nerozumejú.
V tejto súvislosti chcem sa zmieniť i o cudzincoch, ktorí pracujú v našich podnikoch. Všetci títo si museli zažiadať o pracovné povolenie. Ja v tom nevidím žiadne aktívum pre nás, ani záslužný čin, keď všetkých tých Čechov-direktorov, ktorí tento priemysel po prevrate budovali a organizovali, naraz vyhádžeme. Je správne a nikto z nás Slovákov sa proti tomu nemôže stavať, aby títo ľudia odišli, keď sa bez nich môžeme obísť. Ale musíme naučiť našich ľudí, ktorí budú schopní túto vedúcu úlohu v priemysle po nich prevziať. Dobrí odborníci nerastú ako huby po daždi a hospodársky život s jeho komplikovanou problematikou vyžaduje ľudí najobozretnejších a odborne najškolenejších. Všimnite si oznamovateľa rozličných inonárodných novín, ako hľadajú hospodárskych odborníkov. Všetci tí, ktorých my odstránime, nájdu si teda miesta, ale nám by veľmi škodilo vákuum po nich vzniklé.
Slávny snem! Nakoniec si pokladám za povinnosť v tejto súvislosti a s tohto miesta upozorniť na to, že vzájomnú dôveru občianstva v štáte môže posilniť len taká štátna politika, sledovaná len takou štátnou propagandou, ktorá má na zreteli zachovať spravedlivý postoj Slovákov voči dnešným kritickým udalostiam. Žiadame našu propagandu, nech obráti svoj zreteľ do Ameriky medzi Slovákov, lebo naša nestarostlivosť o správne informácie amerických Slovákov na jednej strane a húževnatosť protislovenskej a protištátnej propagandy na strane druhej je vec príliš vážna a nebezpečná.
Slávny snem! Keď končím, prosím, aby toto, čo tu bolo povedané, bolo na všetkých stranách chápané ako dobromyseľné slovo, povedané v záujme národa a štátu, ale najmä slovenskej budúcnosti. Tí, ktorí chcú zničiť náš štát, veľmi pečlive si všímajú jeho stavu. (Predsedania sa ujal predseda dr. Sokol.) Majster štátnického umenia - i keď v mnohom sa rozchádzal 3 kresťanským názorom - Niccoló Machiavelli hovorí toto: Dobro pre republiku vzíde buď zásluhou muža, alebo silou jej zriadenia. Najideálnejšie je, keď sa stretnú obidva pramene. Hlavu štátu máme na mieste, treba nám len pevné zriadenie, aby sme nemuseli denne a do únavy volať po čistení, robiť stále reorganizácie. Budúcnosť štátu žiada, aby sme pomáhali všade, teda najmä tu v tomto zákonodarnom sbore. (Potlesk.)
Predseda dr. Sokol (zvoní):
Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú. Záverečné slovo má zpravodaj pán poslanec dr. Anton Hudec.
Zpravodaj dr. Hudec: Zriekam sa slova.
Predseda dr. Sokol:
Nakoľko sa pán zpravodaj zriekol záverečného slova, prikročujeme k hlasovaniu.
Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 9 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa výborovej zprávy.
Sú proti tomu námietky?
(Námietok nebolo.)
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, t. j. s jej 9 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa výborovej zprávy, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej väčinou hlasov.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53 ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o zhabaní majetku pre niektoré trestné činy.
Zpravodajom je pán poslanec dr. Anton Hudec.
Sú nejaké návrhy na opravu alebo zmenu textu?
Zpravodaj dr. Hudec:
Sú.
Slávny snem!
Do nadpisu návrhu zákona, ako ho obsahuje 56. zpráva ústavno-právneho výboru, ktorá vám bola rozdaná tlačou, vkĺzla sa tlačová chyba: A to: slovo "zabavení" má znieť správne "zhabaní". A preto navrhujem opravu tejto tlačovej chyby v nadpise v tom smysle, aby slovo "zabavení" bolo nahradené slovom "zhabaní"
Predseda dr. Sokol:
Pán zpravodaj navrhuje, aby v nadpise zákona slovo "zabavení" bolo nahradené slovom "zhabaní".
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona so zmenou, ktorú navrhuje pán zpravodaj, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona väčšinou hlasov aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je vybavený prvý bod programu a pristúpime k druhému bodu, ktorým je
2. Zpráva rozpočtového a ústavnoprávneho výboru o návrhu poslanca dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o Kancelárii prezidenta republiky.
Zpravodajom za výbor rozpočtový je pán poslanec Pavol Florek, za výbor ústavno-právny pán poslanec dr. Matej Huťka.
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor rozpočtový, pánu poslancovi Pavlovi Florekovi.
Zpravodaj Florek:
Slávny snem!
Naše úsilie v minulosti smerovalo tam, aby sme si v zápolení rozličných ideológií a politických smerov o rúcho slovenského národa mohli obhájiť atribúty národa. Po 6. októbri minulého roku a najmä po 14. marci sme v tom šťastnom položení, že pre slovenský slobodný národ môžeme si už tvoriť atribúty štátne.
Po vyhlásení štátnej suverenity 14. marca t. r., po prijatí Ústavy Slovenskej republiky v júli t. r., dňa 26. t. m. práve o týždeň budeme klásť korunu na budovateľskú činnosť zvolením hlavy štátu, prezidenta republiky.
Dnes predloženým návrhom poslanca dr. Martina Sokola a spoločníkov rokujeme o zriadení Kancelárie budúceho prezidenta republiky, teda úradu, stojaceho k dispozícii výlučne hlave štátu. Potrebu ; tohto úradu pokladáme s dôvodovou zprávou za samozrejmú a nemienim tu ani ja zdĺhavé argumentovať. Jednako dovolím si malé prirovnanie zo života človeka. Ako v hlave, sídle modzgu, sbieha sa vedenie nervového systému človeka, tak v osobnom úrade hlavy štátu, v Kancelárii prezidenta republiky vyústi každá nitka dôležitej štátnej funkcie. Musí to byť teda sbor najdôvernejších a najoddanejších poradcov predstaviteľa štátu. Menovite osoba prednostu musí požívať bezpodmienečnú dôveru prezidentovu. A preto je odôvodnené, aby voľba osoby prednostu Kancelárie, určenie jeho titulu a platu, patrila do výlučnej kompetencie hlavy štátu. Aj ostatné zamestnanectvo úradu bude povolávané prezidentom, ale už v rámci systemizácie, určenej vládou. Títo zamestnanci budú zamestnancami štátu. Výška nákladu nemôže byť nateraz stanovená, pretože závisí od potrebného počtu zamestnancov, ktorý počet si vynúti veľkosť agendy úradu. Budúci rozpočet štátu bude pamätať na úhradu tejto novej položky.
V mene rozpočtového výboru dovoľujem si slávnemu snemu odporúčať osnovu na schválenie v tom znení, ako ju tu predkladáme. (Potlesk.)
Predseda dr. Sokol (zvoní):
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor ústavno-právny, pánu poslancovi dr. Huťkovi.
Zpravodaj dr. Huťka:
Slávny snem!
Ako ráčite vidieť z osnovy, keď náš snem prikročí k odhlasovaniu proponovaného návrhu, len plní svoju povinnosť, aby sa zadostučinilo životnej nutnosti v našom štáte. Dobre vie každý občan našej Slovenskej republiky, že dňa 26. t. m. prikročíme k veľmi vážnemu aktu, a to k voľbe nášho prvého prezidenta našej Slovenskej republiky. Prezident republiky nemôže sa zaobísť bez príslušného počtu osôb, či už služebného, alebo úradníckeho a preto náš pán predseda snemu dr. Martin Sokol so svojimi v osnove uvedenými kolegami navrhuje, aby bol vydaný zákon o Kancelárii pána prezidenta.
Ako ráčite vidieť, zákon je veľmi stručný, má len 2 paragrafy. A je to celkom chvalitebné. Zákon má byť takýto stručný. Dôležitým ustanovením osnovy je, že prednostu Kancelárie má si voliť sám pán prezident republiky. Je to celkom rozumné, že osoba, s ktorou má budúci prezident republiky spolupracovať, má požívať jeho úplnú dôveru. Preto osnova pamätá, aby túto osobu, t. j. prvého úradníka Kancelárie, si menoval sám pán prezident. Ústavno-právny výbor urobil v osnove niektoré zmeny, ako ráčite vidieť, a to praktické zmeny, najmä čo sa týka osoby vedúceho tejto Kancelárie, že to môže byť aj osoba neúradná, ako je to pri pánoch ministroch, že si môžu vziať za osobného tajomníka aj neúradníka, že táto osoba po prípade môže byť aj v smluvnom pomere.
Prsto v mene ústavno-právneho výboru osnovu tak, ako ju pozmenil na svojom včerajšom zasadnutí, odporúčam k prijatiu slávnemu snemu. (Potlesk.)
Predseda dr. Sokol (zvoní):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá. Prikročujeme k hlasovaniu.
Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 2 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.
Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú proti tomu námietky?
(Námietok nebolo.)
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou zákona, t. j. s jej 2 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových jednohlasne.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53 ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona o Kancelárií prezidenta republiky.
Zpravodajmi sú páni poslanci Florek a dr. Huťka.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodaj Florek:
Nie sú.
Zpravodaj dr. Huťka:
Nie sú.
Predseda dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je vybavený druhý bod programu a pristúpime k tretiemu bodu:
3. Zpráva rozpočtového a ústavno-právneho výboru o návrhu poslanca dr. Martina Sokola a spol. na vydanie zákona o plate prezidenta republiky.
Zpravodajom za rozpočtový výbor je pán poslanec Pavol Florek a za ústavnoprávny výbor pán poslanec dr. Miloš Vančo.
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor rozpočtový, pánu poslancovi Florekovi.
Zpravodaj Florek:
Slávny snem!
Predkladáme návrh zákona poslanca dr. Martina Sokola a spol. o plate prezidenta republiky. Aké nezvyklé a málo hovoriace je to slovo "plat" tu pri prezidentskej hodnosti! Slovenský národ dosiahnúc svojím štátom najdokonalejšiu formu svojho vývinu, dostáva nový pojem tejto hodnosti. Doteraz sme poznali my Slováci len vodcu a otca národa. Ale i naopak, zvolený vodca národa stáva sa hlavou, hlavou štátu - organizovanej slovenskej rodiny. Jeho úradnými povinnosťami budú nielen reprezentovať štát, usmerňovať jeho vývin, byť milostivým otcom odsúdencom a osudom bitým občanom atď., atď., ale viac povinností a starostí bude mať s národom, ktoré sa nedajú shrnúť v zákone ľudskom, ktoré sú obsažené v nepísanom zákone Božom. Pojem nositeľa týchto starostí a vykonávateľa povinností vyjadruje sa nám najvýstižnejšie v pojme "otca". Za starosti otca slovo plat je tak prozaické a málo hovoriace, lebo to všetko - aby sme použili ľudového slova nedá sa peniazmi zaplatiť. Jednako zákon reality a života prikazuje nám postarať sa o plat i najvyššieho predstaviteľa štátu.
Náš návrh ustaľuje plat prezidenta republiky po odpočítaní dávok a srážok v sume ročných 250.000 Ks. Na výdavky jeho úradu je pamätané sumou 1,000.000 Ks. Nárok na tieto nastáva prvým dňom mesiaca, v ktorom po složení prísahy podľa Ústavy republiky ujal sa svojho úradu a končí sa posledným dňom mesiaca, v ktorom pominie jeho funkcia, V tejto čiastke - treba poznamenať - nie je zahrnutý náklad na Kanceláriu prezidenta republiky, o ktorej bolo slovo predtým.
Na ilustrovanie skromnej výšky týchto požitkov dovolím si uviesť ako porovnanie požitky prezidenta bývalej republiky Československej, ktorého dôchodky roku 1921 boly zákonom číslo 290 upravené takto: Plat v sume 1,000.000 korún a výdavky úradu prezidentského vo výške 2,000.000 korún. Táto úprava ostala platná až do zániku republiky Československej, z ktorých príjmov boly časom srážané zákonité srážky, ako 100.000 korún z platu, resp. 200.000 korún z ostatných príjmov.
V porovnaní s týmto sú požitky určované predkladanou osnovou zákona nepomerne nízke, i vtedy, keď berieme do úvahy menší rozsah územia a zmenšený počet obyvateľstva Slovenskej republiky oproti štátnemu útvaru predošlému. Vieme všetci, že malý štát mnoho ráz musí na reprezentáciu obetovať vo vlastnom záujme viac, ako štáty väčšie. No jednako prítomná osnova je charakteristickou pre slovenskú skromnosť. Obetuje na reprezentáciu a pamätá na reprezentáciu len toľkou sumou, koľko nám to podľa zdravého rozumu stačí.
Vo vedomí toho, že týmto obnosom nie je honorovaná dôležitá a zodpovedná funk cia hlavy štátu a veriac, že náš národ za všetko to, čo sa nedá honorovať materiálne, zavďačí sa svojou oddanosťou, vernosťou a prítulnosťou k svojmu predstaviteľovi, ako hlave a otcovi slovenskej rodiny, odporúčam v mene rozpočtového výboru slávnemu snemu tento návrh bez zmeny prijať a odhlasovať. (Potlesk.)
Predseda dr. Sokol (zvoní):
Udeľujem slovo zpravodajovi výboru ústavno-právneho dr. Vančovi.
Zpravodaj dr. Vančo:
Ctený snem!
Ústavno-právny výbor na včerajšom zasadnutí zaoberal sa s prítomným návrhom zákona a menom tohto výboru odporúčam ctenému snemu tento návrh prijať.
Obsah návrhu je logickým dôsledkom toho, že organizujeme si svoj štát na vrcholnom reprezentačnom forume, že očakávame zaplnenia prezidentského miesta, vyplňovanie tej funkcie, čo je spojené isteže s výdavkami.
Vo forme slušnej vybavuje sa táto vec prítomným návrhom zákona a to v tom smysle, že "hoden jest delník mzdy své".
Slovenský národ podľa svojich skromných pomerov ale slušne túto vec vybavuje prítomným návrhom zákona. Požitky prezidentove sa delia tu na dve skupiny, a to na plat a na reprezentačné požitky. Obidve sú dotované podľa možnosti. Zo zásadového ohľadu veľavýznamná okolnosť je, ktorú chcem tu prízvukovať, že i jedna i druhá položka patrí pod odaňovanie a pod prípadné zákonité srážky, tak ako požitky ktoréhokoľvek iného štátneho funkcionára. Slovom ozaj pravé demokratické pokračovanie. Paragraf 2 tohto návrhu hovorí o penzijnom nároku. Nakoľko podľa Ústavy funkcia prezidenta republiky je časové obmedzená, táto otázka je tu riešená s určitosťou, totižto, že z prezidentského platu a požitkov penzijného nároku niet. Paragraf 3 však zabezpečuje osobe prezidentovej prípadne tie penzijné nároky, ktoré mu z doterajšieho jeho postavenia patria.
Nakoľko všetky ustanovenia tohto návrhu sú v úplnom súzvuku s naším právnym poriadkom, navrhujem, ráčte tento návrh nezmenené prijať. (Potlesk.)
Predseda dr. Sokol (zvoní):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá.
Prikročujeme hneď k hlasovaniu.
Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 4 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.
Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú proti tomu námietky?
(Námietok nebolo.)
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou zákona, t. j. s jej 4 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových jednohlasne.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53 odseku 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 3. Druhé hlasovanie o osnove zákona o plate prezidenta republiky.
Zpravodajmi sú páni poslanci Florek a dr. Vančo.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodaj Florek:
Nie sú.
Zpravodaj dr. Vančo:
Nie sú.
Predseda dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je vybavený tretí bod programu a pristúpime k poslednému bodu, ktorým je
4. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o štandarde prezidenta republiky.
Zpravodajom je pán poslanec dr. Hrušovský.
Udeľujem mu slovo.
Zpravodaj dr. Hrušovský:
Slávny snem!
Keď sa zadívame na obraz štandardy prezidenta Slovenskej republiky, mimovoľne zmocňuje sa nás akési divné vzrušenie. Predovšetkým opanúva nás ten pocit, že je to štandarda nášho prezidenta, prvého prezidenta Slovenskej republiky. A chceli by sme na tú štandardu dať všetko to, čo slovenský národ v tomto pocite opanúva, čo slovenský národ v týchto dejinných chvíľach cíti, ktorý národ chcel by zlatom vyzlátiť cestu, ktorou kráčať bude prezident Slovenskej republiky.
Slovenský národ pri svojej hmotnej biede, pri svojich rozličných nedostatkoch dáva svojmu prezidentovi štandardu, aby táto štandarda symbolizovala nielen najvyšší úrad v štáte, ale zároveň program, ktorý zaväzuje i národ i jeho prezidenta.
Cieľom zvláštnej komisie, ktorú poverilo ministerstvo vnútra vypracovaním návrhu na túto štandardu bolo, aby heraldicky, umelecky i esteticky znázornila tento program a tento symbolický výraz štandardy prezidenta republiky tak, aby tá štandarda zodpovedala všetkým predpisom, ktoré sa od štandardy vyžadujú.
Zástavy a znaky užívaly sa už od najstarších čias. Obyčajne na to, aby sa bojovníci poznávali, aby vedel bojovník, ku ktorej skupine, ku ktorému oddielu patrí. Teda prvý význam znakov a zástav vôbec bolo to, aby bojovníci vedeli, ku komu patria. A druhý význam, ktorý vyplýva z tohto, bol, aby bojovníci a neskoršie i mestá i kraje, celé krajiny a celé národy vedely, že tento symbol spojuje všetkých v jeden celok.
Slovenská republika zvláštnym zákonom určila svoju zástavu, svoj štátny znak, svoju štátnu pečať a je teraz potrebné, aby sme určili zvláštny znak pre prezidenta republiky, tak, ako sa tento zvyk vyvinul v dlhých storočiach.
Vysokí úradníci, vysokí hodnostári svetskí i cirkevní mali okrem znaku svojho kraja, svojho štátu, ešte i svoj vlastný znak svojho úradu. Tento znak, štandarda prezidenta republiky, znamená, že štát je nielen jednotným celkom geografickým, hospodárskym, národným, že je nielen samostatným politicky, ale že ten štát, ktorý má prezidenta, ktorý má svoju štandardu, má všetky známky suverenity a preto štandarda prezidenta republiky je vrcholným výrazom suverenity štátu.
Ústavno-právny výbor uvažujúc o návrhu na štandardu prezidenta republiky a o vládnom návrhu zákona o tejto štandarde uznal, že štandarda zodpovedá všetkým požiadavkám heraldickým, historickým, umeleckým i národným a preto je možné túto štandardu prijať tak, ako ju vláda navrhla.
Na prvý pohľad táto štandarda líši sa od všetkých ostatných, ktoré poznáme na celom svete a na prvý pohľad poznáme, že celá tá štandarda tvorí akýsi výraz slovenského svojrázu. Predovšetkým tým, že je na nej štátny znak slovenský, po druhé tým, že sa na nej v rozličných formách aplikujú práve slovenské národné farby, po tretie tým, že sa na štandarde nachodia prvky slovenskej ľudovej ornamentiky, a po štvrté, že štandarda je ozdobená ešte i zvláštnymi motívami. Tak je tu ruža prestrelená šípom, ktorý má znázorňovať i na tejto štandarde kontinuitu ducha Andreja Hlinku v celom našom budúcom živote. (Potlesk.)
Preto, že táto štandarda je skutočne výrazom slovenskej národnej svojráznej originálnej štátnosti, ústavno-právny výbor odporúča, aby návrh zákona o štandarde prezidenta republiky bol schválený tak, ako ho vláda podala. (Potlesk.)
Predseda dr. Sokol:
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá.
Prikročujeme hneď k hlasovaniu.
Osnova má 3 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.
Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa výborovej zprávy.
Sú proti tomu námietky?
(Námietok nebolo.)
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, t. j. s jej 3 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej jednohlasne.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 4. Druhé hlasovanie o osnove zákona o štandardu prezidenta republiky.
Zpravodajom je pán poslanec dr. Hrušovský.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodaj dr. Hrušovský:
Nie sú.
Predseda dr. Sokol:
Nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je program dnešného zasadnutia snemu vyčerpaný.
Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva snemu najbližšie zasadnutie snemu svolá sa písomne.
Zakľučujem zasadnutie.
Koniec zasadnutia o 11. hod. 39. min.