Snem Slovenskej republiky 1939

I. volebné obdobie. 2. zasedanie.

Tesnopisecká zpráva

o 15. zasadnutí snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 21. novembra 1939.

Zasadnutie otvorené o 10. hod. 12. min.

Prítomní:

Predseda: dr. Sokol.

Podpredsedovia: dr. Mederly, dr. Opluštil.

Zapisovateľ: Drobný.

50 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: dr. Ďurčanský, gen. I. tr. Čatloš, dr. Fritz, Medrický, dr. Pružinský, Sivák a Stano.

Z kancelárie snemu: tajomník snemu dr. Foltín a hl. radca p. s. dr. Cselko.

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Otváram 15. zasadnutie snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

(Poslanci vstávajú.)

Slávny snem!

Dňa 15. novembra t. r. umrel člen nášho zákonodarného sboru, poslanec dr. Jozef Buday.

Dr. Jozef Buday narodil sa v Trenčíne 28. januára 1877. Po skončení ľudovej školy študoval na gymnáziu v Trenčíne a v Satu Mare, kde roku 1895 aj maturoval. Teologické štúdia absolvoval v Nitre a za kňaza bol vysvätený roku 1899. Už ako teológ nitrianskeho bohosloveckého učilišťa bol povedomým Slovákom a prispieval veľmi hodnotnými článkami do náboženských a politických časopisov. Ako kaplán blahodarne účinkoval v Rosine, Terchovej a v Bošáci. Roku 1906 stal sa farárom v Moravskom Lieskovom, kde pôsobil až do roku 1921, kedy bol vymenovaný za kanonika sídelnej kapituly nitrianskej. Ako farár pracoval veľmi úspešne nielen na poli cirkevnom, ale aj na poli kultúrnom, hospodárskom a politickom. Roku 1907 vyvolený bol za Slovenskú ľudovú stranu do župného zastupiteľstva v Trenčíne, kde účinkoval až do roku 1919. V rokoch 1907 až 1912 redigoval časopis "Sv. Vojtech" a v rokoch 1917 a 1918 mesačník "Duchovný pastier". Na doktora cirkevného práva promovaný bol roku 1916 v Budapešti. Roku 1919 bol vymenovaný za riadneho profesora cirkevného práva na katolíckej teologickej fakulte v Bratislave. Toho istého roku bol menovaný aj za poslanca revolučného Národného shromaždenia bývalej republiky Česko-Slovenskej a funkciu zákonodarcu v Národnom shromaždení vykonával až do zamknutia republiky. V prvých dvoch volebných obdobiach bol členom poslaneckej snemovne za volebný kraj banskobystrický a v ďalších dvoch volebných obdobiach členom senátu za volebný kraj liptovsko-svätomikulášsky. V druhom volebnom období bol podpredsedom poslaneckej snemovne a v štvrtom volebnom období podpredsedom senátu Národného shromaždenia. Ako člen Národného shromaždenia veľmi účinne hájil práva slovenského národa a k jeho menu viažu sa mnohé politické akcie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v pražskom parlamente. Roku 1938 bol vyvolený za poslanca slovenského snemu a bol predsedom klubu poslancov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, predsedom zahraničného a podpredsedom ústavno-právneho výboru. Členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany bol od jej založenia a patril, medzi najoddanejších spolupracovníkovi a najvernejších priateľov Hlinkových. V strane mal od začiatku významné postavenie. Až do roku 1930 bol jej podpredsedom, neskoršie členom predsedníctva, členom politickej, kultúrnej a disciplinárnej komisie. Na poslednom sjazde v Trenčíne vyvolený bol znovu za jej podpredsedu.

Tohto roku krátko pred svojou smrťou vymenovaný bol Svätou Stolicou za veľprepošta.

Okrem činnosti politickej venoval sa usilovne aj práci na poli kultúrnom. Napísal viac brošúr a kníh politických, populárnevedeckých a zábavných a prispieval svojimi článkami do časopisov kultúrnych a politických.

Bol predsedom Spolku sv. Vojtecha, členom výboru Matice slovenskej, členom výboru Muzeálnej slovenskej spoločnosti a členom a funkcionárom iných spolkov a inštitúcií.

Poslanec dr. Jozef Buday ako Slovák hlbokého národného presvedčenia kliesnil cestu slovenskej národnej myšlienke už dávno pred svetovou vojnou. Bol mužom konštruktívnym, čestným a priamym a svojou neúnavnou prácou na polí cirkevnom, kultúrnom a politickom získal si nevšedné zásluhy o slovenský národ.

Snem Slovenskej republiky stratil v dr. Budayovi svojho nestora a vynikajúceho člena, slovenský národ svojho verného syna a nepoddajného bojovníka, preto nikdy ho nezabudneme a pamiatka jeho ostane nám drahá a vzácna naveky!

(Poslanci sadajú.)

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Ministerstvo vnútra oznámilo, že na miesto poslanca dr. Jozefa Budaya, ktorý 15. novembra 1939 umrel, bol povolaný za poslanca snemu Slovenskej republiky dr, František Orlický, advokát v Trnave.

Pán poslanec dr. Orlický dostavil sa na dnešné zasadnutie.

Keďže predtým podľa § 6 rokovacieho poriadku podpísal v kancelárii snemu formulu prísahy, pristúpime k prísahe podľa § 14 Ústavy a § 6 rokovacieho poriadku tým spôsobom, že sa prečíta Ústavou predpísaná formula prísahy, pán poslanec dr. Orlický ku mne pristúpi a složí prísahu opakovaním vety "Tak mi Pán Boh pomáhaj" a podaním ruky.

Žiadam pána tajomníka snemu, aby prečítal formulu prísahy.

(Poslanci vstávajú.)

Tajomník snemu dr. Foltín (číta):

"Prísahám na Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že budem verný Slovenskej republike, že budem zachovávať zákony a mandát svoj plniť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"

Poslanec dr. Orlický (podáva predsedovi ruku): "Tak mi Pán Boh pomáhaj!"

(Poslanci sadajú.)

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Svoju neprítomnosť ospravedlnili nemocou pán poslanec František Slameň a pán poslanec Ondrej Germuška.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Tajomník snemu dr. Foltín (číta):

Predseda vlády v smysle § 44, ods. 3 predložil snemu tieto nariadenia s mocou zákona:

zo dňa 2. augusta 1939, čís. 191 Sl. z. o spracovaní niektorých tuzemských olejnatých semien pri výrobe umelých jedlých tukov v roku 1939;

zo dňa 21. augusta 1939, čís. 193 Sl. z o obmedzení uplatnenia alebo vymáhania požiadavok advokátov-židov;

zo dňa 21, augusta 1939, čís. 194 Sl, z. o dočasnom vylúčení súdneho uplatňovania a vymáhania peňažných záväzkov z niektorých druhov poistení poistníkmi, bývajúcimi na území, pripojenom k susedným štátom;

zo dňa 21. augusta 1939, čís. 195 Sl. z. o úprave niektorých výrobných a odbytových pomerov domácej výroby ľanu a konôp;

zo dňa 21. augusta 1939, čís. 196 Sl. z. o zmene stanov Obilnej spoločnosti pre Slovensko úč. spol, v Bratislave;

zo dňa 21. augusta 1939, čís. 197 Sl. z. o doplnení vládneho nariadenia č. 146 a č. 147 Sl. z. o súpise poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve cudzozemských štátnych občanov a vo vlastníctve židov; -

zo dňa 21. augusta 1939, čís. 198 Sl. z. o vlajke a registre lodí pre vnútrozemskú plavbu;

zo dňa 21. augusta 1939, čís. 200 Sl. z., ktorým sa doplňuje vládne nariadenie zo dňa 26, mája 1939, čís, 119 Sl. z. o úprave smlúv so štátom;

zo dňa 21. augusta 1939, čís. 201 Sl. z. o prechodnom snížení colných sadzieb na masť;

zo dňa 21. augusta 1939, čís. 203 Sl. z. o úprave triednej a dobročinnej lotérie;

zo dňa 29. augusta 1939, čís. 205 Sl. z. o Najvyššom úrade hospodárskom;

zo dňa 29. augusta 1939, čís. 206 Sl. z. o dočasnom obmedzení výplat zo životných poistiek u súkromných poisťovní;

zo dňa 29. augusta 1939, čís. 207 Sl. z. o povolení príročia správam cirkevných majetkov a verejným fondom, z ktorých časť sa nachádza na území pripojenom k Maďarsku;

zo dňa 1. septembra 1939, čís. 209 Sl. z. o prechodnom obmedzení výplat vkladov v peňažných ústavoch (podnikoch);

zo dňa 5. septembra 1939, čís, 216 Sl. z. o vyživovacom príspevku rodinným príslušníkom členov Hlinkovej gardy, Freiwillige Schutzstaffel a iných osôb, povolaných veliteľstvami HG a FS do služieb pri obrane štátu;

zo dňa 11. septembra 1939, čís. 219 Sl. z. o stavebnom úvere pre obce ako stavebníkov na stavby vojenských objektov v roku 1939;

zo dňa 5. septembra 1939, čís. 220 Sl. z. o Hlinkovej garde;

zo dňa 11. septembra 1939, čís. 221 Sl. z. o zriadení vyznamenania "Slovenský vojenný víťazný kríž" a o ďalších stupňoch vyznamenania "Za hrdinstvo";

zo dňa 11. septembra 1939, čís. 222 Sl. z. o úprave niektorých platových pomerov vojenských gážistov a iných štátnych (verejných) zamestnancov konajúcich od 1. septembra 1939 činnú vojenskú službu alebo pridelených k vojenským útvarom;

zo dňa 11. septembra 1939, čís. 223 Sl. z. o nároku na mzdu (plat) súkromných zamestnancov, povolaných do vojenskej služby;

zo dňa 19. septembra 1939, čís. 229 Sl. z. o povinnom súpise a nútenej úschove slovenskej emisie záložných listov Hypotečnej banky Českej v Prahe a slovenskej emisie komunálnych a melioračných dlhopisov Zemskej banky v Prahe;

zo dňa 19. septembra 1939, čís. 230 Sl. z. o úprave vojenskej povinnosti židov;

zo dňa 19. septembra 1939, čís. 231 Sl. z. o úprave smlúv, dojednaných štátom;

zo dňa 20. septembra 1939, čís. 232 Sl. z. o zvláštnych ustanoveniach v pokračovaní pred civilnými súdmi;

zo dňa 19. septembra 1939, čís. 233 Sl. z. o prechodnej úprave niektorých zmenočných lehôt;

zo dňa 19. septembra 1939, čís. 234 Sl. z. a oslobodení nových motorových vozidiel od povinného odvodu pre brannú moc;

zo dňa 20. septembra 1939, čís. 235 Sl. z. o dočasnom vyzdvihnutí platnosti § 69 zákona zo dňa 25. januára 1914, čís. 15 r. z. (služebná pragmatika);

zo dňa 27. septembra 1939, čís. 240 Sl. z. o Freiwillige Schutzstaffel;

zo dňa 27. septembra 1939, čís. 241 Sl. z. o mimoriadnych opatreniach;

zo dňa 20. septembra 1939, čís. 242 Sl. z. o odložení dražieb predmetov založených a uschovaných v záložniach;

zo dňa 20. septembra 1939, čís. 243 Sl. z. o úprave pestovania a spracovania papriky a obchodu s paprikou;

zo dňa 20. septembra 1939, čís. 252 Sl. z. o úprave obchodu s drahými kovmi;

zo dňa 9. októbra 1939, čís. 253 Sl. z. o revízii pozemkovej reformy;

zo dňa 16. októbra 1939, čís. 254 Sl. z. o úprave trvania služebného pomeru štátnych zamestnancov českej národnosti;

zo dňa 9. septembra 1939, čís. 256 Sl. z., o dočasnom doplnení predpisov policajného trestného poriadku;

zo dňa 16. októbra 1939, čís. 257 Sl. z. ktorým sa odkladá účinnosť niektorých ustanovení vládneho nariadenia č. 252/1938 Sl. z. a n. o pomoci motorizmu;

zo dňa 24. októbra 1939, čís. 270 Sl. z., ktorým sa zrušuje krajinské vojenské veliteľstvo v Bratislave,

zo dňa 24. októbra 1939, čís. 272 Sl. z., ktorým sa predlžuje účinnosť vládneho nariadenia č. 265/1938 Sb. z. a n. o dočasných obmedzeniach v živnostenskom a inom zárobkovom pokračovaní a

zo dňa 24. októbra 1939, čís. 273 Sl. z. o predĺžení zmenkoprávnych lehôt.

Predseda snemu dr. Sokol:

Všetky tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

1. Tesnopisecká zpráva o 14. zasadnutí snemu Slovenskej republiky 14. novembra 1939.

2. Zpráva rozpočtového a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o vyhlásení splatnosti pohľadávok z vkladných listov na bankovky zadržané pri kolkovaní peňazí, vydaných podľa ustanovenia § 1 zákona zo dňa 25. februára 1919 čís. 84 Sb. z. a n.

3. Zpráva rozpočtového a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o zriadení Štátneho hydrologického a meteorologického ústavu.

4. Zpráva rozpočtového a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o snížení a úprave niektorých všeobecných (autonómnych) colných sadzieb.

5. Vládny návrh zákona o Bratislavskej burze a o zákaze termínových obchodov. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému, národohospodárskemu a ústavno-právnemu.

6. Vládny návrh zákona o zriadení Štátneho komasačného fondu. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému, národohospodárskemu a ústavno-právnemu.

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Pristúpime k 1. bodu programu, ktorým, je:

1. Vládne vyhlásenie.

Slovo si vyžiadal zástupca pána predsedu vlády dr. Vojtecha Tuku, pán minister vnútra a zahraničných vecí dr. Ferdinand Ďurčanský. Udeľujem mu slovo.

Slávny snem!

Nakoľko pán predseda vlády prof. dr. Vojtech Tuka je indisponovaný, pripadla mne, ako jeho zástupcovi úloha učiniť vyhlásenie v mene vlády, ktorá prevzala vedenie štátnych vecí na základe menovania prevedeného pánom prezidentom republiky dňa 28. októbra 1939.

Nová vláda, ktorá sa vám predstavuje, znamená zmenu proti vláde predošlej, lebo chýba jej bývalý šéf dr. Jozef Tiso, ktorý z jednohlasne prejavenej vôle vás všetkých bol postavený na celo nášho štátu. Pre vládu odchod jej bývalého predsedu znamená veľkú stratu, ktorú bude nám možno len ťažko nahradiť.

Inak nová vláda predstavuje sa vám v tom istom složení personálnom ako vláda predošlá. To neznamená len kontinuitu osôb ale aj kontinuitu vo výstavbe, ktorá na Slovensku od 14. marca sa prevádza a v ktorej v záujme štátu a obyvateľstva jeho bude sa urýchlene pokračovať. Práce v tomto smere je dostatok. Je to každému zrejmé, kto berie ohľad na skutočnosť, že slovenský národ opäť získal svoju samostatnosť po uplynutí tisícročia k tomu ešte za spletitých pomerov medzinárodných, ako aj za ťažkých predpokladov hospodárskych a sociálnych, takže všetky inštitúcie, ktoré predpokladá vývoj vyspelého národa a civilizovaného človeka, musí znova tvoriť, do praxe uviesť a zabezpečiť pritom nerušený chod samého života. Kto zpod tohto zorného uhla pozerá sa na prácu vlády, musí na prvý moment zistiť, že je jej tu skutočne veľmi mnoho. Platí to tým viac, že vláda má napraviť to, čo minulé režimy zlého spravily a vyplniť čo na Slovensku urobiť zameškaly, aby zo slovenskej zeme bolo vyťažené všetko, čo ona v sebe skrýva a ochotná je poskytnúť obyvateľstvu, aby toto mohlo žiť životom, ktorý je dôstojný civilizovaného človeka a príslušníka kultúrneho národa žijúceho v strednej Európe.

Na urýchlenej prestavbe Slovenska záleží predovšetkým preto, aby obyvateľstvo našlo na území štátu možnosti existenčné. Pôjde a musí nám ísť o to, aby Slovák nikdy viac nemusel utekať za prácou do cudziny, ale našiel všetky existenčné predpoklady doma, kde mu ich Prozreteľnosť zabezpečila. (Potlesk.) Pravda, bude nám záležať tiež na tom, aby u nás životné možnosti zabezpečené boly aj pre tých Slovákov, ktorí v dôsledku režimov slovenskému človekovi nepriateľských, boli nútení opustiť domov a hľadať obživu v cudzine. Pokiaľ to nebude možno uskutočniť, urobíme všetko potrebné, aby polovica nášho národa žijúca mimo územia vlastného štátu bola pre národ zachovaná.

Konečne len výstavbou Slovenskej republiky na štát v každom smere moderný a sociálny možno počítať so zabezpečením toho vzrastu slovenskej populácie, ktorá zodpovedá vitalite nášho národa. Vláda vedomá si svojich povinností v tomto smere bude všemožnými opatreniami podporovať mnohočlenné rodiny. Veď tieto znamenajú najväčší prínos pre národ, lebo znamenajú jeho mohutnenie, garantujú jeho budúcnosť. Celá štátna politika pôjde touto cestou a to nielen preto, že tendencia táto je v záujme nášho národa, ale i preto, že ona zodpovedá tiež duchu kresťanskému, ktorý je našou vedúcou smernicou sledovanou pri výstavbe nášho štátu. (Potlesk.) Len ten môže byť a bude pokladaný za dobrého Slováka, kto sa postará o to, aby národ aj v budúcnosti žil, aby bol pevnejším ako je dnes.

Podporovanie populácie bude sa prejavovať všade tam, kde štát bude môcť zasiahnuť. Postupom času tendencia táto bude sa teda prejavovať aj na úprave platov štátnych zamestnancov. Štátne-zamestnaneckej otázke bude venovaná zvýšená pozornosť. Slovensko sa nachádza v rozdielnej situácii v porovnaní s bývalou republikou. Úradníckeho aparátu predimenzovaného u nás niet a preto bude možno uskutočniť heslo: radšej menej úradníctva, ale kvalitného a v dôsledku toho tiež slušne honorovaného. (Potlesk. Výkriky: Tak je!) Vláda si je vedomá nespravodlivostí, ktoré v tomto odvetví páchané boly na slovenskom živle, má na zreteli všetko, čo táto čiastka nášho národa v záujme výstavby samostatného štátu vykonala a preto postupom času podnikne všetko potrebné, aby úradníctvu slovenskému dostalo sa uznania nielen slovami formulovaného, ale tiež finančne vyjadreného. (Potlesk. Výkriky: Tak je!) V tomto ohľade o dobrej vôli slovenskej vlády nik pochybovať iste nebude. To však nijak neznamená, že by pri usporiadaní tejto otázky mohli sme sa riadiť niečím iným, ako záujmami vyrovnanosti nášho štátneho hospodárenia.

Úspešné riešenie všetkých problémov, pred ktorými sa nachádzame, predpokladá poriadok vo vnútri štátu. V tomto smere, pravda, badať nepriateľské tendencie, sledujúce vyvolanie nervozity, nepokojov, ktoré majú držať v napjatí slovenský národ, aby nemohol siahnuť k spokojnej práci výstavby. Pravda, pokojnú atmosféru v tomto ohľade narušujú takmer výlučne cudzie elementy, ktoré miesto toho, aby boly povďačné, že im boly u nás zabezpečené existenčné možnosti, odplácajú sa nám tým, že poškodzujú záujmy štátu. (Výkriky: Hanba im!) Preto proti týmto živlom bude sa pokračovať tak, ako si zaslúžia. (Výkriky: Tak je!) Tak postupne Slovensko očistené bude od prvkov jemu nepriateľských ktoré si nezaslúžia nijaké ohľady. (Výkriky: Tak je!)

Tu však si musíme všimnúť otázky židovskej. Problém tento je pomerne dlho pálčivou otázkou našej vlasti. Veď v niekdajšom Uhorsku tento cudzí, na Slovensku útočište hľadajúci element bol vždy živlom, ktorý bol jadrom protislovenských a maďarizačných tendencií, takže postupom času, ako sa rozmáhal, mestám čisté slovenským vštepoval výzor neslovenský. (Výkriky: Tak je!) Tento prvok nijak nebol druhoradým pri určovaní hraníc nášho štátu. (Výkrik: Tak je!) Príslušníci židovského národa boli akiste veľmi prispôsobiví aj voči vládnúcemu režimu v bývalej republike Československej, kde využili situáciu, (výkrik: Hlásili sa ako Čechoslováci!) aby mohli ťažiť hospodársky a mocensky pre seba práve tak, ako v niekdajšom Uhorsku, Tak sa potom stalo, že dokiaľ slovenský živel musel utekať do cudziny, keď chcel svoj holý život udržať, zatiaľ prúdy židovských prisťahovalcov nachádzali tu tie najvýnosnejšie existenčné možnosti, takže v krátkom čase skoro všetok obchod, priemysel, financie, slobodné povolania, veľkostatky atď. octly sa v ich rukách. Je potom len samozrejmé, že slovenský národ pokladá za potrebné siahnuť k opatreniam, ktoré by odstránily tento nános zo slovenského národného tela v záujme oslobodenia od hospodárskej nadvlády, ktorej sa nad naším ľudom Židia postupom času práve na úkor slovenského živlu zmocnili. Vláda v tomto ohľade bude pokračovať dôsledne, cieľavedome, pritom tak, ako to pomery naše dovolia. (Výkriky Tak je!)

I keď náš štát je štátom národným, voči príslušníkom iných národností štátna správa bude pokračovať s tým najväčším porozumením. Nikdy u nás nikto nebude môcť zaznamenať nejakú odnárodňovaciu tendenciu, (poslanec Hancko: Výborne!) alebo národnostnú diskrimináciu. Konečne čo sme v minulosti na svojom tele skúsili nám prikazuje vyvarovať sa toho, aby niečo podobného ktokoľvek skúsil od nás. (Výkriky: Tak je!) Nedovolíme však, aby ktokoľvek toto objektívne a voči každej národností spravedlivé pokračovanie štátnej správy pokladal za nerozhodnosť a na tom základe pokúšal sa pokračovať v odnárodňovaní slovenského živlu v samostatnom štáte slovenskom. (Výkriky: Tak je! Výborne!) Vieme, že týmto pokračovaním prispejeme k upevneniu nášho štátu, tým najlepšie dokážeme svoju vyspelosť. Pravda, pritom budeme pokračovať presne podľa Ústavy, a len toľko práv priznáme iným národnostiam, koľko štát príslušnej národnosti prizná našim súkmeňovcom. (Potlesk. Výkriky: Tak je! Výborne!) Na to nás zaväzuje nielen naša Ustáva, ale naša národná česť, lebo iné pokračovanie mohlo by byť vykladané ako slabosť a miesto toho, aby nám osožilo, mohlo by byť na Škodu našej štátnej samostatnosti. (Výkriky: Tak je!)