Snem Slovenskej republiky 1939

I. volebné obdobie. 2. zasedanie.

Tesnopisecká zpráva

o 16. zasadnutí snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 28. novembra 1939.

Zasadnutie otvorené o 10. hod. 24. min.

Prítomní:

Predseda: dr. Sokol.

Podpredsedovia: dr. Mederly, dr. Opluštil.

Zapisovateľ: Drobný.

52 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: dr. Tuka, Čatloš, dr. Fritz, Medrický, dr. Pružinský, Sivák a Stano.

Z kancelárie snemu: tajomník snemu dr. Foltín a hl. radca p. s. dr. Čelko.

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Otváram 16. zasadnutie snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili chorobou páni poslanci Andrej Germuška a František Slameň.

Od vlády došlo.

Zpráva ministerstva financií číslo 1805/1939-II/4 o mimoriadnej úverovej potrebe ministerstva národnej obrany. Prideľujem ju výboru rozpočtovému.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

1. Tesnopisecká zpráva o 15. zasadnutí snemu Slovenskej republiky.

2. Vládny návrh zákona o hlásení a nútenom nájme niektorých živnostenských provozovní. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu a ústavno-právnemu.

3. Návrh poslanca Jozefa Drobného a spoločníkov na vydanie zákona o zmene predpisov o kvalifikovaní štátnych zamestnancov. Návrh prideľujem výboru iniciatívnemu.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Tajomník snemu dr. Foltín (číta):

Predseda vlády v smysle § 44, ods. 3 predložil snemu tieto nariadenia s mocou zákona:

zo dňa 24. októbra 1939, číslo 274 Sl. z. o dočasnej úprave verejného notárstva;

zo dňa 9. novembra 1939, číslo 275 Sl. z o príročí proti bývalému Česko-Slovenskému štátu, o prerušení sporov o tieto pohľadávky a o zastupovaní eráru;

zo dňa 9. novembra 1939, číslo 276 Sl. z. o úprave smlúv, dojednaných štátom;

zo dňa 8. novembra 1939, číslo 280 Sl. z. o dočasnom zmiernení niektorých úsporných srážok personálnych;

zo dňa 9. novembra 1939, číslo 281 Sl z., ktorým sa zrušuje vládne nariadenie zo dňa 27. januára 1939, číslo 18/1939 Sb. z. a n., časť I., o odpredaji postrádateľného vojenského materiálu a

zo dňa 1. septembra 1939, číslo 208 Sl. z. o účinnosti niektorých ustanovení zákona číslo 131/1936 Sb. z. a n.

Predseda dr. Sokol:

Všetky tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Prikročujeme k programu, ktorým je:

Rozprava o vládnom vyhlásení.

Prihlásili sa ako rečníci na strane "za" páni poslanci: Mondok, inž. Karmasín, Eszterházy, Hancko, Čarnogurský, dr. Körper, dr. Hrušovský, Čavojský, Horniš, Turček, Lukáč, Jankovič, Liška, Gašpar, Horák, Moravčík, dr. Tvrdý a Maguth.

Navrhujem na základe usnesenia predsedníctva snemu, aby sa rečnícka lehota určila na 30 minút.

Sú proti tomu námietky? (Námietky neboly.)

Námietky nie sú, navrhnutá lehota je schválená.

Udeľujem slovo prvému rečníkovi, pánu poslancovi Mondokovi.

Poslanec Mondok: Slávny snem!

Sotva nám doznelo v ušiach na myšlienky a veľkorysé plány bohaté vládne vyhlásenie prvej slovenskej vlády, vedenej dr. Jozefom Tisom, sotva sme sa vymanili zpod mohutného dojmu po vypočutí historického posolstva prvého prezidenta dr. Jozefa Tisu a už sa nám znova naskytá vzácna príležitosť podrobne skúmať, kriticky rozoberať a spravodlivé zhodnocovať vládne vyhlásenie druhej slovenskej vlády, vedenej dr. Vojtechom Tukom.

Ku druhému vládnemu vyhláseniu prišlo vo veľmi krátkom čase preto, lebo nedávno v našom vnútorno-politickom živote stala sa veľká, v histórii Slovákov významná a radostná zmena. Predseda prvej slovenskej vlády dr. Jozef Tiso riadením Prozreteľnosti a zo suverénnej vôle slovenského národa stal sa prvým prezidentom slobodného slovenského národa. Muž, ktorý pri stroskotaní lodi bývalej Česko-Slovenskej republiky odvážnym činom odpútal od topiacej sa lodi záchranný čln slovenskej štátnej samostatnosti a na tom člne zachránil slovenský národ, stal sa kormidelníkom záchranného člnu, aby svojou bystrosťou, ženiálnosťou, ostražitosťou ako kapitán prezidentského môstka riadil osudy zachránenej slovenskej lodi s pomocou Božou tak, žeby sa tá loď na rozbúrenom mori národov plaviť mohla len do prístavu pokoja a blaha. Keď želieme odchodu nášho prvého predsedu vlády z našej bezprostrednej blízkosti, vedomí sme si veľkej jeho zodpovednosti, a preto na jeho šľachetnú prezidentskú prácu prosíme Božiu pomoc a požehnanie. (Potlesk.)

Keď porovnáme vládne vyhlásenie druhej slovenskej vlády s vládnym vyhlásením predošlej vlády, s radosťou zisťujeme, že ani v zásadách, ani v budovateľských plánoch, ani v cieľoch, ani k tomu primeraných prostriedkoch sa terajšia vláda nemieni odkloniť od základných smerníc našej kresťanskej a nacionálnej politiky, i keď latinské príslovie hovorí:,, Si duo faciunt idem, non est idem", keď dvaja činia to isté, už nie je to isté. Predsa v úsilí hľadať dobro národa kráča i druhá naša vláda tou istou cestou, ako vláda prvá. Ako vlak nemôže sa dostať na zcestie, ak sa pridŕža ocelových koľajníc, tak nemôže ani naša vláda pustiť sa na bludné chodníky, keď sa riadi tými smernicami, ktoré jej určil ideový tvorca Slovenského štátu, vznešený a zvečnelý vodca Andrej Hlinka, majúci za heslo životné "Za Boha a za národ!" Toto sú tie dve oceľové koľajnice, po ktorých náš vodca prišiel k večnému cieľa, k Bohu, a k pozemskému cieľu, k slobode slovenského národa.

Šťastný je národ slovenský, keď osudy svoje môže sveriť do rúk takej vlády, ktorej členovia sú všetci odchovaní a nadšení duchom Hlinkovým. Šťastný je slovenský národ, keď je vedený a spravovaný v duchu kresťanského svetového názoru, ku ktorému sa naša vláda verejne priznáva vo svojom vládnom vyhlásení týmito slovami: celá štátna politika pôjde cestou, ktorá zodpovedá duchu kresťanskému, ktorý je našou vedúcou smernicou sledovanou i vo výstavbe nášho štátu.

Vítame toto sebavedomé a mužné vyhlásenie sa vlády ku kresťanskému svetonázoru. Sme všetci s našou vládou presvedčení, že niet ani jedného problému na ktoromkoľvek poli ľudského a národného úsilia, ktorý by sa nedal šťastne a pre národ osožné riešiť na podklade svetového názoru kresťanského. Preto, chvála Bohu, Slováci nie sme odkázaní na žiadne cudzie ideológie, ktoré by sme museli presádzať do našej národnej záhradky. Žiadna z týchto novodobých ideológií neprešla ešte skúškou ohňa a nevieme o žiadnej ešte, či prežije svojich otcov.

My nemusíme sa ohliadať ani napravo ani nalavo. My máme svoju tisíc a viac ročnú tradíciu kresťansko-národnú, v duchu ktorej budeme vedieť preporodiť k plnšiemu a bohatšiemu životu náš vzkriesený národ. Devízou našej vlády preto nebude nikdy známe slobodomurárske heslo a prianie: náboženstvo nepatrí do politiky, ale práve naopak, za symbolom kresťanstva, za krížom, ktorý ozdobuje všetky verejné a štátne úradovne, vnikať bude do celého nášho verejného i súkromného života duch a kresťansko-mravné zásady Ukrižovaného. Viem, že sa náboženské a mravné zásady kresťanské vylučovaly z verejného a politického života; odstraňovala sa i mravná zodpovednosť verejných dejateľov pred Bohom a pred svedomím, uvoľňovaly sa mravné záväzky človeka k človeku, národa k národu, z diplomatického slovníka stratila sa česť daného sľubu, slova, smluvy, záväzku, čo nemohlo mať iných následkov, ako zmätok, neistotu, zbrojenie a strachy pred tým, ktorý by mal byť považovaný za úprimného priateľa.

Za takých okolností život a spolupráca ľudí i národov stáva sa nemožnou. To napraviť je možné len okresťanením celého verejného, spoločenského, kultúrneho, hospodárskeho, sociálneho a politického života. Keď celý verejný život preniknutý bude duchom, kresťanským, zavládne medzi ľuďmi i národami väčšia dôvera, spokojnejšie spolunažívanie, usnadnená bude práca vedúcich činiteľov a nebude treba ani toľko trestných zákonov, tým menej väzníc a koncentračných táborov. Náš národ je ešte Bohabojný a mravný, treba len tieto vlastnosti v ňom prehlbovať a petrifikovať náležitou školskou i mimoškolskou výchovou mravnou, na ktorú nech sa nezabúda ani v škole, ani v Hlinkovej mládeži, ani v Hlinkovej garde, ani v armáde.

Vládne vyhlásenie i v tomto smere nás ubezpečuje, keď vláda berie na seba i túto vznešenú povinnosť, ako sa k nej priznáva v stati o školstve hovoriac: "Bolo by veľmi mylné myslieť si, že sa už urobilo všetko vyslovením zásady, podľa ktorej vo výchove a vo výučbe budeme sa spravovať kresťanským a národným svetovým názorom a pri tom by sa zabudlo, že tieto idey aj keď sú najkrajšie, samy sa neuskutočnia. Ak nemajú byť len heslom bez obsahu, treba nám ustavične bedliť, aby sa stelesňovaly a tak prenikaly v našom školstve, aby sa stály jeho pečaťou, ktorú nikto s neho neodstráni. Budenie aj v škole strážcami ideálov, ktoré náš národ v zlých časoch vzpružovaly v boji zaceľovaly a teraz nás pohýnajú za štát pracovať a obetovať. Podľa doterajšieho účinkovania možno s radosťou uznať, že naša školská správa si dobre uvedomuje tieto okolnosti, je ochráňkyňou týchto najvyšších hodnôt a tak najvýraznejšie sa odzrkadľuje nový duch národný a kresťanský v školstve."

Toľkoto vládne vyhlásenie.

K tejto výchovnej práci ochotne a výdatne poskytnú pomocnú ruku i cirkve kresťanského vyznania.

Z celého vládneho vyhlásenia cítiť vánok ducha kresťanského a preto naplnení sme nádejou, že uskutočnenie tohto rozsiahleho pracovného programu v duchu kresťanskom prinesie na každom úseku štátneho a národného života opravdivé požehnanie.

Druhou dominantnou zásadou našej vlády pri uskutočňovaní pracovného programu musí byť druhé Hlinkovo heslo: "Všetko za národ". Každý zákon, každé opatrenie musí byť podrobené najprísnejšiemu kritériu, či to alebo ono srovnáva sa so záujmami národa. Všetko do služieb národa, i prácu, i pohodlie, i zdravie, i život.

Uznávame, že za terajších medzinárodných pomerov na tomto poli čaká vládu najťažšia, najzodpovednejšia úloha. Celá Európa a svet je v pohybe. Situácia sa so dňa na deň mení a zdá sa, akoby k horšiemu. Naše malé Slovensko stalo sa najexponovanejším štátom v srdci Európy. Slovensko leží na križovatke rozdielnych a často proti sebe stojacích tak ideologických ako aj veľmocenských záujmov a plánov. Dostali sme sa ako malé zrnko medzi mlynské valce veľmocí.

Veľkou starosťou našej vlády preto musí byť, aby zachránila strechu nad nami pred iskrami proti sebe stojacích a už v susedstve sa nachádzajúcich ideologických frontov. Nesmieme podľahnúť ani zprava, ani zľava. Vyhýbať sa musíme doma akýmkoľvek ideologickým bojom. Keď si treba hádam niečo z cudzích ideológií a z ich praktizovania osvojiť, nech je to len toľko, koľko môže zniesť a pojať do seba po najprísnejšej kritike svetový názor kresťanský. Tak si zachováme neutralitu ducha v smysle našich tradícií a to je prvý predpoklad našej samostatnosti duchovnej a svojráznosti slovensko-národnej.

Ďalšou našou povinnosťou musí byť, nikdy sa nemiešať do riešenia sporov iných národov. Nehasme, čo nás nepáli. Najväčšou chybou politikov bývalej republiky bolo práve to, že na miesto toho, aby sa boli starali o riešenie domácich sporov a problémov, hnaní ctibažnosťou a túžbou po velikášstve, ako predsedovia Spoločnosti národov radi riešili spory medzi republikami južnej Ameriky, radi organizovali sankcie proti Taliansku, radi soskupovali mocnosti proti Nemecku, radi kuli plány na dunajskú konfederáciu, snili o červenej i zelenej internacionále, ale zatiaľ nevideli pod nosom problém sudetský, a nepochopovali ani problém slovenský. Zahynuli i s republikou pre chorobu velikášstva.

My sa budeme starať len o svoju domácnosť, kde máme dosť svojich problémov.

Pripomeňme si niekoľko takýchto problémov, ktoré treba čo najskôr rozriešiť. Jeden z nich by bol, čím viac urýchliť a úspešne dokončiť sjednocovací proces v národe. (Potlesk.) Jednota ducha, jednota myslí je nám v prvom rade potrebná. Preto nech čím skôr vybledne a vymizne medzi nami prifarbenie starej politickej príslušnosti. Nech prestane už triedenie ľudí na agrárnikov, na marxistov, na ľudákov a nech sme len Slováci v jednej strane. Len v tejto jednote a svornosti spočíva naša sila. Stálym zdôrazňovaním vlastných a jedinečných zásluh, podceňovaním iných, triedením sa na sidorovcov, murgašovcov, machovcov, na októbristov, na marxistov, na gardistov, negardistov, na čakateľov a rodobrancov, na evanjelikov a katolíkov (potlesk) by sme iste, nedocielili tej konsolidácie vnútornej, ktorá je nám potrebnejšia nad chlieb a soľ. Concordia parvae res crescunt, discordia maximae dilabuntur. Svornosťou srastieme, nesvornosťou padneme. Básnik Sládkovič z hrobu na nás volá: "Kedyže príde k veľkej budove, keď každý stavia grunty nové".

Učme sa z našich dejín. Kedykoľvek hrozilo národu nebezpečenstvo, ozval sa v našich predkoch vždy mocný pud sebazáchrany, ktorý sotrel všetky rozdiele stavovské i konfesionálne a Slováci vždy sjednotení kráčali proti nepriateľom. V dobe maďarizácie našli sa štúrovci a bernolákovci, moyzesovci i kuzmányovci. V nedávnej minulosti hlinkovci a rázusovci a pred rokom i polrokom, v októbri i v marci, keď išlo o naše bytie, všetci našli sme sa v jednom tábore, na jednej línii, ktorú už nikdy nesmieme opustiť, keď nám je naša samostatnosť a slobodná domovina drahá. (Potlesk.) Túto jednotu previesť a zachovať povolaná je škola, Hlinková mládež i garda. Táto posledná však musí k tomu dostať primeranejšie zriadenie, aké má dosiaľ. Vo vládnom vyhlásení je už aj na to pamätané, keď v stati o Hlinkovej garde sa hovorí, že vydaný bude ešte osobitný zákon o organizácii Hlinkovej gardy.

K politickému problému sjednocovania podobný je i problém sociálny. I tu treba veľa vyrovnávať. Obzvláštnou starosťou našej vlády a nás všetkých bude odstraňovať čo najskôr veľké sociálne nesrovnalosti v našom národe. Máme veľa chudoby a prílišná chudoba vieme že je parenišťom všetkých revolučných ideí. Paupertas maxima meretrix. Najľahšie možno strhnúť na scestie chudobného človeka, ktorý bez chleba a groša v zúfalej sebazáchrane je ľahko vstave vyzliecť sa i z rúcha ľudskosti. Aby sa včas predišlo sociálnym bojom, musíme odstrániť krikľavú chudobu a zaistiť všetkým občanom možnosť slušnej výživy, trvalého zamestnania, primeranej rodinnej mzdy, možnosť skorého zakladania rodinného krbu v slušnom a zdravom byte. Skoro polovicu nášho národa tvorí trieda robotnícka, ktorá veru dosiaľ nemala tej životnej úrovne, ako by podľa Božieho a ľudského práva jej patrilo. Vítame preto hospodársky plán našej vlády, podľa ktorého vláda prikročuje k tak rozsiahlemu zpriemyselneniu Slovenska, že budeme môcť doma spracovať všetky prírodou nám dané suroviny a budeme vedieť zamestnávať i našich robotníkov, ktorých by nestačilo živiť naše poľnohospodárstvo. Sme presvedčení, že vláda sa postará i o primeranú a slušnú rodinnú mzdu pre všetkých pracujúcich, lebo v tom vidíme najlepšiu záruku vnútorného pokoja a konsolidácie.

Keď sa vláda postará o sociálne najslabšiu časť národa, o robotníctvo, iste nebude menšiu starosť venovať i druhej prevážnej časti slovenského národa, roľníctvu.

Slovensko nie je zemou magnátov, grófov a zemepánov, ale krajinou maloroľníkov. Preto i vláda musí pestovať politiku maloroľnícku. Náš roľník je nenáročný, nechce nikomu krivdiť, ani na úkor iných stavov sa obohacovať. Jedine si žiada, aby jeho ťažkou prácou nadobudnuté výrobky maly zaistenú rentabilnú cenu, riadny odbyt. V roľníctve treba vidieť najzdravšie korene národa, roľníctvo je najkonzervatívnejší živel, ktorý je najmenej prístupný rozvratným tendenciám. Naše roľníctvo, naša dedina, nikdy sa neodcudzila ani viere otcov, ani rodu, ani jazyku. Dedina nám zachovala slovenský svojráz. Preto naše roľníctvo zasluhuje si našej úcty a pozornosti. Naše roľníctvo musíme zveľadiť. 2 roľníkov vytvoriť sedliakov. Všetka zem má patriť slovenskému roľníkovi, ktorý chce na nej pracovať. Vítame preto nový zákon o pozemkovej držbe, vítame aj revíziu starej pozemkovej reformy, lebo sme presvedčení, že zem slovenská nepatrí politickým zbohatlíkom a panským nekresťanským vykorisťovateľom, ale tomu roľníkovi, ktorý vlastnou prácou svojich rúk chce dorábať čerstvý chlieb pre celý národ. (Potlesk.) Naším ideálom musí byť stvoriť taký sedliacky stav, v ktorom by mal každý sedliak minimálne mať 15-30 katastrálnych honov zeme.

Naše roľníctvo je v značnej miere bez vlastnej viny zadĺžené. Disparita cien výrobkov priemyslových a poľnohospodárskych má v tom iste podiel. Tu treba nápravy. Roľníctvu treba poskytnúť lacnejší úver, lebo stálymi exekúciami sa spauperizuje. Roľnícke družstevníctvo a ľudové peňažníctvo by tu mohlo účinnejšie zasiahnuť.

Ak sa nám podarí pozdvihnúť životný štandard roľníctva a robotníctva, blahodárne účinky dostavia sa i do stavu živnostensko-obchodného, ktorý je sprostredkovateľom medzi výrobcom a spotrebiteľom.

Keď spomíname obchod, nemôžeme a nesmieme obísť otázku a problém židovský. Je to jedna z najpáľčivejších hospodársko-sociálnych otázok, preto jej treba venovať náležitú pozornosť.

V jednom sme si všetci na čistom, že židovská otázka musí byť u nás rozriešená dôsledne a trvalé. Musíme sa však shodnúť aj v druhom bode, že táto otázka musí byť rozriešená výlučne pod zorným uhlom osožnosti slovenskému národu. (Potlesk.)

Čo by nám na príklad osožilo, keby sme ihneď odstránili z našich podnikov a obchodov všetkých židov, ale pre nedostatok domáceho kapitálu respektíve domácich schopných podnikateľov museli by sme siahnuť po cudzozemskom kapitále a po neslovenských podnikateľoch.

Otázku židovskú treba riešiť postupne, zákonne a spravedlive, lebo každé ukvapené a rušivé zasahovanie do hospodárskeho života môže mať škodlivé následky pre celý národ. Naša vláda chce a bude vedieť zarizovať, pokresťančiť všetky podniky a obchody, ale v takom tempe a rozsahu, v akom budeme stačiť vychovávať domácich podnikateľov a ako budeme stačiť obstarávať pre nich domáci kapitál.

Aby beh nášho verejného, hospodárskeho, sociálneho a politického života nebol nikde a nikým narušovaný a aby konsolidácia pomerov hlavne v našom novozaloženom štáte nerušene napredovala, k tomu je potrebný absolútny právny poriadok, právna istota a poriadok vo vnútri štátu. "Serva ordinem et ordo te servabit", hovorí filozof. Zachovaj poriadok a poriadok udrží teba.

Právny poriadok a právna istota je najsilnejšou oporou štátu. Špeciálne nás bude podľa toho hodnotiť cudzina, či sme života a slobody hodní, ako si budeme vedieť za všetkých okolností doma udržať poriadok. Preto treba presne vymedziť kompetenciu administratívnych, bezpečnostných úradov a hlavne novovzniklých ustanovizní, ako je na pr. i Hlinkova garda, aby sa neopakovaly mnohé neprístojnosti a rušivé zasahovania do právomoci iných úradov, čo dosiaľ sa mohlo ospravedlniť len poukazom na revolučné časy a na organizačné nedostatky niektorých týchto ustanovizní.

Vítame reorganizáciu vnútornej správy i zavedenie župného zriadenia. Táto reorganizácia usnadní správu štátu, priblíži úrady i úradníctvo k ľudu, ktorého potreby budú môcť úrady bezprostrednejšie poznávať a rýchlejšie vybavovať. Župné zriadenie iste prispeje i k rozvoju viacerých našich mestečiek, ktoré ako župné sídla stanú sa nielen administratívnymi, ale aj hospodárskymi a kultúrnymi strediskami.

Prestavba nášho štátu ako aj reorganizácia správy štátu vyžaduje od našich úradov a úradníctva vypätie všetkých mravných i fyzických síl. Preto prácu nášho úradníctva musíme si vážiť a priznať si, že veru i ten štátny úradník hoden je svojej mzdy. Preto s úpravou platov a služobných požitkov štátnych zamestnancov nemalo by sa už odkladať. Pri určovaní služobných požitkov nech je pamätané nielen na služobné roky, ale hlavne na početnosť dietok, aby populácia v úradníckych kruhoch netrpela ujmu, čo ako vieme je zjav všeobecný. Pri otázke úradníckej treba si všimnúť jednej veľmi chúlostivej otázky. Je to otázka zamestnávania ženských síl v našich úradoch. Do ktoréhokoľvek úradu vkročíme a hlavne do centrálnych úradov, máme dojem, ako by sme vstúpili do nejakého ženského internátu. Tisíce dievčat a žien pri úradníckych pultoch odcudzuje sa svojmu pôvodnému ženskému a materskému povolaniu. Dotiaľ ale tisíce mladých, inteligentných mužov sa poneviera po uliciach bez práce, bez chleba. Zamestnávajme viacej mužov, ktorí chcú byť hlavami rodín. Neobstojí námietka so strany žien, že bez úradníckych miest by boly chudobné a nevedely by sa vydať, lebo vieme, že z úradníckeho platu žiadna slečna veno ešte nezgazdovala Naši mládenci, úradníci s trvalým zamestnaním budú si ochotne brať i chudobné dievčatá, keď tieto budú náležite pripravené k vedeniu domácnosti a budú k úžitku v rodinnom živote. Dalo by sa tu hovoriť ešte aj po stránke mravnej, ale to necháme si na neskorší čas.