Nemohúcim starcom, nemocným, nezamestnaným bez vlastnej viny pomáhať, to nie je skutok kresťanského milosrdenstva, to je zákonom určená povinnosť moderného štátu. (Potlesk.)

Vláde je sverená vlastne úloha starať sa o blaho obyvateľstva. Ja v tom vidím svoju povinnosť, starať sa o každého, o ktorého len môžem. Cudzinca oceňujem s toho hľadiska, nakoľko mi pomáha konať túto moju povinnosť. Keď je užitočný, pomáha nám starať sa o blaho slovenského národa, keď je potrebný, priamo nepostrádateľný, môže zostať tu. Ale kto nie je tu potrebný, ten vlastne je škodlivým živlom tu, lebo berie chlieb Slovákovi. Je potrebná evakuácia týchto živlov. Toto vyhostenie nemožno nazvať krutosťou. Však títo ľudia majú svoju vlasť, majú svoju vládu, ktorá je povinná starať sa o blaho svojho národa. Neumrie ani jeden z týchto pánov hladom. Je pravda, že prípadne tam doma nebude sa im tak pekne, dobre vodiť, ako tu na Slovensku na úkor Slovákov, ale tento ohľad nemôže byť smerodajným pre slovenskú vládu.

Jeden zvláštny druh intervencií je, keď sa operuje ženami. Povie sa, tento a tento Čech má Slovenku ženu, deti chodia do slovenskej školy, teda k vôli rodine nech sú trpení tu na Slovensku. Hovoria, že manželka nechce ísť do Protektorátu, zostane tu, rozbije sa manželstvo, a to s kresťanského hľadiska nemôžeme dovoliť. Páni poslanci, čo slovo, to klam, poťažne sebaklam. Tá Češka, ktorá sa vydala za Slováka v Čechách, prišla a keď nechcela prísť, vyhnali ju na Slovensko za mužom. A tá Slovenka, ktorá sa vydala za Čecha, sa už vtedy stratila pre slovenský národ. Pamätáte sa, pánovia, ako to bolo v tých starých slavianskych časoch, keď žena z jedného kmeňa sa vydala za muža z druhého kmeňa, pri tom obrade svadby čo povedala? Tvoj národ je mojím národom. Tvoji bohovia sú mojimi bohmi. Tá žena podľa božských a ľudských zákonov má manžela nasledovať. Musí do vlasti manžela, správnejšie rečeno, do vlasti svojej. Po manželovi stala sa tá vlasť i jej vlasťou. A vlastne, čo sa robí, keď ju vykážeme tiež? Presťahuje sa i telesne do tej svojej vlasti, kde sa duševne presťahovala už vtedy, keď sa vydala za Čecha.

Hovorí sa o deťoch. Je to bolestná otázka, ale čo očakávať od takýchto polokrvných Slovákov, keď prídu veľmi ťažké časy, keď slovenská krv bude žiadať od každého, aby obetoval všetko? Títo, ktorých by sme z nejakého humanizmu tu trpeli, by zlyhali a stali by sa najväčšími škodcami národa vtedy, keď by ich bolo najviac treba. (Výkriky: Tak je! a potlesk.)

Operuje sa i jedným sentimentálnym argumentom, a to tým, že tak málo je nás Slovákov, že bolo by treba smilovať sa i nad tými miešancami a podržať ich tu. Často sa mi stalo, že prišli ku mne s intervenciou v tomto znení, a ja musím vám, páni poslanci, prezradiť, že som sa dopustil nejakej kurióznej nejemnosti, že totižto takémuto pánovi, takýmto pánom položil som nasledovnú otázku:

Povedzte mi, prosím, keď preukazujete takúto horlivosť za populačnosť, čo ste vykonali činne vy v záujme populárnosti - samozrejme v manželských rámcoch? (Hlučná veselosť.) Odpoveď veľmi ľahko uhádnuť. Boli to páni alebo neženatí, alebo bezdetní, alebo najviac s jedným dieťaťom.

Populačná otázka, ťažisko tejto otázky leží celkom inde. Leží v tom systéme, ktorý dáva tak málo platu úradníkovi, že sa môže oženiť, až keď má 30-32 rokov svojiho veku. (Potlesk.) To väzí v tom systéme, ktorý dáva rodinný prídavok po prvom a druhom dieťati a po ďalšom nedáva (potlesk) a v tom systéme, ktorý nedáva rodinné mzdy a následkom toho práve tá najširšia vrstva preukazuje také smutné číslice čo sa týka populárnosti.

Odborníci tvrdia, a nemám nijakej príčiny neveriť im, že Slovensko len za trochu sriadenejšieho hospodárenia národného už dnes by mohlo živiť 2-3 razy toľko obyvateľov, koľko teraz tu žije. A čo je skutok? Z lekárskej fakulty bolo mi poloúradne oznámené, že na Slovensku sa stáva ročite 50.000-60.000 potratov, slovenský národ príde ročite o toľko dorastu. V našich lekárskych kruhoch zahniezdil sa zvyk, že ženám sa "pomôže", a to úradne, lekársky, ale samozrejmá vec, len pod tou podmienkou, že to vraj vyžaduje zdravie budúcej matky. A taká matka potom prinesie od druhého lekára vysvedčenie, že áno, jej zdravie vyžaduje potrat. A čo je pravda, odvolávam sa na chýrečného berlínskeho gynekológa, profesora Bumana, ktorý 45 rokov bol profesorom na lekárskej fakulte a môžete si myslieť, pánovia, koľko tisíc a tisíc matiek prešlo jeho rukami. A na konci svojho profesorského účinkovania vyhlásil verejne toto:

"Po cely môj život, v celom mojom lekárskom účinkovaní bolo len 6 takých prípadov, kde zdravie matky vyžadovalo umelý potrat."

V tomto ohľade tiež mienime zasiahnuť, ale až ku koreňu tohto zla. (Potlesk.) Pánovia, nezabúdajme, že pokrok alebo klesnutie populácie je nič iné, ako číselne vykázaná úroveň mravnosti národa. (Potlesk.)

Pracovný program vlády je vám známy, páni poslanci. Za krátky čas príde pred snem rozpočet, tam každý minister prehovorí o svojom rezorte a vtedy bude mať príležitosť slávny snem dávať otázky a vypočuť odpovede pánov ministrov na rozličné poznámky. Ja by som len veľmi krátko, len letmo, urobil akési náčrty, aký je ten duch, ktorý vládu vedie, aby sme prispeli k vybudovaniu Slovenská v úplne moderný, kresťanský a národný štát. Tu je na príklad otázka rodinných miezd. Je žiaducné, aby ten otec rodiny, ktorý má 2, 3, 4 deti, dostal väčšiu mzdu na tom základe, že živí toľko detí, ako ten slobodný, ktorý podobných starostí nemá. Ale v záujme podnikateľa, v záujme podniku a koniec-koncov v záujme národného hospodárstva nie to je, aby pri tom stroji stál ten, ktorý má viac detí, ale aby stál tam taký robotník, ktorý je tam na mieste, ktorý sa veci najlepšie rozumie. A tak sa srážajú vlastne dva veľké záujmy. Ako to mienime riešiť? Dal som vypočítať, že zo 100 vyspelých robotníkov koľko je ženatých, poťažne koľko majú detí. Zistili sme, že zo 100 vyspelých robotníkov ženatých je 63. A to sme tiež zistili, že na každých 100 robotníkov pripadá 154 detí.

Slávny snem! Mám pred očami ideál. Ten ideál, keby sa uskutočnil, prakticky by asi takto vyzeral: V sobotu, keď sa majú vyplatiť mzdy, direktor fabriky vezme do ruky ceruzku a vyráta, že má toľko a toľko robotníkov. K tomu vezme do úvahy to spomenuté, že na Slovensku medzi 100 robotníkmi je priemerne 63 ženatých a na každých 100 robotníkov pripadne priemerne 154 detí. Teraz zisťuje, aký je skutočný stav medzi robotníkmi jeho vlastnej fabriky, totiž koľko je medzi nimi ženatých a koľko majú detí. Keď to vyrátal, vezme mzdovú listinu a každému robotníkovi pridá, čo mu patrí. Keď má ženu, dá mu prídavok na ženu, a keď má deti, i patričný prídavok na deti. Niektorý direktor zbadá, že on má mnoho slobodných robotníkov a má takých robotníkov, ktorí majú málo detí, takže z tej celoštátnej vyrátanej kvóty ešte mu ostane toľko a toľko. To dá do vyrovnávacieho fondu štátneho. Druhý továrnik naproti tomu zisťuje, že u neho je mnoho ženatých a mnoho takých robotníkov, ktorí majú viac detí, ako priemer. Aby teda mohol zaplatiť každému jednému podľa toho, či je ženatý a podľa toho, koľko má detí, musel by toľko a toľko doplatiť. Na toto je vyrovnávací fond.

Len celkom letmo chcel by som sa aj o druhej otázke zmieniť. Ako je to s naším verejným zdravotníctvom? Dnes mnoho ráz ľutujeme lekára, lebo je odsúdený k tomu. aby čakal, ako nejaký pavúk, na pacienta (veselosť) a tešil sa tomu, že niekto je nemocný, aby z jeho tela mohol vyrezať niekoľko svojich stovák alebo niekoľko tisícoviek. Je to len ponižovanie lekárskeho povolania. Pánovia, voľakedy, je to už veľmi dávno, ako malý chlapec čítal som romanopisca v kruhu chlapcov dobre známeho, Júlia Vernea. Ten opisoval nasledovný prípad: Istý bohatý Angličan vybral sa na cestu okolo sveta a okrem služobníctva a sekretára vzal si so sebou i lekára. S týmto uzavrel zaujímavú smluvu, že za tie dni, keď bude mať nejakú indispozíciu alebo nemoc, dostane lekár svoje diéty. Keď Angličan zbadal, že má každú chvíľu nejakú nemoc, ako nátchu alebo pokazený žalúdok, uzavrel novú smluvu, a to v tom smysle, že za tie dni, keď bude nemocný, lekár nedostane nič a budú mu platené len dni, keď panstvo bude zdravé. Od tých čias bol však Angličan zdravý ako buk. (Veselosť.)

Pánovia, v každej takej detskej bájke býva obyčajne zrniečko hlbokej pravdy. A tak aj v tomto. Na učiteľa sverujeme triedu a schopnosť toho učiteľa posudzujeme podľa toho, akými znalosťami naplnil deti. Na farára sverujeme cirkevnú obec, na mešťanostu obyvateľstvo mesta.

Zdá sa to byť snom, ale je to otázkou budúceho vývinu, že jednotlivému lekárovi bude sverené tisíc až tisícpäťsto ľudí a on za ich zdravie bude zodpovedný.

V našej sústave je vyrátaných mnoho občianskych povinností. Keď tam nie je napísaná ešte jedna povinnosť, my mali by sme ju ľudu vštepovať, že totižto jestvuje akási občianska a národná povinnosť byť zdravým. Keď je niekto nemocný, stráca sa jeho práca pre národ, voľakto ho musí ošetrovať a on musí užívať všelijaké lieky. A predsa ten ošetrovateľ, i tá továreň, kde sa lieky vyrábajú, mohli by sa použiť na iné, užitočnejšie veci. Páše teda temer hriech ten človek, ktorý sa čírou ľahkomyseľnosťou stáva nemocným.

Niekedy sa môže stať, že sa musí tiahnuť do vojny. Čo s takým vojakom, ktorý za niekoľko dní vypadne z rádiu, ktorý nestačí, onemocnie a ktorý na obsluhu potrebuje neviem koľko svojich kamarátov.

Mali by sme preto vštepovať a budeme to do národa i vštepovať, že povinnosťou každého jedného občana je byť zdravým tak telesne, ako aj duševne, aby mohol mať účasť na tej práci, ktorou ideme vybudovať národ i štát.

Padla tu poznámka, a to nie raz, že máme sjednocovať národ. Slávny snem! Áno, sjednocujme všetko, čo je cenné, ale z plnej duše by som protestoval proti tomu, aby pod heslom sjednocovania zachovalý sa pozostatky starého režimu, ktoré slúžia len na to, aby robily v národe rozvrat a rozruch. (Potlesk.) Slávny snem! Jestvuje akési podsvetie politické. Do tohto podsvetia patrí tá obskúrna obec dobrodruhov, ktorí len na to čakajú, kedy nastane nejaký rozvrat, aby sa mohli uplatniť. Patrí ta tá čierna cudzinecká légia, ktorá sa regrutuje zo štátu nepriateľsky založených živlov, patrí ta každý korupčník, patria ta aj tí páni, ktorí protežujú nevhodných ľudí, ta patria verejní i tajní benešovci, patria ta i niekdajší nádejní politickí honci pražských politických mocností, patria ta zdražovatelia, platení agenti, zbohatlíci atď. Patrí ta slovom každý živel, ktorý v štáte vidí len válov. Revolúcia je preto ešte potrebná, lebo predošlý režim, ten neznesiteľný tyran ešte vždy žije v týchto živloch. Tieto živly síce neznamenajú nebezpečie, lebo sú to ľudia buďto hlúpi alebo zbabelí, takže k nejakej, aby som sa vyjadril modernou rečou, priamej akcii s ich stránky nedôjde. Tieto živly však znepokojujú verejnosť, lebo ich duch nie je slovenského rázu, je importovaný.

Odkiaľ sú? I na to môžem odpovedať. Z Libanonu a zo Sáby. A pre tých pánov, ktorí by nevedeli, odkiaľ tieto výrazy beriem, dovoľujem si prezradiť, že v soznamoch členov slobodomurárskej lóže bolo zistené, že Beneš dostal od svojich slobodomurárskych pánov názov "knieža libanonský" (veselosť) a Masaryk hodnosť "kráľa zo Sáby". (Veselosť.) Z toho Libanonu a z tejto Sáby pochádza táto mentalita. Preto bude čistka uskutočnená, lebo i keď nie sú dnes tieto živly nebezpečné, keby sa zahniezdily a zakorenily, mohly by znamenať nebezpečenstvo pre celý národ.

A tu sa musíme dotknúť jednej veľmi háklivej a veľmi bolestnej otázky. Slávny snem! Anglická Inteligence Service ukladá nielen v Mníchove svoje bomby, ale ukladá svoje bomby, aspoň duševné, i na Slovensku. Slovenská vláda má dôkazy o tom, že prsty Inteligence Service siahajú až na našu krajinu a že jestvujú ľudia, ktorí stoja v službách tejto cudzej organizácie a že súc platení, konajú tu rozvratnú činnosť. (Hluk.)

Bohužiaľ na mnohých miestach - a to s bolesťou spomínam - v evanjelických kruhoch tieto bomby vybúšily a znechucujú mnoho evanjelikov, bratov Slovákov a stavajú i lákajú ich do šíku protištátneho.

Slávny snem!

Vláda nedovolí, aby sa tu umele nastolila nejaká evanjelická otázka. (Potlesk.) My katolíci a evanjelici v minulosti ako Slováci bojovali sme za lepšiu budúcnosť národa. Teraz spoločnými silami chceme stavať tú lepšiu budúcnosť. A kto preto, že voľakto bol potrestaný, že voľakto bol pozbavený nejakého postavenia, kde nepatrí, na základe toho, že ten je náhodou evanjelikom, robí z toho evanjelickú otázku a hlása, že je to prenasledovanie evanjelikov, ten je škodcom a zradcom národnej myšlienky. (Potlesk.)

Z toho politického podsvetia, ktoré som predtým spomínal, prichádzala kritika na vládny prejav, že vláda tu robí na 50 rokov program a práve preto tento program nemožno vážne brať. To sú tie kruhy, ktoré nechcely tento štát, ktoré, ako to bolo spomínané, rady by videly skrachovanie štátu a práve preto už vopred prorokujú, že z tohto programu beztak nebude nič. Je to čudná skupina. Nazývajú sa Slovákmi, nie sú však naplnení hrdým povedomím slobodného občana Slobodného štátu, ale oni musia mať pána, oni musia voľakomu slúžiť, oni musia od voľakoho dostávať odmenu za svoje služby. Dnes čakajú zase svojho bývalého pána Beneša zpäť, alebo keby to prípadne nešlo, nuž i s Ottom by sa uspokojili. (Veselosť.) Týmto pánom odkazujem, že náš program bude uskutočnený v čo najkratšom čase. V cudzine v štátnej administrácii zavádzala sa už pred mnohými rokmi nová metóda tých všelijakých päťročeniek, trojročeniek, desaťročeniek. Ja som už pred niekoľkými mesiacmi započal túto sústavu. Na polí verejného zdravotníctva dal som vypracovať trojročný plán a oznamujem, že včera večer v ministerskej rade usniesli sme sa na tom, že každé ministerstvo musí vypracovať taký troj-, štvor-, päťročný plán a tam určiť vždy presné dátum, do ktorého sa čo musí uskutočniť. (Potlesk.) Tým je vyjadrená i tá vážnosť, s ktorou sa vláda pustí do práce. Ministrom je umožnené, aby pobádali svojich podriadených úradníkov a je daná možnosť i vám, páni poslanci, kontrolovať, či sa v uskutočňovaní vládneho programu presne pokračuje. Bude to povzbudzujúce i pre naše obecenstvo, keď bude vidieť, že vláda dostojí svojmu sľubu a svojmu programu.

K pánom z podsvetia mám ešte jeden odkaz. Koľko ráz a koľkí už rozmýšľali o tom, prečo má Hitler také neslýchané úspechy. Dovoľte mi, ako vedeckému pracovníkovi, nie mladému, ale skúsenému, aby som sa pokúsil odpovedať na túto otázku krátkou vetou. Táto veta znie: Preto má Hitler také ohromujúce úspechy, lebo vždy robí len to, čo je historicky potrebné. Náladové nerobí nič. Náhodne nerobí nič a preto nemožno jeho úspechy pripisovať šťastiu. Jeho mnohostranná genialita sa prejavuje aj v tom, že vidí, čo sa musí robiť, čo historické sily pripravily a takmer predurčovaly, čo neodolateľne a nezadržiteľne prichádza a príde. On robí len tieto kroky a keďže sa k nemu pridávajú tieto historické neviditeľné, ale tým mohutnejšie sily, má svoje úspechy.

Z toho môžeme pre nás Slovákov vyvodiť konzekvenciu, že slovenský štát zrodil sa tiež nie náhodne, ale bol historickou nevyhnutnosťou. Preto dal Hitler pokyn k založeniu tohto štátu. Z toho však plynie ešte aj iná konzekvencia pre nás. Totižto, že my Slováci nemáme na výber. Nemecká línia je pre nás historickou potrebnosťou. Táto historická nevyhnutnosť je pre nás, pre vládu, je dokonca pre nás všetkých mravnou povinnosťou. Čokoľvek by sa stalo, naše miesto za daných okolností je po boku Nemcov a budeme tam. (Potlesk.)

Keby som mal shrnúť životnú túžbu a celý program vlády v jednom krátkom hesle, tak by som povedal, že mojím snom a mojím životným cieľom je: usmievavé Slovensko. Nemyslím na úsmev bezstarostne detský, nemyslím na úsmev ľahkomyseľného človeka alebo cynika, ale tým menej myslím na úsmev, aký nanáša na tvár líčidlo, alkohol. Myslím na úsmev slobodného sebavedomého občana slovenského, toho zdravého človeka, ktorý pracuje s chuťou, lebo vie, že za prácu je slušne odmenený. Usmievavých Slovákov potrebujeme preto, lebo len s takými Slovákmi môže Slovensko konať svoje dejinné poslanie. A má naše Slovensko svoje dejinné poslanie?

Slávny snem!

Nerád hovorím o sebe, ale pri tomto bode musím hovoriť i o svojej osobe. Ja som predvídal rozklad bývalej republiky o predvídal som utvorenie slovenského štátu. Dôkazy o tom podal počas môjho procesu prokurátor. Predvídal som to nie preto, že by som mal nejakú prorockú vlastnosť. Ba nemám ani nijakú politickú reumu, ktorou by človek vycítil vopred zmeny v politickom povetrí. Ale kto po desaťročia stále študoval, desaťročia venoval štátnym vedám, koniec-koncov predsa vidí niekedy viac, ako iní. Preto keď pred uskutočnením autonómie a potom pred marcovými dňami som bol varovaný, že Slovensko nevydrží ani autonomiu a tým menej samostatnosť ani finančne, ani hospodársky, a že v prípade, že by sa nám podarilo založiť samostatný štát, pažraví susedia sa na nás vrhnú, odmietol som tieto námietky.

Pred rokom svierala nás bolest, keďže Slovensko bolo okyptené. V tých dňoch patril som medzi prvých, ktorí hlásali, že odtrhnuté a odrezané slovenské obce sa niekedy, ani nie v takej ďalej budúcnosti, k nám vrátia. (Potlesk.)

Slávny snem!

Slúži mi k zadosťučineniu, že za niekoľko dní vám bude predložený návrh zákona, aby jedna čiastka týchto obcí, obcí severných, bola vtelená do slovenského štátu. (Potlesk.)

Málokto z vás vidí i teraz do budúcnosti, málokto z vás chápe tie znamenia, ktoré sa zjavujú na slovenskej oblohe. Ja ich vidím asi jasnejšie. A ako tu stojím pred vami v plnej svojej mravnej a historickej zodpovednosti, smelo hlásam rastúci význam a čo raz vážnejší zástoj Slovenska v Európe. Tento rastúci význam Slovenska v Európe, tento náš veľký zástoj nie je rečníckou frázou. A neráčte si ani myslieť, že je to výplodom nejakej starnúcej fantázie alebo naivnej rodolásky. Nejdem to teraz podložiť podrobnými dôkazmi, len letmo naznačujem, kde leží ťažisko historického poslania Slovenska v Európe.

Keď vojaci chcú zistiť geostrategický význam niektorého štátu, zisťujú ho tak, že spočítajú silu okolitých susediacich národov. Onoho času sám generál Claussewitz, ktorý napísal jednu z najlepších vojenských kníh, povedal, že vojna vlastne nie je nič iného, ako pokračovanie v politike inými prostriedkami. Toto môžeme i obrátiť, že politika je vlastne vojnou inými prostriedkami, a keď je to tak, tak výpočet, ktorý robia stratégovia ohľadom vojenského významu a hodnôt určitého štátu, môžeme aplikovať i na politickú hodnotu a geopolitický význam toho štátu.

Pozrime sa na Švajčiarsko. Švajčiarsko hraničí s troma ríšami, ktoré majú spolu asi 200 miliónov obyvateľov. Keď však porovnáme západnú polovicu Európy s východnou polovicou kontinentu, tak vidíme, že na tej druhej polovici, kde leží Slovensko, centrálne žije okrúhle 400 miliónov ľudí. Tieto číslice hovoria. Hospodársky, politický, mocenský a kultúrny potenciál týchto štátov je dva razy tak veľký, ako štátov, ktoré ležia okolo Švajčiarska. To znamená toľko, že Slovensko leží na styčnom bode dva razy tak mohutných "kraftfeldov". Akú úlohu môže mať toto východné Švajčiarsko?

Slávny snem!

Okolo nás je samý nepokoj, samé neriešené otázky. V jednom štáte je vojna, tam je bojkot, tam je blokáda, tam sú obavy o územie, tam sú iredentistické snahy, samé neriešené účty. Ukážte mi jeden štát v Európe, ktorý by mal všetky svoje účty vyrovnané. Najmä tu vo východnej Európe. Celá východná Európa je takmer mínovým poľom, hroziacim každú chvíľu vybuchnúť. A Slovensko, slávny snem, má tiež otvorené oblastné otázky. Máme však to zaujímavé položenie, že kým tie oblastí, na ktoré my ešte reflektujeme, sú nám veľmi cenné, sú ony pre štáty, ku ktorým dnes patria, ťarchou, hniezdami nespokojnosti a v danom prípade sa môžu stať nebezpečnými.

Ja verím, že tieto otázky práve dnes, keď celý historický vývin ide smerom národnostným, "völkisch", budú samočinne riešené. Inak Slovensko, keď si odmyslíme túto korektúru hraníc, je vlastne ucelené, stabilizované.

Okolo nás, okolo tohto nášho ostrova pokoja sú v prúde nielen teritoriálne presuny, ale rodia sa aj nové poriadky spoločenského a štátneho života. A keď sa niečo nového rodí, niečo nového buduje, každá radikálna zmena robí sa vybičovaním citov, v rozčulenosti, v prehnanej horlivosti, robia sa prehmaty, ľudí znepokojuje nesnášanlivosť a koniec-koncov výstavba sa nerobí tak dôkladne, tak ľahko a úspešne, ako by sa robila bez týchto ťažkostí.

Slovensko nie je zaťažené ani prežitkami feudalizmu, ani medzinárodný kapitalizmus ho natoľko nepodmanil, ba ani pliaga demokratizmu nezahniezdila sa u nás nevykynožiteľne, takže ak jestvuje v Európe štát, ktorý môže z moderného vývinu prevziať len to vykvasené, to osvedčené a zdravé, tak je to Slovensko A keď to zneje prípadne aj trochu opovážlivo, jednako si zase trúfam povedať, že historickým poslaním Slovenska ako štátu je toto: Ako v novodobom hospodárskom živote na mnohých miestach býva zvykom zakladať takzvané "vzorné majetky", ktoré by slúžily za príklad okolitým gazdom, tak Slovensko je akoby božskou Prozreteľnosťou určené na to, aby vo svojej mladosti, vo svojej panenskosti a vo svojej vnímavosti prijalo z rodiacich sa nových poriadkov na svete to, čo je dobré a tak stužilo za vzor moderne zariadeného, zdravého štátu. (Potlesk.)

A v čom bude tento vzor? Zase nehovorím len z fantázie. Od jedného syna velikého národa dostalo sa nám pochvaly, keď nám adresoval takéto slová:

"U nás, keď niekto chce byť verným veriacim, dostane sa do konfliktu s politikou. My vám to, Slováci, závidíme, že tak krásne ste spojili náboženstvo s národným cítením." (Potlesk.)

V čom má slúžiť Slovensko ako vzor pre Európu? V tom, že ukáže, ako sa má spojiť bohabojnosť s národným a štátnym moderným zariadením, ako sa má riešiť spolunažívanie rozličných konfesií a národnostných skupín a ako sa má rozriešiť veľmi ťažký problém práce a odmeny.

Slávny snem! Toto všetko ideme na Slovensku riešiť v duchu, ktorý je zárukou spoločenskej spravodlivosti, ako aj tej najvyššej úrovne, akú len možno docieliť.

V tomto vidí vláda poslanie Slovenskej republiky a tomu prispôsobuje svoj program. Programom vlády je umožniť, aby Slovensko mohlo konať svoje historické poslanie. Vládny program je programom Slovenska a preto prosím slávny snem, aby vládny program ráčil schváliť. (Dlhotrvajúci búrlivý potlesk.)

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Viac rečníkov niet, rozprava je skončená.

Rozprava o vládnom vyhlásení v smysle § 63 rokovacieho poriadku sa konči hlasovaním o tom, či snem schvaľuje vyhlásenie vlády alebo nie.

Prikročujeme preto k hlasovaniu o vládnom vyhlásení.

Kto súhlasí s vládnym vyhlásením, tak ako bolo prednesené, nech zdvihne ruku. (Deje sa.)

Zisťujem, že snem prijal vládne vyhlásenie jednohlasne.

Týmto je program dnešného zasadnutia úplne vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva snemu, budúce zasadnutie snemu svolá sa písomne.

Zasadnutie zakľučujem.

(Koniec zasadnutia o 13. hod. 38 min.)