Celkove osnova má osem čiastok a 38 paragrafov. Navrhujem v mene národohospodárskeho výboru, aby osnova bola prijatá tak, ako bola tlačou podaná, aby ju slávny snem schválil. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol:

Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor ústavno-právny, pánu poslancovi dr. inž. Zaťkovi.

Zpravodaj dr. inž. Zaťko:

Slávny snem!

Keď študujeme históriu európskeho obchodu, ale najmä otázku, ako sa obchod vyvinoval v strednej Európe, stretávame sa už od dávnych vekov s Bratislavou. Bratislava bývala, hádam od tých čias, čo jestvuje, akousi križovatkou obchodných ciest. Tu sa vybavovaly obchody nielen pre najbližšie okolie, ale i pre ďaleké kraje ostatnej Európy, Burza je prostriedkom obchodu už dosť dávno, i keď nie tak starým ako obchod sám. Je preto pochopiteľné, že slovenská vláda dnes, keď buduje štát a keď mu chce dať všetky inštitúcie, ktorými samostatný štát vybavený musí byť, prichádza s osnovou, ktorou sa dnes plenárna schôdzka snemu zaoberá.

V Bratislave bola už burza a je burza i dnes. Táto však bola podľa vtedajších mienok prispôsobená štruktúre hospodárstva slovenského, bola to vlastne burza poľnohospodárska, burza plodinová. To preto, lebo - ako nám je všeobecne známe - po prevrate v roku 1918 rozšíril a uplatnil sa názor, že Slovensko je poľnohospodárskou krajinou, takouto bolo a takouto má i zostať. Polemizovali sme s týmto názorom vždy a dnes táto polemika dostáva výrazu najmä v tejto osnove zákona.

Vláda nechcela len reorganizovať burzu, ktorá tu už jestvovala, preto nepredložila osnovu novely zákona, ktorým bola zriadená bratislavská plodinová burza, ale predkladá zákon úplne nový, ktorým sa nová burza má reorganizovať, vlastne organizovať od základov. Táto nová organizácia, nová burza, bude sa líšiť od starej vo viacerých smeroch. Predovšetkým namiesto len obchodov plódinových, budú zásadne pripustené obchody so všetkými tovarmi, ktorými na burzách obchodovať možno. O niektorých výnimkách budem hovoriť potom.

Týmto dostáva sa Bratislave, alebo dostane sa Bratislave skutočne moderného prostriedku obchodného, burzy, takej, na aké sme zvyklí v ostatných štátoch hospodársky vyspelých. Už pán zpravodaj výboru národohospodárskeho oznámil, že organizácia novej burzy bude sa v mnohých ohľadoch líšiť od organizácie starej burzy. V prvom rade: stará burza bola plodinová a preto bolo logické, že podliehala dozoru, kontrole ministerstva hospodárstva resp. predtým ministerstva obchodu. Nová burza, vzhľadom na jej všeobecnosť, bude podliehať dozoru ministerstva financií. No jednako bolo potrebné, aby kontrola, dozor odborného ministerstva, ministerstva hospodárstva, bol zaistený aj v týchto nových pomeroch. Preto spolupôsobí ministerstvo hospodárstva nielen pri menovaní námestníka predsedu burzy, tak ako to predvídala pôvodná osnova, ale i pri menovaní predsedu burzy samotného. Teda v budúcnosti bratislavská burza bude podliehať spoločnej kontrole, spoločnému dozoru oboch ministerstiev, financií i hospodárstva.

Burzová rada, ktorá doteraz burzu v pravom slova smysle spravovala a ktorá bola teda rozhodujúcim orgánom burzy, nebude v budúcnosti takýmto orgánom, ale iba orgánom poradným. Rozhodujúcim orgánom burzy v budúcnosti bude len predseda. Možno debatovať o tom, či takéto usporiadanie je správne, alebo nie. Má tú výhodu, ktorú zdôraznil už pán poslanec Teplanský, že budeme vedieť, vláda bude vedieť a dozorčie orgány budú vedieť, na kom je zodpovednosť a koho teda potom k zodpovedností volať, keď to bude potrebné. Doteraz burzová rada bola čiastočne volená, čiastočne menovaná. Na budúce bude burzová rada celá menovaná.

Nóvum v novej úprave bude povinnosť členstva obchodných bánk. Burzy normálne bývajú organizované na podklade dobrovoľného členstva, či dobrovoľnosti členstva. Je to teda novum aj ináč, nielen u nás. Ale vzhľadom na pomerne malé naše pomery, vzhľadom na to, že v tom prípade, keď by bolo umožnené len dobrovoľné členstvo, burza by mohla hospodársky prípadne len ťažko jestvovať, je podľa výboru ústavno-právneho správne, keď členstvo bude povinné a zaistí sa tak najmä na začiatok i hospodárska prosperita burzy samotnej.

V osnove zákona pomerne veľká kompetencia sa ponecháva budúcemu predsedovi, nakoľko sa bude jednať o upravenie i dosť dôležitých vecí. Tieto totiž budú upravené stanovami a tu sa necháva dosť veľká možnosť pre predsedu, pretože zákon vypočítava len demonštratívne prípady, ktoré majú byť stanovami upravené, a budú teda môcť byť stanovami upravené i prípady iné. Ale je to tiež správne, pretože burzu budujeme; život dnes plynie veľmi rýchlym tempom, hospodársky hádam zvlášť. Preto je dobre, keď necháme do budúcnosli úpravu tých vecí, ktoré by sme dnes eventuálne mohli upraviť zle.

Konečne dlho bola spornou otázka termínových obchodov. Čo sú termínové obchody? Termínové obchody sú tie v širokej verejnosti tak nenávidené obchody špekulačné. Keď sa povie špekulant, tak to znamená, že sme odsúdili patričného, na koho sme toto povedali; preto bolo veľmi mnohým pochopiteľné, že vláda v samotnej osnove zákona prichádza so zákazom termínových obchodov vôbec. Jednako výbory predložily snemu osnovu, podľa ktorej sú termínové obchody až na obchody s obilím pripustené. Vážení pánovia, termínový obchod je síce obchod špekulačný, ale len preto, lebo dáva možnosť kupujúcemu i predávajúcemu uvažovať o tom, ako asi sa bude v budúcnosti cena toho alebo onoho artiklu vyviňovať. Dáva mu možnosť rozmýšľať, špekulovať a tak eskontovať tento vývin a už dnes sa zaistiť pre prípad budúcnosti. Špekulačný je ten obchod preto, lebo táto špekulácia, táto úvaha burziána môže sa splniť, ale nemusí sa splniť. Podľa toho, ako tento vývin odhadol. Teraz: prečo ústavnoprávny výbor prišiel k tomu názoru, že termínové obchody majú zostať, majú byť povolené na Bratislavskej burze? Vážení pánovia, hlavne z toho dôvodu, lebo sme samostatným štátom, máme svoje devízové hospodárstvo a pri exportných a importných obchodoch je veľmi dôležité, aby exportér vedel, čo dostane za tú devízu, ktorú mu dnes ponúkli za tovar, ktorý chce dodať do cudziny. Aby sme exportérovi, alebo aj importérovi, ktorý bude musieť zase platiť v budúcnosti, umožnili, aby sa už dnes kryl, aby už dnes vylúčil straty, ktoré by nastaly vývinom kurzov patričných cudzích devíz; hlavne tento dôvod presvedčil ústavno-právny výbor o tom, že zásadne tieto obchody pripustiť musíme. Pripúšťame ich, ale dávame ministrovi financií právo, aby v tom prípade, keď by sa ukázaly byť s hľadiska verejného záujmu prípadne nebezpečné, mohol okamžite prikročiť k ich zákazu. Teda, vyhovujeme vlastne jednému i druhému.

Konečne by som sa zmienil o zákaze pokútnych búrz. Vy viete, pokútne burzy sa hlavne vtedy vyviňujú, keď niet normálnych, zákonom upravených burz, alebo keď tieto burzy neumožňujú tomu, kto chce na burze obchodovať, obchody na burze. Tak nám vznikly i v Bratislave už dávno pokútne burzy s cennými papiermi, devízami atď., atď. Teda, tieto obchody nebudú musieť byť v budúcnosti, pretože bude mať možnosť ten, kto bude chcieť obchodovať, obchodovať na zákonnom mieste, na burze samotnej; ak by ešte pri tom všetkom maly sa takéto obchody vyviňovať, teda pokútne burzy vznikať, potom je už odôvodnený trest, ktorý osnova zákona predvída. Teda s týmto zákazom a trestami na to stanovenými ústavnoprávny výbor súhlasí.

Vážení pánovia! Zmeny podrobné, ako ich ústavno-právny výbor uskutočnil v tejto osnove, ráčite vidieť z písomnej zprávy; mne nezostáva nič iného len tlmočiť vám, že ústavno-právny výbor odporúča, aby ste osnovu tak, ako bola predložená, prijali. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol (zvoní):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá a prikročujeme hneď k hlasovaniu.

Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

Osnova má osem dielov, 38 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly.)

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, t. j. s jej 8 dielmi, 38 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových jednohlasne.

Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 4. Druhé hlasovanie o osnove zákona o Bratislavskej burze (burzový zákon).

Zpravodajmi sú páni poslanci Liška, Teplanský a dr. inž. Zaťko. Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodaj Liška: Nie sú.

Zpravodaj Teplanský: Nie sú.

Zpravodaj dr. inž. Zaťko: Nie sú.

Predseda dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ak ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní. Týmto je vybavený 4. bod programu a pristúpime k poslednému bodu, ktorým je:

5. Zpráva rozpočtového, národohospodárskeho a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o zriadení Štátneho komasačného fondu.

Zpravodajom za výbor rozpočtový je pán poslanec Pavel Teplanský, za výbor národohospodársky pán poslanec Štefan Beňák a za výbor ústavno-právny pán poslanec dr. Anton Hudec.

Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor rozpočtový, pánu poslancovi Pavlovi Teplanskému.

Zpravodaj Teplanský:

Slávny snem!

Zriadenie komasačného fondu je s hľadiska potrieb nášho národohospodárstva veľmi užitočné a potrebné. Kto pozná roztrieštenosť našich poľnohospodárskych usadlostí, menovite na vidieku, uzná, že vláda týmto návrhom ide čiastočne zlepšovať a odstraňovať tieto neblahé pomery.

Ja si dovolím tvrdiť, že tak s hľadiska hospodárskeho, ako aj kultúrneho základ zlepšenia nášho života na vidieku môžeme očakávať práve od účelne prevedenej komasácie.

Som však toho presvedčenia, slávny snem, že týmto vládnym návrhom ideme v malej miere v ústrety tejto veľkej potrebe nášho slovenského vidieku. Som toho presvedčenia, že keď budeme chcieť túto pálčivú otázku rozriešiť, budeme musieť vyniesť nový komasačný zákon, ktorý zodpovie dnešnej dobe. Ten zákon musí byť pružný, lebo zaujímavé by bolo vypočítať všetky tie straty, vážení pánovia, ktoré sa zapríčiňujú celému národohospodárstvu, ale aj roľníckemu stavu u nás jednak tými brázdami, jednak množstvom všelijakých vleklých sporov, vyvolávaných roztrieštenosťou pozemkov medzi jednotlivými susedmi. Máme príklady, že celé rodiny prichádzajú o majetky následkom toho, že polia máme tak úzke, že pri oraní, keď sa dobytok obráti, stupí susedovi na roľu, je z toho svada, je z toho hriech. Vznikajú z tohto veľké škody. Preto ja by som apeloval na zodpovedných činiteľov, aby sme neodkladali dôkladne vyriešiť túto s hľadiska záujmov Slovenska tak pálčivú a potrebnú otázku.

Nie v malej miere podporuje túto roztrieštenosť u nás, vážení pánovia, aj neúplný dedičný zákon. My, ktorí vonku žijeme medzi ľudom, vidíme, že keď otec odumrie a zanechá majetok 15 jutrový, 15 honový, detí namiesto toho, aby sa rozdelily tak: ty dostaneš tam tú roľu, ty zas druhú, vše len dajú dôjsť medzi sebou k svadám. Videl som to u mňa v Suchej. Vinica, ktorá sa nedá tak ľahko obrábať, musí byť aspoň dva-tri kroky široká. Deti medzi sebou sa povadíly a každý si vymienil štyri riadky z tejto vinice. To je pochopiteľné, že sa to dobre obrobiť nedalo, jeden to obrobil, druhý neobrobil peronospora zničila celú vinicu a nemal z toho nikto nič.

Preto je potrebné opravdu, aby sme priniesli čoskoro do parlamentu nový, dnešným pomerom vyhovujúci, riadny komasačný zákon.

Vítam aj túto prvú iniciatívu vlády. My vlastne nadväzujeme na právny stav, ktorý tu bol v roku 1918, ba už sme tak učinili aj vlani, keď sme sostavovali rozpočet, lebo sme do kap. 4., myslím pod pol. 18., vsunuli sumu 1,000.000 Ks, ako základ pre tento komasačný fond.

Dnes, keď vymedzujeme, vážení pánovia, a riešime kompetenciu tohto fondu, ktorý bol spravovaný jednak ministerstvom financií, jednak ministerstvom pravosúdia, dávame pružnosť úradovaniu, tým, že vymedzujeme kompetenciu výlučne pre ministerstvo pravosúdia. Ono bude s týmto fondom disponovať, ono bude z tohto fondu poukazovať a ďalej, vážení pánovia, bude môcť aj úverové operácie v rámcoch tohto fondu previesť.

Fond bude spravovaný na zásadách štátneho hospodárstva a bude podliehať verejnej kontrole, bude podliehať kontrole Najvyššieho účtovného a kontrolného úradu, čo je celkom správne.

Vážení pánovia, rozpočtový výbor prejednal podrobne vládny návrh a odporúča slávnemu snemu, aby vládny návrh číslo 72 bol prijatý a schválený slávnym snemom tak, ako je v tlači podaný. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor národohospodársky, pánu poslancovi Štefanovi Beňákovi.

Zpravodaj Beňák:

Slávny snem!

Národohospodársky výbor odporúča k schváleniu jednu z najdôležitejších osnov vzhľadom na poľnohospodárstvo, na drobného sedliaka a to osnovu o zriadení Štátneho komasačného fondu.

Rozdrobenosť až asi 90% celkovej našej poľnohospodárskej pôdy v držbe drobných roľníkov je tak veľká, že tu ani pri najlepšej vôli držiteľa nie je možno vykázať žiadnej intenzity, následkom čoho výnosy klesajú na minimum a čoho jedrou z mnohých príčin je, že držiteľ, či majiteľ týchto stáva sa neverným svojej pôde, uchádza sa o zamestnanie v iných povolaniach, šíri káder vysťahovalcov, a snáď aj nespokojencov, ktorých by sme v dnešnej dobe práve najmenej potrebovali.

S národohospodárskeho stanoviska pôda táto stráca takmer význam, keďže pre jednotlivca nevynáša nič a pre štát snáď ešte menej. Dva-tri metre široké parcelky dajú sa vo velkom počte vidieť aj na takých úrodných údoliach, ako na Považí, v údolí Nitry, Bebravy atď., však na našej Orave, na Kysuciach na mnohých miestach existujú len akési ideálne čiastky malinkých to fliačkov. Prakticky takúto parcelku rozdeliť už nemožno a užíva sa tento fliačik zeme tak, že obrobí a berie úžitok z nej jeden rok jedna rodina, druhý rok druhá atď., podľa toho, kolkým rodinám tento fliačik náleží. Sú parcelky, ktoré úplne zakryje koruna stromu na nej stojaceho a patrí tento kúsok zeme x rodinám. Podľa sdelenia istého komasačného inženiera úžitok z tejto parcely poťažne zo stromu na nej stojaceho rozdeľuje sa tak, že svolajú sa patričné rodiny na parcelu, otrasú strom, roztriedia ovocie podľa jakosti, potom na kôpky podľa rodín a zas každú kôpku na členov tej-ktorej rodiny a tak po mnohých svadách a nedorozumeniach po pol, alebo aj celom dni vracajú sa mnohí členovia rodiny s podielom, ktorý mnoho ráz nečiní viac, ako jedno jablko.

V nekomasovaných obciach, aj v krajoch úrodných vykazuje roľník desaťdvadsať jutrový, desať, až 50 parciel. Toto je stav nezdravý a nemožný. Tu treba rýchlych a účinných zásahov, aby roľník všetok svoj pot nevylieval len pri vyorávaní medzi, aby svoj ťažko vyhrdlačený groš nevyhadzoval zbytočne na všelijaké repozície, komisie a advokátov pri stanovení správnej medze, ale aby jedným okom uzrieť mohol celé svoje pole, aby mal do čoho zaorať, do čoho zakosiť, mal sa kde aj s vozom obrátiť, aby mal nielen radosť, ale aj úžitok z nadľudskej svojej námahy.

Tento krásny účel krásne splniť sa dá pomocou práve navrhovaného komasačného fondu. Fond tento umožniť môže komasáciu aj v tých najchudobnejších obciach, ba viac, nielen umožniť, ale aj urýchliť, aby netrvala komasácia v jednotlivých obciach 5, 10, až 20 rokov, ale aby ona prevedená mohla byť za dva, tri roky. Máme mnoho nedokončených komasácií započatých ešte pred piatimi a desiatimi rokmi, na príklad také Kolárovice začaly sa komasovať ešte v roku 1913, pokračovalo sa v nej už x krát, ale hlavne len pre nedostatok finančných prostriedkov, nie je dokončená táto ešte ani dnes. (Predsedania sa ujal podpredseda dr. Opluštil.)

Fond tento, aby bol účinný, musí byť primerane veľký, o čo sa ministerstvo financií iste postará. Veď je to pre štát investícia najrentabilnejšia, keďže ona sa vracia rýchle zpäť v patričných anuitách od záujemcov, ktoré inkaso prevádzať budú berné úrady a mnohonásobné zúročenie prinesie štátu daň zo zvýšených príjmov držiteľov komasovaných pozemkov.

Fond tento spravovať bude ministerstvo pravosúdia, čo je najväčšia záruka, že bude ho účelne použité, že sa nebudú môcť uplatňovať naň vplyvy byrokratické, ktorá byrokracia v dnešnej dobe, kedy volali sme: preč od byrokratizovania, snáď následkom tohto volania zapojila korene tak hlboko do našej pôdy, že už priamo otriasa základmi celého nášho hospodárskeho života, prečo držím za potrebné použiť aj tejto príležitosti, aby som varoval, aby sme nedospeli tam, kde dospieť nechceme.

Naša hospodárska politika vyžaduje dnes pružnosti a pohotovosti takej, ako snáď nikdy inokedy. Čo je dnes usnesené, zajtra musí byť vykonané, lebo pozajtra môže to byť už neaktuálne a o tri mesiace, koľko obyčajne trvá posunovanie jednotlivých aktov, kým sa schvaľujú, môže to byť priamo veci škodlivé. Zlý podnikateľ by bol, ktorý dnešné svoje rozhodnutie až po troch mesiacoch by chcel realizovať, ktoré realizovanie ale hneď by mohol učiniť. Ten iste za krátko vyšiel by, ako Slovák hovorí,, zu Grund". A zpod tohto zákona ani štáty sa nevymknú. Autorita, áno kompetencia a osobná zodpovednosť každého a na každom vedúcom mieste. Nemožno do nemožností preťahovať veci so všelijakými schvaľovacími spôsobmi, len vtedy môže byť realizované najneskôr zajtra to, čo bolo dnes usnesené. Toto je volanie doby a my musíme toto volanie uposlúchnuť, keď chceme žiť a chcenie jestvovať. Len toto bude náš nielen úspech, ale aj naša záchrana.

Pán predseda vlády dr. Vojtech Tuka po rozprave o vládnom vyhlásení povedal: "dobýjajme našu vlastnú zem, na ktorej žijeme, na ktorej pracujeme." Tu navrhnutý komasačný fond a iste v krátkej dobe novelizovaný zákon komasačný, ktorého ako kúsok soli je nám zapotreby a k novelizácii ktorého úfam iste v najkratšom čase dôjde, umožní nám dostať tomuto krásnemu úkolu. Áno dobyjeme, rozmnožíme našu pôdu, rozmnožíme naše výnosy, rozmnožíme našu spokojnosť, náš blahobyt, prečo návrh tento o komasačnom fonde odporúčam slávnemu snemu k schváleniu. (Potlesk.)

Podpredseda dr. Opluštil (zvoní):

Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor ústavno-právny, pánu poslancovi dr. Hudcovi.

Zpravodaj dr. Hudec:

Slávny snem!

Predošlí dvaja páni rečníci výborov dostatočne zdôraznili škodlivé následky rozdrobenosti pôdy jednotlivcov a hospodárskych celkov. Ja k tomuto mám dodať len toľko, že škoda táto stíha nielen jednotlivcov, ale že škoda táto stíha i celý národohospodársky život. Nie je preto sporu o tom, že treba nápravy v tomto smere, že je potrebné scelovanie pozemkov. Volá po tejto náprave doba, jako volala aj v minulosti. Ale jak v minulosti, tak aj teraz stroskotávala všetká táto snaha na tom, že boly tu nedostatky finančné.

Vláda návrhom zriadenia komasačného fondu činí prvý krok odstrániť tieto prekážky, pri čom poznamenávam, že fond tento nemá za účel kryť všetky výdavky komasačného pokračovania, ale má len účel zaistiť preddavky na pokračovanie komasačné. Už §§ 6, 7 a 8, taktiež § 198 a 199 nar. uh. min. spravedlivosti čís. 30 a 60 z r. 1909 staraly sa o získanie krytia na preddavky výloh komasačného pokračovania. Po tejto stránke teda návrh dnešný neprináša nijakej novej matérie právnej a nasleduje len na predošlý právny stav. (Predsedania sa ujal predseda dr. Sokol.)

Avšak návrh zákona o zriadení komasačného fondu predsa má aj novoty, a to jednak zriadenie komasačného fondu samého a jednak povinnosť štátu prispievať do tohto fondu určitou sumou podľa § 3 tohto návrhu. Že zriadenie tohto fondu je potrebné, to vyplýva zo samotného jeho účelu a z toho, že keď už tu máme príspevky, aby tieto príspevky neboly odňaté svojmu účelu. Práve zriadením komasačného fondu dáva sa možnosť, aby prílivy do tohto fondu aj obrátené boly na preddavky, na náklady komasačného pokračovania. Povinnosť štátu prispieť na komasačné pokračovanie je naliehavá. Z praxe vieme, že asi pred troma alebo štyrma rokmi štát prestal prispievať na komasácie, A čo sa stalo? Všetky komasačné rozrobené práce vyšlý na vnivoč a celý kapitál do nich vynaložený sa stratil.

Ústavno-právny výbor, tak jako aj iné výbory, nechal stranou otázku výšky prispevku do komasačného fondu a jej riešenie ponechal príslušnému ministerstvu. Týmto ustanovením zákona je daná zároveň istota, že štátna pokladnica nebude príliš vyčerpávaná preddavkami do komasačného fondu. Tiež z praxe vieme, že hotovosti fondu z príspevkov, aké boly dosiaľ, včítane dotácie štátu, nestačia na výlohy komasácie. Keď by na príklad erár prispieval každoročne do fondu 1,000.000 Ks, tak komasácie by trvalý 450 rokov. To znamená, že komasácie by sme sa nikdy nedožili, lebo za 450 rokov zase by sa rozdrobily predtým komasované pozemky. Ústavno-právny výbor hľadal preto inú možnosť, jako zabezpečiť komasačnému fondu prostriedky, z ktorých by bol hradený náklad na komasáciu. Ústavno-právny výbor dospel k jedinému možnému výsledku: že toto by mohla byť len pôžička. Bolo otázkou, kto túto pôžičku má vyzdvihnúť? Iste to môže byť len komasačný fond. Ale komasačný fond v takej forme, jako to oznamovala pôvodná osnova vládneho návrhu, nemohol právne jednať, lebo nebol schopný právnych počinov. Preto ústavno-právny výbor postaral sa o to, aby komasačný fond mohol právne jednať a vyslovil, že komasačný fond je právnou osobou. V takejto právnej štruktúre komasačný fond môže kontrahovať pôžičku. Aby úspech a výnos týchto pôžičiek bol zaistený, určil ústavno-právny výbor v druhom odseku § 4 osnovy zákona, že podiely pôžičky, rozdelené pomerne na jednotlivých účastníkov pokračovania, majú mať povahu vecných tiarch podľa § 189 exekučného zákona a podľa § 26 nar. uh. ministra spravedlivosti čís. 60 z roku 1909. Táto prednosť je zaistená podielom pôžičky bez ohľadu na to, či sú intabulované na komasované nemovitosti, alebo nie. Preto je pojaté to ustanovenie do návrhu zákona, že súd ex offo musí upovedomiť komasačný fond o poradovom pojednávaní, na ktorom sa rozdeľuje dražobná masa, aby komasačný fond mohol uplatniť podiely tejto pôžičky.

Fond zastupuje a spravuje ministerstvo pravosúdia. Podobnú úpravu v tomto smere nepovažoval za potrebné dať už ústavný výbor, ale ponechal ju vládnemu nariadeniu, ktorým zároveň sa tiež vydá právny poriadok o vymáhaní preddavkov, respektíve nedoplatkov, preddavkov komasačného pokračovania. Podrobnosti vyčítate zo samej osnovy.

Slávny snem!

Navrhujem vám preto, aby ste návrh zákona o zriadení komasačného fondu tak, ako ho obsahuje 82. zpráva všetkých troch výborov, prijali a uzákonili. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol:

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá.

Prikročujeme k hlasovaniu.

Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 6 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových. Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly.)

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 6 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku!

(Deje sa.)

Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových jednohlasne.

Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, odseku 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 5. Druhé hlasovanie o osnove zákona o Štátnom komasačnom fonde.

Zpravodajmi sú páni poslanci: Teplanský, Beňák a dr. Hudec.

Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodaj Teplanský: Nie sú.

Zpravodaj Beňák: Nie sú.

Zpravodaj dr. Hudec: Nie sú.

Predseda dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva snemu najbližšie zasadnutie snemu bude zajtra 14. decembra 1939 o 4. hod. popoludní s programom:

1. Nevybavený bod dnešného programu.

2. Expozé pána ministra financií.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 11. hod. 43. min.)