českí filológovia na našu škodu - zatiaľ s poľskej strany tejto otázke je venovaná už celá vedecká literatúra.
Túto starostlivosť o výskum pohraničia, nespomínam ako výtku poľským filológom, ktorí konali svoju povinnosť, ale ako poukaz na veľké pole pre veľkú prácu slovenských filológov.
Slávny snem! Nech mi je dovolené pri tej príležitosti dotknúť sa všeobecne mravnej otázky, súvisiacej s hraničnou zmenou medzí Poľskom a Slovenskom. Je tu v prvom rade dotknutá otázka slovanská. Všetko, čo si pri tejto príležitosti hovoríme, je dotknutím tých, ktorí sa spoliehajú na blahodarnú silu slovanskej myšlienky. Teraz i ešte v budúcnosti má sa názorne ukázať, akú nepatrnú moc má táto idea. Podľa slovanskej teórie netúžia dva slovanské národy po ničom toľko, ako po bratstve a po tom, aby si vzájomne preukazovaly dobro. Dokonca tvrdia niektorí slovanofili, že oslobodení Slovania odnaučia svet užívať násilie. To je ilúzia idylická. (Vrava. )
Toľkoto o slovanstve nám nie je treba vedieť.
Ale tým menej môžeme učiť naše deti, aby vedely len toľko o slovanstve, že nás Česi utlačovali dvadsať rokov, Poliaci nám vzali Oravu, Spiš, Javorinu, Čierne, Skalité a Svrčinovec. (Posl. Hancko: Brat a brat!)
Každá myšlienka, ktorá sa vie udržať celé storočie, má v sebe niečo dobrého a zdravého. Len neslobodno z nej robiť náboženstvo. Všetko to, čo môže byť vzpruhou, čo nami dodáva životný optimizmus, čo nás navzájom sbližuje, umožňuje vzájomne sa poznať, musíme prijať ako zdravé a osožné. Len tieto predpoklady musíme trať do povahy, ak chceme hľadať susedský pomer k národom, teda i Poliakom a ak chceme hovoriť o slovanstve.
Príkaz záujmu slovenskej prítomnosti i slovenskej budúcnosti nám diktuje držať dobrý susedský pomer so susedmi, nakoľko sa len dá. Medzi nami a Poliakmi nie sú viacej hranice sporov, nemožného susedského pomeru. Bude dobre, ak si budeme vedomí možnosti, ktoré plynú z dobrého susedského pomeru.
Slávny snem! Ústavným pripojením prinavráteného územia nastupujeme regeneračný proces slovenských dejín. Vie-
me, že sme ešte ďaleko od konečného dovŕšenia miery práva a spravodlivosti. Tak ako šľachetné a čestne sme napravili krivdy severa bez najmenšieho poškodenia vlastníctva a práva severného suseda, tak chceme sa vyrovnať s každým druhým, (Potlesk. ) To je naša nezvratná viera v nový svet, ktorý sa nesporne zrodí z týchto časov.
Dnes právne kladieme ruku na územie, ktoré odteraz musí cítiť teplotu materinskej starostlivosti slovenskej. Keď vstupujeme na pôdu nového územia, zastavujeme sa pri hroboch martýrov slovenskej myšlienky severného Spiša a Oravy. Padli zákernou rukou pri obrane slovenského tela, keď ho nechceli dať trhať.
Ďakujeme tým slovenským otcom a matkám, ktorí za dvadsať rokov sýtili svoje deti jediným slovenským pokrmom, ktorý bolo tu možno dávať, slová slovenskej modlitby.
Ďakujem slovenským vojakom, ktorí umožnili návrat slovenských synov a dcér domov do vlasti k starootcovským krbom, k slovenskej škole a slovenským knihám. Chopili sa zbrane len a len za tým cieľom, aby zcelili roztrhané telo.
Slovenskú vládu prosím, aby tomuto územiu venovala pozornosť takú, aká sa venuje deťom, ktoré sa po rokoch vrátily zpäť k rodičom, aby títo Slováci zbadali, že v slovenskom štáte, v slovenských úradoch nesedia páni, ale slovenskí bratia. (Potlesk. )
Predseda snemu dr. Sokol:
Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.
Žiadam pána tajomníka snemu, aby prečítal doplňovací návrh.
Tajomník snemu dr. Foltin (číta):
Návrh poslanca Jozefa Šrobára a spoločníkov.
"Navrhujeme, aby osnova ústavného zákona o inkorporácii územia, ktoré po roku 1918 bolo pripojené k bývalej republike Poľskej, doplnená bola týmto novým paragrafom, ako paragrafom 3 a pôvodný 3 a 4 paragraf osnovy, nech sú primerane k tomu prečíslované.
§ 3. Štátna príslušnosť obyvateľov inkorporovaného územia posudzuje sa analogicky podľa ústavného zákona č. 255; 1939 Sl. z. tak, ako keby vôbec nebolo
došlo k odlúčeniu tohto územia. " Podpísaní: Šrobár, Plechlo, Beňák, Boleček, Germuška. "
Predseda dr. Sokol (zvoní):
Záverečné slovo má zpravodaj, pán poslanec dr. Tvrdý. Žiadam ho, aby sa vyjadril hlavne o tom, či súhlasí s prečítaným doplňovacím návrhom.
Zpravodaj dr. Tvrdý:
Súhlasím s prečítaným doplňovacím návrhom, ináč sa zriekam ďalšieho slova.
Predseda dr. Sokol (zvoní);
Konštatujem, že pán zpravodaj súhlasí s doplňovacím návrhom.
Teraz prikročíme k hlasovaniu.
Podľa ods. 2, § 21 Ústavy k usneseniu o ústavnom zákone je potrebná prítomnosť 2/3 všetkých poslancov a 3/5 väčšina prítomných.
Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 4 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.
Nakoľko bol podaný doplňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o doplňovacom návrhu poslanca Jozefa Š r o b á r a a spoločníkov a potom, ak by bol doplňovací návrh prijatý, o ďalšej čiastke osnovy, ak by ale doplňovací návrh bol zamietnutý, o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s doplňovacím návrhom poslanca Jozefa Šrobára a spoločníkov, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem prijal pozmeňovací návrh jednohlasne.
Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy ústavného zákona a s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Poslanci hlasovali vstaním a zdvihnutím ruky. )
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu ústavného zákona podľa zprávy výborovej s doplnením nového paragrafu jednohlasne.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad. 1. Druhé hlasovanie o osnove ústavného zákona o inkorporácií územia, ktoré po roku 1918 bolo pripojené k bývalej republike Poľskej.
Zpravodajom je pán poslanec dr. Tvrdý.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
(Návrhy neboly. )
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou ústavného zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Poslanci hlasovali vstaním a zdvihnutím ruky a potom celý snem spieval národnú hymnu. )
Zisťujem, že snem prijal osnovu ústavného zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je vybavený prvý bod programu a pristúpime k druhému bodu programu, ktorým je:
2. Zpráva kultúrneho, národohospodárskeho, rozpočtového a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o právnom postavení Štátneho nakladateľstva.
Zpravodajom za výbor kultúrny je pán poslanec Čarnogurský, za výbor národohospodársky pán poslanec Vojtech Plechlo, za výbor rozpočtový pán poslanec Vojtech Husárek a za výbor ústavno-právny pán poslanec dr. František Orlický.
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor kultúrny, pánu poslancovi Čarnogurskému.
Zpravodaj Čarnogurský:
Slávny snem!
Štátoprávnou zmenou 14. marca naskytla sa otázka, ktorá vyžaduje riešenie, a síce otázka uzákonenia Štátneho nakladateľstva v Bratislave, ktoré bolo do 14. marca 1939 filiálkou Štátneho nakladateľstva v Prahe.
Kultúrny výbor zaoberal sa s otázkou Štátneho nakladateľstva a uvažoval o
tom, či je nám toto Štátne nakladateľstvo potrebné.
Slovensko pri svojom početnom stave popri nakladateľstvách, akým je Spolok sv. Vojtecha, Matica slovenská, Tranoscius, ktoré majú tú istú úlohu, to jest vydávať knihy, učebnice a príručky pre ľudové, stredné a odborné školy, má riešiť otázku, či má ešte vzniknúť, poťažne ponechané byť i nakladateľstvo štátne. Vychádzajúc zo skutočnosti, že Slovensko nie je predimenzované nakladateľstvami, že na Slovensku je nám potrebné nie zmenšovať kultúrnych činiteľov, ale naopak ešte zväčšiť, zosilniť to, čo nám dáva najviac možnosti pre náš národný a štátny život, to jest zosilniť kultúrne možnosti, kultúrny výbor rozhodol sa odporúčať, aby bolo Štátne nakladateľstvo ponechané s tou vierou, že toto Štátne nakladateľstvo nebude pracovať proti záujmom ani Spolku sv. Vojtecha, ani Matice slovenskej ani Tranoscia. Nakoľko Štátne nakladateľstvo tesne je spojené s ministerstvom školstva a národnej osvety, nakoľko to je už nie ministerstvo školstva pražské, ale ministerstvo školstva slovenské, ktoré má a chce slúžiť nášmu národu a nášmu štátu, vieme, že i taký orgán, akým je Štátne nakladateľstvo, bude sa tiež naznačenou cestou uberať. Kultúrny výbor preto navrhuje, aby slávny snem tento návrh zákona prijal. (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol (zvoní):
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor národohospodársky, pánu poslancovi Vojtechovi Plechlovi.
Zpravodaj Plechlo: Slávny snem!
Štátne nakladateľstvo v Prahe je veľmi priliehavý titul, označujúci ustanovizeň zaiste tak finančne ako i mravne výnosnú pre štát. Avšak nezabúdajme, že tu hovoríme o Štátnom nakladateľstve v Československej republike. Tu zisky sa delia medzi štátom a záujemcami. Akcii má štát 40% a podnikatelia 60%.
Štátne nakladateľstvo v Prahe si založilo filiálku v Bratislave, aby táto túto národnú prácu vykonávala tiež aj na Slovensku, nie ináč ako materské nakladateľstvo v Prahe: v duchu českej ideológie a v pokrokovom duchu, aby ubíjalo súkromné podnikateľstvo vo vydávaní učebníc na Slovensku.
Kým slovenské a kresťanské ustanovizne kultúrne ako Sväto-vojtešský spolok, Matica slovenská, Tranoscius svoje národné a kresťanské poslanie svedomite vykonávaly knihami, sošitmi, učebnicami vedeckými, vydanými často cez mnohé ťažkosti a prekážky českých úradov, zatiaľ filiálka Štátneho nakladateľstva v Bratislave veselo sa pretekala s týmito slovenskými ustanovizňami, keďže sa jej plným priehrštím ušlo toho schválenia, dobrozdania, tej priazne ministerskej, toho monopolu školských a štátnych tlačív a konečne - a to je punktum saliens toho vysokého úroku od upísaných účastín.
Keď v lete sa blýska, nech, veď je to prírodný zjav, ale divnejšie sú blesky v jeseni a v zime. Keď však na jar hrom uderí, to už sa pozastavíme nad tým. O to ide, že sa skutočne blýskalo na oblohe národného života slovenského v lete 1938. A hromosvody československé zlyhaly. Blýskalo sa cez celú zimu a na jar uderil (vrava) tak, že to rozbilo Česko-Slovensku republiku,
Ale neľakajme sa, veď na troskách Česko-Slovenskej republiky vyrástla mladistvá Slovenská republika.
Naša vysoká vláda prevzala všetko to, čo tu bolo na území slovenskom. Veď je to naše. Však veľký, preslávny kardinál Pázmány napísal v úvode kázne svojich: Ujjamból nem szoptam, amit találok az mind az enyém, t. j.: čokoľvek nájdem, to všetko je moje, čo som napísal, nevysal som z prsta. Naša vláda, celkom správne takto dôvodila: vytĺkli ste to na Slovensku zo Slovenska, toto je všetko naše, čo tu nájdeme. Teda aj filiálka nakladateľstva českého prešla do rúk ministerstva školstva a teraz týmto návrhom zákona, ktorý len 7 paragrafov má, sa určí právne postavenie Štátneho nakladateľstva.
Tento vládny návrh odôvodňuje nielen súrna potreba, ale aj vznešený cieľ podvihnúť kultúrnu úroveň slovenského národa. Dosiaľ často bola učebnica, bohužiaľ takým tovarom, z ktorého jednotlivci tažili viac s hľadiska obchodného ako kultúrneho, nestarajúc sa o záujem žiactva, ktoré bolo nútené skoro každý školský rok kupovať iné a iné učebnice. Možno povedať, že pre knižný trh sa robily a
naň sa dávaly učebnice bez ohľadu na to, či učebnica bola potrebná alebo nie. Rôznym spôsobom si získavali autori schválenie a odporúčanie patričných úradov.
Obeťou tohto prehnaného obchodného ducha stalo sa v prvom rade žiactvo aj rodičia, ktorí boli prinútení každý nový rak zakúpiť nové knihy. O jednom a tom istom predmete bolo často päť-šesť učebníc na našich školách ľudových a stredných. Tým sa znemožnilo plánovité a jednotné vyučovanie oného predmetu. Tieto hromadné a na trh hodené učebnice trpely i na nedostatok potrebnej úrovne učebníc, keďže autori, česť výnimkám a k tejto výnimke musíme pripočítať našich zdatných autorov slovenských, tí autori napáchnutí takýmto prehnaným duchom, snažili sa čím skôr a čím viac učebníc napísať pre svoj hmotný záujem.
Štátne nakladateľstvo, ako nezárobkový podnik, teraz v službe slovenského národa, akonáhle dosiahne právnej osobnosti, bude mať na zreteli dávať našej mládeži len učebnice dokonalé, pečlivejšie vypracované a za takú cenu, ktorá sotva bude prevyšovať ich režijné náklady, ba čo viac našim chudobným žiakom poskytne asi 20% učebníc bezplatne, čím bude umožnené i najchudobnejším zveľaďovať svoje nadanie v našich školách bez každej prekážky. Štátne nakladateľstvo chce týmto svojim poslaním uskutočniť prehlásenie našej vlády, aby každá vrstva národa mala voľný prístup ku kultúre a vyššiemu vzdelaniu. Tento vládny návrh mieni vypudiť zo svätini učebníc akéhokoľvek obchodného, kšeftárskeho ducha, takže odteraz nemožno považovať vydávanie učebníc za obchod, spojený s neobčianskym ziskom. Štátne nakladateľstvo tým neochromuje, nesmie ochromovať doterajšie práva našich kultúrnych ustanovizní, čoho sa aj varujeme, ako je Spolok sv. Vojtecha, Matica slovenská, Tranoscius, ale má spolupracovať s týmito kultúrnymi ustanovizňami, ktorých zásluha o kultúrne povznesenie národa nie je sporná. Tento cieľ sám o sebe si zasluhuje pozornosť a zvlášť slávneho snemu, aby si všimol tohto návrhu po stránke záujmu národohospodárskeho.
Predmetom národohospodárstva nášho štátu sú nielen hmotné záujmy; najvzácnejší poklad a záujem národohospodársky je mravné a kultúrne povznesenie i tej
najnižšej vrstvy nášho milovaného slovenského národa.
Som plne presvedčený, že slávny snem prijme tento vládny návrh, ako to navrhuje kultúrny výbor, s najväčším uspokojením a odhlasuje ho, keďže Štátne nakladateľstva slovenského štátu má byť tiež jedným míľnikom slovenskej kultúry a národohospodárskej obrody nášho slovenského štátu. (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol:
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor rozpočtový, pánu poslancovi Husárkori
Zpravodaj Husárek: Slávny snem!
Rozpočtový výbor preskúmal návrh zákona a zistil, že v žiadnej miere tento návrh nezaťažuje náš rozpočet, keďže príjmy v sume 965. 000 Ks vyrovnávajú sa s výdavkami. Preto v mene rozpočtového výboru odporúčam návrh prijať. (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol:
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor ústavno-právny, pánu poslancovi dr. Orlickému,
Zpravodaj dr. Orlický:
Slávny snem!
Po 14. marci 1939 nadhodila sa nutnosť preskúmať aj právne postavenie bratislavskej filiálky Štátneho nakladateľstva. Filiálka podľa ustanovení obchodného práva alebo i všeobecnej právnej teórie je len obchodným zmocnencom. Po 14. marci 1939 nebolo odôvodnené, aby bratislavská filiálka Štátneho nakladateľstva v Prahe, ostala i naďalej v odvislosti obchodného zmocnenca od ústavu. Preto vláda len skutočným pomerom zodpovedne prišla s týmto návrhom na pretvorenie tejto filiálky na samostatné Štátne nakladateľstvo slovenské, ktoré jedine len štátnej kultovej správe slovenskej môže podliehať. Preto ústavno-právny výbor - s toho hľadiska preskúmajúc túto osnovu - odporúča, aby návrh slávny snem prijal. (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol (zvoní):
K slovu sa nikto neprihlásil a preto rozprava odpadá.
Prikročíme k hlasovaniu.
Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 7 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 7 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových jednohlasne.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona o právnom postavení Štátneho nakladateľstva.
Zpravodajmi sú páni poslanci: Čarnogurský, Plechlo, Husárek a dr. Orlický.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajci: Nie sú.
Predseda dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je vybavený druhý bod programu a pristúpime k tretiemu bodu, ktorým je:
3. Zpráva národohospodárskeho a ústav no-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o hlásení a nútenom nájme niektorých živnostenských provozovní.
Zpravodajom za výbor národohospodársky je pán poslanec Ján Petrovič, za výbor ústavno-právny pán poslanec dr. Matej Huťka.
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor národohospodársky, pánu poslancovi Petrovičovi.
Zpravodaj Petrovič: Slávny snem!
Požidovčenie bývalých Uhier, spadá do druhej polovice minulého storočia. Revolúcia v roku 1848 priniesla urovnoprávnenie obyvateľstva. Samostatní a v maďarskom národe absorbovaní Židia využili tohto urovnoprávnenia v prospech svojich súkmeňovcov, prenasledovaných menovite v Galícii a v Rusku a umožňovali im usadzovať sa nielen na Podkarpatskej Rusi, ale po mestách celého bývalého Uhorska. Nástup židov do Uhier, trebárs sa dial silnými prúdmi, nikto nehatil. Maďarské židovstvo zúčastnilo sa revolučného podujatia roku 1848 so všetkými svojimi hmotnými a duchovnými statky a aj nové privandrovalé židovstvo dokázalo sa skvelým inštrumentom vládnej politiky zvlášť v národnostných územiach. K tomuto pridružovala sa tendencia uhorských vlád po vyrovnaní roku 1868 vybudovať čím viac živnostenských a priemyselných podnikov, aby sa Uhorsko dostalo na úroveň iných zemí bývalej monarchie v tomto smysle. Kto mal peniaze a kto sa chytal priemyslu a živností, každý bol vítaný. Tak sa stalo, že naše slovenské mestá vypadajú tak, ako vypadajú dnes. Následkom tejto politiky prešly živnostenské a priemyslové závody do židovských rúk.
V smere odčiniť hriechy minulosti, pokresťančiť a poslovenčiť živnostenské závody, vydala vláda nariadenie o revízii živnostenských oprávnení a to vládne nariadenie č. 169/1939 Sl. z. a vládne nariadenie č. 40 1939 Sl. z. Tieto a prípadne ďalšia nariadenia majú smysel nielen revidovať, odobrať doterajším majiteľom živnostenské oprávnenia, ale aj súčasne umožniť vznik podnikov nových, aby nevznikla tak hospodárska škoda a nebola poškodená štátna pokladnica.
Predložený návrh tiež sleduje tento cieľ, aby miestnosti po odobratí živnostenského oprávnenia neoslaly nevyužité vtedy, keby majiteľ miestností nechcel ich prenajať po odňatí živnostenského oprávnenia. Úrad môže donútiť majiteľa, aby miestnosť túto prenajal.
Národohospodársky výbor dôkladne uvažoval o všetkých okolnostiach, ktoré sa môžu vyskytnúť pri nútenom prenájme takýchto miestností. Mal menovite na mysli záujmy národohospodárske a záujmy štátnej pokladnice a preto pozmenil pôvodný vládny návrh v tom smysle, aby úrad uviedol do úžitku tých miestností len takého uchádzača, ktorý je schopný plniť všetky svoje povinnosti voči majiteľovi miestnosti a ich plnenie zabezpečiť dostatočnou zárukou. Ústavno-právny výbor v tomto smysle previedol ďalšie zmeny, vlastne záruky tieto zdokonalil a rozviedol.
Za národohospodársky výbor doporučujem preto slávnemu snemu, aby osnovu zákona prijal v tom znení ako ju definitívne upravil ústavno-právny výbor. (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol (zvoní):
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor ústavno-právny, pánu poslancovi dr. Matejovi Huťkovi.
Zpravodaj dr. Huťka: Slávny snem !
Prítomnú osnovu zákona vyžiadala si dnešná doba. Ako ráčite vedieť, ústavnoprávny výbor previedol podstatné zmeny v §§ 2 a 3, keďže vyžadoval to dnešný právny poriadok. Preto osnova, tak ako je predložená, navrhuje sa slávnemu snemu na prijatie. (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol:
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá.
Prikročujeme k hlasovaniu. Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať. Prosím pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta.
Osnova má 6 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú námietky proti tomu?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 6 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových jednohlasne.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 3. Druhé hlasovanie o osnove zákona
o hlásení a nútenom prenájme niektorých
živnostenských miestností.
Zpravodajmi sú páni poslanci Petrovič a dr. Huťka.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmenu textu?
Zpravodaji: Nie sú.
Predseda dr. Sokol;
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je vybavený tretí bod programu a pristúpime k štvrtému bodu programu, ktorým je:
4. Zpráva rozpočtového, národohospodárskeho a ústavno-právneho výboru o vládcom návrhu zákona o štátnej záruke na hotelový úver a o podpore hotelníctva,
Zpravodajom za výbor rozpočtový je pán poslanec dr. Rehák, za výbor národohospodársky pán poslanec Uška a za výbor ústavno-právny pán poslanec dr. Or lický.
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor rozpočtový, pánu poslancovi dr. Rehákovi.
Zpravodaj dr. Rehák: Slávny snem!
Včera hovorili sme v tejto sieni o tom, aby bol pozdvihnutý cudzinecký, cestovný ruch na Slovensku, tým, že sa doterajšia služba tohto ruchu reorganizuje na riaditeľstvo cestovného ruchu a tomu sa dajú dostatočné peňažné prostriedky, aby vyvinul čo najsilnejšiu propagandu pre cestovný ruch. Má to národohospodársky veľký význam.
Poukazujem na to, že štáty v podobnej polohe ako Slovensko, a to menovite