To, že aký je rozdiel medzi jednotlivými európskymi štátmi čo do požidovčenia, sa stáva zaujímavým až vtedy, keď si ujasníme na koľko obyvateľov pripadá jeden žid v jednotlivých štátoch. Pokiaľ v bývalom Poľsku na každého desiateho obyvateľa, v Rumunsku a v Maďarsku na každého dvadsiateho obyvateľa pripadá jeden žid, zatiaľ v Európskom Rusku pripadá jeden žid na každých štyridsať obyvateľov, v Holandii na každých 66 obyvateľov, v Nemecku na 120 obyvateľov, v Anglii na 160 obyvateľov, vo Francii na 210 obyvateľov a konečne v Itálii na 1200 obyvateľov. V bývalom Uhorsku ustavične rastúca tendencia židov, ako som to už v historickej časti spomenul, začína sa najmä za panovania Karola III. Tento panovník chcel zamedziť ďalšie rozmnožovanie židov v jeho dedičných provinciách a preto vydal zákon, že z každej židovskej rodiny len prvorodený syn môže uzavrieť manželstvo, ostatní mužskí členovia rodiny musia opustiť krajinu, ak chcú založiť rodinu. Z tejto príčiny sa mnohí českí a moravskí Židia sťahovali do Uhorska. Toto sťahovanie židov do Uhorska prijal viedenský dvor vďačne z dvoch príčin: 1, zbavoval sa židovského elementu, 2. rozmnožením židov v Uhorsku očakával ponemčenie Uhorska. Prvé spoľahlivé štatistické dáta o počtu židov sú z rokov 1720 až 1735. Štatistika počtu židov počnúc týmto rokom je veľmi zaujímavá.

V roku 1720 v bývalých Uhrách bolo 12. 000 židov, v roku 1805 už bolo 130. 000 židov, v roku 1840 už 242. 000, v roku 1857 bolo 407. 800, v roku 1880 bolo 625. 000, v roku 1890 už 708. 000, v roku 1900 bolo 825. 000 a v roku 1910 konečne až 909. 000 židov, to jest 5% z celkového počtu obyvateľstva krajiny.

Pomerné pribúdanie židov bolo 20 razy väčšie, ako rozmnožovanie sa ostatného obyvateľstva. Je zjavné, že i keď propagatívna sila židovstva bola veľká, lavinové stúpanie počtu židov možno odôvodňovať stálym a ustavičným privandrovávaním židovstva do krajiny. Najväčšie masy židovstva dostaly sa do Uhorska po rozdelení Poľska, keď sa stala Galícia dedičnou provinciou rakúskou. Ako som to spomenul, extrémni liberáli na diétach v roku 1840 až 43 a 1847 sa energicky domáhali emancipácie židov. Proti tomu sa stavali konzervatívci, avšak aj jeden, aj druhý tábor súhlasne energicky žiadal zamedzenie ďalšieho prisťahovalectva židov z Galície do Uhorska. Po päťdesiatich rokoch minulého storočia, ustáva doterajší neslýchaný vzrast počtu židov. Umenšuje sa presťahovalectvo orientálnych židov do Uhorska, čo sa stalo z tej príčiny, že veľké masy židov sa vysťahovaly do nového "Eldoráda": do Spojených štátov severoamerických. Posledná väčšia prisťahovalecká vlna padá na roky 1857 až 1869, v ktorej dobe sa počet židovstva v bývalom Uhorsku zväčšil o 134. 000 duší, teda za 12 rokov o 33%.

Z výsledkov sčítania obyvateľstva v roku 1787 sa dá ustáliť, že v tom čase prevážna väčšina židov bola usídlená v západných čiastkach Uhorska, najmä tu u nás. Z výsledkov sčítania ľudu v roku 1825 sa dá ustáliť, že centrum požidovčenia sa presunulo na východoseverné časti Uhier - najmä na Podkarpatskú Ukrajinu, kde v roku 1890 nachádzame už 2/5 počtu celého uhorského židovstva,

Zhrňujúc štatistické dáta možno ustáliť:

1. Požidovčenie Uhier sa začína v druhej polovici XVIII. storočia. Z Čiech a Moravy sa usídlujú presiaknutí Židia v západných stoliciach.

2. Začiatkom XIX. storočia sa začína veľkorysá immigrácia orientálnych židov a požidovčenie severovýchodných stolíc.

3. V druhej polovici XIX. storočia sa židovstvo sťahuje do miest. Z Budapešte stáva sa veľmi veľké židovské centrum. (Poslanec Hancko: Judapešt!) V západných stoliciach počet židov rapídne klesá, v severovýchodných stoliciach počet židovstva sa stále zväčšuje.

4. Začiatkom XX. storočia už je badateľná stagnácia ľudovej sily židovstva a v najbližších desaťročiach začína, počet židovstva klesať.

Keď skúmame príčinu tejto klesajúcej tendencie - musíme ustáliť, že od polovice minulého storočia sa už počet židov nezväčšoval prisťahovávaním, ale len prirodzenou populáciou. Táto propagatívna sila židovstva koncom storočia veľmi poklesla. Príčinou toho je, že sa židovstvo vo veľkých rojoch sťahovalo do miest. Židovstvo je od diaspory na slovo vzatým mestským elementom. Len v rušnej a nervóznej atmosfére veľkého mesta sa cíti dobre a doma. Životné povolania, priemyseľ, obchod a peňažníctvo tiež tlačily židov v prvom rade do miest. Je všeobecným zákonom populácie, ktorý je pozorovateľný nie len u židov, že percento a počet narodení v mestách je malý. Mestské obyvateľstvo sa zveľaďuje stálym prisťahovávaním ľudí do mesta. Zvláštne životné podmienky mesta: móda, pohodlnosť a hľadanie zábav, negatívne vplývajú na prirodzenú populáciu. Prirodzená populácia židov tiež ubúdala v tom pomere, v akom Židia prichádzali do mestského živlu, Trištvrtiny celého počtu židov žije v mestách.

Ubúdanie prírastku židov má svoju príčinu i v tom, že mnohí Židia dávali sa pokrstiť a prechádzali do iných cirkví. Už v štyridsiatich rokoch minulého storočia značné množstvo židov prešlo do kresťanských cirkví. Vtedy prekvitala takzvaná asimilačná teória, ktorú prijali Židia a preto najmä od roku 1867 je badateľný stály proces prestupovania židov do kresťanských cirkví. Ročne činí počet prestúpených priemerne 500 židov. Ubúdanie a klesajúcu tendenciu počtu židov možno vysvetliť ďalej miešanými manželstvami. uzavretými medzi židmi a kresťanmi. Medzi rokom 18% a 1910 bol počet takých manželstiev okolo 32. 000.

Asimilačná teória, ktorej vážne verili Židia, aj kresťania, ako som to už spomenul, bola židmi dôsledne prevádzaná a tak sa židovstvo v Uhrách rečové pomaďarčovalo. Židia sa stali najlojálnejšími občanmi, podporovateľmi vládnych režimov a pomaly aj prostriedkami maďarizácie nemaďarských národov v Uhrách. V tomto ohľade bude veľmi zaujímavá štatistika, porovnávajúca výsledky sčítania ľudu v

roku 1910 a sčítania ľudu na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi v roku 1921. V roka 1910 bolo na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi 232. 000 židov, z ktorého počtu sa prihlásilo za Maďarov 107. 314 židov, za Slovákov a Rusínov asi 7. 000 a za Nemcov asi 112. 000 židov. Podľa výsledkov sčítania ľudu v roku 1921 bolo na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi 229. 000 židov, to jest o 3000 menej ako v roku 1910. Z toho je zjavné, ako ubúdala už populácia židov. Z tohto za Maďarov sa hlásilo asi 29. 000, predtým 107. 000, za Slovákov a Rusínov 33. 000, predtým 7. 000, za Nemcov asi 9. 000 a okrem toho hlásilo sa k židovskej národnosti asi 115. 000 ľudí.

Demokratická Česko-Slovenska republika bola akýmsi zvláštnym druhom po svetovej vojne vzniklého liberalisticko-kapitalisticko-socialisticko-politického a hospodárskeho spoločenského poriadku. Konštrukcia a ústava bývalej republiky zaručovala úplnú rovnoprávnosť každému občanovi štátu bez ohľadu na národnú alebo náboženskú príslušnosť a tak židovská otázka vlastne nejestvovala. Židovstvo malo úplnú voľnosť sa rozvíjať a organizovať. (Hlas: Malo prezidenta!) Vo skutočnosti bolo možno pozorovať, že židovstvo na Slovensku a Podkarpatskej Rusi sa delí na dve skupiny. Západné židovsto v prevážnej väčšine je mestským živlom, prispôsobuje sa novým pomerom a pokúša sa asimilovať. Dostáva sa k slovu v politických stranách československých a najmä v marxistických stranách má vedúce slovo. Židovstvo však nastupuje aj cestu židovského nacionalizmu a to najmä na Podkarpatskej Ukrajine, kde vznikajú organizácie sionistické, židovsko-nacionalistické, politické, spoločenské, hospodárske a kultúrne sdruženia. Proti asimilácii sa stavia židovský nacionalizmus, propagujúc a chcejúc uskutočniť židovskú domovinu v Palestíne. Príslušníci židovstva sa v bývalej ČeskoSlovenskej republike veľmi prispôsobili vládnemu režimu, podporovali tento režim a čo sa nedá poprieť, medzinárodne židovstvo aj v cudzine sa vynasnažovalo bývalú Česko-Slovensku republiku podporovať a chrániť, prirodzene tiež v svojom záujme. Vládne vyhlásenie hovorí: "tak sa potom stalo, že dokiaľ slovenský živel musel utekať do cudziny, keď chcel svoj holý život udržať, zatiaľ prúdy židovských prisťaho-

valcov nachádzaly tu tie najvýnosnejšie existenčné možnosti, takže v krátkom čase skoro všetok obchod, priemysel, financie, slobodné povolania, veľkostatky atď. ocitly sa v ich rukách. "

Hoci konštitúcia a vládny systém bývalej Česko-Slovenskej republiky nedovoľoval nastolenie židovskej otázky, predsa mnohí slovenskí národovci, politickí, hospodárski a spoločenskí činitelia, najmä autonomisti, Hlinková ľudová strana, celou svojou váhou sa zasadili o vyriešenie židovskej otázky, o zamedzenie ďalšieho prílivu židovstva na Slovensko a o zamedzenie rozprestierania sa židovstva v hospodárskom, politickom, spoločenskom a kultúrnom živote Slovenska. Od roku 1938, najmä od 6. októbra 1938, židovská otázka začína hrať v živote slovenského národa prvotnú úlohu. Od 6. októbra 1938 už bolo vydaných niekoľko predpisov, ktoré malý cieľ zatlačiť židovský živel, tieto boly ale len rázu všeobecného a malý fakticky riešiť židovskú otázku v istých úsekoch hospodárskeho života. Od 14. marca 1939 slovenská vláda musela predbežne riešiť problémy všeobecného rázu, medzi nimi i také otázky, ktoré sa nedotýkaly len židov a preto opatrenia slovenskej vlády zprvu neboly výslovne protižidovskými. Slovenská vláda, pravda po vyriešení najdôležitejších a súrnejších politických a hospodárskych problémov, hneď prikročila k vyriešeniu židovskej otázky. Už vládne vyhlásenie hovorí: "Slovenský národ pokladá za potrebné siahnuť k opatreniam, ktoré by odstránily tento nános so slovenského národného tela v záujme oslobodenia novej nadvlády, ktorej sa nad naším ľudom Židia postupom času práve na úkor slovenského živlu zmocnili. Vláda v tomto ohľade bude pokračovať dôsledne, cieľavedome, pri tom tak, ako to naše pomery dovolia, "

Takéto opatrenia sa začaly najmä vládnym nariadením zo dňa 18. apríla 1939 ohľadom vymedzenia pojmu "žida" a hospodárskych, ako i sociálnych následkov viazaných k tomuto pojmu. Týmto vládnym nariadením a ďalšími vládnymi nariadeniami boly zavedené obmedzenia v živnostenskom a inom zárobkovom podnikaní, bola nariadená revízia hostinských a výčapníckych živností, revízia živnostenských oprávnení, zákaz výroby kresťanských bohoslužobných a náboženských predmetov nekre-

sťanmi a obchodovanie s týmito, vyslanie dôverníkov a dočasných správcov do výrobných a obchodných podnikov, úprava obchodu s drahými kovmi, prechodný dozor a vnútená správa na veľkostatkoch, súpis poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve židov, usmernenie počtu advokátov-židov, obmedzenie nakladania s kapitálovými účastmi, zkrátenie súkromnoprávnych lehôt, vylúčenie židov z verejných služieb, vylúčenie židov z práv na verejné lekárne, usmernenie počtu židovských lekárov, úprava vojenskej povinnosti židov, pracovná povinnosť židov a vylúčenie židov z rôznych povolaní, ako z verejného notárstva, povolania redaktorského atď., atď.

Aj so strany židov sa priznáva, že sociálne rozvrstvenie židovstva je nezdravé. Je skutočnosťou, že určité životné povolania sú preplnené židmi natoľko, že toto pomaly sťažovalo existenčné možnosti samých židov. Obchod, priemyselné podnikanie, peňažníctvo a rozličné iné slobodné povolania boly a sú opravdivými povolaniami pre židov. Je totiž nepopierateľné, že židia si nadobudli a vypestovali zvlášť špekulatívneho ducha a že preukázali zvláštnu schopnosť pri vybudovaní moderného hospodárskeho života. Medzinárodné koneksie židov vždy napomáhaly takzvanému židovskému "gründerstvu". Je pravda, že v bývalých Uhrách po veľkých priemyselných revolúciách od päťdesiateho až šesťdesiateho roku minulého storočia najmä židia sriadili a zorganizovali moderný hospodársky život a že bývalé Uhry sa mohly zapojiť do svetovej siete internacionálneho kapitalizmu len pomocou židovstva. Pri liberalistickej, politickej a spoločenskej ideológii sa uplatňoval v národnom hospodárstve princíp volnej súťaže. K založeniu a sorganizovaniu továrenského priemyslu v prvom rade boly potrebné peniaze a špekulatívna schopnosť. Tieto dve náležitosti - nedá sa to poprieť mali v prvom rade židia. Veď v peňažnom svete všade, tak v Paríži ako aj v londýnskom City, alebo v new-yorkskom WallStreete patrila židom vedúca úloha a poštárvenie. Tak sa stalo, že v bývalých Uhrách veľkopriemysel, veľkoobchod, peňažníctvo a úverníctve založili a zorganizovali najmä Židia a i po dnes ho majú v rukách. Aj na Slovensku sa v tejto dobe zakladal veľký

priemysel, ktorého vznik sa má tiež posudzovať v značnej miere pod zorným uhlom spriemyselnenia Uhier. Vyvinutý obchodný smyseľ židov a medzinárodný kapitál získaný prostredníctvom židov tiež hral veľmi dôležitú úlohu pri organizácii veľkopriemyslu a veľkoobchodu. Prirodzene, hospodárska činnosť židovstva v prvom rade mala pred očami vlastný záujem, nedá sa ale poprieť vedúca úloha židov pri organizácii hospodárskeho života, najmä pomocou medzinárodného kapitálu.

Cieľom dobrého poznania židovského problému je potrebné podať stručný prehľad sociologického rozvrstvenia židov v bývalých Uhrách a z tohto stiahnuť príslušné konzekvencie na naše pomery. Nedá sa totiž poprieť, že hoci naše pomery sú odlišné od pomerov vládnucich u našich susedov, pri tom všetkom viac sa podobajú pomerom v Maďarsku ako pomerom v Nemecku.

Sociológia delí ľudskú spoločnosť podľa rôznych metód. Toto rozdelenie ľudskej spoločnosti je usuálne, najmä podľa povolania, dôchodku, majetku, pomocou týchto docieleného, životného štandardu, ako aj podľa stupňa vzdelanosti. Takýmto spôsobom vznikajú triedne kategórie, ktoré obvykle tvoria: proletariát, stredný stav a vyššie triedy.

Je zaujímavé pozorovať toto sociálne rozvrstvenie židov, ktoré podľa všeobecnej mienky je práve opakom sociálneho rozvrstvenia nežidovského obyvateľstva. Sociálne rozvrstvenie ľudu podobá sa veľkej stavte. Masy tvoria základy tejto stavby a prevážna väčšina ľudí patrí k najnižším spoločenským triedam. Vo vyšších kategoriách spoločenských tried počet príslušníkov postupne klesá. U židov je situácia opačná. Základy židovskej sociálnej budovy chýbajú, musíme si predstaviť takú budovu, ktorej prízemie je vždy menšej plochy, ako nadstavené poschodia a čím vyššie stúpame, poschodia sa stále viac a viac rozširujú. Samozrejme pri takejto sociálnej stavbe je stále nebezpečie, že táto stavba sa môže každým okamihom srúcať.

Nenájdeme židovský proletariát vo väčších masách medzi skutočným proletariátom a keď hovoríme o židovskom proletariáte, musíme rozumieť pod tým v prvom rade obchodný a priemyselný pomocný personál. Podľa štatistiky z nežidovského

obyvateľstva každého druhého obyvateľa možno kvalifikovať slovom "proletár"; zo židovstva len každý štvrtý človek je proletárom. Napriek tomu v odborových organizáciách a marxistických stranách vedúce miesta si vydobyl židovský proletariát.

V sociálnom delení spoločnosti je najťažšou úlohou ustáliť patričnosť k strednému stavu. Do povahy sa tu musí brať spoločenské postavenie, majetkový stav, výška dôchodku, školská kvalifikácia, vzdelanosť atď. Sem treba zaradiť jednotlivcov slobodného povolania, verejných a súkromných úradníkov, stredných statkárov, nájomcov atď. Pomerné zastúpenie židovstva v tomto takzvanom strednom stave je štyrikrát toľké, ako by mu pomerne podľa počtu patrilo. Židovskí príslušníci takzvaného stredného stavu sa umiestnili v prevážnej miere v súkromnom hospodárskom živote a v slobodných povolaniach.

Nebude od veci, keď vezmeme za predmet štúdia takzvanú triedu vyšších desaťtisíc a pri tom poukážeme čiastočne na pomery v Uhrách. Je zvyčajné rozdelenie najvyššej triedy do troch kategórií:

a) Podľa rodu, rodinného majetku nachádzame tu predovšetkým takzvanú aristokraciu, akožto najstaršiu základňu vrstvu.

b) Sem musíme brať pomocou veľkého majetku získané verejné hodnosti a vedúcich činiteľov hospodárskeho života, takzvanú plutokraciu.

c) Konečne tretia trieda je takzvaná duchovná aristokracia, to jest najvyšší verejní funkcionári, univerzitní profesori, umelci atď.

Plutokracia pozostáva takmer výlučne len zo židov; o veľa menej nájdeme židov v aristokracii, ale pomerne mnoho židov v duchovnej aristokracii. Treba zdôrazniť, že toto kategorizovanie vyššej triedy neznamená úplné izolovanie jednej kategórie od druhej. V skutočnosti takejto izolácie niet. Všetky tri kategórie tisíci a tisíci nitkami sa navzájom pretkávajú. Najmä medzi plutokraciou a aristokraciou sa krvné, príbuzenské a iné záujmové sväzky natoľko splietly, že dnes-zajtra tieto dve kategórie nebude možno rozlišovať. V duchovnej aristokracii židia nikdy nemali prevahu a pokiaľ by u nás bolo možno hovoriť o takej-

to aristokracii, židia sú už z nej úplne vylúčení. V Uhorsku plutokracia a rodová aristokracia sa navzájom pretkáva, Židia boli v celých skupinách povýšení na zemanov. Stačí spomenúť, že do roku 1910 dostalo barónstvo 25 židov a 290 židov získalo zemanstvo. Zadĺžení aristokrati uzavieraním manželstiev so židmi si pomáhali a tak dali zažiariť hasnúcim rodinným erbom.

Čím možno vysvetľovať veľkú účasť a vedúcu úlohu židov v revolúciách? Skutočnosť je tá, že v revolúciách a najmä v sociálnych revolúciách a revolučných pohyboch mali hromadnú účasť a hrali vedúcu úlohu Židia. Koncom svetovej vojny na frontoch a za frontami sa prevádzala stála agitácia, štvanie, buričstvo a popudzovanie na revolúciu. Na tomto veľkú účasť mala židovská publicistika a žurnalistika. V ruskej revolúcii mali vedúce miesta Židia. Za maďarskej revolúcie v roku 1918 hrali prevážnu úlohu Židia. Ľudoví komisári maďarskej proletárskej diktatúry na 70 percent boli židia. (Predsedania sa ujal podpredseda dr. Opluštil. ) Herman Fehst vysvetľuje húfne zúčastňovanie sa židov na revolúciách tým, že zakladateľom revolučnej teórie bol žid - Marx a najpresvedčenejšími a najoddanejšími rozširovateľmi tejto teórie boli židia. Sklony židovských revolucionárov k internacionálnemu socializmu možno odôvodniť bezkoreňovitosťou týchto. Týmito židmi bez koreňa sú takí, ktorí sa odtrhli od židovskej zeme a od židovskej kultúry bez toho, aby sa boli vliali do inej národnej kultúry, bez toho, aby boli splynuli s inou zemou. Sú to ľudia, ktorí nepatria do žiadnej národnej pospolitostí. Veľký židovský nacionalista Glatzký píše o nich, že sú kozmopolitami, sprostredkovávajúcimi smiešanie rozličných národných kultúr, ktorí sú všade doma a nikde nie sú doma, sú radikalistami a najmodernejšími z moderných, sú to proletári ducha, ktorí sa vytrhli z kontinuity histórie a nikde nenájdu uspokojenie. Židovský vodca Lewin píše, že židovskí racionalisti, ktorých žiadna tradícia neviaže k okoliu, v ktorom žijú, v takejto tradícii vidia len zbytočnú nerozumnosť a preto boli zakladateľmi ideológie internacionálneho socializmu. A o týchto píše Lewín, že sú chápaví voči vedúcim ideám doby a že ich revolučný duch je svetohybným ťahom židovskej kultúry. Už

citovaný Glatzký píše, že snaha židov "sa uplatniť" donucuje židovstvo, aby sa svojmu okoliu prispôsobovalo, lebo len takým spôsobom môže pre seba vydobyť pevné a silné pozície. Preto zastávajú prívrženci nacionálneho socializmu ten názor, že židovský marxismus je negatívom židovského kapitalizmu a že vzťahy židovského kapitalizmu k židovskému bolševizmu sú veľmi úzke.

Čo je vlastne židovstvo? V čom sa rozlišuje od iných národov? Je to rasa? Je to národ? Či sa má posudzovať ako menšina, alebo národná skupina? Či je židovstvo len náboženstvo? Je možná asimilácia židov? atď. atď. Na tieto otázky dať konečnoplatnú odpoveď je veľmi složitým problémom. Odhliadnuc od určitých nesporných ontologických kritérií, môžu dať na všetky tieto otázky odpoveď len iné odlišné svetonáhľady. Bude poučné tu citovať čiastky všeobecnej dôvodovej zprávy židovského zákona, vyneseného v Maďarsku roku 1939: "Židovstvo je zvláštna a od každého iného národa ostro ohraničená ľudová skupina; napriek rozdielnosti pôvodu a teritoriálnej roztrieštenosti žije tisícročia vo fyziologickej a duševnej izolovaností. V dôsledku toho je fyziologickou, duševnou a citovou jednotkou. Táto jednotka vyjadruje sa v zvláštnom a od ostatných národov najostrejšie oddelenom náboženstve a tradícii, ako aj v mravouke, filozofii a racionalizmu, ktoré naplňujú a určujú život židovského ľudu, židovskej rodiny, židovského jedinca. Táto jednotka zvláštnym spôsobom sa pletie v teritoriálnej roztrieštenosti židovstva, následkom vyvinutého pudu sťahovacieho. Následkom spojenia týchto vlastností vie byť židovstvo razom a v jednom silne svárané, spoludržiace a pri tom predsa medzinárodné. Z toho vyplýva charakteristická a od väčšiny národov odlišná vlastnosť a síce náchylnosť k extrémom. Sťahovací pud má za následok, že odlišne od náhľadov národa, viazaného k pôde, židovstvo pozerá na vlastníctvo ako na hnuteľnosť. Tisícročné uzavieranie sa židov od každého okolia má za následok, že ostanú cudzincami v tele ľudskej pospolitosti a každého národa a že napriek ich snahe - splynúť do národov, ktoré ich prijaly za hosťov - ďalej žije v nich pudová náchylnosť, aby ostali vo svojom uzavretom rasovstve. Ich viac-

tisícročná mravouka a tradícia má za následok rôzne názory a chovanie sa voči cudzincovi. Tisícročný výsledok tohto vývinu židovstva je, že v prípade miešania sa s inými národmi ich vlastnosti sa nerozpustia. Len mnohokrát opakované kríženie s inou krvou a s pevným presvedčením spojená veľmi silná vôľa vie tieto vlastnosti zmeniť, podlomiť atď. "

Keby som mal svoj skromný náhľad na ontologickú povahu židovskej otázky vyjadriť, tak by som videl raison d'étre židovskej otázky v osude židovského národa, v nevyspytateľnosti božej prozreteľnosti a v kresťanskom teologickom nazeraní na židovstvo. Iné je však natieranie na židovskú otázku podľa kritiky praktického rozumu. Preto má byť rozriešená židovská otázka na základe nesporných skutočností - berúc do ohľadu naše pomery - za pomoci dobrého poznania pomerov v susedných štátoch, najmä v Maďarsku a v Nemecku. Z týchto predpokladov vychádza terajší vládny návrh zákona o židovských podnikoch a zamestnancoch. Ako to dôvody vládneho návrhu hovoria, je všeobecným želaním, aby hospodársky život na Slovensku prešiel do rúk kresťanských a keď doterajší stav nedovoľuje úplné odstránenie vlivu židovstva - treba sa postarať aspoň o postupné preberanie hospodárskych hodnôt a funkcií od terajších židovských majiteľov, to jest prevádzať takzvanú arizáciu. Tým sa rozumie činnosť majúca cieľ obmedziť neúmerný počet židov v hospodárstve. Ako to dôvodová zpráva vládneho návrhu k § 5 hovorí, jedným z najpáľčivejších problémov je otázka zamestnávania židov v hospodárskych podnikoch. Musíme sa na ňu dívať z dvoch strán. Treba stlačiť počet zamestnancov židov na najnižšiu mieru najmä tam, kde je miesto nich dostatočná náhrada, ale na druhej strane treba zachovať zasa tých zamestnancov židov, ktorí sú dôležití pre hospodársky život (wirtschaftlich wichtige Juden) a dať im právnu istotu a pevnosť ich zamestnania. Ide tu najmä o odborné sily vo vyšších službách, kde niet miesto nich nateraz náhrady a tak treba ponechať časovému odstupu postupné ich vyraďovanie.

Chystaný zákon bude mať ďalekosiahly význam v našom hospodárskom živote a hlboko zasahuje do našej politickej, hospo-

dárskej a spoločenskej štruktúry. Židom sa zakazuje preberať priemyselné, obchodné a živnostenské podniky. Židia môžu scudzovať a zaťažovať nehnuteľnosti len s osobitným povolením. Živnostenské oprávnenia môžu byť podrobené revíziám, môže byť nariadená likvidácia, alebo arizácia a môže sa nariadiť predaj podniku kvalifikovanému kresťanskému uchádzačovi. V podnikoch môžu byť zamestnaní židia len percentuelne, s percentuálnymi služobnými požitkami. Toto percento stále klesá, takže percento počtu zamestnaných židov vo vyšších službách po 1. januári 1942 bude už len 10%. Zákon presne ustaľuje židovskú povahu podnikov. Sú veľmi prísne a vysoké tresty: zavretie a peňažný trest od 50. 000 do 200. 000 Ks.

Ústavno-právny výbor svedomite prerokoval vládny návrh. Za základ vzal pôvodný vládny návrh, doplnky a zmeny navrhnuté národohospodárskym výborom. Povšimnul si niekoľkých znaleckých posudkov parlamentných odborníkov a neraz sa dožadoval vysvetlení od zástupcov legislatívnych odborov. Obsahom a meritórne si osvojil plne vládny návrh, upravil však celú matériu tak, aby zapadala do právnej sústavy a bola v súlade s obchodným zákonom a základnými inštitúciami súkromného práva. Ústavno-právny výbor bral pri tom do ohľadu normy medzinárodného súkromného práva, súc toho presvedčenia, že porušovanie takýchto predpisov by mohlo mať nežiadúcne následky. Zmeny, prevedené ústavno-právnym výborom sú viac menej formálne a právne systematickej povahy, takže v ničom nebol naštrbený obsah a cieľ vládneho návrhu. Ústavnoprávny výbor je toho presvedčenia, že chystaný zákon dosiahne svojho cieľa, že jeho pomocou prejde hospodársky život na Slovensku do rúk slovenských a kresťanských, poťažne že z hospodárskeho života našej republiky sa odstráni židovský vliv natoľko, že Slováci-kresťania sa stanú pánmi svojho hospodárstva, Ústavno-právny výbor navrhuje, aby snem prijal návrh zákona v tom znení, ako ho upravil. (Potlesk. )

Podpredseda dr. Opluštil (zvoní): Prikročíme k rozprave,

K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Ján Hollý.