aby nás všetkých chránil pred tým nebezpečím, ktoré by pre nás z cenovej anarchie mohlo povstať.

Netreba mi pripomínať, že vládnym návrhom zákona o Cenovom úrade nerieši sa cenová otázka po prvý raz zákonnou cestou. Dôvodová zpráva vládneho návrhu podrobne vypočítava všetky legislatívne opatrenia, ktoré ešte za bývalej republiky hlboko zasiahly do cenového problému u nás. Cenová otázka vyžadovala teda už aj v minulosti riešenia, pri ktorom sa však ani po formálnej, ani materiálnej stránke nedosiahlo takých výsledkov, ktoré by boly vyvolaly aspoň čiastočnú nápravu a spokojnosť záujemníckych kruhov.

Keď bližšie skúmame príčiny, prečo sa doterajšími zákonnými opatreniami nedosiahlo nápravy a spokojností s riešením a kontrolou cien, treba nám uviesť menovite:

1. Roztrieštenosť a nedostatok jednotnej a jednotiacej línie, ktorou trpela kontrola a stanovovanie takzvaných smerných cien.

2. Osobná i vecná nespôsobilosť našej cenovej administratívy, stanoviť ceny národohospodársky odôvodnené a preto prijateľné všetkým.

3. Mocenské. zásahy, uplatňované voči administratívnemu stanovovaniu smerných cien a ich kontrole.

4. Pocit morálnej a hmotnej krivdy, ktorý sa pociťuje vo veľmi početnej složke našich výrobných i obchodných kruhov nad nevhodným stanovovaním smerných cien.

5. Povrchné a ľahkomyseľné vedenie trestných pokračovaní vo veciach cenových priestupkov u prvých stolíc, výmery ktorých vo veľmi vysokom percente neobstoja pred skúmaním stolíc vyšších.

Všetky tieto nedostatky a príčiny k nespokojnosti má odstrániť nový zákon, ktorý predložila vláda snemu k schváleniu a ktorý má okrem svojho opodstatnenia, vyplývajúceho z nedostatku doterajších noriem aj opodstatnenie hlbšie, vychádzajúce z terajších vojnových pomerov.

Vláda koná len svoju povinnosť, keď prichádza pred snem s vládnym návrhom zákona o Cenovom úrade, aby touto cestou mohla zasahovať do hospodárskeho procesu tak, aby chod jeho nebol narušo-

vaný cenovou špekuláciou, ktorá je zpravidla východiskom nespokojnosti širokých vrstiev obyvateľstva, dáva podnet k medovým hnutiam a konečne ohrozuje aj stálosť meny.

Vojna znamená vždy nesporné narušenie rovnováhy nielen vo výrobe, ale aj v spotrebe. Tieto zjavy nie sú všade rovnaké, rozhodne však nesú so sebou nedostatok tak surovín, ako aj zúženie množstva článkov dennej potreby. Toto sú všetko faktá, ktoré sú schopné priviesť cenovú hladinu do pohybu.

Aká je za takýchto pomerov úloha vlády?

Každý rozumný občan našej republiky musí uznať, že úlohou vlády za týchto pomerov môže byť jedine to, aby svojimi zásahmi, ktoré má prevádzať prostredníctvom Cenového úradu, ovládla tvorenie cien v takom rozsahu a s takým účinkom, ktorý by znemožňoval umelé dvíhanie cien, špekulačné skrývanie alebo hromadenie tovaru, odopieranie predaju za účelom vyvolania vyšších cien a mnoho iných cenových machinácií, ktoré vládny návrh taxatívne vypočítava a ktoré majú ráz špekulatívny.

Vojna vyžaduje nielen od národov, vedúcich vojnu, ale aj od ostatných národov značné obete a naša vláda sa snaží predloženým návrhom zákona zamedziť, aby nikto z nás nemusel pre špekuláciu nesvedomitých ľudí a pre ich neskrotnú snahu obohatiť sa na bezmocnosti bezbranných, prinášať ani najmenšiu obeť, lebo dosť bude aj tých obetí, ktoré sa beztak vojnovými pomermi uložia na nás, či chceme alebo nie.

Snahou našej vlády a vôľou všetkého nášho ľudu je: udržať podľa možnosti terajšiu našu cenovú hladinu, udržať ju až na odôvodnené výnimky stabilnou, udržať stálosť našej meny, zaistiť si tak poriadok vo finančnom hospodárení štátu a vytvoriť týmto spôsobom pevnú bázu pre zdravý hospodársky rozvoj a pre stálosť pomerov sociálnych i politických.

Chceme sa teda vyhnúť všetkým možným poruchám v našom štátnom žití a tento náš cieľ vyžadovať bude stálej našej pohotovosti a pozornosti. Ba aj obetí!

Je mnoho faktorov, ktoré sa budú u nás prejavovať bez toho, že by sme mali na ne vplyv. Spomenul som už, že vo voj-

nových pomeroch dostáva sa cenová hladina do pohybu a svedkami tohto zjavu sme aj dnes. Vyhlasujem, že stúpnutie cenovej hladiny prijmeme ako neodvratný fakt len tam, kde my sami nemáme ani vplyvu ani možnosti, aby sme jej vzostupný pohyb zastavili. Všade inde budeme veľmi prísne a veľmi presne skúmať, či je stúpnutie prípustné a národohospodársky odôvodnené.

Toto bude pravá úloha Cenového úradu, ktorý bude orgánom vlády pri prevádzaní cenovej politiky, o ktorej bezpečne predpokladám, že nebude pokračovateľom doterajšieho systému, ktorý sa naskrz neosvedčil.

Vládou vypracovaný návrh zákona o Cenovom úrade je zákonom rámcovým. Organizáciu, složenie a spôsob činnosti Cenového úradu určí podrobnejšie vláda zvláštnym nariadením a preto bude záležať veľmi mnoho aj od výplne, ktorej sa mu týmto nariadením má dostať, v akom duchu sa bude ubierať jeho činnosť.

Každý zákon a každý úrad je len výtvorom ľudským. Kvalita práce bude vo veľmi značnej miere závislá na tom, čo dáme Cenovému úradu do vena a aké kvality budeme požadovať od personálu, ktorý bude mať jeho agendu na starosti.

Cenový úrad má mať na starosti zaistenie národohospodársky oprávnených cien, čo je vedúcou ideou návrhu zákona a tým je povedané mnoho, najmä o kvalifikácii odborného personálu, ktorý má zaistenie národohospodársky oprávnených cien prevádzať.

Je veľmi žiadúcim požiadavkom, aby Výkonné a najmä rozhodujúce nižšie úrady, na ktoré má Cenový úrad časť svojej pôsobnosti preniesť, boly obsadené personálom hospodársky školeným. V Cenovom úrade je tento požiadavok absolútne potrebným.

Som si vedomý toho, že úloha Cenového úradu, menovite jeho vedúceho predstaviteľa, nebude snadná, mám však zato, že pri rozumnom počínaní nájde ochotu k spolupráci vo všetkých kruhoch, na hospodárskom procese zúčastnených.

Keď výrobca nájde možnosť normálneho primeraného občianskeho zisku, keď sa mu umožní, aby slušne honoroval svojich spolupracovníkov vo výrobe zúčastnených, keď si roľník bude môcť z výťažku svojej ťažkej práce obstarať potreby denného ži-

vota, keď aj obchodník bude mať zabezpečený svoj oprávnený občiansky zisk a keď konečne aj spotrebiteľ bude mať pocit, že vláda a jej orgány konajú všetko, čo je v ich silách, aby nebola podlamovaná jeho kúpna sila, jedným slovom, keď všetok náš ľud bude vidieť, že žiadnej složke nie je dovolené a možné obohatiť sa alebo zvýšiť svoju životnú úroveň na úkor druhej, vtedy splní Cenový úrad svoju úlohu a vtedy sa nemusíme obávať otrasov menových, finančných, hospodárskych, sociálnych ani politických.

Z doterajšej praxe stanovovania a kontroly cien u nás získali sme mnoho skúseností, hlavne v tom smere, ako sa ceny stanovovať nemajú. Sú to teda skúseností negatívneho rázu, ktoré nám môžu byť dobrým vodítkom a poučením pre správne úradné stanovovanie a kontrolu cien v budúcej agende Cenového úradu, pri čom si hlavne musíme byť vedomí faktu, že s úradným stanovovaním a s úradnou kontrolou cien musí byť spokojný nielen úrad a spotrebiteľ, ale aj ten, kto má podľa úradne stanovených cien predávať.

Výrobca a obchodník nesmie mať dojem, že obete, spojené s udržaním cenovej hladiny, má snášať sám, ale má byť presvedčený o tom, že aj jeho existenčné požiadavky budú v agende Cenového úradu náležite honorované, že úradné cenové orgány nebudú mať záujmu prevádzať cenovú kontrolu tak, aby jej dôsledkami ohrozená bola rentabilita alebo majetková podstata výrobného a obchodného podnikania.

Splniť tento predpoklad v činnosti Cenového úradu bude znamenať, že všetko naše občianstvo bude psychologicky naklonené snahy Cenového úradu podporovať a tak sa potom iste zdarí to, čo je hlavnou intenciou návrhu zákona: účinne zamedziť prácu cenových špekulantov a tých zdražovateľov, ktorí majú úmyseľ obohatiť sa v terajších pomeroch neoprávnene.

Takáto zmena v praxi cenovej kontroly najlepšie zúžitkuje naše domáce skúsenosti a najlepšie odstráni nedostatky doterajších úradných zásahov do cenového vývoja. Výrobné a obchodné kruhy, počítajúc v to aj kruhy poľnohospodárske, maly veľmi často, častejšie, než to bolo zdravé a žiadúce, oprávnený dojem, že úradné zásahy cenové namierené boly proti odôvodneným

požiadavkám rentability výrobného a obchodného podnikania. Preto sa tieto zásahy stretaly často s nedôverou a s odporom. Neposlúchnuť nariadenia úradov a obchádzať ich nebolo pre túto povahu a pre tento ráz úradných zásahov považované za jednanie nemorálne a hospodársky vadné a tento fakt bol pre úradnú cenovú kontrolu najpovážlivejší.

Vyvolať takúto atmosféru v smýšľaní záujemníkov a vytvoriť príležitosť k takej deštruktivite morálnej i hospodárskej, ako tomu bolo pri doterajšej cenovej kontrole, musí sa cenový úrad so všetkým úsilím vyhýbať, lebo považujem za snadné, aby sa rozumnou a cieľuvedomou prácou dosiahlo pravého opaku: konštruktívnej činnosti občianstva s prácou a so snahami cenovej kontroly.

A tu prichádzam k tomu, aby som sa zmienil o úspechu cenovej kontroly v zahraničí, najmä v Nemecku, kde sa dopracovali obdivuhodných úspechov.

V Nemecku sa dosiahlo s takzvaným "Preisstoppverordnung"-om z roku 1936 veľmi dobrých výsledkov. Cieľom tohto nariadenia bolo zabrániť zvyšovaniu cien vo výrobnej konjunktúre, ktoré boly neustále a prudko zvyšované. Nemeckí národohospodárski činitelia si boli vedomí nebezpečia zvyšovania cien, ktoré by holo vyvrcholilo v mzdových požiadavkách a preto povoľovali zvyšovanie cien len v prípadoch skutočne odôvodnených, nie však v takých prípadoch, kde púha poptávka hnala ceny do výšky, alebo kde mal vzostup cien iný, než hospodársky dôvod.

Nemeckí národohospodárski a finanční odborníci, ba i sám priemysel so svojimi "Wirtschaftstelle"-mi, snažili sa preto vplývať i na tvorbu cien surovín a pomocných potrieb výrobných, len aby zamedzili zvyšovanie cenovej hladiny, prevádzali teda preventívne opatrenia protidrahotné, opatrenia účelné a úspešné.

Z tohto sa môžeme učiť a vziať si príklad z cenovej politiky nemeckej, ktorá bola prevádzaná za spoluúčasti všetkých v úvahu spadajúcich činiteľov, teda za spoluúčasti úradov, výrobných, obchodných i spotrebiteľských kruhov a kde vlnenie cenovej hladiny skúmali a kontrolovali síce presne a prísne, ale sa vyhli tomu, aby sa hociktorá složka cítila ukrivdená

alebo majorizovaná. (Predsedania sa ujal podpredseda dr. Opluštil. ),

Národohospodársky výbor všímal si pečlivo všetkých zjavov a možností, ktoré môžu účinne prispieť k uspokojivému vyriešeniu cenového problému. Medzi povinnosti, na ktoré treba dbať pri prevádzaní praktickej cenovej politiky, patrí v prvom rade požiadavka, aby v cenových komisiách, ktoré sa majú zriadiť, zastúpený bol vhodným odborníkom, každý výrobný, poťažne obchodný obor, pre ktorý má cenová komisia ustáliť ceny. Pribraním tohto odborníka, vypočutím jeho mienky a rešpektovaním nezvratných skutočností, týmto odborníkom prednesených, umožní sa ustáliť ceny skutočne národohospodársky odôvodnené.

Tento požiadavok je tak dôležitý, že národohospodársky výbor kladie zvláštny dôraz na jeho splnenie i v rezolúcii, na ktorej sa zvlášť usniesol.

Národohospodársky výbor rokoval o návrhu zákona podrobne a uznal, že Cenový úrad s tou právomocou a s tým oborom pôsobnosti, ako to návrh zákona predpokladá, je časové i hospodársky odôvodnený a potrebný. Národohospodársky výbor preto odporúča snemu, aby osnovu prijal v tom znení, v akom ju v opravách predkladá. (Potlesk. )

Podpredseda dr. Opluštil (zvoní):

Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor rozpočtový, pánu poslancovi Husárkovi

Zpravodaj Husárek:

Slávny snem!

Rozpočtový výbor nemal možnosti skúmať náklad, spojený so zriadením Cenového úradu; lebo dôvodová zpráva vládneho návrhu neobsahuje podrobnosti. Hovorí všeobecne len toto:

Náklad, spojený s vykonaním tohto zákona, nie je možno odhadnúť. Je však isté, že bude nízky, lebo personál úradu bude väčšinou utvorený z personálu, ktorý sa stane v ministerstve hospodárstva a v ministerstve vnútra prebytočným v dôsledku zaniknutia pôsobnosti týchto ministerstiev vo veciach cenových.

Keďže uzákonenie Cenového úradu je veľmi naliehavé a potrebné, rozpočtový výbor uspokojil sa i s týmto odôvodnením a odporúča slávnemu snemu osnovu zákona prijať. (Potlesk. )

Podpredseda dr. Opluštil (zvoní): Prikročíme k rozprave. K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Rudolf Čavojský.

Udeľujem mu slovo. Poslanec Čavojský: Slávny snem!

Vládny návrh zákona o Cenovom úrade, o ktorom rokujeme, má byť účinným prostriedkom pri riešení veľmi vážneho a pálčivého problému: cien a miezd. Ako tento problém bude vyriešený, od toho závisí stálosť našej meny, o ktorej sa hovorí, že je fundamentom nášho národného hospodárstva.

Avšak keď od cenovej a s touto súvisiacej mzdovej politiky tak nesmierne mnoho závisí a keď zriadenie Cenového úradu je pokladané za potrebnú a dobrú vec, čo i ja uznávam, prichádza do úvahy otázka: Prečo sa zriaďuje Cenový úrad až teraz? Prečo nebol zriadený už dávno? Veď zriadením Cenového úradu nie sme ani originálnymi. U našich susedov ho majú už dávno.

Čo sa týka nášho snemu, tento prerokoval predmetný návrh zákona urýchlene a dnes ho odhlasuje. Teda náš snem nie je nijako na prekážku potrebným včasným a rýchlym opatreniam, ako nám to bolo nedávno z jedného miesta vytýkané.

Pravda, potrebné je, aby poslanci, najmä však členovia príslušných výborov snemu, mali dostatok času preštudovať návrhy zákonov, ktoré sú im predkladané. Obyčajne nebýva dobrá tá práca, ktorá sa robí veľmi rýchle, lebo je nebezpečie, že taká práca môže byť povrchná a nedokonalá. Nie to je obdivuhodné, keď sa niečo neskoro a rýchle robí, ale správne je to, keď sa rozhoduje včas a práca sa prevedie dôkladne. Takto pracovať musí byť ctižiadosťou nášho snemu i našej vlády. Toto nám káže záujem nášho národy a štátu, ktorý potrebuje v pravý čas vhodné o dobré zákony. (Hlas: Tak je!)

V tejto súvislosti mal by som tú prosbu na niektorých vládnych činiteľov, aby si všímali námetov a upozornení ľudí, ktorí sa určitým otázkam dobre rozumejú a ktorí to myslia úprimne a poctivé. Ani ten najschopnejší vládny činiteľ nemôže sa rozumieť všetkému. A máme ešte aj také re-

zorty, v ktorých nemáme ani dostatok zapracovaných a skúsených úradníkov.

Ministerstvá sú na to, aby sa staraly o jednotlivé úseky nášho verejného života. Podľa našej Ústavy a podľa rečí vedúcich činiteľov nášho mladého štátu má byť naša Slovenská republika štátom, v ktorom panuje sociálna spravodlivosť. Avšak uskutočnenie tohto musí mať niekto na starosti, musí na tom pracovať. Nuž po tejto stránke vyzerá to tak, že z bývalého ministerstva sociálnej starostlivosti v bývalej republike bol u nás urobený iba jeden nedostatočne vystrojený odbor v ministerstve vnútra. A keby sa ešte zrušily aj robotnícke odborové organizácie, alebo keby sa tieto nemohly dostatočne uplatňovať, nuž ktože sa bude starať o pracujúce vrstvy nášho národa, ktoré tú staroslivosť štátu najviac potrebujú? Kto bude mať na starosti vybudovanie našej republiky v štát sociálne spravedlivý?

Slávny snem! Po tomto malom odbočení vrátim sa k otázke cien. Náš snem dávno a včas upozorňoval na potrebnosť patričných zásahov do cenovej politiky. Urobil tak rozpočtový výbor snemu dňa 14. februára 1939 - teda ešte pred rokom v rezolúcii, v ktorej vyzýva vládu,,, aby hneď použila všetky vhodné prostriedky na zamedzenie akejkoľvek drahoty, najmä však nech zamedzí zdražovanie cien životných potrieb. " Dňa 11. mája 1939 prijal sociálny a zdravotný výbor nášho snemu rezolúciu, v ktorej sa okrem iného hovorí toto: "Nech vláda príslušnými opatreniami zamedzí snižovanie životnej úrovne pracujúcich vrstiev. Tým cieľom nech čo najenergickejšie zamedzí akékoľvek ďalšie stúpanie drahoty. Ďalej nech sa podnikne všetko, aby boly snížené ceny tých potrieb, kde je to potrebné a možné. "

Náš snem teda na pálčivosť cenovej otázky včas a vhodným spôsobom upozorňoval. Toto robil výbor rozpočtový a sociálny, o členoch ktorého možno zaiste plným právom tvrdiť, že sa veciam hospodárskym a sociálnym rozumejú.

Šlo nám o zamedzenie takzvaného neodôvodneného zdražovania. Šlo nám okrem iného aj o to, aby staré zásoby neboly predávané za nové a zvýšené ceny, ako sa to v skutočnosti robilo. Preto možno len ľutovať, že k zriadeniu Cenového úradu dochádza trochu neskoro.

Vážení páni! U nás sa zavše o každodenných potrebách vyhlasuje, že máme všetkého dosť. Mnohí robotníci (Poslanec Moravčík: A roľníci!) sa nad týmto tvrdením trpko usmejú. Veci sa totižto majú tak, že všetkého dosť môžu mať iba tí, ktorí majú za čo kupovať a robiť si zásoby. Väčšina slovenských robotníkov žije, ako sa hovorí, len z ruky do úst. Žijú z toho, čo si zarobia a kupujú vtedy, keď dostanú mzdu. A dosť často sa stáva, že keď robotník dostane svoj skromný zárobok, vtedy už nemôže dostať kúpiť ani trochu mastí, alebo iné potreby, lebo tento tovar skúpili ľudia, ktorí mali peniaze, keď obchodník dostal tovar. Je preto potrebné starať sa o to, aby jedni nemali nahromadené veľké zásoby, zatiaľ čo druhí nemôžu dostať kúpiť ani to najpotrebnejšie. (Hlas: Veľmi slušné!)

Slávny snem! Pán guvernér dr. Karvaš na valnom shromaždení Slovenskej národnej banky dňa 27. februára tohto roku podľa zprávy "Slováka" povedal vo svojom referáte, že,, slovenské hospodárstvo možno bez väčších porúch udržovať len vtedy, ak sa nám podarí udržať stabilitu menovej jednotky. Základom požiadavky stability je udržanie vnútornej kúpnej sily koruny. " A ďalej povedal toto: "Prekotný pohyb cenový alebo mzdový, ako aj neúspornosť v štátnych financiách mohla by sa stať príčinou všeobecného pohybu v hospodárskych číslíciach, čo koniec-koncov muselo by vyústiť v silnej, hospodárske hodnoty ničiacej inflácii. "

Tu sú teda vyslovené tri podmienky stability našej meny: ceny, mzdy a úspornosť. A ako to vyzerá v skutočnosti s týmito troma podmienkami? V najväčšej miere splnená bola vlastne len jedna podmienka: Zostaly nezvýšené mzdy. Naproti tomu staré ceny sa neudržaly, ale boly značne zvýšené.

Ceny väčšiny každodenných potrieb boly zvýšené. Ceny priemyselných výrobkov stúply o 20, 40, 60, 80, ba i viac percient. Ceny niektorých poľnohospodárskych výrobkov boly zvýšené ako nasleduje.

Uvediem aspoň niektoré. Ceny sa rozumejú za l kg. Biela fazuľa na príklad stála v roku 1936 Ks 1. 80, v roku 1939 Ks 2. 40, teraz Ks 5. 60. Stúpla teda jej cena

proti roku 1938 len o 211 percient; šošovica o 100 percient, hrach o 114 percient, čaj o 80 percient, káva o 58 percient, mydlo o 57 percient atď.

Na predošlom zasadnutí nášho snemu počas rokovania o návrhu zákona o pozemkovej reforme bolo z tohto miesta tvrdené, že roľníctvo svojím uskromňovaním drží hodnotu našej koruny. Neupieram patričný podiel roľníctvu na zachovanie stability našej meny. Avšak keď zisťujeme zvýšenie cien mnohých poľnohospodárskych výrobkov a pri tom nezvýšené nízke mzdy robotníkov, nuž vidíme, že najväčšie obete na citár nášho národného hospodárstva priniesli a stále ešte prinášajú robotníci.

Na poslednom zasadnutí snemu bolo z tohto miesta hovorené niektorými pánmi poslancami tak, že to robilo dojem, ako keď by chceli chrániť roľníkov pred robotníkmi. Nuž takáto snaha je zbytočná. Roľníkov nie je treba chrániť pred robotníkmi. Robotníci roľníkom nezávidia. Príkaz "hoden je robotník mzdy svojej" vysvetľujeme si tak, že hoden je mzdy svojej každý, kto statočne pracuje, či už telesne alebo duševne. Hoden je mzdy svojej robotník, roľník, remeselník, úradník, každý. A z tej duše si želám, a o to sa musíme vynasnažovať všetci, aby bola zvýšená životná úroveň príslušníkov poľnohospodárskeho stavu. Pravda táto potrebnosť nie je tak naliehavá u statkárov, ktorých životná úroveň je zaiste i teraz snesiteľná. (Hlasy: Tak je! Pravda!)

Slávny snem! Podívajme sa teraz, ako to vyzerá so mzdami slovenských robotníkov. Podľa štatistiky zostaly mzdy v roku 1939 v podstate na tej úrovni, ako boly v roku 1938, hoci ceny každodenných potrieb boly dosť značne zvýšené. Priemerný počet poistencov v jednotlivých mzdových triedach podľa zákona o sociálnom poistení bol za rok 1939 nasledovný:

y 1. triede mzdovej je stredná denná mzda 4 koruny, tu bolo 10. 95 percient robotníkov. V druhej mzdovej triede, kde je priemerná denná mzda 8 korún, bolo 22. 23 percient. V 3. mzdovej triede, kde je priemerná denná mzda 12 korún, bolo 14. 69 percient robotníkov. To znamená, že temer polovica robotníkov bola v troch najnižších mzdových triedach, kde je priemerná

denná mzda od 4 do 12 korún. (Predsedania sa ujal predseda dr. S o k o l. )

V 4. mzdovej triede, kde je priemerná denná mzda 16 korún, bolo 12 percent robotníkov. V 5. mzdovej triede, kde je priemerná denná mzda 20 korún, bolo 13 percent. Vo vyšších mzdových triedach, na príklad v 8., kde je priemerná denná mzda 30 korún, boly len 3 percentá robotníkov. V 9, mzdovej triede, kde je priemerná denná mzda 33 koruny, boly len 2 percentá robotníkov.

Podľa tejto štatistiky bolo a je bezmála dve tretiny robotníkov v štyroch najnižších mzdových triedach, kde je priemerná denná mzda od 4 do 16 korún, A temer tri štvrtiny robotníkov v piatich najnižších mzdových triedach s priemernou dennou mzdou od 4 do 20 korún.

Každému nepredpojatému človeku musí byť jasné, že tieto mzdy sú pri terajších cenách životných potrieb neudržateľné. Istý čas bolo možno zaobísť sa iba drahotnými výpomocami, ale toto bolo možné iba dočasne. Teraz už musí nevyhnutne dôjsť k úprave miezd. Túto akciu za súhlasu vlády naša robotnícka odborová organizácia už započala. Domáhame sa úpravy miezd postupne v tých podnikoch, ktorých hospodárska nosnosť to dovoľuje.

Som presvedčený, že väčšina podnikov snesie zvýšenie miezd robotníkov. Platí to o priemyselných podnikoch práve tak, ako o živnostenských. Čo sa týka priemyslu, dôkazom môjho tvrdenia je aj to, že viaceré priemyselné závody vyplácajú dividendu za rok 1939. Vypláca sa v niektorých podnikoch dosť vysoká dividenda za ten rok, v ktorom, ako som uviedol, boly mzdy robotníkov v pomere k cenám životných potrieb veľmi nízke. Keď sa žiadajú obete od príslušníkov nášho národa, nuž nemôžu sa žiadať najväčšie obete práve od tých najbiednejších. Keď prežívame ťažké časy a keď sa majú prinášať obete, vtedy by tie dividendy maly byť podstatne menšie alebo žiadne. Miesto toho o toľko by sa maly upraviť mzdy robotníkov. Keď sa pokračuje ináč, to sa nesrovnáva so zásadami sociálnej spravedlivosti, o ktorej sa hovorí v našej Ústave a ktorá sa dosť často z vysokých miest zdôrazňuje. Ide nám o to, aby sa podľa ducha a jednotlivých ustanovení našej Ústavy nielen hovorilo, ale aj robilo.

Naša Ústava zakazuje vykorisťovanie sociálne slabých a zakazuje aj štrajky. Na pohľad je to takto celkom pekné a zdá sa to byť v poriadku. Lenže ako rozdielne sa tieto dve ustanovenia Ústavy dodržujú! Temer celý štátny aparát stará sa o to, aby bolo prísne dodržané ustanovenie Ústavy o zákaze štrajkov. A neštrajkuje sa. Ale ako je dodržiavané ustanovenie o zákaze vykorisťovať sociálne slabých? (Hlas: Nijako!) Na túto otázku som odpovedal dôkazmi o neslýchané nízkych mzdách robotníctva a o vyplácanej dividende,

Na poli sociálnom a hospodárskom čakajú na nás všetkých ešte veľké povinnosti. Musíme sa snažiť všetci vyriešiť pálčivé sociálne a hospodárske problémy podľa zásad pápežských sociálnych encyklik a podľa ducha a ustanovení našej Ústavy. Toto je naša povinnosť voči pracujúcim vrstvám nášho národa, to je povinnosť voči dobrému menu nášho štátu, a to je povinnosť voči kresťanstvu, o ktorom hovoríme, že sa u nás uplatňuje.

Vážení páni! V poslednom čase sa u nás veľmi zdôrazňuje brannosť nášho národa. Je tu pred a povojenská výchova. Ide o cvičenie tela i ducha. Toto všetko sa musí robiť preto, aby náš národ v prípade potreby mohol čo najúčinnejšie brániť svoju slobodu.

K tomuto však mám jednu vážnu pripomienku. Istý slávny jezuita svojho času povedal, že hladnému sa ťažko otvárajú ústa k modlitbe. Nuž, ak je ťažko hladnému modliť sa, ešte ťažšie možno od neho očakávať oduševňovanie sa za vojenskú výchovu.

Teda aj vzhľadom na našu brannosť potrebné je uspokojivé riešiť hospodárske a sociálne problémy. Len národ, žijúci v snesiteľných hospodárskych a sociálnych pomeroch, bude dostatočne odolný voči nástrahám cudzej propagandy a bude vedieť s oduševnením urobiť všetko, čo vlasť bude žiadať a potrebovať.

Vážení páni! Tak viem, že v bývalej republike štát vynakladal na jedného vojenského koňa denne asi 15 korún. Myslím, že toto nebude lacnejšie ani teraz v našej republike. Vynakladá sa toľko pravdepodobne preto, lebo je to potrebné.

A teraz trochu porovnávajme. Podľa mnou uvedenej mzdovej štatistiky nemá