Snem Slovenskej republiky 1940

                                                                                                                              I. volebné obdobie.                                                                           3. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 39. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v stredu 26. júna 1940.

Obsah:	Strana:
Oznámenia predsedníctva:
Otvorenie zasadnutia	3
Prejav predsedu Dr. Martina Sokola k víťazstvu nemeckej armády	3
Ospravedlnenie neprítomnosti	3
Došlé nariadenia s mocou zákona	3
Rozdaná tlač	15
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí	15
Zakľúčenie zasadnutia	15
Program:
1. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona
o predbežnej vnútroštátnej platností medzinárodných smlúv ob-
chodných	4
Reč zpravodajcu Dr. Orlického	4
Rozprava odpadá	4
Prvé hlasovanie o návrhu	6
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	6
Druhé hlasovanie o návrhu	7
Zpravodajca navrhuje opravu textu	6
Prijatie opraveného návrhu druhým hlasovaním	6
2. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o na-
turálnych plneniach obcí vložkárskym orgánom	7
Reč zpravodajcu Dr. Vanču	6
Rozprava odpadá	7
Prvé hlasovanie o návrhu	6

P r i j a t i e n á v r hu p r vým hlasovaním	7
Druhé hlasovanie o návrhu	12
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	12
Rezolučný návrh hlasovaním prijatý	12
3. Zpráva ústavno-právneho a sociálneho a zdravotného výboru o
vládnom návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach bytovej sta-
rostlivosti	12
Reč zpravodajcu Dr. Orlického	12
Reč zpravodajcu Gašpara	13
Rozprava odpadá	13
Prvé hlasovanie o návrhu	13
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	13
Druhé hlasovanie o návrhu	13
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	14
4. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona, kto-
rým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o advokátoch	14
Reč zpravodajcu Dr. Orlického	14
Rozprava odpadá	14
Pozmeňovací návrh poslanca Dr. Mateja Huťku a spoločníkov	14
Zpravodajca sa zriekol slova	14
Prvé hlasovanie o návrhu	15
Prijatie pozmeňovacieho návrhu prvým hlasova-
ním	15
Prijatie ďalšej časti návrhu prvým hlasovaním	15
Druhé hlasovanie o návrhu	15
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	15
5. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave
č. 50/1940, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Dr. Ing. Petra Zaťku pre dopravný priestu- pok
Reč zpravodajcu Moravčíka	15
Rozprava odpadá	16
Návrh imunitného výboru bol prijatý	16
6. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave
č. 298/1940, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Dr. Ing. Petra Zaťku pre dopravný prie-
stupok	16
Reč zpravodajcu Moravčíka	16
Rozprava odpadá	16
Návrh imunitného výboru prijatý	16
7. Zpráva imunitného výberu o žiadosti Župného úradu v Bratislave,
aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Pavla Teplanského pre priestupok podľa § 260, písm. ch) zákona o poistení zamestnancov pre prípad nemoci, invalidity
a staroby v znení vyhlášky č. 189/1934 Sb. z. a n	16
Reč zpravodajcu Magutha	16
Rozprava odpadá	16
Návrh imunitného výboru prijatý	16

Zasadnutie otvorené o 18. hod. 18. min.

Prítomní:

Predseda: Dr. Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil.

Zapisovatelia: Drobný, Germuška.

48 poslancov padla listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Tuka, Čatloš, Dr. Ďurčanský, Dr. Fritz, Medrický, Dr. Pružinský, Sivák a Stano.

Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Šebej.

Za Slovenskú národnú banku: guvernér Dr. Karvaš.

Z kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltín a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Otváram 39. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Slávny Snem!

Vo veľkom vojnovom europskom zápase armáda spriateleného Nemecka docielila v krátkom čase také prenikavé úspechy, že Francúzsko muselo kapitulovať a prijať podmienky prímeria. Toto víťazstvo nemeckej armády je jedinečné vo vojnovej histórii a vzbudzuje obdiv celého sveta. Nemecko týmto víťazstvom získava znova také postavenie v Europe, aké mu patrí a táto skutočnosť má historický význam aj pre nás Slovákov. Náš osud od obnovenia slovenskej štátnosti je natoľko úzko spojený s osudom nemeckého národa, že víťazstvo nemeckej armády možno pokladať právom a odôvodnene aj za víťazstvo slovenského národa. (Dlhotrvajúci potlesk. ) Preto slovenský národ teší sa úprimne tomuto víťazstvu a Snem Slovenskej republiky koná len svoju povinnosť, keď tejto radosti slovenského národa dáva výraz aj na dnešnom svojom zasadnutí. Náš vrelý a úprimný pozdrav patrí dnes v prvom rade veľkému Vodcovi Adolfovi Hitlerovi (búrlivý potlesk), ako najväčšiemu súčasnému štátnikovi a tvorcovi novej Europy, ktorý preukázal už aj doteraz svoju veľkodušnosť a jedinečnú dobroprajnosť voči slovenskému národu, náš pozdrav patrí zdatnej nemeckej armáde (búrlivý potlesk) a celému nemeckému národu (búrlivý potlesk).

Víťazstvo nemeckých zbraní má rozhodujúci význam nielen pre osud nemeckého

národa, ale aj pre ďalší vývoj Europy. Starý svet, ktorý reprezentovaly západné demokracie dokonáva a rodí sa nová Europa. Slovenský národ zapojil sa po boku Nemecka do budovania novej Europy už vtedy, keď väčšina europských štátov stála otvorene alebo skryte proti Nemecku a preto hľadí v ústrety novej Europy spokojne a s tými najväčšími nádejami. Áno, hľadíme do budúcnosti s dôverou a optimizmom, lebo vieme, že tvorcom novej Europy bude Vodca víťazného Nemecka, Adolf Hitler a toto dáva nám záruku, že nová Europa bude vybudovaná na zásadách spravodlivosti a zaistí slobodu a šťastie všetkým národom.

Bez spravodlivého vyriešenia politických, sociálnych a hospodárskych pomerov v Europe nie je mysliteľný trvalý pokoj a priateľské spolunažívanie medzi národami. Adolf Hitler tým, že bojuje za túto spravodlivosť, bojuje aj za trvalý mier Europy. Veríme, že túto svoju historickú úlohu splní a tým zapíše sa navždy do dejín Europy. Veríme, že nová Europa bude počiatkom ďalšieho nášho rozvoja a národného obrodenia, že spečatí naveky hranice Slovenského štátu a tým zabezpečí navždy lepšiu a krajšiu budúcnosť slovenského národa.

Nech žije Vodca nemeckého národa Adolf Hitler!

Nech žije prezident Slovenskej republiky, Dr. Jozef Tiso!

Sláva zdatnej nemeckej armáde!

Nech je požehnaná spolupráca slovenského a nemeckého národa! (Búrlivý a dlhotrvajúci potlesk. )

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Alexander Mach, Franz Karmasin, Štefan Haššík a Ján Esterházy.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle ods. 3, § 44 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:

zo dňa 29. mája 1940 číslo 129 Sl. z. o pracovnej povinnosti,

zo dňa 29. mája 1940 číslo 130 Sl. z. o dočasnej úprave pracovnej povinnosti Židov a Cigánov,

zo dňa 5. júna 1940 číslo 132 Sl. z. o daňových úľavách na opravy domov.

Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecká zpráva o 38. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o predbežnej vnútroštátnej platnosti medzinárodných smlúv obchodných.

Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o naturálnych plneniach obcí vložkárskym orgánom.

Zpráva ústavno-právneho a sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach bytovej starostlivosti.

Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o advokátoch.

Vládny návrh zákona o ochrane nájomníkov. Návrh prideľujem výboru sociálnemu a zdravotnému a ústavno-právnemu.

Vládny návrh zákona o povinnom vyberaní obslužného. Návrh prideľujem výboru sociálnemu a zdravotnému a ústavnoprávnemu.

Odpoveď predsedu vlády na interpeláciu poslanca Pavla Čarnogurského a spoločníkov o rádiových prejavoch poslanca Jána Esterházyho z budapeštianskeho radia.

Oznamujem, že sa poštou rozoslala táto tlač:

Vládny návrh zákona o dočasnej úprave platov štátnych zamestnancov, Návrh som pridelil výboru rozpočtovému, sociálnemu a zdravotnému a ústavno-právnemu.

Vládny návrh zákona o zákaze trojpoľného hospodárenia. Návrh som pridelil výboru národohospodárskemu a ústavnoprávnemu.

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o predbežnej vnútroštátnej platnosti medzinárodných smlúv obchodných.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Pripravovaný ústavný zákon o predbežnej vnútroštátnej účinnosti medzinárodných smlúv obchodných dáva vláde splnomocnenie, aby so súhlasom prezidenta republiky, vyhlásením v Slovenskom zákonníku, uvádzala v predbežnú vnútroštátnu účinnosť medzinárodné smluvy obchodné, uzavreté Slovenskou republikou. Ak Snem, ktorému majú byť takto vyhlásené medzinárodné obchodné smluvy predložené súčasne s ich vyhlásením na udelenie súhlasu, odopne tento súhlas, vyhlási sa to bez meškania v Slovenskom zákonníku. Dňom vyhlásenia stráca smluva predbežnú vnútroštátnu účinnosť.

Podľa lit. h), § 24 Ústavy, patrí do výlučnej právomoci Snemu udeľovať súhlas s medzinárodnými smluvamí obchodnými alebo s takými, ktoré ukladajú štátu alebo občanom bremená, a so smluvami mierovými.

Tento zákon znamená v skutočnosti doplnenie citovaného ustanovenia Ústavy, preto ústavno-právny výbor, ktorý rokoval o tomto vládnom návrhu zákona na zasadnutí 19. júna 1940, doplnil názov vládneho návrhu v tom smere, že sa jedná o návrh ústavného zákona, lebo úprava tejto právnej matérie spadajúcej do Ústavy vyžaduje, aby aj zmeny a doplnky boly urobené formou ústavného zákona.

Medzinárodné smluvy zaväzujú preto, že jestvuje zvyková norma medzinárodného práva, podľa ktorej smluvy sú záväzné. Ale ich plnenie je obmedzené tým, že neni súdnej moci, ktorá by vymáhala splnenie jej ustanovení. Niet takmer medzinárodnej smluvy, z ktorej by neplynuly určité práva a záväzky, následkom čoho stala sa aktuálnou otázka, akým spôsobom dosiahnuť toho, aby sa smluva stala účinnou i podľa vnútroštátnych zákonov. Toto sa deje transformovaním medzinárodnej smluvy do vnútroštátneho práva podľa zásad, ktoré predpisuje vnútroštátny právny poriadok.

Vnútroštátnu účinnosť dosiahnu medzinárodné obchodné smluvy u nás udelením súhlasu Snemom podľa § 24 Ústavy.

Každá medzinárodná obchodná smluva sa uzaviera preto, aby priniesla kontrahentom vzájomné úľavy a výhody, a preto je účelné, aby vnútroštátna účinnosť takýchto smlúv nebola odkladaná až do ratifikácie Snemom; lebo toto vyžaduje často dlhšiu dobu, a práve preto mnohé smluvné strany už pri prejednávaní medzinárodných smlúv obchodných požadujú, aby takáto smluva nadobudla vnútroštátnej účinnosti ešte pred výmenou ratifikačných listín. Z tohto dôvodu javí sa potreba ustanovizne, ktorá by umožňovala uviesť medzinárodné smluvy obchodné v predbežnú vnútroštátnu účinnosť.

Prijatím tohto zákona doplní sa náš právny poriadok takouto ustanovizňou, preto ústavno-právny výbor navrhuje, aby Snem osnovu schválil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní).

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Podľa ods. 2, § 21 Ústavy k usneseniu o ústavnom zákone je potrebná prítomnosť 2/3 všetkých poslancov a 3/5 väčšina prítomných.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 3 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 3 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu ústavného zákona podľa zprávy výborovej Ústavou požadovanou kvalifikovanou väčšinou.

Predsedníctvo Snemu sa usníeslo podľa, ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove ústavného zákona o predbežnej vnútroštátne) účínnosti medzinárodných smlúv obchodných.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Orlický.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický:

Navrhujem, aby v ods. 2, § 1 slovo ,, odporie" bolo opravené na "odoprie". Ide o tlačovú chybu.

Predseda Dr. Sokol:

Pán zpravodajca navrhuje, aby v ods. 2, § 1 slovo,, odporie" bolo zmenené na "odoprie".

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom s opravou, ktorú navrhuje pán zpravodajca, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu ústavného zákona aj pri druhom hlasovaní s opravou, ktorú v odseku 2, § 1 navrhol pán zpravodajca, Ústavou požadovanou kvalifikovanou väčšinou.

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o naturálnych plneníach obcí vložkárskym orgánom.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Miloš Vančo.

Dávam mu slovo. Zpravodajca Dr. Vančo: Ctený Snem!

Je vecou verejného záujmu, aby naše pozemkové knihy boly v poriadku. Je po-

trebné postarať sa o to, aby práce spojené S vyhotovením pozemnoknižných vložiek išly hladko, aby nevznikaly tu nijaké ťažkosti a neurčitosti, najmä pri odmieňaní pracovníkov, ktorí tieto vložkárske práce vybavujú. Sú to štátni zamestnanci z odvetvia súdneho. Dnes 95% z nich sú smluvní úradníci a len asi 3-4% sú pragmatikálni úradníci. Všetci títo štátni úradníci - či už smluvní, čí pragmatikálni - dostávajú požitky zo štátnej pokladnice a to požitky tak riadne, ako aj mimoriadne, medzi nimi teda aj diéty, alebo náhradu (paušál) za diéty. Okrem toho im patria naturálne požitky od obcí a to byt, kurivo a svetlo vtedy, keď súdom vyslaní pracujú v obci na zakladaní pozemnoknižných vložiek.

Staré ustanovenia - najmä § 72 zák. čl. XXIX. z roku 1886 - o týchto naturálnych príspevkoch obcí sú zastaralé a vlastne neurčité. Úmyslom prítomného zákona je tieto neurčitosti vylúčiť a podľa terajších pomerov a potrieb bližšie a presnejšie označiť, že obce, v ktorých vložkárske práce sa robia, sú povinné doterajšie' naturálne príspevky aj naďalej dávať. Týmto zákonom znemožnia sa len prípadné výhovorky a vykrúcačky.

Dôvodová zpráva návrhu ako aj zpráva ústavno-právneho výboru asi v dostatočnej miere vysvetľujú podrobnosti prítomného návrhu a tak je zbytočné sa tu s podrobnosťami zaoberať.

Tým väčšmi musíme poukázať na obsah rezolúcie, ktorú ústavno-právny výbor ctenému Snemu na uváženie a na prijatie navrhuje. Poukazujeme na mimoriadny hospodársky a právny význam pozemkovej knihy. Dnes hospodársky život diktuje, že aj táto ustanovizeň musí byť v poriadku a to musí byť vždy "a jour". Zastaralý spôsob pozemkovej knihy alebo formálne nedostatky z dávnych čias dnes vôbec nemajú miesta.

Staré pozemnoknižné zápisnice a z nich utvorené pozemkové knihy dnes nahrádzame pozemnoknižnými vložkami a to už od roku 1886, teda vyše 50 rokov. (Predsedanía sa ujal podpredseda Dr. Opluštil. ) Keď sledujeme postup zakladania pozemnoknižných vložiek u nás na Slovensku, máme výhrady, že ešte asi 50 rokov bude trvať, kým pri terajšom spôsobe všetky pozemnoknižné vložky na Slovensku budú hotové.

Toto je vec dnes nemožná, ba absurdná. (Výkrik: Tak je!) Dnes chceme si stavať budovy verejného záujmu, robíme si poriadok s cestami, mostmi, chceme si okraš-. ľovať naše dediny, mestečká a len práve nebudeme dbať na pozemkovú knihu? Veď táto je a vlastne má byť zrkadlom našich právnych pomerov o nehnuteľnostiach a má byť pre súkromníkov ako aj pre verejnosť vo vzornom poriadku.

A mohla by byť vo vzornom poriadku. Pravda, na pozemkovú knihu neslobodno sa dívať bezmyšlienkovite.

Nemožný je ten spôsob, že zakladanie pozemnoknižných vložiek ponechávame len smluvným úradníkom, teda len prechodným a výpomocným pracovníkom. Ale keď už pod nátlakom okolností sme museli sa k takejto výpomoci utiekať, aj vtedy treba sa dokonale prizrieť, ako táto práca napreduje, čo sú ťažkosti, prečo vlastne viazne a čím odpomôcť tomuto viaznutiu. Pra-, covníci tejto agendy - u nás zamestnaní - sú ľudia, ktorí pred pohromou na čas uchýlili sa k nám. Tu majú skromné životné nároky a jednou myšlienkou sú u nás a mnohými inými myšlienkami zabiehajú inam. Pracujú za skromnú odmenu, preťahujúc živobytie s dneška na zajtra. Pracujú prípadne dobre, ale zdĺhavo.

Keď touto výpomocou chceme aj ďalej túto agendu udržiavať, tak neostáva nám iné, ako dokonale premeniť spôsob odmeňovania tejto práce. Bez akordného systému sa tu sotva obídeme. Takýto systém by umožňoval spomenutým pracovníkom, aby si mohli prípadne raz toľko zarobiť, ako si teraz zarábajú, ale, pravda, ich spôsob práce by musel byť rýchlejší a výsledok by musel byť hojnejší. Pravda, pri zrýchlenom tempe bolo by treba výsledok dôkladne skontrolovať, aby sa zamedzilo prípadným chybám a nedostatkom. No, na takúto kontrolu máme svojich úradníkov a to najmä pri terajšej podstatne poklesnutej súdnej agende. Máme po okresných súdoch revidentov, ktorí okrem overovania podpisov vlastne podstatnej práce nemajú. Týchto by bolo treba použiť na kontrolovanie vložkárskych akordných prác.

Týmto spôsobom by sa výdavky na vložkárske práce podstatne ani zvýšiť nemusely. Časove by sa síce shŕňaly do väčších položiek, ale tieto väčšie položky by boly dokonale vyvážené hojným výsled-

kom práce. A tak výdavok, rozpočítaný na jednotlivú vložku alebo na jednotlivú obec, by bol prípadne menší ako je pri dnešnom spôsobe práce a najmä pri terajšom spôsobe odmeňovania.

Ináčej v podstate nejde nám o zlacnenie tejto práce, ale ide nám o urýchlenie prác pri zakladaní pozemnoknižných vložiek na celom Slovensku.

Rezolúcia v tomto smere vypracovaná a na vysokú vládu upravená je žiaľbohu dnes veľmi časová a pre budúcnosť veľmi naliehavá. Menom ústavno-právneho výboru odporúčam tak návrh zákona, ako aj rezolúciu ctenému Snemu prijať. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil (zvoní):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 12 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 12 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona o naturálnych príspevkoch obcí členení vložkárskych komisií.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Vančo.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?                                   

Zpravodajca Dr. Vančo: Nie sú. Podpredseda Dr. Opluštil: Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri prvom hlasovaní, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje.

Týmto je vybavený 2. bod programu, nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva ústavno-právneho a sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach bytovej starostlivosti.

Zpravodajcom za výbor ústavno-právny je pán poslanec Dr. František Orlický a za výbor sociálny a zdravotný pán poslanec Tido Gašpar.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavno-právny pánu poslancovi Dr. Orlickému.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Tento zákon má za cieľ urobiť poriadok na poli bytového trhu prípadne bytovej starostlivosti. Zasahuje síce veľmi do súkromného vlastníctva, ale je s ohľadom na bytové pomery v dnešných predsa len mimoriadnych dobách a so zreteľom na sociálnu funkciu vlastníctva, ktorú mu určila naša Ústava, úplne odôvodnený.

V súhlase s vládnym návrhom priklonil sa ústavno-právny výbor, ktorý o návrhu rokoval na zasadnutí 19. júna 1940, k tomu stanovisku vládneho návrhu, že na poli bytovej starostlivosti a bytového trhu sú potrebné všetky opatrenia, ktoré zamýšľa zaviesť tento zákon.

Odchodom značného počtu ľudí zo Slovenskej republiky ostaly mnohé byty voľné, ktoré by mohly byť prenajaté, a predsa sú prázdne, hoci je dosť uchádzačovi. Takéto byty nie sú ponúknuté záujemcom. Hlavne v Bratislave je veľký dopyt po primeraných bytoch následkom zriadenia ústredných úradov, ktorým bol pridelený veľký počet zamestnanectva. I zastupiteľstvá cudzích štátov a zamestnanci týchto

zastupiteľstiev sa zaujímajú o primerané byty. Len schvaľovať možno ustanovenie návrhu, že sa vyžaduje povolenie okresného úradu k tomu, aby mal niekto dva alebo viac bytov v tej istej obci, prípadne k tomu, aby byt alebo jednotlivé jeho časti mohly byť používané k iným účelom.

V dnešnej dobe štát je povinný starať sa o dobro svojich občanov, je preto vítané ustanovenie, že vlastník domu, prípadne jeho zákonný zástupca, zmocnenec alebo užívateľ sú povinní neobývané miestnosti súce na obývanie prenajať.

Je celkom pochopiteľná snaha štátu, aby zaistil svojim zamestnancom vykonávajúcim dôležité úlohy v štátnom živote, byt v ich pôsobišti. Doba absolútnej neobmedzenosti vlastníctva a prepiateho liberalizmu už pominula. Prešli sme do riadeného hospodárstva a toto má miesto aj na poli bytovej starostlivosti.

Pri úprave textu navrhovaného zákona previedol ústavno-právny výbor niektoré zmeny a doplnky, väčšinou formálneho prípadne štylárneho rázu. Pri rozčlenení jednotlivých dielov návrhu diel štvrtý bol zrušený a §§ 8 a 9 tohto dielu preradené do dielu druhého, ako paragrafy 7 a 8. Z piateho dielu urobil sa diel štvrtý a zo šiesteho diel piaty.

S ohľadom na široké formulovanie lit. b), § 3 vynechal ústavno-právny výbor ustanovenie lit. c) tohto paragrafu ako zbytočné, lebo pod prípady novoformulovaného ustanovenia lit. b), § 3 spadajú aj prípady, ktoré mal na mysli vládny návrh v lit. c) tohto paragrafu.

Výbor uvažoval aj o časovom obmedzení účinnosti tohto zákona, lebo ide predsa len o mimoriadne opatrenia bytovej starostlivosti v dnešných výnimočných časoch. V normálnych časoch nezdajú sa byť nutnými takéto zasahovania do právnych sfér občanov. Napriek tejto úvahe dospel výbor k presvedčeniu, že nie je potrebné časové obmedzenie účinnosti tohto zákona, lebo práve najťažšie ustanovenia tohto pripravovaného zákona a to §§ 1 až 6, budú platiť len v tých obciach, v ktorých sa prejaví nedostatok bytov napospol alebo bytov určitých druhov alebo rozmerov. Tieto obce určí okresný prípadne župný úrad. Ak nedostatok bytov pominie, prípadne ak zaniknú okolnosti, ktoré odôvodňujú potrebu použitia ustanovení §§ 1

až 6, nemožno tieto ustanovenia použiť. Takto formulovaná právna norma je veľmi pružná, možno ju prispôsobiť daným pomerom.

Ohľadne ustanovení vládneho návrhu o zaisťovaní bytov pre štátnych zamestnancov nejaví sa potrebným časové obmedzenie preto, lebo tie ustanovenia sa vzťahujú len na byty, ktoré obýval štátny zamestnanec aspoň od 1. januára 1939, teda na skupinu bytov nie veľkú.

Ústavno-právny výbor navrhuje, aby Snem osnovu ako dnešnými mimoriadnymi pomerami odôvodnenú schválil. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil:

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor sociálny a zdravotný, pánu poslancovi Gašparovi.

Zpravodajca Gašpar:

Slávny Snem!

Sociálny a zdravotný výbor zaoberal sa vládnym návrhom zákona o mimoriadnych opatreniach bytovej starostlivosti a zaoberal sa ním najmä s hľadiska jeho sociálnych účinkov. " Po tejto stránke nado-. budol výbor plného presvedčenia, že vládny návrh cestou zákona zabezpečí oprávneným uchádzačom možnosť prenajať si byty tam, kde tieto síce existujú, ale nie sú prístupné bytovému trhu. Odstráni, sa teda nemožný stav, že kým na jednej strane v našich mestách je určitý počet neobývaných bytov, zatiaľ na druhej strane uchádzačom, ktorí sú nútení vykonávať v týchto mestách svoje povolanie, nie sú tieto byty prístupné, stoja neobývané a odňaté sú tak svojmu praktickému ako i sociálnemu účelu. No, zaiste platí, že byty nie sú na to, aby stály prázdne, ani na to, aby niekto - kto dajme tomu ušiel do Londýna alebo z iných príčin opustil Slovensko - držal si ich tu v rezerve pre prípad svojho neskoršieho a v blahých nádejach prechovávaného návratu. Naopak, byty sú na to, aby boly obývané a mohly slúžiť tým, ktorí tomuto štátu venujú svoju vernú a svedomitú prácu. K tomu, aby kompetentné úrady v tomto smere a v tomto smysle mohly vykonávať potrebnú bytovú starostlivosť, dáva vládny návrh zákonitú možnosť a úpravu. Preto sociálny a zdravotný výbor, osvojac si plne stanovisko vlády, uvedené v dôvodovej zpráve k vládnemu návrhu, v zásade schválil všetky jeho ustanovenia a odporúča, aby sláv-

ny Snem tento vládny návrh zákona o mimoriadnych opatreniach bytovej starostlivosti v štylárnej úprave ústavno-právneho výboru odhlasoval. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil: K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má päť dielov, 18 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu. Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jesť s jej päť dielmi, 18 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 3. Druhé hlasovanie o osnove zákona o bytovej starostlivosti.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Dr. Orlický a Gašpar.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Zpravodajca Gašpar; Nie sú.

Podpredseda Dr. Opluštíl;

Zmeny nie sú:

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal Osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:

4. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o advokátoch.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Ústavno-právny výbor rokoval o tomto vládnom návrhu zákona na zasadnutí 11. júna 1940, kde sa priklonil v zásade k to-. mu hľadisku vládneho návrhu, že vládne nariadenie číslo 63/1939 Sl. z. o usmernení počtu advokátov-židov a vládne nariadenie číslo 176/1939 Sl. z. o vykonávaní advokátskej praxe malý za následok, že sa počet advokátov značne snížil, ďalej že doterajšia šesťročná právna služba, zavedená zákonom číslo 144/1936 Sb. z. a n. pre kandidátov advokácie je dlhá a jej sníženie na 5 rokov je nielen z vyššie uvedených dôvodov, ale aj z tej príčiny, že pre prípravu na advokáciu postačí aj päťročná právna služba, odôvodnená.

Vychádzajúc v podstate z toho istého stanoviska, ako vládny návrh, predsa uznal ústavno-právny výbor nutnosť inej úpravy tejto päťročnej právnej služby, následkom čoho previedol na vládnom návrhu niektoré zmeny, ktoré sú potrebné, aby advokácia splnila a plnila úlohu, ktorú jej ukladá moderný štát.

Vznik advokácie vyvolaný bol tou skutočnosťou, že právne predpisy v štáte staly sa tak složitými a početnými, že sa ich znalosť nemohla požadovať od každého občana bez toho, že by sa mu neposkytla pomoc zriadením nejakej ustanovizne. Vtedy vznikol advokátsky stav, aby vykonával iným právne práce a poskytoval im právne rady. Túto úlohu má v podstate aj terajší advokátsky stav a preto je potrebné, aby sa podmienky pre pripustenie k advokátskemu stavu tak určily, že budú mať k nemu prístup len tí, ktorí vedia splniť vyššie spomenutú úlohu.

Právne práce, ktoré advokát koná a právne rady, ktoré dáva, týkajú sa často tak dôležitých záujmov občana, že nielen záujem občana ale aj štátu vyžaduje, aby právne práce pre občanov vykonávali len takí advokáti, ktorí majú potrebnú znalosť právnych predpisov a právnej praxe a u

ktorých sú dané aj mravné záruky, že svoje povolanie budú statočne a svedomite vykonávať. Pri úprave textu vládneho návrhu sa riadil ústavno-právny výbor týmito zásadami a preto pojal do § 1 ustanovenie, že do soznamu kandidátov možno zapísať len toho, kto okrem podmienok stanovených inými predpismi má doktorát práv, uznávaný na území Slovenskej republiky.

Toto ustanovenie je odchýlkou od dosavádneho právneho stavu, ktorý pripúšťal zápis do soznamu kandidátov advokácie a výkon právnej služby aj takých osôb, ktoré složily štátne skúšky a aspoň jedno rigorózum. Doterajšie skúsenosti s týmto ustanovením boly tie, že sa toto ustanovenie neosvedčilo v praxi a viedlo k zneužívaniu tohto predpisu, lebo pravidelne sa stávalo, že takýto kandidát nekonal právnu službu po zápise do soznamu kandidátov advokácie, ale študoval, kým nedosiahol doktorát práv. Len málo ktorému sa mohlo podariť, že si našiel takéto miesto kandidáta advokácie a dostal sa do výhody proti ostatným právnikom podobného vzdelania. Sociálna spravodlivosť vyžaduje preto, aby toto ustanovenie bolo zrušené, lebo dvom pánom nik nemôže slúžiť; buď sa pripravuje na ostatné rigoróza a vtedy nemôže vykonávať právnu službu, alebo vykonáva právnu službu a vtedy neštuduje, čo tiež neni v záujme úpravy pomerov v advokátskom stave, lebo takýto kandidát advokácie nie je i tak plnoprávnym osnovníkom.

Ústavno-právny výbor doplnil § 1 vládneho návrhu tak, že kandidát advokácie má vykonať najmenej 3 roky právnej služby pred složením advokátskej skúšky.

Rozmnoženie úloh, ktoré v modernom štáte berie štát na seba, a úpravou rozličných zásahov do právnych sfér fyzických a tiež právnických osôb, právny poriadok sa značne zkomplikoval. Tieto pomery kladú väčšie nároky na znalosti advokátov. Preto ústavno-právny výbor priklonil sa k názoru, že trojročná skutočne vykonaná právna služba u advokáta pred pripustením k advokátskej skúške je tým minimumom, pod ktoré neni možno ísť.

Doterajšie skúsenosti s advokátskymi skúškami na Slovensku sú tie, že hneď po troch rokoch máloktorý kandidát advokácie ide na advokátsku skúšku a keď sa predsa rozhodne tak urobiť, takmer ani jeden túto skúšku neurobí naraz.

Prijatím zásad vládneho návrhu, že do právnej služby povinnej pred úspešným složením advokátskej skúšky má sa započítať právna služba u súdu najviac 6 mesiacov a polovica prezenčnej služby vojenskej alebo pracovnej, hoci by táto vojenská a pracovná služba neboly v skutočností vykonaná pred složením advokátskej skúšky, išlo by podľa názoru ústavno-právneho výboru na úkor tak prepotrebnej kvality advokátov, lebo umožňovalo by v skutočnosti pripustenie ku skúške po 18 mesiacoch právnej služby u advokáta a 6 mesiacoch právnej služby u súdu, teda po takej krátkej dobe, ktorá naprosto nedostačuje k nadobudnutiu znalostí právnych predpisov a právnej praxe, ktorej kandidát advokácie má na advokátskej skúške preukázať.

Ústavno-právny výbor nemohol sa prikloniť k názoru vládneho návrhu, žeby sa mala do právnej služby započítať nevykonaná prezenčná služba vojenská alebo pracovná, už vtedy, keď kandidát preukáže, že je odvedený, a to len preto, že i tak má každý konať buď prezenčnú službu vojenskú alebo pracovnú. Dôvodom započítania je sociálny ohľad, ale ten je tu len vtedy daný, keď takýto kandidát skutočne vykonal prezenčnú službu vojenskú alebo pracovnú.

Pri úprave textu návrhu zákona vynechal ústavno-právny výbor §§ 4 až 6 vládneho návrhu, lebo sú so zreteľom na ustanovenie § 7 vládneho návrhu zbytočné.

Ústavno-právny výbor navrhuje, aby Snem osnovu tak, ako ju upravil ústavnoprávny výbor, schválil. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil (zvoní):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Žiadam prečítať pozmeňovací návrh.

I. tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

Návrh poslanca Dr. Mateja Huťku a spoločníkov na zmenu osnovy zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o advokátoch.

Navrhujeme § 1 vynechať a v dôsledku toho ostatné paragrafy ako aj odkazy na ne prečíslovať.

V Bratislave 26. júna 1940.

Podpísaní sú páni poslanci: Dr. Huťka, Dr. Körper, Horniš, Šrobár a Moravčík.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Dr. Orlický:

Žiadam ho, aby sa vyslovil hlavne o tom, čí s navrhovanou zmenou súhlasí.

Zpravodajca Dr. Orlícký: Zriekam sa slova.

Zpravodajca Dr. Opluštil:

Zisťujem, že pán zpravodajca s navrhovanou zmenou súhlasí. Budeme hlasovať.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 6 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Keďže bol podaný pozmeňovací návrh, ehcem dať hlasovať najprv o pozmeňovacom návrhu poslanca Dr. Huťku a spoločníkov a potom, ak by sa pozmeňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa zprávy výborovej.

Ak sa však pozmeňovací návrh zamiet

ne, o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej. Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s pozmeňovacím návrhom poslanca Dr. Huťku a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa).

Zisťujem, že Snem pozmeňovací návrh prijal.

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona a s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Podpredseda Dr. Opluštil:

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej s vynechaním § 1 a k tomu primeraným prečíslovaním ostatných paragrafov a odkazov na paragrafy.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 4. Druhé hlasovanie o osnove zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré

ustanovenia o advokátoch. Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Or-

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú. Podpredseda Dr. Opluštil:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri prvom hlasovaní, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený štvrtý bod programu. Nasleduje 5. bod, ktorým je:

5. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave číslo 50/1940 aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Dr. Ing. Petra Zaťku pre dopravný priestupok.

Zpravodajcom je pán poslanec Vladimír Moravčík.

Dávam mu slovo. Zpravodajca Moravčík: Slávny Snem!

Župný úrad v Bratislave žiadal podaním zo dňa 10. februára 1940 Číslo 50 o súhlas Snemu s policajným stíhaním poslanca Dr. Ing. Petra Zaťku pre dopravný priestupok, ktorého sa údajne dopustil tým, že dňa 7. septembra 1939 v Bratislave na Zochovej ulici, chcejúc prebehnúť svojím osobným autom medzi povozom, idúcim v jeho smere, a medzi autom záchrannej stanice, idúcim opačným smerom, bokom svojho auta zachytil auto záchrannej stanice, v dôsledku čoho boly na aute záchrannej stanice odreté dva blatníky. K úrazu nedošlo.

Imunitný výbor sa dňa 14. mája 1940 usniesol navrhnúť slávnemu Snemu, aby nesúhlasil v tejto vecí s policajným stíhaním poslanca Dr. Ing. Petra Zaťku. Podpredseda Dr. Opluštil (zvoní): K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Prikročíme k hlasovaniu. Pán poslanec Moravčík ako zpravodajca v mene imunitného výboru navrhuje, aby Snem nedal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Dr. Ing. Petra Zaťku.

Kto súhlasí s týmto návrhom pána zpravodajcu, nech zdvihne ruku. (Deje sa. )

To je väčšina. Zisťujem, že Snem sa usniesol nedať súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Dr. Ing. Petra Zaťku.

Nasleduje 6. bod programu:

6.    Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave čís. 298/1940, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Dr. Ing.

Petra Zaťku pre dopravný priestupok.

Zpravodajcom je pán poslanec Vladimír Moravčík.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Moravčík:

Slávny Snem!

Župný úrad v Bratislave žiadal podaním zo dňa 30. marca 1940 číslo 298 o súhlas Snemu s policajným stíhaním poslanca Dr. Ing. Petra Zaťku pre premávkový priestupok, ktorého sa údajne dopustil tým, že dňa 5. decembra 1939 v Bratislave na Suchom mýte o 17. hodine 45. minutách nemal na svojom osobnom aute osvetlenú zadnú registračnú značku.

Imunitný výbor sa dňa 14. mája 1940 usniesol navrhnúť Snemu, aby nesúhlasil v tejto veci s policajným stíhaním poslanca Dr. Ing. Petra Zaťku. (Poslanec Čarnogurský: Nech sú páni poslanci príkladom!)

Podpredseda Dr. Opluštil (zvoní):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Prikročíme k hlasovaniu.

Pán poslanec Moravčík, ako zpravodajca v mene imunitného výboru navrhuje, aby Snem nedal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Dr. Ing. Petra Zaťku.

Kto súhlasí s týmto návrhom pána zpravodajcu, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem sa usniesol nedať súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Dr. Ing. Petra Zaťku.

Nasleduje ako posledný bod programu:

7.    Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Pavla Teplanského pre priestupok podľa § 260, písm. ch) zákona o poistení zamestnancov pre prípad nemoci, invalidity a staroby v znení

vyhlášky číslo 189/1934 Sb. z. a n.

Zpravodajcom je pán poslanec Július Maguth.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Maguth:

Slávny Snem!

Župný úrad v Bratislave žiada podaním z 10. februára 1940, číslo 44 o súhlas Snemu k policajnému stíhaniu poslanca Pavla Teplanského pre priestupok podľa § 260 zákona o poistení zamestnancov pre prípad nemoci, invalidity a staroby v znení vyhlášky číslo 189/1934 Sb. z. a n.

Imunitný výbor zaoberal sa s touto žiadosťou na zasadnutí dňa 14. mája tohto roku. (Predsedania sa ujal predseda Dr. Sokol. ) Z predložených spisov zistil, že poslanec Pavel Teplanský dopustil sa uvedeného priestupku údajne tým, že dňa 2. júla 1939 pri prihlásení svojej zamestnankyne do okresnej sociálnej poisťovne v Trnave nezapísal do prihlášky jej osobné dáta tak, ako sú uvedené v legitimácii, neuviedol bežné číslo legitimácie a nepoznamenal na prihláške dôvod, prečo nebolo udané číslo legitimácie.

Imunitný výbor v tomto skutkovom stave nevidí také závažné momenty, ktoré by odôvodňovaly udelenie žiadaného súhlasu k policajnému stíhaniu a tým porušenie záujmu Snemu na nehatenom výkone poslaneckého mandátu. Navrhuje preto, aby slávny Snem nesúhlasil s trestným stíhaním poslanca Pavla Teplanského pre údajný priestupok podľa už citovaného paragrafu. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Pán poslanec Maguth ako zpravodajca menom imunitného výboru navrhuje, aby Snem nedal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Pavla Teplanského.

Kto súhlasí s týmto návrhom pána zpravodajcu, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

To je väčšina. Zisťujem, že Snem sa usniesol nedať súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Pavla Teplanského.

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu bude svolané písomne.

Zasadnutie zakľučujem.

(Koniec zasadnutia o 19. hod. 12. min. )