Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie.                                                                               3. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 41. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave vo štvrtok 4. júla 1940.

Obsah:
Oznámenia predsedníctva:	Strana:
Otvorenie zasadnutia................	4
Ospravedlnenie neprítomnosti..........	4
Rozdaná tlač	4
Prerušenie zasadnutia	0
Otvorenie prerušeného zasadnutia.............	0
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí	30
Zakľúčenie zasadnutia	30
Program:
1. Zpráva sociálneho a zdravotného, ústavno-právneho a rozpočto-
vého výboru o vládnom návrhu zákona o dočasnej úprave platov
štátnych zamestnancov	4
Reč zpravodajcu Drobného	4
Reč spravodajcu Dr. Huťku	5
Reč zpravodajcu Husárka	7
Prikročenie k rozprave	7
Reč poslanca Hancku	7
Koniec rozpravy	9
Zpravodajcovia sa zriekli záverečného slova	9
Prvé hlasovanie o návrhu	9
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	9
Druhé hlasovanie o návrhu	10
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	10
Rezolučný návrh hlasovaním prijatý	10

Strana:
2. Zpráva ústavno-právneho výboru o návrhu poslancov Vojtecha Ho-
ráka, Andreja Germušku a spoločníkov na vydanie zákona o Hlin-
kovej garde a Hlinkovej mládeži....................................................	10
Reč zpravodajcu Dr. Huťku.............................................................	10
Prikročenie k rozprave............................................	12
Reč poslanca Čarnogurského.....................................	12
Reč poslanca Schwartza...........................................	15
Koniec rozpravy.......................................................	17
Zpravodajca sa zriekol záverečného slova...............................	18
Prvé hlasovanie o návrhu........................................	18
Prijatie návrhu prvým hlasovaním...............................................	18
Druhé hlasovanie o návrhu...................................................	18
Prijatie návrhu druhým hlasovaním....................................................	18
3. Zpráva národohospodárskeho a ústavno-právneho výboru o vlád-
nom návrhu zákona o zákaze tro jpoľného hospodárenia....	18
Reč zpravodajcu Petroviča....................................................	18
Reč zpravodajcu Dr. Vanču...............................................	19
Rozprava odpadá..................................................................	21
Pozmeňovací návrh poslanca Germušku a spoločníkov..................................	22
Zpravodajcovia s pozmeňovacím návrhom súhlasia..............................	22
Prvé hlasovanie o návrhu.....................................................	22
Prijatie pozmeňovacieho návrhu prvým hlaso-
vaním........................................................................	22
Prijatie ďalšej časti návrhu prvým hlasovaním	22
Druhé hlasovanie o návrhu........................................................	22
Prijatie návrhu druhým hlasovaním.........................................	23
Rezolučný návrh hlasovaním prijatý.............................................	23
4. Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavno-právneho výboru o
Reč zpravodajcu Drobného........................................	23
Reč zpravodajcu Dr. Orlického......................................	23
Rozprava odpadá............................................................	23
Prvé hlasovanie o návrhu................................................	24
Zpravodajca Dr. Orlický navrhuje opravu textu..................................	24
Prijatie opraveného návrhu druhým hlasovaním.....................	24
5. Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o povinnom vyberaní obslužného............	24
Reč zpravodajcu Gašpara................................................................	24
Prijatie opraveného návrhu druhým hlasovaním	24
5. Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavno-právneho výboru o
vládnom návrhu zákona o povinnom vyberaní obslužného...	24
Reč zpravodajcu Gašpara......................................................	25

	Strana:
Reč zpravodajcu Dr. Orlického	26
Rozprava odpadá	27
Prvé hlasovanie o návrhu	27
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	27
Druhé hlasovanie o návrhu	27
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	27
6. Voľba Stáleho výboru Snemu Slovenskej republiky podľa ústav-
ného zákona číslo 135/1940 Sl. z.	27
Návrh poslanca Šrobára a spoločníkov	27
Návrh poslanca Šrobára prijatý	28
7. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o do-
časnej úprave exekúcie a konkurzov, zavedených na návrh židov	23
Reč zpravodajcu Dr. Orlického	28
Rozprava odpadá	29
Prvé hlasovanie o návrhu	29
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	29
Druhé hlasovanie o návrhu	29
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	29
8. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu, aby Snem Slo-
venskej republiky dal súhlas podľa finančného zákona Slovenskej republiky číslo 343/1939 Sl. z., ktorým sa stanoví štátny rozpočet
na rok 1940	29
Reč zpravodajcu Martvoňa	29
Návrh usnesenia rozpočtového výboru prijatý	30

Zasadnutie otvorené o 10. hod. 08. min,

Prítomní:

Predseda: Dr. Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil.

Zapisovatelia: Drobný, Germuška.

44 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Čatloš, Dr. Ďurčanský, Dr. Pružinský a Stano.

Z kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltín a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (zvoní): Otváram 41. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Štefan Haššík, Alexander Mach, Teodor Turček, Štefan Suroviak a Anton Simko.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o dočasnej úprave exekúcií a konkurzov zavedených na návrh židov.

Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas podľa finančného zákona Slovenskej republiky číslo 343/1939 Sl. z., ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1940.

Vládny návrh zákona o úprave vzdelania učiteľov ľudových škôl. Návrh prideľujem výboru kultúrnemu a ústavno-právnemu.

Vládny návrh zákona o zmene zákona o pozemkovej reforme. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu a ústavnoprávnemu.

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva sociálneho a zdravotného, ústavno-právneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o dočasnej úprave platov štátnych zamestnancov.

Zpravodajcom za výbor sociálny a zdravotný je pán poslanec Jozef Drobný, za

výbor ústavno-právny pán poslanec Dr. Matej Huťka a za výbor rozpočtový pán poslanec Vojtech Husárek.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor sociálny a zdravotný pánu poslancovi Drobnému.

Zpravodajca Drobný:

Slávny Snem!

S radosťou sa ujímam slova ako zpravodajca tejto osnovy, ktorá bola preroko-. vaná 26. júna tohto roku v sociálnom a zdravotnom výbore.

Predloženou osnovou nie sú síce všetky životné záujmy štátnych zamestnancov splnené, veď je to len dočasná úprava, ale predsa vidím v nej prvý významnejší krok, ktorý znamená uznanie ťažkého sociálneho položenia tejto vrstvy pracovníkov štátu.

I keď nateraz niet dostatok finančných prostriedkov, sociálny a zdravotný výbor hladel v pôvodnej osnove korigovať aspoň to, čo sa dalo v medziach možnosti previesť.

Paragraf 1 osnovy opravuje § 13 zákona číslo 103 z roku 1926 v otázke výchovného a priznáva výchovné na všetky deti bez obmedzenia. To, aby sa nerobil rozdiel medzi výchovným u tých, ktorí bývajú v skupine miest C a D a ktorí dávajú študovať svoje deti mimo miesta svojho pôsobiska, nebolo možné previesť pre technickoadministratívne ťažkosti.

Naproti tomu § 2 osnovy bol upravený tak, aby ženatí zamestnanci neboli postihnutí kvartálnym ohraničením výplaty prídavu, ak nastanú okolnosti, zakladajúce nárok na výplatu. Prídavok bude teda vyplatený aj na alikvotnú časť štvrťročne. Okrem toho obmedzenie výplaty prídavku, keď zamestnanec dostáva výchovné na štvrté dieťa, bolo z pôvodnej osnovy vynechané.

Paragraf 3 zastavuje ešte dosiaľ platné srážky z platov aktívnych zamestnancov, ale pri tom nebolo pamätané na penzistov, ktorí tiež cítia výkyvy cenového indexu. Keďže pre finančné ťažkosti nebolo možné nateraz docieliť úplné zrušenie platových srážok aj u penzistov, preto sociálny a zdravotný výbor hľadel aspoň čiastočne pomôcť tým, ktorí poberajú najnižšie penzie. Tak sa podarilo docieliť, že do 12. 600 Ks penzie sa snižujú srážky na 2% a do 14. 400 Ks penzie na 4%. U ostatných penzistov ostávajú srážky nezmenené, ale sociálny a zdravotný výbor žiada v rezolúcii, adresovanej na vládu, aby sa našly možnosti čím skôr zrušiť všetky srážky z penzií.

Takisto žiada sociálny a zdravotný výbor v spomenutej rezolúcii, aby služobný pomer smluvných zamestnancov štátnych banských a hutných závodov bol upravený v najkratšom čase, lebo aj títo sú stálymi zamestnancami štátu a maly by sa im poskytnúť všetky výhody platových úprav, ako je to u ostatných štátnych zamestnancov.

Nepatrí síce do rámca tejto osnovy, ale tlmočím žiadosť všetkých vrstiev štátnych a verejných zamestnancov, aby bola zvýšená sľava na cestovnom na štátnych železniciach z 33 na 50% a aby táto sľava bola rozšírená aj na rodinných príslušníkov, ako je to už dnes vo veľkej väčšine europských štátov. Podľa môjho skromného názoru poskytnutím väčšej sľavy štátni zamestnanci by častejšie použili služieb železníc, čím by sa zvýšil aj cestovný ruch a tým samozrejme aj príjmy našich železníc. Štátni zamestnanci dosiaľ nielen preto nemôžu si dovoliť častejšie cestovanie so svojimi rodinami, že majú platy pomerne nízke, ale aj preto, že cestovné výlohy sú dosť. značné. Čo by železničná správa stratila na príjmoch poskytnutím väčšej sľavy, to by sa jej uhradilo častejším cestovaním štátnych zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Kalkulácie, že by železničná správa stratila poskytnutím väčších výhod na svojich príjmoch, sú veľmi labilné a nepresvedčujú nikoho. Veď dnes už ktokoľvek môže dostať i výhodnejšie sľavy, prečo ich nemajú dostať aj štátni a verejní zamestnanci.

Ako som už spomenul, predloženou osnovou nie sú síce všetky životné záujmy štátnych zamestnancov splnené, ale dúfam, že sa nájdu možnosti zrušiť niektoré rigo-

rózne ustanovenia vládneho nariadenia číslo 380 z roku 1938; preto túto dočasnú platovú úpravu odporúča sociálny a zdravotný výbor slávnemu Snemu na uzákonenie. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavno-právny pánu poslancovi Dr. Huťkovi.

Zpravodajca Dr. Huťka: Slávny Snem!

Predkladanú osnovu zákona ústavnoprávny výbor prerokoval na zasadnutí dňa 26. júna 1940 a to jednak samostatne, jednak v spoločnej schôdzke so sociálnym a zdravotným výborom.

Vláda predloženým návrhom zákona rieši vo veľkom merítku otázku rodinných platov pre štátnych definitívnych zamestnancov. I z predloženého návrhu zákona vysvitá, že naši zodpovední štátny činitelia chcú a budujú sociálny štát v smysle našej Ústavy.

Týmto zákonom najmä odstraňuje sa veľká krivda páchaná bývalým česko-slovenským režimom na mnohodetných rodinách, to jest odstraňuje sa ustanovenie povestného § 13 zákona číslo 103/1926 Sb. z. a n., podľa ktorého len na prvé a druhé dieťa dostávali štátni zamestnanci výchovné. Osnova zákona rovnako rieši toto výchovné u všetkých štátnych zamestnancov bez ohľadu na ich zadelenie do služobných tried, čo je po stránke sociálnej veľmi spravodlivé. Už za bývalej česko-slovenskej republiky dôvodne sa brojilo proti ustanoveniu tohto paragrafu. Najmä sa poukazovalo, že ustanovenie tohto paragrafu je proti základom ľudskej spoločnosti a tým tiež aj proti samostatným základom štátu. No, od protestov a rezolúcií za bývalého režimu česko-slovenského sa neprikročilo ďalej. Musel prísť náš samostatný slovenský štát, aby toto anomálne ustanovenie zmizlo.

Predložená osnova ďalej rieši čiastočne aj otázku prídavku na ženu, čo bude mať výsledok na uzavieranie manželstiev a tým samozrejme aj na populáciu. Je pravda, že predložená osnova v § 2 len čiastočne rieši tento prídavok na ženu a síce u tých štátnych zamestnancov v činnej službe, ktorých penzijná základňa nepresahuje Ks 19. 800, totiž osnova má v prvom rade na zreteli štátnych zamestnancov s menším platom.

Prejednávanou osnovou ďalej sa zrušujú - odbúravajú úsporné srážky z platov podľa vládneho nariadenia číslo 380/1938 Sb. z. a n., čím sa odčiňuje krivda páchaná na našom štátnom zamestnanectve, najmä v dnešných ťažkých časoch, keď cerová hladina i napriek všetkým úsiliam našich vládnych činiteľov stúpa.

Ďalej sa čiastočne odstraňujú úsporné srážky z odpočivných (zaopatrovacích) platov, to jest srážky našich penzistov. Nateraz ešte nebolo možné úplne odstrániť tieto srážky u penzistov z dôvodov fiškálnych. Prejednávaná osnova zákona i naďalej ponecháva v platnosti ustanovenie § 2 vládneho nariadenia číslo 280/1939, ktoré aspoň čiastočne pomohlo sociálne najslabším nášho štátneho zamestnanectva.

Slávny Snem! Ako z dôvodovej zprávy vládneho návrhu vysvitá, definitívnych štátnych zamestnancov má naša Slovenská republika úhrnom 60. 412, to jest každý 43. občan nášho slovenského štátu je štátnym zamestnancom. Podľa môjho skromného názoru je to dosť veľké percento. Zodpovední štátni činitelia, najmä naša slávna vláda, by mala mať pritom na zreteli, že je treba mať menej štátnych zamestnancov, ale dobre platených. I pri tejto príležitosti by som sa prihováral, aby vláda vydala zvláštny zákon o platoch sudcov a sudcovských zamestnancov verejnej obžaloby. V okolitých štátoch sudcovia a sudcovskí zamestnanci verejnej obžaloby majú zvláštny zákon, veď v takom Maďarsku majú sudcovia aj o 4 percentá väčší plat než u nás. Keď vieme, že sudca nesmie mať žiadne vedľajšie zamestnanie, a keď vieme, že sudcovia majú veľmi dôležitú úlohu v štáte, keď berieme do ohľadu, že justícia je fundamentum regnorum, je potrebné, aby táto otázka platov sudcov bola čím skôr vyriešená.

K jednotlivým paragrafom osnovy zákona ústavno-právny výbor podtýka toto:

Ods. 1, § 1 zostal čo do merita nezmenený, len po stránke štylárnej bol upravený. Podľa tohto ustanovenia od platnosti a účinnosti zákona štátni zamestnanci dostanú výchovné na všetky svoje deti bez ohľadu na počet, pričom výška výchovného na tretie a ďalšie dieťa je rozdielna podľa skupín miest, čo aj ústavno-právny výbor pokladá za správne, keďže životné pod-

mienky v rôznych skupinách miest sú taktiež rôzne.

Každý z nás je presvedčený, že najmä ustanovenie tohto paragrafu môže mat blahodárny účinok na naše slovenské kresťanské rodiny a že viacdetné rodiny nebudú raritou v našom slovenskom národe. Najmä od nášho štátneho zamestnanectva čaká sa náprava v tomto ohľade.

Ustanovenie druhého odseku § 1 vládneho návrhu zákona ústavno-právny výbor vynechal, nakoľko prvý odsek tohto paragrafu je širšieho rámca, to jest subsumuje už ustanovenie druhého odseku vládnej osnovy.

V ods. 1, § 2 vládnej osnovy bolo ustanovenie, podľa ktorého ročný prídavok Ks 900 mal dostať štátny zamestnanec len vtedy, ak jeho manželka nebola zamestnaná v štátnej službe alebo nemá stále zárobkové zamestnanie a ak nepoberal na viac, ako na troje detí výchovné. Ústavnoprávny výbor vynechal ustanovenie vládnej osnovy,, ak nepoberajú na viac než na troje detí výchovné" a ročný prídavok Ks 900 navrhuje dať všetkým štátnym zamestnancom, ktorí sú ženatí, bez ohľadu, či sú bezdetní, alebo majú deti. Tento prídavok podľa mravných zásad v prvom rade patrí manželom, ktorí majú viac detí a toto vládna osnova nerešpektovala.

Takýto príplatok patrí podľa ustanovenia druhého odseku § 5 predloženej osnovy aj ovdovelým, ak splnia tam uvedené podmienky, to jest žijú aspoň s jedným nezaopatreným dieťaťom v spoločnej domácnosti.

Ústavno-právny výbor doplnil ešte tento odsek tým, že prídavok sa vypláca zároveň so služobným platom a to z prakticko-technických dôvodov. Prídavok sa bude teda vyplácať mesačne vopred v sume Ks 75.                                                            

Druhý odsek vládnej osnovy upravil výbor po stránke rečovej a doplnil s tým, že prídavok ročne Ks 600 vypláca sa zároveň so služobným platom, to jest mesačne vopred v sume Ks 50.

Ustanovenia § 2 pomôžu najmä sociálne slabším zamestnancom a to. jak ženatým, taktiež slobodným.

Ústavno-právny výbor čo tretí odsek vsunul do tohto paragrafu ustanovenie, ktoré rieši otázku vzniku a zániku nároku

na prídavky podľa odseku 1 a 2. Tretí odsek pôvodnej osnovy vlády je začlenený čo štvrtý odsek.

Odsek 1, § 3 vládnej osnovy bol po stránke rečovej prepracovaný.

Druhý odsek bol včlenený do nového paragrafu šiesteho a to k vôli systematike.

Čo druhý odsek tohto paragrafu je ustanovenie o tom, že úsporné srážky z odpočivných (zaopatrovacích) platov sa obmedzujú.

Tretí odsek bol prepracovaný len po stránke štylárnej.

K § 4 sa podotýka, že tento paragraf bol prepracovaný len po stránke rečovej, ináč čo do merita ústavno-právny výbor nemenil na ňom nič.

Aj § 5 vládnej osnovy bol upravený len po stránke rečovej.

Do § 6 vsunul ústavno-právny výbor vzhľadom na prehľadnosť a systematiku všeobecné ustanovme derogačné, ako tiež aj to, že § 192 zákona číslo 103/1926 Sb. z. a n. a § 1 vládneho nariadenia č. 280/1939 Sl. z. sa zrušujú, aby nebolo žiadnej pochybnosti.

Paragraf 7 sa upravil len po stránke štylárnej.

Ústavno-právny výbor, majúc na zreteli ťažké postavenie našich penzistov, odporúča slávnemu Snemu prijať rezolúciu, podľa ktorej sa naša vysoká vláda žiada, aby sa snažila nájsť možnosť a to čím skorej pre úplné zrušenie úsporných srážok odpočivných (zaopatrovacích) platov štátnych zamestnancov, to jest penzistov.

Z týchto dôvodov ústavno-právny výbor odporúča slávnemu Snemu prijať predloženú osnovu ako aj rezolúciu k tomuto zákonu. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový, pánu poslancovi Husárkovi.

Zpravodajca Husárek:

Slávny Snem!

Rozpočtový výbor skúmal návrh zákona len po stránke úhradovej. Keďže Vláda a Ministerstvo financií ubezpečujú nás, že úhrada sa nájde v úsporách, ktoré sa docielia v štátnom hospodárení, rozpočtovému výboru nepozostáva nič inšie, ako plé-

nu Snemu odporúčať tento návrh prijať tak, ako je predložený. (Potlesk. ) Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Prikročíme k rozprave. K slovu sa prihlásil na strane,, za" pán poslanec Anton Hancko.

Dávam mu slovo.

Poslanec Hancko:

Slávny Snem! Páni poslanci!

14. marec 1939 je počiatkom samostatného života nášho slovenského národa, počiatkom života nášho slovenského štátu. Náš národ žil vyše 1000 rokov bez samostatnosti, žil pod panstvom cudzím. Musel vždy prijímať len to, čo mu títo z milosti dávali. Po 14. marci sebe orieme, sebe sejeme a pre seba kosíme, Slovák stal sa svojím pánom. O svojich veciach teraz už rozhodujeme si sami. Štát náš zrodil sa v tak ťažkých časoch, jaké dejiny ľudstva sotva kedy zaznačily.

Po založení štátu postavení sme boli pred nesmierne ťažkú skúšku štátotvornosti. Nepriatelia nášho národa prorokovali nám rýchly zánik, že sa vraj neudržíme, že stroskotáme. A aj podnikali všetko možné, aby nás znemožnili. Náš národ ale ani nie za poldruha roka dokázal takú životaschopnosť, dokázal tolkú štátotvornú silu, že i tí najväčší nepriatelia studeným rešpektom pozerajú na náš mimoriadny a skvelý vývin, chcejúc-nechcejúc, musia sa spriateliť s tou skutočnosťou, že majú do roboty s bystrým, životaschopným, obratným partnerom, ktorý sa pod vodu zatlačiť viac nedá.

Po 14. marci bola situácia skutočne veľmi ťažká. Z česko-slovenského manželstva zdedili sme prázdnu pokladnicu. Nepriatelia naši čakali, že hneď 1. apríla stroskotáme, keď bude treba vyplatiť mzdy štátnych a verejných zamestnancov. A prežili sme už chvála Bohu 16. výplat a požitky štátnych a verejných zamestnancov boly dosiaľ vždy na termín likvidované. Nezastala ani pošta, ani železnice, nezlyhala ani administrácia, ani súdy, ani školy, všetko funguje zo dňa na deň lepšie a lepšie a zloprajní proroci stoja dnes zarazení pred faktom, že sme dnes už štátom natoľko skonsolidovaným, že i v tých najťažších chvíľach, keď okolo nás veľké štáty padajú, my práve v tomto období máme na stole nášho parlamentu osnovu zákona

dočasnej úprave platov štátnych zamestnancov.

Vo vývine štátu dospeli sme teda do tej miery, že platy svojich štátnych zamestnancov, keď aj skromne, ale predsa zvyšujeme a nesnižujeme. Toto je makateľným znakom vzrastu a nie úpadku. Ťažkosti postupne prekonávame.

Že práve v týchto najkritickejších časoch, vďaka prozreteľnému vedeniu ako aj nadľudskému úsiliu našej vlády, že práve v týchto najkritickejších časoch jej zásluhou dožije sa aspoň čiastočnej existenčnej úľavy aj zamestnanectvo nášho štátu.

Treba tu slávnostne a mužne potvrdiť, že vláda naša dodržuje dané slovo. Čo môže splňuje, poskytuje toľko, koľko je ľudsky možné. Čo nemôže, neurobí. Skutkom je, že terajší zákon prináša zamestnancom už druhú pomoc. Prvá bola odbúranie platových srážok nižších zamestnaneckých kategórií. Terajším zákonom odbúrajú sa platové srážky aj ostatným kategóriám. Zvýšením výchovného na deti a rozšírením tohto na každé dieťa uplatňuje sa spravodlivý, kresťanský a sociálny princíp. Týmto nadobúdajú platy ráz rodinných platov. Hlavnou novinkou v tejto platovej úprave je to, že výchovné ustaľuje sa jednotne i pre úradníkov i pre zriadencov, čím sa uplatňuje ten sociálne ideálny princíp, že pre národnú pospolitosť je každé dieťa rovnako cenné a vzácne.

V platovej úprave pamätá sa aj na tie rodiny, ktoré ešte nemajú deti, alebo majú ešte len jedno alebo najviac troje, a ich penzijná základňa nepresahuje 19. 800 korún slovenských. Pamätané je aj na slobodných s najnižšou penzijnou základňou do 9000 korún; zabezpečuje sa im prídavok skromný síce, ale predsa aspoň taký, aký dovoľuje kapacita štátnych financií nášho mladého štátu v terajších opravdu ťažkých časoch.

Viem dobre, že na vyrovnanie stúpnutých cien životných potrieb terajšie zvýšenie platov nestačí. Sama vláda to priznáva, keď v dôvodovej zpráve hovorí, že podľa možnosti odpomáha aspoň čiastočne dnešnému ťažkému položeniu zamestnancov, zapríčinenému zdražením životných potrieb. Zamestnanectvo preto prijíma túto úpravu mužnou povďačnosťou, uznanlivosťou, a s citom obetavosti, lebo vie, že úprava táto prichádza v dobe nesmierne ťažkej, v dobe takej, ktorá je nie dobou

hostín, ale kedy sa každý musí tešiť, že z tohto zemetrasenia sveta aspoň holým životom vyviazne.

To, čím tento platový zákon tak v radoch zamestnanectva, ako aj v celej národnej pospolitosti isté uspokojenie privádza je to, že tento zákon je fundamentálnym zákonom tvorenia, zakladania zdravých rodín v národe, je prípravou lepších čias, lebo vyzdvihuje vzácnu hodnotu dieťaťa v národe, povznáša mravy rodín, dvíha populáciu. Stav manželský posilňuje kresťanským princípom sociálnej spravodlivosti, keď zabezpečuje výchovné na všetky deti a nielen na 1. a 2., čím posilňuje sa národ v jeho životných koreňoch. Aby mienka o tejto úprave bola úplná, dovoľujem si upozorniť našu slávnu vládu popri už tu uvedených dôvodoch na jeden citlivý nedostatok tejto osnovy. Nakoľko penzistom s penziou vyše 14. 000 korún platové srážky nebudú odbúrané, títo "penzisti budú voči ostatným aktívnym zamestnancom veľmi bolestne ukrivdení. Preto, že z penzií už nepožívajú činovné, teda bytné, pociťovať budú drahotu ešte viac, ako aktívni zamestnanci, ktorí aj s činovným predsa, ťažko žijú. Penzisti z penzie musia platiť ešte aj za byty, čím drahota na nich dvojnásobne zalieha. Je ludsky spravodlivé, ale aj potrebné a nutné, aby tento nedostatok bol v najkratšom čase odstránený.

Toľkoto vo všeobecnosti o osnove zákona.

Počul som tu rezolučný návrh pána referenta sociálne-zdravotného výboru. V plnom rozsahu sa pripojujem k tomuto rezolučnému návrhu a primlúvam sa, aby vláda všimla si tejto rezolúcie a ju aj uskutočnila.

Pri tejto príležitosti a práve z tohto miesta a v tejto chvíli považujem za potrebné upozorniť na veľmi nezdravý zjav nášho verejného života, ktorý je dedičstvom ešte bývalej česko-slovenskej republiky. Svedkami sme hodne intrík a štréberstva. Sú ešte takí, ktorí sa usilujú život svoj zariadiť v duchu pseudo-demokratickom, podľa hesla "málo dělat a moc vydělat". Štréberstvom, intrikami a protekciou chcú sa dostať do privilegovaného postavenia voči svojim spoluobčanom.

Treba je tvrdou rukou vyničiť túto skazonosnú burinu z nášho verejného života. Treba je radikálne uplatniť kresťanský

princíp, totižto, že treba svedomite pracovať, svedomitú prácu treba ale slušne a tiež svedomite honorovať. Privilégia, protekcionárstvo treba odstrániť a znemožniť v našom verejnom živote. Ale kde sú korene protekcionárstva? Myslím, že sa nemýlim, keď tvrdím, že v samom zamestnanectve. Po 14. marci, kto len má nejakého vplyvného známeho, vyššie postaveného, hľadal pomoc u neho. Naskytuje sa otázka, čo sa má stať s takým, kto nemá zástancu?

Najvyššou protekciou preto v našom štáte musí sa stať statoční práca a výkon práce, mravy, charakter a spoľahlivosť. Štréberských intrigantov treba odmeňovať prísnym trestom. Stavovské organizácie musia pomôcť vláde znemožniť takéto šarapatenie takýchto indivíduí. Protekcionárstvo musí zmiznúť. Organizácie ale tiež nesmú nikoho protežovať. To, čo organizácie majú robiť, je, aby hájily zásluhy a práva a nie privilégia, aby bránily členov proti prípadným krivdám. To je povinnosťou organizácií. (Potlesk. ) Pracovať treba, aby privilégia, získané ešte za ubíjania národa v bývalej Česko-slovenskej republike boly poodstraňované, aby krivdy, ktoré sa za bývalého režimu popáchaly na tých, ktorí za národ a jeho životné práva bojovali, boly tiež odčinené. (Výkrik: Tak je! Výborne!) Zamestnanectvo vie, že vláda usiluje sa nadľudskou námahou zabezpečiť plnú konsolidáciu verejného života, blahobyt a spokojnosť občanov. V mene týchto vrstiev tlmočím ubezpečenie, že vláde našej v jej gigantickej práci budovateľskej budeme verne aj ďalej napomoci. Budeme pomáhať mravne a hmotne zvelaďovať náš národ. Sme si vedomí toho, že mravne a hmotne zmohutnený národ bude vstave potom poskytnúť vláde také prostriedky, ktorými bude možné postupne aj zamestnanectvu v plnej miere pomôcť.

Mravne a hospodársky zveľadený národ naplní potom štátnym a verejným zamestnanectvom aj špajzy a komory. Existenčné ťažkosti odstránime obapolnými úsiliami.

Okolo nás, Slávny Snem, páni poslanci, dejú sa svetotriasajúce udalosti. Rodí sa nový svet, kreslia sa nové mapy sveta. V týchto historických chvíľach soskupme sa okolo našej vlády verne, svorne a statočne všetci v práci budovania a zabezpečenia našej drahej slovenskej vlasti.

Skoncentrovanou spoluprácou, spojenými silami zaistíme národu a štátu a tým aj sebe samým lepšiu a bezpečnú budúcnosť.

Ja na túto prácu prosím hojnej božskej pomoci a požehnania. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol:

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci Drobný, Dr. Huťka a Husárek.

Zpravodajca Drobný: Zriekam sa slova.

Zpravodajca Dr. Huťka: Zriekam sa slova,

Zpravodajca Husárek: Zriekam sa slova.

Predseda Dr. Sokol:

Páni zpravodajcovia zriekli sa slova, preto nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 7 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 7 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o dočasnej úprave platov štátnych zamestnancov.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Drobný, Dr. Huťka a Husárek.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Drobný: Nie sú. Zpravodajca Dr. Huťka: Nie sú.

Zpravodajca Husárek: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje.

Týmto je vybavený prvý bod programu. Nasleduje 2. bod programu, ktorým

je:

2. Zpráva ústavne-právneho výboru o návrhu poslancov Vojtecha Horáka, Andreja Germušku a spoločníkov na vydanie zákona o Hlinkovej garde a Hlinkovej mládeži.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Matej Huťka.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Huťka.

Slávny Snem!

Ústavno-právny výbor prerokoval predložený iniciatívny návrh zákona na zasadnutí dňa 2. júla 1940.

Hlinkova garda je politickým vojskom slovenského národa. Je dôstojným nástupcom bývalej Rodobrany, dieťaťa to nášho terajšieho predsedu vlády Dr. Tuku, ktorá najmä v rokoch 1925 a nasledujúcich vykonala záslužnú prácu v politickom boji slovenského národa v bývalej Československej republike.

Rodobrana bola práve pre túto činnosť rozpustená a zakázaná. Vzdor tomu myšlienky, ktoré ona smelo a tvrdo hlásala a uplatňovala v našom verejnom živote, horely i naďalej v dušiach všetkých roduverných Slovákov.

V roku 1938, keď sa už nad bývalou Česko-Slovenskou republikou sháňaly nebezpečné chmáry a slovenský politický program zahájil víťazný nástup, mladšia generácia slovenská oživila bývalú Rodobranu vo forme Hlinkovej gardy.

A práve prispením Hlinkovej gardy ako činiteľa národného nadšenia a naprávateľa krívd sa stalo, že 6. október 1938 a 14. marec 1939, revolučné to dni, prežil slovenský národ dôstojne a bez vážnejších vnútropolitických otrasov.

Slovenský národ nikdy nezabudne na prácu a zásluhy Hlinkovej gardy v dobách revolučných. Hlinkovi gardisti neohrožene, činmi doma a obeťami krvi na ohrožovaných hraniciach ztelesnili myšlienky zakladateľov našej gardy a zapísali sa tým do dejín národa ako spolubudovatelia štátu. Brat Kopal v Bratislave, na západe hraníc nášho štátu, brat Klanica pri nižnej Rybnici, na východe našich hraníc krvou spečatili svoju gardistickú lásku k národu a štátu. Týmto je najlepšie dokumentované, že Slováci či už pod Vihorlátom alebo pri Dunaji sú zajedno, že vždy stáli pevne zo Slovenským národom.

Je preto samozrejmé, že už autonomná slovenská vláda začala riešiť právne postavenie Hlinkovej gardy. Stalo sa tak nariadeniami číslo 15/1938 a 70/1938, uverejnenými v Úradných novinách.

Vláda samostatného slovenského štátu upravila právne postavenie Hlinkovej gardy nariadením číslo 220/1939 Sl. z. a neskoršie dosiaľ platným nariadením s mocou zákona číslo 310/1939 Sl. z. Toto nariadenie s mocou zákona spočíva na etických a myšlienkových základoch, z ktorých sa Hlinkova garda zrodila a charakterizuje ju ako sbor, organizovaný podľa zásad vojenských v rámci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.

Je to shoda okolností, že dielo Dr. Tuku, Hlinkova garda, ako pokračovateľka Rodobrany, zákonne sa petrifikuje v deň jeho 60. narodenín a to ako predsedu slovenskej vlády. Dobre sa ešte pamätáme, že aj zákon o Hlinkovej slovenskej ľudovej strane bol vynesený v deň, nasledujúci po 75. narodeninách nášho vodcu slovenského národa Andreja Hlinku. Slovenský Snem týmto najlepšie dokazuje, že ctí a váži si činnosť nášho predsedu vlády Dr. Tuku.

Zákonodarci nášho Snemu boli jednotného náhľadu, aby sa právne postavenie a úlohy Hlinkovej gardy, ako dôležitého činiteľa v našom verejnom živote vyriešily zákonom a preto kolegovia poslanci Voj-

tech Horák, Andrej Germuška a spoločníci podali iniciatívny návrh zákona, o ktorom mám česť referovať.

Ústavno-právny výbor v podstate na tomto iniciatívnom návrhu nemenil mnoho a možno tvrdiť, že sa ani iniciatívny návrh, ani jeho znenie po prepracovaní ústavno-právnym výborom nelíši v podstate od spomenutého nariadenia s mocou zákona číslo 310/1939 Sl. z.

Ústavno-právny výbor k jednotlivým zmeneným paragrafom dovoľuje si podotknúť toto:

K § 1. K vôli systematičnosti bol tento paragraf rozdelený na dva odseky.

K § 2. Do bodu a) vsunuly sa slová,, v duchu kresťanských zásad " a to súhlasne s našou Ústavou. Bod b) tohto paragrafu sa upravil v duchu branného zákona a tiež samotnej našej Ústavy.

V bode c) novou formuláciou sa zdôraznilo, že ochranu patriacu úradným orgánom podľa zák. čl. XL/1914 požívajú aj členovia Hlinkovej gardy ak konajú službu podľa ustanovení písm. c) či už so zbraňou alebo bez zbrane.

K §§ 3. a 4. Ich ustanovenia ostaly nezmenené, len slovo,, skrátene" v treťom riadku § 3 bolo vynechané.

K § 5. Paragraf 6 pôvodnej osnovy bol k vôli systematike zaradený v nezmenenom znení ako § 5.

K § 6. Paragraf 6 je prepracovaním pôvodného § 5. Menovanie všetkých funkcionárov Hlinkovej gardy má presne a podrobne upraviť organizačný a služobný poriadok.

K § 7. Vsunula sa zákonná podmienka, že členom Hlinkovej gardy môže byť len štátny občan slovenskej národností a to "vo veku vyše 20 rokov". Ústavno-právny výbor pokladal za potrebné pojať túto podmienku do samotného zákona už aj s ohľadu na obdobné ustanovenie § 17 osnovy, ktoré upravuje vekovú hranicu členov Hlinkovej mládeže.

K §§ 8. a 9. V prvej vete § 9 slová,, na veliteľov funkcionárov" nahradily sa všeobecným výrazom "na členov", lebo v tomto všeobecnom pojme sú zahrnutí aj velitelia a funkcionári Hlinkovej gardy.

K § 10. V bode c) vsunula sa veta "ktorú možno vymáhať administratívnou

exekúciou", čo je v súhlase s ustanovením ods. 4, § 4 zákona číslo 245/1939 Sl. z. o Hlinkovej slovenskej ľudovej strane Bod d) sa rozdelil cieľom žiadúcej gradácie na dva body: d) a e). Ináč bol paragraf prepracovaný len po stránke štylárnej.

K § 11. K vôli systematike sa aj tento paragraf rozdelil na dva odseky, ako sa rozdelil aj paragraf prvý.

K § 12. K bodu a) boly pripojené slová ,, v duchu kresťanských zásad" tak, ako v bode a), § 2.

Bod b) prepracoval sa súhlasne s bodom b) § 2 s tým rozdielom, že Hlinková mládež spolupôsobí pri,, predvojenskom" a nie pri "povojenskom" výcviku.

Bod c) bol doplnený v smere zvýšenej právnej ochrany členov Hlinkovej mládeže, a to súhlasne s ustanovením bodu c) § 2 s tým rozdielom, že členovia Hlinkovej mládeže ani pri výkone povinnosti podľa tohto zákona nemôžu nosiť a používať zbraň.

Ad § 15. Z dôvodu systematiky sa zaradil ako § 16 a § 16 je prepracovaním pôvodného § 15. Paragraf 17 bol prepracovaný v súlade s § 7. Podla nového znenia členmi Hlinkovej mládeže môžu byť len občania slovenskej národnosti vo veku od 6 do 20 rokov svojho veku, funkcionármi Hlinkovej mládeže i vyše 20 roční Vyriešiť podrobnosti o členstve sa ponecháva organizačnému a služobnému poriadku.                      

K § 21. V odseku 1. tohto paragrafu sa z princípov fiškálnych a praktických vyslovilo, že štát prispieva na Hlinkovu gardu a Hlinkovu mládež len potiaľ, pokiaľ nestačia ich vlastné príjmy. Vynechali sa len slová,, a príslušníci", lebo podľa prepracovanej osnovy sú tak v Hlinkovej garde ako aj v Hlinkovej mládeži len členovia.

K § 23. Tento paragraf recipuje ustanovenie odseku 1, § 10 nariadenia s mocou zákona číslo 310/1939 Sl. z., to jest to, že Hlinkova garda a Hlinkova mládež má svoju rovnošatu. Následkom zaradenia nového § 23 bolo treba ďalšie paragrafy prečíslovať.

K § 24. Tento paragraf bol cieľom legislatívnej presnosti v žiadúcich smeroch doplnený. Pôvodný § 24 osnovy, podľa

ktorého sa vláda splnomocňuje, aby plnenie úloh podľa 1 a 2 dielu tohto zákona pre občanov neslovenskej národnosti upravila nariadením, ktoré sa podľa potreby môžu aj odchyľovať od ustanovení tohto zákona, sa vynechal, lebo prejednávaná osnova rieši len otázky týkajúce sa priamo Hlinkovej gardy a Hlinkovej mládeže, to jest občanov slovenskej národnosti. Citované ustanovenie nezapadá systematicky do rámca tejto osnovy.

K § 25. Tento paragraf sa prepracoval následkom vynechania pôvodného § 24.

Konečne k § 26 ústavno-právny výbor podotýka, že s ohľadom na novú formuláciu ustanovení písm. b), § 2 a § 12 zostáva nedotknuté ustanovenie odseku 5, § 4 branného zákona a tak sa špeciálne derogačná klauzula obmedzuje len na nariadenie s mocou zákona číslo 310/1939 Sl. z.

Ústavno-právny výbor je toho názoru, že odhlasovaním tohto zákona urobí sa ďalší konsolidačný krok vo výstavbe nášho štátneho života, odporúča preto slávnemu Snemu prepracovanú osnovu na prijatie. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásili na strane "za" páni poslanci Čarnogurský a Schwartz.

Udeľujem slovo pánu poslancovi Čarnogurskému.

Poslanec Čarnogurský:

Slávny Snem!

Čím viacej dní, týždňov, mesiacov a rokov uplynie od smrti Andreja Hlinku, tým vrúcnejšie splynie jeho vodcovský duch s dušou národa, tým opravdivejšie budeme všetci uskutočňovať jeho program, jeho snahy a tým istejšie prídeme na Hlinkovú cestu, ktorou má kráčať každý Slovák, ak chce svojmu národu slúžiť v duchu Andreja Hlinku.

Duch Andreja Hlinku prechádza nám z úst do srdca, do krvi a našich činov. Treba si priznať, že nie všetko, čo slovne krylo sa s menom Andreja Hlinku, splývalo i s jeho duchom. Národ cíti inštiktívne, že duch je viacej, je silnejší, obetavejší, ako niektoré denné malichernosti a škriepky, ktoré nás všetkých bolely, lebo sme v nich videli osobné prifarbenie, planý egoizmus.

Historické časy, svetová kríza, priechod do nových čias, žiada úplné pretvorenie národa. Vývoj europských a svetových udalostí nemôže ostať bez ohlasu i v slovenskom národe. Nehanbíme sa priznať k tomu, že slovenská duša bola povahy konzervatívnej. Museli naši predkovia, ale i my lpieť na konzervatívnych a patriarchálnych formách slovenského života. Každá snaha vychádzajúca nie "z potreby slovenskej, smerujúca k porušeniu tejto patriarchálnej formy slovenského žitia a myslenia, mala za cieľ sotrieť pel slovenskosti a nasadiť do slovenskej duše semeno cudzoty, zárodok odrodilstva a prejdenia do cudzích služieb, zaprenie materskej krvi slovenskej. Liberalizmus z čias maďarských bol vábidlom na stvorenie veľkého maďarského národa i na nivách a dolinách slovenských. Takzvané pokrokárstvo, prinesené na Slovensko zprvu Masarykovými hlasistami a neskôr úradným režimom česko-slovenským, sledovalo jednak posilnenie pančechystických snáh a jednak poskytnutie možnosti úniku českého človeka z nebezpečného kliešťového objatia nemeckým národom do bezpečnej slovenskej zeme. (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Opluštil. ) Ale český človek nechcel po spôsobe pobielohorských emigrantov nájsť útulok u susedného slovenského brata, ale chcel tu prísť domov do vlastnej zeme a domoviny.

Slovenský národ, nemajúc mocenských možností zabrániť týmto prúdom, musel lpieť vo svojej duchovnej ulite, aby nebol zničený.

Dnes sme slobodným národom v slobodnom štáte. Dejinný a svetový prerod nás našiel na javisku medzi ostatnými národami. Zostať lpieť v starých konzervatívnych formách bolo by pre nás nielen nedôstojné, ale í nebezpečné. Potrebujeme vnútorný prerod. Prerod myslenia i robenia. Ale tento vnútorný prerod národa musí byť taký, aby sa konal zdravo a k dobru všetkých Slovákov, ktorí tvoria spoločenstvo národnej krvi slovenskej. Každý národ potrebuje, pravda, organickú výstavbu podľa jeho špeciálnych potrieb. Lebo i keď sú si europské národy veľmi blízke, predsa je len mnoho závažných a podstatných rozdielov, ktoré nemožno preklenúť žiadnou uniformitou. Preto i slovenský národ ako vyspelý slovanský národ musí

nájsť k svojej výstavbe taký spôsob, ktorý mu bude vnútorne i zovnútorne vyhovovať. Spôsob slovenský, osožný nielen momentálnym potrebám, ale i celej ďalekej budúcnosti slovenskej.

Každá reorganizácia, ktorejkoľvek složky slovenského života, pri ktorej sa odstraňujú symptómy bývalého politického stranníctva i bývalá mentalita slovenskej hašterivosti, musí znamenať krok dopredu. Musí znamenať skutočne celonárodné plus. To znamená, že táto prestavba žiada, aby ju prevádzali ľudia vedomí svojej plnej zodpovednosti za každý urobený skutok a za každé vypovedané slovo. Veď pri autoritatívnom systéme záleží veľmi mnoho na tom, aby pri najvyššej zodpovednosti tiež sa splnili dokonale úlohy pridelené jednotlivcovi zodpovednému za osudy čiastky alebo celku slovenského národa. To predpokladá dokonalý výber tých, ktorým sa sverujú v týchto zodpovedných chvíľach osudy miliónov Slovákov terajška i zajtrajška.

Slávny Snem!

Náš Snem má odhlasovať návrh zákona o Hlinkovej garde a Hlinkovej mládeži. Pre nás všetkých je tento zákon eminentným záujmom. Ak tuná na tomto najvyššom národnom a štátnom fórume sa hovorilo o tejto veci dnes, táto otázka tu vyvrchoľuje a vysvetľuje všetko predošlé. Slovenský Snem stál vždy na stráži právneho poriadku bez ohľadu na osobné záujmy a subjektívny názor. Hlinkova garda a Hlinkova mládež nie je pre Snem obyčajnou organizáciou. Ona je záležitosťou srdca, pýchy a cti každého Slováka, tým viacej slovenského Snemu, ale čím väčšia je naša láska k týmto dvom formáciám slovenského života, čím väčšie nádeje viažeme k ním, tým starostlivejšie musíme pozorovať každý krok, skutok a slovo. Láska nemôže byť slepá, opravdivá láska musí byť rozvažitá a ostražitá.

Hlinkova garda a Hlinkova mládež je najvlastnejším a nádejeplným dieťaťom slovenského národa a slovenského štátu. Hlinkova garda je vzplanutím revolučného ducha slovenskej vôle byť a žiť. Žiť životom samostatným, znásobeným dejinnými potrebami pridať na kvalite i vtedy a tam, kde niet potrebnej kvantity. Hlinkova garda je zrodom zbrojnice nových čias, ktorej obetavý duch preráža materiálne pevnosti,

o ktorých doterajší svet myslel, že sú nepreniknuteľné.

Hlinkova garda je preklenutím mladej lásky ponad dvory rozvadených otcov.

Hlinkova garda je zmobilizovaný mladý slovenský národ, ktorý na ceste k slovenskej budúcnosti má len dve možnosti: Padnúť na slovenskom štáte, alebo vrátiť sa víťazne so štítom.

Hlinkova garda je večne žijúci duch Andreja Hlinku.

Hlinkova garda a Hlinkova mládež musia mať zrak upretý vpred k svojím ďalekým métam, musia prenechávať malosti dňa iným činiteľom, aby riešenie týchto im neprekážalo a nedrobilo ich sily. Slávny Snem! Národ musí byť vďačný Hlinkovej garde za to nadšenie, ktoré v národe vzbudila. Dala základ novému životu slovenskému od tradičnej nasej pasivity k mohutnému tvorčiemu rozbehu slovenskej samostatnosti a rovnocennému priblíženiu sa k ostatným europským národom. Garda ukázala živelnú silu utajenej energie slovenskej byť tvorcami vlastného osudu, ukázala schopnosť, že vieme sa sami spravovať. Hlinkova garda skutkami podvrátila tvrdenie tých národov, ktoré dokazovaly, že nie sme samostatným národom, ale len akýmsi konglomerátom zaostalých kmeňov v slovenských vrchoch. Celý národ i budúce generácie musia byť jej zato povďační. Tvrdilo sa o nás vždy, že sme národom holubičím. Z tejto našej charakteristiky vyplýva sem-tam síce pekný slovný obdiv, ale v pomere k ostatným národom dávalo nám to pečiatku inferiority. Usilujeme sa všetci, aby ostatné národy prestaly nás charakterizovať týmto nedôstojným porovnaním. Bude nám na osoh, keď miesto kultu pluhu, spievajúceho slávika osvojíme si kult pevného kroku, kult zbrane a kult odboja. A Hlinkova garda je najistejším dôkazom, že k tomu kráčame. Slovensko v očiach našich susedných národov nesmie byť len zemou romantických Tatier a ospevovaného Váhu, ale Slovensko, to je národ Andreja Hlinku, národ Hlinkovej gardy, národ priebojného nacionalizmu, neobmedzených možností žiť samostatne a spravovať sa samostatne. Chceme rešpektovať prirodzené snahy národa druhého, reálne hodnotiť jeho klady a schopnosti, ale súčasne musíme nanútiť svetu a najmä našim susedným národom

rešpekt slovenskej reality, slovenskej sily a slovenských možností národne-kultúrnych i štátnych.

A najsilnejším prostriedkom tohto nanucovania je mladé Slovensko, Slovensko Hlinkovej gardy a Hlinkovej mládeže.

Ak nás Slovákov nemá rád niektorý národ práve pre Hlinkovú gardu, to je na osoh slovenskej veci. Musia nás najskôr nenávidieť, aby sa nás naučili rešpektovať. Slovami, rečami a sebeučenejšími a historicky doloženými štúdiami nezmeníme ich názor na nás. Dosť sme sa o to nausilovali. Ale zmeníme tento názor len sjednotením, silne sa ozývajúcim krokom, bojovnou piesňou a najtesnejšou jednotou národa Hlinkovej gardy a Hlinkovej mládeže. Krokom cti, krokom hrdosti a krokom sprisahanej obrany slovenských práv a slovenskej zeme.

Slávny snem! Odhlasovaním zákona o Hlinkovej garde a Hlinkovej mládeži dáva náš Snem mladému Slovensku, Slovensku najhistorickejších chvíľ svetového zápasu, ale i súčasne Slovensku, ktoré stojí pred bránami nového sveta, najcennejší dar: Základ a formu lepšieho života, života sjednoteného, zdiscpilinovaného a s fanatickou vierou poslúchajúceho. Ja nepochybujem, že po odhlasovaní historického 14. marca, po odhlasovaní Ústavy a po voľbe prezidenta republiky odhlasovanie zákona: o Hlinkovej garde a Hlinkovej mládeži je jedným z najvýznamnejších aktov slovenského Snemu z ktorého vyplynie dlhý úsek nového slovenského života. Týmto aktom vkladáme do rúk Hlinkovej gardy a Hlinkovej mládeže celú vnútornú výchovu národa. Robíme to v tom povedomí, že vkladáme do rúk týchto dvoch organizácií i veľkú spoluzodpovednosť za osud národa a štátu.

Keď to robíme, máme veľkú až úpenlivú prosbu k Hlinkovej garde i k Hlinko-vej mládeži.

Nechajte starosti stranou o materiálny život národa a štátu. Nechajte stranou starosť o bezpečnosť vnútornú i vonkajšiu dotiaľ, dokiaľ vás k tomu nepovolí štátna moc. Máme svoju armádu, máme svoju políciu, žandárstvo a úrady. Tieto ustanovizne požívajú plnú dôveru prezidenta republiky, vlády a celého národa. Starajte sa o mravné hodnoty mladého národa, sparťanským spôsobom vypestujte v sebe

mladého ducha slovenského, ducha discip-. líny, ducha poriadku a fanatickú vieru vo veľké naše národné poslanie. (Predsedania sa ujal predseda Dr. Sokol. ) Pestujte ducha kamarátstva, ktoré je schopné obetovať všetko, čo toto poctivé kamarátstvo žiada. Duchom kamarátstva odstránime nepriateľstvo v národe, ak ešte takéto je. Hlinkova garda musí priťahovať, sjednocovať i tam, kde sa to nedarí štátnej aparatúre. My nesmieme veriť, Hlinkova garda musí toto presvedčenie dôsledne pestovať, že sú ešte v národe skupiny, zatajené politické snaženia vo forme pozostatku bývalých politických strán. Ako všade inde i my máme ľudí, ktorí sú odporcami národnej jednoty slovenskej, ale na týchto odporcov máme štátnu policajnú a sudcovskú moc. Hlinková garda a Hlinkova mládež musia ostať nedotknutými generátormi slovenskej sily, vôle jednoty a spoločného snaženia.

Z Hlinkovej gardy majú vyjsť tí, ktorí budú raz najzodpovednejšími činiteľmi národa a štátu. Ale nikto dnes nemôže viesť, nemôže dobre a prospešné rozkazovať, vnucovať svoju vôľu dotiaľ, dokiaľ sa nenaučí sám bezvýhradne poslúchať.

Nepôjde o to, aby bolo hneď mnoho gardistov a HM-istov. Ale pôjde o to, aby to bola elita mladého národa slovenského. Keď obidve tieto organizácie podriaďujeme strane, nechceme ich týmto nijako zbyrokratizovať, hatiť im nerušený rozbeh. Robíme to len preto, aby bol zaručený výber a aby sa nám mladý, prudko bežiaci slovenský život nevylial z vyznačeného koryta, nevyplytval tú tak potrebnú energiu a nenarobil viacej škôd ako osohu. Ale súčasne prosíme a zaprisaháme staršiu generáciu, aby sa nestavala do cesty mladému gardistickému životu, jeho poctivej snahe vytvorenia nového Slovenska. Hlinkova garda a Hlinkova mládež musí byť prameňom, z ktorého bude žiť celý národ. Tu je základ šťastia tých, ktorí po nás prídu, aby podľa slov Kuzmányho žili lepším životom, ako žijeme my, aby národu oddali viacej, ako oddáme my.

Hlinkova mládež je radostným zjavom nášho mladého života. Celý národ s hrdosťou a láskou pozerá sa na krásne dielo našich najmladších. Tí malí, ktorí sa dnes hrajú v táboroch, ti usmievaví v haemistických košeliach, ktorí s lopatami upra-

vujú svoje tábory, tí keď vyrastú a zaujmú miesta naše, veríme, vtedy bude národ naozaj samostatný a slobodný.

Ľudovít Štúr, Vajanský, Štefánik, Rázus a Hlinka z výšin slovenských géniov musia žehnať tejto najkrajšie rozvinutej ratolesti slovenskej, tak zdarne vyrastajúcej z mravných hodnôt národných i kresťanských.

Našim najmladším nemáme čo iné priať, len aby pokračovali na doterajšej ceste. Nech stále zvyšujú tempo a otvárajú nové polia, na ktorých spočinie mladá slovenská noha.

Všetkým tým, ktorí doteraz vykonali v Hlinkovej garde osožné a obetavé vecí národné, ďakujeme za doterajšiu prácu. Keď dnes stáva sa Hlinkova garda zákonitou organizáciou, organizáciou, za ktorou stojí vôľa celého národa, prízvukujeme jej program a poslanie: Jednota, sila, disciplinovanosť a pohotovosť, to je program i poslanie gardy. Hlinkova garda a Hlinková mládež splň príkaz Andreja Hlinku a drž sa slov Andreja Sládkoviča: Jedno ti slávu,                    

jedno pokoj dá a nebo časné; ži človečenstvu, buď verný národu znaj chlapsky znášať tvrdú nehodu, čiň čo je sväté, vznešené, krásne, tak ľahko sváľaš biedu svojlhlavú, a svietiť bude víťaznosť tvoja, ako bys sám bol anjel pokoja.

(Potlesk. ) Predseda Dr. Sokol (zvoní): Udeľujem slovo pánu poslancovi Schwartzovi:

Poslanec Schwartz: Slávny Snem!

Nech mi je láskave dovolené, aby som v úvode svojej reči reagoval na reč pána poslanca Esterházyho, ktorú na včerajšom našom snemovom zasadnutí povedal.

Pán poslanec Esterházy hovoril (hlas: Čujme!) predovšetkým to, že u nás sú zatvorení i ľudia, ktorí protiprávne sedia vyše 6 mesiacov vraj na policii. Pán poslanec Esterházy, čo iste neposlúži k jeho cti, zaiste nepozná ani skutkový, no tým menej právny stav toho, o čom on vlastne včera na pôde parlamentnej slovenského Snemu hovoril. Môžeme pre informáciu verejností, ku ktorej ako Slovák, cítim zvláštnu úctu. vyhlásiť, že slovenská

delegácia pre rokovanie s Maďarmi a pre riešenie sporných otázok navrhla ujednanie smluvy, podľa ktorej politickí previnilci slovenskej národnosti v Maďarsku a previnilci politickí maďarskej národnosti na Slovensku budú okamžite na slobodu prepustení, Nie je to teda vinou slovenskej vlády, tým menej delegácie, že táto smluva ešte nevstúpila v platnosť a nebola podpísaná. A tu môžem vyhlásiť na základe získaných informácií od vlády slovenskej, že z našej strany ochotní sme túto smluvu okamžite uviesť v život, keď s podobnou ochotou sa stretneme na maďarskej strane. (Hlas: Výborne!)

Pokladám však za potrebné zdôrazniť, že následkom systému politického, ktorý znemožňuje zastúpenie Slovákov V maďarskom parlamente, málo, alebo nič sa nevie o tom, že dosiaľ pán poslanec Esterházy zakročoval v prospech pár ľudí, ktorí sa dopúšťali na území Slovenskej republiky protištátnej činnosti, zatiaľ v maďarských väzeniach sedia celé stovky nevinných slovenských ľudí. (Výkrik Tak je! Potlesk. )

Pán poslanec Esterházy zdôrazňoval, že okresný náčelník v Poprade znemožnil oslavu Hitlera, ktorá mala byť usporiadaná tamojšou vraj maďarskou skupinou. O podobnom úmysle niekoľkých Maďarov, roztrúsených, to jest ani nie Maďarov (hlas: židov!), ale maďarských penzistov, roztrúsených a roztratených po Spiši, dozvedáme sa len z reči pána poslanca Esterházyho. My veľmi dobre vieme, aký postoj maďarskí penzisti, bývajúci na Spiši, voči Nemecku a voči nemeckej národnostnej skupine zaujímajú. Každému je známe, že tento pomer nemôžeme pomenovať láskou, ale horúcou a z ich maďarského národného presvedčenia príštiacou nenávisťou.

Ak v Poprade bezpečnostné orgány rozprášily niekoľko jednotlivcov, ktorí sa schádzali na ulici bez toho, aby udali účel tohto svojho podnikania, úradné orgány nerobily iné, ako plnily svoju úradnú povinnosť. Keď tomu zabránily, činily tak preto, lebo maly vedomosť o tom, že maďarská a boľševická propaganda na východe nášho štátu vychádza z tohto istého prameňa.

K vôli zaujímavosti pripomínam, že

pred pár dňami boly rozhadzované ma-

ďarské letáky v Prešove. O pár dní neskoršíe na to rozhadzované boly komunistické letáky. Charakteristické pre celú vec je len to, že obidva druhy týchto letákov vyrobily tie isté ruky, ktoré dnes sedia už vo väzení. Z uväznených, ktorí sa tejto akcie zúčastnili, je 8 židov a len jeden jedinký kresťan.

Odporúčame preto pánu poslancovi Esterházymu, aby sa týchto ľudí zastával, lebo veď títo ľudia nikomu inému, len jemu konali a konajú horúce služby. Toľkoto úvodom.

Slávny Snem!

Návrh na vydanie zákona o Hlinkovej garde a Hlinkovej mládeži, týchto dôležitých národných polovojenských organizácií, prejednáva dnes Snem cieľom schválenia. Spomenutým zákonom má sa zaistiť spoľahlivý sbor Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, majúci - pokiaľ ide o Hlinkovu gardu - udržiavať synov nášho národa v stálom povojenskom výcviku a dať im tak možnosť v prípade potreby bez ťažkostí stať si po bok našej armády, čiže má ich urobiť dobrými vojakmi aj bez vojenskej uniformy. Hlinkova mládež zase od malička má vychovávať našu mládež, budúcnosť nášho národa, v duchu vojenskom a od istého veku aj prakticky v predvojenskom výcviku. Okrem toho má sdružoväť všetkých Slovákov dobrej vôle, oddaných slovenskému štátu bez ohľadu na ich vierovyznanie. Týmto sa má zabezpečiť pre národ vedľa slovenskej armády ochrana. Obe tieto organizácie majú byť zárukou krajšej slovenskej národnej budúcnosti.

Minulosť slovenská, ako je známe, bola po stáročia chmúrna, čoho príčinou bolo, že Slováci nemali dosť sily, aby našli spojivo, ktoré by ich sjednotilo. Nemali dosť sily k tomu, aby vo svojom konaní boli dôslední a presní, nadovšetko však národne hrdí a uvedomelí. Teda chýbalo im všetko, čo musí byť nevyhnutnými vlastnosťami každého dobrého vojaka a dobrého národovca. Hlinkova garda nevznikla z vôle niektorých jednotlivcov. Vyrástla ona z tradície národnej, majúc svoje korene v niekdajšej perzekvovanej podobrane, ktorá nepriateľom nášho národného ideálu nahnala veľa strachu.

Dnešná Hlinkova garda má byť tiež postrachom všetkých neprajníkov našich,

ktorí chcú u nás vyvolať rozbroje, ktorí chcú prekaziť zdravý vývoj našich vecí a tým privolať zrútenie všetkého, čo po stáročia náš národ pod vedením známych vodcov a mnohých neznámych, zabudnutých hrdinov vydobíjal a čo sa mu nakoniec podarilo aj vydobiť.

Náš národ žije na takom mieste Europy, na ktorom od vekov sa križovaly rozličné, mnoho ráz aj protikladné záujmy, na mieste, na ktorom sa dialy mnoho ráz aj dlhotrvajúce, krvavé vojny. Hoci jako silné boly búrky minulých storočí, slovenský národ, aj keď pomerne malý, zničiť a vyhubiť nemohly, lebo svoje korene zapustil hlboko do zeme, ktorá bola jeho vlasťou. A je isté, že naša historická vlasť je podobnou križovatkou aj dnes, a ňou bude aj v budúcnosti. Aj keď teraz nemáme v prítomnej dobe presný rozhľad o dnešných dejinných udalostiach, nakoľko nemáme od nich určitý odstup, potrebný k vykrištalizovaniu presných predstáv o veciach, ktorých svedkami, i keď do istej miery nevedomí, ale predsa len sme. Teda, ak dnes žijeme za okolností podobných okolnostiam minulým, musíme dať nášmu národu do ruky spoľahlivú a silnú zbraň, aby sa v prítomnosti a budúcnosti za pomoci božej vyvaroval chýb, ktoré mu vtedy nedovolily postaviť sa na vlastné nohy.

Niekdajšia rodobrana, akýsi predvoj dnešnej Hlinkovej gardy, dokázala, že má predpoklady k vytrvalému pochodu za vytýčeným cieľom, keď slovenskí rodobranci bez bázne a strachu sami si opreli o prsia bodáky cudzích četníkov, nestarajúc sa o svet, o svoje životy, nakoľko sa jednalo o záujmy ich vlasti, a ich národnej veci. Ale dokázala svoju oddanosť aj Hlinkova garda, keď za útleho detstva slovenského štátu dobrovoľne sa ponáhľala na napadnuté výchovné hranice, aby ochránila otcovskú dedovizeň. Boly to, pravda, časy polorevolučné, ale vtedy sa najlepšie ukázalo, kto naozaj miluje svoj národ a svoju vlasť.

Dnes, chvála Bohu, odpadá nám už bojovať, lebo slovenský štát, o ktorom naši bratia v minulosti ani snívať netrúfali, stal sa zo slovenskej národnej vôle a rozhodujúcej pomoci veľkonemeckej ríše skutočnosťou. Dnes nastáva obdobie budovateľskej práce. Za časov, keď sa bojovalo

o víťazstvo, úzkostlive obstáli naši národní bojovníci v boji, aby sa k tvorivej práci nedostali ľudia, ktorí sú zakuklenými nepriateľmi ich idejí. Ak to platilo v minulosti, keď ešte vlastne nešlo o presne vymedzený ideál, práve tak, ba ešte viac to platí dnes a bude platiť aj v budúcnosti.

Ak niekto stavia budovu, nemôže dovoliť, aby sa mu do roboty plietli zlomyseľníci, ktorí, kým sa on odvráti, rozbúrali by za chvíľu všetko, čo on krvopotným úsilým si vedel vytvoriť. Zdalo by sa, že tieto moje slová akoby azda vyvieraly z dajakého pesimizmu. Ale to nie je pravda. Skutočnosť nás každodenne presvedčuje, že nesmieme sa dívať na veci len cez ružové okuliare. Ba naopak. Musíme byť nanajvýš kritickí, práve voči sebe, ak chceme udržať to, čo máme. Nesmieme sa dať zaslepiť zdanlivým stavom vecí, ako sa ony javia navonok. Príkladom - toho je veľkonemecká ríša, ktorá hoci ju môžeme smelo nazývať ideálnou, predsa s prísnou obozretnosťou reálne posudzuje všetky domáce zjavy.

Ak dnes s obdivom hľadíme na polovojenské organizácie veľkonemeckej ríše, musíme si uvedomiť, že vysoké niveau, na ktoré sa oni dopracovali, dosiahnuté bolo bezohľadným postupom proti všetkým tým, čo sa hocijakým spôsobom postavili do cesty novému, rodiacemu sa svetu. A keď uvážime, že tie organizácie urobily z národa nemeckého, rozbitého kedysi na strany, ako aj slovenský národ bol v minulosti, národ jednotný a silný, ktorý budí ú každého - ešte aj u nepriateľa - rešpekt, ak si uvážime, že práve tieto organizácie umožnily skvelému nemeckému národne-socialistickému vedeniu vytvoriť najlepšiu, najsilnejšiu armádu sveta, ktorá je priamo zázračná, musíme si z toho vyvodiť príslušné dôsledky aj pre pomery naše.

Na mnohých miestach sa u nás zdôrazňovalo, že náš štát organizujeme podľa vzoru veľkonemeckej ríše. Ak teda tieto slová majú byť aj hmatateľnou stopou, ak nemajú byť iba krásnym ideálom, ktorý sa rozplynie vo vzduchu, ani keby nikdy nebol býval, musíme postupovať presne podľa toho, ako postupovali príslušní činitelia nemeckí, keď boli oni so svojou prácou v začiatkoch. To znamená, že musíme Hlinkovu gardu a Hlinkovu mládež, ktoré

sa svojím poslaním rovnajú spomenutým polovojenským organizáciám veľkonemeckým, organizovať podľa bezpečného a vyskúšaného receptu nemeckého. A ak stále zdôrazňujeme predpoklady ideálnej armády, nesmieme zabúdať, že polovojenské organizácie musia sa s armádou vzájomne doplňovať.

Spomenuté organizácie urobily nemecký národ sebavedomým, ktorý vie, čo chce, a ktorý silou svojej vypestovanej vôle a svojej jednoty svoj plán aj prevedie. U nás sa tiež zdôraznilo, že sú tu všetky predpoklady pre ideálny stav. K ideálnemu stavu dôjsť možno zas len tak, ak sa postupuje kamarátsky a po vojensky, ale nemilosrdne proti vnútorným nepriateľom.

Prvým predpokladom, aby takáto organizácia mohla s úspechom plniť vymedzené úlohy je, že musí mať veliteľov, ktorých celá minulosť a osobnosť je zárukou, že nekompromisne budú hájiť záujmy národa a štátu. Ak osvedčený člen Hlinkovej gardy, alebo Hlinkovej mládeže vidí, že ho má viesť človek, ktorý s ideou, akú vlastne celá organizácia stelesňuje, nič spoločného nemá, ba čo viac, pred tým bol zásadným odporcom celej myšlienky, musí to v ňom vzbudzovať nechuť, aj keď to navonok na javo nedáva. Ale tým potom trpí celá organizácia, lebo je to krajná irónia a zneuctenie toho, za čo naši martýri krvácali a za čo naši najlepší po stáročia bojovali a umierali.

Tu si musí každý pokladať za česť a vyznamenanie, že môže byť členom niektorej z našich polovojenských organizácií. Preto musí tu byť poriadok, aby celá práca v Hlinkovej garde a v Hlinkovej mládeži nevyzerala ako experimentovanie.

Veľkonemecká ríša, ako vieme, dáva slovenskému štátu ochranu, ale bez vlastnej vnútornej sily ani táto ochrana by nám nepomohla. Verím, (vrava) že navrhovatelia tohto zákona boli vedení tými istými ideami a sledovali jedine blaho slovenského národa. Preto tento návrh zákona srdečne vítam a s najpospolnejším svedomím budem zaň hlasovať. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní): Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Dr. Huťka.

Zpravodajcia Dr. Huťka: Zriekam sa slova.

Predseda Dr. Sokol: Pán zpravodajca zriekol sa záverečného slova, preto nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má päť dielov, 27 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej päť dielmi, 27 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, pech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa odseku 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona o Hlinkovej garde a Hlinkovej mládeži.

Zpravodajca je pán poslanec Dr. Hutka. Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca: Dr. Huťka: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní. (Poslanec Hancko: Na stráž!)

Týmto je vybavený druhý bod programu.                      Predseda Dr. Sokol (zvoní): Nasleduje tretí bod, ktorým je:

3. Zpráva národohospodárskeho a ústavno-právneho výboru o vládnom ná-

vrhu zákona o zákaze trojpoľného hospodárenia.

Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Ján Petrovič a za výbor ustavno-právny pán poslanec Dr. Miloš Vančo.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Petrovičovi.

Zpravodajca Petrovič:

Slávny Snem!

V poddanstve museli ľudia obrábať pozemky podľa trojpoľného hospodárenia, lebo tak rozkazoval pán. V tejto dobe to bol moderný spôsob obrábania pôdy. Pri poddanskom oddelení pozemkov v roku 1871 sa trojpoľné hospodárenie aj naďalej zachovalo na základe tradície. Takto kázala tiež účelnosť, lebo malé parcelky, ktoré boly vydelené bývalým urbárnikom, nedaly sa obrábať bez poškodenia suseda, Tento systém začali jednotlivci porušovať, následkom čoho vznikly spory a nepokoje, V dôsledku týchto sporov došlo k vydaniu zákonného článku XII z roku 1894 o poľnom hospodárstve a poľnej polícii.

Predložený vládny návrh zákona o zákaze trojpoľného hospodárenia mení niektoré predpisy zákonného článku XII z roku 1894. Tento zákon by sa mal celý prepracovať, aby vyhovoval dnešným pomerom. Ide o veľmi dôležité predpisy, ktoré budú hlboko zasahovať do nášho poľného hospodárstva, preto potrvá to pravdepodobne dlhší čas, kým sa dospeje k tejto celkovej novelizácii. S úpravou predpisov o trojpoľnom hospodárení však nemožno čakať.

Prastarý spôsob trojpoľného hospodárenia zachoval sa ešte doteraz najmä vo východných a severovýchodných krajoch nášho štátu. Tu sa ešte vždy zasieva orná pôda v obci podľa jednotného plánu, a to v troch oddieloch, z ktorých do jedného zaseje sa ozimina, do druhého jarina a tretí zostane úhorom. Osevný plán sa každým rokom premieňa podľa jednotlivých honov. Týmto spôsobom sa umožňuje aj spoločná pastva dobytka, najmä v tých obciach, v ktorých chovatelia dobytka nemajú dostatočných pastvín. V niektorých obciach toto hospodárenie je aj viacpoľné, najobvyklejšia forma je však trojpoľná.

Keď nadobudol platnosť zákonný člá-

nok XII z roku 1894, maly obecné predstavenstvá tých obcí, kde sa trojpoľne hospodárilo, do troch mesiacov uverejniť vyhlášku ministerstva orby číslo 48. 000 z roku 1894, podľa ktorej boli vyzvaní záujemci, aby sa dostavili na valné shromaždenie, na ktorom sa malo rozhodovať, či si podržia systém trojpoľného hospodárenia, alebo nie. Na schôdzke mal predsedať hlavný slúžny. Keď za ponechanie trojpoľného hospodárstva hlasovalo toľko záujemcov, aby súhrn ich majetkovej plochy bol väčší, ako 2/3 celého chotára, trojpoľné hospodárenie bolo ponechané v obci aj naďalej v platnosti. Podľa § 4 tohto zákona po šiestich rokoch desatina majiteľov mohla žiadať zastaviť tento spôsob hospodárenia. Na základe takejto žiadosti okresný úrad mal svolať majiteľov pozemkov na valné shromaždenie, aby znovu rozhodovali o spôsobe hospodárenia v obcí.

Ďalší administratívny postup, ktorý vyplýva z predpisov tohto zákona, je tak ne-

snadný a zdĺhavý, že nebolo by možné a ani za terajších pomerov nie je možné podľa neho správne a účelne pokračovať Prichodí tu do úvahy najmä fakt, že zainteresovaní majitelia majú na valnom shromaždení hlasovať podľa veľkosti pomeru majetku. K tomu by bolo potrebné všade sostaviť správne hlasovacie soznamy. K sostaveniu takýchto soznamov potrebné sú výpisy z pozemkových kníh a katastrálnych hárkov. Tieto zadovážiť v krátkom čase nie je možné, lebo je to spojené s väčšou prácou, ktorú by majitelia museli sami vykonávať. Pozemkové knihy takéto výpisy ex offo nevydávajú. K tomu treba ešte poznamenať, že máme mnoho urbárskych spolumajiteľských útvarov, preto prichodia do úvahy aj segregačné listiny, čiže spisy a doklady, zhotovené a vydané pri urbárskej majetkovej úprave. Prichodia do úvahy aj smluvy, sjednané s kompossesormi. Všetky tieto staré listiny sú u krajských súdov. Krajské súdy ich

nevydajú do rúk záujemníkov, dovolia im iba urobiť z nich výpisy. Z toho všetkého je jasné, že sostaveníe správnych hlasovacích soznamov naráža na veľké ťažkosti. Na valných shromaždeniaoh mohlo by sa hlasovať iba podľa hláv, čo je protizákonné. Okrem toho treba podotknúť, že príslušní majitelia pozemkov, buď z neznalosti tohto predpisu zákona, alebo z obavy

pred ostatnými spoluobčanmi nepoužívajú zákonom im danú možnosť na zrušenie zastaralého systému trojpoľného hospodárenia.

Toto všetko prikazuje zrušiť ochranu tohto systému, čo sa deje predloženým návrhom zákona.

Paragraf 1 návrhu zákona trojpoľné hospodárenie zakazuje. Tento zákaz je však len zásadný, lebo majitelia pozemkov, obrábaných podľa spomenutého spôsobu, môžu do troch mesiacov od účinnosti nového zákona požiadať príslušný župný úrad o ďalšie ponechanie trojpoľného hospodárenia. Tým je daná možnosť obciam, v ktorých je potrebný tento spôsob hospodárstva, aby sa o jeho ponechanie predpísaným spôsobom uchádzaly.

Podľa § 2 návrhu zákona sa spoločné pasenie na úhoroch a strniskách zakazuje a pripúšťa sa len na pastviskách spoločných alebo obecných, ktoré sú trvale určené a upravené na pastviny.

Vládnym návrhom sa docieľuje, aby sa poľnohospodárske pozemky obrábaly tak, ako to predpisuje vyhláška najvyššieho úradu hospodárskeho, číslo 226 z roku 1939 Sl. z., ktorá je platná na základe nariadenia s mocou zákona.

Návrh zákona núti i majiteľov urbárskych a podobných pašienok, aby sa orga" nizovalí podľa zákonného článku X z roku 1913. Správa takýchto pasienok je pravidelná a omnoho ľahšia, ako bez tejto organizácie.

Národohospodársky výbor na zasadnutí 26. júna prerokoval osnovu zákona o zákaze trojpoľného hospodárenia a odporúča Snemu, aby ju v predloženom znení uzákonil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavno-právny pánu poslancovi Dr. Vančovi.

Zpravodajca Dr. Vančo:

Ctený Snem!

Trojpoľné obhospodarovanie oráčin pochodí z dávnych časov, keď sa hospodárilo extenzívne a nebolo príčiny hospodáriť intenzívne. Dnes, pri nedostatku ornej pôdy a pri rozmnožovaní sa obyvateľstva hospodárenie musí sa stupňovať spôsobom intenzívnym a Všetko, čo pozostalo z dáv-

nych čias ako forma extenzívneho hospodárenia, musí zaniknúť.

Z časov urbáru ešte v niektorých krajoch nášho štátu hospodári sa trojpoľným hospodárením a to podľa dôvodovej zprávy vládneho návrhu až na 40. 000 hektároch. Toto je stav aj právne, aj hospodársky, ale najmä politicky dnes celkom nemožný.

Dnes obmedzujeme slobodu pri nadobúdaní a pri držbe poľnohospodárskych nehnuteľností v záujme zintenzívnenia hospodárstva. Nato sme vyniesli zákon číslo 46 z roku 1940 Sl. z. o pozemkovej reforme. Dnes pracujeme veľkým úradným a poloúradným aparátom a veľkými štátnymi a inými verejnými obeťami, aby sme výnosnosť svojej pôdy zvýšili. Dnes otázka chleba a dostatok potravy je osudové rozhodujúcim faktorom. A tak dnes, keď pristupujeme k odstráneniu trojpoľného hospodárenia, skoro by som povedal, že chytili sme sa do pálčivej potreby, ktorá je nič nie menej vážna, ako bol ktorýkoľvek súrny návrh zákona už či štátoprávneho alebo politického významu, ktorý sme na tomto Sneme od prvého zasadania počnúc vybavovali.

Tam išlo o štátoprávne zriadenie alebo o úpravu politického vývinu, čo všetko prípadne netrpelo odkladu. No, dnes netrpí odkladu nič, ale doslovne nič, čo nám na území nášho štátu hospodársku prosperitu, už či zastaralým spôsobom hospodárenia, alebo právnymi formálnymi prežitkami podlamuje, prípadne znemožňuje.

Takýto prežitok je trojpoľné hospodárenie a to tak v ohľade hospodárskom ako aj právnom.

Trojpoľné hospodárenie vzniklo z akéhosi dávneho spôsobu kolektívneho obhospodarovania jednotlivých čiastok chotárnych. Zákonný článok XII z roku 1894 troppoľné hospodárenie prípustným uznal, ale len tam, kde podľa počtu a pomeru majetku dvojtretinová väčšina sa usniesla, že tento spôsob obhospodarovania, vtedy ešte jestvujúci, aj ďalej si podrží. Takéto usnesenie patrilo pod schválenie minucipálne a vzťahovať sa mohlo len na extravilán, ktorý bol v nekomasovaných chotároch alebo v nekomasovaných čiastkach chotára, alebo bol síce v chotári komasovanom, no, bol vydelený vo viace-

rých honoch. Konečne, keď sa vzťahoval na také drobné lúky, ktoré nemohly byť na pastviny osobitne upotrebované. Takéto usnesenie pri spomenutej vrchnostenskej kontrole bolo pre všetkých spoluinteresovaných majiteľov chotárnych záväzné. Valné shromaždenie majiteľov ustálilo spôsoby, podľa ktorých možno oráčiny obsievať, obsev zamieňať a podľa ktorých bolo možno lúky, strniská, úhory na pastviny používať.

Zrejme, že už roku 1894 tento zákon pripúšťal trojpoľné hospodárenie len preto, že ľudia boli na to navyknutí, a že takýmto spôsobom mala byť pastvina zabezpečená na 1/3 chotárnej plochy.

Paragraf 3 spomenutého zákona určil výnimky, to jest, že do trojpoľného hospodárenia nemožno nútiť vlastníkov osobitných majerov, taktiež v komasovaných chotároch vlastníkov, ktorým patria osobitne vydelené kusy, taktiež vlastníkov ohradených, alebo viničom vysadených pozemkov.

Paragraf 4 spomenutého zákona určil povinné periody trojpoľného hospodá-. renia na 6 rokov a povolil, že podľa plochy interesovaní vlastníci - vlastne už i len 1/10 z nich - oprávnení sú po šiestich rokoch žiadať zrušenie trojpoľného hospodárenia.

Dôvodová zpráva vládneho návrhu poukazuje, že i keď len 1/10 pôdy mohla žiadať zrušenie trojpoľného hospodárenia, predsa ľudia z vrodenej konzervatívnosti alebo z obavy pred spoluobčanmi neveľmi používali tohto práva a nežiadali zrušovanie trojpoľného hospodárenia.

Keď dnes terajší politický a hospodársky vývin nás nachodí ešte vždy na 40. 000 hektároch ornej pôdy v tomto isteže zastaralom spôsobe obhospodarovania, tak je verejným záujmom túto, či hospodársky, či právne, či politicky prežitú formu hospodárenia ex lege zrušiť.

Toto sa robí prítomným zákonom.

Ponecháva sa možnosť výnimky, lebo podľa § 3 prítomného návrhu, kde to miestne a polohové pomery nevyhnutne vyžadujú, môže pôda ležať úhorom. Ale musí byť na to povolenie župného úradu, teda v každom konkrétnom prípade musí tu byť odôvodnená žiadosť a úradná kontrola v spôsobe úradného povolenia. Aj tu úhor prípustný bude vlastne len vtedy,

keď to miestne pomery nevyhnuteľným robia. No, odporúča sa aj takýto, nevyhnuteľný úhor povoľovať a trpieť len pod podmienkou, že bude to košarovaním alebo iným spôsobom pripravované najmä pod oziminu.

Vznikly obavy, či je odôvodnené v tomto ohľade uplatňovať krajnú rigoróznost, to jest keď hospodár z akejkoľvek príčiny nebude môcť svoju roľu riadne obhospodarovať a bude nútený prípadne niektorú odľahlú čiastku svojho poľa nechať na úhor či už pre nedostatok trusu, alebo pre prípadné komunikačné ťažkosti, alebo pre iné závažné príčiny, či bude musieť teda si na to žiadať vždy vrchnostenské povolenie a to pod následkami prípadnej trestnej sankcie. Táto námietka je podstatná a v konkrétnych prípadoch môže byť veľmi odôvodnená. No, jednako dnes prichodí sa nám stavať na stanovisko, že každá piaď úrodnej pôdy je nám tak významná, že nijakú polovičatosť, alebo neurčitosť v tomto ohľade pripustiť nemožno. Dnes náš pospolitý národ aj na dedine vie čítať, písať. Keď sa mu vec vysvetlí, pochopí to. Rigoróznost' v tomto ohľade neškodí vo všeobecnosti, naopak upevňuje ducha a povzbudzuje ľudí, aby snaživejší a usilovnejší kontrolovali menej usilovných a menej dbalých spoluobčanov. Ostatne celkom je možné, že také výnimočné prípady, keď konečne niektoré parcely musely ostat úhorom, môžu sa v každej obci súhrnne vykázať a na kontrolovanie veci župnému úradu predostrieť. Nebude škodiť ani našim obecným predstavenstvám, keď si takúto kontrolu každý rok vo svojom chotári budú musieť urobiť a nebude škodiť ani naším župným úradom, keď si takéto výkazy každý rok budú musieť prekontrolovať, preštudovať a prípadne dočasným povolením aj vybaviť. Dá im to podnet, aby sa postaraly na budúce, žeby v našich obciach bez krajnej potreby úhory neostávaly.

I keď § 5 prítomného návrhu pre zanedbávanie povinností podľa § 3 ustanovuje trestné sankcie, vzťahuje sa to skôr na zanedbávanie pri dostatočnej oračke a pri zanedbávaní odplevelovania, teda pri zanedbávaní ničenia buriny. Niet pochyby, že de jure vzťahuje sa to aj na zanedbávanie pri prihlasovaní úhorov, no, v tomto ohľade budú musieť mať naše administratívne vrchnosti primerané porozumenie, lebo ide

tu o inštitúciu výchovnej povahy a nielen o inštitúciu hospodárskeho efektu. A tak správne bude pokračovať len taký župný úrad, ktorý túto vec s primeraným pochopením si vezme do evidencie a v tomto smysle bude ochotný inštruovať svoje exekutívne orgány a nie ten, ktorý v tomto ohľade bude sa zapodievať len oznamovaním priestupkov.

Menom ústavno-právneho výboru navrhujem tento návrh zákona prijať.

Pri tejto príležitosti dovoľujem si ešte niekoľko slovami odporúčať ctenému Snemu vytlačenú rezolúciu práve pre jej význam.

Nestačí právnymi príkazmi teda formálnymi pravidlami nútiť ľudí na dokonalejšie spôsoby hospodárenia. Nestačí ornú pôdu len normálnym spôsobom obrábať, ale potrebné je všímať si celý chotár Nestačí, keď aj väčšina hospodárov svoje role čo najintenzívnejšie obrába, teda dôkladne hnojí, dôkladne preoráva, čisté semeno vysieva prípadne proti škodlivým rastlinám aj dostatočne bráni. Potrebné je, aby aj ostatní hospodári v chotári všetky svoje parcely z buriny čistili a tým rozširovanie takýchto škodlivých rastlín zamedzovali. Rezolúcia v tomto ohľade obšírne dôvodí. Tu dovolil by som si poukázať, že bude treba, aby naša vláda si vyžiadala intenzívnu a bezpodmienečnú spoluprácu všetkých našich kultúrnych ustanovizní, najmä na dedinách. Nestačí nám chodiť na dediny rečnit o politických veciach. Ba dnes nestačí nám hovoriť len o národných veciach, ba nestačí nám hovoriť len o všeobecne kultúrnych veciach, dnes nám treba na dedine hovoriť o tom, z čoho žije dedina a z čoho žije teda celý národ, z čoho sa udržiava celý náš štát.

Sú to otázky všeobecne hospodárske, ale sú to potom aj otázky konkrétnych hospodárskych požiadavôk. Všetci naši kultúrni činitelia na dedine budú musieť vysvetliť pospolitému národu, prečo nesmú a nemôžu byť úhory a to najmä nie prielohové (pasienkové) úhory. Budú musieť vy-svetliť, že ohnica, kúkoľ a iná podobná burina po našich chotároch, je vlastne nám na ostudu. Bude treba vysvetliť, že skálim, hložinou, tŕnim strakaté naše, polia sú vlastne svedectvam našej duševnej aj majetkovej chudoby. Bude treba vysvetliť, že na jednej strane mať zlé cesty, t. j. cesty bahnité, rozvozené a mať vedľa takýchto

ciest parcely skálim posiate, je svedectvom našej hospodárskej nevyspelosti, národnej a politickej nedbalosti. Bude treba vysvetliť, že mať v obci nezamestnaných, alebo vôbec spomínať nezamestnaných v obci a nemať v poriadku celý chotár a to nielen role, ale aj lúky, pasienky, nevysadené stráne, to všetko je dôkazom našej organizačnej a hospodárskej neschopnosti.

Neuvádzam konkrétne názvy tých organizácií, ktoré by sa v tomto ohľade maly prichytiť iniciatívy na dedinách a v našich mestečkách. Slovo jednotlivca v takýchto veciach je cenné, no ľahko zapadne. Tu sú povolané prvé slovo viesť, propagačnú prácu organizovať, ale aj dobrým príkladom slúžiť organizácie mohutné, ba prípadne čo najmohutnejšie. Týmto ináč získaly by si len na dobrom mene a na vážnosti a poslúžily by aj chudobnej pospolitosti, teda v prvom rade nezamestnaným, ktorí by dostali prácu a obživu. Poslúžili by aj majiteľovi pôdy, ktorého by prinútily z pôdy získať značnejší výťažok, ako bol doterajší poslúžily by národu, lebo takýmto spôsobom národný dôchodok by sa zlepšoval a zvyšoval a poslúžily by aj štátu, lebo takýmto spôsobom aj hospodárska aj finančná nosnosť nášho štátu by sa zvýšila.

Odporúčam prijať aj túto rezolúciu. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Žiadam prečítať pozmeňovací návrh. I. tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

Návrh poslanca Ondreja Germušku a spoločníkov na zmenu § 2 osnovy zákona o zákaze trojpoľného hospodárenia.

"Navrhujeme, aby § 2 znel takto:

Odsek 1. Spoločné pasenie na úhoroch a strniskách sa zakazuje a je dovolené len na pastvinách spoločných alebo obecných, ktoré sú trvale určené a upravené ako pastviny.

Odsek 2. Kde takýchto pastvín niet, alebo ich výmera nestačí, ich potrebu, rozsah a miesto určí príslušný župný úrad. Majitelia týchto pastvín musia sa organizovať podľa zák. čl. X/1913. "

V Bratislave 3. júla 1940. Podpísaní sú: Germuška, Schwarz, Slameň, Dr. Tvrdý, Dr. Ferenčík.

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci Petrovič a Dr. Vančo. Žiadam ich, aby sa vyslovili hlavne o tom, či s navrhovanou zmenou súhlasia.

Zpravodajca Petrovič: Súhlasím.

Zpravodajca Dr. Vančo: Súhlasím.

Predseda Dr. Sokol:

Zistujem, že páni zpravodajcovia s navrhovanou zmenou súhlasia.

Budenie hlasovať.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 7 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Keďže bol podaný pozmeňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o pozmeňovacom návrhu poslanca Germušku a spoločníkov a potom, ak by sa pozmeňovací návrh prijal o ďalšej čiastke osnovy podľa zpráv výborových. Ak však pozmeňovací návrh bude zamietnutý, o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s pozmeňovacím návrhom poslanca Germušku a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pozmeňovací návrh prijal.

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona a s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. ) Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových so zmenou § 2.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 3. Druhé hlasovanie o osnove zákona o zákaze trojpoľného hospodárenia.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Petrovič a Dr. Vančo.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Petrovič: Nie sú.

Zpravodajca Dr. Vančo: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Napokon hlasujeme o rezolúcií, ktorá nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje.

Týmto je vybavený tretí bod programu.

Upozorňujem pánov poslancov, menovite z vidieku, aby neodchádzali, lebo v zasadnutí budeme pokračovať ešte aj popoludní. Ináč by som musel svolať plenárne zasadnutie Snemu ešte aj na budúci týždeň.

Nasleduje 4. bod, ktorým je:

4. Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o ochrane nájomníkov.

Zpravodajcom za výbor sociálny a zdravotný je pán poslanec Jozef Drobný a za výbor ústavno-právny pán poslanec Dr. František Orlický.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor sociálny a zdravotný pánu poslancovi Drobnému.

Zpravodajca Drobný:

Slávny Snem! Sociálny program v našom štáte nemohol byť ešte uskutočnený v rozsahu, ako je to v programe nás všetkých, ktorí chceme vytvoriť z tohto štátu domov taký, ktorý nebude poznať chudobného, trpiaceho v nedostatkoch prostriedkov, potrebných k ľudskému životu.

Kým sa tento program v celej svojej šírke uskutoční, musíme pomáhať chudobe tam, kde je to len možné v rámci našich prostriedkov.

I predmetná osnova, o ktorej sociálny a zdravotný výbor rokoval spolu s ústavnoprávnym výborom 26. júna tohto roku, slúži sociálnemu programu. Táto osnova má chrániť chudobné rodiny, ktorým osud ne-

doprial, aby sa mohly nasťahovať do bytov lepších, modernejších, ale musia sa uspokojiť s jednoizbovými bytmi v starých domoch.

Keďže osnova sleduje cieľ chrániť sociálne slabých, sociálny a zdravotný výbor navrhuje predloženú osnovu so zmenami už prevedenými prijať.

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavno-právny pánu poslancovi Dr. Orlickému.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Ochrana nájomníkov od jej zavedenia prešla rôznymi vývojovými fázami, ktoré sa vyznačovaly tým, že sa rozsah ochrany stále zužoval. V svojej poslednej úprave vzťahovala sa ochrana len na jednoizbové alebo menšie byty, na miestnosti, ktoré majú povahu malých prevodzovní, ak boly prenajaté pred 1. májom 1924 terajšiemu nájomníkovi. Pripravovaný zákon chce túto ochranu predĺžiť a má sa vzťahovať na byty a miestnosti práve spomenuté, ktoré boly prenajaté pred 1. januárom 1940, teda je zlepšením ochrany proti dosavádnemu stavu práve v prospech sociálne najslabších vrstiev národa.

Ústavno-právny výbor rokoval o tomto vládnom návrhu zákona na zasadnutí 26. júna 1940 a uznal za správne, že sa má ochrana nájomníkov s niektorými zmenami predĺžiť do 31. decembra 1941, lebo dnešné mimoriadne pomery a nezapierateľný vzostupný pohyb cien niektorých životných potrieb nám prikazuje, aby sa nepripúšťala úplná voľnosť pri výpovedi nájomných smlúv jednoizbových a menších bytov a malých živnostenských prevodzovní a možnosť zvyšovania nájomného, lebo by sa nepriaznivo dotkly sociálne najslabších vrstiev.

Pri úprave textu vynechal výbor v ods. 1, § 1 slová,, ale podnájomnú", čo prakticky znamená, že u podnájomnej smluvy riadi sa vypovediteľnosť ustanoveniami súkromného práva o výpovedi podnájomných smlúv. Stačí dodržanie výpovednej lehoty a netreba preukázať dôležité dôvody uvedené v § 1 vládneho návrhu.

Podnájom sa vzťahoval vo väčšine prípadov na zariadené izby; u týchto je odôvodnená voľnosť výpovedi podnájomného

pomeru tým, že by nebolo spravodlivé, aby vlastník nábytku a nájomca bytu nemal možnosť disponovať s bytom, daným do podnájmu a svojím nábytkom a bol nútený trpieť podnájomníka, u ktorého sa nevyskytuje síce dôležitý dôvod podľa § 1, ale má iné dôvody netrpieť ďalej podnájomníka.

Litera a), odseku 2, § 1 bola tak doplnená, že výzva na zaplatenie nájomného má sa diať doporučeným listom. Litera b) tohože odseku ale tak, že za dôležitý dôvod sa považuje aj to, keď bol odsúdený člen domácnosti nájomníka pre trestný čin tam označený, hoci bol spáchaný len na členovi domácnosti prenajímateľa. Za dôležitý dôvod sa považuje odsúdenie pre trestný čin proti bezpečnosti. Toto doplnenie javí sa byť potrebným preto, lebo nielen od nájomníka, ale aj od členov jeho domácnosti sa právom požaduje, aby sa vystríhali takých skutkov, ktoré znemožňujú dobré spolunažívanie v dome. I slovné urážky boly často takej povahy, že ústavno-právny výbor nútený bol prijať každé odsúdenie pre trestný čin proti bezpečnosti eti, teda i slovné urážky za dôležitý dôvod k výpovedi nájomnej smluvy. Odchýlil sa teda v tomto smere od dosavádneho platného právneho stavu.

Ochrana nájomníkov v rozsahu, ako ho určuje upravený text vládneho návrhu je odôvodnená, preto ústavno-právny výbor navrhuje, aby slávny Snem osnovu prijal. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní): K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má tri diely, 20 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky? (Námietky neboly. ) Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej troma dielmi, 20 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 4. Druhé hlasovanie o osnove zákona o ochrane nájomníkov.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Drobný a Dr. Orlický.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický:

Navrhujem, aby z ustanovenia, uvedeneho pod lit. f), ods. 2, § 1 vynechaná bola čiastka, ktorá sa začína slovami "toto ustanovenie možno... " atď. a končí slovami "... spôsobuje pohoršenie v byte", ktorá sa nedopatrením dostala do textu, lebo nebola ani výbormi schválená a prijatá.

Predseda Dr. Sokol:

Pán zpravodajca za výbor ústavnoprávny Dr. Orlický navrhuje, aby z ustanovenia uvedeného pod lit. f) ods. 2, § 1 vynechaná bola čiastka, ktorá sa začína slovami "toto ustanovenie možno obdobne" atď. a končí slovami "spôsobuje pohoršenie v byte".

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom s opravou ako ju navrhuje pán zpravodajca, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Týmto je vybavený 4. bod programu. Nasleduje 5. bod, ktorým je:

5. Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o povinnom vyberaní obslužného.

Zpravodajcom za výbor sociálny a zdravotný je pán poslanec Tido Gašpar a za výbor ústavno-právny pán poslanec Dr. František Orlický.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor sociálny a zdravotný pánu poslancovi Gašparovi.

Zpravodajca Gašpar:

Slávny Snem!

Predložený návrh zákona znamená zákonnú úpravu vyberania obslužného, ako obligatórnej platby. Je to hodnotný príspevok k usporiadaniu pomeru medzi hosťom a hostinským, ako i medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Najmä pre zlepšenie sociálneho postavenia personálu hostinských a výčapníckych podnikov, ďalej liečebných ústavov, v kúpeľoch znamená zákonná úprava vyberania obslužného potešiteľný pokrok. Vývinom sociálnych problémov stalo sa čoraz naliehavejším, aby služobné požitky zamestnancov V hostinskom obore boly zákonne upravené. Tejto otázke, ktorú väčšina západných štátov už kladne vyriešila, nemohol sa vyhnúť ani slovenský štát, ktorý nielen pre svoje prírodné bohatstvo má eminentný záujem na dokonalom vybudovaní cudzineckého ruchu, ale i svojím sociálnym zmierením usiluje sa v modernom smysle na každom poli zaisťovať zaslúženú odmenu práce.

Jedným z podstatných opatrení v tomto smere je i predložený vládny návrh zákona. Neznamená síce definitívne riešenie otázky pevného platu hostinského zamestnanectva. To predbežne ponecháva ešte za predmet ďalšieho rokovania zainteresovaných strán. No, zákonne ustaľuje povinné vyberanie toho, čo tvorí podstatnú časť zamestnancových príjmov a čo odlišne od dosavádnych pomenovaní správne nazýva obslužným. Predtým, ako vieme, volalo sa to " prepitným". Ešte dávnejšie, možná že v tradícii frivolných zábav francúzskeho kráľovského dvora menovalo sa to,, díškréciou". Táto,, diškrécia" bola vlastne úplatkom za mlčanlivosť a prepitné bolo podobné almužnej, ktorú hosť dával dobrovoľne alebo nedával podľa toho, či bol povahy štedrej alebo takzvanej skupáňskej. (Poslanec Šalát: Či bol pán?) Dnes v duchu správneho uplatňovania zásady, že "hoden je robotník svojej pláce" i tu teda, odlišne od doterajších anachronizmov, potrebné je pozerať sa na prácu čašníckeho personálu, ako na výkon, ktorým slúžia blížnym i verejného záujmu a za ktorý majú nárok na zákonitú odmenu. V tomto smysle predložený návrh zákonne ustaľuje teda platenie odmeny zamestnancov v podobe obslužného ako povinnú platbu.

Sociálny a zdravotný výbor, za ktorý mám česť hovoriť, podrobil túto vládnu osnovu na spoločnom zasadaní s ústavnoprávnym výborom podrobnému rozboru. Privítal a ocenil v nej snahu upraviť túto otázku tak, aby vyhovela jednak záujmom zamestnancov a zamestnávateľov, ako i záujmu verejného, záujmu hostí a potrebám nášho cudzineckého ruchu. Táto otázka pýtala sa riešiť. Vieme, že od roku 1922 bol síce už i u nás zavedený 10% systém prepitného, ale to bola len dohoda dobrovoľná, ktorá znela na 2 roky a nebola potom predĺžená. V skutočnosti, na ktorú poukazuje dôvodová zpráva, vyzeralo to doteraz tak, že zamestnávateľ vo väčšine prípadov síce vyberal "prepitné", ale ponechával si z neho určitú časť alebo i celú vybratú sumu pod titulom záloh za rozbitie inventáru alebo pod titulom, že ním sám vyplatí zamestnancov. V takýchto prípadoch najčastejšie si ponechal väčšiu časť vybraného prepitného, ba mnoho ráz si ho ponechal celé na úhradu réžie, na zaokrytie svojho podnikateľského rizika a zamestnancov odbavil "platom" neprimerane nízkym. Trpela tým kvalita čašníckeho personálu, ale hlavne zkrachovaný bol jeho zaslúžený dôchodok.

Táto neusporiadanosť, spomínaná v dôvodovej zpráve, volala teda po náprave. Trpeli ňou, ako som už poukázal, nielen zamestnanci, ale i zamestnávatelia, čomu nasvedčujú časté spory o plácu, a trpeli aj naši zahraniční hostia, lebo neupravenosť vyberania obslužného pôsobila nielen dojmom určitého neporiadku, ale zapríčiňovala často i neistotu, alebo prípadné využitie hosťa.

Zákonne ustálenou úpravou povinného vyberania obslužného túto neusporiadanosť chce teda odstrániť vládny návrh. Sociálny a zdravotný výbor schválil preto všetky jeho ustanovenia okrem dvoch, v ktorých previedol nasledovnú zmenu:

V odseku 2, § 2 zrušil ustanovenie o zákaze prijímať obslužné nad percento určené v odseku 1. V novej štylizácii to znamená, že zostáva zakázané vyberať a požadovať obslužné nad určené percento, ale nie je zakázané prijímať prípadnú zvláštnu odmenu, keď ide o dobrovoľný čin hosťa. Toto stanovisko výbor v dohode s ústavnoprávnym výborom zaujal preto, aby sa vec nekomplikovala prípadným množstvom oznámení a pokutových následkov a po

druhé preto, lebo uznal za správne, aby zákonne nebolo zamestnancovi zakázané prijať vyššie obslužné v prípadoch, keď hosť zvlášť a dobrovoľne chce tým honorovať nejakú mimoriadnu úslužnosť.

V tomto smysle výbor opravil aj § 4 a zrušil povinnosť označiť vo vyhláškach zákaz o prijímaní prepitného. Podnikateľ je povinný vyvesiť vo svojom podniku na miestach viditeľných iba vyhlášky o výške vyberaného obslužného.

Druhú zmenu previedol výbor v § 7, ktorý upravuje rozdeľovanie obslužného. Písmeno a) tohto paragrafu, kde sa hovorí, že diel obslužného môže tvoriť časť služobných požitkov zamestnancových, chcel sociálny a zdravotný výbor vôbec vynechať. Preto, lebo bol toho názoru, že to, čo zamestnanec od hosťa dostane, patrí zamestnancovi a nemôže byť o to ukracovaný. No, po výmene názorov s ústavnoprávnym výborom došlo k dohode na takejto formulácii tohto ustanovenia: "Zamestnávateľ môže sa so zamestnancom dohodnúť, že diel obslužného je časťou služobných požitkov zamestnancových. " Výbor pristal na takéto štylizovanie preto, lebo sa tým výstižnejšie, než vo vládnom návrhu a srozumiteľne vyslovuje zásada, že použiť diel z obslužného za časť služobných požitkov zamestnancových možno len so súhlasom zamestnanca a teda v dohode s ním. To v budúcnosti vylúči možnosť, aby zamestnávateľ jednostranne proti vôli zamestnancovej a na jeho škodu mohol ako doteraz obslužné alebo časť z neho použiť na tie svoje ciele, ktoré uvádza dôvodová zpráva, a na ktoré som už poukázal.

Táto garancia odškodní i nesplnenú požiadavku čašníkov, ktorí žiadali, aby v kaviarňach výška obslužného, odlišne od hostincov, určená bola na 15%. Ačkoľvek závažnosť ich dôvodov zasluhuje uznania, predsa k vôli jednotnému systému výbor pristal na ustanovenie vládneho návrhu, ktorý výšku obslužného jednotne určuje na 10%. Výbor pripúšťa, že pri kaviareňských 2-3-korunových cenách 20-30 halierové obslužné pri podelení medzi väčším počtom zamestnancov je malé a že kaviarenskí čašníci v pomere k reštauračným čašníkom budú v nevýhode. No práve doplnené zákonité zabezpečenie, obsažené v písm. a) § 7, dáva im možnosť dohodnúť sa

so zamestnávateľom tak, aby ich záujmy boly primerane chránené.

Opakujem, že dôvodová zpráva vyslovuje, že definitívne riešenie služobných požitkov a otázky služobného pomeru čašníckeho personálu nie je týmto ešte vyriešená. Ponecháva sa to za predmet ďalších rokovaní zainteresovaných stránok.

No, predložený návrh splňuje značnú časť dávnych túžob zamestnanectva hostinskej a hotelovej živnosti. Na miesto doterajšieho neistého, od milosti a nemilosti závislého prepitného, uzákoňuje sa povinné vyberanie obslužného, ktoré je doplnené služobnými požitkami a má tvoriť zaslúženú odmenu za práce zamestnancov hostinského odboru. Existencia čašníckeho personálu bude tým zákonne podporená a prispeje k tomu, aby sa tomuto povolaniu venovali jedinci so serióznou ambíciou a aby sa tento stav regrutoval zo schopných ľudí. Kvalitný, vzdelaný, spoľahlivý a spoločensky dobre vychovaný čašník patrí tiež medzi takzvané dôkazové zjavy kultúrnej vyspelosti národa.

S plným pochopením potreby, aby Slovensko pomocou zabezpečeného sociálneho postavenia malo takýto vyspelý čašnícky káder a tiež so zreteľom na verejný záujem hostí a potreby nášho cudzineckého ruchu, sociálny a zdravotný výbor vládnu osnovu o povinnom vyberaní obslužného s uvedenými zmenami schválil a odporúča ju slávnemu Snemu na prijatie. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavno-právny pánu poslancovi Dr. Orlickému.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Pripravovaný zákon si vytkol za cieľ zaviesť jednotný postup pri vyberaní obslužného a odstrániť tým neporiadky, ktoré na tomto poli panovaly u nás dosiaľ. Tento zásah do oblasti súkromného podnikania vítame všetci, lebo musia byť odstránené pomery, ktoré škodlivo ovlivňujú pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom v hostinských a výčapníckych podnikoch a v liečebných ústavoch a často viedly k nedorozumeniam s hosťami takýchto podnikov.

Ústavno-právny výbor rokoval o tomto vládnom návrhu na zasadnutí 26. júna

1940 a priklonil sa k tomu stanovisku vládneho návrhu, že zavedenie povinného obslužného je v záujme zamestnancov a zamestnávateľov, vyžaduje ho ale aj verejný záujem, hlavne ohľady na cudzinecký ruch, pre vývin ktorého sú dané u nás veľmi priaznivé predpoklady.

Vládny návrh naväzuje na pomery, ktoré sa u nás vyvinuly pri vyberaní prepitného a viedly k tomu, že pri úprave služobných požitkov zamestnancov v takýchto podnikoch, vzal sa ohľad aj na to, čo týmto zamestnancom zaplatia hostia v podobe prepitného. Pri zamýšľanej zákonnej úprave chce zamedziť neporiadky, ktoré vznikly práve z nedostatku vrchnostenského usporiadania týchto pomerov. Zavedenie povinného obslužného na území celého štátu odstránené budú príčiny týchto neporiadkov, ktoré plynuly práve z nedostatku jednotných záväzných smerníc. Zamýšľaný zákon určuje práve tieto smernice.

Rozdeľovanie obslužného ponecháva sa dohode zamestnávateľov so zamestnancami. Obslužné patrí síce zamestnancom, ale zamestnávateľ je zodpovedný za jeho vyberanie a preto je odôvodnené zaistiť mu určitý vplyv pri rozdeľovaní.

Pevne veríme, že zamýšľaná úprava sa osvedčí a zavedie poriadok, ktorý zlepší sociálne postavenie zamestnancov, ich pomer k zamestnávateľom, odstráni nedorozumenia s hosťami.

Ústavno-právny výbor navrhuje, aby slávny Snem osnovu schválil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude. Prikročíme k hlasovaniu.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 9 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa výborových zpráv.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 9 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri druhom hlasovaní prijal osnovu podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 5. Druhé hlasovanie o osnove zákona o povinnom vyberaní obslužného.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Gašpar a Dr. Orlický.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Gašpar: Nie sú.

spravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 5. bod programu. Nasleduje 6. bod, ktorým je:

6. Voľba Stáleho výboru Snemu Slovenskej republiky podľa ústavného zákona číslo 135/ 1940 Sl. z.

Podľa § 2 ústavného zákona č. 135/1940 Sl. z. Stály výbor Snemu Slovenskej republiky má 12 členov a každý člen má náhradníka. Náhradníci sa volia za určitých členov. Výbor sa volí z poslancov. Ak niet námietok dám voliť zdvihnutím ruky.

(Námietky neboly. )

Námietok niet, preto budeme voliť zdvihnutím ruky.

Žiadam prečítať návrh.

I. tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

Návrh poslanca Jozefa Šrobára a spoločníkov na vyvolenie členov Stáleho výboru a ich náhradníkov.

,, Navrhujeme vyvoliť do Stáleho výboru za riadneho člena Dr. Martina Sokola, za jeho náhradníka Dr. Pavla Opluštíla,

za riadneho člena Dr. Karola Mederlyho, za jeho náhradníka Dr. Mateja Huťku,

za riadneho člena Dr. Eugena Filkorna, za jeho náhradníka Jána Hollého,

za riadneho člena Štefana Danihela, za jeho náhradníka Teodora Turčeka,

za riadneho člena Dr. Ing. Petra Zaťku, za jeho náhradníka Ferdinanda Mondoka,

za riadneho člena Rudolfa Čavojského, za jeho náhradníka Jána Moru,

za riadneho člena Ing. Franza Karmasina, za jeho náhradníka Jozefa Steinhübla,

za riadneho člena Dr. Miloša Vanču, za jeho náhradníka Dr. Vojtecha Tvrdého,

za riadneho člena Dr. Františka Hrušovského, za jeho náhradníka Pavla Čarnogurského,

za riadneho člena Štefana Suroviaka, za jeho náhradníka Jozefa Drobného,

za riadneho člena Konštantína Čulena, za jeho náhradníka Andreja Germušku,

za riadneho člena Dr. Františka Orlického, za jeho náhradníka Dr. Antona Hudca. "

V Bratislave 3. júla 1940.

Podpísaní sú: Jozef Šrobár, Dr. Ferenčik, Liška, Dr. Tvrdý, Schwartz, Dr. Filkorn a Keil.

Predseda Dr. Sokol (zvoní): Kto súhlasí s návrhom poslanca Jozefa Šrobára a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

To je väčšina. Zisťujem, že navrhovaní páni poslanci sú vyvolení.

Týmto je vybavený 6. bod programu. Nasleduje 7. bod, ktorým je:

7. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o dočasnej úprave exekúcií a konkurzov, zavedených na návrh židov.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický.

Dávam mu slovo.

Zprayodajca Dr. Orlický: Slávny Snem!

Vyradenie židov z hospodárskeho života v našom štáte má za následok urýchlené likvidovanie ich podnikov, obchodných závodov, hospodárstiev a tým aj vymáhanie ich požiadaviek. Počet exekúcií, ktoré vedú židia, vzrastá, takže je obava, že mnoho nežidov bude tým hospodársky poškodené, prípadne aj zničené. Pripravovaný zákon chce takéto zlé následky urýchleného likvidovania hospodárskeho posta-

venia židov zamedziť a poskytnúť nežidom taký obranný prostriedok, ktorý im má umožniť, aby požiadavky židov mohli splatiť do 31. augusta 1942. Dá sa totiž očakávať, že do tejto doby chránení dlžníci tak zosilnejú, že budú môcť vyplatiť svoje dlžoby.

Vládny návrh sa stará o to, aby pripravovaný zákon porušil právny poriadok len do tej miery, pokiaľ to vyžaduje cieľ, ktorý si osnova vytkla. Týmto stanoviskom je determinovaný aj rozsah ochrany, ktorý pozostáva z odkladu dražby na čas po 31. auguste 1942, ak by mohla mať za následok hospodárske zničenie dlžníka, a z odmietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý podá veriteľ žid do 31. augusta 1942.

Ústavno-právny výbor rokoval o vládnom návrhu zákona na zasadnutí 3. júla 1940 a priklonil sa k hľadisku návrhu, že je treba navrhnutej dočasnej ochrany, následkom toho prijal v podstate celý text vládneho návrhu, kde previedol len niektoré zmeny štylárne a vo veci samej zmeny menšieho významu.

Tak v lit. a) ods. 1, § 9 opravil text návrhu tak, že ustanovenie tohto zákona sa nevzťahuje na vymáhanie požiadaviek z poistných smlúv. Pôvodný návrh tam mal požiadavky z poistných prémií. Veď v podstate jedná sa a má byť z tejto ochrany vylúčené vymáhanie požiadaviek z poistných smlúv a nie požiadaviek z poistných prémií.

Paragraf 12 vládneho návrhu výbor vynechal, lebo toto ustanovenie nezapadá do rámca predpisov nášho súkromného práva, civilného súdneho poriadku a exekučného zákona. Jedná sa v tomto prípade o otázky spadajúce do oblasti súkromného práva, kde pre vymáhanie požiadaviek na základe exekučných titulov deje sa prostriedkami exekučného zákona, ktorý nepozná donucovací prostriedok peňažitej pokuty, nie je preto vhodné stíhať peňažitou pokutou dlžníka nežida, keď sa zistí, že nie sú dané podmienky pre odklad dražby prípadne pre zamietnutie návrhu na prehlásenie konkurzu.

Podľa § 6 skutkové okolnosti a pomery, potrebné pre rozhodnutie treba dokazovať podľa predpisov nesporného pokračovania. Toto vo svojom § 11 dáva dostatočný základ pre posúdenie navrhovateľa

znášať náklady pokračovania, ktoré navrhovateľ spôsobil inému účastníkovi zrejme bezdôvodne, alebo hrubým zavinením, počítajúc v to i náklady právneho zastúpenia.

Zákon má chrániť dlžníkov nežidov a tento cieľ by bol marený, keby sa bolo podržalo ustanovenie § 12, ktoré chcelo zaviesť prísnejšie ustanovenie, než aké zná civilný súdny poriadok, prípadne exekučný zákon, ktorý bezdôvodné úkony stíha jedine tým, že odsúdi toho, kto dal k ním podnet, k znášaniu útrat.

Ústavno-právny výbor navrhuje, aby Snem osnovu, ako terajšími pomerami odôvodnenú, schválil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá. Prikročíme hneď k hlasovaniu.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 14 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa výborovej zprávy.

Sú proti tomu námietky? (Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 14 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa výborovej zprávy, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa c tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 7. Druhé hlasovanie o osnove zákona c dočasnej úprave exekúcií a konkurzov, zavedených na návrh židov.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Orlický.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú. Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 7. bod programu. Nasleduje 8. bod, ktorým je:

8. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas podľa finančného zákona Slovenskej republiky číslo 343/1939 Sl. z., ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1940.

Zpravodajcom je pán poslanec Andrej Martvoň.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Martvoň.

Slávny Snem!

Podľa § 2 branného zákona, branná moc Slovenskej republiky je povolaná ubrániť celistvosť štátu a slobodu národa, zaistiť vnútorný poriadok a bezpečnosť, zvýšiť pracovnú pohotovosť i výkonnosť národa a pestovať ducha národnej pospolitosti.

Aby naša branná moc mohla splniť všetky úkoly, potrebuje najmä za dnešnej medzinárodnej politickej situácie mimoriadnu našu pomoc. Na vybudovanie dokonalej obrany pamätala vláda pri sostavení finančného rozpočtu na rok 1940. Štátny finančný plán, keď aj nebol výsledkom hospodársko-politických úvah, ani štatisticky podloženým produktom výnosu príjmových zdrojov, bol sostavený reálne a opatrne. Možnosti národného hospodárstva boly nám neznáme, no, neoddali sme sa pohodlnému optimizmu. Dnes však vidíme, že požiadavky štátneho hospodárstva nachádzajú sa v kladnom pomere s možnosťami národného hospodárstva. Rozumným hospodárením docieľujeme úspor v rámci celého štátneho rozpočtu a tento fakt dáva nám možnosť vyhovieť i značnej požiadavke ministerstva národnej obrany.

Ale keby sme aj neboli v tak šťastnej situácii, museli by sme nájsť spôsob na uhradenie zvýšených požiadaviek národnej obrany. Čo dáme armáde, dávame sebe a splácame tým dlh vďačnosti nášmu vojsku, ktoré svojou pohotovosťou dokázalo minu-

lého roku v ťažkých dňoch marcových a septembrových, že je tejto našej vďačnosti skutočne hodné. Bojovalo čestne a oddane po boku slávnej armády Veľkonemeckej ríše. Zachránilo nám severné hranice a bojovalo za prinavrátenie zabraných krajov Spiša a Oravy.

Vláda Slovenskej republiky chce, aby mal štát dobre vystrojenú, pohotovú armádu, ktorá bude vedieť reprezentovať štátne záujmy v každom ohľade. Armádu, ktorá bude vždy oddane brániť našu národnú slobodu a štátnu samostatnosť.

Rozpočtový výbor rokoval o vládnom návrhu na zasadnutí 3. júla 1940. Zistil, že výdavky, pre ktoré sa žiada súhlas Snemu sú nutné, že nemožno ich uhradiť presunom podľa článku XII. finančného zákona číslo 343/1939 Sl. z. a že vládny návrh bol predložený Snemu na odporúčanie úsporného a kontrolného výboru Snemu. Výdavky bude treba uhradiť úsporami v iných kapitolách v rámci celého štátneho rozpočtu na rok 1940 alebo finančnými operáciami.

Rozpočtový výbor odporúča, aby sa Snem usniesol podľa návrhu, (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Pán poslanec Martvoň ako zpravodajca rozpočtového výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s usnesením, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem navrhované usnesenie prijal.

Prerušujem zasadnutie na 15 minút. Prosím pánov poslancov, aby rozhodne ostali tu, lebo prerušujem zasadnutie preto, aby sme mohli vybaviť ešte aj posledný bod programu teraz, aby mohli cestovať popoludní.

(Zasadnutie bolo prerušené o 12. hod, 32. min. Prestávka trvala 54. min. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Otváram prerušené zasadnutie a oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva Snemu najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 13. hod. 26. min. )