Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie.                                                                           4. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 48. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 29. októbra 1940.

Obsah:
Strana:
Oznámenia predsedníctva:
Otvorenie zasadnutia	3
Ospravedlnenie neprítomnosti	3
Došlé nariadenia s mocou zákona	3
Rozdaná tlač	3
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí	18
Zakľúčenie zasadnutia	18
Program:
1. Zpráva kultúrneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zá-
kona o úprave vzdelania učiteľov ľudových škôl	3
Reč zpravodajcu Horáka	4
Reč zpravodajcu Hollého	5
Prikročenie k rozprave	6
Reč poslanca Germušku	6
Reč poslanca Esterházyho	8
Reč poslanca Florka	8
Koniec rozpravy	11
Záverečné slovo zpravodajcu Horáka	11
Prvé hlasovanie o návrhu	11
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	11
Druhé hlasovanie o návrhu	11
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	11
2. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o ur-
čovaní miezd (platov) a pracovných podmienok	11
Reč zpravodajcu Dr. Orlického	11
Prikročenie k rozprave	13

Reč poslanca Jankoviča.........................................	13
Koniec rozpravy.....................................................	17
Zpravodajca sa zriekol záverečného slova................................	17
Prvé hlasovanie o návrhu..........................................................	17
Prijatie návrhu prvým hlasovaním.............................................	17
Druhé hlasovanie o návrhu............................................................	17
Prijatie návrhu druhým hlasovaním...................................................	17
3. Voľba nového člena imunitného výboru podľa § 61 rokovacieho
poriadku....................	17
Návrh poslanca Dr. Ferenčíka a spoločníkov.............................................	18
Návrh poslanca D r. Ferenčíka a spoločníkov pri-
jatý.............................................................................	18
Príloha.........................................................................................	19

Zasadnutie otvorené o 16. hod. 22. min.

Prítomní:

Predseda: Dr. Sokol. Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil.

Zapisovatelia: Husárek, Šrobár.

46 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Fritz, Sivák a Stano.

Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Šebej.

Za Slovenskú národnú banku: guvernér Dr. Karvaš.

Z kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltín a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 48. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Matej Huťka, Dr. Ernest Rosival, Dr. Štefan Polyák, Anton Šalát, Ján Vančo a Anton Simko,

Došlé naiadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle § 44, ods.

3 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia

s mocou zákona:

I. tajomník Snemu Dr. Foltín (číta): zo dňa 11. októbra 1940 číslo 260 Sl.

z. o Sbore vojenských poddôstojníkov

z povolania,

zo dňa 11. októbra 1940 číslo 263 Sl. z., ktorým sa mení zákon o započítaní vojenskej služby v niektorých služobných pomeroch,

zo dňa 11. októbra 1940 číslo 266 Sl. z o úprave penzijného poistenia niektorých súkromných zamestnancov vo vyšších službách,

zo dňa 4. októbra 1940 číslo 267 Sl. z., ktorým sa poveruje Slovenská národná banka v Bratislave výskumom konjunktúry hospodárstva na Slovensku,

zo dňa 4. októbra 1940 číslo 268 Sl. z. o prevzatí majetku bývalej Národnej banky Česko-slovenskej a Penzijného fondu za-

mestnancov Národnej banky Česko-slovenskej, nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky, Slovenskou národnou bankou v Bratislave, poťažne Penzijným fondom zamestnancov Slovenskej národnej banky v Bratislave.

Predseda Dr. Sokol:

Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecká zpráva o 47. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva kultúrneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o úprave vzdelania učiteľov ľudových škôl.

Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o určovaní miezd (platov) a pracovných podmienok.

Vládny návrh zákona o zmene finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1940. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému.

Predseda Dr. Sokol (cengá): Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva kultúrneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o úprave vzdelania učiteľov ľudových škôl.

Zpravodajcom za výbor kultúrny je pán poslanec Vojtech Horák a za výbor rozpočtový pán poslanec Ján, Hollý.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor kultúrny pánu poslancovi Horákoví. Zpravodajca Horák: Slávny Snem!

Slovenský národ si robí poriadok i na poli školskom. Veď zaistiť národným a štátnym záujmom vyhovujúcu a moderným, osvedčeným výchovným smerom zodpovedajúcu výchovu budúcich generácií patrí medzi prvé starosti každého životaschopného národa, tak aj národa slovenského.

Ale niet takejto správnej výchovy bez dobre organizovaných ústavov, ktoré vychovávajú učiteľský dorast.

Existencia učiteľských ústavov na Slovensku spočívala dosiaľ na starých predpisoch uhorských a rakúskych. Tieto normy, uvedené do života za časov národnej poroby a zákonodarcami neslovenskými, ba protislovenskými, nemôžu vyhovovať v obnovenom slovenskom štáte, ktorému je výchova učiteľov a výchova mládeže priamo existenčným záujmom.

Vývin slovenského ľudového školstva k dokonalosti vždy väčšej okrem toho predpokladá, aby sa aj výchova učiteľstva stále zdokonaľovala, prehlbovala a držala krok v tomto smere s ostatnými na vysokej kultúrnej úrovni stojacimi štátmi.

A tak s prestavbou nášho národného školstva javí sa potrebnou i prestavba vzdelania, poťažne príprava učiteľstva tohto školstva.

Nová ľudová škola bude vychovávať slovenskú mládež pre praktický život.

K realizovaniu týchto ideí je potrebné vychovať a aprobovať učiteľský dorast. Slovenský učiteľ musí mať vyššie, všeobecné, odborné i praktické vzdelanie.

Štruktúra vonkajšej organizácie učiteľských ústavov, ako i náplň predpísaných učebných osnov a vnútornej práce už nevyhovuje. Na dnešných učiteľských ústavoch sú hlavné predmety nie tie, ktoré podmieňujú dobrý úspech v školskej praxi (ako pedagogika, didaktika, praktické výstupy a pokusy), ale matematika, dejepis, prírodopis, fyzika a iné, teda tak ako na stredných školách. Štyri roky je krátky čas, aby žiak na ústave dostal ucelený obraz o svojom budúcom povolaní a bol skutočne zrelý vychovávať mládež. Vo väčšine prípadoch duševný vývoj mladého absolventa nie je skončený.

Reforma učiteľského vzdelania zdokonaľuje štúdia a súčasne praktický výcvik učiteľov a vychovávateľov najzákladnejších a najrozšírenejších vrstiev snaživého slovenského národa, ktoré musia byť pevným pilierom slovenského štátu.

V učiteľských akadémiách nadobudnú kandidáti dôkladného všeobecného i odborného vzdelania a potrebného praktického výcviku. Vyspelejší kandidáti v nich lepšie pochopia psychológiu, didaktiku, rozličné myšlienkové smery vo filozofii a iné. V piatom ročníku pedagogických akadémií rozsah predmetov odborných ako vo vede pedagogickej, v metodikách jednotlivých predmetov a školskej praxi zavŕši prípravu kandidátovu v jednoliaty celok kresťansko-slovenský. Z takýchto akadémií vyjdu do života nielen učitelia odborne dobre pripravení, ale aj povahove ustálení, idealisti a horlivci za všetko šľachetné a krásne, ktorí budú zárukou dobrej výchovy celého národa.

Reforma terajších učiteľských ústavov vo forme päťročných učiteľských akadémii splňuje i túžbu učiteľských kruhov. V učiteľských akadémiách vidí slovenské učiteľstvo nielen zvýšenie učiteľského vzdelania ale predovšetkým lepší úspech v školskom vyučovaní a tým cenný príspevok pre kultúrne a mravné povznesenie slovenského národa a štátu.

Predností učiteľských akadémií budú: poskytnutie všeobecného vzdelania a súbežne s týmto kľudnejšej výchovy učiteľského dorastu. Odborné vzdelanie môže sa diať premyslenejšie a praktickejšie. V piatom ročníku bude sa prevádzať intenzívnejšie odborné vzdelanie, základy vedeckého štúdia i praktických náuk ako: národohospodárstvo, hygiena dediny, spoločenská výchova a podobné. Ale najhlavnejší bude praktický výcvik pre vnútornú prácu ľudovej školy ako aj príprava na administratívnu školskú prácu a na prácu osvetovú a ľudovýchovnú. Na ukončenie chcem len toľko povedať, kto má vychovávať a vyučovať, ten musí mať prehľad, ten musí stáť na výške, z ktorej sa môže bezpečne orientovať. Tento prehľad a potrebnú výšku mu dajú v smysle vládneho návrhu zákona správne vedené učiteľské akadémie. Toto zabezpečia svedomite pripravené učebné osnovy, dobrí vychovávatelia, ktorí budú nielen najlepšími odborníkmi, ale

aj ľudia vzorného charakteru, viery, rodolásky a oddaní nášmu drahému slovenskému štátu.

A teraz krátko o osnove samej.

Kultúrny výbor text podľa potreby doplnil a zmenil. Poukážem aspoň na hlavnejšie zmeny.

Tak zmenil hneď aj nadpis na zákon o učiteľských akadémiách.

Paragraf 3 doplnil ustanovením, že zakladateľ učiteľskej akadémie je povinný najneskôr do 30. júna toho istého kalendárneho roku predostrieť Ministerstvu výkaz učiteľských síl s ich osobnými dokladmi. Ak sa Ministerstvo nevyjadrí do dvoch mesiacov od doručenia tohto výkazu učiteľských síl, možno akadémiu otvoriť.

V paragrafe 6 výbor trojmesačnú lehotu, určenú pre zjednanie nápravy, predĺžil na šesť mesiacov.

Pokiaľ ide o zrušovanie prebytočných učiteľských akadémií, doplnil výbor tento paragraf ustanovením, že vláda môže z neštátnych, tou istou cirkvou zriadených a udržovaných učiteľských akadémií zavrieť viac ako jednu iba vtedy, ak pred zavretím každej ďalšej zatvorí jednu štátnu alebo nie cirkvami zriadenú a udržovanú neštátnu učiteľskú akadémiu.

Pri rozhodovaní o cieli a upotrebení majetku zatvorenej akadémie vsunul výbor do tohto paragrafu ustanovenie, že k tomuto rozhodnutiu je potrebný súhlas Ministerstva vtedy, ak udržovateľ školy dostal štátnu podporu aspoň v troch kalendárnych rokoch.

Paragraf 15 hovorí o učebniciach náboženstva. Výbor vsunul ta ustanovenie, že Ministerstvo môže ich používanie zakázať iba vtedy, ak odporujú ustanoveniam o národnej, náboženskej alebo spoločenskej snášanlivosti, trestným zákonom, alebo sú chybné po stránke jazykovej.

Do § 30, ktorý sa stal paragrafom 31, zaradil výbor druhý odsek, podľa ktorého učiteľské sily na neštátnych akadémiách ustanovuje udržovateľ školy a oznámi to Ministerstvu. Toto môže ustanovenie sily zrušiť do jedného mesiaca, ak ustanovený nevyhovuje zákonným podmienkam.

Slávny Snem! Kultúrny výbor vládny návrh zákona o učiteľských akadémiách dôkladne prerokoval; osnova zákona plne odpovedá požiadavkám na ňu kladeným a

preto menom tohto výboru ju odporúčam a navrhujem, aby bola slávnym Snemom v úprave podľa zprávy kultúrneho výboru prijatá a uzákonená. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Hollému.

Zpravodajca Hollý:

Slávny Snem!

Oprava učiteľského vzdelania, o akú v predloženom návrhu zákona ide, má v organizačnej forme znamenať premenu dnešných štvortriednych učiteľských ústavov na päťtriedne učiteľské akadémie.

Z rozpočtového hľadiska znamená to zvýšenie počtu tried, zvýšenie počtu profesorov, lebo podľa § 32 návrhu zákona týždenná povinná vyučovacia miera profesorov učiteľských akadémií bude ako u profesorov stredných škôl, ďalej znamená to zvýšenie vecných nákladov a tým i zvýšenie celkového nákladu na udržiavanie škôl učiteľského vzdelania.

Po rozpočtovej stránke sme však v tej šťastnej situácii, že terajšia úprava zároveň žiada i úpravu počtu takýchto škôl, to jest žiada ich sníženie, aby sme sa vyhli každému nadbytku učiteľských síl. A touto starostlivosťou prichodíme k situácii, že náklad na udržiavanie upravených škôl pre učiteľské vzdelanie pri prevedení úplnej reorganizácie nielen že sa nezvyšuje, ale proti predošlému rozpočtu vykazuje sa ešte zvyšok.

Dnes máme dovedna 9 štátnych učiteľských ústavov s 9 pobočkami. Z tohto počtu počnúc 1. septembrom postupne zanikajú dva štátne učiteľské ústavy. Postupne zaniká i 9 pobočiek, nakoľko predložený návrh zákona výslovne zakazuje ich zriaďovanie. Podľa predloženého návrhu zákona prichodí teda do úvahy len 7 štátnych učiteľských ústavov, ktoré sa premenia na učiteľské akadémie.

Zvýšením počtu tried, zvýšením počtu profesorov a zvýšením vecného nákladu na jednotlivých ústavoch, sníži sa teda zároveň počet ústavov a zrušia sa pobočky. Z tejto skutočnosti vyplýva, že po úplnom prevedení likvidácie týchto dvoch ústavov zmenší sa náklad, zaťažujúci štátny rozpočet, o Ks 544. 555. -.

Po zrušení pobočiek proti doterajšiemu stavu dostaví sa úspora v osobnom náklade

ročite Ks 120. 000. -. Ďalej na doterajších učiteľských ústavoch nebol predpísaný školský plat, ktorý by bol vyvážil vecné výdavky ústavov, ako to bolo na iných stredných školách. Paragraf 14 predloženej osnovy predpisuje školský plat i na učiteľských akadémiách a takto zvýšením príjmov sníži sa i doterajší vecný náklad, ktorý bol uhradzovaný z rozpočtových prostriedkov štátnych.

Predpísaním školského platu zvýši sa čistý príjem o Ks 320. 000. -, čo možno pripísať zas na stránku úspor.

Suma sumárne teda po úplnom preve-

dení reorganizácie učiteľských ústavov na učiteľské akadémie podľa predloženého návrhu zákona javí sa nám celková úspora proti doterajšiemu stavu Ks 984. 555. -.

Treba však konštatovať a zdôrazniť, že táto úspora v tejto celkovej sume môže sa očakávať len po úplnom prevedení reorganizácie, slovom, že sa nám neobjaví hneď v tento prvý rok a že neznamená v celostí úsporu vzniklú len z premeny, lebo treba pamätať, že predpokladáme príjem Ks 320. 000. -- zo zavedenia školského platu, ktorý by sa bol mohol prípadne zaviesť, na učiteľských ústavoch.

A ak do nákladu na udržiavanie učiteľských akadémií zahrnieme i náklad na udržovanie nemeckej učiteľskej akadémie, na ktorú sa vo finančnom efekte, vyplývajúcom z tejto osnovy nepamätá, a ktorá sa už zriaďuje, vykazovaná úspora sníži sa nám ešte približne o Ks 300. 000. -, takže v konečnom výsledku pre tento rok v štátnom rozpočte proti laňajšiemu roku sotva možno očakávať úsporu.

Nakoľko však celková potreba nášho národného života v duchu slovenskej a kresťanskej kultúry a v duchu potrieb dnešných čias úzko súvisí s úpravou vzdelania učiteľov ľudových škôl, ba možno povedať, že na tejto úprave závisí v prvom rade, rozpočtový výbor na zasadnutí 23. októbra tohto roku pri posudzovaní rozpočtovej stránky osnovy bral do úvahy túto závažnú okolnosť a osnovu s malými zmenami prijal.

Predložený návrh zákona dáva vláde možnosť zrušiť v prípade potreby aj neštátnu učiteľskú akadémiu. Z tohto mohol by nastať stav, že profesori takejto neštátnej učiteľskej akadémie ostali by bez zamestnania a bez chleba. Rozpočtový výbor

preto navrhol doplniť § 6 novým odsekom, - je to odsek 6, - v ktorom sa vláde ukladá, aby takto postihnutých profesorov podľa možnosti prevzala do štátnych služieb.

Za rozpočtový výbor navrhujem slávnemu Snemu vládny návrh zákona o úprave vzdelania učiteľov ľudových škôl prijať v tom znení, v akom bol na dnešnom zasadnutí predložený. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásili na strane,, za" páni poslanci Germuška, Esterházy a Florek.

Udeľujem slovo ako prvému rečníkovi pánu poslancovi Germuškoví. Poslanec Germuška; Slávny Snem!

Predloženou osnovou zákona o vzdelaní učiteľstva ľudových škôl splňuje sa aspoň čiastočne dávna a opodstatnená túžba učiteľstva, ktoré spontánne volalo po vyššom vzdelaní, po racionálnejšom využití času na učiteľských ústavoch a po príprave učiteľského dorastu, akú od neho vyžaduje sám život.

Terajšia osnova nedáva všetko to, po čom učiteľský stav aj obecenstvo túži, ale je ohromným kladným krokom dopredu, ktorého blahodarné účinky pocíti naša pospolitosť, učiteľstvo, aj sám štát.

Učiteľské vzdelanie v minulosti na učiteľských ústavoch bolo prepchaté teóriou, veľa ráz neupotrebiteľnou v živote a nevyužitou v praxi. Učiteľské ústavy svojím poslaním stály najbližšie životu in theoria, ale v praxi neposkytovaly svojim kandidátom to, čo od nich život žiadal. Maturant učiteľského ústavu nielenže nedostal tú hĺbku vzdelania, čo maturant strednej školy, ale za štyri roky ho učiteľský ústav dostatočne nevyzbrojíl vedecky a prakticky do života. Hoci treba poznamenať, že štúdium na učiteľskom ústave bolo namáhavejšie a obsahom širšie. Tu žiaci odpoludnia nemali voľného času. Škola im zabrala nielen dopoludnie ale aj popoludnie a vyčerpala ich sily úplne. Na štúdium mimoškolské, na prípravy, na opakovania im zostaly večery. Netreba vysvetľovať, čo to znamenalo a znamená pre ich telesný a duševný vývoj. Za takýchto okolností žiactvu učiteľských ústavov ostalo veľmi málo času na vzdelávanie sa v mimoškolských

predmetoch, na zdokonaľovanie nasbieraných vedomostí v škole.

Nemýlim sa, ak tvrdím, že v tom väzia tie psychické momenty, pre ktoré sa učiteľstvo tak dôrazne dožadovalo reformy svojho vzdelania. Cítilo vznešenosť svojho poslania v národe, videlo a skusovalo na každom kroku požiadavky svojho prostredia, ale vzdelanie na učiteľských ústavoch mu neposkytlo v celom rozsahu potrebnú výzbroj teórie aj praxe. Tento vládny návrh zákona a osnovy, ktoré z neho vyplynú, idú odčiniť krivdu, páchanú nielen na samotnom učiteľskom stave, ale predovšetkým na malých deťoch a na samom národe. Neviem, koľko krajších a v svojich dôsledkoch osožnejších zákonov, ako tento, dala naša vláda a odhlasoval náš Snem svojmu národu a svojmu štátu. Tento návrh zákona patrí medzi piliere, na ktorých spočíva štát a z ktorého vyrastie nový život.

Hýbadlom duševného aj hmotného života na našich dedinách, ale aj v mestách je naša inteligencia: kňaz, učiteľ, notár. Akí sú oní, taký je aj ľud. Akú činnosť oni vyvíjajú v svojom prostredí, tak rezonuje aj ľud. Naša inteligencia je konsolidačným hromosvodom, ale je aj aplikátorom zákonov a nariadení, keď ich treba rozmieňať v živote na drobné mince. A v tom "rozmieňaní" učiteľova činnosť má svoj veľký a nezaplatiteľný podiel. Dobrý učiteľ, ktorý miluje nielen svoje povolanie a deti, ktoré učí, ale aj svoj ľud, je najpevnejším pilierom zákonov a nariadení, ktoré vštepuje do sŕdc malých detí v škole a prostredníctvom ich do hláv občanov. Dobrý učiteľ je vakovkou dediny, ktorá spája a tvorí stavbu. Aký je učiteľ, taká je aj škola, aká je škola, takí sú rodičia, ktorých deti chodia do nej. Lenže učiteľ, najmä na dedine, nežije len škole. Okrem svojho povolania najčastejšie on má na starosti temer všetky organizácie národné alebo je v nich zodpovedným a rozhodujúcim činiteľom. Od neho život žiada a bude požadovať aj v budúcnosti, aby vplýval aj na hospodársky rozmach dediny, aby sa zapäl do sociálnej prestavby nášho štátu. Tento návrh zákona poskytuje budúcim učiteľom vzdelanie životnejšie, ktoré ich uvedie do našej národnej pospolitosti, kde majú byť doma a majú s ňou tvoriť jedno telo a jedného ducha. Minulé režimy nám vychovávaly učiteľstvo tak, aby slúžilo proti ideovým a materiál-

nym záujmom nášho národa. Známe sú sťažností v tomto ohľade. No vďaka cirkevnym ústavom a silným národovcom v učiteľskom stave, prevažná väčšina nášho učiteľstva slúžila verne svojmu národu. Ona bola veľkou oporou národného boja. Tomuto učiteľstvu patrí vďaka aj chvála.

Čím je učiteľ so svojou činnosťou na dedine alebo v meste? My na východnom Slovensku to cítime dvojnásobne. Náš ľud na východnom Slovensku, okrem úsekov v okresoch medzilaboreckom a stropkovskom, je slovenský bez rozdielu, či je náboženstva rímskokatolíckeho, gréckokatolíckeho alebo evanjelického. Ako zvláštnosť poznamenávam, že gréckokatolíci o sebe často tvrdia, že sú ruskej viery a z toho vyplýva v reálnom živote, že poniektorí pochop "gréckokatolík" si pletú s,, ruskou vierou" a zasa iní zámerne z toho chcú vyvodiť nesprávne závery. Keď sa opýtate gréckokatolíka z okolia Prešova alebo Bardejova: akej ste viery? Odpovie: ruskej. Ale keď mu vysvetlíte, že to je gréckokatolícka náboženstvo, pokrčí plecom a povie:,, Ta my to tak voláme". Ale sú to Slováci-gréckokatolíci, ktorí nikdy inej národnosti neboli, ani nechcú byť len slovenskej. Bolo to treba tu povedať, lebo to trocha zapadá do toho, čo som začal hovoriť o učiteľovej činnosti u nás na východnom Slovensku.

Ak voľakde na Slovensku za bývalých režimov sa útočilo na národný charakter učiteľov, nuž najväčšmi a najzámernejšie u nás na východnom Slovensku: v Šariši, v Zemplíne a v Abauji. Rovnakou zbraňou len s iným zameraním sa pracovalo u nás za maďarského panstva aj za českého. Prví vychovávali oddaných maďarizátorov a druhí nevychovávali učiteľov z radov tamojšieho obyvateľstva, aby ich nebolo a aby slovenský ľud ostal bez vplyvu učiteľstva zo svojich radov. Prvé bolo nebezpečné a druhé ešte nebezpečnejšie. Veď ten, kto poblúdil, mohol sa vrátiť ako márnotratný syn k svojmu národu, ale kde nevychovali učiteľov, tam zíva prázdnotou. Rozličné príčiny mali na to Česi. Prvá príčina - známa stereotypná nespoľahlivosť, druhá neznalosť spisovného jazyka slovenského a tretia, ktorá sa vyskytla na jedinom učiteľskom ústave v Prešove, - menejcennosť východoslovenského žiactva. Tendencie jasné a zlomyseľne protisloven-

ské, ale ich následky boly pre nás Slovákov veľmi nebezpečné. Slovenskí rodičia z miest aj z dedín, keď nemohli svoje dieťa dostať do štátneho učiteľského ústavu v Prešove, aby z neho boli mali slovenského učiteľa, dávali svoje deti, synkov aj dcéry, do ruského učiteľského ústavu v Prešove. Na veci nič nemenilo, že nevedeli vyučovací jazyk školy. Prijali aj rímskokatolíkov, ba dosť bolo aj takých žiakov a žiačok, ktorí si zmenili latinský ryt na grécky. Mal som možnosť sa o tom presvedčiť v 1938 roku v októbri, keď som prevzal správu štátneho učiteľského ústavu v Prešove.

Slávny Snem! Na tomto úseku práca čechizátorov bola zámerná, premyslená, aby Slovákov a ich národný rozvoj gniavili so dvoch strán. Za dvadsať rokov konali tú zákernú prácu s ľudovými školami na dedinách za misu šošovice, aj na učiteľskom ústave, ktorý v Prešove bol jediný pre celý východ.

Bol som spomínal význam dobrého učiteľa, národovca, ktorý má rád nielen svoje povolanie, ale aj svoj národ, z ktorého vyšiel a za ktorý pracuje aj mimo školy. Nevdojak mám na mysli naše východné Slovensko, ktorého ľud má srdce aj dušu slovenskú, ktorého ľud je taký bystrý a pracovitý a ktorého synovia - učitelia, najmä mladí, bez výnimky s takou láskou a oddanosťou pracujú za svoj slovenský národ a za svoj slovenský štát. Verím, že tento návrh zákona, keď v celom rozsahu vstúpi do života, od základov obrodí učiteľskú prácu a jej význam v národe, preto s radosťou vítam a prijímam tento návrh zákona. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Slovo má ďalej pán poslanec Esterházy.

Poslanec Esterházy (maďarsky):

Ctená snemovňa!

Neráčte mať za zlé, že zas použijem vašu láskavú trpezlivosť. Keby som bol v kultúrnom výbore, tak by som mohol všetky tieto otázky tam nadhodiť a nebol by som nútený preťahovať tu čas týmto mojím vyjadrením.

K návrhu zákona, ktorý leží pred nami, mal by som jednu otázku, a to tú, že tretí paragraf dáva možnosť, aby akadémia začala svoju činnosť, ak Ministerstvo do dvoch mesiacov nerozhodne o žiadosti na zriadenie akadémie. Pýtam sa, či do dvoch

mesiacov nevydané rozhodnutie znamená mlčky povolenie činnosti akadémie, alebo či je možné, aby Ministerstvo aj po uplynutí dvoch mesiacov mohlo vydať zamietavé rozhodnutie? Konkrétny prípad: tunajší Maďari predložia náležite vystrojenú žiadosť o otvorenie učiteľskej akadémie, samozrejme v tom prípade, ak by bol nedostatok učiteľov, a v predpoklade, že sú dané všetky základné podmienky, ale nedostanú ani po uplynutí dvoch mesiacov odpoveď a v smysle citovaného paragrafu otvoria školu, či je možné, aby Ministerstvo neskoršie sa vrátilo k žiadosti o povolenie a tú, keď je už škola v činností, odmietlo a takúto činnú školu zavrelo.

Okrem toho by som prosil, respektíve by som bol prosil, keby som bol mohol byť vo výbore, takto len jednoducho priklincujem, že by som pokladal za správnejšie, aby žiak, ktorý skončil osem tried maďarského gymnázia, nemusel skladať prijímaciu skúšku do piatej triedy slovenskej preparandie, ale aby vlastne po skončení prípravnej triedy, zodpovedajúcej piatemu ročníku akadémie, mohol složiť maturitnú skúšku na akadémií.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Slovo má ďalej pán poslanec Florek.

Poslanec Florek:

Slávny Snem!

Z cesty Nemeckom na ktorú zástupcovia slovenských i nemeckých profesorských a učiteľských organizácií boli v septembri tohto roku pozvaní ríšskym vedúcim ústredia nemeckého vychovávateľstva Gauleitrom Wachtlerom v Bayreuthe, získali sme si aspoň zbežnú ale priamu informáciu o nemeckom školstve, o jeho organizácii a najmä o výchove v národnosocialistickom Nemecku.

Je zaujímavé, že v tak mohutnej prestavbe nového Nemecka organizácia školstva ostala doteraz nedotknutá, len duch a základy výchovy sa zmenily a to dokonale. Na otázku, prečo sa nemecké školstvo nereformovalo, znela odpoveď: nemecké školstvo tak, ako ho vidíme dnes, vyvinulo sa postupne podľa potrieb nemeckého národa. Jeho prestavba síce vyžadovala by sa pre obnovu celého Nemecka, ale nie je podmienkou sine qua non. Okrem toho neostávalo na to času; hlavný zreteľ reforiem bol obrátený na iné polia. Touto podmien-

kou sine qua non je zmena výchovy jej ducha a metódy a to vykonal Hans Schemm zakladateľ národno-socialistickej výchovy O tejto sa však nejdem tu rozširovať na tomto mieste, urobím to inde.

Slávny Snem! Z toho čo som uviedol, dalo by sa azda usudzovať, že reformy školstva ani u nás neboly a nie sú bezpodmienečne potrebné. Stačilo by bolo hádam zmeniť len ducha školy, mohol by niekto povedať. Nie, u nás sú pomery školské diametrálne iné. O našom doterajšom školstve nemožno tvrdiť, že vyrástlo z potrieb nášho národného života slovenského. Slovenského školstva sme až na malú výnimku epizódu takzvaných,, patronátnych (matičných) škôl" - nemali, ako sme nemali ani štátu, ktorý sa musel tiež od 14. marca 1939 od základu budovať. A keďže dnes hovoríme o zákone o učiteľských akadémiách, obmedzíme sa na ich takzvanú slovenskú tradíciu, t. j. na niektoré učiteľské ústavy z minulosti.

Prvý učiteľský ústav slovenský, zvaný ,, Institutum praeparandorum" založil roku 1819 vtedajší spišský biskup Ján Ladislav Pirker v Spišskej Kapitule. Mali sme ho prv ako Maďari, ktorým takýto ústav založil tenže Pirker v Jágri len roku 1828. Pre tento ústav spišský kanonik Juraj Páleš v Spišskom Podhradí roku 1820 napísal i prvú učebnicu zvanú "Pedagogia slovenská pre triviálske školy biskupstva spišského". Ale tento ústav, hoci mal aj učebnicu a stál na výške vtedajších školských požiadaviek, lebo sa spravoval pedagogickými a metodickými náhľadmi Felbigerovými, veľkého nemeckého vychovávateľa, jednako len nemožno pokladať za vzor, za tradičný základ pre ďalšie slovenské ústavy a školy na tomto poli, a to ani v takom smysle nie, ako boly školy slovenské-patronátne, t. j. matičné tri stredné školy v rokoch 1860 vo Veľkej Revúcej, v Turčianskom Svätom Martine a v Kláštore pod Znievom a pre slovenské stredné školstvo dnes. Vo Veľkej Revúcej otvorili roku 1868 pri osemtriednom gymnáziu trojtriedne učiteľské semenisko. Keď si povšimneme vyučovacích predmetov, tak s radosťou vidíme, že z týždenných 40 vyučovacích hodín popri slovenčine, latinčine, vtedy úradnej maďarčine a iných ďalších predmetoch z prírodných vied, ďalej popri výchovovede, popri učbovede, speve atď. vyučovali

hospodárstvu a záhradníctvu v týždenných dvoch hodinách, a spôsobovede v treťom ročníku v týždenných dvoch hodinách, čím sa priblížili k nášmu pojmu učiteľského ústavu, respektíve akadémie, akú uzákoňujeme dnes. No politické a kultúrne pomery bývalého Uhorska žiaľbohu neutváraly sa tak priaznive pre Slovákov, aby sa z týchto slovenských ústavov, či už stredných škôl, alebo spomenutého učiteľského semeniska mohla vytvoriť pre dnešok nejaká školská tradícia slovenská. Idea jednotného maďarského národa a výrok, že slovenského národa niet, nedovolila existovať nijakej slovenskej škole, niemenej strednej a vysokej. Všetky učiteľské ústavy v bývalom Uhorsku, teda i na Slovensku, organizované boly od roku 1868 zákonným článkom XXXVIII. Podľa tohto zákona budúce učiteľstvo ludových škôl vzdelávalo sa na trojročných učiteľských ústavoch. Od roku 1882 učiteľské ústavy staly sa štvorročnými so skúškou dospelosti, po ktorej predpísaná bola ešte skúška spôsobilosti, aby absolvent dosiahol diplomu učiteľskej spôsobilosti.

Po prevrate rozšírilo bývalé česko-slovenské ministerstvo platnosť ríšskych, t. j. rakúskych zákonov a nariadení, a to zákon č. 62 z roku 1869 a zákon číslo 53 z roku 1883 i na Slovensko, čím sa do systému učiteľského vzdelania dostaly ďalšie cudzie prvky a predpisy. Ale ani to nebolo dosť. Učiteľský stav doplňoval sa ešte učiteľmi, absolventmi takzvaných pedagogických akadémií u nás v Bratislave, ktoré boly jednoročné a trvaly od roku 1931 až do 1938. Tieto akadémie vznikly zo snahy učiteľstva ľudových škôl o vyššom, takzvanom akademickom vzdelaní, o ktorom sa ešte zmienim.

Slávny Snem! Zmienil som sa stručne o slovenskej tradícii vo vzdelaní učiteľstva a spomenul som bývalú maďarskú základnú úpravu a zásady, ktoré najčastejšie rušive komplikovaly pôvodný i tak cudzí systém výchovy.

Urobil som to preto, aby bolo jasné, že u nás pri budovaní nového štátu, pri výstavbe nášho národného života v duchu rýdzoslovenskej a kresťanskej kultúry nemožno ponechávať doterajší systém, organizáciu školstva, i keby sme sa snažili naplniť ju novým slovenským duchom. Zdravé základy položiť pre budúci náš národný

a kultúrny vývin znamená pri školstve nielen požiadavku nového ducha ale najmä novú formu. Vládou, respektíve Ministerstvom školstva a národnej osvety predložená osnova zákona o učiteľských akadémiách je takouto novou formou, správnejšie rečeno dokonalou prestavbou a nadstavbou bývalých učiteľských ústavov. Zásady, ktoré sa tu pri tvorení zákona uplatňovaly, vznikly po dlhých úvahách v takzvanej reformnej komisií Ministerstva školstva, pozostávajúcej z našich najlepších školských teoretikov i praktikov. Konštatovaly sa tam potreby dnešných čias na tomto školskom úseku. Vychádzalo sa tu konkrétne z predpokladov úspešnej výchovy našej školopovinnej mládeže a slovenského ľudu.

Prostredie, v ktorom bude učiteľ účinkovať, to jest školu, reformuje pripravovaný zákon o školách ľudových. Stačí si všimnúť v predloženom zákone určené povinné predmety a učebný plán päťročných učiteľských akadémií. Vidíme tam znovu zavedený predmet: spoločenskú výchovu, ktorú y roku 1868 na revúckom učiteľskom semenisku pomenovali spôsebovedou a dávali z nej dve hodiny týždenne. Ďalej povinný je jazyk nemecký, pre dievčence náuka o domácnosti a ručné práce, pre chlapcov hra na organe i na necirkevných akadémiách. Ale zo všetkého by som vyzdvihol ako najcennejší prínos povinné učenie sa národnému hospodárstvu a náuke o hospodárstve. Sme presvedčení, že týmito vedomosťami a praktickými znalosťami budúci učiteľ najúčinnejšie sa zapne do zvýšenia vzdelanostnej úrovne slovenského ľudu. (Potlesk. )

Podstatná zmena sa javí v akejsi prestavbe bývalých štyrročných učiteľských ústavov na päťročné akadémie. Predĺženie učiteľského štúdia bolo potrebné predovšetkým pre množstvo nových úloh, ktoré slobodný slovenský štát kladie na učiteľa po stránke ľudovýchovnej oproti režimu bývalému. Splnením tohto vecného predpokladu riešila sa, a to veľmi šťastne, oprávnená požiadavka nášho učiteľstva, to jest vyššie vzdelanie. Kedysi sa volalo až po univerzitnom vzdelaní učiteľstva. Pravda, bola to prehnaná snaha bývalého pokrokárčenia. Riešením tejto otázky v predloženom zákone získa v prvom rade ľudová škola a získa podstatne i učiteľ sám osobne, najmä spoločensky vedľa kňaza,

notára v prostredí vidieckej inteligencie. Tradičné jeho podceňovanie bude týmto azda navždy znemožnené. A pri tejto príležitosti po mnohých a mnohých skúsenostiach takmer z každého nášho kraja vyslovujem tu vrelé želanie, aby najmä medzi našou administratívou, obecnou samosprávou a naším školstvom, učiteľstvom nastal lepší, srdečnejší pomer a väčšia žičlivosť.

Učiteľstvo svojou prácou nielen v škole, ale hlavne okrem školy medzi ľudom dokázalo pozitívnu priekopnícku prácu všade. Najmarkantnejšie sa nám ukazujú výsledky tejto práce najmä na pripojených krajoch Oravy a Spiša. Je to jednotná mienka všetkých, ktorí tamojšie a vôbec dedinské pomery poznajú. Mladí učitelia a učiteľky vykonali tam svojím vzorným a korektným pokračovaním i horlivosťou veľký kus práce medzi ľudom, dvadsať rokov nám odcudzovaným. Za to patrí naším pionierom slovenskej vzdelanosti a šíriteľom slovenského povedomia naše uznanie a srdečná vďaka. (Výkrik: Tak je! Potlesk. )

Dnešným absolventom i budúcim odchovancom nových akadémií nech slúžia za vzor! Viacerí z tých učiteľov sú už absolventi slovenských poprevratových ústavov a slovenských vychovávateľov.

Pri návšteve pána prezidenta republiky v Orave v máji tohto roku bol som svedkom, ako sa hlásili k nemu, ako k svojmu bývalému riaditeľovi a vychovávateľovi, mladí učitelia zo zapadlých a roztratených dedín inkorpovanej Oravy na čelé jasajúcej mládeže. Miestny farár zas dojate tlmočil hlave štátu vďaku za príkladných a svedomitých učiteľov.

Tak by mohli a chceli hovoriť všetci dôstojní páni farári i ľud ostatných pripojených dedín. Želáme si, aby tak hovorili o učiteľoch všetkých našich slovenských škôl.

Slávny Snem! Predostretý zákon o päťročných učiteľských akadémiách - pevne veríme - bude semenískom takého slovenského učiteľstva. K tomu má všetky vecné i obsahové predpoklady, ktoré literou a paragrafmi zákona možno zabezpečiť. Tento zákon má pre výchovu nášho učiteľstva etapový význam práve tak, ako pripravený už návrh zákona o zreorganizovaní ľudových škôl. So stanoviska zvý-

šenia úrovne ľudových škôl a školstva vôbec sú tieto dva zákony spojenými nádobami a podstatnými predpokladmi novej výchovy terajších i budúcich slovenských generácií.

Keď predložený návrh zákona s radosťou vítame, ďakujeme našej vláde a pána ministrovi školstva, neúnavnému ministrovi Jozefovi Sivákovi (potlesk), ktorý Ak osvedčenej reforme jednotného stredného školstva prikladá dnes nové ústavy, učiteľské akadémie a dovršuje týmto prestavbu slovenského stredného školstva.

Dejiny v takomto prípade poznajú termín "zakladateľ, budovateľ", no, my budeme skúpejší, ale tiež spravodliví, keď konštatujeme, že pán minister Sivák osvedčenou etapovou reformou slovenského stredného školstva zaslúžil sa o prevýchovu národa slovenského. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol:

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci Horák a Hollý.

Zpravodajca Horák:

Ako zpravodajca za kultúrny výbor podávam odpoveď pánu poslancovi Esterházymu na jeho dotaz.

Vládny návrh zákona o úprave učiteľov ľudových škôl je jasný.

Paragraf 3, ods. 4 určuje, kedy možno učiteľskú akadémiu otvoriť a § 6 zas to, kedy ju možno zatvoriť. Diferenciálne skúšky pre stredoškolských maturantov pravdepodobne povolí Ministerstvo školstva a národnej osvety ak sa bude javiť potreba toho.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Teraz nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má päť dielov, 50 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky? (Námietky neboly. ) Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej päť dielmi, 50 paragrafmi, nadpisom a úvodnou

formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o učiteľských akadémiách.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Horák a Hollý.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Horák: Nie sú.

Zpravodajca Hollý: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o určovaní miezd (platov) a pracovných podmienok.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický: Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Pripravovaný zákon Určil si za cieľ uviesť do nášho právneho poriadku zásadu spravodlivého riešenia sociálnych otázok a dať takto podklad pre určovanie miezd a pracovných podmienok v duchu ustanovenia § 87 Ústavy.

Dnes je už prekonaný názor, že pre určovanie miezd a pracovných podmienok javí sa byť najvhodnejším prostriedkom dohoda zamestnávateľov so zamestnancami lebo sprievodné zjavy uzavierania takýchto pracovných smlúv v minulosti boly veľmi často stávky na strane zamestnancov a výluky na strane zamestnávateľov, ktoré

poškodzovaly výrobu a maly tak za následok veľké národohospodárske straty, ktoré sa dotýkaly najbezprostrednejšie zamestnancov, prípadne zamestnávateľov (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Opluštil. )

Ani dnes sa nedá očakávať, že by sa otázka spravodlivej úpravy miezd a pracovných podmienok vyriešila sama od seba z prostého idealizmu už na základe uvedomenia si princípu solidarity, ktorého sa máme držať, ako základného princípu nášho národného žitia a bytia. Doterajšie skúsenosti neukazujú, že by vedomie spravodlivej úpravy miezd a pracovných podmienok bolo preniklo všetky vrstvy národnej pospolitostí. Preto je potrebné, aby sa k spravodlivému riešeniu sociálnych otázok prikročilo úradnými zásahmi, ktoré sa môžu opierať o právne predpisy a prikročilo sa takto i na tomto poli k regulovanému hospodárstvu.

Prikročili sme k regulovaniu cien predmetov spotreby, určili sme si orgán, ktorý autoritatívne tieto ceny určuje s ohľadom na ochranu spotrebitelských vrstiev. Je len logickým pokračovaním tohto nášho kroku, že zriaďujeme Ústredný úrad práce a vybavujeme ho takým oprávnením, že môže autoritatívne určovať mzdy a pracovné podmienky tak, aby tieto plne zodpovedaly duchu slovenského národného socializmu.

Ústavno-právny výbor rokoval o vládnom návrhu na spoločnom zasadnutí s výborom národohospodárskym a sociálnym a zdravotným 23. októbra 1940. Na tomto zasadnutí delegovaly všetky tri výbory subkomisiu na podrobné prerokovanie osnovy, aby potom o výsledku podal zprávu ústavno-právny výbor. Na základe výsledkov rokovania tejto subkomisie - počas ktorého sa všetky sporné otázky ob-

jasnily - ústavno-právny výbor na zasadnutí 28. októbra 1940 prejavil súhlas so zásadami vládneho návrhu.

Zamýšľaný zákon s hľadiska usporiadania sociálnych pomerov v našom štáte uskutočňuje blahodarnú reformu a znamená veľký pokrok.

V jednotlivostiach sa podrobila osnova určitým zmenám.

Ustanovenie § 2, ods. 1 je doplnené vetou;,, Rozhodnutie predsedu Ústredného

úradu práce o týchto otázkach podlieha

schváleniu vlády. "

Riešenie otázok uvedených v tomto ustanovení má tak ďalekosiahle hospodárske a sociálne účinky, že je iste žiadúce v tomto smere rozhodovacie právo predsedu Ústredného úradu práce podrobiť dozoru orgánu na to najkompetentnejšieho -vlády.

Odsek 3 tohto paragrafu je upravený tak, že do poradného výboru, spomenutého v tomto ustanovení, v jednotlivých prípadoch záujmové organizácie zamestnancov a zamestnávateľov,, vysielajú" svojich zástupcov. Pôvodné znenie, podľa ktorého do tohto poradného sboru predseda Ústredného úradu práce "povoláva" v jednotlivých prípadoch zástupcov týchto organizácií, nevystihovalo presne skutočný cieľ tohto ustanovenia. Vypočutie zástupcov organizácií je bezpochyby záujmom zamestnancov a zamestnávateľov. Týmto organizáciám preto prislúcha právny nárok na to, aby sa pred úpravou mzdových otázok podľa tohto ustanovenia mohly vyjadriť a najmä predniest svoje odôvodnené požiadavky prostredníctvom svojich vyslaných zástupcov. Nové znenie tento cieľ vyjadruje iste vhodnejšie a presnejšie a preto je odôvodnené.

Na rozdiel od vypočutia zástupcov uvedených organizácií povolanie odborníkov podľa tohto ustanovenia je fakultatívne a závisí od voľného uvažovania predsedu Ústredného úradu práce. Túto myšlienku jasne vystihuje doplnok:,, okrem týchto môže predseda Ústredného úradu práce povolať do tohto výboru aj odborníkov. "

Odsek 4 tohto paragrafu bol doplnený vetou:,, Ich členovia majú vykonávať svoju funkciu nestranne a zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedeli y tejto funkcii. Cieľom tohto ustanovenia je zdôrazniť, že členovia poradného sboru a poradných výborov nemajú byť obhajcami jednostranných záujmov, ale majú svoju funkciu vykonávať objektívne v záujme pospolitosti. Povinnosť mlčanlivosti je odôvodnená verejným záujmom a povahou funkcie Poradného sboru ako aj poradných výborov.

V paragrafe 3 vsunutím slova "výnimočne" sa zdôraznilo, že predseda Ústredného úradu práce len vo výnimočných prípadoch má užit svoje právo podľa § 3, najmä len

vtedy, ak je to miestnymi pomermi alebo inými dôležitými dôvodmi odôvodnené. Inak zásadne celú právomoc, prislúchajúcu mu na základe tohto zákona, má vykonávať predseda Ústredného úradu práce osobne s pomocou vlastného personálu.

Paragraf 4 je doplnený vetou:,, Takéto doklady a dôkazy možno použiť iba na ciele tohto zákona. " Toto doplnenie je potrebné, aby doklady a dôkazy, oznámené podľa tohto ustanovenia, nebolo možné použiť na iné ciele a aby prípadná obava pred ich zneužitím nemohla zmariť spoľahlivé a objektívne zistenie tých údajov, ktoré sú v záujme veci potrebné.

Pôvodný paragraf 5 o trestných ustanoveniach je rozdelený na tri osobitné paragrafy a primerane prispôsobený doterajšej legislatívnej praxi. Od trestu, označeného v ods. 2, písm. a) a v ods. 3, písm. a) muselo sa odhliadnuť, lebo trestný zákon priestupkový - ako súhrn základných a všeobecných noriem - nepozná takýto druh trestu. Trest, uvedený v ods. 3, písm. c) sa vynechal jednak z dôvodu, uvedeného ohľadom predošlého trestu, jednak preto, lebo nie je odôvodnené a žiadúce, aby v danom smere trestný súd zasahoval do súkromnoprávnych pomerov.

Primerané sníženie trestných sadzieb je odôvodnené snahou prispôsobiť ich závažnosti trestného činu a neprepínať nad žiadúcu mieru trestnú represiu.

Označenie,, prednosta Ústredného úradu práce" nahradilo sa všade označením "predseda Ústredného úradu práce", lebo toto posledné označenie lepšie vystihuje skutočný úradný charakter šéfa tohto úradu so zreteľom na jeho právomoc a pomer k ostatným úradom.

Okrem uvedených zmien vykonal ešte výbor žiadúce zmeny legislatívne-technickej povahy.

Ústavno-právny výbor navrhuje, aby slávny Snem osnovu schválil. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec František Jankovič.

Udeľujem slovo pánu poslancovi Jan-

kovičovi.

Poslanec Jankovič: Slávny Snem!

Predložený vládny návrh zákona o určovaní miezd a pracovných podmienok dáva mi možnosť hovoriť o robotníckych veciach. Čakal som túto príležitosť, lebo riešenie robotníckych životných záujmov a pomerov držím ako medzi robotníctvom pracujúci človek za najprednejšiu úlohu našej štátnej správy. V programovom vyhlásení pri nastolení našej terajšej vlády pán ministerský predsedu Dr. Vojtech Tuka povedal, že v sociálnom ohľade bude prednou snahou vlády, aby dobrôt slovenského štátneho života boly účastné čo najširšie vrstvy slovenského pracujúceho ľudu.

Otázka robotnícka je preto tak dôležitá, lebo robotníctvo je tá vrstva v národe, ktorá v minulosti aj pri všetkom hlásaní demokracie nedospela k tým životným podmienkam, ktoré by pre ňu boly dostačujúce a ľudské, a ktorá ako v centrách žijúca čiastka národa iste má nie malý podiel na utváraní všeobecnej mienky a nálady. Z miest, v ktorých väčšina robotníctva žije, prenáša sa verejná mienka aj na vidiecke dediny. Tak môže sa stať spokojné robotníctvo platným štátotvorným prvkom, nespokojné ale rušivým činiteľom pri štátnobudovateľskej práci.

Nechcem deliť slovenský národ na triedy podľa povolania. Predsa musím konštatovať, že robotníci sú na tom najbiednejšie, keď do povahy vezmeme všetky smerodajné skutočnosti. Roľník, keď aj hneď neprekypuje bohatstvom, je predsa len na svojom, pracuje pod vlastnou vôľou a vidí, že odmena jeho práce pri božom požehnaní je úmerná jeho usilovností. Obchodník vybral si menej namáhavý kus národnej práce a ku každodennému chlebu dostane sa pri menej potu a trudu. Štátny a verejný zamestnanec, aj ten najnižšie platený, má za sebou stálosť svojho životného príjmu a vidí v penzijnom poistení uchránenú svoju starobu. Oproti tomu robotník stále visí na nitke čo do pracovnej istoty, vôle zbavený podlieha cudziemu rozkazu, vykonáva tie najznojitejšie práce, odkázaný je na cudzie prahy a po vyčerpaní pochmúrna staroba čaká naň. K tomu žijúc vo väčšine v mestskom prostredí, po príklade iných prisvojuje si vyššie životné nároky, pri snaživosti má otvorenú možnosť

sledovať tempo moderného života a tak ešte väčšmi prichádza k tomu subjektívnemu presvedčeniu, že on je nevlastným dieťaťom našej vospolnosti. Pripomenúť treba aj tú skutočnosť, že v minulosti demokracia svoju nadvládu nad národom práve vybičovaním triednej nenávisti a závisti chcela upevniť, a od toho času ešte neuplynulo toľko, že by sa robotníctvo bolo mohlo celkom zbaviť starej ideológie vo svojom celku a bez výhrad sa mohlo zapojiť do kamarátskej svornosti budovateľskej národnej práce. (Predsedania sa uja! predseda Dr. Sokol. )

Z tohto vyplýva jestvovanie otázky robotníckej ako dedičstvo starého režimu a je naša povinnosť riešiť túto otázku naším kresťanským a slovenským spôsobom, aby práve ona potom v budúcnosti nemohla už ďalej kaliť spokojnú hladinu slovenského žitia. Padlá demokracia nebola vstave od koreňa riešiť tieto veci. My nechceme upadnúť do jej chýb a preto je správne, že sa chytáme jej riešenia. Každý kresťan, tobôž katolík, musí vítať každú snahu pri riešení robotníckych životných podmienok. K tomu je viazaný pravdou, že je prívržencom toho, ktorého učenie zrušilo ponižujúce a neľudské otroctvo, ktorý celým svojím Učením v zásade podal pravidlá, podľa ktorých má byť táto otázka vybavená. Veď známe vety: "Hodný je robotník svojej mzdy" a,, Kto nepracuje nech neje", dávajú jadrne to, čo Kristus, ako náš najvyšší učiteľ o tejto záležitosti za potrebné držal nám naložiť. Je tu udaná oprávnenosť zaslúženej odmeny práce, ale tiež aj pracovná povinnosť. Nech nás nemýli, že celá otázka robotnícka je u Krista len tak krátko náznakove vybavená, veď pred 2000 rokmi nemohly byť dané podrobné úpravy pre naše pomery, ale vieme, že keď tieto vety do súvislosti donesieme s príkazom lásky k blížnemu a tiež aj inými výrokmi nášho jedine najväčšieho učiteľa, ako napríklad: "Kto viac dostal, od toho sa bude aj viac požadovať", tak máme podklad k tomu, aby sme danú robotnícku otázku v daných okolnostiach podrobne vybavili.

Proti platnosti Kristových zásad nemožno uviesť ako protidôvod, že tieto zásady za tak dlhé stáročia nepretvorily ľudskú spoločnosť a že táto ešte aj po 2000 rokoch trpí vredom, ktorý sa už za časov Krista bolestne jatril. Kristus dal aj iné

zákony a ľudia sa nimi neriadili; tie isté zákony platia aj dnes a koľkí ich prestupujú. Tak kapitalisticko-liberalistická éra je vinná toho, že aj riešenie robotníckej otázky ostalo nám.

Katolicizmus aj teoreticky aj prakticky vybral si svoj podiel z boja za lepší zajtrajšok robotníctva. Tak tomu bolo v cudzine a tak tomu bolo aj u nás. Pápeži sami teoreticky dávali platné smernice a návody k robotníckej otázke a katolícki politikovia a najmä kňazi zase prakticky usilovali sa tieto v živote uplatniť. Dlhé by bolo spomínať cudzie vzory, stačia príklady domáce. Či Andrej Hlinka nie za robotníctvo pracoval, keď bojoval za Boha a Národ? Národom mu bol ten k zemi a stroju prikovaný slovenský človek a nie vrstva vyvolencov. Tohto chcel povzniesť, za toho práva sa boril, tomu chcel vydobyt autonómiu a v dôsledkoch toho slovenský štát. Môžem upraviť otázku na nášho robotníckeho pracovníka cez minulých 20 rokov kolegu Čavojského: Kto mu pomáhal zo slovenských činovníkov na poli organizačnej práce vtedy, keď táto práca bola v začiatkoch a bola s tými najväčšími ťažkosťami spojená? Boli to katolícki kňazi, ktorí sa postavili z pevného slovenského presvedčenia a zo sociálneho cítenia k jeho boku a odrážali s ním svorne boľševické a socialistické útoky na chlieb a dušu slovenského robotníka. Nechceli dovoliť, aby sa stal obeťou komunistických utópií a chceli mu dopriať také životné podmienky, ktoré mu maly v dobe židovsko-marxisticko-liberalistickej pažravosti umožniť ľudské žitie.

Keď teraz sme v dobe slovenskej štátnosti, keď národný socializmus žiada od nás aj národný solidarizmus, iste zase budú to katolícki kňazi, ktorí poslúchnu výzvu pána ministerského predsedu z Nitry, a celou svojou agilitou a vedomosťami zapoja sa do sociálnej práce. Budú tak plniť príkaz Kristov, budú tak plniť rozkaz vlastného svedomia a vykonajú takto nepísaný zákon kňazského velkého povolania.

Sluší sa v tejto súvislosti ešte spomenúť, že katolícka cirkev nárokuje si priznať svojmu zakladateľovi právo hovoriť v otázkach verejného pozemského života. Otázka robotnícka je najpoprednejšia z týchto a preto som nadhodil predošlé myšlienky. Aspoň jeden výrok ešte k tej-

to veci. Pápežská encyklika z roku 1925, ktorou sa zavádza predvčerom svätený sviatok Krista Kráľa, hovorí:,, Veľmi by sa mýlil ináč, kto by nepriznával akýkoľvek zásah Krista človeka do záležitosti vecí občianskych, keďže on od otca dostal právo na všetky stvorené veci, takže všetko má byť jeho posudku podrobené. " Tento výrok ale nesmieme tak rozumieť, ako by chcela cirkev každé pole ľudského a tak aj štátneho denia sebe podrobiť, ale len tak, že ona nám predkladá smernice zakladateľa, ktoré smernice nechcú nám nič zlého a protiprírodného a my máme tieto konkrétne do života uvádzať. V robotníckej otázke sú dané základné pravidlá, na nás stojí, aby sme ich už konečne správne uplatnili. Je to povinnosť katolíckeho laika tak ako kňaza a buďme si istí, že nebude sa páchať krivda na nikom, keď tieto Kristove zásady zavážia v našej pospolitosti.

Platný krok v riešení robotníckej otázky musíme vítať aj ako slovenskí inteligenti. Tu na nás platí - aby som len to najnovšie spomnel - to, čo hovorí Milo Urban vo svojej knihe, keď dáva do úst otca Adama Hlavaja tieto slová: Nezabúdaj, že nie preto ideš študovať, aby bol z teba pán, ale aby si raz mohol pomáhať tým, z ktorých si vyšiel. Pánov nepotrebujeme; potrebujeme učených ľudí, ktorí by sa nás vedeli zastať. Lebo kto sa nás zastane, ak nie naši?

Vyšli sme z robotníckych a roľníckych rodín, tak nesmieme sa spreneveriť nášmu pôvodu, lež k nemu sa stále vracať. Pre nás ten slovenský robotník a roľník nie je zdrojom ľahšieho žitia, ale predmetom našej vďačnej starostlivosti, ktorou máme odplácať všetko to dobré, čo nám otcovská láska otca robotníka alebo roľníka uštedrila.

Budujeme ľudové Slovensko národnosocialistickým tempom. Keď nás už tá ľudovosť viaže k pracujúcej vrstve, tým viac musíme byť k tomu vedení národným kamarátstvom národného socializmu, aby sme prekleniac priepasť medzi pracovníkmi ducha a rúk, v život uvádzali kamarátsku vyrovnanosť v slovenskom národe. Táto ale nenastane dotiaľ, kým každý člen národa nebude chlebom nasýtený, kým na jednej strane budú v hojnosti prekypujúci a na druhej po skyve chleba volajúci. Náš ľud nie preto sa odvracal od

Čechov, že neboli jeho národnosti, ale preto, že zpred úst synov ľudu brali každý lepší hlt. Preto má ľud v nenávisti Židov, lebo títo ho na každom kroku drali, nič mu primerane nedali a nie pre ich náboženstvo.

Slovenský inteligent, slovenský verejný zamestnanec a teraz aj slovenský remeselník a živnostník, obchodník zásahmi našej vlády nastupuje na miesta Čechov a Židov, tak nesmú upadnúť do chýb tamtých. Náš ľud uzná inteligentovi jeho školenosť, jeho vyššie životné nároky a povinnosti, prizná mu aj primeranú odmenu z tohto dôvodu, ale spolu aj žiada si svoje a má na to právo, preto dajme mu to, čo ho môže uspokojiť a tým usnadníme aj náš život a iste nie v malej miere uspokojíme si aj svedomie. Žalúdok máme všetci rovný, tak každému dopriať, čo mu k uspokojeniu je potrebné.

Poslanci slovenského Snemu sú k tomuto svrchovane viazaní. Za dvadsať rokov opierala sa Hlinkova slovenská ľudová strana na kádre pracujúceho voličstva, ktorým neprestala sľubovať potrebný kus chleba, ba sľubovala k nemu aj maslo. Dospeli sme tam, že máme možnosť tento kus chleba ulomiť pre spolubrata, tak ho v podobe prajného riešenia robotníckej otázky aj ulomme, a nezabudnime ani to maslo k nemu hľadať. A najde sa aj ono. Aj v našom štáte sú ešte po odbavení Čechov a Židov zamestnania, na ktorých sa ukazujú prebytky. Ani riaditeľ cukrovaru, alebo iní nemusia mať státisícový príjem (Výkriky: Tak je! Výborne! Potlesk), hľadajme možnosť zákonite na týchto miestach ubrať a bude aj na to maslo. Takýto počin by náš ľud srdečne vítal, bol by uspokojený a nikomu by sa nestala žiadna krivda, ba ani by sa neodstránil dôvod súkromného snaženia. Neodkladajme teda vybaviť sociálnu otázku od koreňa, snažme sa dať každému čo mu patrí a vykonáme najzáslužnejšiu štátobudovateľskú prácu. (Potlesk. )

Prítomný návrh zákona dáva možnosť našej vláde, aby v konkrétnych prípadoch podľa zásad, podľa smerníc tohto návrhu mohla riešiť robotnícke mzdové a pracovné podmienky. Dovolím si aj niektoré konkrétne veci uviesť, ktoré práve snáď na podklade tohto zákona môžu byť uspokojive riešené.

Ide mi v prvom rade o naše robotníctvo štátnych, banských a hutných závodov na Slovensku. (Hlas: Čujme!)

Štát má ísť dobrým príkladom vpred pri riešení záležitostí svojich robotníkov. Však ako majú to konať súkromní zamestnávatelia, keď sa môžu odvolávať na to, že u štátu je robotníctvo horšie honoro-

vané ako u nich. (Výkrik: Tak je!) Cítim sa byť aj povinným túto otázku nadhodiť. Štátnych banských a hutných robotníkov je na Slovensku spolu 2139, z týchto skoro polovica 1027 pracuje v Banskej Štiavnici a v Hodruši, preto ako zástupcovi tohto kraja je mi úlohou túto vec prednášať.

Naši baníci konajú tú najťažšiu prácu, pričom ich odmena je skutočne malá. Veď priemer čistého mesačného zárobku je okolo 450-550 Ks, z ktorých musí žiť mnohokrát aj osemčlenná rodina, ktorá si zaobstaráva všetko; čo na nôž, to za groš. Posledná kolektívna smluva priniesla zásluhou agilnosti odborovej organizácie isté zlepšenie, ale toto je málo cítiť preto, lebo sa na týchto závodoch len 5 dní pracuje týždenne. Robotníctvo žiada, aby aspoň ten šiesty pracovný deň mu bol pridaný, čo by značne prispelo k jeho životnému zlepšeniu a čo by aj pre štát znamenalo iste výnos. Ináč pridržiava sa robotníctvo starej požiadavky poštátnenia baníctva štátnych banských a hutných závodov, za čo sa už za česko-slovenskej éry horlilo a čo mu naši činovníci do výhľadu dávali. Posledne 27. septembra 1940 podali memorandum na vládu v tejto veci, ktoré dovolím si, aj teraz predložiť. Memorandum obsahuje záležitosť poštátnenia baníctva vôbec, ďalej otázku usporiadania baníckych penzií a konečne požiadavku sníženia pracovnej hranice pred vstupom do penzie.

Memorandum obsahuje:

1. Poštátnenie robotníctva zamestnaného u štátnych banských a hutných závodov, v čom vidí robotníctvo hmotné zabezpečenie svoje a tisícich rodinných príslušníkov, čiže čiastky slovenského národa.

Baníctvo je si plne vedomé, že vysoká vláda zaneprázdnená je ťažkou a zodpovednou prácou výstavby našej slovenskej obnovenej štátnosti, musí riešiť vážnejšie problémy nášho verejného života,, ale otázka rozriešenia poštátnenia baníctva

tiež začiera hlboko do nášho verejného života, pretože má zabezpečiť hmotné postavenie čiastky slovenského národa, tým zaistit vnútorný kľud a pripraviť kyprú pôdu vnútornej konsolidácii.

Baníctvo musí vysloviť úprimnú vďaku za všetky dosiaľ učinené kroky, ktoré vláda urobila čiastočným usporiadaním mzdovej otázky baníctva a poštátnenia banského a hutného robotníctva a pokladá už teraz túto otázku za otvorenú, keďže vláda stanovila už aj odbornú komisiu, ktorá má rozriešiť a pripraviť všetky otázky, týkajúce sa poštátnenia baníkov.

Pri tejto príležitosti baníctvo prichádza s úprimnou prosbou pred slávnu vlá-

du, aby vo veci poštátnenia urobila rýchle kroky.

2.   Ide o úpravu odpočivných platov banských penzistov, ktorí po mnohoročnej práci dostávajú tak nízke penzie, že nemožno povedať, žeby tieto mohly zaistiť živobytie pre nich, ktoré sa sluší na človeka. Naši penzisti pracovali poctivé dlhé roky v baniach, preto zaslúžia si, aby ich dlhoročná statočná práca bola odmenená tým, aby posledné dni života nemuseli živoriť a práve hmotným nedostatkom skrátiť si počet dní zaslúženého odpočinku.

Mesačná penzia činí od 200 do 300 korún. Z toho musí mnohokrát vyžiť rodina, ktorá má ešte tri-štyri nezaopatrené maličké deti. Pánovia, je to skutočne životné umenie, keď tí ľudia vedia ešte dýchať a vedia sa ešte aj nadchnúť.

Práca baníka vyčerpáva ľudské sily azda zo všetkých povolaní najviac, preto baníctvo prichádza po tretie so žiadosťou, aby

3.    veková hranica vstupu do výslužby bola určená na 50 rokov.

Baník má ísť do penzie, keď má 55 rokov staroby.

Mnohokrát tieto práce už za 12-14 rokov skutočne zoderú baníka a keď príde na to, aby užíval odpočinku, vy stane mu už dych.

Nie lepšie ako robotníctvo sama, sú na tom smluvní zamestnanci, podúradníci a úradníci týchto štátnych podnikov. Oni sú zamestnaní na podklade individuálnych smlúv a tak sa stalo, že keď bol teraz nami vynesený zákon č. 173 o rodinných príplatkoch a o zastavení srážok činovného, na nich sä tento zákon neuplatňuje, im sa

ďalej činovné sráža a rodinné príplatky nedostávajú.

Keď platil na nich predtým zákon o srážkach z činovného, tak by mal teraz platiť na nich aj zákon o zastavení týchto srážok. Z ohľadu rodinných prídavkov ide najviac o mnohodetné rodiny mladých zamestnancov a tak práve nesplní sa intencia zákona, ktorý chce zrejme práve mnohodetné finančne slabé rodiny podporovať. Zmienení tiež si spravili svoje kroky a teraz na rozhodnutí našej vlády stojí, aby ich oprávneným ponosám bolo vyhovené.

Ako konkrétnu vec spomeniem ďalej Otázku prepúšťania vydatých robotníčok z práce. Ide o robotníčky tabakovej továrne. Keď má takáto robotníčka manželabaníka, už sa aj robia o nej výkazy a je strach pred prepustením. Pri dvojitom robotníckom zamestnaní je rodina baníka slušne zaistená, ale keby matku prepustili z továrne, tak by nastala bieda. Zlú krv robí najmä tá okolnosť, že v lepších úradníckych miestach sú vydaté ženy ešte na svojom mieste a robotníctvo by malo byť prvé, ktoré by bolo zákonom o prepúšťaní vydatých žien postihnuté. Mnohé vydaté robotníčky už i samy chcely ustúpiť a dať miesto mladším silám, veď už majú vypracovaných vyše 35 rokov, ale nemôžu tak učiniť, lebo penzijná hranica je viazaná k 55 roku veku. Teda tu by bolo išlo o to: prepúšťať najprv tých vyšších a potom robotníctvo a keď k tomu príde bez čakania na vek, dať robotníčke dávno zaslúženú penziu, aby mohla rodinu napomáhať, keďže manželov príjem pri nezamestnanom je len náhodilý a pri baníkovi biedny.              

Prehlasujem, že na podklade týchto všeobecných dôvodov hlasujem za prítomný návrh, lebo chcem podporiť každý krok našej vlády, ktorý sa koná v záujme najmenšieho slovenského človeka, nášho robotníka. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Dr. Orlický.

Dr. Orlický: Zriekam sa slova.

Predseda Dr. Sokol:

Pán zpravodajca zriekol sa slova, preto nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 9 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 9 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, odseku 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona

o určovaní miezd (platov) a pracovných

podmienok.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Orlický.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3 bod, ktorým je:

3. Voľba nového člena imunitného výboru podľa § 61 rokovacieho poriadku.

Na miesto poslanca Alexandra Macha, ktorého menoval prezident republiky ministrom, treba vyvoliť nového člena imunitného výboru.

Ak niet námietok, dám voliť zdvihnutím ruky.

(Námietky neboly. )                             

Námietok niet, preto budeme voliť zdvihnutím ruky.

Žiadam prečítať návrh.

I tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

Návrh poslanca Dr. Jána Ferenčíka a spoločníkov na vyvolenie nového člena imunitného výboru.

"Navrhujeme vyvoliť do imunitného výboru za riadneho člena poslanca Siegmunda Keila.

V Bratislave 29. októbra 1940"

Podpísaní: Dr. Ján Ferenčík, Jozef Šrobár, Pavol Florek, Josef Steínhübl, Pavel Čarnogurský.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Kto súhlasí s návrhom poslanca Dr. Jána Ferenčíka a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

To je väčšina. Zisťujem, že pán poslanec Siegmund Keil je vyvolený za člena imunitného výboru.

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.                                                      

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 17. hod. 56. min. )

Príloha k tesnopíseckej zpráve

o 48. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave 29. októbra 1940. Reč poslanca Esterházyho (viď str. 8. Tesnopíseckej zprávy.)

Tisztelt Képviselőház!

Netessenek zokon venni, hogy megint igénybe veszem szives türelmüket. Ha a kulturális bizottságban bent volnék, akkor mindezeket a kérdéseket ott vethetném fel és nem volnék kénytelen itten az időt ezzel a felszólalasommal is húzni.

Az előttünk fekvő törvényjavaslathoz egy kérdésem volna, és pedig az, hogy a harmadik paragrafus módot nyújt arra, hogy amennyiben a minisztérium az akadémia felállítása iránt beadott kérvény felöl két hónapon belül nem határoz, az akadémia megkezdhesse működését. Kérdem, hogy a két hónap alatt ki nem adott határozat jelenti-e az akadémia működésének hallgatolagosan való engedélyezését vagy lehetséges-e az, hogy a minisztérium a két hónap eltelte után is hozhasson elutasító határozatot? Konkrét esetben, ha az itteni magyarság egy megfelelően felszerelt kérvényt nyújt be a tanítói akadé-

mia megnyitására, természetesen abban az esetben, ha fogytán volnának a tanítók, és feltéve, hogy valamennyi alapfeltétel adva van, de a kérvényre hosszabb mint két hónap leforgása után feleletet nem kap és az idézett paragrafus szellemében megnyitja az akadémiát, lehetséges-e hogy később a minisztérium visszanyuljon az engedélyezés iránt beadott kérvényre és azt amikor az iskola már működik - elutasítsa és az így már műkodő intézetet beszüntesse.

Kérném azonkívül, illetve kértem volna ha bent lehettem volna a bizottságban, így csak egyszerűen leszögezem, hogy helyesebbnek tartottam volna, hogy a magyar gymnázium nyolc osztályát végzett tanuló nelegyen kénytelen felvételi vizsgát tenni a szlovák képző ötodik osztályába, hanem egy tulaj donképen az akadémia ötödik évfolyamának megfelelő átképző osztály elvégzése után lehessen akadémiai érettségi vizsgát.