Snem Slovenskej republiky 1940

1. volebné obdobie.

4. zasadanie.

Tesnopisecká správa

o 52. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave y utorok 10. decembra 1940.

Obsah:	Strana:
Oznámenia predsedníctva:
Otvorenie zasadnutia	3
Ospravedlnenie neprítomnosti	3
Došlé nariadenie s mocou zákona	3
Rozdaná tlač	3
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí	13
Zakľúčenie zasadnutia	13
Program:
1. Zpráva ústavno-právneho, branného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o Slovenskom leteckom sbore	3
Reč zpravodajcu Dr. Orlického	3
Reč zpravodajcu Schwarza	4
Reč zpravodajcu Hollého	5
Rozprava odpadá	6
Prvé hlasovanie o návrhu	6
Prijatie návrhu prvým hlasovaním Druhé hlasovanie o návrhu	6 6
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	7
2. Zpráva ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o vlád-
nom návrhu zákona o organizácii motorizmu	7
Reč zpravodajcu Dr. Orlického Reč zpravodajcu Petroviča	7 8
Prikročenie k rozprave	9
Reč poslanca Moravčíka	9
Koniec rozpravy	9

Pozmeňovací a doplňovací návrh poslanca Dr. Ing. Zaťku a spoloč-
níkov	12
Spravodajcovia súhlasia s pozmeňovacím a doplňovacím návrhom	12
Prvé hlasovanie o návrhu	12
Prijatie pozmeňovacieho a doplňovacieho ná-
vrhu prvým hlasovaním.............	12
Prijatie ďalšej časti návrhu prvým hlasovaním	12
Druhé hlasovanie o návrhu	13
Prijatie návrhu druhým hlasovaním......	13
Prijatie rezolúcie	13

Zasadnutie otvorené o 16. hod. 36. min. Prítomní: Predseda: Dr. Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil

Zapisovatelia: Germuška, Drobný. 43 poslancov podľa listiny o prítomnosti. Členovia vlády: Čatloš, Dr. Fritz a Stano. Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Šebej. Za Slovenskú národnú banku: guvernér Dr. Karvaš.

Z kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltin a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá): Otváram 52. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Jozef Šrobár, Pavol Florek, Siegmund Keil, Dr. Pavol Opluštil, Jozef Steinhűbl a Štefan Suroviak.

Došlé nariadenia s m o c o u zákona.

Pán predseda vlády v zmysle § 44, ods. 3 Ústavy predložil Snemu nariadenie s mocou zákona

zo dňa 8. novembra 1940 číslo 300 Sl. z. o úprave sociálneho poistenia robotníkov.

Toto nariadenie s mocou zákona prideľujem ústavno-právnemu výboru.

Rozdaná tlač:

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecká správa o 51. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Správa ústavno-právneho, branného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o Slovenskom leteckom zbore.

Správa ústavno-právneho a národohopodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o organizácii motorizmu.

Vládny návrh zákona o štátnej štatistickej službe. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu a rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o finančnom zabezpečení vodohospodárskych stavieb štátnych výdavkov s tým spojených. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu a rozpočtovému.                                          

Vládny návrh zákona o dávkach za úradné výkony vo veciach správnych. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu, ústavno-právnemu a rozpočtovému.

Oznamujem, že sa poštou rozoslal:

vládny návrh zákona o organizácii motorizmu. Návrh som pridelil výboru ústavno-právnemu a národohospodárskemu.

Predseda Dr. Sokol (cengá). Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Správa ústavno-právneho, branného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o Slovenskom leteckom zbore.

Spravodajcom za výbor ústavno-právny je pán poslanec Dr. František Orlický, za výbor branný pán poslanec Rudolf Schwarz a za výbor rozpočtový pán poslanec Ján Hollý.

Udeľujem slovo spravodajcovi za výbor ústavno-právny pánu poslancovi, Dr. Orlickému.

Zpravodajca Dr. Orlický:

S osamostatnením sa slovenského národa stala sa dôležitou aj záležitosť vybudovania slovenského letectva a zvlášť výchova slovenského leteckého dorastu, lebo treba, aby bol náš štát aj na tomto poli nezávislý. Hoci začiatky letectva spadajú vlastne do prvého desaťročia tohto storočia, urobilo ono od tej doby veľký pokrok.

Začiatky lietania pozostávajú z väčšej čiastky z odvážnych, ba často životu nebezpečných pokusov obetavých pracovníkov letectva, ktorí nemali na tieto pokusy ani spôsobilé stroje. Predsa pokrok, ktorý potom urobilo letectvo, je v našej čerstvej pamäti. Bolo to zvlášť vo svetovej vojne, kde na konci sa začalo ukazovať letectvo ako moderná zbraň veľkého útočného účinku. Vývoj letectva i po svetovej vojne pokračoval, kedy sa začala venovať letectvu ešte väčšia pozornosť. Začalo sa ho používať pri doprave pošty, ale aj osôb zvlášť na veľkú vzdialenosť, kde začína robiť vážnu konkurenciu iným dopravným prostriedkom.

Dobré lietadlá, dobre vybudované letištia, dobrá meteorologická služba a iné zariadenia prispeli k tomu, že sa vybudovali letecké linky medzi susednými štátmi a medzi rôznymi svetadielmi. Dobre vycvičení piloti majú na tomto pokroku tiež značný podiel. Táto veľká možnosť používania letectva ako dopravného prostriedku, ale aj ako veľmi dôležitej zbrane, núti štátnu správu postarať sa aj o výchovu zdatného leteckého dorastu. Preto zriaďuje pripravovaný zákon Slovenský letecký zbor, poslaním ktorého je sústrediť všetkých dobrovoľne sa prihlásivších príslušníkov Hlinkovej gardy, Freiwillige Schutzstaffel, Hlinkovej mládeže a Deutsche Jugend, ktorí sú spôsobilí pre leteckú výchovu a výcvik.

Úlohou Slovenského leteckého zboru je vykonávať predvojenskú a povojenskú leteckú výchovu, letecký výcvik a pestovať športové lietanie.

Na čele Slovenského leteckého zboru je zborový veliteľ, ktorý podlieha prostredníctvom šéfa vzdušného úradu a veliteľa vzdušných zbraní ministrovi národnej obrany. V predvojenskej a povojenskej leteckej výchove podlieha šéfovi vzdušného úradu a veliteľovi vzdušných zbraní.

Slovenský letecký zbor zriadi sa na plnenie dôležitých záujmov, preto je potrebné, aby bolo riadne postarané o úhradu jeho potrieb. Je zrejmé, že dotácia Slovenského leteckého zboru zo štátneho rozpočtu nebude vedieť zaokryť všetky potreby zboru, ktorý bude odkázaný na dary, príspevky a iné venovania. S ohľadom na tento spôsob krytia jeho potrieb javilo sa potrebným doplniť osnovu vládneho ná-

vrhu ďalším ustanovením, pojatým pod § 7, podľa ktorého dary, príspevky a venovania na prípad smrti pre Slovenský letecký, zbor sú oslobodené od všetkých poplatkov a dávok. Pojalo sa toto ustanovenie do osnov v tom pevnom presvedčení, že slovenská verejnosť plne pochopí vážnu úlohu Slovenského leteckého zboru a štedré bude naň pamätať V nedostatku ustanovenia, ktoré je obsiahnuté v § 7, tieto dary, príspevky a venovania nemali by žiadúceho účinku, lebo poplatky, dávky a dane z takýchto darov, príspevkov a venovaní mali by za následok odčerpanie značnej čiastky darovanej hodnoty v prospech finančnej správy.

Ústavno-právny výbor, ktorý rokoval o vládnom návrhu zákona 3. decembra 1940, navrhuje, aby slávny Snem osnovu schválil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol:

Udeľujem slovo spravodajcovi za výbor branný pánu poslancovi Schwarzovi.

Zpravodajca Schwarz:

Slávny Snem!

Ak sa hovorí o letectve, málo z nás priamo do vecí nezainteresovaných - pochopí v celom rozsahu jeho obrovský význam. A niet sa tomu čo čudovať, veď ide o čosi nové, čo nám, ktorí sme vyrástli vo svete viac-menej konzervatívnom, bolo vecou neznámou a cudzou.

Celkom inak sa to má u našej mládeže, ktorá už na každom kroku prejavuje svoju ohnivú lásku k tým podivným drakom a nevykoreniteľnú túžbu po výšavách Mládež naša túži po krídlach a domáha sa ich pod silným dojmom skvelých, až zázračných výkonov nemeckého letectva, ktoré každý nezaujatý právom obdivuje. No netreba zabudnúť, že k týmto obdivuhodným výkonom prispieva v nemalej miere duša mŕtveho stroja, pilot, ktorý ho ovláda a ktorý mu rozkazuje.                      

Ľahko pochopí každý človek, že táto tak veľavýznamná a zodpovedná služba vyžaduje dokonalého muža. A čo robí vlastne letca opravdivým, nefalšovaným mužom? Odpoveď je ľahká. Je to pravý letecký duch, o ktorom sa tak veľa hovorí, o ktorom tak často čítame v dennej a periodickej tlači a ktorého sa dnes už pomáhajú takmer všetky národy sveta.

A chceme ho mať i my, Slováci. Chceme ho mať, lebo on je azda najvernejším predstaviteľom ducha národného socializmu, pomocou ktorého chceme uviesť prakticky do života našu národnosocialistickú platformu, na základe ktorej sa mienime trvale spravovať.

Veľkolepý význam jeho sa nám javí práve v dnešnom čase u národa nemeckého, veľkého nielen čo do počtu duší, ale najmä pokiaľ ide o veľkosť hrdinskosti jeho synov, na ktorých Veľkonemecká ríša vždy bude pyšná. Je isté, že stupeň, na ktorý sa veľké Nemecko špeciálne v letectve dopracovalo, letectvo slovenské čo do sily nemôže dosiahnuť. Pravého leteckého ducha však, ktorý je u každého Nemcaletca i neletca samozrejmosťou, môže mať pri kuse dobrej vôle každý uvedomelý Slovák. A v tomto duchu sa musíme prevychovať, lebo len pravý letec je disciplinovaný, len pravý letec vie poslúchať, len pravý letec je vedomý svojich povinností, ktoré vždy a za každých okolností vykonáva čo najlepšie a najsvedomitejšie. A len pravý letec sa neľaká nijakej práce, žiadnych obetí a námahy. Skrátka: pravý letec je vzorom pravého občana v štáte.

Slovenský národnosocialistický štát chce mať - pokiaľ možno - všetkých občanov s podobnými vlastnosťami. Spomenuté vlastnosti, čiže ducha leteckého, musí mať nielen každý Slovák-letec, ale aj každý Slovák-neletec. Lebo len taký Slovák bude vedieť užívať ovocie svojej budovateľskej práce práve tak, ako i trpieť a prinášať najväčšie obete za vlasť. Slovom len v tomto duchu vychovaný Slovák bude mať porozumenie aj pre najväčšie ťažkosti a trápenie, pri ktorých iní, bez leteckého ducha, biedne zlyhávajú a prosia radšej otrocký o milosť, nežli by vytrvali v boji, ktorý je jedinou a pevnou zárukou ich národnej slobody.

Duch letecký má teda obrovský význam pre celý národ a štát. Prevýchovu celého národa v duchu leteckom nemôže vykonať samotná naša armáda a preto musia ju prevziať složky civilné, ktorých úlohou je pripraviť už od mladosti slovenských junákov, aby - až dorastú - boli súci vstúpiť do slovenskej armády ako letci, leteckí odborníci a pracovníci.

Tejto pred a povojenskej výchove najlepšie vyhovie Slovenský letecký sbor,

ktorý navrhuje zriadiť vládny návrh zákona číslo 267.

Slávny Snem! Nehovorím len preto, aby som hovoril, ale aby som poukázal na dôležitosť tohto vládneho návrhu zákona, ktorý vo svojej dôvodovej zpráve jasne dokazuje potrebu zriadenia Slovenského leteckého sboru.

Je každému jasné, že tajomstvom každého úspechu je - okrem stopercentného výkonu každého jednotlivca - aj dokonalá organizácia. Slovenský letecký sbor bude práve takouto cieľavedomou vrcholnou organizáciou, ktorá, veríme, stvorí časom divy. Veď žijeme v dobe pokroku, v dobe techniky, keď je aj nemožné možným. Musíme pochopiť, že načim kráčať podľa taktu ako nám súčasná doba hrá do pochodu, lebo inak by sme mohli byť stratení. Dnes víťazí len ten, kto je v pomere k svojej veľkosti dokonale silný, kto je dosť vojenský a nebojácny, kto je usilovný a pracovitý a predovšetkým, kto má smysel pre svornosť a zvláštny smysel pre zodpovednosť v boji. A to v prvom rade v bojí so samým sebou a so všetkým tým, čo by kazilo jeho mravnosť a ohrozovalo jeho odhodlanosť, statočnosť, poctivosť a svedomitosť.

Som presvedčený, že Slovenský letecký sbor bude vychovávať ľudí so spomenutými vlastnosťami, teda ľudí s oceľovým charakterom, z ktorých bude mať štát i národ len radosť.

Slávny Snem! Branný výbor na spoločnom zasadnutí s úslavno-právnym a rozpočtovým výborom za spoluúčasti zástupcov Ministerstva národnej obrany rokoval o vládnom návrhu, vyslovil súhlas s jeho obsahom a konštatoval, že tu predložená vládna osnova zákona zabezpečuje možnosť zriadenia tejto pred a povojenskej výchovy a preto odporúčam v mene branného výboru, aby ju slávny Snem prijal v tom znení, ako bola predložená. (Potlesk. ) Predseda Dr. Sokol:

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Hollému,

Zpravodajca Hollý:

Slávny Snem!

Rozpočtový výbor v posledných časoch odporúčal Snemu prijať už niekoľko návrhov zákona, ktoré pri uvedení do života znamenaly nové výdavky zo štátnej po-

kladnice a pri ktorých nevidel ešte jasne odkiaľ a ako sa nájde pre ne úhrada.

Nemalo by to byť.

Veď našou úlohou a našou povinnosťou je: dbať o to, aby už i tak preťažené občianstvo nezaťažovali sme ešte novými bremenami. No neslobodno nám zabúdať ani na to, že sme povinní dať nášmu mladému štátu všetko, čo tvorí bezpečné predpoklady a možnosti jeho riadneho budovania a zaistenia.

Toto sme mali teda hlavne pred očami pri všetkých týchto návrhoch a toto stanovisko sme uplatnili i pri predloženie osnove.

Letectvo, ktoré dnes hýbe svetom a dalo by sa povedať - určuje za istých okolností osudy národov, je u nás v úplných organizačných počiatkoch. A preto i pri rokovaní o predloženom návrhu zákoná prvá a zásadná otázka je, či potrebujeme dobre vybudované letectvo a v súvislosti s týmto či potrebujeme Slovenský letecký zbor s úlohami, ktoré mu osnova určuje, mohla byť bez uvažovania len jednoznačná, a to kladná odpoveď. Z kladnej a dôraznej odpovedi na túto zásadnú otázku vyplýva i kladné stanovisko rozpočtového výboru k predloženej osnove.

Činnosť Slovenského leteckého zboru, určená v predloženom návrhu zákona, je len všeobecne povedaná. Aby účel bol každému jasnejší, rozvediem túto činnosť aspoň do hrubých obrysov. Môžem tak urobiť na základe dôvodovej správy rozpočtu, ktorý si k predloženej osnove zostavil Slovenský letecký zbor a ktorý v dôvodovej správe vládneho návrhu zákona objavuje sa len úhrnnou približnou sumou Sk 6,000.000. Podľa tejto dôvodovej správy v rámci predvojenskej výchovy chce Slovenský letecky zbor vycvičiť skoro 3 000 svojich členov z formácií uvedených v návrhu zákona jednak v modelovaní, jednak v bezmotorovom lietaní a napokon i v motorovom lietaní. Chce propagovať a cvičiť športové lietanie. Chce vydávať časopis, usporiadať prednášky, chce stavať ubytovacie a stravné budovy pre svojich žiakov členov, chce stavať hangáre, dielne atď. Číselne v korunách náklad na túto Činnosť nejdem uvádzať, lem poznamenávam, že vyše troch štvrtín tohto nákladu majú tvoriť vecné výdavky, z toho z jednej štvrtiny vecné výdavky jednorazové.

Z programu, ktorý som uviedol, vidíme, že Slovenský letecký zbor má slúžiť v prvom rade výchove Leteckého dorastu, z ktorého potom armáda bude mať pripravených pilotov takého ducha, akých terajšia a budúca doba vyžaduje, pilotov technicky ozaj vyspelých, pilotov odolného, nepoddajného a nebojácneho ducha.

Takýchto pilotov armáda nestačila by vychovať za dva roky prezenčnej služby. Potrebná je na to systematická a dlhá výchova od malička a od piky, od modelovania, cez plachtárenie až k motorovému lietaniu.

Takáto výchova nie je ináč možná len, keď sa začne s ňou od detských rokov, to jest už od rokov, kedy ešte na malých občanov armáda nemá nijaký nárok. Toto bude a má byť úlohou slovenského leteckého zboru. No letecký zbor nebude mať len túto predvojenskú výchovnú úlohu, bude mať na starosti udržať po vycvičení letcov leteckého ducha i po skončení prezenčnej služby, prípadne v letectve ďalej ich cvičiť a vzdelávať.

A keď sa takto pozeráme na úlohu Slovenského leteckého zboru, rozpočtový výbor k osnove nemohol zaujať iné ako kladné stanovisko. Najmä nie potom, keď Slovenský letecký zbor i po rozpočtovej stránke opiera sa z dvoch tretín svojho rozpočtu o vlastné sily, o vlastné prostriedky, o pochopenie národa tak, ako sa i v práci spolieha z 90 % na dobrovoľných spolupracovníkov. Vládny návrh zákona zaťaží štátny rozpočet v roku 1940 novou položkou vo výške dvoch miliónov korún, ktorá položka sa uhradí v rámci rozpočtu Ministerstva národnej obrany.

So zreteľom na uvedené dôvody rozpočtový výbor v záujme obrany štátu predložený vládny návrh prijal a odporúča ho slávnemu Snemu na prijatie v tom znení, ako je predložený v správe výborovej. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Osnova má 8 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa správ výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboli. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 8 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa správ výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa správ výborových.

Predsedníctvo Snemu sa uznieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o Slovenskom leteckom zbore.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Dr. Orlický, Schwarz a Hollý.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Zpravodajca Schwarz: Nie sú.

Zpravodajca Hollý: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku,

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní. Predseda Dr. Sokol (cengá): Týmto je vybavený prvý bod programu. Nasleduje druhý bod, ktorým je:

2. Správa ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o organizácii motorizmu.

Spravodajcom za výbor ústavno-právny je pán poslanec Dr. František Orlický a za výbor národohospodársky pán poslanec Ján Petrovič.

Udeľujem slovo spravodajcovi za výbor ústavno-právny pánu poslancovi Dr. Orlickému.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Prokrok pri stavbe motorových vozidiel a pri ich technickom zdokonaľovaní viedol k rozsiahlemu používaniu týchto vozidiel v našej dobe. Je zrejmé, že s rozšírením automobilizmu nastala potreba vydávať právne predpisy, ktoré upravovali právne pomery automobilizmu, mali za cieľ zaručiť bezpečnosť automobilovej prevádzky, ochranu tretích osôb, a upraviť aj iné otázky, ktoré sa pri prevádzaní automobilizmu vyskytujú.

Automobilizmus stal sa hlavne po svetovej vojne veľmi vážnym dopravným prostriedkom, nielen pri doprave osôb, ale aj pri doprave tovaru, následkom čoho stal sa dôležitým národohospodárskym činiteľom, ktorého význam zo dňa na deň vzrastá.

Je obvyklým zjavom, že pri zavedení novej výroby a pri používaní jej výrobkov vynoria sa mnohé problémy, ktoré treba upraviť právnymi predpismi. A je obecným zjavom, že aspoň sprvu menia sa tieto predpisy dosť rýchlo a prispôsobujú sa životným skúsenostiam. Tak bolo tomu i pri výrobe automobilov a pri automobilovej prevádzke. Štátna správa má úlohu riešiť tieto otázky uspokojivým spôsobom. Takéto riešenie predpokladá však, aby štátnej správe bolo umožnené spolupôsobiť s takou organizáciou motorizmu, ktorá z vlastnej skúsenosti pozná problémy motorizmu a kde sa zbierajú poznatky každodennej prevádzky automobilizmu, ktorých si treba všímať pri jeho celkovej úprave.

Tak sa vynoruje potreba organizácie motorizmu, ktorá by pri úprave právneho postavenia motorizmu pomáhala štátnej správe radou, prípadne vykonávala úlohy, ktoré jej budú zverené štátnou správou.

Zamýšľaným zákonom má sa zriadiť Slovenský autoklub so sídlom v Bratislave, ktorý bude verejnoprávnou záujmovou organizáciou na podporu motorizmu a na ochranu hospodárskych, sociálnych, dopravno-politických, turistických, športových a iných s motorizmom súvisiacich záujmov. Povinnými členmi tohto autoklubu majú byť držitelia týchto motorových vozidiel:

a) motocyklov i s prívesným vozíkom a motorových trojkoliek,

b)   osobných automobilov,

c)   autobusov aj s vlečnými vozmi,

d)   nákladných automobilov aj s vlečnými vozmi,

e)   traktorov ak neslúžia potrebám polnohospodárskej výroby

Povinné členstvo v Slovenskom autoklube u motorových vozidiel práve spomenutých treba uvítať ako pokrok proti dobrovoľnému ťlenstvu, lebo predstavuje poriadok na poli organizovania motorizmu a zodpovedá aj duchu základných zásad nášho štátneho zriadenia, menovite jeho autoritatívnej povahe. Je účelné zhrnúť v jednej organizácii držiteľov zaregistrovaných motorových vozidiel, lebo len jednotná organizácia môže dobre plniť úlohu, ktorú pripravovaný zákon dáva Slovenskému autoklubu.

Pri povinnom organizovaní motoristov je pochopiteľné ustanovenie pripravovaného zákona, že stanovy Slovenského autoklubu schvaľuje Ministerstvo dopravy a verejných prác a samozrejme aj ustanovenie, obmedzujúce výšku ročného členského príspevku.

Verejnoprávna povaha Slovenského autoklubu ako záujmovej korporácie odôvodňuje ustanovenie pripravovaného zákona, že výmer, vyrubujúci členský príspevok, je exekučným titulom podľa § 90, odsek 2, vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n.

Dozor nad Slovenským autoklubom vykonáva Ministerstvo dopravy a verejných prác, ktoré môže v prípade nevyhnutnej potreby alebo nebezpečia zo zameškania vykonať na jeho účet náhradný výkon, keby orgány klubu ani na vyzvanie neplnily svoje povinnosti. I toto ustanovenie je odôvodnené verejnoprávnou povahou tejto záujmovej korporácie práve tak, ako ustanovenie, že dozor nad hospodárením klubu vykonáva Ministerstvo dopravy a verejných prác a Najvyšší účtovný kontrolný úrad.

Pripravovaný zákon dáva vláde možnosť preniesť pôsobnosť úradov vo veci vydávania medzinárodných preukazov pre jazdu motorovými vozidlami podľa zákona č. 81 z roku 1935 len na Slovenský autoklub, ktorému môže uložiť osobitné úlohy vyplývajúce najmä z potreby jednotnosti alebo bezpečnosti dopravy. Pripravovaný zákon má platiť od 22. júna 1940, lebo je

potrebné, aby boli sankcionované úkony, vykonané Slovenským autoklubom od 22. júna 1940 do platnosti tohto zákona. Vydaním ústavného zákona č. 145 z tohto roku nastal bezprávny stav pri účinkovaní Slovenského autoklubu. Keby tieto nedostatky neboli pripravovaným zákonom odstránené, hrozili by Slovenskému autoklubu tak vážne komplikácie, ktoré by ho mohli ohroziť v jeho existencii. Preto je táto spätná účinnosť, inak u zákonov neobvyklá a nežiadúca, v tomto prípade odôvodnená.

Ústavno-právny výbor navrhuje, aby slávny Snem osnovu schválil. (Potlesk. ) Predseda Dr. Sokol (cengá): Udeľujem slovo spravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Petrovičovi.

Zpravodajca Petrovič: Slávny Snem!

Našu dobu možno právom nazvať dobou motorizmu. Národy dokazujú svoju vyspelosť a národnú silu tým, že ako ďaleko vedia zapriahnuť motor do svojich služieb. Že náš národ a štát nechce v tomto obore pokulhávať za inými národmi, dokazuje aj predložený návrh o organizácii motorizmu. Podľa tohto návrhu všetci majitelia motorových vozidiel sú povinní organizovať sa v jednotnej organizácii, v Slovenskom autoklube. Tajnosť napredovania, pokroku v tom-ktorom obore je organizovanosť v práci: zapriahnuť všetky tvorivé sily za jednotným cieľom, jednotne konať každé zverené povinnosti, spoločne čerpať výhody plynúce zo združovania. Čo jeden nezmôže, tisícoro rúk pozdvihne do vysoka, zbuduje dokonalé dielo.

Prijatím tohto návrhu nastúpime cestu organizovanej práce v motorizme. Výhody jednotnej organizácie motoristov uznali všetky autokluby na Slovensku už v roku

1938,   keď dali dobrovoľný súhlas k tomu, aby všetky boli zlúčené v jediný Autoklub Slovenskej krajiny.

Vláda toto odhodlanie autoklubov potvrdila vládnym nariadením č. 10 z roku

1939,    podľa ktorého vyhlásila Autoklub Slovenskej krajiny za oficiálnu a celoštátnu organizáciu s povinným Členstvom.

Prijatím predloženého vládneho návrhu sa toto opatrenie vlády legalizuje. Ohľadom povinného členstva odstránené boli všetky pochybnosti dotazníkovou akciou Minister

stva verejných prác v zahraničí, ktoré nám na základe svojich platných skúseností odporučilo, aby sme vyhlásili povinné organizovanie všetkých motoristov.

Národohospodársky výbor prejednal osnovu na zasadnutí 3. decembra 1940 a zaujal k nej kladné stanovisko. Predovšetkým výbor uznal, že podrobnosti o vnútornej organizácii autoklubu patria do stanov, preto upustil od ich vsunutia do osnovy, avšak splnomocnil svojho zpravodajcu. aby v správe výboru pre plénum uviedol tieto výborom prijaté zásady: Podľa stanov sú funkcionári klubu nehonorovaní: klub pracuje podľa rozpočtu, schváleného ministrom dopravy a verejných prác; systemizáciu miest potvrdzuje minister dopravy a verejných prác a platové nároky zamestnancov klubu nemajú presahovať mieru, určenú pre štátnych zamestnancov obdobnej kategórie. Výbor očakáva, že tieto ustanovenia budú do stanov pojaté a že túto okolnosť bude mať Ministerstvo dopravy a verejných prác pri schvaľovaní stanov na zreteli.

Na osnove previedol výbor niektoré zmeny, ktoré sú pojaté do správy ústavnoprávneho výboru ako ich uviedol aj pán zpravodajca, teda ich opakovať nebudem.

Počas rokovania o tomto návrhu zákona zaoberal sa výbor aj s niektorými ne-

zdravými zjavmi v autobusovej doprave a schválil v tejto veci rezolúciu.

Národohospodársky výbor navrhuje Snemu, aby uzákonil vládny návrh v znení, ako ho upravil národohospodársky a ústavno-právny výbor, súčasne navrhuje výbor, aby Snem schválil rezolúciu národohospodárskeho výboru ohľadom autobusovej dopravy. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Teraz prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane ,,za" pán poslanec Moravčík.

Udeľujem mu slovo.

Poslanec Moravčík:

Slávny Snem!

Zákonom o organizácii motorizmu, ktorý prejednáva Snem Slovenskej republiky, dávame ďalší pevný podklad na zavedenie poriadku v našom štáte. Automobil stal sa bežným dopravným prostriedkom do tej miery, že si ho môžu dovoliť aj stredné vrstvy a je zdrojom výživy pre nejedného

dopravcu. Keď hovoríme o organizácií motorizmu, máme na mysli hlavne jeho dve podstatné zložky:

1.    organizáciu motoristov,

2.    organizáciu bezpečnostnej jazdy motorovými vozidlami.

Pred nami leží zákon, ktorý má upraviť organizáciu majiteľov motorových vozidiel. Ako je všeobecne známo, do októbrových čias roku 1938 bolo aj na Slovensku niekoľko motoristických organizácií s veľmi malým počtom členstva. Všetky tieto organizácie sľubovali celý rad výhod, medzi iným lacnejší benzín, technickú kontrolu vozidiel, lacné opravy, lacný predaj súčiastok, ale každý vie, že v tomto veľkom počte organizácií skrývali sa záujmy automobilových fabrík, rafinérií na benzín a v poslednom čase tiež záujmy politických strán.

Keď skúmame bilanciu týchto motoristických organizácií, môžeme povedať, že nemali väčší pracovný úspech alebo nemôžeme tvrdiť, že získali väčšie percento motoristov. Každý motorista totiž vedel, že ide o skrytú reklamu niektorej továrne alebo o tajnú cestu politickej strany k motoristovmu srdcu. A tak z veľkého počtu organizácií zostalo skutočne činných len niekoľko, medzi nimi polooficiálny Autoklub republiky Česko-slovenskej. Nebolo preto žiadnou ťažkou vecou zlúčiť, tiež len na papieri jestvujúce organizácie, ako sa to stalo u nás vládnym nariadením č. 10 z roku 1939.

Od toho času máme u nás jedinú motoristickú organizáciu s povinným členstvom, takže prijatím zákona o organizácii motoristov budeme len legalizovať už dva roky jestvujúci daný stav. Isté je, že organizačná rozdrobenosť, akej sme boli svedkami za Česko-slovenskej republiky, nebola na osoh motorizmu a preto zlúčenie organizácií malo dosť značný význam. Na druhej strane je však otázkou, či povinné členstvo v organizácii Slovenského autoklubu, na ktoré sa bude tiež predpisovať povinný členský príspevok, bude mať ten význam, aký chceli dosiahnuť pôvodcovia nám predloženého zákona. Keď bližšie pozrieme celý zákon, zistíme, že vlastne ide len o rámec, bez toho, aby sa bližšie určovalo, čo bude Slovenský autoklub na základe zákona o organizácii motorizmu robiť?

Tak v § 1, odseku 2 sa vraví, že Slovenský autoklub je verejnoprávnou záujmovou korporáciou na podporu motorizmu a na ochranu hospodárskych, sociálnych, dopravno-politických, turistických športových a iných s motorizmom súvisiacich záujmov. V tomto paragrafe nie je však uvedené, či autoklub bude hájiť svoje záujmy, či záujmy automobiliek, ktoré tiež slúžia k podpore motorizmu, alebo či záujmy samotných motoristov. Ak ide o tento posledný predpoklad, to jest, že Slovenský autoklub má slúžiť na ochranu hospodárskych, sociálnych a dopravno-politických záujmov motoristov, tu treba do istej miery rozlišovať. Máme šoférov z povolania a máme majiteľov motorových vozidiel, ktorí svojich aut používajú ako pomocného prostriedku pre svoje povolanie. Ak by išlo o hájenie záujmov šoférov z povolania, v tomto prípade nemožno nič namietať proti štylizácii zákona. Ide o vrstvu ľudí, ktorí skutočne potrebujú ochranu. Ak však ide o ochranu záujmov všetkých motoristov, tu treba pripomenúť, že majitelia motorových vozidiel alebo sú cestujúci alebo obchodníci, hospodári a podobne a o ich sociálne záujmy starajú sa ich vlastné odborové organizácie. V tomto smere sa nám zdá paragraf prvý zbytočne výmluvný bez toho, aby celý zákon takto na široko odôvodnené štylizovanie potreboval. Po novej úprave povolení k jazde motorovými vozidlami nemáme presných údajov o tom, koľko je na Slovensku aktívnych motoristov. Nevieme si preto oni približne predstaviť, aké príjmy bude mať Sovenský motorklub. A keďže nevieme presný dosah jeho finančných možností, nedá sa ani približne ustáliť, aké povinnosti možno od autoklubu žiadať.

Dôvodová správa vládneho návrhu zákona polemickým tónom hovorí o potrebe jedinej a jednotnej organizácie. Spomína, ako to bolo pred 6. októbrom 1938. Pripúšťa, že sme jediným štátom s povinným členstvom, čo s veľkým uznaním kvitujú autokluby iných štátov - bodaj by nie ale neuvádza nám, koľko činili príjmy za dva roky, ktoré mal autoklub za povoľovanie a vystavovanie medzinárodných dokumentov. To by bolo bývalo pravdepodobne dôležitejšie, aby sme potom vedeli, akým kapitálom disponuje táto organizácia a či vôbec bolo potrebné povinné (členstvo. Za bývalej republiky, ako som už

uviedol, jestvoval polooficiálny autoklub republiky Česko-slovenskej. Tejto najväčšej organizácii v bývalej republike dala pražská vláda oprávnenie vystavovať medzinárodné dokumenty, za ktoré - ako je všeobecne známo - platili sa a platia sa dosť vysoké sumy. A za toto musel Autoklub až do vydania zákona z 8. apríla 1938 č. 82, prípadne vládneho nariadenia zo dňa 13. mája 1938, jediný robiť dopravné značky na všetkých našich cestách . Kto chodil autom alebo motocyklom po našich cestách mal príležitosť pozorovať tabule s veľkým monogramom tohto autoklubu a vzdialenosti, vypísané na veľkých tabuliach. Potom bol vydaný vyššie citovaný zákon, ktorým prevzal štát, prípadne udržovatelia ciest záväzok robiť výstražné a dopravné značky a od tohto času nestalo sa v tomto smere u nás celkom nič. Zákon ten o nebol zrušený, ani vládne nariadenie, ale dopravných značiek nemáme. Zo starých výstražných tabúľ zmazal niekto obyčajným vápnom znak autoklubu republiky Československej, ale inakšie ostalo všetko pri starom. A tak. keď teraz automobilista ide daktorou cestou, má možnosť dočítať sa, koľko je kilometrov z Prahy do daktorého miesta, alebo ak ide cestou smerujúcou od juhu, koľko je kilometrov z Nových Zámkov, alebo do Komárna, nik sa však nepostaral doteraz o nové označenia, ktoré by zodpovedali zmeneným štátoprávnym pomerom.

Keď sme už pri výstražných značkách, dovolím si pripomenúť podstatné ustanovenia vládneho nariadenia o dopravných značkách pre cestnú dopravu. Podľa tohto vládneho nariadenia mali byť zariadené tieto dopravné značky:

1.    Výstražné značky, ktoré vo forme výstrahy majú dať motoristovi pokyn, aby bol opatrný na miestach, nebezpečných pre dopravu.

2.    Značky, vyjadrujúce dopravné zákazy a príkazy.

3.   Značky, vyjadrujúce dopravné pokyny a všeobecné informačné údaje.

4.    Svetelné znaky pre riadenie dopravy.

5.    Značkovanie (číslovanie) ciest, dopravne veľmi významných.

V tomto vládnom nariadení bolo presne uvedené, kto má jednotlivé značky zariadiť a ako majú vyzerať. Tak pred železnič-

nými prechodmi mali byť vystavané značky s prizmovým sklom, aby motoristi aj v noci pri väčších rýchlostiach boli upozornení na nebezpečie. Pred križovatkami mali byť zasa značky, ktoré by informovali motoristu, kde tá-ktorá cesta vedie. Toto vládne nariadenie podľa medzinárodnej dohody o doprave motorovými vozidlami presne určovalo všetky značky, potrebné pre motoristu. A čo sa u nás stalo za dva roky, ako vyšlo toto vládne nariadenie? Okrem niekoľkých celkom výnimočných prípadov nemáme skoro ani jednej predpisom zákona zodpovedajúcej značky. Tak sa stáva potom, že chudák motorista musí sa postaviť na križovatku a hľadať na nečitateľnej doske neumelou rukou napísaný nadpis, ktorý ho má informovať, kam má ísť. Kto nie je výkonným motoristom, nevie si vlastne ani predstaviť, čo je to za utrpenie ísť v noci neznámou a neznačkovanou cestou. Pre nás do istej miery ponižujúcim faktom bolo, že museli to byť nemecké úrady, ktoré si označili u nás pre nich potrebné cesty, ak nechceli, aby ich ľudia blúdili nocami po Slovensku. Mne samému stal sa prípad pri ceste autom na schôdzku strany do Lysej pod Makytou, že som musel večer na dvoch križovatkách, držiac mapu pred reflektorom, uvažovať, kam asi povedie do neznáma tá alebo oná cesta?

V zákone o organizácii motorizmu sa správne hovorí, že táto organizácia sa musí starať o dopravno-politické záujmy motoristov. Ale dopravné záujmy motoristov spočívajú v tom, že naše cesty všetky budú riadne označkované tak, aby motorista neblúdili, nestrácal zbytočne čas, ďalej tak, aby bol včas varovaný pred hroziacim nebezpečenstvom. Lebo čo má motorista zo všetkých výdobytkov, ktoré mu získa organizácia, keď si rozbije stroj, lebo nebol včas uzrozumený s hroziacim nebezpečenstvom alebo keď dokonca príde o život?

Niekto namietne, že motorista má ísť takou rýchlosťou, aby sa na zlej ceste alebo na nebezpečnom mieste nič nestalo. Priznávam sa, že aj na motoristovi veľmi mnoho záleží. Lenže nie všetko len na ňom. Keby chodil tak pomaly, aby sa mu ani v tých najnebezpečnejších miestach nemalo, nič stať, stačilo by celkom voziť sa na koči a my by sme boli potom v situácii,

že by sme prejednávali zákon o organizácii fiakristov a nie motoristov.

Podľa citovaného vládneho nariadenia č. 100 z 13. mája 1938 sú úrady a udržovatelia ciest povinní postaviť značky po cestách. Organizácia motoristov podľa tohto zákona nie je na to povolaná. A predsa tu zdôrazňujem potrebu doplnenia značkovania ciest a apelujem pritom na vedenie Slovenského autoklubu. Robím to preto, lebo ako nás už dvojročná prax poučila, páni úradníci z ministerstiev, zo župných a okresných úradov nemajú na to kedy. A keby aj mali čas, tak nevedia, kde majú značky postaviť. Len starý, skúsený motorista vie, kde má byť značka postavená, aby bola čo najnápadnejšia. Slovenský autoklub musí prísť v tomto smere s iniciatívou. Musí si vypracovať presný plán po dohovore so svojimi odborníkmi a členmi, kde treba všade postaviť výstražné alebo informačné značky a takto prísť s pomocou a radou úradom.

Nebolo by dobré, keby naša organizácia motoristov slúžila niektorým automobilkám. Ako som z radov zástupcov iných tovární informovaný, robili sa v tomto smere totiž ojedinelé pokusy. Na Slovensku nemáme žiadne továrne, odkázaní sme na dovoz a tento dovoz musí sa robiť v duchu našej obchodnej politiky. Preto nemá vlastne ani významu zo širšieho národného hľadiska dávať prednosť jednej továrni pred druhou. V každom prípade je však dovoz automobilov takou veľkou položkou pre naše národné hospodárstvo, že treba s ňou rátať pri úprave obchodných stykov najmä s Nemeckom a s Protektorátom.

Keď už hovoríme o motorizme, dovolil by som si tuná pripomenúť otázku povinného ručenia automobilistov. Podľa zákona musí byť každý motorista poistený na úraz alebo na škody, ktoré by mohol svojim vozidlom iným ľuďom urobiť. V tomto ohľade za bývalej Česko-slovenskej republiky boli sme svedkami obrovského konkurenčného boja jednotlivých poisťovní. Poisťovne dávali rozličné sadzby poistného, až sa nakoniec "umúdrili", pravda, na škodu motoristov, utvorili si kartel a teraz predpisujú motoristom tak vysoké sadzby, že sú jednou z najväčších výdavkových položiek. V tomto ohľade sme ešte stále na tom stupni, ako sme boli za Česko-Slovenska. Poisťovne síce predpisujú zvláštne príspevky na rôzne fondy, ale tieto fondy

u nás ešte neboly zriadené, takže peniaze zostávajú ďalej v poisťovni. Keď už máme organizovať, podľa môjho názoru aj v tomto smere by mala prísť vláda s iniciatívou. Nie je možné aby motoristi odvádzali veľké sumy len preto, že sa kartel ďalej drží. Keď kartel poisťovní tvrdí, že automobilové poistenie je pre poisťovne pasívne, vec je veľmi jednoduchá. Navrhoval by som, aby toto povinné ručenie bolo vzaté poisťovniam, pridelené Slovenskému autoklubu, ktorý by na základe rozvrhového systému, tak ako je to napríklad u úrazového robotníckeho poistenia, predpisoval každoročne podľa obsahu motoru poistné jednotlivým motoristom. V tomto prípade by nemusely ani poisťovne kričať, že tratia, aj motoristi by mali vedomie, že platia len za tie škody, ktoré skutočne urobili a že sa nestali predmetom kartelovej špekulácie.

Slávny Snem! I pri určitých nedostatkoch zákona, vyplývajúcich najmä z toho, že je dosť všeobecný - tu musíme čakať na zákonom predvídané stanovy - treba uvítať tento zákon, nie ako znak dobudovania organizácie motorizmu na Slovensku, ale len ako počiatočný kameň budúcej väčšej stavby. Motorizmus je súčiastkou civilizácie a preto nesmieme sa ani my jemu vyhýbať. Na Autoklub čakajú veľké úlohy, ktoré bude musieť splniť, ak nechce, aby mala verejnosť mýlnu mienku, že peniaze složené za členovské, je vlastne nová daň, ktorá síce nešla do štátnej pokladnice, ale do motoristickej organizácie. Tento zákon prijímame v tom pevnom presvedčení, že naša jediná organizácia, majúc predsa len tolko finančných prostriedkov a na základe zákona toľko členov, splní všetky tie úlohy, aké sa na ňu kladú. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol:

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Žiadam prečítať doplňovací návrh.

Tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

Návrh poslanca Dr. Ing. Petra Zaťku a spoločníkov na doplnenie návrhu zákona o organizácii motorizmu.

Podpísaní navrhujú, aby sa ods. 2, § 1 doplnil novou vetou tohto znenia:

"Pokiaľ ide o starostlivosť o turistické záujmy riadi sa Slovenský autoklub ustanoveniami zákona číslo 149/1939 Sl. z. "

V Bratislave dňa 10. decembra 1940.

Podpísaní sú poslanci: Dr. Ing. Zaťko, Koloman Horniš, Teodor Turček, Ján Liška a Vojtech Horák.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Záverečné slovo majú spravodajcovia páni poslanci Dr. Orlický a Petrovič. Žiadam ich, aby sa vyslovili hlavne o tom, čí súhlasia s navrhovaným doplnkom.

Zpravodajca Dr. Orlický:

S navrhovaným doplnkom súhlasím.

Zpravodajca Petrovič:

S navrhovaným doplnkom súhlasím.

Predseda Dr. Sokol:

Zisťujem, že páni spravodajcovia s navrhovaným doplnkom súhlasia.

Prikročíme k hlasovaniu.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Osnova má 7 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Keďže bol podaný pozmeňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o ňom, a potom, ak by doplňovací návrh bol prijatý, o ďalšej čiastke osnovy podľa správ výborových. Ak Snem doplňovací návrh zamietne, bude sa hlasovať o celej osnove naraz podľa správ výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboli. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s doplňovacím návrhom poslanca Dr. Ing. Petra Zaťku a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem doplňovací návrh prijal.

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy, to jest s jej 7 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa správ výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona s doplnením § 1, ods. 2.

Predsedníctvo Snemu sa uznieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona o organizácii motorizmu.

Spravodajcovia sú páni poslanci Dr. Orlický a Petrovič.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Zpravodajca Petrovič: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za výborovými správami.

Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje.

Týmto je program dnešného zasadnutia úplne vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu bude vo štvrtok dňa 12. decembra o 15. hodine s programom: expozé ministra financií k vládnemu návrhu finančného zákona a štátneho rozpočtu na rok 1941.

Zasadnutie ukončujem.

(Koniec zasadnutia o 17. hod. 31 min. )