Snem Slovenskej republiky 1949

I. volebné obdobie.                                                                                  4. zasadanie.

Tesnopisecká správa

o 54. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v piatok 20. decembra 1940,

Obsah:
Oznámenia predsedníctva:
Otvorenie zasadnutia	5
Ospravedlnenie neprítomnosti	5
Došlé nariadenia s mocou zákona ...........	5
Rozdaná tlač	5
Prerušenie zasadnutia	27
Znovuotvorenie zasadnutia	27
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí Zakľúčenie zasadnutia	56 56
Program:
1. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok
1941	6
Reč zpravodajcu Lišku	6
Prikročenie k rozprave	15
Reč poslanca Hrušovského	15
Reč poslanca Turčeka	2l
Reč poslanca Čulena	27
Reč poslanca Esterházyho	32
Reč poslanca Horniša	37
Koniec rozpravy	43
Zpravodajca sa zriekol záverečného slova	43
Prvé hlasovanie o návrhu	41
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	44

Druhé hlasovanie o návrhu	44
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	14
Rezolučné návrhy hlasovaním prijaté	44
Vyhlásenie ministra f i n a n c i í hlasovaním s c h v á-
lené	44
2. Zpráva ústavno-právneho, národohospodárskeho a rozpočtového
výboru k vládnemu návrhu zákona o dávkach za úradné výkony
vo veciach správnych................	44
Reč zpravodajcu Dr. Huťku	44
Reč zpravodajcu Bolečka	45
Reč zpravodajcu Martvoňa	46
Rozprava odpadá...................	46
Prvé hlasovanie o návrhu. .............	45
Prijatie návrhu p r v ý m hlasovaním.......	46
Druhé hlasovanie o návrhu	46
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	46
3. Zpráva ústavno-právneho a rozpočtového výboru o vládnom ná-
vrhu zákona o štátnej štatistickej službe	46
Reč zpravodajcu Dr. Orlického	47
Reč zpravodajcu Mondoka	47
Rozprava odpadá	48
Prvé hlasovanie o návrhu	48
Prijatie návrhu prvým hlasovanín	48
Druhé hlasovanie	48
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	48
4. Zpráva ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o vlád-
nom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o priročí pre pohľa-
dávky proti bývalému česko-slovenskému štátu, o prerušení spo-
rov o tieto pohľadávky a o zastupovaní eráru	48
Reč zpravodajcu Dr. Orlického	48
Reč zpravodajcu Petroviča	49
Rozprava odpadá	49
Prvé hlasovanie o návrhu	49
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	49
Druhé hlasovanie o návrhu	49
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	49
5. Zpráva ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o vlád-
nom návrhu zákona, ktorým sa menia právne predpisy o všeobec-
nej dani nápojovej	50
Reč zpravodajcu Dr. Huťku	50
Reč zpravodajcu Turčeka	50
Rozprava odpadá	51

Prvé hlasovanie o návrhu................    51

Prijatie návrhu prvým hlasovaním.......    51

Druhé hlasovanie o návrhu...............    51

Prijatie návrhu druhým hlasovaním.......    51

Rezolučný návrh hlasovaním prijatý......    51

6.    Zpráva ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa predlžuje platnosť niektorých právnych predpisov o ochrane slovenskej meny a obehu zákonných platidiel.....................    5

Reč zpravodajcu Dr. Orlického..............    51

Reč zpravodajcu Beňáka................    52

Rozprava odpadá..................     52

Doplňovací návrh poslanca Dr. Huťku a spoločníkov...... 52

Zpravodajcovia s doplňovacím návrhom súhlasia........    52

Prvé hlasovanie o návrhu... .............    52

Prijatie doplňovacieho návrhu prvým hlasovaním.......................    52

Prijatie ďalšej časti návrhu prvým hlasovaním    52

Druhé hlasovanie o návrhu...............    52

Prijatie návrhu druhým hlasovaním.......    53

7.    Zpráva ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o dani z limonád, minerálnych a sódových vôd    53

Reč zpravodajcu Dr. Huťku...............    53

Reč zpravodajcu Petroviča...............    53

Rozprava odpadá...................    53

Prvé hlasovanie o návrhu ...............    54

Prijatie návrhu prvým hlasovaním.......    54

Druhé hlasovanie o návrhu...............    54

Prijatie návrhu druhým hlasovaním.......    54

Rezolučný návrh hlasovaním prijatý......    54

8.    Zpráva ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave štátneho monopolu umelých sladidiel   54

Reč zpravodajcu Dr. Orlického..............    54

Reč zpravodajcu Beňáka................    55

Rozprava odpadá...................    55

Pozmeňovací návrh poslanca Dr. Huťku a spoločníkov.....    55

Zpravodajcovia s pozmeňovacím návrhom súhlasia.......    55

Prvé hlasovanie o návrhu................    55

Prijatie pozmeňovacieho návrhu prvým hlasovaním, ...................    55

Prijatie ďalšej časti návrhu prvým hlasovaním    55

Druhé hlasovanie o návrhu.. ............. 56

Prijatie návrhu druhým hlasovaním.......    56

9. Zprávy úsporného a kontrolného výboru o potrebe povolenia dodatočného úveru podľa čl. XIII finančného zákona Slovenskej re-
publiky č. 343/1939 Sl. z. (tlač 290 a 292).........	56
Reč zpravodajcu Lišku	56
Rozprava odpadá	56
Návrhy usnesenia úsporného a kontrolného v ý- boru prijaté	56
Príloha ..........	57

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 53. min.

Prítomní: Predseda: Dr. Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil. Zapisovateľ: Drobný. 48 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Čatloš, Dr. Fritz, Dr. Medrický, Dr. Pružinský a Sivák. Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Šebej. Za Slovenskú národnú banku: guvernér Dr. Karvaš.

Z kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltín a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 54. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Ing. Peter Zaťko, Dr. Vojtech Tvrdý, Andrej Germuška a Ing. Franz Karmasin.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v zmysle § 44, ods. 3 Ústavy predložil Snemu nariadenie s mocou zákona

zo dňa 13. novembra 1940, č. 301 Sl. z, ktorým sa na priechodný čas upravuje spôsobilosť niektorých duchovných spoluúčinkovať pri uzavieraní cirkevných sobášov.

Toto nariadenie s mocou zákona prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Vládny návrh zákona o Stavebnom úrade a o Fonde pre stavbu rodinných robot-

níckych domkov. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu, sociálnemu a zdravotnému.

Návrh poslanca Dr. Martina Sokola a

spoločníkov na vydanie zákona o členstve v správnych radách a dozorných výboroch účastinných spoločností a družstiev.

Návrh prideľujem výboru iniciatívnemu. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa stanoví štátny rozpo-

čet na rok 1941 a upozornenie podľa § 19, ods. 2 rokovacieho poriadku.

Správa ústavno-právneho, národohospodárskeho a rozpočtového výboru k vládnemu návrhu zákona o dávkach za úradné výkony vo veciach správnych.

Správa ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o štát-

nej štatistickej službe.

Správa ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o príročí pre pohľadávky proti bývalému česko-slovenskému štátu, o prerušení sporov o tieto pohľadávky a o zastupovaní eráru

Správa ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia právne predpisy o všeobecnej dani nápojovej.

Správa ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa predlžuje platnosť niektorých právnych predpisov o ochrane slovenskej meny a obehu zákonných platidiel.

Správa ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o dani z limonád, minerálnych a sódových vôd.

Správa ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave štátneho monopolu umelých sladidiel.

Správy úsporného a kontrolného výboru o potrebe povolenia dodatočného úveru podľa čl. XIII finančného zákona Slovenskej republiky č. 343/1939 Sl. z. (tlač 290 a 292).

Oznamujem, že sa poštou rozoslala táto tlač:

Vládny návrh zákona o dani z limonád, minerálnych a sódových vôd. Návrh som

pridelil výboru ústavno-právnemu a národohospodárskemu.

Vládny návrh zákona o úprave štátneho monopolu umelých sladidiel. Návrh som pridelil výboru ústavno-právnemu a národohospodárskemu.

Predseda Dr. Sokol (cengá): Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1941.

Spravodajcom je, pán poslanec Ján Líška.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Líška:

Slávny Snem!

Rozpočtový výbor skončil rokovanie o vládnom návrhu finančného zákona Slovenskej republiky na rok 1941 a predkladá ho slávnemu Snemu na ústavné prerokovanie.

Finančný zákon, určujúci štátny rozpočet, je nesporne jedným z najdôležitejších štátnych zákonov. V ňom sa odzrkadľuje všetko, čo štát pre svoju existenciu a pre vykonávanie svojich úloh potrebuje. Verejnosť na druhej strane zase so zvedavosťou očakáva, čo sa v štátnej kuchyni odohráva a čo možno očakávať od štátnej správy v budúcom roku na poli kultúrnom, hospodárskom a sociálnom.

Pán minister financií vo svojom expozé obšírne narysoval stav slovenského hospodárstva a finančnej situácie štátu. Netajil sa tým, že hoci sú hospodárske pomery u nás uspokojivé, napriek tomu prechádzame ťažkosťami, ktoré treba zdolávať. Predovšetkým treba zaznamenať pokles úrody a tým i výnosu poľného hospodárstva, značné zvýšenie cenovej hladiny priemyselných výrobkov, čo vyvoláva isté rozladenie nielen u roľníctva, ale i u robotníctva a zamestnanectva.

Na druhej strane priemysel musí prekonávať tiež značné ťažkosti s obstarávaním potrebných surovín a pomocných látok a to za každú cenu, čím sa výroba značne zdražuje, a to zase vyvoláva spomenutú už rozladenosť u širších vrstiev obyvateľstva.

Vláda síce urobila potrebné opatrenia proti neodôvodnenému zdražovaniu pred-

metov dennej potreby a zdražovaniu vôbec. Urobila to jednak v záujme ochrany našej meny a jednak aby predišla vážnym poruchám v hospodárskom živote, ktoré by zdraženie životných potrieb vyvolali. Musím však podotknúť, že by nebolo správne paušálne obviňovať podnikateľské kruhy zo zdražovania. Vzostup cien na zahraničných trhoch vyvoláva všade zvýšenie výrobných nákladov a tým i zdražovanie výrobkov.

Naše hospodárstvo, ako to už pán minister financií vo svojom expozé konštatoval, i v týchto mimoriadnych časoch vyvíjalo sa uspokojivo a úspešne zdolávalo ťažkostí nárazov, vyplývajúcich z medzinárodnej situácie, taktiež plnilo svedomite svoje povinnosti voči štátu, aby tento mohol úlohy naň kladené ľahko prekonávať. Ani pri tejto celkove priaznivej situácii nemáme možnosť zostavovať svoj štátny rozpočet na rok 1941 bez vážnych starostí. Slávny Snem! Pri zostavovaní štátneho finančného plánu na rok 1941 boli sme postavení pred ťažkú skúšku. Nároky jednotlivých rezortov na štátnu pokladnicu boli tak prehnane veľké, že ich bolo treba usmerniť a vtesnať do takého reálneho rámca, aby chod štátneho hospodárstva nebol narušovaný. Takéto počínanie, pravda, vyvolalo v kruhoch nezasvätených do hospodárskych vecí zľahčovanie parlamentnej práce, čo však nijak nemôže parlament odradiť od toho, aby nepokračoval vo svojej vytýčenej línii na trvalé zabezpečenie rovnováhy štátneho hospodárstva a tých potrieb národa, ktoré štát musí obstarávať.

Rozsah výdavkov v štátnom hospodárstve musí sa pridržiavať výnosu národného hospodárstva. Keby sme sa od tejto zásady odklonili, museli by sme hľadať úhradu vo zvyšovaní daní, čo je však podľa slov pána ministra financií cestou veľmi nebezpečnou, lebo - ako sám priznáva - v kategórii priameho zdaňovania v niektorých prípadoch sa už zdaňovanie pohybuje na hranici krajnej únosnosti a ďalšie stupňovanie by mohlo ohroziť výrobu.

Takýto stav by bol neudržateľný a vážne by ohrozil i základy štátu.

My musíme preto dbať o to, aby naše hospodárenie bolo vedené v duchu sporivosti, nemyslím tu, aby sme sporili na rentabilných investíciách, ale aby sme sporili tam, kde sa sporiť môže, lebo nesmieme

zabúdať, že vybrané dane sú časťou zárobku a práce a to často veľmi ťažkej práce nášho občianstva a pracujúceho ľudu. (Poslanec Mondok: Tak je!)

Ťažiskom finančného plánu štátu musí byť: vytvoriť a zabezpečiť čím väčšie pracovné možnosti. Toto sa môže docieliť len vtedy, keď budú dané predpoklady zdravého vývoja štátnych financií, ktoré možno zabezpečiť jedine zdravým vývojom národného hospodárstva.

Pomer štátu k národnému hospodárstvu musí byť teda kladný, zameraný tak, aby výrobná intenzita bola stupňovaná k dobru celej pospolitosti a nie podlamovaná odnímaním prostriedkov v takej miere, aby to vyvolalo poruchu na oboch stranách. Hospodárska politika Slovenského štátu musí byť vedená snahou po dosiahnutí najväčšej možnej výrobnej prosperity, aby mohla stupňovať svoje úlohy. Finančná správa, ako i verejná správa musia si byť vedomé toho - a pán minister vo svojom expozé to i naznačil - že nie je možné daňové bremeno predimenzovať. Zdaňovať nikdy nesmieme majetkovú podstatu, ale vždy len výnos majetkový alebo podnikový, či už pochádza tento výnos z podnikania výrobného alebo zo služieb iným preukázaných. Otázka táto má menovite veľký význam pre malých a stredných podnikateľov, remeselníkov a obchodníkov, ktorí nevedú obchodné knihy, a ktorí následkom cenovej politiky pracujú s malým ziskovým rozpätím, ale ktorých finančná správa zdaňuje na podklade výnosov, docielených v normálnych dobách podľa obvyklého zdaňovacieho kľúča, pre jednotlivé výrobné odvetvia normálne platného. Toto zdaňovanie pociťuje naše malé a stredné remeselníctvo a obchodníctvo ako ťarchu ťažko znesiteľnú. Neprotiví sa jej znášaniu len preto, že má k štátu mysliteľne najkladnejší pomer a preto rado prináša obete.

Nebolo by však dobré, slávny Snem, aby naša finančná správa zotrvala na tomto spôsobe zdaňovania malých a stredných remeselníkov a obchodníkov aj naďalej.

Upozorňujem na túto zložku, ktorá dala toľko zdravých impulzov k hospodárskemu a technickému rozvoju v našom štáte a prosím o nápravu. Rád a s vďakou

kvitujem pri tom všetkom to, čo naša vláda v prospech remeselníctva vykonala. Mám na mysli hlavne tú skutočnosť, že v zákone o podpore výstavby priemyslu a o podpore investícií je rovnakou mierou pamätané tiež na malých a stredných podnikateľov, čím je daná možnosť rozdelenia hospodársky produktívnych síl na čím väčší počet samostatných hospodárskych jednotiek, čím sa najlepšie zaistí zdravá skladba nášho hospodárstva ako celku oproti možným a ničivým otrasom krízovým.

Slávny Snem! Rozpočet Slovenskej republiky na rok 1941 vykazuje nedostatok Ks 1.222,540.880. Jeho úhrada sa má stať úverovými operáciami. Namietnu nám azda národohospodári, že štát zadovažuje racionálne prostriedky na úhradu svojich výdavkov iba vtedy, keď ich uhradí ukladaním daní a dávok a nepúšťa sa do úhrady uzavieraním pôžičiek.

Nuž to je pravda, ale len pri určitých predpokladoch. Predovšetkým si treba položiť otázku, či je možno naše daňové bremeno zvyšovať?

Náš štatistický úrad nie je ešte tak vybavený, aby nám mohol povedať, akú kvôtu naše verejné dane a dávky odčerpávajú z rozdielu medzi hodnotou vyrobených tovarov a hodnotou surovín, tovarov a polotovarov pri výrobe použitých, teda aké percento hrubého zisku spotrebujú dane a verejné dávky. Ani nemôže ešte určiť, koľko odčerpávajú štátne a iné verejné príjmy z národného dôchodku, ale vieme s určitosťou, že napríklad účastinárska spoločnosť, ak chce vyplatiť svojím účastinárom 5 % dividendu, musí vykázať čistý zisk vo výške 50 % účastinárskej istiny, keďže nehľadiac na možnosť zriadenia daňovej rezervy, spotrebuje 80 až 90 % celého zisku zvláštna daň zárobková s prirážkami s mimoriadnou daňou z dividend a poplatkom z dividend.

Vieme aj to, slávny Snem, že náš podnikateľ-jednotlivec zarobí často pri vyššom čistom výnose menej, ako pri výnose menšom. Je len málo podnikov, ktoré môžu zarobiť toľko, aby i pri terajšej hospodárskej konjunktúre mohli myslieť na zníženie investičných dlžôb. Z toho vidieť, že naše daňové bremeno je veľmi vysoké a že by ho bolo treba v niektorých reláciách skôr snížiť ako zvýšiť. Už lanského

roku vyhlásil pán minister financií vo svojom expozé k rozpočtu na rok 1940, že je

jeho zásadou upraviť daňový systém tak, aby verejné bremená boli únosné a spravodlivé.

Slávny Snem! Spomenul som už, že dane nemožno zvyšovať nad určitú hranicu. Túto čiaru určuje horná hranica možnosti tvorby kapitálu. U nás je to tým viac dôležité, lebo musíme hľadať cesty k rozmnoženiu zárobkových možností, aby sme mohli zapojiť do pracovného procesu svoje populačné prebytky. Je to ináč kategorickým príkazom sociálnej výstavby nášho štátu. Keď sa teda naša vláda rozhodla uhradiť rozpočtový schodok úverovými operáciami, usudzujem, že je presvedčená, že naše daňové bremeno je na najvyššom bode vecnej únosnosti a že zväčšenie by spôsobilo väčšiu národohospodársku škodu, než úverová mobilizácia národnej majetkovej podstaty na tie ciele, ktoré chceme v budúcom roku splniť.

Slávny Snem! Úhrada nákladov štátnej správy cestou úveru len vtedy nezodpovedá hospodárskym postulátom, keď ide o úvery s inflačným charakterom, ktoré nevyvolávajú nové pracovné príležitosti a ktoré nepodporujú zvýšenie reálnej hodnoty celkového národného dôchodku tak, aby zvýšenie hodnoty výroby v nasledujúcom hospodárskom období uhradilo úverový náklad predošlého obdobia.

Takéto úvery tisnú totižto ceny tovarov do výšky a zvýšenie cien pôsobí potom nepriamo ako zdanenie najhoršieho druhu, lebo nie je možné ho usmerniť ani upraviť podľa zásad únosnosti a spravodlivosti.

Názorný príklad a poučenie máme z toho, ako financovalo vojnové výdavky v rokoch 1914-1918 Rakúsko-Uhorsko a ako financuje svoje potreby aj pri terajšej vojne národnosocialistické Nemecko.

Majúc pred očami príklad dnešného Nemecka, môžem povedať, že úvery slovenského štátu nebudú úvermi inflačnými, lebo veľká časť našej úverovej potreby má slúžiť na investície rentabilné a len menšia časť na bežné administratívne výdavky.                    

Hoci niektoré investície nebudú tvoriť hneď nové hospodárske hodnoty, ako sú investície administratívne a z časti investície na výstavbu armády, predsa len bu-

dú podporovať zamestnanosť priamo i nepriamo a to i vtedy, keď pôjde o investície s nákupom tovaru v cudzine.

Jednako však, slávny Snem, musíme celé svoje úsilie napnúť k zvýšeniu daňových výnosov, pravda nie zvyšovaním daňového bremena ako takéto, ale rozmnožovaním pracovných príležitostí podporou výroby na jednej sírane a zvyšovaním životnej úrovne obyvateľstva na strane druhej, aby sme mohli výdaje tohto druhu uhradiť normálnymi štátnymi príjmami.

V  tomto smere vláda urobila v zákone o podpore výstavby priemyslu a v zákone o úľavách pre súkromné investície, čo bolo v jej možnosti, a zaslúži si všeobecného uznania.

Slávny Snem! Naša administratíva má teraz v rukách dve vzácne páky, ktorými možno rozšíriť náš reálny národný dôchodok: zapojiť nové desaťtisíce pracovníkov do výrobného procesu a zvýšiť tak blahobyt našej štátnej a národnej pospolitosti. So vzrastom nových zárobkových príležitostí možno očakávať zvýšenie spotreby a teda aj zvýšenie výnosu daní spotrebných a obchodných, takže sa nám štátne úvery prenesú do zvýšeného daňového výnosu.

V  tomto vidím aj určitú rezervu - hoci sa predbežne nedá vyčísliť - na úhradu schodku rozpočtu vlastnej štátnej správy na rok 1941, ale hlavne rezervu na úhradu rozpočtových schodkov v rokoch budúcich.

Rozpočtový výbor videl veľký hospodársky a sociálny význam investícií, prijal rezolúciu, v ktorej žiada vládu, aby urobila všetky opatrenia, aby potrebné investičné práce, ktoré sú pojaté do investičného rozpočtu na rok 1941, boli včas začaté. Túto rezolúciu odporúčam slávnemu Snemu na schválenie.

Slávny Snem! Obchodno-politické otázky vyžadujú nie menej zvláštnej našej pozornosti.

Zahraničný obchod patrí medzi tie hospodárske skutočnosti, ktoré majú na vzrast alebo pokles štátnych príjmov, či priamo alebo nepriamo, najväčší vplyv. Na exporte závisí z prevažnej čiastky zamestnanosť nášho priemyslu a s tým i výnos zárobkových daní a iných hospodárskych úkonov a zjavov zachycovaných daňovou sústavou. Je to prirodzené, ked'

sa hospodárskemu styku so zahraničím venuje za dnešných mimoriadnych čias zvýšená starostlivosť.

Okolnosť, že prevažná časť nášho zahraničného obchodu gravituje do Veľkonemeckej ríše a do Protektorátu, súvisí so spoločenstvom trhu v bývalej Československej republike, od ktorého sa mohlo naše národné hospodárstvo odpútavať len pozvoľna a s náležitou rozvahou, pretože prenáhlené opatrenia na jednej alebo na druhej strane by mohli spôsobiť poruchy normálneho chodu nášho hospodárstva. Zaradenie Protektorátu do colného územia Ríše a s tým spojená zmena našej a protektorátnej menovej jednotky a sústredenie platieb na berlínsku ústrednú odúčtovňu, nezostane akiste bez vplyvu na vývin platobného styku medzi Ríšou a Slovenskom, hoci doterajší priebeh len veľmi málo pozmeňuje predošlý stav. Bezcolná výmena tovaru a jednotnosť železničného tarifného systému s Protektorátom zostávajú predbežne v platnosti. Práve tak sa ukázalo potrebným ponechať provizórne v platnosti poskytovanie prémií na dovoz tovarov z Protektorátu. Bezcolný tovarový styk, ktorý bol len nedostatočne upravený colným zákonom o colných úľavách, bude treba riešiť v súvislosti so všeobecne platnou úpravou colného styku vydaním novej colnej tarify, ktorej príprava je pred ukončením. Rozsiahla výmena tovarov medzi Ríšou a Slovenskom vyžiadala si častejšiu výmenu názorov v zasadnutiach vládneho výboru slovenského a nemeckého, ktoré sa v plnej miere osvedčili.

Podobne ako v predchádzajúcom roku, bolo snahou obchodnej politiky upevňovať po prípade vhodne pozmeňovať a rozširovať jestvujúce už obchodné styky s cudzinou a nadväzovať nové uzatváraním rámcových obchodných zmlúv a kontingentných a platobných dohôd. Pri určovaní ich rozsahu a obsahu sa bral zreteľ na prirodzené podmienky výmeny tovarov a na platobné alebo kompenzačné možnosti jednotlivých obchodných partnerov. Rámcová zmluva s kontingentnou dohodou bola tohto roku uzavretá s Maďarskom, Juhosláviou, Bulharskom, Ruskom a Talianskom.

Slávny Snem! Naša obchodná politika v uplynulom roku bola postavená pred

celý rad nových problémov, ktoré si vyžiadali zvýšenú činnosť v centrálnych úradoch za osvedčenej spolupráce Slovenskej národnej banky a záujmových korporácií. Vývoj vojnových udalostí na západe a severe Európy zamedzil nám prístup na trh belgický, holandský, dánsky a nórsky. Štruktúra dovozu i vývozu týchto zemí včlenením do ríšskeho hospodárskeho priestoru sa základne pozmenila, takže nám nastáva nová úloha: upraviť pomocou a za spolupráce ríšskych hospodárskych miest s týmito krajinami naše hospodárske styky.

Vstup Talianska do vojny síce nijako neznamená ochabnutie jeho hospodárskej aktivity, avšak trvalá aktívnosť našej obchodnej bilancie s týmto štátom nás musí nútiť k hľadaniu nových dovozných možností. Dúfame, že sa obnovením obchodnej zmluvy v najbližších dňoch podstatne prispeje k rozriešeniu tejto otázky a k ďalšiemu prehĺbeniu našich obchodných stykov.

Dôležitou sa ukázala tá okolnosť, že veľká časť priemyselnej výroby Slovenska musí nájsť odbyt na zahraničných trhoch, kde však treba zároveň zadovážiť suroviny, bez ktorých by nebolo možno udržať nerušenú zamestnanosť našich závodov. Skromnosť obyvateľstva slovenského štátu v spotrebe na jednej strane a na druhej strane tá okolnosť, že výťažok lesného a poľného hospodárstva umožňuje každoročne vývozné prebytky. Spôsobila, že náš štát zostáva voči svojim najväčším obchodným partnerom stále aktívnym, najmä keď sa dopyt po tovare na trhoch európskych štátov v dôsledku vojnového hospodárenia nestretáva s dostačujúcou ponukou.

Slávny snem! Aktívna obchodná bilancia, ktorá v normálnych dobách dáva štátu možnosť zvýšiť kúpnu silu na domácom trhu alebo zdokonaliť výrobu, je dnes nežiadúca a to najmä s tými štátmi, kde pri pomerne malom obrate výmeny tovarov zostáva naša relatívne vysoká pohľadávka bez zmeny. Všetky snahy našej obchodnej a devízovej politiky smerujú preto k tomu, aby sme zvýšeným dovozom odčerpali alebo znížili naše pohľadávky v cudzine a za ďalší vývoz dostali protihodnotu v tovaroch, dovoz ktorý považujeme z obchodne-politického hľadiska za žiadúci.

Za takýchto okolností mení sa i funkcia veľtrhov a výstavníctva. Mohlo by sa zdať, že výstavy väčšiny nášho tovaru v cudzine, ktoré bývajú spojené so značnou prácou a finančnými obeťami, sú zbytočné a nevyplácajú sa. Avšak treba mať stále na zreteli, že jednak stále ešte vyrábame tovary, u ktorých rozšírenie odbytu je možné, ba s hľadiska zamestnanosti žiadúce a že jednak zahraničné výstavy zanechávajú u návštevníkov veľtrhov trvalý obraz o výrobe vystavujúceho štátu. Získavanie nových odbytíšť je pre nás vecou stále aktuálnou, ak uvážime, že treba vynaložiť každé úsilie, aby sme zaujali v budúcom mierovom hospodárstve európskeho priestoru čestné miesto.

Ide nateraz len o správny výber vystavovaných tovarov a o volbu takých veľtrhov v zahraničí, kde nám na propagácii našich výrobkov musí záležať.

Slávny Snem! S otázkou zahraničného obchodu sú nerozlučne späté vývozné a dovozné ceny. Kedže cena surovín a pomocných hmôt na svetových trhoch má vzostupnú tendenciu a ceny dôležitých spotrebných článkov, na dovoz ktorých sme odkázaní, boli tiež zvýšené, zmenila sa kalkulačná základňa našej výroby a jej ceny tiež. Je samozrejmé, že sa zvýšili aj ceny hotových výrobkov, ktoré zo zahraničia dovážame, a síce v podstatnej miere a to všetko mi dáva podnet, aby som sa s cenovou otázkou obšírnejšie zaoberal.

Je samozrejmé, že vo vojnovom konflikte takého rozsahu a takej povahy, ako je dnešný konflikt, nemožo hľadieť na cenový vývoj podľa normálnych merítok, platných za normálnych predpokladom. Vzostupná tendencia cenového pohybu je vo vojne vždy obvyklá a prirodzená, lebo intenzita výroby je iná a intenzita spotreby a ničenia je vždy vysoká.

Vidíme na každom kroku okolo seba, že ceny k nám dovážaných surovín, polotovarov, spotrebných článkov i hotových výrobkov stále stúpajú a nemáme možnosť ani prostriedky, aby sme tento fakt zmenili. Táto okolnosť vyviňuje na náš hospodársky život a na našu cenovú úroveň veľký tlak.

Ďalej vidíme, že dopyt zahraničia po našich surovinách, polotovaroch, spotreb-

ných článkoch i hotových výrobkoch je veľký a spôsobuje tiež veľký tlak na našu cenovú úroveň.                

A za takýchto nesporných skutočností je našou najvyššou snahou, aby sme cenový pohyb čo najviac tlačili a bránili sa s prudkým úsilím vzostupnej tendencii cenového vývoja.                                

Jedno sme bez sporu touto politikou dosiahli, slávny Snem, a síce to, že sme najlacnejším štátom vo svojom bezprostrednom i ďalekom okolí. Keď porovnáme vnútornú kúpnu silu našej koruny doma, napríklad proti nákupnej sile koruny českej alebo proti ríšskej marke, tak dôjdeme k poznaniu, že kúpna sila našej koruny je nesporne vysoká, to jest, že naše ceny sú nízke. Toto by bola pre nás výhoda, keby sme do cudziny len vyvážali keby bol náš vývoz platený v hodnotných devízach. My sme ale nútení mnoho dovážať a za dovoz platiť ceny, ktoré sú primerane k našej domácej cenovej úrovni neprimerane vysoké a ktoré pri cenovom tlaku, ktorý voči svojej výrobe uplatňujeme, má za následok, že rentabilita akéhokoľvek nášho podnikania klesá. Prežívame konjunktúru, nemáme žiadnych starostí, komu predáme prebytky svojich surovín, polotovarov, spotrebných článkov a priemyselných výrobkov, ale táto konjunktúra neprináša nám tých žiadúcich ziskových výsledkov, pretože umele stláčame svoju cenovú úroveň na nízke niveau, nechceme pripustiť primerané a hospodársky odôvodnené cenové zvýšenie ani tam, kde na tvorbu cien vplyvu nemáme a kde nám cenovú úroveň diktuje cudzina.

Slávny Snem! Počuli sme v expozé pána ministra financií, že poľnohospodárska úroda bola tohto roku značne menšia tak kvalitatívne, ako i kvantitatívne. K tejto skutočnosti sa pridružuje ešte i tá okolnosť, že zdražilo všetko, čo roľník k výkonu svojej práce a k udržaniu produktivity zeme potrebuje. Túto skutočnosť treba registrovať už i preto, lebo ona môže vyvolať vážne poruchy v našom štátnom živote. Roľník je nespokojný, že nemôže dostať za svoje produkty také ceny, ktoré by dnes mohol dosiahnuť a ktoré by neznamenali nič iné, než to, že by za svoju prácu dostal takú odmenu, ako v normálnych časoch. Znižuje sa teda rentabilita jeho práce, čo na druhej strane

vyvoláva nechuť k práci, čoho zase následok je, že mnohí utekajú od pluhu, keď nenájdu vo svojej práci radosti ani odmeny. (Hlasy: Tak je!)

Mnoho sa dnes hovorí napríklad o nedostatku mlieka, masla a masti. Ja myslím, slávny Snem, že by sme tieto nedostatky zlepšili v miere veľmi podstatnej, keby sme uspokojivo vyriešili cenové otázky, súvisiace s mliečnou produkciou a s chovom ťažkých, slaninových ošípaných.

Podobná situácia, v akej sa nachádza roľníctvo, je aj u remeselníctva a obchodníctva. Cenový tlak na obory, vyrábajúce spotrebné články je tak veľký, že rentabilitu týchto povolaní obmedzuje na minimum a berie podnikateľom všetku chuť k prevádzaniu ich činnosti a k jej rozširovaniu. Je pritom mnoho remeselných oborov, kde je pracovná intenzita pre povahu terajších čias minimálna a kde majú podnikatelia veľké starosti, udržať svoj podnik v chode a zabezpečiť výživu svojich rodín. Sú to obzvlášť remeslá stavebné, ako aj remeslá a živnosti, obstarávajúce takzvané potreby zbytné, ktoré sa dnes ukojujú len v miere veľmi obmedzenej.

U nášho robotníctva badáme z času na čas tiež nespokojnosť, pretože ani s tým cenovým vzostupom, ktorý u nás pripustíme, nie je možné dosť rýchle zvyšovať robotnícke mzdy, a naše zamestnanectvo, okrem zriedkavých prípadov zamestnancov súkromných, pracuje za platy, ktoré malo zhruba ešte za normálnych čias. Len vzácnej a obdivuhodnej disciplinovanosti a štátotvornosti zamestnanectva možno ďakovať, že svojím pocitom nedáva zjavný a otvorený výraz.

Keď teda pozorujeme, slávny Snem, že cenová politika sa neuplatňuje v žiadúcej miere, to je dostatočným dôkazom toho, že je chybná, že sa musí zmeniť. Isteže by bolo najprimeranejšie, keby sme mali možnosť stabilizovať ceny, keď aj na vyššej úrovni, než sú dnes. Tu však musím poznamenať, že to by bola úloha, ktorú by dnes nikto nezvládol, lebo sa nachádzame v období, v ktorom sú ceny v pohybe a v ktorom nie je možno ani predvídať, kde sa tento pohyb zastaví.

Našou úlohou, respektíve úlohou našej hospodárskej politiky preto je, prispôsobiť našu domácu cenovú úroveň cenovej hladine štátov, nachádzajúcich sa okolo nás a

potom spravodlivo registrovať cenový pohyb, ktorý sa v budúcnosti objaví mimo možností nášho vplyvu a ktorý zmení kalkuláciu nášho obchodu a našej výroby, a síce tak, aby sa žiadnej zložke nášho hospodárstva, ani žiadnej zložke našich spotrebiteľov nediala krivda. (Potlesk. )

Slávny Snem! Svoju hospodársku a cenovú politiku musíme viesť tak, aby výhody aj obete terajších čias boli rovnomerne rozdelené podľa zásad spravodlivosti na celú našu štátnu pospolitosť. Ale podkopávali by sme celú svoju hospodársku budúcnosť a to aj budúcnosť veľmi blízku, keby naša cenová politika viedla k znemožneniu výnosnosti nášho hospodárskeho podnikania, lebo výnosnosť je ten faktor, ktorý náležite podchytený daňovým systémom dáva reálny podklad pre finančné hospodárenie štátu a umožňuje štátu plniť tie úlohy, ktoré sa čím ďalej tým viac zväčšujú a ktoré možno i dnes plniť len s najväčšou mierou opatrnosti a úspornosti. (Výkrik: Výborne!)

Slávny Snem!

Pri podrobnom rokovaní o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok bola v rozpočtovom výbore pretriasaná ďalšia významná otázka, ktorá žiada súrne a fundamentárne vyriešenie. Je to vlastne celý súbor aktuálnych a významných otázok súvisiacich s vedením štátnej administratívy. Jej dobrý chod, rýchle rozhodovanie a hlavne správne chápanie potrieb obyvateľstva sú postuláty, bez ktorých nie je mysliteľné úspešné vedenie nášho štátneho žitia a keďže sme vlastne ešte v počiatkoch našej štátnosti, musí byť našou snahou, aby sme dali svojmu administratívnemu aparátu také základy, na ktorých by mohol budovať tradíciu svojej práce v záujme s v prospech celej našej štátnej pospolitosti.

V rozpočtovom výbore som už narysoval podrobne túto vec a jej problematiku v celej jej šírke i hĺbke. Vzdor tomu však považujem za svoju povinnosť i pred naším snemovým plénumom zmieniť sa o nej podrobnejšie, lebo vážnosť tejto otázky si toho vyžaduje, o čom najeklatantnejšie svedčí tá skutočnosť, že približne 48 % rozpočtu celej našej štátnej správy pripadá na úhradu osobných výdavkov.

Keď o celom probléme podrobne uvažujeme, tak si ho musíme rozdeliť na dve časti, a síce, čo môžeme a musíme od náš-

ho administratívneho aparátu požadovať a čo sme ochotní urobiť a administratívnemu aparátu poskytnúť, aby svoju úlohu v každom ohľade uspokojive plnil.

K prvej časti problému pripomínam, že štátny zamestnanec je dôležitým činiteľom každej štátnej domácnosti, musí byť nielen strážcom štátnych záujmov a právneho poriadku, ale aj dobrým a svedomitým vykonávateľom potrieb obyvateľstva. Svoju prácu musí vykonávať s vedomím osobnej zodpovednosti, rýchle a jednoducho. V tomto duchu vedený a správne fungujúci štátny administratívny aparát najlepšie slúži verejným záujmom i záujmom súkromnohospodárskym. Takto vedená štátna administratíva bude aj lacná, vzdor tomu, že bude môcť svoje sily lepšie honorovať, než sú dnes. Každý zamestnanec musí byť v takomto administratívnom aparáte vždy na svojom mieste, musí stále prehlbovať svoje vedomosti a snažiť sa vo svojej funkcii zlepšiť a zdokonaliť okruh svojej práce. Len takto je možno vychovať zamestnancov k osobnej zodpovednosti a takouto prácou získa zamestnanectvo zlepšenie svojej hmotnej situácie, vážnosť a autoritu.

Tieto, len v hrubých rysoch naznačená postuláty dobrého chodu našej štátnej administratívy sú požiadavkami, splnenie ktorých je v záujme štátnych financií, v záujme zaistenia právneho poriadku a v záujme štátnych zamestnancov samotných. Nedajú sa však splniť, alebo len s najväčšími prekážkami, ak nezjednodušíme a nezhospodárnime svoju verejnú správu, čo správne pochopil aj rozpočtový výbor, ktorý vo zvláštnej rezolúcií žiada vládu, aby z dôvodov, ktoré som bližšie uviedol, podal návrh na prenikavú reformu celej štátnej správy.

Túto rezolúciu odporúčam slávnemu Snemu prijať.

Druhá časť problému uspokojivého a dobrého chodu štátneho a administratívneho aparátu je podmienená - ako som už pripomenul - skutočnosťou, že sme ochotní urobiť a administratívnemu aparátu. Poskytnúť, aby svoju úlohu v každom ohľade vzorne plnil, lebo si musíme uvedomiť, že vina za terajší stav našej administratívy, ktorý nás neuspokojuje, nie je len na strane štátnych zamestnancov. Ba odvážim sa tvrdiť, že štátne zamestnanectvo je najmenej vinné, lebo je zviazané spústou predpi-

sov, zavalené ohromnou ale zbytočnou papierovou prácou a pisárstvom (výkrik: Tak je!), z ktorého bude vymanené len reformou a zjednodušením agendy, presným vymedzením kompetencie a hlavne príchodom normálnejších čias, lebo dnes orgány štátnej administratívy zasahujú aj do vecí a úkonov, ktoré v normálnych dobách administratívny aparát nezaťažujú a ktoré sme navalili na jej bedrá my sami, i keď s omluvou najlepších úmyslov.

K zlepšeniu práce štátnej administratívy preto môžeme my sami najlepšie prispieť, keď prevedieme jej zjednodušenie a zhospodárnenie v zmysle rezolúcie, ktorú rozpočtový výber prijal, a keď dáme štátnemu zamestnanectvu podklad pre rozvinutie všetkých jeho vedomostí a schopností, ktoré dnes nemôže dosť dobre uplatniť v prospech našej pospolitosti.

Slávny Snem! Ďalšou pálčivou otázkou sú sociálne pomery našich štátnych zamestnancov. Rozpočtový výbor sám konštatoval, že toto postavenie je kritické, najmä v nižších kategóriách, a preto vo zvláštnej rezolúcii žiada vládu, aby s urýchlením pripravila osnovu zákona o úprave platov štátnych zamestnancov. (Potlesk. )

Rozpočtový výbor vychádzal pri tejto požiadavke zo skutočnosti, že ceny životných potrieb stúply v tak citelnej miere, že platy zamestnancov, obzvlášť v spomenutých nižších kategóriách, sotva postačujú pokryť výdavky i skromnej životnej úrovne. Tiež sa žiada, aby bola úprava platov prevedená v duchu Ústavy podporovaním rodiny ako základu štátu. (Výkriky: Tak je! Správne!)

Slávny Snem! Len keď tieto predpoklady úspešnej a vyhovujúcej práce štátnej administratívy splníme, môžeme právom žiadať, aby každý štátny úradník bez rozdielu plnil svoje povinnosti vzorne a svedomite, aby bol vynikajúcim strážcom štátnych záujmov, prísnym strážcom právneho poriadku, vedomím čoho musí byť celá naša administratíva presiaknutá a potom môžeme uplatniť aj najprísnejšie merítka pre uplatnenie disciplinárnych opatrení voči tým, ktorí by riadny chod administratívy zdržiavali.

Slávny Snem! Po týchto všeobecných úvahách nech mi je dovolené venovať ešte niekoľko slov rozpočtovým čísliciam samotným.

Ako je známe z rozpočtových cifier, výdavková časť na rok 1941 značne prevyšuje, časť príjmovú napriek tomu, že sa nevyhovelo všetkým požiadavkám jednotlivých rezortov, ktoré boli prehnane vysoké a ktoré mohli byť len dôkladnou prácou úsporného a kontrolného výboru snížené na mieru, ako sú vyčíslené v predloženom rozpočte.

Dosiahnuť rozpočtovej rovnováhy, slávny Snem, ani pri najväčšom úsilí nebolo možné. So zvýšeným rozpočtom bolo treba rátať jednak z toho dôvodu, že Snem prijal behom roku 1940 niekoľko zákonov, ktorých prevedenie vyžiadalo si značné zvýšenie nákladov tak osobných, ako i vecných. Bola to predovšetkým úprava požitkov štátnych zamestnancov podľa zákona 173/ 1940 Sl. z. a jednak reforma národných škôl. Mimo toho vyžiadalo si zvýšenie osobného i vecného nákladu reorganizácia slovenskej armády. Ďalej bolo vytvorené mnoho nových úradov a prijatý veľký počet nových síl aj v nemalej miere nastalo zvýšenie rozpočtu značným zvýšením cenovej hladiny, čo sa prejavuje ciferným zvýšením položiek, určených na úhradu vecných výdavkov.

Nemohlo teda zvýšenie rozpočtu na rok 1941 prekvapiť verejnosť, tým menej náš Snem. Jedným slovom pomery boli silnejšie a priamo si vynútili zvýšenie rozpočtu, čím je jeho rovnováha narušená do značnej miery. Túto skutočnosť si musíme dostatočne uvedomiť a riadiť sa v budúcnosti tými zásadami úspornosti, ako ich uviedol v rozpočtovom expozé pán minister financií, aby sme sa nedostali na naklonenú plošinu. Toto upozornenie nech slúži za varovný hlas pre budúcnosť a nech nás zaväzuje za každých okolnosti zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu tak, aby štát bol v stave nerušene plniť svoje úlohy i v budúcnosti.

Ťaživosť rozpočtu je nielen v jeho výške, ale hlavne v tom, že nemožno rátať v dohľadnej budúcnosti so znižovaním verejných bremien.

Rozpočet na rok 1941 po stránke formálnej zachováva doterajšiu štruktúru predošlého štátneho rozpočtu.

Riadny rozpočet sa rozčleňuje:

na riadny rozpočet, ktorý pozostáva zo skupín:

I. Vlastná štátna správa. II. Správa štátnych podnikov.

III. Správa štátneho dlhu a na mimoriadny rozpočet, ktorý obsahuje;

1.    Investičné náklady štátnych podni-

kov,                                                                   

2.    Investičný rozpočet vlastnej štátnej správy.

3.   Mimoriadne výdavky na výstavbu armády.

Celkové výdavky vlastnej štátnej správy preliminujú sa sumou Ks 1.826,915.974. Naproti tomu príjmy činia 1.712,481.994 Ks, takže táto skupina rozpočtu vykazuje deficit Ks 114,433.980, t. j. o 67,390.429 Ks viac, než bol deficit v roku 1940. Tento deficit je odôvodnený, ako som už naznačil, mimoriadnymi pomerami a štátna správa bude musieť vynaložiť všetko úsilie, aby tento deficit vyrovnala pokiaľ možno úsporami alebo zvýšenými riadnymi rozpočtovými príjmami, aby sa nemuselo k jeho zaokrytiu siahnuť k nežiadúcim úverovým operáciám.

Zrovnanie výdavkov vlastnej štátnej správy na rok 1941 s výdavkami na rok 1940 prejavuje sa zvýšením o sumu Ks 312,193.867 a to na osobných výdavkoch o Ks 138,487.405 a na výdavkoch vecných o Ks 173,706.462.

Správa štátnych podnikov vykazuje úhrn ťažieb Ks 1.613,729.630. Naproti tomu úhrn nákladov činí Ks 1.513,188.486, takže končí ziskom Ks 100,541.144. Z toho zisku odvedú štátne podniky do štátnej pokladnice Ks 85,752.594 t. j. časť zisku, ktorá zostane po prídeloch rezervným fondom, po odpisoch a po zaplatení amortizačných splátok a úrokov z dlhov. Tento zisk sa preliminuje ako príjem vo vlastnej štátnej správe.

Nemožno hovoriť, slávny Snem, žeby štátne podniky boli zvláštnou oporou štátneho hospodárstva, lebo zisk, ktorý odvádzajú, je celkom neprimeraný.

V rozpočte na rok 1941 sa síce výsledok hospodárenia štátnych podnikov o niečo zlepšil a vykazuje oproti roku 1940 o Ks 17,329.338 vyšší zisk, pri tom všetkom bude treba v budúcnosti dôkladnou, racionálnou reorganizáciou hospodárenia zvýšiť ťažbu na najvyšší stupeň, aby mohli byť výdatnou oporou štátneho finančného hospodárstva.

Správa štátneho dlhu vykazuje potrebu Ks 152,270.683. Na túto potrebu prispievajú:

1. Vlastná štátna správa sumou Ks 96, 412.782,

2. Štátne podniky sumou Ks 53,655.745.

3.    Samosprávne zväzky sumou Ks 1, 167.319.

4.    Zo zvláštnych prameňov príjmových Ks 1, 034. 837.

Štátny dlh Slovenskej republiky činí Ks 2.644,465.998, ktorý pozostáva z neemisného dlhu v sume Ks 222,186.589 a z emisného dlhu v sume Ks 2.422,279.400.

Pokiaľ sa týka ďalšieho usporiadania štátneho dlhu vláda zamýšľa usporiadať v budúcom roku dlh, prevzatý po bývalej republike Česko-Slovenskej, ktorá otázka má byť v najbližšom čase vyriešená.

Do rozpočtu, ako to už i pán minister financií vo svojom expozé naznačil, nebol pojatý štátovkový dlh v sume 469,400.000 Ks, ktorý povstal z výmeny štátoviek za slovenské bankovky, o ktorej veci nebola ešte uzavretá dohoda so Slovenskou národnou bankou.

Ináč môžem konštatovať, slávny Snem, že v konsolidácii štátneho dlhu sa pozvoľna pokračuje.

Mimoriadny rozpočet vykazuje potrebu 1,110,446.900 Ks, naproti tomu celkový príjem tohto rozpočtu činí len Ks 2,340.000, takže nezaokrytý schodok tohto rozpočtu činí Ks 1.108,106.900, ktorý ako som už v úvode svojej reči hovoril, musí sa zaokryť úverovými operáciami.

Mimoriadny rozpočet, ako som už poznamenal, pozostáva z troch oddelení. (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Opluštil. )

Investičné náklady štátnych podnikov sú preliminované sumou Ks 428,485.600, kým v roku 1940 sa počítalo s výdavkami Ks 297,155.300, teda na budúci rok sa preliminuje viac o Ks 131,330.300. Z uvedenej sumy činí rozpočet len samých železníc Ks 370.986.700. kým pošta vykazuje potrebu na investície Ks 35,213.600. Ostatné investicíe rozdeľujú sa na štátne majetky poľnohospodárskych škôl sumou Ks 2,000.000, štátne banské a hutnícke závody Ks 11,119.600, štátne kúpele Ks 6,725.000 a štátna visutá lanovka sumou Ks 1,700.000.

Investície vlastnej štátnej správy vyžadujú si nákladu Ks 417,200.000, z čoho v odbore Ministerstva hospodárstva Ks 17,700.000 a v odbore Ministerstva dopra-

vy a verejných prác Ks 399,500.000. Poznamenávam, že v rozpočte na rok 1941 preliminuje sa na investície vlastnej štátnej správy o Ks 160,500.000 viac ako v roku 1940. Toto zvýšenie prejavuje sa v zdražení stavebných hmôt a v zvýšení miezd. Z uvedenej sumy použije sa na vodné stavby Ks 139,500.000. Ide tu hlavne o vyúžitkovanie vodných síl a o urýchlené prevedenie regulácie Váhu, ktorý zapríčiňuje svojou dravosťou z roka na rok veľké národohospodárske škody.

Potreba na výstavbu armády vyčísluje sa sumou Ks 264,761.300. Rozpočet Ministerstva národnej obrany je jeden z naj ťaživejších pre naše štátne hospodárstvo. Celková potreba tohto rezortu v riadnom rozpočte činí Ks 311,784.600, v mimoriadnom rozpočte na výstavbu armády, ako som už uviedol, činí Ks 264,761.300, spolu teda na potreby armády preliminuje sa suma Ks 576, 545. 900.

Slávny Snem! Keď sa zmieňujem o tejto veci, chcel by som zdôrazniť, že treba vynaložiť všetko úsilie, aby slovenská ar-_ máda, hoci je i malá, bola vyzbrojená dokonale, nielen zbraňou, ale i duchom, bojovnosťou a odhodlanosťou. (Potlesk. )

Máme svoju armádu a myslím, že tlmočím názor všetkých Vás, že jej musíme dať všetko, čo ona potrebuje, aby mohla kedykoľvek, keď to bude potrebné, vykonať svoju úlohu na obranu štátu a jeho občianstva.

Slávny Snem! Rozpočet na rok 1941 stavia nás pred tvrdú skutočnosť, ktorú budeme musieť v budúcnosti prekonávať. Budeme musieť zápasiť s rozličnými hospodárskymi ťažkosťami, ktoré už i pán minister financií naznačil. Máme pred sebou veľké úlohy, ktoré musíme vykonávať, tieto však zdoláme len vtedy, keď sa budeme prísne pridržiavať zásad úspornosti v každom odvetví nášho štátneho hospodárstva. Rozpočet, ktorý je predmetom ústavného rokovania, je vážnou výstrahou, aby sme sa od cesty najväčšej úspornosti štátnej správy neodklonili. A musí nám byť príkladom k tomu, aby sme v budúcich rozpočtoch aspoň časť investičných výdavkov uhradili riadnymi rozpočtovými príjmami. To znamená, že musíme v budúcnosti ďalej pokračovať v znižovaní výdavkov na vlastnú štátnu správu, aby sme dosiahli rovnováhu štátneho rozpočtu a to rovnová-

hu takú, ktorá odpovedá nosnosti nášho národného hospodárstva.

Slávny Snem! Keď končím svoju úlohu ako zpravodajca rozpočtového výboru o štátnom rozpočte na rok 1941, držím si za milú povinnosť poďakovať sa všetkým činiteľom, ktorí spolupôsobili pri zostavovaní rozpočtu, ako i pri rokovaní a podobne. Zvlášť však vyslovujem vďaku pánu ministrovi financií, jeho úradníkom z odboru rozpočtového, Najvyššiemu účtovnému a kontrolnému úradu, úspornému a kontrolnému výboru, výboru rozpočtovému, všetkým spravodajcom o jednotlivých kapitolách v rozpočtovom výbore, rozpočtovým referentom jednotlivých rezortov a konečne všetkým úradníkom Kancelárie Snemu za prácu, ktorú v súvise so zostavením rozpočtu vykonali.

Menom rozpočtového výboru odporúčam slávnemu Snemu finančný zákon Slovenskej republiky, ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1941 i s jeho číselnými prílohami prijať a schváliť v tom znení, ako ho upravil rozpočtový výbor. (Potlesk. )

Predseda Dr. Opluštil:

Prikročíme k rozprave, K slovu sa prihlásili na strane "za" Dr. Hrušovský, Turček, Čulen, Esterházy a Dr. Orlický.

Udeľujem slovo pánu poslancovi Dr. Hrušovskému.

Poslanec Dr. Hrušovský:

Slávny Snem!

Rozpočet Slovenskej republiky na rok 1941 je dielom svedomitej práce jednotlivých rezortov vlády, ktorá týmito číselnými položkami, opierajúc sa o skúsenosti minulého roku, vyjadruje svoj pracovný program pre rok budúci. Nemalú účasť na zostavení štátneho rozpočtu majú snemové výbory, predovšetkým úsporný a kontrolný výbor Snemu, ktorý po úmorných rokovaniach dal štátnemu rozpočtu takú náplň, ktorá zodpovedá reálnym možnostiam nášho štátneho gazdovania a harmonickému súladu všetkých potrieb našej štátnej domácnosti. Rozpočtový výbor Snemu dal štátnemu rozpočtu definitívnu formu, v ktorej sa štátny rozpočet dostáva na plenárne zasadnutie Snemu.                                          

Vieme, koľko starostlivosti a opatrnej rozvahy bolo treba, aby sa rozpočet Slovenskej republiky v takejto definitívnej úprave mohol stať základom nášho štátne-

ho hospodárenia v rozličných odboroch štátnej správy a tak pevným základom nášho národného života. Nielen so zvedavou pozornosťou, ale - povedal by som s akousi úctou všímame si jednotlivé kapitoly a jednotlivé položky štátneho rozpočtu, lebo si v plnej miere uvedomujeme, že v týchto zdanlivo mŕtvych čísliciach odzrkadľujú sa na jednej strane mozole pracujúceho slovenského ľudu, na druhej strane podmienky nášho národného života v samostatnej štátnej domácnosti v nasledujúcom roku.

Nie som povolaný na to, aby som sa púšťal do rozboru a hodnotenia zásad, ktoré sa pri zostavovaní tohto rozpočtu uplatňovali, alebo do rozboru jeho jednotlivých položiek. Všetci tí, ktorí tento rozpočet na čele s pánom ministrom financií a predsedom úsporného a kontrolného výboru Snemu pripravili, iste s plným vedomím svojej zodpovednosti uvážili všetky okolnosti, na ktoré bolo treba pri zostavení rozpočtu pamätať. Preto iste všetci v plnom rozsahu a bez rozpakov a výhrad prijímame štátny rozpočet tak, ako ho najpovolanejší činitelia podľa svojich najlepších odborných znalostí a cenných skúseností pripravili a dnešnému zasadnutiu Snemu predložili. Za prácu, ktorú na zostavenie štátneho rozpočtu vynaložili, zasluhujú si nielen našu plnú dôveru, ale i naše úprimné uznanie a vďaku.            

Odhlasovanie štátneho rozpočtu je takou udalosťou vo vývine slovenskej štátnosti, pri ktorej treba sa nám zastaviť a zamyslieť. Pri tejto príležitosti uvedomujeme si, že slovenský národ dosiahnutím svojej politickej nezávislosti stal sa suverénnym pánom svojho domova a sám rozhoduje o podmienkach svojho vývinu. Ale keď zdôrazňujeme túto stránku slovenskej samostatnosti, nesmieme zabúdať ani na tú druhú, ktorá práve pri rokovaní o štátnom rozpočte Slovenskej republiky vystupuje do popredia. Politická samostatnosť ukladá celú ťarchu zodpovednosti za osud slovenského národa na naše vlastné plecia a stupeň našej národnej a politickej vyspelosti ukáže sa práve v tom, ako vieme túto ťarchu zodpovednosti za osud vlastného národa a vlastného domova chápať a niesť.

Štátny rozpočet, pravda, to nie je len súhrn kapitol, položiek a cifier, tak ako štátny organizmus nie je iba hospodár-

skym podnikom, ktorý k svojmu prosperovaniu potrebuje vlastná bilanciu. Hoci pri rokovaní o štátnom rozpočte prichodí do úvahy predovšetkým finančná stránka hospodárskeho života štátu, jednako bolo by neodpustiteľnou ľahkomyseľnosťou, keby sme práve v súvislosti so štátnym rozpočtom nevenovali primeranú pozornosť aj tým stránkam slovenskej štátnosti, pre ktoré je štátny rozpočet nevyhnutným podkladom a rámcom, ale nie cieľom. (Predsedania sa ujal predseda Dr. Sokol. )

Bolo by nielen chybou, ale priamo tragickým omylom s nedohľadnými následkami, keby sme v zodpovedných a ťažkých starostiach o zaistenie hospodárskych podmienok nášho štátneho života zabúdali, že v mladej Slovenskej republike obnovená slovenská štátnosť je predovšetkým politickým organizmom, ktorý má umožniť rovnomerný vzrast slovenských národných síl na všetkých poliach hmotného a duchovného vývinu a zabezpečiť všestranný rozvoj slovenského národného života. Neúmerným preceňovaním hospodárskej zložky štátneho života na úkor zložiek ostatných podali by sme dôkaz o tom, že nechápeme funkciu a význam slovenskej štátnosti v jej prirodzených vzťahoch ku všetkým zložkám slovenského národného života a že teda ani my sami nemáme dosť jasný a dosť hlboký vzťah ku svojmu vlastnému národu a k jeno životným potrebám. Slovenský národ, ktorý po dlhých storočiach otrockej služby cudzím záujmom dožil sa vlastnej štátnosti. Musí na všetkých poliach svojho národného života s urýchlením tvoriť zo zásob svojej národnej energie také hodnoty; s pomocou ktorých zabezpečí základy svojho národného bytia do ďalekej budúcnosti. Preto slovenský národ, túžiaci po všestrannom uplatnení svojich ubíjaných národných síl a po trvalom zaistení svojho národného bytia, chce vidieť vo svojej štátnosti taký politický organizmus, v ktorom tento všestranný a urýchlený vzrast slovenského národného života bude možný a z každej stránky zabezpečený.

Ak teda v súvislosti so štátnym rozpočtom chceme uvažovať o slovenskej štátnosti a z hľadiska politického, nebude od veci, ak sa práve pri tejto príležitosti aspoň vo forme letmých náznakov pokúsime o zostavenie akejsi politickej bilancie nášho štátneho života a vytýčime smer nášho politického vývinu do budúcnosti. Pravda pri

takejto politickej súvahe nemožno narábať číselnými hodnotami, ale ideové hodnoty neprestávajú byť hodnotami, ak pre ich vyjadrenie nemáme také pomôcky, ako sú v hospodárskej oblasti čísla. Ak sa bude zdať, že tu vyslovené náhľady nemajú nijakú súvislosť so štátnym rozpočtom, jednako pokladáme za potrebné, aby sme si v tomto zákonodarnom zbore znova a znova pripomenuli tie zásady a politické smernice, ktoré pre zaistenie slovenského národného života a zaistenie slovenskej štátnosti majú aspoň taký význam, ako číselne konkretizované položky štátneho rozpočtu.

Slávny Snem! Na život slovenského národa a jeho politický vývin nemožno sa dívať z úzkej perspektívy jedného roku alebo iného krátkeho časového rozpätia. Takýto úzky pohľad nedovolil by nám vidieť, čo nasleduje za tým krátkym úsekom cesty, ktorý máme bezprostredne pred sebou, a preto mohlo by sa stať, že vinou svojej nepredvídavosti narazili by sme na ceste nášho národného vývinu na takú prekážku, na zdolanie ktorej nestihli by sme sa už dostatočne pripraviť, a na ktorej práve preto mohli by sme stroskotať. Preto je potrebné, aby aspoň tí, ktorí z vôle národa slovenského majú v rukách kormidlo osudov slovenskej štátnosti, mali pred sebou široký horizont, ktorý by im umožnil určiť a dodržať pevný smer nášho národného a štátneho vývinu cez nebezpečné úskalia prítomnosti do ďalekej budúcnosti.

V tomto širokom myšlienkovom horizonte podľa jasnej predstavy budúcich osudov slovenského národa treba usmerniť každodennú slovenskú prítomnosť tak, aby sa táto slovenská prítomnosť vo všetkých podrobnostiach tvorila vedome a zámerne podľa jasných dejinných perspektív.

Ak v súvislosti s takou realitou, ako je štátnym rozpočtom vyjadrená hospodárska stránka nášho štátneho života, zdôrazňujeme vidinu slovenskej národnej budúcnosti, nebojíme sa výčitky, že opúšťame pevnú pôdu reálnej skutočnosti, lebo zahľadení do slovenskej budúcnosti. Nezabúdame na reálny slovenský dnešok. Naopak, cez túto slovenskú reálnu prítomnosť a jej mnohostranné konkrétne zjavy chceme vidieť jasné obrysy a pevné formy slovenskej národnej budúcnosti. My túto slovenskú budúcnosť chceme tvo-

riť a budovať už dnes. Budúcnosť slovenského národa nesmie byť iba lákavou a neurčitou fatamorgánou, ktorá sa pri prvom dotyku s tvrdou skutočnosťou rozplynie v hmlu. Slovenskú budúcnosť chceme a musíme uskutočňovať podľa presného programu a účelného rozvrhu už teraz. Slovenská štátnosť dáva nám možnosť, aby sme základy slovenskej národnej budúcnosti podľa dejinných perspektív tvorili a upevňovali v každom podnikaní nášho politického dneška. Kultúrne národy nežijú so dňa na deň a s roka na rok a slovenský národ tiež nemôže si dovoliť takýto ľahkomyseľný a nebezpečný luxus, naopak, slovenský národ hneď na prahu slovenskej štátnosti musí vedieť, čo chce, aký cieľ má pred sebou a akou cestou tento cieľ dosiahne, aby všetky zásoby svojej fyzickej a mravnej energie postavil do služieb svojho vlastného života a jeho zveľadenia. Tak prichádzame k otázke, aký je politický program slovenskej štátnosti vôbec a akú časť tohto programu musí uskutočniť dnešné slovenské pokolenie, aby splnilo svoju úlohu v dejinnom vývine osudov slovenského národa?

Pravda, na takúto otázku ťažko by sme našli uspokojivú odpoveď, kebv sme svoj pohľad nevedeli odpútať od dotieravej prítomnosti, a keby sme túto slovenskú prítomnosť so všetkými jej zložitými zjavmi nevedeli vsadiť do prirodzenej súvislosti s našou národnou minulosťou a s našou národnou budúcnosťou. Ak svojím duchovným zrakom premeriame storočia slovenského života v minulosti a usilujeme sa preniknúť aj do života slovenskej budúcnosti, vtedy ukážu sa v pravej podobe a neskreslenej veľkosti aj dejinné úlohy dnešného slovenského pokolenia, čiže zmysel a cieľ dnešnej slovenskej politiky.

Vláda Slovenskej republiky ústami svojich najzodpovednejších predstaviteľov už neraz a v rozličných obmenách formulovala základnú zásadu slovenskej politiky takto: "Slovenská politika môže mať iba jeden jediný cieľ a to je verná služba slovenskému národu (potlesk) a práca na zabezpečení jeho plného života v slobodnom slovenskom štáte. Každá politika, či je to politika hospodárska, finančná, sociálna alebo kultúrna, ktorá hocakým spôsobom slúži tomuto cieľu, je politika múdra, zdravá a úspešná. Každý politický počin, ktorý tejto zásade odporuje, ktorý dosiah-

nutie tohto cieľa hatí a ohrozuje, ktorý sa s touto službou slovenskému národu a slovenskému štátu nezrovnáva, je politika zlá a nebezpečná. Pri posudzovaní dnešnej slovenskej politiky nemôže teda rozhodovať chvíľkový alebo zdanlivý úspech niektorého nášho podniku, pretože pravú a trvácu hodnotu výsledkov svojho politického programu a postupu spravodlivo oceníme len vtedy, ak máme nezvratné dôkazy, že každým svojím činom, každým svojím slovom, každou svojou myšlienkou slúžime svojmu slovenskému národu.

A tu bolo by možné položiť si otázku: Čo je cieľom slovenskej politiky ako služby slovenskému národu?

Prvý cieľ slovenskej politiky ako cieľ slovenského národného života možno vyjadriť takto: Aby slovenský národ, ako samostatný etrický celok stal sa v samostatnom slovenskom štáte jednotným mravným celkom, v ktorom každý jednotlivec preniknutý zákonom spoločnej slovenskej krvi bol nositeľom spoločného a jednotného slovenského ducha. (Potlesk. )

Ak na prvom mieste uvádzame tento cieľ slovenskej politiky, plníme odkaz slovenskej národnej minulosti a pokračujeme v slovenskej národnej tradícii. Tento vysoký cieľ slovenského národného života mala pred očami generácia štúrovská a matičná, tento cieľ vzala do svojho politického programu Hlinkova slovenská ľudová strana, keď verná slovenským národným tradíciám odsudzovala a pri každej príležitosti zatracovala rozbíjanie slovenského národa na rozličné politické strany, záujmové skupiny a spoločenské triedy, keď sama vo vlastnom politickom tábore zjednocovala všetky vrstvy slovenského ľudu a keď pod vedením Andreja Hlinku svojou politickou ideológiou, svojím politickým programom, svojou politickou váhou reprezentovala celý slovenský národ. Tento cieľ slovenského národného zjednotenia mala na mysli prvá slovnská vláda na čele s Dr. Jozefom Tisom, keď za najpálčivejšiu úlohu slovenskej politiky vytýčila si a radikálnym spôsobom vykonala rozpustenie všetkých politických strán, aby umožnila zjednotenie všetkých Slovákov v jednom politickom tábore. Tento ideál slovenskej národnej jednoty viedol osnovateľov Ústavy Slovenskej republiky, keď do ústavných základov slovenskej štátnosti vložili ustanovenia o Hlinkovej slo-

venskej ľudovej strane ako jedinej politickej reprezentantky slovenského národa. Treba konštatovať, že toto formálne zjednotenie nenarazilo v slovenskom národe na nijakú vážnejšiu prekážku, lebo národ sám vycítil, že len takto bude vedieť rozhodovať o svojom osude a nasýtený roztrieštenosťou slovenského politického života sám túžil po prirodzenom zjednotení všetkých síl. Preto za týmto formálnym zjednotením nasledoval prirodzený proces mravného zjednocovania v širokých masách slovenského ľudu, lebo toto zdravé jadro slovenského národa, ktoré nikdy nepodľahlo úplne rozkladnému vplyvu protislovenských politických ideológií, vedelo zdravým spôsobom reagovať na príkaz času a chápať hlas svojich vodcov. Pravda, do tohto prirodzeného zjednocovacieho procesu zasiahli potom rozličné rušivé vplyvy ako ozvena padlého politického sveta, ba chvíľami a miestami tak sa zdalo, že úspech tohto vývinu k národnej jednote je vážne ohrozený, ale boli a sú to len prechodné výkyvy, spôsobené zotrvačnosťou rozkladných protislovenských síl, ktoré zanikajú a zanikli. Slovenský národ naozaj míľovými krokmi napreduje na ceste k svojmu zjednoteniu a tok slovenského národného života nájde svoje pevné a hlboké koryto. Na brehoch tohto mohutného toku nového slovenského života budú postávať už len malé skupiny váhavých a vypočítavých špekulantov z radov dezorientovanej slovenskej polointeligencie, ktorá vo svojej národnej a mravnej prázdnote vie vynájsť stále nové a nové dôvody, ktoré týmto posledným mohykánom slovenskej národnej poroby nedovoľujú, aby svoju bezvýznamnú osobnú individualitu zaradili do obrodeného a zjednoteného národného kolektíva z obavy, aby sa ich posvätná osobná veľkosť nestratila bez stopy v národnom celku.

Ale i keď s takýmto pevným optimizmom posudzujeme vývin národného zjednotenia Slovákov a vzrastajúcu silu slovenského národného uvedomenia a keď skalopevne veríme, že tento prirodzený proces, práve preto, že je prirodzený, bezpečne dosiahne svoj cieľ, jednako nesmieme podceňovať nijaké nezodpovedné pokusy, ktoré by chceli tento prúd slovenského národného zjednotenia rozbíjať na malé potôčky, ústiace do špinavých kaluží protislovenských záujmov. Sme presved-

čení, že zdravý prúd slovenského života na tomto poli nemožno ani zastaviť, ani rozbiť, ale neslobodno dovoliť, aby sa naša národná energia strácala v rozličných priepadliskách bez úžitku pre národný celok. Prežívame časy, v ktorých nikomu a pod nijakou zámienkou nesmie sa dovoliť ľahkomyseľné hazardovanie so záujmami slovenského národa. Niet nijakých prijateľných dôvodov, nemôžeme uznať nijaké zámienky a nesmieme pripustiť nijaké demokratické diskutovanie o tom, či národnú jednotu Slovákov chceme uskutočniť za každú cenu. Ak sa niekomu zdá, že o tejto veci môžu byť rozličné mienky alebo nejaké pochybnosti, tomu môžeme odpovedať: Áno, slovenskú národnú jednotu ako jednotu všetkých duchovných síl slovenského národa chceme a musíme uskutočniť za každú cenu, do posledných dôsledkov a čo najskôr (potlesk), lebo, tak to žiada životný záujem nášho národa meraný z dejinnej perspektívy slovenskej budúcnosti.

Nepokladám za potrebné, aby som pri tejto príležitosti uvádzal rozličné opatrenia slovenskej vlády a Snemu, smerujúce k urýchlenému splneniu tohto najzákladnejšieho programu slovenskej politiky. Želali by sme si, aby všetci zodpovední činitelia Slovenskej republiky so všetkou dôslednosťou a rozhodnosťou podporovali a uskutočňovali zjednocovací proces slovenského národného života a aby s tou istou rozhodnosťou a dôslednosťou znemožnili a umlčali každý nezodpovedný pokus, ktorý by chcel do tohto zjednocovacieho procesu vnášať zmätok a rozklad. Slovenský národ chce byť zjednotený, túži po tejto jednote, lebo poučený svojou minulosťou veľmi dobre si uvedomuje, že príčinou našej národnej slabosti a našich národných neúspechov v dejinách nebola naša početná malosť, ale predovšetkým naša nezjednotenosť, a že naša národná sila bude v našej pevnej národnej jednote, zaručenej silou nášho slovenského národného ducha.

Ako druhá vedúca zásada slovenskej národnej politiky, ktorá s neúprosnou logickou nutnosťou vyplýva zo zásady slovenskej národnej jednoty, je zásada sociálnej rovnocennosti, ktorá zaručuje rovnaké právo na hmotný a duchovný chlieb všetkým spoločenským vrstvám a všetkým jednotlivcom slovenskej národnej pospoli-

tosti, pričom jediným meradlom spravodlivosti je ich pracovná výkonnosť a účasť na zaistení podmienok spoločného dobrobytu celého slovenského národa. V takomto chápaní sociálnej stránky slovenskej politiky najvyššou hodnotou stáva sa práca a to bez výnimky každá statočne vykonávaná fyzická i duševná práca, ktorá prispieva k spoločnému dobrobytiu národného celku. Aj v tomto ohľade musíme sa raz navždy a čím skôr vymaniť zo zajatia takých zastaralých ideológií, ktoré pri klasifikovaní práce operovali rozličnými stupnicami a zaraďovali jej vykonávateľov do rozličných spoločenských kást, rozbíjajúc takto prirodzenú jednotu národa.

Táto požiadavka spravodlivej sociálnej vvrovnanosti a jej dôsledné uskutočňovanie v slovenskom národnom živote je prirodzeným dôsledkom sociálnej štruktúry slovenského národa, vytvorenej niekoľkými storočiami slovenskej minulosti. Slovenský národ, ktorý na začiatku svojich dejín bol suverénnym pánom tejto krajiny, vplyvom svojich osudov v uhorskom štáte a najmä následkom maďarizácie stratil svoje vyššie spoločenské vrstvy, ktoré stali sa suchými ratolesťami na strome slovenského národného života. Stratu tých vyšších spoločenských tried cítil slovenský národ vo svojom politickom vývine veľmi bolestne, ale dnes nemá za čím ľutovať, lebo na miesto týchto suchých konárov vyrástla zo zdravých koreňov a zo zdravého kmeňa slovenského národného tela košatá koruna zdravej slovenskej ľudovej pospolitosti. Táto slovenská ľudová pospolitosť, spojujúc v boji o sociálnu spravodlivosť i boj za práva na slobodný národný život stala sa uvedomelým slovenským národom aj bez vyšších spoločenských tried. Slovenský národ je dnes vo svojom spoločenskom zložení pomerne najhomogennejší zo všetkých národov strednej Európy. Nemáme privilegovaných kást a preto nemusíme ich rušiť, aby neboli prekážkou na ceste k novému sociálnemu poriadku. Celý slovenský národ pozostáva z drobných slovenských ľudí a celá jeho dnešná inteligencia už v prvom alebo v druhom pokolení pochádza z pracujúceho slovenského ľudu. Nijaké privilegované vrstvy sa v našej národnej pospolitostí tvoriť nebudú a nesmú, pretože jedinou nedeliteľnou vrstvou v slovenskom národe bude slovenský národ sám diferen-

covaný iba povahou práce a druhom služby svojim spoločným záujmom. (Potlesk. )

Slovenská štátnosť oprela sa vo svojich základoch o túto pracovnú slovenskú pospolitosť a svoju sociálnu politiku usmerňuje podľa jej životných potrieb.

Zo slovenskej minulosti ostal nám iba slovenský ľud, ktorý stal sa slovenským národom. Ale ako zhubné dedičstvo minulosti ostala nám sociálna bieda, ktorá tento ľud dusila hmotne i mravne. Je málo príkladov na svete, žeby národ bol dokázal toľko vitálnej energie v boji so sociálnou biedou, koľko dokázal národ slovenský. Ale ak sa slovenský národ už v minulosti zbavil jednej stránky feudalizmu tým, že stratil svoje privilegované vrstvy, musí sa čím skôr striasť i druhého dedičstva feudalizmu, sociálnej nerovnosti a najmä sociálnej biedy.

Jedinou cestou k vyrovnaniu jestvujúcich ešte sociálnych protív, zdedených z minulosti, je práca a jej spravodlivé hodnotenie. Treba konštatovať, že prevažná časť zákonov, ktoré vyšli zo Snemu Slovenskej republiky, a značná časť nariadení, ktoré vydala slovenská vláda, smerovali jednak k zaisteniu práce a tvoreniu nových pracovných možností, jednak k novému hodnoteniu práce riešením mzdových otázok pre rozličné skupiny zamestnancov. Týmto spôsobom pri dôslednom postupe dosiahneme dvojaký cieľ: na jednej strane zlikvidujeme sociálnu biedu slovenského ľudu, na druhej strane znemožníme slovenskú emigráciu a obidvojím spôsobom zveľadíme prirodzený vzrast slovenského národa v jeho vlastnom domove.

Pravda, ak hovoríme o vyrovnaní sociálnych protiv a zlikvidovaní sociálnej biedy slovenskej pracujúcej pospolitosti, nechceme napodobňovať demagogické metódy marxistického socializmu, ktorý vo svojej triednej zaslepenosti a národnej bezfarebnosti nebral nijaký ohľad na záujmy národného celku a často stál v službách medzinárodného židovského kapitalizmu. Naopak, sociálna výstavba a prestavba slovenského národného života musí sa uskutočniť tak, aby bola základom a oporou našej národnej budúcnosti. Duch, zásady a metódy slovenského socializmu musia byť národne-slovenské, tak ako slovenský nacionlizmus musí byť sociálny. (Potlesk. ) Takto sa cestou logických úvah, počítajúcich so slovenskou skutočnosťou, dostáva-

me k slovenskému národnému socializmu, ako programu slovenskej politiky.

S touto sociálnou zásadou novej slovenskej politiky, ktorá je organickým pokračovaním sociálnej stránky slovenských národných tradícií, nerozlučne súvisí tretia základná zásada politického programu slovenskej štátnosti: Slovenský národ, duchovne zjednotený, vo všetkých svojich príslušníkoch preniknutý pevným pocitom národnej spolupatričnosti, a sociálne vyrovnaný, musí upraviť svoj vlastnícky vzťah k svojej odvekej domovine na takom základe, aby o jeho vlastníckom práve na túto zem a celý jej výnos nemohli vznikať nijaké pochybnosti, na základe ktorých chcel by niekto uplatňovať svoje historické nároky na túto časť strednej Európy. (Potlesk. ) Táto krajina je naša vlasť, čiže slovenský národ je jej jediným vlastníkom; túto krajinu nazývame svojou domovinou, v ktorej máme právo rozhodovať o svojom osude; táto zem je našou otčinou, čiže dedičstvom po našich otcoch a praotcoch. Ale aby aj skutočnosť zodpovedala takto chápanému pomeru medzi slovenským národom a jeho vlasťou, treba skorigovať rozličné poriadky, ktoré tento vlastnícky vzťah slovenského národa v tejto krajine v minulosti narušili a ohrozovali. V storočiach slovenskej minulosti vyvinuli sa na tomto území také vlastnícke pomery, že slovenský národ, odveký obyvateľ a prvý majiteľ tejto zeme, vplyvom rozličných okolností z hodnosti samostatného gazdu klesol na úroveň panského želiara. Obnovenie slovenskej štátnosti, čiže obnovenie suverenity slovenského národa v tomto životnom priestore dáva dnešnému slovenskému pokoleniu možnosť a povinnosť zrevidovať tieto vlastnícke pomery a upevniť vlastnícke právo slovenského národa na celé slovenské územie. Vodcovia slovenského národného života aj v minulosti veľmi dobre chápali, že podmienkou všestranného vzrastu slovenského národa je zabezpečenie vlastníckeho práva Slovákov na slovenskú zem a všetko jej bohatstvo. Požiadavka slovenského "Okolia", vyjadrená v martinskom Memorande, požiadavka územnej samosprávy Slovenska, ako ju zaručovala Pittsburská dohoda, devíza slovenského politického boja "Slovensko Slovákom", to sú iba rozličné fázy a rozličné formulácie tej istej politickej snahy uplatniť vlastnícke právo slovenského národa so všetkými

jeho dôsledkami na územie slovenskej vlasti. Keď politický boj slovenského národa cez 6. októbra 14. marcom dosiahol svoj cieľ v samostatnej slovenskej štátnosti, programom slovenskej politiky ostala pálčivá požiadavka, aby sa slovenský národ čím skôr zbavil toho cudzieho elementu, ktorý využitím ťažkého politického a sociálneho, položenia Slovákov v minulosti hrabivou rukou siahal na slovenský národný majetok. Pri revízii majetkových a vlastníckych pomerov na Slovensku sa ukázalo, že rozsiahle plochy slovenskej pôdy, veľká časť priemyselných podnikov, obchodu a živností, teda podstatná časť slovenského národneho majetku a dôchodku je v pazúroch medzinárodného židovstva, ktoré žijúc z výnosu slovenskej zeme a slovenskej práce nikdy v ničom neslúžilo slovenskému národu, ba naopak vždy a všade oslabovalo korene slovenského národného života, a sledujúc svoje svetovládne záujmy vykorisťovalo a ožobračovalo slovenskú národnú pospolitosť. Je nad všetky pochybnosti jasné, že takýto stav je s hľadiska slovenských národných záujmov neudržateľný. Preto zodpovední činitelia štátu plnia len vôľu národa, keď radikálnymi opatreniami likvidujú vládu tohto živlu v našom hospodárskom živote a keď nacionalizáciou týchto majetkov a podnikov upravujú vlastnícke pozície slovenského, národa v duchu slovanskej suverenity. Že takáto operácia nie je bez bolesti, je prirodzené, ale nik nebude pochybovať o tom, že len takýto operatívny zákrok môže priniesť úplné ozdravenie a nový zdravý rozvoj slovenského národného života na všetkých poliach.

Národne zjednotený, sociálne vyrovnaný a vo svojom vlastníckom práve upevnený slovenský národ bude vedieť napnúť všetky svoje sily, aby húževnatou prácou všetkých svojich členov zaistil svoju národnú a štátnu budúcnosť. Ale aby slovenský národ pri zaisťovaní základov svojej budúcnosti podľa tohto politického programu nerozplytvával svoju energiu v zbytočných výkyvoch od tohto jasného smeru svojho vývinu, je potrebné, aby zodpovední činitelia štátu, majúc pred očami jasný program, mali dosť pevnú ruku dať celému slovenskému životu jednotný a pevný smer a nové tempo. Ak sa niekedy hovorí, že slovenský človek nemá dosť vyvinutý zmysel pre kolektívny cieľ a kolektívnu

zodpovednosť, je to blud, ktorý mohol vzniknúť iba nepochopením niektorých vlastností slovenskej povahy. Naopak, slovenský človek i keď ešte zaťažený dedičstvom národnej poroby, vie a chce svoj osobný individualizmus podriaďovať vyšším záujmom národného kolektívu, chce mať nad sebou vládu pevnej ruky, lebo dôverujúc svojej vláde a spoliehajúc sa na múdrosť, rozvahu, starostlivosť, nepoškvrnenú statočnosť a energiu svojich vodcov v pevnej istote celku cíti najlepšie i svoju individuálnu bezpečnosť. Slovenský národ vo svojom zdravom jadre nebojí sa vlády pevnej ruky prísnych zákonov a prísneho poriadku, ale právom sa obáva váhavej nedôslednosti a rozvratu, spôsobeného nedostatkom autority. (Poslanec Schwarz: Výborne! Potlesk. )

A v tejto súvislosti mohli by sme povedať: Štát - to je autorita, stelesnená v Ústave, zákonoch, nariadeniach v celej štátnej správe a prirodzene i v osobách, ktoré tento štát reprezentujú. Slovenský národ, ktorý za toľké storočia musel sa otrocky podrobovať a koriť autorite cudzej štátnosti, chce mať vo vlastnej štátnosti takú autoritu, ktorej sa chce vo všetkom dobrovoľne a bezpodmienečne podrobovať ako bezpečnej záruke svojho života. Kto kdekoľvek a akýmkoľvek spôsobom prispieva k utuženiu autority slovenskej štátnosti, najmä kto sám v sebe, vo svojich činoch a v celej svojej práci zodpovedne reprezentuje autoritu štátnej moci, požíva neobmedzenú dôveru svojho národa a tak každým svojím skutkom upevňuje ideu i skutočnosť slovenskej štátnosti. Kto však v dôsledku svojej nezodpovednosti vo vykonávaní svojej zodpovednej funkcie znehodnocuje autoritu mladej slovenskej štátnosti, alebo kto podkopávaním autority zodpovedných činiteľov znevažuje autoritu štátnej moci, poškodzuje záujem národa a ohrozuje jeho zdravý vývin. (Poslanec Mondok: Tak je!)

O autoritatívnom režime netreba u nás hovoriť, túto autoritatívnosť treba na jednej strane zodpovedne a dôsledne uplatňovať, na druhej strane treba ju na každom kroku cítiť. Takáto metóda vlády zodpovedá slovenskej povahe, potrebám slovenského života a záujmom slovenskej štátnosti.

Slávny Snem! Štátny rozpočet Slovenskej republiky na rok 1941 je dôkazom, že slovenský národ aj v ťažkých chvíľach

medzinárodnej situácie vedel zaistiť a upevniť hospodárske a finančné základy svojej štátnosti a tak dokázal svoju schopnosť na spravovanie svojich osudov. Táto skutočnosť je podkladom nášho nezlomného presvedčenia, že - ak sa v slovenskom národnom živote budú uplatňovať nové metódy a nové a nové tempo pri uskutočňovaní vedúcich zásad politického programu slovenskej štátnosti, - slovenský národ našiel jasný smer svojho vývinu, pevnú cestu k svojej šťastnej budúcnosti a svoje bezpečné a čestné miesto na mape novej Európy. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol:

Udeľujem slovo pánu poslancovi Turčekovi.

Poslanec Turček:

Slávny Snem!

Finančný zákon Slovenskej republiky na rok 1941 určuje výdavok vlastnej štátnej správy okrúhle sumou 1.827 miliónov korún a investičné náklady sumou 1.110 miliónov korún. V roku 1940 rozpočet štátnej správy činil 1.514 miliónov a mimoriadny rozpočet 536 miliónov korún. Tohoročný rozpočet je teda o 887 miliónov korún vyšší.

Hospodársky život Slovenska musí túto sumu uvoľniť pre verejnú ruku či už v podobe daní alebo úveru. (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Opluštil. )

Pán minister financií v svojom expozé správne uvádzal na začiatku, keď chcel ustáliť hospodársku situáciu Slovenska, že hospodárske pomery u nás sú pomerne uspokojivé. V poľnohospodárskej stati povedal doslovne toto: "V poľnohospodárstve bola úroda obilia kvalitne i kvantitatívne asi o 30% síce horšia než v minulom roku, predsa však nemusíme sa obávať nedostatku chlebovín. Máme síce nedostatok žita, ale tento nedostatok zaokryje sa prebytkom pšenice. Kukurice sa urodilo asi o 50% menej než v minulom roku. Úroda iných plodín je tiež horšia ako minule. Tak výnos cukrovej repy je približne o 20-30% menší ako vlani. Úroda kŕmnej repy je o 15-20% menšia ako vlani. Nebudeme mať pre zlú úrodu dostatok semena červenej ďateliny. A tohoročná úroda zemiakov - pre nás tak významnej rastliny bola o 20-30% menšia ako vlani. Speňaženie hovädzieho dobytka naráža na ťažkosti. Na úpravu rentability chovu ošípaných sa pracuje!.

Toto stanovisko i samotný zpravodajca rozpočtového výboru uznáva za správne. Keď porovnáme hospodársku situáciu poľnohospodárskej výroby s inými výrobnými odvetviami, vtedy prídeme ku skutočnosti, že poľnohospodárska výroba a jej položenie nemôže nás uspokojovať.

Mohla by tu byť pripomienka jedna, že toto je výsledkom nepriaznivého roku a z jednoročných výsledkov sa nedá posudzovať celková prosperita toho alebo oného odvetvia.

Tvrdenie je celkom správne. Ale my musíme súčasne zistiť, či tá alebo oná výroba má predpoklady, aby sa mohla zdarne vyvíjať, aby sa mohli zabezpečiť a zosilniť daňové subjekty, ktoré by vedeli tak plniť svoju úlohu. Keď zistíme určité nedostatočné predpoklady, musíme hľadať nápravu, akými cestami by sa to dalo docieliť.

Chcem len v krátkosti načrtnúť terajšiu hospodársku situáciu roľníctva a naznačiť cesty, ktoré by viedli k jeho zlepšeniu.

Základom poľnohospodárskeho podnikania je rastlinná produkcia. Skúmajme, na akom stupni stojí naše poľnohospodárstvo ohľadne rastlinnej produkcie. Keď porovnáme priemerné výnosy z obilovín na Slovensku oproti západným európskym štátom, tak zistíme, že tieto priemery nedosahujú temer ani polovicu oproti iným krajom. Dôležité je vedieť, že z celkovej ornej pôdy 1,223.000 hektárov je obilovinou osiate 750.000 hektárov, to jest 62%. Teda výroba obilovín v Slovenskom poľnohospodárstve predstavuje nadpolovičnú väčšinu a táto nedostatočná výnosová stránka do určitej miery zaťažuje celkovú výrobu poľnohospodársku. Ale tomuto podobný zjav sa nám javí i v iných kultúrach: v repe, v zemiakoch, v olejnatých rastlinách atď.

Lúky a pastviny reprezentujú z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy až vyše 22%. Stav samotných pastvín a lúk je na veľmi nízkej úrovni.

V našich lúkach a pasienkoch sú zakopané skutočné miliardové poklady. Keď rátame s priemernou produkciou 30 q sena na prirodzených lúkach a pasienkoch, poskytnú umelé lúky pri náležitom obhospodárení priemer 70 q, teda o 40 q viac, čo pri 317.000 hektárov lúk činí 12 miliónov q sena v hodnote 600 miliónov korún. Keď uvážime, že umelé lúčne porasty vykazujú

najmenej o 2 q vyšší obsah bielkovín, mohli by sme len vyššou úrodou, ktorú dávajú umelé lúky oproti prirodzeným získať ročne viac o 240.000 q bielkovín, ako ich dnes z našich lúk dostaneme. Za predpokladu, že pri správne zostavenej kŕmnej dávke 1 kg bielkovín stačí na výrobu 20 litrov mlieka, potom samotná lepšia hodnota sena a väčšia úroda na umelej lúke znamená vyššiu výrobu mlieka o 480 miliónov litrov. Celá hodnota možnej väčšej úrody 12 miliónov q sena s obsahom 6% bielkovín znamená z mliekárskeho hľadiska 720.000 q bielkovín, ktoré pri správne zostavenej kŕmnej dávke umožňuje výrobu 1,44 miliardy litrov mlieka.

Podobne je to u pasienkov. Resumé z týchto krátkych dát je, že naše poľnohospodárstvo po stránke rastlinnej výroby ukazuje známky extenzívneho hospodárenia. S týmto úplne logicky súvisí nízky stav dobytka na jednotke plochy. Kvality je takej, že bez zošľachtenia nedá sa speňažiť.

Len ako konkrétum chcem uviesť, že priemerná dojivosť je u nás 1.200 litrov mlieka na jeden kus dobytka; v západnej Európe dosahuje sa 4 až 5.000 litrov mlieka. Tento skutočný stav poľnohospodárskej výroby zhoršuje ďalej tá okolnosť, že naša poľnohospodárska pôda je presýtená ľudskými silami, čo sa javí v nízkej životnej úrovní.

Je potrebné, aby sa tu hľadali cesty, ako zvýšiť terajšie výnosy a dať sa potom do práce.

Zvýšenie väčších výnosov záleží na viacerých komponentoch. Ale už teraz napred môžeme uviesť jedno staré príslovie roľnícke, že zlá roľa nejestvuje, len zlý gazda, že keď sa do tejto práce dáme, môžeme očakávať určité zlepšenie výnosov. Ale skúmajme, slávny Snem, čo je príčina týchto hospodárskych výsledkov. Je to v prvom rade rozdrobenosť pôdy. Táto sa dá odstrániť ponajsamprv komasáciou. Je pravda, že samotné roľníctvo do určitej miery má nechuť ku komasáciám, lebo komasačné práce znamenajú veľké výdavky, na katastrálne jutro 1000 až 2000 korún, a tieto práce sa zdĺhavo prevádzajú. Je potrebné, aby na tomto úseku sme rýchlejším a účelnejším spôsobom pokračovali, aby samotné roľníctvo cítilo potrebu sprevádzania komasačných prác a týmto si tiež zvýšilo výnosnosť pôdy. Ďalej možno odpomôcť roz-

drobenosti pôdy účelným prevádzaním pozemkovej reformy. Zákon o pozemkovej reforme je tu a predvída aj určuje úlohu Štátnemu pozemkovému úradu, aby nižšie a nesebestačné hospodárske celky boli doplnené na sebestačné celky. Je potrebné, aby v tomto zmysle Štátny pozemkový úrad urýchleným spôsobom postupoval nielen u samotného roľníctva ale i u samotnej poľnohospodárskej výroby.

Naše výnosy na jednotkovej ploche znemožňujú a znižujú každým rokom sa opakujúce povodne. I tu sa nám naskytne práca: regulácia riek, potokov, horských bystrín atď. V súvislosti s týmto je potrebné uvažovať o odvodnení pozemkov. Samotné roľníctvo k týmto prácam sa chová do určitej miery zdržanlivo. V minulosti boli to časté zjavy, že roľník ľahšie melioroval svoje pozemky bez subvencií vo vlastnej správe ako pomocou subvencií vo správe štátnej administratívy. Mám konkrétne prípady z minulosti, že melioračná práca, ktorá bola rozpočítaná na 40.000 Ks, vo vlastnej správe bola prevedená za 10.000 Ks. Keď počítame s tým, že pri takýchto prácach musela roľnícka verejnosť vyzdvihnúť si úver u peňažných ústavov

na ten čas, pokiaľ subvenčné kvóty jej došli, vyskytli sa tu interkalárne úroky, ktoré vlastne skonzumovali poskytnutú subvenciu.

Táto chúlostivá otázka sa dá jedine preklenúť pomocou dielčích dlžobných úpisov, ktoré by vypustil vlastne štát v prospech toho roľníka, u ktorého by sa tá melioračná práca alebo väčšia investičná práca mala prevádzať, žeby stavebník pomocou dielčích dlhopisov podľa predložených výkazov mohol prácu riadne vyplácať. Týmto by sme preklenuli ťažkosti subvencovania takýchto prác a umožnili by sme hladké platenie nákladov týchto prác, lebo by sa tým úplne odstránil zaťažujúci interkalárny úrok. Jedine bolo by treba ustáliť amortizačnú kvótu, ktorá by bola prístupná poľnohospodárskej výrobe.

Aby naša poľnohospodárska výroba mohla byť zväčšená, je potrebné uvažovať o vybudovaní šľachtiteľských staníc. Doteraz Slovensko je temer úplne bez šľachtiteľských staníc. Tieto by sa dali ľahkým spôsobom - bez zvláštneho zaťaženia štátnej správy - zariadiť, či už na majetkoch štátnych, či už na majetkoch odborných škôl alebo na väčších alebo menších hospodárstvach.

Aby sme naše výnosy zväčšili, potrebné je zaviesť do našej výroby zošľachtené osivo, ale nielen v obilovinách, ale aj v každom druhu a súčasne s týmto i rajonovať oblasti, kde by sa tieto podľa klimatických a podľa pôdnych pomerov dali najúčelnejšie pestovať.

S týmto veľmi úzko súvisí tiež zavedenie povinnej kontroly úžitkovosti dobytka. Táto akcia sa síce na Slovensku prevádza, pravda len vo veľmi nepatrnej miere a preto nepreukazuje ani také výsledky, ktoré by sme od tejto kontroly mali právo očakávať. Ale aby táto kontrola úžitkovosti dobytka bola účinná, je potrebné - čo s týmto veľmi úzko súvisí - zavedenie odchovu plemenníkov.

Tu by tiež prichádzali do úvahy statky a objekty, ako som už prv spomenul. Aby chov dobytka nebol vystavený takým veľkým rizikám ako dnes, musíme uvažovať nad tým, aby bolo zavedené povinné očkovanie dobytka proti nákazlivým chorobám. Ani táto akcia nemusela by zvlášť zaťažovať štátnu správu. Samotná roľnícka verejnosť by si potrebné úhrady vedela nájsť, čo by sa jej vysoko rentovalo odstránením rizika pri chove dobytka. (Poslanec Mora: Načo je Poľnohospodárska rada?)

Aby Poľnohospodárska rada túto svoju povinnosť plnila, potrebné sú finančné prostriedky a tie má natoľko obmedzené, že na takúto veľkú akciu nedostačuje. (Poslanec Čarnogurský: Najprv treba zabezpečiť lepšie ceny dobytka, potom všetko pôjde. )

Ale všetky tieto opatrenia, či už ohľadne chovu dobytka alebo ohľadne zošľachtenie osív, nemali by praktický význam, keby sa výsledky nevedeli roľníkom na tvári miesta demonštrovať. A tu by sme mohli i túto otázku riešiť, keby sa zaviedli na Slovensku vzorné roľnícke hospodárstva, ktoré by boli vedené pod kontrolou odborníkov. Aby sme mali dostatok kontrolných odborníkov, treba zaviesť ustanovizňu okresných agronómov. Máme okresné lesné dohliadacie úrady, ktoré sa obmedzujú len na lesné hospodárstva, preto žiadne zvláštne zaťaženie by neznamenalo, keby sa tieto oddelenia starali aj o poľné hospodárstvo. Aj keby to znamenalo zaťaženie, na druhej strane by sa to štátnej správe vysoko rentovalo.

Veľmi pozadu je roľníctvo so školením podnikateľov svojej výroby. My máme teraz na Slovensku zavedené takzvané zimné

prednášky. V každej obci konajú učitelia a niektorí vedúci činitelia v rámci Strany prednášky, ktoré sa ale veľmi málo zapodievajú s odbornými otázkami roľníctva. Keby pre tieto zimné kurzy boli poskytnuté osnovy, poťažne materiál vedecký, ktorý by bol i širokej pospolitosti prístupný, i týmto spôsobom by sa naša roľnícka verejnosť dala poučovať o aktuálnych a užitočných veciach roľníckych ľahkým spôsobom.

Uvažuje sa o tom, ako by sa dala táto ťažká otázka zaškolenia roľníckej verejnosti preklenúť. Pomery na poli školstva dali by sa zlepšiť zreformovaním ľudovej školy a súčasne aj ľudovej školy hospodárskej. Reforma táto by spočívala v tom, že by sa deti na ľudových školách vyučovali len šesť rokov. Školopovinnosť nebola by zmenená, ale v siedmom a ôsmom ročníku na ľudových školách vyučovali by sa odborné predmety poľnohospodárske. Štátna obecná alebo cirkevná škola premenila by sa v posledných dvoch ročníkoch na ľudovú školu hospodársku a školopovinnosť by sa započala až siedmym rokom a nie ako doteraz - šiestym. Spomenuté školy spravovalo by v VII. a VIII. ročníku Ministerstvo hospodárstva. Učitelia ľudových škôl hospodárskych museli by však absolvovať obchodný kurz, ktorý by poriadal V. odbor Ministerstva hospodárstva. Pri každej ľudovej škole hospodárskej malo by sa zriadiť pokusné pole v rozlohe aspoň jedného katastrálneho jutra na propagačné a demonštračné ciele. Tieto pozemky by bolo možno v súvislostí s prevádzaním pozemkovej reformy veľmi ľahkým spôsobom zariadiť. My máme teraz na Slovensku nepatrný počet odborných škôl. Ľudové hospodárske školy navštevuje iba 22. 000 žiakov a viac ako päťnásobný počet roľníckej mládeže dnes ide do života bez odborného vzdelania, bez prípravy, hoci poľnohospodárstvo je jedno z najzložitejších podnikaní.                                                  

Na jednu školu poľnohospodársku pripadá až 14.000 žiakov. Na jedného žiaka pripadne až 337 poľnohospodárskych podnikov. Bez odborného Vzdelania ostáva takto 94% našich poľnohospodárskych podnikateľov. Aby táto ťažkosť sa mohla preklenúť, bolo by potrebné, aby v najkratšej budúcnosti sa vybudovalo aspoň 40 nových hospodárskych škôl.

Máme tu výskumníctvo, a to výskumné ústavy v Bratislave a výskumné ústavy v Spišskej Novej Vsi. Toto výskumníctvo ovšem nie je dostatočne vybavené. Nemá dostatok pokusného poľa. Bratislavské výskumné ústavy na pokusníctvo majú 20 árov a v Spišskej Novej Vsi 7 árov. Na takejto malinkej výmere ťažko je prevádzať dvojakú, demonštračnú a užitočnú prácu, ktorá by mohla slúžiť roľníckej verejnosti. Vláda sa postarala už o to, aby bola zriadená odborná lesnícka inžinierska škola. Je súčasne potrebné, aby bola tiež zriadená poľnohospodárska inžinierska škola, aby sme takto mohli pre naše poľnohospodárske podnikanie dostať vyškolených agronómov.

Roľnícka výroba dá sa zvýšiť i pomocou družstevníctva a toto je snáď najúčinnejšia pomoc, ktorá pomoc sa i do dnes osvedčila. Potrebné je v súvislosti s týmto, aby táto sieť družstevná, či už nákupných alebo výrobných družstiev, bola v najširšom merítku na Slovensku rozšírená. Chcem len ako konkrétny prípad vyzdvihnúť, čo by to znamenalo pre slovenské poľnohospodárstvo, keby sme mali dnes dostatok mliekární, či už družstevných alebo iných. Slovenské poľnohospodárstvo má dnes 60 až 80 tisíc kusov hovädzieho dobytka prebytočného, ktoré sa ťažko umiesti na zahraničných trhoch. Cena hovädzieho dobytka je tak nízka, že nijako nekryje náklady roľníka. Reorganizovanie chovu dobytka, to jest, keby sa chov dobytka konal spoločne s mliečnym hospodárením, znamenalo by v prvom rade odstránenie nedostatku mlieka, zvýšenie príjmov roľníka so súčasným znížením rizika podnikateľského a zvýšenie výnosu roľníka z jednotky plochy a v druhom rade odstránenie brakového dobytka z našich trhov.

Táto otázka výroby mlieka je i preto dôležitá, lebo z celkovej výmery pôdy pripadá až 22% na lúky a pastviny, ktoré sa dajú zúžitkovať jedine na živočíšne produkcie. Keby sa mohlo na Slovensku oživiť a rozšíriť mliečne hospodárenie - a to sa len vtedy dá rozšíriť a zväčšiť, keď je zabezpečené umiestenie jeho produktov, teda rozširovaním mliekárskej sieti - znamenalo by to ročnú dennú produkciu 4,200.000 litrov mlieka. Ročne 1633 miliónov litrov. Dnešná produkcia mlieka je na Slovensku 546 miliónov litrov; dala by sa teda zvýšiť produkcia mlieka pri jeho bež-

nom a riadnom umiestení o 1100 miliónov litrov. Pre samotné roľníctvo by to znamenalo prínos vyše miliardový. (Poslanec Benak: To je inflácia potom!)

I na tomto poli sú prvé kroky prekonané zriadením mliekárskeho syndikátu a zriadením povinnej dávky mlieka. Keď sú už prvé kroky prekonané, je len potrebné, aby sme ďalej v tomto smere pokračovali až do konečného usporiadania mliečneho hospodárenia na Slovensku.

Podobne i druhé družstevné odvetvia by mali svoju sieť rozšíriť. Nielen zato, aby roľníkom umožnili dostatok článkov na odpredaj a umožnili im lepší odpredaj ich výrobkov, ale aby jeho úradníci mohli slúžiť ako poradcovia pre poľnohospodárske podnikanie

V západných štátoch, kde túto družstevnú myšlienku dostatočne vedeli chápať a išli jej na pomoc, tam práve sieť družstevná pozdvihla roľnícke podnikanie na ten vysoký stupeň, na ktorom sa tam nachádza.

Dnešná situácia je na Slovensku tá, že i slovenské roľníctvo má vybudovanú určitú družstevnú sieť. Má svoje peňažníctvo, má svoje nákupné, predajné a výrobné družstvá, ku ktorým môžeme pripojiť už i ten priemysel, ktorý sa nachádza vo sfére roľníctva. Družstevníctvo má i svoju poisťovňu. V niektorých kruhoch sa dívajú na toto podnikanie a túto snahu roľníkov tak, že roľníctvo si chce v hospodárskom živote slovenského štátu vytvoriť jeden uzavretý kruh, aby všetky hodnoty, ktoré ono získa svojím podnikaním, boli vyčerpávané a skonzumované v tomto podnikaní. O tomto uzavretom kruhu a o tom, že roľníci nechcú druhému dopriať, mohli by sme len vtedy hovoriť, keby roľnícke podnikanie na Slovensku nevyžadovalo ďalšie investície. Ale práve pre tú okolnosť, že na Slovensku máme ešte po tejto stránke veľa-veľa doháňať, je účelné, aby všetky hodnoty, získané v poľnohospodárskom podnikaní, boli vrátené naspäť do toho podnikania, aby sme tie nedostatky mohli v čo najkratšom čase odstrániť. Tento postup a táto cesta by sa dala uskutočniť a by zabezpečila prajný výsledok len vtedy, keby sa súčasne vyriešila spravodlivo cenová otázka.

Hneď na začiatku môžeme ustáliť jedno. Náš štát je štátom s najnižšou cenovou hladinou. Menovite tie články, ktoré sú

pôvodom domácej produkcie, sú mimo Bratislavy na najnižšej hladine, ako chlieb, múka, cukor a mäso. Dostal som správu, že na niektorých krajoch teľacina sa predáva za 7 Sk (Poslanec Huťka: Šesť korún!) a na východnom Slovensku za jednu kravu roľník si môže kúpiť len jeden pár čižiem. (Výkrik: Tak je!) Tieto dáta sú temer až neuveriteľné. Je otázka, či táto cenová hladina je zdravá a či by sme nemali uvažovať, aby táto cenová politika sa zmenila. (Poslanec Dr. Hurka: Živočíšny monopol!) Slávny Snem! Ja uznávam správnosť stanoviska Národnej banky, keď tvrdí, že hodnota manipulovanej meny sa riadi a je odvislá od kúpnej sily koruny, ale skúmajme, ako sa toto vlastne v praktickom živote prevádza. Ja som veľmi rád, že i sám pán zpravodajca sa o tejto veci zmienil a zastáva to isté stanovisko. Ako som už povedal, náš štát je štátom s najnižšou cenovou hladinou. (Poslanec Mora: Aj mzdovou!) Pravda, keď sa od nás vyváža, vtedy vývozca dostáva vývozné prémie, na druhej strane, keď dovozca do nášho štátu dováža, vtedy musí dávať príplatky na prídel devíz. Je tu pomer obrátený a je ťažko mysliteľné, aby sme pri takomto postupe vedeli a mohli udržať cenovú hladinu doma. Je síce tu argumentácia niektorých pánov, že ľahšie hospodáriť s článkami, keď sú i drahšie, keď ich máme, ako keby sme ich vôbec nemali. A napríklad uvádzajú mydlo. Lepšie je pre obyvateľstvo drahšie mydlo, ako nemať vôbec žiadne mydlo. Ale táto argumentácia je prípustná len u niektorých artiklov, lebo máme články, kde vôbec sa nedá takto hospodáriť, ako je napríklad obuv. (Výkrik: Zabíjať doma, budeme mat aj remeň!) A ponevač roľnícke podnikanie, ako prvovýroba, je domáceho pôvodu, s touto systematikou je v prvom rade bité slovenské roľníctvo. (Poslanec Mora: Robotníci! Predtým kúpil baganče za jeden deň práce, dnes potrebuje týždeň!) Ako konkrétny prípad chcem uviesť len situáciu v cene obilia. Povedal som, že obilie je až na 65.2 % rozprestreté na ornej pôde Slovenska. U nás len nepatrne sa zvýšíli ceny obilia a dnes nastáva situácia, že Slovensko potrebuje niektoré druhy obilia nakupovať v zahraničných štátoch, menovite v balkánskych štátoch, (poslanec Benak: Až o 30 - 40 % drahšie!) a tu podľa zistenia Obilnej spoločnosti pre Slovensko kukurica v Juhoslávii a Rumunsku,

kde voľakedy mala veľmi nízku cenu, stojí dnes až vyše 200 Ks na mieste. Keď k tomu prirátame dovoz, znamená to podstatne vyššie ceny obilia práve v balkánskych štátoch, kde životná úroveň je ešte nižšia ako u nás. Je pravdou, že úprava cenová v konečnom výsledku je rad čísiel a my ani v roľníckom podnikaní nedomáhame sa, aby úpravou cenovou bolo nejakým spôsobom roľníctvo uprednostnené, ale žiadame, aby táto otázka bola spravodlivo riešená, aby roľníctvo nemuselo na trvalo zo svojej podstaty žiť, lebo to by znamenalo úplne zruinovanie poľnohospodárskeho podnikania. (Hlas: Čili nielen robotníctvo, ale aj roľníctvo!)

Mám tu práve index, ktorý uvádza, že keď sa index výrobkov zvýši na 113 Ks, zatiaľ index poľnohospodárskej potreby sa zvýšil na 137 Ks. I tento index dokazuje; ako je roľníctvo v svojom podnikaní hatené práve cenovou otázkou. A samotný pán zpravodajca tiež tieto skutočnosti vo svojom referáte ustálil.

Ďalšia veľmi vážna otázka je otázka úverová v samotnom poľnohospodárskom podnikaní. (Predsedania sa ujal predseda Dr. Sokol. ) Roľníctvo a jeho podnikanie, kde sa kapitál len pomaly obracia, vyža-

duje, aby úroková miera bola pre roľníctvo zvlášť upravená. Tu sa robia určité vyjednávania.

Aby sme i po tejto stránke mohli roľníctvu pomôcť (poslanec Beňák: Pri extenzívnom hospodárení netreba úveru!), bude potrebné, aby sme investičný úver mohli zabezpečiť pri nižšom úrokomere.

Táto problematika je zťažená i tou okolnosťou, že na Slovensku máme veľký počet poľnohospodárskych závodov, ktoré nedovoľujú akékoľvek zásahy. I po tejto stránke sa pracuje, aby sa pre slovenské poľnohospodárske podnikanie vypracoval generálny plán výroby, do ktorej, by každá oblasť, každý kraj, každá jednotka mohla byť vtesnená a kde by každé podnikanie roľnícke mohlo nájsť svoje umiestenie. Práve touto vážnou otázkou sa zapodieva klub roľníckych pracovníkov.

Teraz skúmajme, slávny Snem, čo by znamenalo pre štát riešenie roľníckej otázky a pozdvihnutie samotného roľníctva. Slovenská národná banka tvrdí, že roľník je najväčším a najistejším dodávateľom. Je to aj pravda, lebo roľník nemôže svoje ho-

spodárske prebytky ľubovoľne do svojho hospodárstva investovať, lebo ho obmedzuje výmera pôdy. So svojimi prebytkami ide preto do peňažných ústavov, kde si ich ukladá v podobe úsporných vkladov. Pán minister vo svojom expozé, keď uvádzal zmenu a pohyb vkladový, uviedol, že tohto roku na bežných účtoch stúpli vklady o 547 miliónov a na vkladných knižkách o 52 milióny. I tieto dve čísla dokazujú tú skutočnosť, že dnes roľník nie je v takom stave, aby získaval hospodárske prebytky a mohol si ich takto ukladať na úsporných vkladoch. A na Slovensku je potrebné umožniť všetky predpoklady na tvorbu kapitálovú pre investície, pre prevodzovanie a pre verejnú ruku. (Poslanec Mora: Najskôr treba zabezpečiť kapitál pre výkup židovského majetku!) Pravda, aby tvorba kapitálu mohla byť umožnená, tu musíme súčasne zabezpečiť rentabilitu podnikania, ďalej právnu istotu a uznať sporivosť za ctnosť. Za ten čas nikto nebude sporiť, pokiaľ bude sporivosť vyhlasovaná za nemravnosť. Dovolím si tvrdiť, že dlžoby bez nadobudnutia hospodárskych hodnôt, sú defektom každého jednotlivca.

Zvýšenie poľnohospodárskej výroby a zosilnenie jednotlivca-roľníka znamená zvýšenie konzumnej schopnosti celého obyvateľstva aj samotného roľníka. Toto zabezpečuje i väčšiu istotu pre náš priemysel, aby nebol odkázaný len na zahraničné trhy, ale aby svoje prebytky mohol umiestiť i na domácich trhoch. My na Slovensku dnes necítime nedostatky rôznych článkov, ale len preto, lebo na Slovensku je dnes kúpna sila jednotlivca nízka, i tie malé prostriedky, ktoré tu máme, nás úplne uspokojujú. Súčasne táto otázka umožňuje i riešenie sociálnej otázky a uznávam i pripúšťam, že poľnohospodárske robotníctvo je najhoršie platené robotníctvo, (poslanec Mora: Bohužiaľ!), ale poľnohospodárske robotníctva nemôže a nebude za ten čas lepšie platené, pokiaľ otázka roľnícka a otázka roľníckeho podnikania nebude do základov riešená. (Hluk!) U roľníkov je dobrá snaha ísť v ústrety svojim robotníkom, ale nie je to mysliteľné, aby roľník na úkor svojej hospodárskej podstaty mohol túto svoju povinnosť dlho znášať. U nás niet osobitných problémov roľníckych boháčov a roľníckej chudoby, lebo celé slovenské roľníctvo má približne

rovnakú sociálnu tvárnosť. Preto starosť o roľníctvo je prvoradá a najlepšia sociálna činnosť.

Slávny Snem! Predložený rozpočet dáva nádej k väčšej podnikateľskej činnosti, čo musí každá zložka národa pocítiť. Som presvedčený, že i poľnohospodárske podnikanie toto pocíti a zato v mene Slovenského roľníctva odporúčam slávnemu Snemu, aby rozpočet prijal v prospech roľníctva a v prospech našej drahej vlasti. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá): Prerušujem plenárne zasadnutie do 16. hodiny.

(Zasadnutie bolo prerušené o 14. hod. 19. min. Znovuotvorené bolo o 16. hod. 27. min. )

Predseda Dr. Sokol (cengá): Otváram prerušené zasadnutie a zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Pokračujeme v rozprave. Dávam slovo pánu poslancovi Čulenovi.

Poslanec Čulen:

Slávny Snem! Pán minister financií vo svojom expozé k rozpočtu poznamenal, že na hlavu jedného obyvateľa Slovenskej republiky padne 115.80 Sk na výdavky Ministerstva školstva, slovom na školy, kultúru, osvetu a umenie. A už akosi vopred vyrazil zbraň z rúk, keby sa niekto pokúsil dokazovať, že dávame na kultúru málo. A myslím, že pre demagogický účinok by bolo ľahko rozobrať číslice rozpočtu a podrobiť ich kritike, žiadať, aby tu i tam, alebo ešte účinnejšie všade sa pridalo.

Žiadať je ľahko, dať je ťažšie. My vieme všetci, že tí, ktorí na tomto rozpočte pracovali, od najposlednejšieho úradníka po člena rôznych výborov, vládu až po ministra financií, boli vedení jednou myšlienkou, ktorá vedie každého statočného Slováka, dať národnej kultúre čo najviac, lebo najrentabilnejšie uložený peniaz je ten, ktorý národ ukladá do kultúry, umenia a vedy. Viem, že z peňazí, ktoré mali a ktoré ľud zaplatí, dali toľko, koľko možno dať.

Ľahko by bolo z tohto miesta volať, treba dať tu i tam; ale každý si musí uvedomiť, že najskôr treba vziať, najskôr každý groš treba v daniach vytlačiť a to

musí každý priznať, že daňová nosnosť je na hraniciach únosnosti.

A percentuálne Slovenská republika dáva na školstva a kultúru toľko, ako máloktorý iný štát. Ak je to tu a tam málo, nuž nie našou vinou, že mnohé veci, ktoré sa inde budovali za desaťročia i storočia, napríklad vysoké školstvo, my sme museli vybudovať v jednom roku. Nie je našou vinou, že doteraz za naše peniaze stavali sa iné školy, za naše peniaze si budoval iný kultúru. Nuž v jednom roku nedajú sa odstrániť nedostatky desaťročí a najmä v roku tak rušnom, neistom, vojnovom, aký bol minulý i tento, A preto k číslam tohto rozpočtu nemožno mnoho dodať. Ak nevieme pánu ministrovi poradiť, kde má vziať, nuž nemôžme od pána ministra školstva žiadať, kde má pridať.

Demagogicky sa dá povedať: na kultúre sa šetriť nemá. Nuž veru nemá, ale ako slovenský roľník hovorí, treba sa zakrývať len tak, ako perina stačí. Slovenský štát dáva slovenskej kultúre toľko, koľko stačí i keď každý z nás si uvedomuje, že potrieb je dnes viac, než sa dajú z položiek rozpočtu uhradiť, že mnoho dôležitých i aktuálnych vecí odkladá sa do budúcnosti, na časy lepšie a pokojnejšie.

Peniaz, ako všade v živote, je dôležitou zložkou, ale nebýva najdôležitejšou. Sú tu ešte i iné sily, ktorých máme utajených mnoho, mnoho veľkých síl hlivie alebo odpočíva, nuž tie treba zmnohonásobniť, tam môžme pridať i bez súhlasu ministra financií i bez ďalšieho zvyšovania daní.

Ide nám o mravný vývoj národa a k tomu treba mravnej sily. Mravnou silou národa je jeho národná vzdelanosť, osveta a kultúra.

Slávny Snem! Dovoľte, aby som pri tejto vzácnej príležitosti mohol niečo povedať o našej národnej osvete, zahľadieť sa na jej korene, z ktorých vyrástla, aby sme si mohli zistiť, čo zachránilo národ v časoch ťažkých.

Nebudem pri tej príležitosti hovoriť o školstve, lebo veď v nedávnych dňoch otázky ľudového školstva sa tu dôkladne vyčerpali. Chcem sa stručne dotknúť iných niekoľkých vážnych problémov slovenského kultúrneho života, ktoré akosi ani nesúvisia s ciframi tohto rozpočtu, ale viac sú odvislé od našej vnútornej sily.

Na poli slovenského ľudového školstva mal by som len jednu malú, ale dôležitú

poznámku. Starajme sa, aby každá slovenská skupina, i tá najmenšia, mala svoju školu. Veľký nemecký národ nech je nám príkladom v tejto práci, Nemci i pre tú najmenšiu skupinu nemeckých ľudí budujú nemecké školy, lebo vedia, že tam je základ. Aj my musíme v podobnom duchu starať sa o slovenskú mládež a to aj o tú, ktorá je akoby malým osihoteným ostrovkom v skupine inonárodných obyvateľov. Obetavosť nemecká, ktorá vedela na tomto poli vytvoriť desiatky a stovky škôl, nech je nám Slovákom príkladom.

Otvárali sme včera novú železnicu. Veľké a vyspelé dielo techniky a statočnej roboty tisícov. Ale pred sto rokmi otvárali prvú železnicu v Uhorsku a kto o tom dnes okrem niekoľkých odborníkov niečo vie. Viac, ako o tom, vieme o nepatrnom letáčiku, ktorý vydali pred 100 rokmi, alebo o malej knihe. Azda je to troška nespravodlivé, ale je to tak a zostáva pravdou, že vie sa o tom slovu, ktoré bolo na počiatku.

Ako budú po desaťročiach posudzovať vývin kultúrneho života slovenského v jeho prvých fázach samostatného života? Nuž budú hľadať, čo veľkého vytvorili jeho duševní pracovníci v prvých rokoch.

Mám dojem, že rozlet duchovného života nie je úmerný s veľkými historickými chvíľami samostatného štátneho života. Na vedeckom i literárnom poli badať stagnáciu. Živé je len kritikárenie, povzbudzovanie iných do práce, hľadanie chýb na iných. (Hlasy: Tak je!) Aby som ilustroval vec len jedným odkladom, voľakedy v nedávnom Česko-Slovensku, robili nám bibliografiu, dnes sa nám nerobí a je to dôležitá vec vo vedeckom živote. A je takých príkladov viac.

Slovenský život potrebuje statočných svedomitých pracovníkov, lebo po nás zostane len kus vykonanej roboty a nič iné. A je dôležitejšie, aby sme mali hotovú robotu, vykonanú prípadne neznámymi pracovníkmi a aby sme neskôr hľadali a pýtali sa, kto to urobil, než ako keď budeme mať mená, za ktorými nebude nič. Preto neradiť k práci iným, ale ukázať prácu u seba.

Som šťastný, že pri tejto príležitosti v spojitosti s otázkou slovenskej národnej osvety môžem hovoriť aj o mnohých anonymných pracovníkoch, zabúdaných pra-

covníkoch na tomto poli, o slovenských kňazoch, učiteľoch a o drobnej dedinskej inteligencii.

V rokoch päťdesiatich minulého storočia radilo sa slovenským kňazom, že im nemá veľmi záležať na národnosti, lebo to je politikum. Starajte sa o kostol a dosť, radili ,,dobroprajnící" slovenského národa. (Poslanec Čarnogurský: Dejiny sa opakujú!) Odpovedal im Dr. Mallý, najbystrejší politik a novinár slovenský minulého storočia. Hovoril slovami, ktoré majú aktuálnu platnosť ešte aj dnes. Povinnosťou kňazstva je stať sa vedúcim pestovateľom národnej a duchovnej osvety a kultúry, hovoril Mallý. Kňazstvo je postavené za pastiera ľudu a tak povolaním svojím je zaviazané, aby zverený mu ľud dvíhalo mravne. Keď Boh Slovákov stvoril ako národ a tak ich zachoval, povinnosťou kňazstva je tejto vôli sa podrobiť a aj skutkom ju uznať. Keď to urobí, už týmto činom sa postaví na čelo národného vývinu. Mallý už v týchto rokoch kládol v národnej kultúre dôraz na dva stavy, na dve povolania, ktoré v pestovaní národnej kultúry majú mimoriadne postavenie. Sú to učitelia a kňazi. Kým tí držia s ľudom, hovoril, do tých čias naše národné veci sú na dobrej ceste. Celá ťarcha národného života leží na ramenách týchto dvoch stavov. Povinnosťou slovenského kňazstva je nielen hlásať slovo Božie, ale nesmie nechať zahynúť národný život. Toto poslanie slovenské kňazstvo dostalo od Boha.

Aké sú to krásne slová mladého kňaza, učenca, profesora terezianuma, diplomatickej školy pre aristokratov, napísané z cudzieho prostredia - z Viedne domov. Slovenskí kňazi nesmú nechať zahynúť národný život. A čo je slovenská história od čias Maginových od roku 1728 až cez Palkoviča, Papánka, Hollého, Štúra, Kuzmányho, Moyzesa, Hurbana, Martinčeka, Radlinského, Blahu, Osvalda, Jankolu, Furdeka, Janošku, Kmeťa, Vojtaššáka, Rázusa, Hlinku a Tisu? Ničím iným, len tuhým zápasom slovenského kňazstva na bojišti tohto vznešeného poslania a povinnosti. (Potlesk. )

Na ramenách koho ležala ťarcha ťažkého slovenského života v rokoch poroby? Kto povzbudzoval vo viere, kto vysekával cestu, kto tvoril základy kultúrneho, politického a hospodárskeho a národného života slovenského?

Nuž desiatky a stovky neznámych i známych bojovníkov slovenskej pravdy, slovenských kňazov oboch vierovyznaní, na prvom mieste v prvej a nie v poslednej lavici kultúrneho života slovenského. (Potlesk. )

Nebyť nich, slabo by bolo znelo slovenské slovo tu doma a je otázka, či by sme vôbec mohli dnes hovoriť o státisícoch rodných bratoch v hraniciach iných štátov.

Sú pravdy, ktoré majú večnú platnosť. Sú rozkazy, ktoré znejú všetkým generáciám. Takouto pravdou, takýmto rozkazom je aj Mallým vyslovené heslo: "Slovenský kňaz musí stáť v čele". A v čele musí stáť nie pre meno svojho povolania, ale pre svoju prácu, ako sa v čelo národa v minulosti dostal Hurban, Štúr s Radlinským, Moyzes s Kuzmányim, Hlinka s Rázusom; tak nám to treba aj dnes. (Potlesk. )

Aj dnes ťarcha kultúrneho života slovenského leží na ramenách tej časti inteligencie, ktorá je medzi ľudom a to sú na prvom mieste kňazi, učitelia a drobná dedinská slovenská inteligencia. (Poslanec Mondok: Tých by nedbali vyhnať, boja sa reverendy ako boľševíci!)

Väčšie príjmy slovenských kňazov v minulosti, to boly príjmy národné. Kto dal peniaze na Pešť-Budínske Vedomosti? Kanonici, kňazi Sasinek, Kozáček, Hollý, Palárik, Gotčár, Francisci. Tí istí dávali peniaze na gymnázie, na Národné noviny, na Maticu, na Múzeum, na knihy, na Ľudovú stranu, na Slováka, na tlač. Áno, 99 % slovenských mecenášov boli kňazi, či už katolícki, alebo evanjelickí. A predsa jak málo vďaky, jak málo uznania sa dostáva týmto statočným pracovníkom slovenského života. Ľahko je kritizovať v Bratislave, ľahko je povedať, že tá inteligencia vonku nerobí to, čo má robiť, ľahko je paušálne odsudzovať. Ale väčšina z tých kritikov si neuvedomuje, čo znamená v malej dedinskej škole zahrať divadlo, koľko lásky, koľko práce potrebuje takáto práca. Sú mnohí kritici, ktorí za celý život neurobili na poli národnej kultúry ani toľko, koľko znamená jedno malé divadelné ochotnícke predstavenie, ba čo znamená na vlastných ramenách vniesť do školy lavicu, aby bolo na čom sedieť. Obdivujeme prácu vidieckych učiteľov, kňazov a drobnej inteligencie, ktorí až na malé výnimky sú skutočnými budovateľmi národnej kul-

túry slovenskej. Len so slovami úcty musíme hovoriť o veľkej práci ďaleko v horách, od kultúrnych stredísk zapadlých inteligentov, ktorí tam tvoria najtrvalejšie hodnoty nášho slovenského života.

Nás čakajú veľké povinnosti a na prvé miesto by som kládol povinnosť k našim bratom za hranicami. K bratom, od ktorých nás delí len niekoľko metrov, i k tým, od ktorých nás delia krajiny a more. Najmä však k prvým. Sú chvíle, že im nemôžeme hospodársky ani politicky pomáhať, ale pri dobrej organizácii kultúrne vždy. Čo sme však urobili, aby sme si ich kultúrne pripútali? Málo! Okrem rozhlasu skoro nič. Čím živili Maďari vo svojich rodákoch lásku k maďarskému kmeňu v minulých rokoch? Históriou. Nuž, či by sme nemali pomýšľať na vydanie a rozšírenie populárnych menších slovenských dejín medzi Slovákmi za hranicami? To, že im ich azda budú zakazovať, nuž to nesmie rozhodovať. Musíme si povedať, za každú cenu v každej slovenskej rodine bez ohľadu kde je, musí byť kniha slovenských dejín. (Hlasy: Tak je!) Naša kultúrna práca musí byť zameraná vo smere veľkej viery, že príde aj veľký deň slovenského vykúpenia a tú chvíľku musíme najmä kultúrnou prácou pripravovať. (Hlasy: Tak je!)

I otázka slovenského rozhlasu je rovnako aktuálna. Sledoval som prácu slovenských zamestnancov rozhlasu v bývalom Česko-Slovensku. Mali ťažkú prácu. Nech mi je odvolené konštatovať, že tí naši slovenskí zamestnanci robili za slovenskú vec všetko, čo bolo v daných okolnostiach možné. Pracoval som s nimi v prvých mesiacoch po prevrate, viem, že statočne, oddane sa zapojili do novej, budovateľskej práce. Rozhlas je dnes veľká a mocná zbraň. Moderné zbrane potrebujú spôsobilých špecialistov. I keď si radi pokritizujeme to, čo je naše, nuž nemusíme sa hanbiť za výkony slovenského rozhlasu. Je pravda, že ako všetko, čo robia ľudia, má i svoje chyby, nuž kto vie robiť bez chýb a čo bez chýb urobili tí, ktorí radi kritizujú? V bývalom Česko-Slovensku rozhlas na Slovensku mal 168 zamestnancov, z nich pravda väčšina bola Česká, stál 8. 600. 000 korún a vyplňoval 30 - 36 % programu, dnes 118 zamestnacov vyplňuje sto percent programu a stojí to práve polovicu čo stálo voľakedy. Čím sa toto docielilo? Nuž len obetavou prácou zamest-

nancov, i skromnými honorármi prednášateľov i účinkujúcich a šetrením. Dnes sa rozhlas začína uplatňovať, stáva sa dôležitým činiteľom, a preto mu treba venovať pozornosť, aby mohol vyplniť to, čo od neho žiadame. Tu na prvom mieste by som kládol dôraz na to, aby zamestnanci rozhlasu vo svojej nie ľahkej, ale dôležitej práci našli pochopenie na patričných miestach, najmä ochranu, aby neboli vydávaní na milosť i nemilosť nie dosť uváženým nervóznym zásahom zvonku. (Hlas: Správne!) Najmä tí nie, ktorí v časoch ťažkých, v časoch autonomistického zápasu i na tomto exponovanom mieste boli naši a na ktorých sme sa v dňoch revolúcie mohli so stopercentnou istotou oprieť. Mocnou zbraňou v duševnom zjednocovacom procese nám môže byť rozhlas. Pomáhajme ho budovať, starajme sa, aby v tom našom novom Slovensku rozhlasový aparát bol v každom slovenskom dome, a aby rozhlas mal všetko to, čo potrebuje. Ale musíme sa zmieniť i o tlači, o slovenskom novinárstve. V nedávnych mesiacoch pán predseda vlády často uvažoval o tejto veci a pýtal sa, prečo v našich novinách je tak málo osobitného ducha, ktorý v nich bol pred rokmi? Dá sa to všelijako vysvetľovať. Azda i tým, že mnoho aktívnych novinárov odišlo. Je isté, že čosi našim novinám chýba, a že nám pri pomerne veľkej produkcii časopisov chýba celé množstvo potrebných časopisov. Zanikli Prúdy, pravda zanikli preto, lebo nevyhovovali novému duchu, ale nevzniklo revue, ktoré by v našom duchu medzeru v tomto druhu časopisectva zaplnilo. Nemáme vážneho vedeckého mesačníka pre politiku, štatistiku a pre otázky, ktoré sa neriešievajú na stránkach denníkov, ale vo vážnych vedeckých mesačníkoch. Na druhej strane nemáme ľudovýchovného časopisu, akým bol napríklad Slovenský Ľud, ktorý mával do 30.000 predplatiteľov. Otázkam slovenskej žurnalistiky venuje sa pomerne malá pozornosť i na univerzite. Bude treba uvažovať o výchove a školovaní novinárskeho dorastu. Je tu vážna otázka týždenníkov, z nich mnohé sa dusia suchotami finančnými, ale aj obsahovými.

Z veľkých kultúrnych podnikov, ktoré sa chystajú a ktoré si zaslúžia hmotnú i morálnu podporu, je chystaná Slovenská vlastiveda, ktorú vydáva Slovenská učená spoločnosť. Doteraz nemáme dielo, ktoré

by nás informovalo o všetkých dôležitých zložkách nášho kultúrneho života. Najmä ľudia, ktorí nemajú veľké knižnice, ťažko nájdu potrebné informácie. Slovenské heslá nenašli primerané spracovanie ani v náučných slovníkoch nám dostupných, ani vo Vlastivede Československej. Nuž, Slovenská učená spoločnosť zaslúži sa veľmi o náš život, ak týmto dielom odstráni tento nedostatok. Ale treba začať s prípravnými prácami k ďalšiemu dielu, k slovenskému náučnému slovníku. Tu nám musí byť povzbudzujúcim príkladom krásne dielo našich chorvátskych bratov, ktorí vydávajú reprezentatívnu Hrvatsku encyklopediu. Slovenská encyklopedia je jednou z najpotrebnejších kníh, na ktorú slovenská inteligencia už čaká.

A vôbec v našom vedeckom a literárnom živote by som kládol dôraz na intenzívnejšie spracovanie námetov zo slovenského života. Je nám potrebný intenzívny výskum Slovenska po každej stránke. Potrebujeme mnoho a dobrých vlastivedných diel, všetky kultúrne inštitúcie mali by vypäť sily a vrhnúť sa na túto prácu.

Výsledky vedeckého bádania treba ihneď vniesť do širokých vrstiev národa. Ako chleba by sme potrebovali dobrý národný katechizmus, lebo dnes sa často hádže heslami i slovami, ktorých obsah je väčšine ľudu neznámy. Áno, i tie najzákladnejšie pojmy treba vysvetliť. Treba vydávať populárne životopisné knihy a je akosi neuveriteľné, že dnes ešte nemáme ani populárny Hlinkov životopis.

Prečo upozorňujem na tieto nedostatky? Jedine preto, aby som ukázal, aké široké pole pôsobnosti je na každom poli kultúrneho života slovenského, ako potrebujeme každú pracovať chcejúcu ruku, akým hriechom na národe spáchanom je, keď sa márni čas v zbytočných žabomyších sporoch, prázdnych nabubrelých frázach zbytočného kritikárenia. Priložiť ruku k dielu, pritiahnuť každého, kto pracovať vie a chce, stavať mosty nad prekážkami a nie na každom kroku hádzať brvná prekážok pod nohy. (Výkriky: Tak je! Potlesk. ) Aby som zase citoval Dr. Mallého, láska k národu uzavrená v cite a túžbe obrazotvornosti národu neprospieva. City neodstránia ani jednu prekážku. Pracovitej ruky neustálej trvanlivej práce je treba. Nikto ešte neporazil nepriateľa hnevom, žiadosťou po pomste, čírym pre-

mýšľaním o svojej zbrani, ale rukou, ranou a bojom. Práca nie je taká príjemná, ako zahrávanie sa s obrazotvornosťou. Je treba rozdeliť si prácu, kus za kusom ju robiť, polepšovať a zlepšovať. Vždy sa boriť pracne a vytrvale. Je to prozaické, hovoril Mallý, ale jedine táto práca je národu na osoh.

A v takejto práci potrebujeme každého statočného Slováka bez ohľadu, kde on včera stál.

Najväčšou prekážkou v osvetovej práci na dedinách je nedostatok vhodných budov. Pätiletku stavieb kultúrnych domov by sme si mali vypracovať. Do piatich rokov nech niet slovenskej dediny bez kultúrneho domu. Divadelná sála, čítareň, to bude miesto, z ktorého sa môže kultúrna práca rozvinúť do hĺbky i šírky. Naši bratia v Amerike na túto vec pamätali pri stavbe svojich škôl a kostolov. A ak ju nemohli vystavať osobitne, nuž postavili si ju v pivničných miestnostiach pod kostolom alebo školou a tieto divadelné miestnosti im vyplácajú školy i kostoly. Mali by sme vypracovať štandartné typy kultúrnych domov, so štandartným javiskom, zariadením, aby to bolo lacnejšie.

Len potom bude radostná kultúrna práca na slovenských dedinách, keď ona bude mať aj svoj stánok. Boj proti krčmám obmedzeným predávaním alkoholu je dobrý, ale lepší, trvalejší výsledok nám zaručí kultúrny dom. To je ako vo vojne, v ktorej zápasí tank proti tanku. Kultúrny dom je najmocnejším tankom v kultúrnom zápolení. Verím, že kultúrne domy v slovenských dedinách budú vstave zmeniť tvárnosť i duševnú náplň slovenských dedín.

Mnohí povedia, že je to otázka finančná. Je, i nie. Zaujímavé je, že na Slovensku v mnohých pomerne veľmi chudobných dedinách sú kultúrne domy, ktoré si vybudovaly svojpomocnou prácou a je tu veľmi mnoho veľmi bohatých dedín, a povedal by som, že najbohatších, ktoré kultúrne domy nemajú. Nuž, ak si chudobné dediny mohly vybudovať kultúrne domy, bohaté nech si musia.

Nuž a napokon treba sa zmieniť pri otázkach kultúrnych aj o otázke nekultúrnej. V nedávnych dňoch ľudia z podsvetia poloznámi-neznámi vrhli sa hlúpo a nevkusne na ministra školstva Jozefa Siváka. Páni moji, nedá sa na jednej strane

hovoriť o Hlinkovi, ako večnom vodcovi národa, na druhej strane o jednom z jeho blízkych spolupracovníkov, ktorému Hlinka sveril - v časoch ťažkých, keď po podobných útokoch a ich dôsledkoch odišiel z redakcie terajší pán predseda vlády Dr. Tuka - vedenie jediného orgánu strany. Priznajme si, že slovenské novinárstvo nebude sa musieť hanbiť za ročníky Slováka, ktoré redigoval Tukov nástupca šéfredaktor Slováka Jozef Sivák.

Sme malým národom a nemôžeme takto ničiť naše živé hodnoty. Nuž neviem, ako sa cítil baťko Škultéty, keď sa dozvedel, že takým tónom ktosi neznámi hovorí beztrestne o jednom z predprevratových jeho spolupracovníkov v Slovenských Pohľadoch. (Poslanec Mondok: Letáky rozhadzujú!)

Neviem, ako možno dovoliť takto písať o členovi vlády, ktorému je sverený najdôležitejší úsek nášho štátneho života, ako možno od učiteľov, profesorov i žiakov čakať úctu, keď dovolíme toto.

Páni poslanci, takto sa autoritatívny režim nemôže budovať. (Potlesk. )

Možno s pánom ministrom súhlasiť i nesúhlasiť, možno ho kritizovať, ale nemožno dovoliť, aby člen vlády, jeden z tvorcov Slovenskej techniky, jeden z prvých spisovateľov najlepších slovenských učebníc bol takto snižovaný. Musíme si uvedomiť, že v análoch budovania slovenskej techniky na najpoprednejšom mieste bude zapísané meno Jozefa Siváka (potlesk) ako najhorlivejšieho bojovníka za slovenskú techniku.

Nuž, nech je ale pánu ministrovi zadosťučinením, že všetci statoční Slováci odsudzujú tieto útoky, že si vážia jeho prácu na poli slovenského školstva a že v dejinách slovenského školstva bude mať také miesto, aké tam majú budovatelia stredného školstva v minulosti, Moyzes, Kozáček, Škultéty, Daxner a iní. I na nich fŕkali grüwaldovci a maďaróni blato, ale nedotklo sa ich. (Výkriky: Tak je!) A končím malou otázkou. Čo by tomu asi povedal náš večný Vodca Andrej Hlinka? (Poslanec Mondok: Už sa hanbia za neho!)

Hovoril som v úvode reči, že sú veci a veľké veci, ktoré sa dajú docieliť zvýšením pracovného tempa. Tu je čas, aby sme toto tempo zvýšili na poli kultúrnom.

Nevšímať si zlostných, nespravodlivých a povýšených kritík kritikov, ktorí nevedia nič konkrétneho a činorodého vytvoriť, ale priložiť ruku k dielu. Nepodceňovať žiadniu robotu. Ty slovenský učiteľu, kňazu, inteligente na zapadlej dedine v meste, vykonal si kus statočnej roboty, keď si dostal do rodiny, v ktorej slovenská kruha nemala svoju domovskú príslušnosť, čo len jednu slovenskú knihu, keď si dal do ruky človeka, ktorý nečítal noviny, prvé noviny, keď si zahral čo len to najmenšie divadlo. Si pionierom národnej slovenskej kultúry. Nejdeš nevyšlapanou cestou, to isté robili mnohí pred tebou, šli bezpečnou cestou národnej kultúry, drž sa jej! Čo veľkého sa vykonalo v našom živote, budovalo sa na dvoch pilieroch, na piliere kresťanskom a slovensko-národnom. V tom bolo všetko, Sociálna spravodlivosť, kultúrne povznesenie ľudu, mravná hĺbka, boj proti alkoholu, družstevníctvo, to všetko vyrastalo z koreňov slovenskej národnej osvety.

A to je to, čím kultúrni pracovníci slovenskí môžu doplniť peňažné položky tohto svedomite a statočne zostaveného finančného rozpočtu našej republiky. A my musíme s radosťou prijať finančný rozpočet, ktorý buduje hmotnú stránku nášho kultúrneho života. (Potlesk. ) Predseda Dr. Sokol: Slovo má ďalej pán poslanec Esterházy. Poslanec Esterházy (maďarsky): Ctená snemovňa!

Pri rokovaní o druhoročnom rozpočte slovenského štátu z mojej strany by som nerád hovoril k číselným otázkam, lebo som toho názoru, že vtedy, keď tu na Slovenskú sú Maďari zastúpení v takomto malom počte, ako sú, tak koniec-koncov by sa ani nepatrilo, keby som číselne kritizoval a vytýkal jednotlivé položky. Lebo veď je vecou veľmi prirodzenou, že rozpočet štátneho hospodárstva si slovenský národ zostaví podľa najlepšieho svojho vedomia a potreby.

Naproti tomu v súvise s týmto keď tu a tam vidím niečo, Čo by sa prípadne nás všeobecne v živote, povedzme, ťažko dotklo alebo čo by sme vytýkali, tieto veci tu v rámci rozpočtového rokovania prednesiem. Prednesiem ich a ráčte moje slová prijať celkom úprimne tak, ako úprimne hovorím, nie preto lebo by som chcel kri-

tizovať, ale preto, lebo by som chcel na jednotlivých veciach naprávať, na našom osude. Ale prosím aj to ráčte vziať na vedomie, že čo ja tu, v slovenskom parlamente pre Maďarov na Slovensku žiadam, prirodzene a za každých okolností mám za to a v tom ohľade je mojim presvedčením, že to isté patrí aj Slovákom v Maďarsku. Toto moje vyhlásenie a to, čo tu žiadam, prosím, kedykoľvek môžte aj použiť v záujme Slovákov v Maďarsku.

Preto nech mi je snáď dovolené hneď sa zapojiť a snáď ešte prv, ako by som sa zapojil do toho, čo sa nás hádam najviac dotýka dnes, - to sú otázky kultúrne, s opravdovou radosťou prijímam, čo tu predtým môj kolega Čulen povedal. Lebo som sa úprimne rečeno trošku bál, keď som počul, že on bude predo mnou rozprávať, - lebo sa pamätám aj na také časy a na takú reč, kedy nepovedal práve príjemné vecí na Maďarov. (Veselosť. ) Preto som trošíčku zimomriavky cítil po chrbte, že ak dnes predsa niečo takého príde. Tým viac mi to stúžilo k radosti a skutočne myslím, že hovoril nielen zo srdca Slovákov, ale aj z nášho maďarského srdca, keď tieto vecí tak pekne konštruktívne predniesol. Lebo veď prosím, vtedy, keď niekto buduje krajinu, štát, samostatný štát, vtedy, skutočne úplnú pravdu má môj poslanec-kolega Čulen, nemožno dostatočne dávať pozor, aby tých, ktorí položili základy budovy, a tých, ktorí boli vždy prítomní pri každej najväčšej práci, aby tých teraz čerstvejšia garda predčasne nevystrieľala, lebo táto čerstvejšia garda sa ešte vždy len učiť môže od starších, keď ide o lásku k vlasti a o znalosti.

Keď pán poslanec hovoril o kultúre, povedal veľmi správne, že áno, tunajšia slovenská pospolitosť má povinnosť starať sa o to, aby Slováci v Maďarsku dostali také knihy, z ktorých by poznali minulosť slovenského národa. Úplne s ním v tomto súhlasím a nech je aj mne snáď dovolené poukázať na niekoľko kultúrnych otázok, čo nás silne zaujíma.

Prvú otázku, ktorú by som tu nadhodil a vezmem celkom krátko, je otázka učebníc, užívaných v maďarských školách na Slovensku. Všeobecne sú ešte staré, slovom ešte z československých čias pochádzajúce učebnice v užívaní. Je veľmi prirodzené, že dnešný režim nemôže tieto

staré československé knihy trpieť a sú určité časti, ktoré sa zaliepajú alebo - neviem - zafarbia, aby študent nemohol z toho dajako čítať. To je všetko veľmi v poriadku. Ale potom, prosím, všade sú, prihorliví ľudia a títo prihorliví ľudia - jednotliví škôldozorcovia alebo jednotliví riaditelia škôl, - sa ani so zalepovaním a prefarbovaním neuspokoja. A aký je výsledok? Že na niektorých miestach je skutočne taký nedostatok kníh, že sa žiak sotva môže dostať ku knihám. Preto, prosím, nadhadzujem túto otázku. Viem veľmi dobre, že dnes s finančného hľadiska je veľa a snáď dôležitejších otázok, ako je povedzme vydávanie nových učebníc, ale preto myslím, že aj toto príde na rad. Veď každopádne ja nahuckám - aby som sa takto vyjadril, - ministra školstva proti jeho kolegovi ministrovi financií, aby na tomto poli skúsil z neho čo najviac vynútiť, aby sme mohli dostať nové učebnice, zodpovedajúce už terajšiemu samostatnému slovenskému obdobiu, ale učebnice v maďarskej reči. Lebo, prosím, toto žiaci bezpodmienečne potrebujú.

Okrem toho, veľactená snemovňa, keď som už pri školských otázkach, nech mi je dovolené spomenúť, že by som z mojej stránky za dobré a potrebné považoval, aby meštianske a stredné školy Maďarov neboly sustredené všetky tu v Bratislave. Čiastočne a najhlavnejším preto, lebo toto vyžaduje na maďarských rodičom ohromné hmotné obete. Nepovažujem ani za správne, aby všetky školské deti boly na jednom mieste, a preto som prosil pána ministra školstva, ktorý sa pred tým zásadne neuzavieral, aby umožnil, aby sa otvorila jedna meštianska škola v jednej z nitrianskych maďarských obcí, kde by sme založili aj jednu poľnohospodársku školu. Tam by sme zriadili internát a vtedy by sme roztratených Maďarov ta viedli, naproti tomu do bratislavských stredných škôl a meštianskej školy chodily by len maďarské deti z Bratislavy a z bezprostredného bratislavského okolia. Tým by sme pre vrecká rodičov vedeli mnoho usporiť, najmä dnes, kedy skutočne jestvuje všeobecná drahotná vlna. Týmto riešením by sme okamžite veľmi uľahčili položeniu rodičov.

A v súvise s týmto mám jednu žiadosť, ktorú tiež nadhodím a to je otázka rozmnoženia jednotlivých tried už tu jestvu-

júcich škôl Veľactená snemovňa! ja si ne-

prajem a uverte, že by som nechcel žiadať také, čo by bolo povedzme mnoho, alebo čo by bolo prehnané, ale vtedy, keď sa do jedného gymnázia zapíše 100, poťažne do, prvej hlási 100-120 detí, z toho sa prirodzene musí ubrať. A končí to tak, prosím, že sú triedy, keď sa učí 70, ba 74 detí. Ráčte uveriť, že je s hľadiska pedagogického úplne nemožnou vecou nemožnosť, aby sa dobre učily. Ale tým ani učiteľskú silu nemožno preťažiť, lebo držať disciplínu medzi 70, alebo 55-60, 65 a 70 deťmi tak, aby boly disciplinované a aby sa i učily, nemožno. Ide to teda, prosím pekne, jednak na úkor učenia, jednak kladie veľké nároky aj na učiteľské sily.

Preto som myslel a žiadam, aby minister školstva, k rozpočtu ktorého, prízvukujem, číselne nechcem rozprávať, aby bol v tomto ohľade trochu štedrejší a v odôvodnených prípadoch, - tak, ako som to už i v minulom roku, skutočne podľa čísiel odôvodnene preukázal, že tu treba rozmnožiť triedy a to treba zriadiť paralelnú triedu - aby sa pred tým neuzavieral. Lebo ráčte uveriť, že zriadenie paralelnej triedy neni taký výdavok, ktorý by nebolo možno preklenúť, najmä vtedy, keď som ja z mojej strany ponúkol - hoci je to nezvyklá vec a sotva ju bude možno prijať, že som naklonený v akejkoľvek forme inde uhradiť udržovací náklad tejto triedy, len aby sa uskutočnila. Hovorím to skutočne preto, aby sa deti mohly čím lepšie učiť a aby sa na poli výučby daly dosiahnuť čím lepšie výsledky. Vzťahuje sa to, prosím, práve tak na meštianske školy, ako na gymnázium.

A teraz v súvise s týmto nech mi je ešte dovolené poukázať na tunajšie obchodné školy. Veď, prosím pekne, nie je naším cieľom, aby každé dieťa chodilo do gymnázie a napokon na vysokú školu, kde dostane prekrásny diplom a nevie sa umiestiť. Dnes sme v tom šťastlivom položení, že sa skutočne možno na mnohých a širokých poliach uplatniť. Preto keď majú a keď i môžu obchod prevziať kresťania, tak je veľmi dôležité, aby sme kládli na obchodné školy väčšiu váhu. Teraz už slovenská vláda zrušila tu obchodnú akadémiu s odôvodnením, že je pridrahá. Uznám, že v dnešných pomeroch, keď minister školstva nemôže uskutočniť svoj vlastný slovenský program, tak my nemôžeme ostať úplne nedotknutí, teda ja z nás treba

niečo ustrihnúť. Ale naproti tomu potom nech aspoň umožní, aby na obchodnej akadémii, ktorá zostala, mohla sa otvoriť paralelná trieda. Lebo veď konečný výsledok je, že tohto roku vystalo 50 detí a nevedia sa umiestiť.

Okrem toho, prosím pekne, tak vidím, že minister školstva je trošku sporivý i v zamestnávaní učiteľských síl. Učiteľských síl by bolo dosť, ale nezamestnávajú ich dosť. Vyskytujú sa prípady, že sa na niektorých školách na učiteľské sily kladu prílišné nároky. Prosím, toto by bolo treba jednoducho prezrieť, lebo veď ďalšie zamestnávanie jednej alebo dvoch učiteľských síl neznamená takú ohromnú ťarchu, ako akú škodu by mohlo všeobecne znamenať pre štát, ak vyučujú príliš ustaté učiteľské sily, a z toho potom nemá osoh ani štát, ani žiak.

Okrem toho by som rád na jedno poukázať. Tu je prípad maďarského gymnázia v Bratislave. Vtedy, keď sa utvoril slovenský štát, každopádne zanikla celá hromada českých škôl. Že lepšie školy teraz zaujali Slováci, to považujem za prirodzené. Ale teraz na konci nás tak umiestili v maďarskom gymnáziu, že - aby som povedal len jeden príklad - vôbec nemáme kabinet, teda nemôžeme prevádzať nijaké praktické, fyzikálne alebo chemické alebo iné cvičenia, telocvičňa nie je, takže deti, prosím, už od dvoch rokov nedostávajú ani jednu jedinú hodinu telocviku. Okrem toho chodba je taká hrozne úzka a malá, že deti v desaťminútovej prestávke nemôžu ísť na dvor, ale vybehnú na ulicu. To sú všetko také veci, ktoré som predniesol, ale bohužiaľ nápravu som do dnešného dňa nedocielil. Výhrevné zariadenie školy je úplne zlé, takže vlani nie vtedy, keď by boly bývalý uhoľné prázdniny, ale vtedy, keď sa v iných školách pravidelne vyučovalo, sám riaditeľ školy poslal deti domov, lebo veď štyri - päť stupňov tepla bolo v triede, teda ani profesor, ani žiak nemohol tam sedieť päť hodín, aby nezamrzol. Ak tieto maličkosti človek - povedzme dobromyseľne - preskúma, tak sú to také maličkosti, v ktorých by sa dalo veľmi ľahko pomôcť. V súvise s kultúrou toto by boly zhruba otázky školské.

Pokiaľ ide o otázku spolkov, poznamenávam, že svojho času za starej československej éry jestvovaly obecné, poťažne

okresné osvetové sbory a okrem toho bol Szlovenszkói magyar kultúregylet, takzvaný Szemke. Pre Szemke vtedy, keď sa slovenský štát osamostatnil, pripravili sme novšie stanovy, tým viac preto, lebo sídlom Szemke bolo Komárno, Komárno sa pripojilo zpät, následkom čoho podali sme u príslušnej vrchnosti tie isté stanovy na schválenie a žiadali sme ustáliť tunajšie, bratislavské sídlo. Tieto stanovy teraz odmietli. Ráčte vziať vec celkom vecne. My aj beztak každé usporiadanie vopred oznámime, - ráčte uveriť, že polícia tak hrozne dozerá, čo sa prednáša, že keď chceme usporiadať nejakú prednášku, tak sa táto musí už štyrma týždňami vopred zaslať, vopred ju cenzurujú, dodatočne ju znovu cenzurujú, medzitým ešte niečo z nej vystrihnú. Nie je ani naším cieľom, prosím, v rámci kultúrneho spolku alebo prostredríctvom kultúrneho spolku politizovať alebo robiť politickú propagandu. Ale ráčte to vziať do ohľadu, veď koniec-koncov sú maďarské obce, je maďarská mládež, nuž kto sa má zaoberať, a kto má učiť tieto deti a prečo by nebolo možné držať im v rámci jedného kultúrneho spolku prednášky? To neviem dosť uznať a preto by som povolenie pre účinkovanie tohto spolku veľmi prosil. Lebo veď koniec-koncov neni jedno, kto sa o tieto deti stará. Preto sa ma to, prosím pekne, veľmi dotklo, keď toho roku napríklad rozpustili maďarských skautov. Povedal som: prosím, v poriadku, ak politické vetry tak fúkajú, že dnes skautmi byť nesmú, tak nech sa najde nejaké meno, do ktorého by bolo možné tieto deti sdrúžiť. Ale vtedy, keď Slováci pochodujú neviem od šiesteho do ktorého roku - ako dobre padne - v HG, keď Nemci pochodujú, prosím, v FS, alebo inde, naše deti hoci tu na ulici v meste jednoducho sú ponechané uličníctvu. Ak ich nebudem vedieť posbierať, koniec bude ten, že budú chodiť po krčmách, alebo - neviem - pôjdu do kina. Je to teda čiste záchrana budúcej generácie, čo by som chcel, a z toho, prosím, koniec-koncov aj krajina, slovenský štát ako taký bude mať osoh, ak mu tu budeme vychovávať poriadnych, poctivých a statočných občanov. Toto by bolo zväčša to, čo by som bol povedal k otázkam kultúrnym.

Prešiel by som okrem toho na niečo iné, lebo som pána ministra školstva už hodne posekíroval. Mal by som teraz nie-

koľko slov k neprítomnému pánu ministrovi vnútra. Dovoľte, aby som hneď vyhlásil, že vtedy, keď sa robia určité opatrenia, povedzme na poli administratívnom, proti ktorým mám námietky ja alebo ľudia patriaci k mojej národnej skupine, hneď idem alebo k Dr. Kosovi alebo k pánu ministrovi Machovi, - závisí od toho, aká vážna je ponosa. A ja skutočne lojálne konštatujem, že sa u týchto pánov stretávam vždy s najväčšou dobroprajnosťou. Je pravda, že dávam veľký pozor, aby som neprišiel s takou ponosou alebo s takou žiadosťou, ktorá nie je reálna. Ale ak prichádzam s reálnymi ponosami, prosím, pri prednese týchto reálnych ponôs nachádzam najväčšie porozumenie u pána ministra vnútra a i u pána predsedu vlády. Oni potom, závisí od toho, nakoľko im to dovolí zákon alebo ich možnosti - sľúbia zákrok a ja som sa pozitívne mnohokrát presvedčil, že minister áno zakročí, krivdu reparuje, ale jeho opatrenie sa koniec-koncov potom neprevedie.

Hlbokovážení páni, nerád užívam také výrazy, ktoré povedzme jednotlivca alebo úrad urážajú, ale má to predsa trošíčku príchuť sabotáže, čo sa niekedy robí, menovite tu so strany Ústrednej bezpečnosti, Dr. Ambru. Hlbokovážení páni, som človek trpezlivý, ale aby ste videli, aké veci sa prihodia, nech mi je dovolené predniesť vám nasledovné: Je, prosím pekne, jeden advokát v Gelnici, ktorý je zaznačený maďarský advokát, volá sa Zsedényi. Nuž ráčite vedieť, že tohto človeka vypovedali zo všetkých okresov Slovenska, vraj: ,,zo všetkých okresov Slovenska okrem Oravy". Nuž na to ja idem k ministerskému predsedovi a hovorím: hlbokovážený pán ministerský predseda, oravská župa neexistuje, oravského okresu niet, nuž prosím kam má ísť tento človek? Nuž, hovorí, to je skutočne somárstvo. Toto písmo, ktoré je datované 26. novembra, odniesol som hneď druhý deň pánu ministerskému predsedovi. Pán ministerský predseda ho vtedy nemohol odovzdať ministrovi vnútra, lebo bol vtedy vonku, chodil po východe. Ale keď sa vrátil, hneď mu ho odovzdal, a minister vnútra zakročil. A čo sa stalo prosím pekne? Až do včerajška nedala Ústredná bezpečnosť tento spis ďalej, aby sa tento nešťastný človek mohol vrátiť. Ba čo viac, prosím, koniec bol ten, že som sa s Dr. Ambrom shováral po telefone a

povedal som: Pane, nenechajte, prosím, jedného človeka v Dolnom Kubíne, ktorý tam nemá žiadnej práce. Nuž išiel ta, však lebo si myslel, - nuž Bože, radšej bude sedieť v Dolnom Kubíne, aby sa Dr. Ambra nenahneval a poslal ho prípadne do Ilavy. (Veselosť. ) Prosím, šiel do Dolného Kubína. Ale koniec-koncov nie je žiadne zamestnanie v Dolnom Kubíne sedieť. A čo bol koniec? Keď som po telefone zavolal Dr. Ambru, nuž povedal: "Aspoň sa môže vylyžovať". (Veselosť. ) No nuž páni, toto je vážne slovo so strany úradníka, so strany vážneho, zodpovednostiplného úradu? Človek, ktorý vyhľadáva svoj chlieb a ktorý je vážny, ak je vinný, tak nech sa páči zaviesť proti nemu vyšetrovanie, tak nech ho pre mňa a za mňa zavrú. Ale aby niekoho, prosím pekne ,,najprv takouto hlúposťou poslali na nejestvujúce miesto, - lebo prosím, niet ,,okres Orava". Nuž darmo, nech čokoľvek urobia na Štátnej bezpečnosti, nech sa naučia zemepis, alebo aspoň mená niekoľkých žúp a niekoľkých okresov. Okrem toho, prosím, že oni cynicky odpovedia a nechajú tam ľudí, to neni jednanie. Neni jednanie preto, lebo neni intenciou vlády, neni intenciou ministerského predsedu, neni intenciou ministra vnútra a koncom je potom, že úplne zbytočne vzbudzuje zlé meno slovenskej administratíve. Je bohužiaľ, prosím, viac takýchto prípadov, na ktoré som nútený poukázať. Lebo veď naším cieľom prirodzene je, - ak je taký úrad, ako je Ústredná bezpečnosť, my, ktorí sme ctiteľmi zákona, - ťažké postavenie týchto pánov uznáme a skutočne sa snažíme ísť im po ruke a im nejakým spôsobom pomáhať. Ale vtedy nech sa aj oni snažia nejako ľudským spôsobom rozmýšľať. Ak Zsedényi bude mať peniaze a čas, pôjde lyžovať, ale miesto nech mu neurčuje ,,bezpečnosť"

Veľavážení páni! Naproti tomu mal by som ešte jednu žiadosť a ponosu. Tá by už bola radšej sociálneho rázu, a to: neschválenie stanov maďarských odborových organizácií.

Veľactená snemovňa! Na túto otázku som už mnoho ráz poukázal a pri najrozličnejších príležitostiach som zakročoval. Od vtedy, však, bola niekoľko razy výmena ministrov a výmena ministra vnútra. Zakročoval som a žiadal som, aby tieto stanovy schválili. Neráčte si myslieť, že hádam preto súrim schválenie stanov ma-

ďarských odborových organizácií, lebo by som tým chcel dosiahnuť - neviem - slávu, alebo zaistiť pre seba výhodu, alebo vydobyť úspech, ale čisté preto, lebo je, prosím, nemožné, aby v jednom štáte, kde žijú tri-štyri národnosti a kde Slováci a Nemci majú svoju odborovú organizáciu, neschválili maďarskú odborovú organizáciu vtedy, keď to robotníka stavia do rozhodne sociálne nevýhodnejšieho položenia. Nechcel som túto vec vyostriť a nechcel som z toho robiť otázku politickú, žiadal som preto príslušných činiteľov, aby dovolili, aby sa v rámci slovenskej odborovej organizácie utvorila maďarská sekcia, aby maďarskí robotníci mohli ta ísť. Ale páni dnes, keď sú títo ľudia hospodársky veľmi na to utisnutí, nuž že vtedy v tej istej bani pracujúci jeden človek aby dostal 20%-nú výpomoc, lebo je v odborovej organizácii a druhý aby len preto nedostal 20%-nú druhotnú výpomoc, lebo jeho odborovú organizáciu neschválili, to neni ani sociálne, ani politické pokračovanie. Je pravda, že teraz dostávam novšiu odpoveď, keď idem súriť stanovy. Pán minister vnútra povie: "Prosím, teraz zanikne ako slovenská, tak aj nemecká odborová organizácia a "príde niečo stavovského". Nuž, prosím, keď mi ešte minister povie, že ,,niečo", tak to môže trvať ešte tri-štyri mesiace, alebo pol roka, alebo osem alebo možno že aj deväť mesiacov a za ten čas budú maďarskí robotníci tu v nevýhodnom položení. Teda ja by som z mojej stránky žiadal, aby pán minister vnútra bol tak láskavý a nejako to umožnil. Ak by to - neviem - stavovské pretvorenie robotníckej otázky skutočne teraz rýchle nasledovalo, tak som v tom. Ale ak by sa to nestalo, tak nech schváli, prosím pekne, odborové organizácie, lebo je to čiste sociálna otázka a páni - dnes sa skutočne treba s robotníkmi zaoberať. Zaoberať sa s nimi treba čiastočne preto, lebo veď je to ľudský príkaz, ale čiastočne preto, lebo bohužiaľ a nie vždy bezvýsledne, - boľševická propaganda v tomto štáte sa ešte nezabudla a sú jednotlivci, ktorí sa snažia boľševickú propagandu využiť. Teda my, _ktorí zo srdca nič tak nenávidíme, ako kosák a kladivo, a tento celý sovietsky systém skutočne tak nenávidíme, že ju ani nemožno, prosíme pánov, aby nám aj schválením odborovej organizácie umožnili, aby

sme tejto bolševickej propagande nejako predišli.

S akou radosťou pozdravujeme každé také opatrenie, ktoré, zlepšuje postavenie robotníkov, práve s takou obavou sledujeme, že trieda dorábateľov, slovom roľník, nebude vedieť toľko zarobiť, poťažne za svoje produkty toľko dostať, aby mohla zadosť učiniť týmto sociálnym požiadavkám a okrem toho svojím povinnostiam voči štátu. A preto - aby niektorí nepovedali, ktorí by chceli moje slovné, vykladať v tom zmysle, aký oni nemajú - nechcem iné žiadať, len to, aby ste ráčili dávať veľký pozor, aby tieto dve položky boly v rovnováhe, aby dorábateľ dostal v cene za ním dorobený tovar toľko, aby mohol platiť robotníka, lebo ináč bude zle. (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Opluštil. )

No a teraz, prosím pekne, chcel by som niečo povedať v súvislosti s cudzineckým ruchom. Medzi pasívnymi položkami, hovorí pán minister, medzi inými figurujú aj štátne kúpele. Nuž prosím, ak má špatne idúci obchod, tak neviem, prečo chcem ešte jeden zlý obchod? Teda nerozumiem veľmi, že keď sa tak mnoho dopláca na tieto kúpele, tak prečo bolo treba vyvlastniť kúpele Piešťany? A keď ich už vyvlastnili, tak nech sa páči zaplatiť za ne úplnú hodnotu, lebo, ja mám veľké podozrenie, že tu pri týchto celých Piešťanoch, poťažne pri piešťanskom vyvlastňovaní veľmi veľkú úlohu hrá ešte vždy pán Winter, ktorý - myslím - neni Árijec. Aspoň pri predaji rozličných mlynov som počul určité veci, ktoré nie sú celkom pekné. Prosil by som, aby najprv sa nezaťažoval rozpočet štátu zbytočne tým, že sa ku hromade pasívnych kúpeľov kúpia ešte jedny pasívne, a ináč, prosím pekne, keď sa už vyvlastnia, tak nech sa za ne zaplatí. Lebo ak bývalého majiteľa úplnou hodnotou neodškodnia, tak sa môže ľahko prihodiť, že sa to bude považovať za národnostnú krivdu a cudzinecký ruch sa zase len zmenší.

Napokon nech mi je dovolené povedať ešte jedno. Ak je rozpočet úprimný, tak je to prirodzene veľmi dobré, ale zato by som rád tu poukázať na určitú formálnu chybu krásy. Totiž - nemôžem za to - ja sa na pánov ministrov tak pozerám, ako ktorí z dôvery krajiny a národa sedia na určitom mieste, podľa najlepšieho svojho vedomia končia svoju prácu a kým sa

osvedčia, sú tam, keď sa potom raz neosvedčia, tak ich treba vymeniť. Porúčam sa, bol si ministrom, teraz si bývalý minister. Prosím, v rozpočte pri každom ministerskom plate vidím, prilepené k 90.000 korunovému platu položku, že ,,na prípad zmeny ministra 30.000 Ks". Nuž, prosím pekne, ja tak vidím, že vy celú vládu vidíte ako na hojde, že teda odíde, ale ani vtedy tomu nerozumiem, lebo alebo odíde minister v posledný deň mesiaca a vtedy mu plat ešte patrí, alebo odíde v piaty deň mesiaca a vtedy náleží novému tento jednomesačný plat. Ale 30.000 Ks mi nijako nevychádza. (Poslanec Haššík: Na bankety!) Lebo, prosím, ráčte odpustiť, pri jednom ministrovi to nemôže byť tak, že mu dám trojmesačnú výpoveď alebo - neviem - dám mu bolestné, lebo padol. Nuž keď padol, tak odíde, prosím pekne, a keď je dobrý, tak tam ostane. Ale ak prepadol, tak mu bolestné nepatrí. A, hovorím, len kazí krásu rozpočtu, ak v ňom takéto položky jestvujú. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil:

Udeľujem ďalej slovo pánu poslancovi Hornišovi.

Poslanec Horniš:

Slávny Snem!

Prizerájúc na náš rozpočet na rok 1941, na toto dôležité dielo finančnej štruktúry nášho štátu, možno tu vysloviť len jednu a jednoznačnú mienku, že vynaložilo sa tu všetko úsilie, aby bol tento rozpočet postavený na reálnu rovnováhu a aby nebol porušený hospodársky, kultúrny a hlavne sociálny život.

Úvodom poznamenávam, ba zdôrazňujem, že všetci sme presvedčení o dobrej snahe všetkých povolaných činiteľov, ktorí čo i len najmenším polienkom práce prispeli na toto veľkolepé dielo, že viedla ich nedeliteľná láska k celému slovenskému národnému kolektívu bez akéhokoľvek zahrotenia k tej alebo onej triede, k tomu alebo onému zamestnaniu. Ak sú aj dajaké číselné diferencie, ktoré by mohly aspoň zdanlive svedčiť o favorizovaní tej, alebo onej triedy, toho alebo onoho rezortu, iste je to len výsledkom štátnej naliehavosti zavinenej mimoriadnymi medzinárodnými hospodárskymi a politickými pomerami.

Tento náš štátny rozpočet pri všetkých jeho kladoch a nepatrných nedostatkoch naplňuje nás tým najväčším optimizmom

a celým svojím složením opodstatňuje nás k tomu výroku, že slovenský štát je hospodársky a finančne sebestačný a padajú tu preto všetky zlomyselné narážky z časov, keď sme si začali slovenský štát budovať. Ak sa tu aj javí určitý rozpočtový schodok, je to len časovou naliehavosťou, ktorý pri rozumnej finančnej politike štátu, o čom sme sa mohli dosiaľ už presvedčiť, nebude nám môcť zapríčiniť žiadne finančné alebo hospodárske otrasy.

Slávny Snem!

Slovenský národ a hlavne náš ľud v hornatých chudobných krajoch, žijúc kresťanským, mravným, rodinným životom, vykazoval tak v minulosti, ako aj v prítomnosti nadpriemernú populáciu a v dôsledku toho vykazoval vždy veľký káder pracovných síl - robotníkov. Počet fyzicky pracujúcich robotníkov dosahuje u nás takmer 270.000 osôb. Je preto potrebné, aby sme organizácií pracovných síl a inštitúciám, ktoré túto organizáciu majú na starosti, venovali patričnú pozornosť a to tým viac, lebo práca sa stala - ako to novodobí národohospodári vo svojich náukách hlásajú - vedľa surovín najdôležitejšou národohospodárskou hodnotou.

V minulostí Štátne útvary, v ktorých bol nútený slovenský národ žiť, nevykonávaly zdravú a slovenskému národu osožnú národohospodársku politiku ani vo veci správneho používania, poťažne využitia, pracovných síl slovenského robotníctva.

Slovenským robotníkom nebola daná možnosť - ako záujem slovenskej rodnej zeme vyžadoval - pracovať vo svojej domovine, aby takto zveľaďovali svoje vlastné statky, budovali vyspelejšie pracovné možnosti a týmto zabezpečili lepšiu budúcnosť svojim potomkom; ale opačne: znehodnocovaním pracovných síl slovenskí robotnící boli priamo nútení opúšťať svoje rodinné krby, svoju vlasť a odchádzať za prácou do cudzích štátov: Ameriky, Francúzska, Belgicka, Čiech atď. a takto odtekala nám vzácna slovenská krv a obohacovala, posilňovala iné cudzie národy.

Tí robotníci, čo mali možnosť ostať doma, neboli podľa ich schopností správne použití a tým menej bola ich práca či už fyzická alebo duševná, podľa výkonu hodnotená a platená. Preto týmto trpela pospolitisť slovenského národa, lebo zárobok robotníka sotva stačil na zakrytie najnutnejších potrieb jeho rodiny a len veľmi

zriedka na školenie a prípadné odborné vzdelanie jeho detí. Slovenský robotník žijúc takto v nedostatku upadal do sociálnej biedy a bez potrebného odborného vzdelania nemal možnosť dostať sa na miesta, kde sa rozhodovalo o hospodárskych otázkach, týkajúcich sa záujmov pracujúcich vrstiev, ktoré vždy boly riešené na škodu slovenského národa. A je najsmutnejšie, že robotníctvo v minulosti takto zdeptané upadalo často do zúfalstva a vo svojej bezradnosti oddávalo sa často do služieb cudzích a falošných ideológií, odkiaľ očakávalo kýženú nápravu. Táto otrava zapustila tak hlboko svoje zhubné korene, že i v terajších časoch, keď je tu dobrá vôla a úprimná snaha postaviť pracujúceho človeka na ľudskému stavu primerané miesto, musíme ťažko zápasiť s jeho duševným prerodom. (Predsedania sa ujal predseda Dr. Sokol. )

Vynaložili sme preto všetko úsilie odpomôcť ubíjaniu slovenského človeka a to sa nám v základoch i podarilo. Zriadili sme si svoj vlastný štát, vymanili sme sa z falošných ideológií demokracie a zariaďujeme náš štát podľa nových zásad a zásad hlásaných už naším nesmrteľným vodcom Andrejom Hlinkom: "Nič pre seba, všetko pre národ". Dnes doplňujeme to v tom smysle, že národ pracujúci statočne a svedomite, musí predstavovať tu najväčšiu hodnotu. Práca musí byť ocenená a odmenená podľa skutočnej hodnoty a nebude už slúžiť viac čisto len kapitalizmu, slúžiacemu k vykorisťovaniu pracujúcich vrstiev. Toto hovorím preto, aby som upozornil, že sa musíme plne riadiť podľa týchto zásad a že napriek nášmu malému územiu a malému počtu obyvateľstva disponujeme hodnotami, ktoré si v iných štátoch viac hodnotia, ako my. Ide o ľudské pracovné sily, ktorých máme dnes dosť, ba na tento čas, pokým vybudujeme náš hospodársky život až nadbytok, ktorý uvoľňujeme nášmu nemeckému spojencovi. Je veľmi dôležité všetko toto si uvedomiť, aby sme pochopili, že s pracovnými silami treba hospodáriť rozumne a tak, aby výkon pracovných síl čím viac poslúžil prospechu celku. Napríklad: ak nevyužijeme hneď zásoby uhlia alebo iných surovín, tieto sa dajú odložiť a použiť neskoršie. Ak ale nevyužijeme zavčasu rezervy pracovných síl, stratený nevyužitý čas pracovnej sily nedá sa už nikdy viac nahradiť a to na škodu národ-

ného celku, jeho výkonnosti a hospodárstva. Preto, aby sme tieto škody zamedzily snažme sa čím viac zapojiť pracovné sily do pracovného procesu a to tým viac, že postavíme každého na také miesto, kde môže dokázať najväčší výkon.

So zreteľom na to, čo som uviedol, vítam rozhodnutie vlády so zriadením Ústredneho úradu práce a úradov práce. Pochopil som hneď dobrú snahu vlády, že týmito úradmi má sa vytvoriť samostatná odborná inštitúcia pre hospodárenie s najcennejšou našou hodnotou - pracovnou silou - pre najdôležitejšiu úlohu štátu: pre ochranu práce a pracujúcich. Touto inštitúciou dokazuje náš štát, že je hodný postaviť sa medzi moderné a kultúrne národy, lebo chce a vie riešiť najdôležitejšie úlohy svojho štátne-budovateľského poslania. Úradmi práce - najmä ak budú správne vybavené vecne a personálne - možno dosiahnuť zapojenia všetkých pracovných síl do práce na správnom mieste a docieliť najväčšieho národného výkonu. Nebolo by preto správne, aby sa malichernosťou alebo trochárstvom nedávaly týmto úradom potrebné prostriedky, lebo by to bolo šetrenie na nepravom mieste. Pre niekoľko usporených halierov mohli by sme stratiť stámiliónové hodnoty. Poznám naše bývalé sprostredkovateľne práce, teraz Úrady práce. Tieto tak ako sú nevyhovujú už požiadavkám dnešnej doby a je veľmi nutné poskytnúť im potrebné prostriedky, aby mohly plniť svoje úlohy ako dôležitý hospodársky a politický nástroj štátnej politiky. Vybavenie tejto otázky nesnesie ďalšieho odkladu, leho v čase necelých troch mesiacov bude treba previesť prípravy na umiestenie vyše 120000 robotníkov do práce.

Pri úradoch práce je potrebné ešte vybudovať poradne pre voľbu povolania, aby mládež už od začiatku bola umiesťovaná v takých povolaniach, pre ktoré sa podľa svojich prirodzených vlastností najlepšie uplatní. Tomuto samotnému účelu slúži a bude slúžiť aj psychotechnický ústav, ktorý je začlenený do Ústredného úradu práce. A vôbec otázke učňov bude treba venovať veľkú pozornosť. Nedostatok odborných robotníkov a zamestnancov na Slovensku je veľký. Budeme musieť s najväčším úsilím doháňať nedostatky minulosti a vychovať čím prv potrebných remeselníkov a odborných robotníkov. To sa dá najlepšie docieliť tým, ak zamestnávatelia sami vo

vlastnom záujme príjmu čím väčší počet učňov a budú ich dobre vychovávať. Tam, kde nestačí dobrá vôľa zamestnávateľa, treba dať Úradom práce možnosť, aby donucovacími opatreniami zamestnávateľov k tejto povinnosti prinútili. Samozrejme treba zabezpečiť aj ochranu učňov a poskytnúť im najlepšie pracovné podmienky. Treba považovať za nesociálne, ak niektorý zamestnávateľ berie si od rodičov učňa takzvané výučné. Naopak, zamestnávatelia majú a musia poskytovať učňom všetko, čo je na vyučenie potrebné tak, aby to nezaťažovalo rodičov učňa, ktorí sa regrutujú z najchudobnejších vrstiev. Veď konieckoncov výchova učňov je aspoň tak rentabilnou investíciou pre podnikateľa, ako kúpa strojov, alebo iného vecného zariadenia. A predsa podnikateľovi ešte nenapadlo, aby si tieto zariadenia nechal kúpiť alebo nechal pripraviť niekým iným. Som presvedčený, že predseda Ústredného úradu práce použije právomoc danú mu zákonom aj na vyriešenie týchto otázok.              

Som povďačný vláde za jej starostlivosť v otázke zamestnania cudzincov na Slovensku. Tieto otázky sa vybavovaly dôrazne, ale i s rozvahou v prospech slovenských záujmov. V budúcnosti bude ešte potrebné, aby sa Slováci posunuli z podriadených miest na miesta vedúce v podnikoch, k čomu je zákonom daná možnosť. Mám hlavne na mysli zbrojárske podniky v Považskej Bystrici a Dubnici nad Váhom, kde sú ešte celé stovky takzvaných nenahraditeľných cudzincov na vedúcich miestach.

Slávny Snem! Ako som už spomenul, na tento čas nemáme ešte možnosti zamestnávať všetky pracovné sily na Slovensku pre nepriaznivú medzinárodnú hospodársku a politickú situáciu, ktorá zapríčiňuje veľké ťažkosti pri obstarávaní potrebných surovín. Na druhej strane naše politické spojenectvo a spoločné hospodárske záujmy s Veľkonemeckou ríšou vyžadujú, aby sme si vzájomne vypomáhali. Prebytok našich pracovných síl aj v budúcom roku uvoľníme pre Nemecko. Konštatujem, že v tomto roku v organizácii služby pre našich robotníkov v Nemecku bolo dosiahnuté náležitého zlepšenia. Najmä poukazovanie úspor fungovalo až na nepatrné výnimky bezvadne. Robotníkom boli poskytnuté rozličné úľavy pri vývoze potravín a vývoze a dovoze predmetov pre vlastnú potrebu. Robotníkom, ktorí sú v biede a potrebujú

doma značnejšie finančné prostriedky, bol povolený mimoriadny transfer na zasielanie zvýšených úspor. Prihováram sa, aby bola ochrana našich robotníkov v Nemecku ešte dokonalejšie zorganizovaná. Potrebné je zvýšiť počet úradníkov, sociálnych referátov pri zastupiteľských úradoch, lepšie zorganizovať službu duchovnú, ako aj výchovu zo stránky sociálnej, národnej a kultúrnej. Treba obstarať robotníkom dobrú tlač a pre väčšie skupiny prideliť dôverníkov, ktorí by sprostredkovali priamy styk medzi zamestnávateľmi, úradmi a robotníkmi. Toto je možno dosiahnuť spoluprácou s nemeckým národným frontom. Ďalej je našou eminentnou povinnosťou, aby sme slovenského robotníka zachovali jeho rodine a to tak zachovalého, ba ešte dokonalejšieho so stránky mravnej, národnej a náboženskej, aký odchádzal z kruhu svojej rodiny.

Zvláštnu pozornosť musíme venovať ochrane pracujúcich doma. Prácu musí v prvom rade obdržať ten, kto je na prácu odkázaný a vie túto prácu aj svedomite zastať. Nestačí, keď je niekto chudobný, že má nárok na prácu, ale musí prácu vykonať tak, aby ona priniesla žiadaný osoh podniku a štátu a - samozrejme - i samému robotníkovi. Musíme hlavne obozretne postupovať pri zaraďovaní do práce mladistvých a starších robotníkov. Mladistvým, nevyspelým robotníkom nesmú byť prideľované práce i keď by si to sami žiadali na dosiahnutie lepšieho zárobku, ktoré by presahovaly ich fyzické sily, čím mohli by sa stať predčasne mrzákmi. Pre starších robotníkov musíme obstarať primerané pracovné miesta, aby sa aj títo mohli, čo len čiastočne starať o svoje rodiny.

Zákonom o určovaní miezd a pracovných podmienok a nariadením o Úradoch práce a sociálnych náčelníkoch sa dosiahol - tak by som povedal - prevrat v názoroch na ochranu pracujúcich.

Je v záujme štátnom, aby sa spory medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, teda medzi triedami obyvateľstva neponechávaly nebezpečným sporom, o ktorých nikto nemôže vedieť, kde a kedy sa skončia. Ale nech sa dá úradu alebo vláde možnosť, aby sa tieto otázky autoritatívne upravovaly tak, ako si to vyžadujú hospodárske záujmy slovenské a záujmy slovenskej pracujúcej pospolitosti. Už zo záujmu, aký prejavovali o novú úpravu týchto otá-

zok robotníci a zamestnávatelia - možno konštatovať - že zamestnávatelia a zamestnanci už aj psychologicky sú týmto zákonným opatrením nútení chovať sa disciplinovanejšie a čo je hlavné u zamestnávateľov, sociálnejšie, lebo inak ich môže stihnúť následok alebo trest predpokladaným zákonom. Takáto zákonná úprava má byť, prekážkou proti nesociálnym snahám niektorých zamestnávateľov. Ak sa už psychologicky dosiahol určitý úspech na tomto poli, tým viac možno predpokladať, že sa dosiahne odstupom času aj skutočný úspech v prospech pracujúcich.

Riešenie všetkých sociálnych problémov robotníkov a ich kontroly so stránky bytovej, pracovnej, zdravotnej, rodinnej a kultúrnej majú mať na starosti Úrady práce, ktorým ale treba poskytnúť potrebné prostriedky, bez ktorých nemožno si zadovážiť ani potrebný personál, ani potrebné zariadenia na kontrolovanie sociálnych problémov a ich riešenie. Treba sa starať nielen o to, aby robotník obdržal prácu a bol za svoju prácu riadne odmenený, ale, aby výťažok svojej práce tak použil, ako to záujem jeho rodiny a záujem štátu vyžaduje. Musíme zamedziť, aby rodiny robotníkov, ktorí dobre zarábajú, trpely núdzu pre prípadnú ich ľahkomyseľnosť.

V snahe zlepšiť sociálne pomery robotníkov bude vykonaná reorganizácia v obore starostlivosti o nezamestnaných novou úpravou poistenia robotníkov proti nezamestnanosti, čoho úlohou bude popri úsilí obstarať a tvoriť pracovné možnosti, poskytovať poistné dávky robotníkom, ktorí sa ociťujú následkom prepustenia z práce v núdzi. Toto sociálne vyriešenie vyžaduje obete tak od štátu, ako aj od zamestnávateľa a samotných robotníkov.

Nestačí však pracujúcej pospolitosti len poskytnúť zlepšenie životnej úrovne, ale je to treba aj správne podať a najmä pracujúci ľud vychovávať k poriadku a k presvedčeniu, že pracujúci ľud a štát je jedno a všetko, čo sa robí pre štát, slúži aj k jeho prospechu.

Bez správnej výchovy a propagandy, každá práca na poli sociálnom by bola len polovičatou. Preto treba venovať sociálnej propagande zvláštnu pozornosť a robiť túto ozaj odborne a svedomite bez akejkoľvek demagogie.

S radosťou kvitujem úsilie slovenskej vlády v tomto roku čo do rozprúdenia in-

vestičných prác na území celej Slovenskej republiky, čím sa docielilo nadpriemernej zamestnanosti v hraniciach nášho štátu. I najväčší skeptik musí doznať, že taký pracovný ruch nebol u nás ani v najlepšej konjunktúre bývalej Česko-slovenskej republiky.

I na poli mzdovom nastalo určité uspokojenie a to najmä v tých priemyselných odvetviach, ktoré majú konjunktúru a mohly preto uspokojiť oprávnené požiadavky zamestnanectva. V týchto odvetviach pozorovať také ukľudnenie a primknutie sa k štátnej myšlienke, aké sme dosiaľ v týchto radoch nevideli.

Predošlé režimy demokraticko-plutokratické maly síce zvučné heslá o humanite a o sociálnom stave pracujúceho ľudu, ale tieto používaly len na to, aby pracujúce vrstvy držaly v otroctve svojich falošných ideológií a používaly ich ako predbojovníkov triedneho boja proti vlastným krvným bratom iných tried a stavov.

Dnes triedny boj musí vymiznúť z nášho slovenského slovníka a musí nastať jednoliata jednota všetkých telesne a duševne pracujúcich (poslanec Drobný: Tak je!) a nikdy tu už nesmie ísť a nepôjde o usporiadanie sociálnej otázky jednej vrstvy na úkor druhej, lebo tak ako sa nájdu sociálne slabí jednotlivci v radoch robotníctva, tak isto sa nájdu takíto i v radoch remeselníckych, obchodníckych a dnes v nemalej miere i v radoch duševne pracujúcich. (Poslanec Drobný: Tak je!)

Ďaleko sme dnes od takého chápania veci, že len ten je pánom, kto nepracuje kladivom, lopatou alebo krompáčom. Dnes musí sa vytvoriť tá pravá a správna definícia pána, a to taká, že len ten je pánom, kto využívaním práce iného, bez práce žije a bohatne.

Podľa tohto moderného chápania pojmu ,,pán" môže byť pánom práve tak robotník, ako vykorisťujúci veľkokapitalista, ktorý lenošením zmenšuje spoločný výkon práce a z neho vyplývajúcu odmenu a v konečnom výsledku dostane takú istú mzdu - pravda, na úkor svojich spolurobotníkov - ako oni.

Takéto je dnešné moderné chápanie pojmu práce v slovenskej pospolitosti.

Nesmieme však zatvárať oči pred skutočnosťou, že sú ešte mnohé také pracovné odvetvia, kde robotníci ťažko zápasia so ži-

votom a to hlavne v terajších časoch, keď je veľký nesúlad medzi ich mzdami a cenovou hladinou. V tomto smere musí nastať rýchla a účinná náprava.

Pri tejto príležitosti však treba zdôrazniť, že zlé sociálne postavenie niektorých vrstiev nie je v každom prípade zavinené vonkajšími okolnosťami, ale pravá príčina väzí mnoho razy v osobách samých. Mám tu na mysli nezriadenú životosprávu a notorické holdovanie rozličným náruživotiam.

Alkoholizmus je väčším nepriateľom nášho pracujúceho človeka, ako vykorisťujúci veľkokapitalista alebo nesociálny zamestnávateľ. A keď je tomu tak, musíme začať súčasný boj proti obidvom. (Vrava. ) Proti veľkokapitálu bojuje sa tu systematicky celým zákonným aparátom a výsledky sú v každom prípade potešiteľné. I proti druhému zákernému nepriateľovi - alkoholu - začíname zdvíhať svoje účinné zbrane, no boj tento je ťažší, lebo niet tu súčinnosti práve z tej strany, ktorej sa chce týmito opatreniami pomáhať.

Pálčivou otázkou severných krajov Slovenska je otázka podomového obchodníctva, živiaceho sa v cudzine a to hlavne v Nemeckej ríši. Na túto vrstvu ľudí sa akosi zabúda a nedáva sa im možnosť, aby mohli svoje úspory posielať na Slovensko. Do určitej miery kvitujem tu názor niektorých našich povolaných činiteľov, že toto zamestnanie, ktoré často hraničí so žobravosťou, nerobí nášmu štátu najlepšiu reklamu. No, jednako si musíme priznať, že sú medzi nimi mnohí, ktorí sa živia riadnym podomovým obchodom a často aj predávaním svojich vlastných výrobkov.

Nad týmto žalostným stavom hodno sa zamyslieť a hľadať vhodné východisko. V prvom rade treba tu vykonať súpis všetkých podomových obchodníkov, ponechať prestarlých, starších a mladých podomových obchodníkov do tohto zamestnania nepripúšťať.

Osobitnú pozornosť si zasluhuje pri tejto kapitole sociálne položenie štátneho a verejného zamestnanectva. Ich biedne postavenie je nám všetkým známe a preto verím, že naša slávna vláda prikročí v najkratšom čase k zlepšeniu ich sociálnych pomerov.

Som presvedčený, že keď otázke telesne a duševne pracujúcich a patričným inštitúciám budeme venovať tú pozornosť,

akú si tieto vzhľadom na ich dôležitosť zasluhujú a keď si títo uvedomia, že už aj doteraz sa mnoho vykonalo v ich prospech, a že sa chystajú ďalekosiahle opatrenia, ktoré budú slúžiť v prvom rade ich záujmom a postavia svoju prácu statočne a bezvýhradne do služieb štátu, nastane u nás nielen vyrovnanie hmotných statkov, ale aj povznesenie pracujúcich vrstiev so stránky kultúrnej a kýženého blahobytu.

Slávny Snem! Pri všetkých kladoch, ktoré sa tak vypukle zračia z nášho štátneho rozpočtu, nemožno nespomenúť i určité nedostatky z oboru sociálneho zdravotníctva. Z týchto kapitol zračí akási strnulá sotrvačnosť, bazírujúca výlučne na položkách, ktoré mohly vystačiť a uspokojiť v minulosti, nemôžu nám však postačiť dnes, keď budujeme nový život, nový sociálny život, diktovaný novým európskym poriadkom nacionálneho socializmu.

Je nesporným faktom, že slovenský národ vo víre strednej Europy môže a bude sa môcť udržať len vtedy, keď si zachová nielen doterajšiu početnosť, ale keď sa využijú všetky možnosti, aby tento náš národ početne vzrástol a tu mám na mysli opatrenia na zvýšenie populácie slovenského národa, na ktorú sa v tomto našom rozpočte zabudlo.

Je známou vecou, že za jeden rok narodí sa u nás na Slovensku asi 60.000 detí, ale je bolestným faktom, že z týchto zomre za ten istý čas a to do jedného roku veku asi 7.500 detí. A keď pripočítame k tomuto číslu úmrtia detí v staršom veku, dospelých a starcov, zistíme, že populácia u nás nie je taká prenikavá, aby mohla výdatne nahrádzať úmrtia a priviesť národ k číselnému rozmachu.

Treba tu vynaložiť všetku energiu duchovnú i hmotnú, aby sme týchto 7.500 detí zachránili. Slovenský štát musí tu zamerať svoje myslenie len na populáciu a odpútať sa prípadne i od vecí zdanlive dôležitejších, spadajúcich do tohto sociálne zdravotného oboru.

Našou devízou v tomto smere musí byť, aby sa pôrodnosť na Slovensku aspoň zdvojnásobila na 120.000 (poslanec Hancko. Na stráž! Veselosť!) a vtedy nebude sa nás už tak citeľne dotýkať úmrtnosť 14.000 detí do jedného roka.

Tento populačný vzrast dá sa docieliť jedine vhodnými opatreniami a účinnými

podpornými akciami so strany štátu, ako sa to robí v iných moderných štátoch. Nech je nám príkladom japonský národ, ktorý v krátkom čase vzrástol z 20 na 70 miliónov. Je síce pravdou, že z počtu 2 miliónov ročne narodených zomrie tam 1,250.000, ale jednako je tu zaistený mimoriadny početný prírastok v národe.

U nás v tomto smere veľmi blahodarne zapôsobil zákon o dočasnej úprave platov štátnych zamestnancov, kde sa pamätalo na prídavky na deti, v dôstedku čoho sa i značne zvýšily rozpočty jednotlivých rezortov, ale toto opatrenie je len akýmsi malým zlomkom celého súboru, čo by sa malo v tomto smere robiť.

Jednorázové, alebo periodické štátne podpory pre sociálne slabé rodiny s veľkým počtom rodinných príslušníkov, podpory chudobným novomanželom a podpory pre prípad porodu by tento populačný rozmach výdatne urýchlili.

I keď sa hovorí dnes, že je poplatníctvo nadpriemerne zaťažené a nie je možno siahať k uvaleniu ďaľších bremien, jednako by sa tu ešte našla úhrada z titulu mládeneckých daní a z odanenia bezdetných blahobytných rodín. (To, to, to! Tak je!)

Vychádzajúc z tohto istého predpokladu rozmachu populačnej intenzity, musíme prikročiť k systematickej akcii, aby sa všetci členovia nášho národa v čase čo možno najkratšom prinavrátili na Slovensko. Vyriešením tejto otázky získame nielen na početností, ale nastane tu i určitý duchovný prínos, lebo títo ľudia, pohybujúc sa niekoľko rokov v cudzine, prinesú do nášho národného kolektíva i určité nové spôsoby a cenné novoty.

Sme povďační slovenskej vláde, že k tejto akcii už aj prikročila a podľa veľkorysého plánu ich návrat uskutočňuje.

Vec usadenia robotníkov prinavrátivších sa z Francúzska a Belgicka bude vyžadovať v budúcnosti so strany kompetentných činiteľov i patričnej obozretnosti a svedomitosti aby sa títo robotníci, ktorí v poslednom čase mnoho trpeli a istotne túžobne očakávali návrat do svojej vlasti, doma skutočne dobre cítili. Bude potrebné ich aj poučiť a žiadať od nich trpezlivosť s ohľadom na dnešnú ťažkú situáciu, v ktorej sa nielen náš štát, ale aj všetky okolité štáty nachádzajú.

Nezdravým depopulačným zjavom je i terajší hromadný odlev nášho mladého ro-

botníctva za hranice Slovenska. V terajších časoch musíme pred touto skutočnosťou zažmúriť oči, lebo je to štátnou a priateľskou naliehavosťou. Jednako musíme sa však starať v budúcnosti a to s najväčšou intenzitou, aby sme v našom štáte vytvorili všetky predpoklady na uživenie všetkých pracovných síl nášho národa v hraniciach nášho Slovenského štátu.

Je eminentným záujmom národa, aby mladí mužovia, hlavy rodín, ktorí majú zakladať nové rodinné krby, neboli odlučovaní od svojich rodín. Tento prenikavý odlev nielenže pôsobí depopulačne v najzdravšom jadre nášho národa na vidieku, ale má aj tienisté stránky demoralizačné. Hovorím na základe zistených poznatkov na našom vidieku a zisťujem, že mnohí mužovia zabudnú v cudzine na rodiny, na deti a odcudzia sa im úplne. Tak isto i mladé manželky - matky doma, využijúc dlhšiu neprítomnosť manžela, oddávajú sa nemravnému životu a často i manželskej nevere. Toto rozvracia rodiny, kazí dobré slovenské mravy a často uvaľuje opustené rodiny do horšieho sociálneho stavu, než boly pred odchodom svojho otca-manžela za prácou.

Pri tejto veci sme postavení pred veľmi dôležitý problém, ktorý bude treba riešiť s najväčšou rozhodnosťou, ak len nechceme nášmu národu privodiť veľké a citeľné škody.

Z nášho - povedzme - dvojmiliónového národa je 8 až 900.000 mládeže obojeho pohlavia do 20 rokov, zo zvyšku - povedzme - 1,000. 000 je polovica žien a skoro 1/4 starcov, ostáva nám teda malý počeť mladých mužov, ktorí majú vytvoriť nový slovenský život a aj z tohto malého počtu - ako už spomenuto - je taký silný odlev do cudziny. Vieme, že tento zjav nie je rázu trvalého, no jednako, rátajúc s prirodzeným sklonom našich nižších vrstiev k asimilácii, zapríčiní nám i tento prechodný stav nedozierne škody.

Najmenej sociálnej starostlivosti sa venuje naším horniackym dedinám, složeným poväčšine z radov maloroľníckych, alebo z ľudí, kde ťažko zistiť medzu, či ide o roľníka alebo robotníka. Všetky stavy národa, či už ide o živnostníka, robotníka, štátneho zamestnanca, vymohly si už rozličné výhody na ťarchu štátu. Jedine na tento ľud sa zabúdalo a zabúda. So stránky zdravotnej starostlivosti je už toľko rozličných sociál-

nych a poistných inštitúcií, že málokto potrebuje zdravotnú ochranu na účet svojho vrecka. Ale tento najbiednejší dedinský tvor musí si zdravotnú ochranu obstarávať na vlastný účet. A z tohto stavu vyplývajúc, je len pochopiteľné, že z týchto radoch je najväčšie percento úmrtnosti, lebo v čase choroby nemá mnohokrát ani toľko finančných prostriedkov, aby si mohol zavolať lekára.

Vážne si treba zaoberať tiež riešením otázky pohlavných chorôb, čo je za daných pomerov ťažko kontrolovateľné. Z vážnych, odborných kruhov ozývajú sa hlasy po koncentrácii padlých dievok, aby sa týmto spôsobom získala evidencia týchto a mohol tak nastať riadny dozor a prípadné promptné odborné liečenie. Je to síce vecou odborných kruhov, ale vec je natoľko naliehavá, že nestrpí odkladu.

V poslednom čase sa rozmohla do nezvyklej miery žobravosť a to poväčšine žobravosť z povolania. Treba tu rozhodného opatrenia so strany našich úradov, lebo rozsiahlosť tejto neresti nerobí nám najlepšiu povesť. Účelne možno vyriešiť túto otázku výdatným podporovaním stavieb okresných sociálnych domov a zriaďovaním obecných chudobincov.

Dôležitou podmienkou, vedúcou k zdatnosti národa, je telesná výchova. Telesná výchova mala u nás veľmi sľubné začiatky a je veľkou škodou, že azda pre iné, zdanlivo dôležitejšie starosti, bola a je zanedbávaná. Nevidím v tomto smere usmernený ani náš štátny rozpočet a neviem si dobre predstaviť, kto sa podujme tejto dôležitej úlohy. Tvoria sa síce telovýchovné odbory u Hlinkovej gardy a Hlinkovej mládeže, ale zdá sa mi tento postup trochu pomalým. Slovenská mlaď priamo dychtí po jej zavedení a škoda každej hodiny, ktorá sa tu stráca. Keď budujeme svoj štát a chceme byť vo svetovom dení platným činiteľom, nesmieme zabúdať ani na telesnú výchovu, ktorá robí národy zdatnými, tvrdými a pri rozumnom vedení i mravnými.

Starostlivosť o mládež je u nás sústredená temer úplne v Krajinskom ústredí starostlivosti o mládež. Pri zaoberaní sa touto kapitolou, musím s vďakou poznamenať, že vedenie ustanovizne starostlivosti o mládež je v najlepších rukách. Predseda tejto slovenskú mládež naozaj miluje a usiluje sa celým telom a dušou na jej povznesení a zveľadení. Jeho program je, aby

sa mohla uskutočniť našská, nová ideologia: povinnosť v zachovaní rozmnožovania zdravých koreňov národného žitia v starostlivosti preventívnej, kvantitatívnej a kvalitatívnej, aby choroby, chorobné stavy menejcennosti, individuálne rodiny vznikaly v miere, čo možno najmenšej. Na uskutočnenie tohto programu potrebujeme ale ďalších odborných detských lekárov, školských lekárov, sociálnych pracovníc, zriadenie ďalších školiek, cezdenné opatrovne a detské domovy aspoň tam, kde sú k tomu dané podmienky. Potrebné je rozšíriť starostlivosť o deti po 14 roku, ktoré nie sú úplne zachytené, ďalej previesť školské lekárske prehliadky pre deti vo veku od 6 do 14 rokov.

Ide tu teda o vznešený cieľ vychovať zdravý vysokovyspelý, výkonný, pevný, kresťanský, bezúhonný a sebavedomý slovenský národ.

Keď štát venuje prostriedky na tieto ustanovizne, zabezpečuje tým šťastlivú budúcnosť slovenskému národu.

Slávny Snem! V reči časove vymedzenej nemožno vyčerpať všetky otázky, súvisiace so sociálnym stavom nášho národa. Nech nás však teší to povedomie, že za necelé dva roky trvania nášho samostatneho štátu, vykonali sme hotové zázraky a to hlavne v riešení sociálnych otázok predstihli sme i iné vyspelejšie národy a štáty. Toto povedomie nám diktuje, aby sme za túto prácu vyslovili našej vláde najúprimnejšiu vďaku.

Navrhujem, aby slávny Snem predložený finančný zákon so štátnym rozpočtom na rok 1941 prijal v tom znení, ako bol Snemu predložený.

Na stráž!

(Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Líška.

Zpravodajca Líška:

Zriekam sa slova.

Predseda Dr. Sokol:

Pán zpravodajca sa zriekol slova, preto nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať v tomto poriadku. (Hluk. Predseda cengá):

Najprv budeme hlasovať o finančnom zákone a štátnom rozpočte na rok 1941,

potom o rezolúciách rozpočtového výboru a konečne o vyhlásení pána ministra financií, ktoré predniesol na 53. zasadnutí Snemu dňa 12. decembra 1940.

Osnova finančného zákona má XXXI článkov v III častiach, nadpis a úvodnú formulu a štátny rozpočet ako prílohu.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášat.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove a jej prílohe naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.                            

Kto súhlasí s osnovou finančného zákona a štátneho rozpočtu na rok 1941 podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu finačného zákona a štátny rozpočet na rok 1941 podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o finančnom zákone a štátnom rozpočte na rok 1941 hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1941.

Zpravodajcom je pán poslanec Ján Líška.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Líška:

Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou finančného zákona a štátneho rozpočtu na rok 1941 tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu finančného zákona a štátny rozpočet na rok 1941 aj pri druhom hlasovaní.

Teraz budeme hlasovať o rezolúciách, ktoré nasledujú za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem rezolúcie schvaľuje.

Napokon hlasujeme o vyhlásení pána

ministra finacií, ktoré predniesol na 53.

zasadnutí Snemu dňa 12. decembra 1940.

Kto súhlasí s vyhlásením pána ministra financií zo dňa 12. decembra 1940, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem vyhlásenie pána ministra schválil.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva ústavno-právneho, národohospodárskeho a rozpočtového výboru k vládnemu návrhu zákona o dávkach za úradné výkony vo veciach správnych.

Zpravodajcom za výbor ústavno-právny je pán poslanec Dr. Matej Huťka, za výbor národohospodársky pán poslanec Vincent Boleček a za výbor rozpočtový pán poslanec Andrej Martvoň.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavno-právny pánu poslancovi Dr. Huťkovi.

Zpravodajca Dr. Huťka:

Slávny Snem!

Ústavno-právny výbor prerokoval tento vládny návrh zákona dňa 12. decembra 1940 a to na spoločnom zasadnutí s výborom národohospodárskym a rozpočtovým.

Ústavno-právny výbor si plne osvojil dôvody, ktoré viedly vládu k podaniu tohto návrhu zákona.

Dávka za úradné výkony vo veciach správnych je spravodlivou požiadavkou štátu na poplatníkoch, ktorí majú z výkonov verejnej správy individuálny prospech a preto sú povinní prispieť štátu na výdavky, spojené s verejnou správou. Práve tá okolnosť, že činnosťou orgánov verejnej správy vzniká osoh jendotlivcovi, bola svojho času podkladom pre zavedenie tejto dávky namiesto zvyšovania poplatkov kolkových stanovených pevnou sadzbou, u ktorých by nebolo možné vziať do ohľadu rozličné skutočnosti a spravodlive určiť výšku dávky. (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Opluštil. )

Dôvody, ktoré viedly k zavedeniu tejto dávky v minulosti, trvajú aj teraz. Odôvodnenosť dávky za úradné výkony správ-

nych orgánov je v terajšej dobe podložená aj skutočnosťou, že štát je nútený intenzívnejšie zasahovať do hospodárskych pomerov súkromných osôb. Tým značne vzrástla aj agenda orgánov verejnej správy.

Vítať treba, že slovenský štát - miesto zavedenia nových poplatkov - prikročil k novelizácii doterajších predpisov tejto dávky s patričným ich prispôsobením pre nové pomery.

Na tomto základe v mene ústavnoprávneho výboru navrhujem slávnemu Snemu, aby návrh zákona v upravenej forme prijal. (Potlesk. )

Podpredseda: Dr. Opluštil:

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Bolečkovi.

Zpravodajca Boleček:

Slávny Snem?

Snem Slovenskej republiky živelným úsilím odstraňuje a napravuje všetky nedostatky vonkajších znakov nášho verejného života. Behom času získanými skúsenosťami doplňuje staré normy a zákony, aby takto naše zákonodarstvo hodnotne poslúžilo záujmom slovenského národného celku a jeho samobytnosti Vysoká slovenská vláda predložila nám vládny návrh zákona o dávkach za úradné výkony vo veciach správnych, lebo koncom tohto roku vyprší platnosť zákona zo dňa 3. apríla 1925 atď.

Zasahovaním štátu do súkromného hospodárstva a všeobecným zvýšením cenovej hladiny rastú i dnes výdavky na verejnú srávu. Na úhradu jej výdavkov pôvodne bol určený len výnos na kolkových poplatkoch z podaní a zápisníc. Keď však ani toto nekrylo výdavky verejnej správy, došlo v roku 1925 k zavedeniu dávky vo veciach správnych.

Pri tejto dávke uplatnila sa zásada spravodlivostí, lebo dávka sa vymeriavala len pri priaznivom vybavení žiadostí stránky a hlavne braly sa do úvahy sociálne pomery stránky.

Zavedenie dávky za úradný výkon znamená teda odbremenenie finančného zaťaženia verejnej správy, lebo výnos z dávky slúži na úhradu výdavkov verejnej správy.

Vládny návrh zákona o dávkach obsahuje cenné doplnky a zmeny proti dnešnému zákonu a to pri oslobodzovaní od dávky z dôvodov chudoby, možnosti revízie aj výšky predpísanej dávky, zvýšenie hornej hranice dávkovej sadzby a pod.

Slávny Snem! S národohospodárskeho stanoviska zavedenie dávky za úradné výkony vo veciach správnych neznamená zaťaženie poplatníctva, lebo zo správneho pokračovania len platcovi dávky plynie výhoda - napríklad udelenie koncesie, rôzne povolenia, výnimka z pojmu Žida, udelenie štátneho občianstva a pod.

Pri výmere dávky prihliada sa na očakávané výhody, ktoré plynú zo správneho pokračovania a sociálne pomery stránky. Pri dávkach za úradné výkony zachováva sa zásada spravodlivosti v najväčšej miere zo všetkých poplatkov. Podľa očakávanej výhody správneho pokračovania zhodnotí sa úmerne úradný výkon, stránka pri výhode dávku nepocíti a štátna pokladnica má príjem.

Prianím našej pospolitosti však je, aby sa zásada spravodlivosti a ľudskosti prejavovala pri vyrubovaní dávky.

Poplatníctvo nech sa nezaťažuje dávkami pri tých veciach, ktoré sú obecného významu! Pri obstarávaní štátneho občianstva, poslovenčení mena často treba predkladať rôzne doklady, ktorých obstarávanie vyžaduje si veľký náklad finančný a konečné vybavenie poplatníka skutočne zaťažuje. V týchto prípadoch nech sa dávka vymeriava čo najmenšia. Ak však štátne občianstvo je iluzórne a udelenie alebo priznanie občianstva je potom výhodou poplatníka, tam nech sa dávky vymeriavajú podľa sadzobníka. Aj v ostatných prípadoch je naším prianím dodržiavať zásadu spravodlivosti a ľudskosti, aby bolo badateľné, že vyrubovanie dávky za úradné výkony vo veciach správnych nie je zaťažovanie poplatníctva, ale pri očakávanej výhode ocenenie úradného úkonu.

V mene národohospodárskeho výboru odporúčam prijať vládny návrh zákona o dávkach za úradné výkony pri veciach správnych v tom znení, na akom sa usniesly spoločne výbory ústavno-právny, národohospodársky a rozpočtový, lebo návrh vyčerpáva podstatu veci a jeho prevedenie nijako nezaťaží štátnu pokladnicu, ba naopak práve ju oživí. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil:

Udeľujem slovo pánu zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Martvoňovi.

Zpravodajca Martvoň: Slávny Snem!

Rozpočtový výbor prerokoval vládny návrh zákona o dávkach za úradné výkony vo veciach správnych 12. decembra 1940 v rámci spoločného zasadnutia s výbormi ústavno-právnym a národohospodárskym.

So štátne-finančného hľadiska výbor víta, že sa prikročilo k predĺženiu doterajších zákonných predpisov a k ich novelizácii podľa potrieb slovenského štátu. Je nesporné, že vtedy, keď sa štát sústavne stará o blahobyt širokých vrstiev obyvateľstva a v záujme toho svojím aparátom účinne zasahuje do všetkých odvetví života svojich občanov, majú občania prispievať na ťarchy štátu, spojené s vydržiavaním štátneho aparátu. Táto zásada sa uplatňuje práve pri tejto dávke, ktorú platí jednotlivec, majúci z výkonu štátneho úradu verejnej správy osobný osoh. Ale rozpočtový výbor súhlasí s vládnym návrhom aj preto, že obsahuje dobre volené novoty, ktoré doterajšie predpisy zdokonaľujú, v záujme fiškálnom aj v záujme spravodlivého ich uplatnenia pri určovaní výšky dávky a jej vyberania.

S rozpočtového hľadiska je práve to dôležité, aby sa dávka za úradné výkony vo veciach správnych ako významný príjem štátnej pokladnice vyberala presne bez ukracovania štátu. Pokiaľ ide o úpravu textu, rozpočtový výbor súhlasil so zmenami, ktoré sú obsažené v zpráve ústavno-právneho výboru.

S uvedených dôvodov rozpočtový výbor odporúča Snemu, aby osnovu zákona schválil tak, ako ju výbory pripravily. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil:

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 16 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 16 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona o dávkach za úradné výkony vo veciach správnych.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Dr. Huťka, Boleček a Martvoň.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Huťka: Nie sú.

Zpravodajca Boleček: Nie sú.

Zpravodajca Martvoň: Nie sú.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí a osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva ústavno-právneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o štátnej štatistickej službe.

Zpravodajcom za výbor ústavno-právny je pán poslanec Dr. František Orlický a za výbor rozpočtový pán poslanec Ferdinand Mondok.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavno-právny pánu poslancovi Dr. Orlickému.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Moderná doba vyžaduje od štátnej správy znalosť najrozličnejších sociálnych, hospodárskych a populačných dejov v štáte, aby sa mohla použiť pri riešení politických, administratívnych, sociálnych a hospodárskych funkcií štátu. Je pochopiteľná snaha každého štátu vybudovať si dobrú službu pre obstarávanie štatistických dát, predovšetkým pre ciele praktickej potreby vládnej a správnej moci štátu.

Vo všeobecnosti nazývame štatistikou číselné zisťovanie hromadných zjavov a pojatie výsledku tohto zisťovania do tabelovej formy.

Ako vedeckej metódy používa sa štatistiky na poli najrozličnejších vied, ako napríklad na poli prírodných vied predovšetkým v biológii, v botanike, lekárskej vede, jazykovede, v psychológii atď. Najväčší význam má štatistika predsa len na poli spoločenského života, kde ju jedni považujú za zvláštnu vedu, iní ale len za metódu vedeckého skúmania.

U štatistiky ide o hromadné pozorovanie; len takéto poskytujú záruku za to, že zvláštne vlastnosti ojedinelých prípadov budú z celkového obrazu vymazané. Jej úlohou je, aby umožnila uplatniť sa zákonu veľkého čísla pomocou hromadného pozorovania. Základom tohto zákona je skúsenosť, že pri väčšom počte pozorovaní v celkovom obraze viac sa uplatnia stále pôsobiace príčiny, ako pri menšom počte, kde môže byť silne ovlivňovaný a aj skreslený celkový obraz striedavými náhodnými príčinami.

Správny postup pri sostavovaní štatistík vyžaduje, aby bol presne určený predmet, na ktorý sa vzťahujú štatistické práce.

Prvé počiatky štatistiky nachádzame už v staroveku v podobe číselného zisťovania pre určité štátne ciele. I v stredoveku nachodíme štatistické zisťovania. Ako veda v smyste náuky o pomeroch v štáte vyskytla sa štatistika najprv v Itálii v XVI. storočí a v tomto smysle dosiahla od polovice XVII, storočia v Nemecku význačného postavenia. Prednášalo sa o nej aj na univerzitách. Neodvisle od týchto smerov vyskytol sa v politickej aritmetike v Anglicku smer, ktorý sa zaoberal hromadnými zjavmi spoločenského života a vykonal ne-

skoršie veľký vliv na vývoj štatistiky. Veľký vývoj, ktorý dosiahla štatistika v XIX. storočí súvisel prevážne s tým, že bola viac a viac uznávaná za dôležitý pomocný prostriedok štátnej hospodárskej a správnej politiky. Táto úloha štátnej služby štatistickej určuje smer, ktorým sa má uberať jej organizácia. Riadne fungovanie štátnej služby štatistickej vyžaduje, aby bola organizovaná centrálne, respektíve sústredená v jednom úrade, lebo takýto úrad možno najsnadnejšie vystrojiť dobrými štatistickými odborníkmi a vhodným pracovným zariadením. Takýmto sústredením bude umožnené centrálne vedenie štatistických vyšetrovaní, jednotný systém štatistík, najmä hospodárskych.          

Predpokladom riadneho fungovania štatistickej služby je, aby úrad štatistickej služby bol postavený na také organizačné základy, ktoré mu umožňujú spolupracovať s úradmi v najväčšej miere, pri čom má dbať takýto štatistický úrad na náležité rešpektovanie vyšších záujmov štátu pri obstarávaní štátnej služby štatistickej.

Vládny návrh zákona, ktorým sa má zriadiť Štátny štatistický úrad pre štatistickú službu a poradný sbor - štatistický pre spoluprácu pri organizovaní štatistických prác, upravuje štátnu službu štatistickú tak, že sú dané všetky predpoklady pre jej riadne fungovanie.

Ústavno-právny výbor, ktorý rokoval o vládnom návrhu zákona na zasadnutí 12. decembra 1940, navrhuje, aby slávny Snem osnovu schválil. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Mondokovi.

Zpravodajca Mondok:

Slávny Snem!

Vládny návrh zákona o zavedení štátnej štatistickej služby prerokoval rozpočtový výbor spolu s ústavno-právnym výborom dňa 12. decembra tohto roku. Rozpočtový výbor prijíma všetky zmeny, ktoré previedol na návrhu ústavno-právny výbor a z rozpočtového hľadiska nemá žiadnych námietok preto, lebo doterajší Štátny štatistický úrad svojou prácou, činnosťou, uverejňovaním štatistických poznatkov a odpredávaním rozličných štatistík je finančne samostačný a je aj istota, že aj v budúcnosti bude mať vždy plnú úhradu z vlastnej činnosti.

Preto rozpočtový výbor navrhuje Snemu, aby túto osnovu zákona prijal a schválil. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 5 dielov, 19 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky? (Námietky neboly ) Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 5 dielmi, 19 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výberových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 3. Druhé hlasovanie o osnove zákona o štátnej štatistickej službe.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Dr. Orlický a Mondok.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu ?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Zpravodajca Mondok: Nie sú.

Podpredseda Dr. Opluštil: Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:

4. Zpráva ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o príročí pre pohľadávky proti bývalému česko-slovenskému štátu, o prerušení sporov o tieto pohľadávky a o zastupovaní eráru.

Zpravodajcom za výbor ústavno-právny je pán poslanec Dr. František Orlický a za výbor národohospodársky pán poslanec Ján Petrovič.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavno-právny pánu poslancovi Dr. Orlickému.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Zákonom z 13. februára 1940 číslo 34 Sl. z určené bolo príročie do 31. decembra 1940 na pohľadávky proti československému alebo česko-slovenskému štátu, ktoré vznikly zo smlúv uzavretých pred 14. marcom 1939 alebo zo skutočností nastalých pred 14. marcom tohože roku. Príročie blíži sa ku koncu, ale predpoklady, ktoré boly smerodajné pre stanovenie tohto príročia pri vydaní zákona číslo 34/1940 Sl. z. jestvujú aj dnes a pravdepodobne budú jestvovať i v roku 1941. Preto je účelné, aby toto príročie bolo predĺžené najmenej do 31. decembra 1941, ako to zamýšľa urobiť vládny návrh zákona.

Bývalá Česko-Slovenská republika práve v roku 1938 preberala mimoriadnymi objednávkami veľké záväzky. Dodávatelia svoje povinnosti plnily ale štát nie. Z týchto neplnených záväzkov vzniklo mnoho sporov, ktorým treba vyhnúť do tej doby, kým nebude prevedené rozdelenie majetku bývalej Česko-Slovenskej republiky a riešenie ostatných majetko-právnych a finančných otázok.

Je síce spravodlivé, aby jednotliví dodávatelia, poťažne veritelia štátu, ktorí svoje záväzky splnili, obdržali aj protihodnotu ich plnenia, ale treba mať pritom na zreteli aj dôležité záujmy Slovenskej republiky, ktorá až do konečného likvidovania majetko-právnych otázok, vzniklých následkom zániku Česko-slovenskej republiky a následkom odstúpenia niektorých jej území, nemôže bez ďalšieho plniť záväzky bývalej Česko-Slovenskej republiky.

Ústavno-právny výbor, ktorý rokoval o vládnom návrhu zákona na zasadnutí 16. decembra 1940, navrhuje, aby slávny Snem osnovu schválil. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá): Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Petrovičovi.

Zpravodajca Petrovič: Slávny Snem!

Národohospodársky výbor prerokoval

predložený vládny návrh na zasadnutí dňa 16. decembra 1940. (Predsedania sa ujal predseda Dr. Sokol. ) Uznal za potrebné aj z národohospodárskych dôvodov príročie pre požiadavky proti bývalému česko-slovenskému štátu predĺžiť o ďalší rok.

Slovenské národohospodárstvo, aby sa vedelo rozvíjať, potrebuje v dnešnom čase pochopenie, podporu a všemocnú pomoc. V záujme zdarného rozvoja národohospodárstva nášho mladého štátu je žiadúce, aby štátna pokladnica neodčerpávala vo zväčšenej miere peniaze súkromného podnikania, nie svojimi príspevkami podnikanie napomáhala.

Zrušením príročia docielil by sa pravý opak. Zaťažená by bola administratíva, doteraz na likvidáciu dostatočne nepripravená, súdy zahrnuté by boly žalobami, štátna pokladnica súdne skončené prípady by musela honorovať, to jest musela by si zaopatrovať nové zdroje príjmov.

K tomuto prichádzajú nevyriešené majetkoprávne a finančné otázky v pomere slovensko-maďarskom, ktoré by do hladkej likvidácie prinášaly rozhodne zmätok.

Národohospodársky výbor zaujal kladné stanovisko k osnove aj z toho dôvodu, že príkrosť a rušivý účinok príročia na národohospodárske a verejné záujmy je zmiernený § 3 zákona číslo 34 z roku 1940 o výnimkách z príročia.

Týmto ustanovením umožňuje sa postupná likvidácia nových pohľadávok slovenských veriteľov proti bývalému československému eráru. Na základe neho bol minister financií splnomocnený vládnym nariadením číslo 61 z roku 1940 poskytovať preddavky na požiadavky proti bývalej Česko-slovenskej republike a vyplácať úroky z dlhopisov bývalej Česko-Slovenskej republiky.

Vládnym nariadením číslo 125 z roku 1940 boly zasa vyňaté z príročia pohľadávky z pôžičiek na stavbu kasární podľa vládneho nariadenia číslo 164 z roku 1922 Sb. z. a n.

Národohospodársky výbor navrhuje, aby Snem vládny návrh uzákonil. (Potlesk. ) Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 2 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 2 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 4. Druhé hlasovanie o osnove zákona, ktorým sa mení zákon o príročí pre pohľadávky proti bývalému česko-slovenskému štátu, o prerušení sporov o tieto pohľadávky a o zastupovaní eráru.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Dr. Orlický a Petrovič.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický:

Nie sú.

Zpravodajca Petrovič:

Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (cengá): Týmto je vybavený 4. bod programu. Nasleduje 5. bod, ktorým je:

5. Zpráva ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia právne predpisy o všeobecnej dani nápojovej.

Zpravodajcom za výbor ústavno-právny je pán poslanec Dr. Matej Huťka a za výbor národohospodársky pán poslanec Teodor Turček.

Dávam slovo pánu zpravodajcovi Dr. Huťkovi.

Zpravodajca Dr. Huťka:

Slávny Snem!

Všeobecná daň nápojová bola zavedená u nás zákonom číslo 533 z roku 1919, ktorý bol neskoršie novelizovaný zákonom číslo 677 z roku 1920. Oba tieto zákony pojednávaly nielen o tejto dani, ale aj o dani z limonád, minerálnych a sódových vôd.

Zákon číslo 249 z roku 1937 novelizoval oba tieto spomenuté zákony. Výbor pri rokovaní o osnove mal pred očami v prvom rade záujmy domácich dorábateľov vína, muštu a štiav a kládol váhu na to, aby sa sadzba dane prispôsobila hospodárskej únosnosti slovenských vinohradníkov. Ich záujmy sú chránené aj tým, že na cudzozemské vína, majúce väčší obsah alkoholu než 14 %, určila sa vyššia sadzba. Dovozca takéhoto vína musí zaplatiť rozdiel, javiaci sa medzi dotyčnými sadzbami hneď pri colnom odbavení.

Splnila sa tiež dávna túžba a požiadavka slovenských vinohradníkov prijatím ustanovenia, že dorábateľ neplatí daň od vína, muštu a štiav do úhrnného množstva 200 litrov z vlastnej úrody a 50 litrov z cudzej úrody, ak je to pre jeho vlastnú potrebu.

Po stránke meritórnej ústavno-právny výbor podotýka toto:

K článku prvému. Výbor prijal za základ pôvodné ustanovenia článku I. zákona číslo 249 z roku 1937 ako praktickejšie a pre štátnu pokladnicu výnosnejšie, pokiaľ ide o cudzozemské vína. Pritom sadzby pomerne zvýšil. K článku pripojil vo forme odseku 2 ustanovenie: "Rozdiel medzi sadzbou dané nápojovej z vín do 14 objemových percient alkoholu a z vín nad 14 objemových percient alkoholu pri dovoze z cudziny platí dovozca pri colnom odbavení." Toto ustanovenie ústavno-právny výbor preto pojal, aby dovozcovia cudzozemských vín miešaním týchto s menejcenný-

mi vínami nemohli poškodzovať štátnu pokladnicu. Len rozdiel majú platiť pri colnom odbavení preto, aby nenastaly technické prekážky pri zdaňovaní veľkoobchodníkov touto daňou. Lebo ako je známo, víno u veľkoobchodníka je až vtedy podrobené tejto dani, keď ho odpredáva do maloobchodu. Poznamenáva sa, že celkové zdanenie cudzozemských vín už pri colnom odbavení by mohlo zapríčiniť technické komplikácie.

K článku III. sa podotýka: Sadzba obecnej prirážky v tomto článku uvedená upravila sa pevnou čiastkou a to podľa rozdielu sadzby dane uvedenej v článku I.

K článku IV.: Odsek 1 a 2 bol prepracovaný po stránke štylárnej a legislatívnotechnickej. Odsek 3 sa prepracoval v tom smysle, že dorábateľ podľa ods. 1 od dane oslobodený má nárok na oslobodenie od dane podľa ods. 2 iba po výšku množstva zbývajúceho do 200 litrov, respektíve do 50 litrov. Odsek 4 bol tiež prepracovaný a to tak, že na oslobodenie od dane nemá vplyvu skutočnosť, že je víno viacerých dorábateľov uložené v spoločnej miestnosti. Stalo sa tak preto, aby menší dorábatelia vína neboli vystavení šikanérii finančných orgánov.

K článku V.: Ústavno-právny výbor podotýka toto: Tento článok sa vsunul ako nový. Výbor považuje v záujme prehľadnosti právnych predpisov za potrebné, aby sa pri novelizácii starých právnych predpisov pamätalo na kodifikáciu v úplnom a slovenskom ich znení tak, ako to vyžaduje aj naša Ústava.

Posledný článok dostal následkom toho číslo VI.

K článku V. navrhuje výbor rezolúciu, ktorá nasleduje za výborovými zprávami.

Ústavno-právny výbor na tomto základe teda navrhuje, aby Snem osnovu v upravenej forme spolu s rezolúciou schválil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Turčekovi.

Zpravodajca Turček:

Slávny Snem!

Národohospodársky výbor prerokoval osnovu zákona na spoločnej porade s výborom ústavno-právnym.

Najmä v článku I. sa zmenil text osnovy v záujme domácej výroby vína, aby zahraničné umelé vína nekonkurovaly našim prírodným vínam. Cieľom odstránenia konkurencie bolo potrebné rozlišovať víno s hľadiska zdanenia podľa objemového percenta alkoholu. Aby toto rozlišovanie bolo účinnejšie, obecné prirážky sa určily rozdielnou sadzbou. Uvedená zmena dodatočne háji výrobcov nášho vína, ktoré s národohospodárskeho hľadiska má veľký význam.

Vzhľadom na dôležitý finančný význam vládneho návrhu odporúča ho výbor Snemu prijať. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude a nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má VI. článkov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej VI. článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní, prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež ha tomto zasadnutí.

Ad 5. Drahé hlasovanie o osnove zákona, ktorým sa menia právne predpisy o všeobecnej dani nápojovej.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Dr. Huťka a Turček.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Huťka: Nie sú.

Zpravodajca Turček: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje.

Týmto je vybavený 5. bod programu. Nasleduje 6. bod, ktorým je:

6. Zpráva ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa predlžuje platnosť niektorých právnych predpisov o ochrane slovenskej meny a obehu zákonných platidiel.

Zpravodajcom za výbor ústavno-právny je pán poslanec Dr. František Orlický a za výbor národohospodársky pán poslanec Štefan Beňák.

Slovo má pán zpravodajca poslanec Dr. Orlický.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Zákon číslo 7 z roku 1924 o ochrane česko-slovenskej meny a obehu zákonných platidiel bol zmenený a doplnený postupne rozličnými predpismi, a to zákonom č. 121/ 1932, ktorého účinnosť bola obmedzená do konca júna 1934 a potom predĺžení zákonom č. 113/1934 a č. 183/1936 do 31. decembra 1940, a to podľa článku I. tohto zákona.

Tieto zákony obsahujú dôležité zmeny a doplnky zákona o ochrane meny a obehu zákonných platidiel, je preto potrebné, aby platily aj naďalej, a to tým viac, že potreba ochrany slovenskej meny a úpravy devízového hospodárenia je i teraz vyžadovaná dôležitými štátnymi a národohospodárskymi záujmami. Podľa dôvodovej zprávy k prejednávanému návrhu zákona zamýšľa síce Ministerstvo financií vypracovať návrh na úpravu celej matérie ohľadne ochrany slovenskej meny a devízového hospodárenia, ale pre složitosť tejto práce nie je možné to urobiť v krátkom čase, preto je potrebné predĺžiť platnosť dosavádnych právnych predpisov.

Ústavno-právny výbor rokoval o vládnom návrhu zákona na zasadnutí 16. decembra 1940 a uznal z dôvodu ochrany slovenskej meny a obehu zákonných platidiel za potrebné predĺženie platnosti doterajších právnych predpisov, následkom čoho navrhuje, aby slávny Snem osnovu schválil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Udeľujem slovo spravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Beňákovi.

Zpravodajca Beňák:

Slávny Snem!

Národohospodársky výbor prerokoval tento vládny návrh zákona na spoločnej porade s výborom ústavno-právnym.

Hoci ide len o predĺženie platnosti doterajších zákonných predpisov na ochranu meny a obehu zákonných platidiel, národohospodársky výbor zdôrazňuje, že aj táto skutočnosť má pre slovenské národné hospodárstvo mimoriadny význam. Bezpečnosť slovenskej meny a slovenských platidiel pred všetkými škodcami je jedným z predpokladov zdravých pomerov na poli slovenského finančníctva. Výbor berie s uspokojením na vedomie uistenie vlády v dôvodovej správe k tomuto zákonu, že sa pripravuje úprava celej matérie, týkajúcej sa ochrany slovenskej meny a slovenského devízového hospodárenia, čo sa dosiaľ pre nedostatok času urobiť nemohlo.

Preto výbor plne súhlasí, aby sa do tejto očakávanej kodifikácie predĺžila platnosť doterajších predpisov, ako sa to deje práve navrhovaným zákonom.

Národohospodársky výbor odporúča Snemu návrh tento prijať a schváliť (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Žiadam prečítať doplňovací návrh.

I. tajomník snemu Dr. Foltin (číta):

"Návrh poslanca Dr. Mateja Huťku a spoločníkov.

Podpísaní navrhujú:

V článku I. za slovami "zmeneného a doplneného" vsunúť slová "článkami II. až V. zákona č. 113/1934 Sb. z. a n. a".

Podpísaní sú poslanci Dr. Huťka, Holý, Boleček, Dr. Ferenčík, Martvoň.

Predseda Dr. Sokol:

Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci Dr. Orlický a Beňák. Žiadam ich, aby sa vyslovili hlavne o tom, či s navrhovaným doplnkom súhlasia.

Zpravodajca Dr. Orlický:

S navrhovaným doplnkom súhlasím.

Zpravodajca Beňák:

S navrhovaným doplnkom súhlasím.

Predseda Dr. Sokol:

Zisťujem, že páni zpravodajcovia s navrhovaným doplnkom súhlasia.

Budeme hlasovať.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má II. články, nadpis a úvodnú formulu.

Keďže bol podaný doplňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o doplňovacom návrhu poslanca Dr. Mateja Huťku a spoločníkov a potom, ak by sa doplňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa zpráv výborových. Ak sa však doplňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky? (Námietky neboly. ) Námietky nie sú.

Kto súhlasí s doplňovacím návrhom poslanca Dr. Mateja Huťku a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem doplňovací návrh prijal.

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona s jej nadpisom a úvodnou formuľou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových s doplnkom v článku I.

Predsedníctvo Snemu sa uznieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 6. Druhé hlasovanie o osnove zákona, ktorým sa predlžuje platnosť niektorých právnych predpisov o ochrane slovenskej meny a obehu zákonných platidiel.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Dr. Orlický a Beňák.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú. Zpravodajca Beňák: Nie sú. Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku. (Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní. Týmto je vybavený 6. bod programu. Nasleduje 7. bod, ktorým je:

7. Zpráva ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o dani z limonád, minerálnych a sódových vôd.

Zpravodajcom za výbor ústavno-právny je pán poslanec Dr. Matej Huťka a za výbor národohospodársky pán poslanec Ján Petrovič.

Slovo má zpravodajca pán poslanec Dr. Huťka.

Zpravodajca Dr. Huťka:

Slávny Snem!

Návrh nového zákona zásadne preberá ustanovenia zákona č. 248/1937. Pritom sa dbalo, aby sa doterajšie predpisy prispôsobily potrebám slovenskej finančnej správy a vzaly do ohľadu aj záujmy daňovníkov. Po stránke obsahovej nový zákon proti doterajšiemu stavu žiadne podstatnejšie novoty nezavádza a neznamená ani väčšie zaťaženie daňovníkov.

K jednotlivým paragrafom ústavnoprávny výbor podotýka toto:

V  § 9, ods. 4 pôvodnej vládnej osnovy bol vynechaný ako nepraktický, ostatné odseky boly prečíslované.

V  § 13 ohľadne ods. 6 sa podotýka, že tento odsek bol vynechaný a to preto, aby nebola narušená všeobecná zásada, že odvolacia inštancia nemôže vyrubiť vyššiu daň, ako prvá stolica. Nemožno predsa ponechať také ustanovenie v zákone, ktoré má slúžiť na odstrašenie poplatníka, aby nepodával odvolanie, keď sú pre to dôvody. Finančná správa má možnosť previesť revíziu v každom podniku aj po právoplatnom vyrubení dane a keď zistí, že poplatník ukrátil štát o túto daň,

zaviesť proti nemu trestné dôchodkové pokračovanie.

Týmto všeobecným ustanovením je záujem fiškálny dostatočne chránený.

K § 17 ústavno-právny výbor podotýka toto:

Výbor ustanovenie tohto paragrafu pôvodnej vládnej osnovy vynechal, lebo zrušovaciu klauzulu obsahoval už aj paragraf 17 zákona č. 248/1937 Sb. z. a n. Následkom toho sa ostatný paragraf prečísloval.

Na základe týchto dôvodov ústavnoprávny výbor odporúča osnovu v upravenom znení spolu s rezolúciou Snemu na prijatie. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Slovo má zpravodajca za výbor národohospodársky pán poslanec Petrovič.

Zpravodajca Petrovič.

Slávny Snem!

Národohospodársky výbor prejednal vládny návrh zákona o dani z limonád, minerálnych a sódových vôd na zasadnutí dňa 16. decembra 1940.

Vládny návrh shoduje sa v podstate

s ustanovením zákona č. 248/1937 Sb. z.

a n. Vynechávajú sa iba tie ustanovenia,

ktoré výslovne platily pre územie Čiech,

Moravy a Sliezska.

Zákon tento za tri roky jeho platnosti sa plne vžil. Námietky dorábateľov a konzumentov proti jeho ustanoveniam dokázaly sa neopodstatnené, preto národohospodársky výbor zaujal k jeho predĺženiu kladné stanovisko.

Uzákonením vládneho návrhu nebude zatažená ani výroba ani konzum novými poplatkami. Štátna pokladnica nepríde o bezpečný zdroj svojich príjmov. Národohospodársky výbor preto navrhuje Snemu, aby vládny návrh uzákonil v tom znení, na akom sa usniesol výbor ústavnoprávny a národohospodársky. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.                            

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 17 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 17 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )                 

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 7. Druhé hlasovacie o osnove zákona o dani z limonád, minerálnych a sódevých vôd.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Dr. Huťka a Petrovič.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny

textu?

Zpravodajca Dr. Huťka: Nie sú.

Zpravodajca Petrovič: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje. Týmto je vybavený 7. bod programu. Nasleduje 8. bod, ktorým je:

8. Zpráva ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave štátneho monopolu umelých sladidiel.

Zpravodajcom za výbor ústavno-právny je pán poslanec Dr. František Orlický

a za výbor národohospodársky pán poslanec Štefan Beňák.

Slovo má pán zpravodajca poslanec Dr. Orlický.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Dňom 1. júla 1912 bol zavedený štátny monopol umelých sladidiel na území Slovenskej republiky a to na základe zák. článku XXII/1912.

V  bývalej Československej republike znovu bol upravený štátny monopol umelých sladidiel a to na základe zákona č. 270/1937 s platnosťou od 1. januára 1938, ktorý bol termínovaný do 31. decembra 1940.

Podmienky pre ďalšie jestvovanie štátneho monopolu umelých sladidiel trvajú aj ďalej a budú trvať aj po 31. decembri tohto roku. Preto je potrebné, aby boly vydané právne predpisy, ktoré upravia tento monopol aj po 1. januári 1941. Za tým účelom predkladá vláda Snemu návrh zákona o úprave štátneho monopolu umelých sladidiel.

Ústavno-právny výbor rokoval o vládnom návrhu zákona na zasadnutí 16. decembra 1940, kde sa postavil na stanovisko vládneho návrhu, že štátny monopol umelých sladidiel má byť aj po 31. decembri 1940 zachovaný, lebo to vyžadujú fiškálne a dôležité národohospodárske záujmy.

Vládny návrh zákona, ktorým sa má znovu upraviť štátny monopol umelých sladidiel, preberá v podstate ustanovenia zákona č. 270/1937 so zmenami, ktoré vyplývajú zo štátoprávnych zmien po utvorení Slovenskej republiky, lebo ustanovenia tohto zákona sa osvedčily.

Vládny návrh obsahuje nasledujúce odchýľky proti zneniu zákona predošlého:

V   § 1 ustanovenie, že v pochybných prípadoch, či ide o umelé sladidlá podľa odseku 1, rozhodne Ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom vnútra a nie ako doteraz s Ministersvom verejného zdravotníctva a telesnej výchovy, lebo pôsobnosť tohto ministerstva prešla na Ministerstvo vnútra.

Podľa § 5, ods. 8 podomový obchod s predmetmi monopolu umelých sladidiel, ako aj ich predaj v miestnostiach verejnosti prístupných, tresce sa okrem trestov v odseku 4, 5 a 7 aj trestom zatvorenia od-

15 do 60 dní; z tohto paragrafu vynechaný bol odsek 10 a 12 zákona č. 270/1937, lebo tieto ustanovenia platily len na území bývalých historických zemí.

Paragraf 8 zákona č. 270/1937 Sb. z. a n, bol celkom vynechaný, lebo obsahoval prechodné ustanovenia, ktoré boly potrebné v dobe vydania tohto zákona, ale sú zbytočné teraz, lebo úprava štátneho monopolu umelých sladidiel prevedie sa pripravovaným zákonom úplne tak, ako dosiaľ.

Ústavno-právny výbor previedol na osnove zmeny iba štylárneho rázu, lebo táto vhodným spôsobom zamýšľa upraviť matériu zákona, následkom čoho navrhuje, aby slávny Snem osnovu schválil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Beňákovi.

Zpravodajca Beňák:

Slávny Snem!

S národohospodárskeho hľadiska národohospodársky výbor vládny návrh plne osvojuje.

Návrh tohto zákona opiera sa síce o doterajšie predpisy zákona č. 270/1937 pokiaľ sa vžily, ale vzaté sú v ňom do ohľadu záujmy slovenského hospodárstva, ako ony vyplývajú zo štátoprávnych zmien.

Táto zákonodarná úprava predpisov štátneho monopolu umelých sladidiel deje sa v čase, keď je výroba umelých sladidiel na Slovensku ešte nie zavedená, ale v čase, keď sa o túto výrobu už hlásia uchádzači. Túto starostlivosť vlády ešte pred zavedením výroby treba len vítať.

Z týchto dôvodov uznáva národohospodársky výbor návrh zákona za časový, praktický a potrebný a preto ho Snemu v znení, ako nasleduje, na prijatie odporúča. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Žiadam prečítať pozmeňovací návrh.

I. tajomník Snemu Dr. Foltin (číta):

Návrh poslanca Dr. Mateja Huťku a spoločníkov.

"Podpísaní navrhujú:

V  § 5, ods. 7 slovo "zatvorenia" na oboch miestach nahradiť slovami,, väzenia (zatvorenia)".

V  § 5, ods. 8 slová "ods. 4, 5 a 7" nahradiť slovami ,,tomto paragrafe".

Podpísaní sú Dr. Huťka, Hollý, Boleček, Dr. Ferenčík a Martvoň.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Záverečné slovo majú spravodajcovia páni poslanci Dr. Orlický a Beňák.

Žiadam ich, aby sa vyslovili hlavne o tom, či s navrhovanými zmenami súhlasia.

Zpravodajca Dr. Orlický: Áno.

Zpravodajca Beňák: Súhlasím.

Predseda Dr. Sokol:

Zisťujem, že páni zpravodajcovia s navrhovanými zmenami súhlasia.

Budeme hlasovať

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 9 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Keďže bol podaný pozmeňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o pozmeňovacom návrhu poslanca Dr. Mateja Huťku a spoločníkov a potom, ak by sa pozmeňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa zpráv výborových. Ak sa však pozmeňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s pozmeňovacím návrhom poslanca Dr. Mateja Huťku a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )                             

Zisťujem, že Snem pozmeňovací návrh prijal.

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona, s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových so zmenou v odsekoch 7 a 8, § 5.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 8. Druhé hlasovanie o osnove zákona o úprave štátneho monopolu umelých sladidiel.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Dr. Orlický a Beňák.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Zpravodajca Beňák: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 8. bod programu. Nasleduje 9. bod, ktorým je:

9. Zprávy úsporného a kontrolného výboru o potrebe povolenia dodatočného úveru podľa čl. XIII. finančného zákona Slovenskej republiky č. 343/1939 Sl. z. (Tlač. 290 a 292. )

Zpravodajcom je pán poslanec Ján Liška.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Liška:

Slávny Snem!

Úsporný a kontrolný výbor rokoval o dodatočných rozpočtových nárokoch Predsedníctva vlády na zasadnutí dňa 10. decembra 1940 a o dodatočných rozpočtových nárokoch Ministerstva školstva a národnej osvety na zasadnutí dňa 20, decembra 1940.

Zistil, že potreba úveru na výdavky ustálené úsporným a kontrolným výborom je nutná, že výdavky nemožno uhradiť presunom podľa článku XII finančného zákona číslo 343 z roku 1939 Sl. z. a preto je potrebný súhlas Snemu Slovenskej republiky.

Úsporný a kontrolný výbor odporúča, aby Snem prijal pripojené návrhy usnesení. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Pán poslanec Líška ako zpravodajca úsporného a kontrolného výboru navrhuje aby Snem prijal usnesenia, ktoré nasledujú za výborovou zprávou tlače 290 a 292.

Kto súhlasí s usneseniami, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem navrhované usnesenia prijal.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Desiaty bod snímam s denného programmu.

Týmto je program tohto zasadnutia úplne vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu zvolá sa písomne.

Želám pánom poslancov veselé Vianoce a spokojný a požehnaný Nový rok. (Potlesk. )

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 19. hod. 14. min. )

Príloha k tesnopiseckej zpráve

p 54. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave 20. decembra 1940.

Reč poslanca Esterházyho (viď str. 32. tesnopiseckej zprávy).

Tisztelt Képviselöház!

A szlovák állam második évi költségvetése tárgyalásánál a magam részéröl nem szeretnék a számszerű kérdésekhez hozzászólni, mert nekem az a nézetem, hogy akkor, amikor itt Szlovákiában a magyarság olyan kicsiny szánban van képviselve, mint amilyenben van, akkor végeredményben nem is volna illendö, ha én számszérüen kritizálnék és kifogásolnék egyes tételeket. Mert híszen nagyon természetes dolog az, hogy az államháztartás költségvetését a szlovák ncmzet a maga legjobb tudása és szüksége szerint állítja össze.

Ezzel kapcsolatban ellenben ha itt-ott látok valamit, ami esetleg bennünket általában az életben, mondjuk, nehezen érintene vagy amit kifogásolnánk, azokat itten a költségvetési tárgyalás keretén belül élöhozom. Elöhozom öket és méltóztassanak egészen öszintén venni a szavaimat, úgy, amilyen öszintén mondom, nem azért, mert kritizálni szereínék, hanem azért, mert egyes dolgokon javítani szeretnék a magunk sorsán. De kérem azt is méltóztassanak tudomásul venni, hogy amit én itten, a szlovák parlamentben a szlovákiai magyarság részére kivánok, azt természetesen minden körülmények között mindenkor épp úgy találom és erre nézve azt a meggyözödést vallom, hogy ugyanaz jár a magyarországi szlovákoknak is. Ezt az én kijelentésemet és azt, amit én itten kivánok kérem, bármikor fel is használhatják a magyarországi szlovákok érdekében.

Ezért talán szabadjon rögtön kapcsolódnom, és talán még mielött kapcsolódnék abba, ami talán bennünket leginkább érint máma - ezek a kultúrkérdések. Igaz örömmel veszem azt, amit itten Čulen képviselötársam azelött mondott. Mert én öszintén szólva, egy kicsit féltem, amikor hallottam, hogy ö elöttem fog beszélni, mert emlékszem olyan idöre és olyan beszédre is, amikor nem mondott éppen kellemes dolgokat a magyarságra (veselosť), ézért egy kicsikét borsódzott a hátam, hogy

hátha máma megint csak valami ilyesfajta fog jönni. Annál inkább örömömre szolgált, és tényleg azt hiszem, hogy nemcsak a szlovákok szivéböl, hanem a mi magyar szivünkböl is beszélt akkor, amikor ezeket ilyen szépen, konstruktíven adta elö. Mert hiszen, kérem, akkor, amikor valaki egy országot, egy államot, egy önálló államot épít, akkor tényleg teljesen igaza van Čulen képviselö társamnak, nem lehet eléggé vigyázni arra, hogy azokat, akik az épület alapját lerakták és azokat, akik mindig ott voltak, minden nagyobb munkánál, hogy azokat mestan a frisebb gárda ki ne löjje idö elött, mert az a frissebb gárda még mindig csak tanulhat az idösebbektöl hazaszeretet és tudás dolgában.

Midön a képviselö úr a kultúráról beszélt, nagyon helyesen mondta, hogy az itteni szlovák társadalomnak igenis kötelessége törödni azzal, hogy a magyarországi szlovákság olyan könyveket kapjon, amelyekböl a szlovák nemzet multját megismerheti. Tökéletesen egyetértek vele ebben és szabadjon nekem is talán egynéhány kultúrkérdésre rámutatnom, ami bennünket erösen érdekel.

Az elsö kérdés, amit itt fölvetek, és egészen rövidre fogok, az a szlovákia magyar iskolákban használt tankönyvek kérdése. Általában még a régi, szóval még a csehszlovák idöböl származó tankönyvek vannak használatban. Nagyon természetes, hogy a mai rezsim ezeket a régi csehszlovák könyveket nem türheti és vannak bizonyos részek, amelyeket átragasztatnak, meg - nem tudom - befestenek, hogy abból a diák valahogyan ne tudjon olvasni. Ez mind nagyon rendben van. De aztán, kérem, mindenütt vannak túlbuzgó emberek és ezek a túlbuzgó emberek, - egyes tanfelügyelök vagy egyes iskolaigazgatók - az átragasztással és az átfestéssel sem elégszenek meg. Mi az eredmény? Hogy egyes helyeken tényleg olyan könyvhiány van, hogy a tanuló alig tud könyvekhez julni. És ezért fölvetem, kérem, ezt a kér-_ dést, Tudom nagyon jól azt, hogy ma pénz-

ügyi szempontból sok és talán fontosabb kérdés van, mint mondjuk új iskolakönyveknek a kiadása, de azért azt hiszem, hogy majd erre is sor fog kerülni. Hiszen mindenesetre én felfogom uszítani, - hogy így fejezzem ki magam, az iskolaügyi minisztert az ö pénzügyminiszter kollégája ellen, hogy próbáljon minél többet kicsikarni belöle ezen a téren, hogy új tankönyveket, már a mai önálló szlovák kor szellemének megfelelöeket, de magyar nyelvü tankönyveket kaphassunk. Mert, kérem, erre a diákoknak föltétlen szükségük van.

Azonkívül igen tisztelt Képviselöház, ha már az iskolai kérdéseknél vagyunk, szabadjon fölemlítenem, hogy én a magam részéröl jónak és szükségesnek tartanám, hogy a magyarság polgári és középiskolái ne volnának mind itten Pozsonyban összpontosítva. Egyrészt és legföképpen azért, mert ez rettenetes nagy anyagí áldozatokat követel a magyar szülöktöl. Nem is tartom helyesnek, hogy minden iskolás gyerek egy helyen legyen, és ezért azt kértem az iskolaügyi miniszter úrtól, aki elvileg nem zárkózott el ez elöl, hogy tegye lehetövé, hogy egy polgári iskola nyíljon meg a nyit-

rai magyar falvak egyikében, ahol egy földmüvespiskolát is létesitenénk. Ottan csinálnánk egy internátust, és akkor a szórvány-

magyarokat oda vinnök, viszont pedig a pozsonyi középískolába és a polgári iskolába csak a Pozsony és közvetlen pozsonyi környékröl való magyar gyerekek járnának. Ezzel nagyon sokat tudnánk megtakarítani a szúlök zsebére, különösen máma, amikor altalános drágasági hullám tényleg van. Ezzel a megoldással azonnal nagyon könynytenénk a szülök helyzetén.

És ezzel kapcsolatban van egy kérésém, amit szintén föl kell hoznom, és ez a már itt meglévö iskolák egyes osztályai szaporitásának kérdése. Mélyen tisztelt Képviselöház! Én nem kivánok, és higyjék el, hogy nem szerelnék olyat kérni, ami mondjuk ook, vagy ami, tulméretezett volna, de akker, amikor egy gymnáziumba beiratkozik 100. illetve jelentkezik az elsö osiztályba 100-200 gyerek, abból természetesen le kell osökkenteni. A vége az, kérem, hogy vannak osztályok, ahol 70, söt 74 gyerek tanul. Méltóztassanak elhinni, hogy pedagógiai szempontból teljesen lehetetlen dolog, lehetetlenség, hogy jól tanuljanak. De a taneröt sem lehet túl terhelni azzal, mert

70, vagy 55-60, 65 és 70 gyerek között fegyelmet tartani úgy, hogy azok fegyelmezettek legyenek és tanuljanak is, nem lehet. Tehát ez, kérem szépen, egyrészt a tanitás rovására megy, másrészt pedig a taneröket is nagyon igénybe veszi.

Ezért gondoltam, és kérem, hogy az iskolaügyi miniszter, akinek a költségvetéséhez - hangsúlyozom - számszerüleg nem akarok hozzászólni - legyen e tekintetben kícsit bökezübb és indokolt esetekben - úgy mint azt már az elmúlt évben is, tényleg számszerüleg indokolva igazoltam, hogy itt osztályszaporitásra, és pedig egy parallel osztály szervezésére van szükség - ne zárkózzék el ezelöl. Mert méltóztassék elhinni, hogy egy parallel osztálynak a felállitása nem olyan költség, amit nem lehetne áthidalni, különösen akkor, amikor én a magam részéröl tényleg felajánlottam - jóllehet ez szokatlan dolog, és alig lesz elfogadható - hogy hajlandó vagyok ennek az osztálynak fentartási kóltségét máshol bármilyen formában megtériteni, osakhogy meglegyen. Ezt tényleg azért mondom, hogy a gyerekek minél jobban tanulhassanak és minél jobb eredményi lehessen elérni a tanitás terén. Ez vonatkozik, kérem, épp úgy a polgári iskolákra mint a gymnáziumra.

És most szabadjon még ezzel kaposolatban rámutatni az itteni kereskedelimi iskolákra. Hiszen, kérem szépen, nekünk nem célunk az, hogy minden gyerek gymnáziumba járjon és aztán a föiskolára, hol kap egy gyönyörüszép diplomát és nem tud elhelyezkedni. Máma abban a szerencsés helzetben vagyunk, hogy tényleg sok és tág tere nyílik az elhelyezkedésnek. Ezért, amikor a kereskedelmet át kell és át is vehetik a keresztények, akkor nagyon fontos, hogy a kereskedejmi iskolákra nagyobb súlyt helyezzünk. Most már megszüntette itten a szlovák kormány a kereskedelmi akadémiát, mondván, hogy ez túl drága. Belátom, hogy a mai viszonyok között, amikor az iskolaügyi miniszter a saját szlovák programját nem valósíthatja meg, akkor mi sem maradhatunk teljesen sértetlenek, tehát belölünk is le kell valamit nyírni. De akkor viszont legalább tegye lehetövé, hogy a megmaradt kereskedelmi iskolának a parallel osztálya megnyílhasson. Mert hiszen a végeredmény az, hogy ézidén 50 gyerek kimaradt és nem tud hol elhelyezkedni.

Azonkívül, kérem szépen, egy kicsit takarékos - úgy látom, az iskolaügyi miniszter a tanerők alkalmaztatásában is. Tanerő volna elég, de nem alkalmaznak eleget. Előfordulnak esetek, hogy egyes iskolákon a tanerők túlságosan igénybe vannak véve. Kérem, ezt egyszerűen át kellene nézni, mert hiszen egy vagy két tanerőnek további alkalmaztatása nem jelent olyan rettenetes terhet, mint amilyen kárt jelenthet általában az országra, ha túlfáradt tanerők tanitanak és abból aztán sem az államnak, sem annak a tanulónak haszna nincsen.

Azonkívúl rá szeretnék egyre mutatni Itt van a magyar gymnázium esete Pozsonyban. Akkor, amikor a szlovák állam megalakúlt, minden esetre egy csomó cseh iskola megszűnt. Hogy a jobb iskolai épületeket elfoglalták a szlovákok, azt természetesnek tartom. De most a végén bennünket a magyar gymnáziumban úgy helyeztek el - hogy csak egy példát mondjak: szertárunk egyáltalán nincsen, tehát semmifajta gyakorlati, fyzikai, vagy kémiai, vagy más gyakorlatot elvégeznünk nem lehet, tornaterem nincs, úgyhogy a gyerekek, kérem, már két év óta egyetlenegy tornaórát nem kapnak. Azonkívül egy olyan rettenetesen szűk kis folyosó van, hogy a gyerekek tízperoben nem mehetnek az udvarra, hanem kiszaladnak az utcára. Ezek mind olyan dolgok, amiket fölhoztam és sajnos, erre orvoslást mai napig nem kaptam. Az iskolának a fűtési berendezése teljesen rosaz, úgyhogy tavaly nem akkor, amikor szénszünet lett volna, hanem akkor, amikor más iskolákban normálisan folyt a tanítás, maga az iskebigazgatő hazaküldte a gyerekeket, mert hát négy-öt fok meleg volt a tanteremben, tehát sem a tanár, sem a tanuló nem ülhetett öt órát, nehogy megfagyjon. Ha ezeket a kis dolgokat az ember - mondjuk jóakarattal - megvizsgálja, akkor ezek olyan kicsinységek, amelyeken nagyon kónnyen lehetne segíteni. A kultúrával kapcsolatban ezek volnának nagyjában az iskolai kérdések.

Ami pedig az egyletek kérdését illeti, megjegyzem, hogy annak idején a régi csehszlovák érában megvoltak a községi, illetve a járási közművelődési testületek, és azonkívül megvolt a Szlovenszkói magyar kultúregylet, az úgynevezett Szemke. A Szemkének akkor, amikor a szlovák állam önálló lett, ujabb alapszabályokat készítettünk

annál is inkább, mert a Szemke székhelye Komáromban volt, Komárom visszacsatolódott, minek folytán az alapszabályokat benyujtottuk az illetékes hatóságokhoz jóváhagyás végett és kértük a pozsonyi székhaly megállapítását. Most ezeket az alapszabályokat elutasították. Méltóztassanak egészen tárgyilagosan venni a dolgot. Mi minden rendezést amúgy is előre bejelentünk, - méltóztassanak elhinni, hogy a rendőrség olyan rettenetesen vigyáz arra, hogy mit adunk elő és hogyha egy előadási akarunk tartani akkor azt már négy hétte előbb be kell küldeni, azt előzetesen cenzúrázzák, utána ismét cenzúrázzák, közben még valamit ki is vágnak belőle. Nekünk nem is célunk, kérem, a kultúregylet keretein belül, vagy a kultúregyleten keresztül politizálni, vagy politikai propagandát csinálni. De méltóztassék ezt figyelembe venni, hiszen végeredményben vannak magyar községek, van magyar ifjuság, hát ki foglalkozzék és ki tanítsa ezeket a gyerekeket, és miért ne lehetne egy kultúregylet keretén belül azoknak előadásokat tartani? Ezt nemigen tudom belátni és ezért ennek az egyletnek a működési engedélyét nagyon kérném. Mert hiszen végeredményben nem mindegy, hogy ki törődik azokkal a gyerekekkel. Ezért voltam én, kérem szépen, nagyon oda, akkor, amikor például idén a magyar cserkészeket feloszlatták. Én azt mondtam: kérem, rendben van, ha a politikai szelek úgy fújdogálnak, hogy máma cserkészeknek lenni nem szabad, akkor találjanak ki valami nevet, amibe ezeket a gyerekeket be lehet vonni. De akkor, amikor a szlovákok masíroznak, nem tudom hat éves kortól hányig, - ahogy jól esik - a HG-ben, amikor a németek masíroznak, kérem, az FS-ben, meg máshol, mi gyerekeink akár itt az utcán a városban egyszerűen bitangjára vannak engedve. Ha rem tudom őket összehozni, akkor a vége az lesz, hogy korcsmázni járnak, vagy nem tudom - elmennek egy moziba. Tehát tisztán a jövő generációnak megmentése az, amit szeretnék és ebből, kérem, végeredményben az országnak, a szlovák államnak mint olyannak is haszna van, ha itten rendes, becsületes és tisztességes állampolgárokat nevelünk neki. Ez lett volna nagyjából az, amit a kultúrkérdésekhez mondottam volna.

Rátérnék azonkívül másra, mivel már á kultuszminiszter urat meglehetősen

megszekíroztam. Mostan a távollevő belúgyminiszter úrhoz volna egy pár szavam. Engedjék meg, hogy rögtön kijelentsem előre azt, hogy akkor, amikor bizonyos intézkedések történnek, mondjuk közigazgatási téren, amelyeket én, vagy a népcsoportomhoz tartozó emberek kifogásolnak, rögtön elmegyek Koso doktorhoz, vagy Mach miniszter úrhoz, attól függ, hogy milyen súlyos a panasz. És én tényleg lojálisan megállapítom azt, hogy mindig a legnagyobb jóakaratot találom ezeknél az uraknál. Igaz, hogy nagyon vigyázok arra, hogy olyan panasszal ne jójjek, vagy olyan kéréssel, ami nem reális. De ha reális panaszokkal jövók, kérem, ezeket a reális panaszokat előadva mindig a legnagyobb megértést találom a belügyminiszter úrnál, a miniszterelnök úrnál is. Ök aztán, attól függ, hogy mennyire engedi nekik a tórvény vagy a lehetőségek, - megígérik az intézkedést és én számtalanszor meggyőződtem arról, hogy a miniszter igenis intézkedik, reparálja a sérelmet de intézkedése végeredményben aztán nem lesz végrehajtva.

Mélyen tisztelt Uraim, én nem szeretek olyan kifejezéseket használni, amelyek mondjuk egy egyént vagy egy hivatalt sértenek, de azért ez mégis kicsit olyan szabotázsizű, ami ného történik, különösen itten az Ústredná bezpečnosť részéről, az Ambra doktortól. Mélyen tisztelt Uraim, én türelmes ember vagyok, de azért Önöknek, hogy lássák, hogy milyen dolgok fordúlnak elő, szabadjon előadnom a következőt: Van, kérem szépen, egy ügyvéd, aki bejegyzett magyar ügyvéd, Gölniczbányán, Zsedényinek hívják. Hát tetszik tudni, hogy ezt az embert kiutasították Szlovákia összes járásaiból, azt mondja: "zo všetkých okresov Slovenska, okrem Oravy. " Hát erre én elmegyek a miniszterelnökhöz és azt mondom: mélyen tisztelt miniszterelnök úr, Oravská župa neexistuje, Árvái járás nemlétezik, hát kérem hova menjen ez az ember? Hát, azt mondja, ez tényleg* egy szamárság. Ezt a írást, amely november 26-án kelt, én rögtön másnap elvittem a miniszterelnök úrhoz. A miniszterelnök úr akkor nem adhatta át a belügyminiszternek, mert akkor kint volt, éppen keleten járt. De amikor visszajött, rögtön átadta neki, és a belügyminiszter intézkedett. És mi történt, kérem szépen? Egész tegnapig az Ústredná bezpečnosť nem adta

tovább ezt az írási, hogy ez a szerencsétlen ember visszamehessen. Sőt, kérem a vége az volt, hogy én az Ambra doktorral beszéltem telefonon, és mondtam: Uram, ne hagyjanak egy embert kérem Alsó Kubinban, kinek semmi dolga sincs ott. Hát oda ment, ugye, mert gondolta - hát Istenem, inkább Alsó Kubínban fog ülni, nehogy Ambra doktor megharagudjon reá és esetleg Illavára küldje. (Veselosť. ) Kérem, elment Alső Kubinba. De végeredmény ben ez nem egy foglalkozás Alsó Kubinban ülni. És mi volt a vége? Mikor fölhívtam Dr. Ambrát telefónon, akkor azt mondja: "Aspoň sa môže vylyzovat'!" (Veselosť. ) Nohát uraim, ez komoly szó egy hivatalnok, és egy komoly felelöségteljes hivatal részéről? Egy ember, aki a kenyerét kenok, és aki komoly, ha bűnös, akkor tessék ellene eljárást indítani, akkor én miattam zárják be. De hogy valakit kérem szépen, először ilyen hülyeséggel egy nem létező helyre küldjenek, - mert, kérem,,, okres Orava" nincsen. Hát hiába, akár mit fognak csinálni az Ústredná bezpečnost'on, tanulják meg a földrajzot, vagy legalabb is a néhány megyének és néhány járásnak a nevét. Azonkívül, kérem szépen, az, hogy ők cinikusan válaszolnak, és otthagynak embereket, az nem eljárás. Nem eljárás azért, mert nem intenciója a kormánynak, nem intenciója a miniszterelnöknek, nem intenciója a belügyminiszternek, és akkor a vége az, hogy költi rossz hírnevét teljesen fölöslegesen a szlovák közigazgatásnak. Van - sajnos, - kérem, több ilyen eset amikre kénytelen vagyok rámutatni. Mert hiszen nekünk az a célunk természetesen, - ha van ilyen hivatal, mint az Ústredná bezpečnosť, mi, akik törvénytisztelők vagyunk, - ezeknek az uraknak a nehéz helyzetét belátjuk és mi tényleg igyekszünk az ő kezükre járni, és nekik valamiképpen segíteni. De akkor ők is igyekezzenek valamelyes emberi módon gondolkodni. Ha Zsedényinek lesz pénze és ideje, ó elmegy síelni, de a helyet ne a bezpečnosť jelölje meg neki.

Igentisztelt Uraim! Ezzel szemben még egy kérésem és panaszom volna. Az már inkább szociális jellegű, és pedig: a magyar szakszervezetek alapszabályainak jóvá nem hagyása.

Igen tisztelt Képviselőház! Én erre a kérdésre már számtalanszor rámutattam és a legkülömbözőbb alkalmakkor eljártam.

Azóta, ugye, már néhányszor volt miniszcteroscre, és belügyminisztercsere. Én eljártam és kértem, hogy hagyják jóvá ezeket az alapszabályokat. Ne méltóztassék azt hinni, hogy én talán azért szorgalmazom ezeknek a magyar szakszervezetek alapszabályainak jöváhagyását, mert ezzel - nem tudom diosčséget vagy elönyt akarnék önmagamnak biztosítani, vagy mert egy sikert szeretnék aratni, hanem tisztán azért, mert lehetetlenség, kérem, hogy egy országban, ahol három-négy nemzetiség él és ahol a szlovákoknak és a németeknek megvan a szakszervezetük, a magyar szakszervezetet ne hagyják jóvá akkor, amikor ez határozottan szociálisan hátrányosabb helyzetbe hozza a munkást. En nem akartam ezt kiélezni, és nem akartam ebböl politikai kérdést csinálni azért azt kértem az illetékes tényezöktöl, hogy engedjék meg, hogy a szlovák szakszervezet keretén belül létesüljön egy magyar osztály a magyar munkások oda mehessenek. De uraim, máma, amikor gazdaságilag nagyon rá vannak azok az emberek szorúlva, hát hogy akkor egy és ugyanabban a bányában dolgozó egyik ember kapjon egy 20% segélyt, mert bent van a szakszervezetben és a másik csak azért ne kapja meg a 20% drágasági pótlékot, mert az ó szakiszervezetét nem hagyták jóvá, ez se nem szociális, se nem politikus eljárás. Igaz, hogy most ujabb választ kapok, amikor megyek sürgetni az alapszabályokat. Azt mondja a belügyminiszter úr:,, Kérem, most úgy a szlovák mint a német szakszervezet is meg fog szünni, és "príde niečo stavovského". Hát, kérem, amikor még a miniszter azt mondja nekem, hogy,, niečo", hát akkor az még eltarthat három-négy hónapig, vagy egy félévig, vagy nyolc, vagy lehet hogy kilenc hónapig is, s ezalatt a magyar munkások itten hátrányos helyzetben lesznek. Tehát én a magam részéröl azt kérném, hogy a belügyminiszter úr legyen szíves és tegye ezt valahogyan lehetövé. Ha tényleg most gyonsan bekövetkezne ez a rendi - nem tudem - átalakulása a munkáskérdésnek, akkor benne vagyok. De ha ez nem történne meg, akkor hagyja jóvá, kérem szépen, a szakszervezeteket, mert ez tisztán szociális kérdés és - Uraim - máma tényleg a munkásokkal foglalkozni kell. Foglalkozni kell velük egyrészt azért, mert hiszen emberi parancs ez, de más-

részt azért, mert, sajnos - és nem mindég eredménytelenül, - a bolseviki propagandát ebben az országban még nem felejtették el és vannak egyesek, akik igyekeznek a bolseviki propagandát kihasználni. Tebát mi, akik szívböl semmit sem utálunk jobban, mint a sarlót és a kalapácsot és ezt az egész szovjetrendszert, úgy utáljuk igazán, hogy jobban nem is lehet, - kérjük az Urakat, hogy a szakszervezetnek jóváhagyásával is tegyék lehetövé nekünk, hogy ennek a bolseviki propagandának valamiképen elejét vegyük.

Amilyen örömel üdvözlünk minden olyan intézkedést, amely a munkásoknak a helyzetén javít, épp olyan aggállyal nézük azt, hogy a termelö osztály, szóval a gazda, nem fog tudni annyit keresni, illetve annyit elérni a terményeiért, hogy ezeknek a szcociális kivánalmaknak és azonkívül az állammal szemben levo kötelességeinek eleget tegyen. Azért is, - nehogy azt mondják egyesek, akik talán szeretnének valami olyat magyarázni a szavaimba, ami egyáltalában abban nincs, - én nem akarok mást kérni csak azt, hogy méltóztassanak nagyon vigyázni arra, hogy egyensúlyban legyen ez a két tétel, hogy a termelö kapjon annyit árban az általa termelt árukért, hogy a munkást fizethesse, mert különben baj lesz. (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Opluštil. )

No most, kérem szépen, az idegenforgalommal kapcsolatban szeretnék még egyet mondani. A passzív tételek között, azt mondja a miniszter úr, hogy többek között az állami fürdök is szerepelnek. Hát kérem, ha én nekem van egy rosszulmennö üzletem, akkor nem értem azt, hogy miért akarok még egy rossz üzletet? Tehát én nem értem, hogy ha olyan sokat ráfizetnek ezekre a fürdökre, akkor miért kellett Pöstyén fürdöt kisajátítani? És ha már kisajátították, akkor méltóztassanak fizetni érte teljes értéket, mert nekem nagyon gyanus, hogy itt ennél az egész Pöstyénnél, illetve a pöstényi kisajátításnál nagyon sok szerepet játszik még mindig a Winter úr, aki - azt hiszem - nem ária. Legalább a különbözö malmok eladásánál hallottam bizonyos dolgokat, amelyek nem egészen szépek. Én kérném, hogy ne terheljék fölöslegesen az állam költségvetését azzal, hogy egy csomó passzív fürdöhöz még egy passzívot vegyenek, és különben, kérem szépen, ha már kisajátítják,

akkor fizessék meg. Mert hogyha nem fogják teljes értékben kártalanítani a volt tulajdonost, akkor könnyen előfordulhat, hogy azt megint nemzeti sérelemnek fogják venni, és az idegenforgalom megint csak csökkenni fog.

Végezetül szabadjon egyet mondanom. A költségvetés ha őszinte, akkor az természetesen nagyon jó, de azért egy bizonyos forma szépséghibára szeretnék itten rámutatni. Ugyanis - én nem tehetek róla, - én a miniszter urakat úgy nézem, mint akik az ország és a nemzet bizalmából ülnek egy bizonyos helyen, végzik legjobb tudásuk szerint munkájukat, és amig beválnak, ott vannak, ha aztán egyszer nem fognak megfelelni, akkor fel kell ókét váltani. Ajánlom magamat, voltál miniszter, most pedig volt miniszter vagy. Kérem, a költségvetésben minden miniszteri fizetés mellett ott látom oda biggyesztve

a 90.000 korona fizetése melletti tételt, hogy "na prípad zmeny ministra 30.000 Ks". Hát kérem szépen, az egész kormányt - úgy látom - Önök mint egy hintán nézik, hogy hát elmegy, de akkor is nem értem, mert vagy elmegy a hónap utolsó napján a miniszter, és akkor jár neki még fizetés, vagy elmegy a hó 5-ik napján, és akkor az újnak jár az a havi fizetés. De a 30.000 Ks, nekem sehogy sem jön ki. (Poslanec Hašík: Na bankety. ) Hiszen, kérem, az, bocsánatot kérek, egy miniszternél nem lehet úgy, hogy én adok neki három hónapi felmondást, vagy - nem tudom fájdalomdíjat, mert megbukott. Hát ha megbukott, hát elmegy, kérem szépen, és ha jó, akkor ott marad. De ha megbukott, akkor fájdalomdíj nem jár neki. És, mondom, hogy csak a koltségvetés szépségét rontja, ha ilyen tételek szerepelnek benne. (Potlesk. )