Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie.                                                                               4. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 55. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 28. januára 1941.

Obsah:	Strana
Oznámenia predsedníctva:
Otvorenie zasadnutia
Ospravedlnenie neprítomnosti
Imunitnému výboru pridelené	3
Došlé nariadenia s mocou zákona	3
Rozdaná tlač	4
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí	11
Zakľúčenie zasadnutia	11
Program:
1. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o finančnom zabezpečení vodohospodárskych stavieb štátnych alebo štátom podporovaných a o úhrade štátnych
výdavkov s tým spojených	4
Reč zpravodajcu Beniaka	4
Reč zpravodajcu Husárka	9
Rozprava odpadá	9
Prvé hlasovanie o návrhu	10
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	10
Druhé hlasovanie	10
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	10
2. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu obchodná a plavebná smluva, uzavretá medzi Slovenskou republikou a Svä-
zom sovietskych socialistických republík	10
Reč zpravodajcu Dr. Florka	10
Rozprava odpadá	10

Prvé hlasovanie o návrhu	11
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	11
Druhé hlasovanie o návrhu	11
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	11

Zasadnutie otvorené o 10. hod. 45. min. Prítomní: Predseda: Dr. Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil. Zapisovatelia: Germuška, Drobný. 44 poslancov podľa listiny o prítomnosti. Členovia vlády: Dr. Medrický, Dr. Pružinský, Sivák a Stano. Z Kancelárie Snemu: J. tajomník Snemu Dr. Foltín a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 55. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Ján Esterházy, Štefan Suroviak, Ing. Franz Karmasin a Dr. František Orlický.

Imunitnému výboru prideľujem:

žiadosť Hlavného štátneho zastupiteľstva v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky súhlasil s trestným stíhaním poslanca Karola Sidora pre prečiny urážky a pomluvy podľa §§ 1 a 2 zákona č. 108/1933 Sb. z. a n. o ochrane cti.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle § 44 ods. 3 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:

I. tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

zo dňa 5. decembra 1940 číslo 317 Sl. z. o sociálnych náčelníkoch v súkromných podnikoch,

zo dňa 5. decembra 1940 číslo 318 Sl. z., ktorým sa mení zákon o dani z piva.

zo dňa 11. decembra 1940 číslo 321 Sl. z. o usporiadaní pomerov súkromných poisťovní,

zo dňa 11. decembra 1940 číslo 322 Sl. z. o mimoriadnej výpomoci požívateľom provízie podľa právnych predpisov o poistení baníkov,

zo dňa 17. decembra 1940 číslo 323 Sl. z. o úprave užívania niektorých pastvín,

zo dňa 17. decembra 1940 číslo 335 Sl. z. o splnomocnení Ústrednej sociálnej poisťovne a Penzijného ústavu súkromných úradníkov v Bratislave na poskytnutie vianočnej výpomoce ich dôchodcom,

zo dňa 17. decembra 1940 číslo 336 Sl. z., ktorým sa mení vládne nariadenie o triedení podnikov hostinských a výčapníckych živností s právom ubytovať cudzincov,

zo dňa 21. decembra 1940 číslo 341 Sl. z. o predaji tovaru za jednotné ceny,

zo dňa 21. decembra 1940 číslo 344 Sl. z. o dočasných obmedzeniach pri výkone lekárskej praxe,

zo dňa 21. decembra 1940 číslo 345 Sl. z. o zriaďovaní prevodzovní na výrobu cukru z repy,

zo dňa 21. decembra 1940 číslo 346 Sl. z. o dočasnom obmedzení prevodov niektorých podnikov,

zo dňa 21. decembra 1940 číslo 347 Sl. z. o predĺžení platnosti zákona, ktorým sa menia niektoré ustanovenia o kolku z hracích karát,

zo dňa 21. decembra 1940 číslo 348 Sl. z. o najvyšších prípustných úrokových

sadzbách,

zo dňa 21. decembra 1940 číslo 349 Sl. z. o revízii živnostenských oprávnení,

zo dňa 21. decembra 1940 číslo 350 Sl. z. o nemocenskom poistení verejných zamestnancov,

zo dňa 21. decembra 1940 číslo 351 Sl. z. o zmene ustanovení, týkajúcich sa poisťovne Star,

zo dňa 21. decembra 1940, číslo 352 Sl. z., ktorým sa predlžuje platnosť § 95a, ods. 4 zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení vládneho nariadenia číslo 112/1934 Sb. z. a n. a zákona č. 143/1934 Sb. z. a n.,

zo dňa 17. decembra 1940 číslo 353 Sb. z. o mimoriadnych zásahoch do oprávnení hostinských a výčapníckych živností,

zo dňa 21. decembra 1940 číslo 355 Sl. z. o dočasnej úprave niektorých služobných pomerov štátnych zamestnancov.

zo dňa 21. decembra 1940 číslo 359 Sl. z. o dočasných obmedzeniach v živnostenskom a inom zárobkovom podnikaní,

zo dna 21. decembra 1940 číslo 361 Sl. z., ktorým sa predlžuje platnosť nariadenia s mocou zákona o dočasnej úprave zmeny neslovenských priezvisk občanov slovenskej národnosti,                            

zo dňa 21. decembra 1940 číslo 362 Sl. z. o pomoci motorizmu a

zo dňa 21. decembra 1940 číslo 363 Sl. z. o úprave výroby, spracovania a zošľachťovania skla všetkých druhov.

Predseda Dr. Sokol:

Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecké zprávy o 52., 53. a 54. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Vládny návrh zákona o úprave služobných a platových pomerov duchovenstva v súvislosti s ústavným zákonom o štátnom občianstve. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Vládny návrh zákona o opatreniach proti všeobecne nebezpečnému používaniu traskavín a všeobecne nebezpečnému zachádzaniu s nimi. Návrh prideľujem tiež výboru ústavno-právnemu.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Protokol o pristúpení Slovenska k Paktu troch mocností, podpísanému medzi Japonskom, Nemeckom a Talianskom 27. septembra 1940 v Berlíne. Návrh prideľujem výboru zahraničnému Oznamujem, že do Protokolu a Paktu možno nahliadnuť v Kancelárii Snemu.

Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona

o finančnom zabezpečení vodohospodárskych stavieb štátnych alebo štátom podporovaných a o úhrade štátnych výdavkov s tým spojených.                      

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu obchodná a plavebná smluva, uzavretá medzi Slovenskou republikou a Sväzom sovietskych socialistických republík.

Oznamujem, že sa poštou rozoslal

vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu obchodná a plavebná smluva, uzavretá medzi Slovenskou republikou a Sväzom sovietskych socialistických republík. Návrh som pridelil výboru zahraničnému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o finančnom zabezpečení vodohospodárskych stavieb štátnych alebo štátom podporovaných a o úhrade štátnych výdavkov s tým spojených.

Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Štefan Beniak a za výbor rozpočtový pán poslanec Vojtech Husárek.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Beniakovi.

Zpravodajca Beniak:

Slávny Snem!

Tu navrhovanou osnovou zákona o finančnom zabezpečení niektorých vodných stavieb sleduje sa tá dobrá snaha, aby naša dosť okyptená zem slovenská sa čím viac rozmnožila tým, že vodnými stavbami ochránime ju od veľkých vodných škôd a účelnými a plánovitými stavbami vysušíme a zúrodníme zamokrené, neužitočné alebo len málo užitočné plochy, že účelnými vodnými dielami zachytíme veľkú energiu vody. Toť, ako by plnenie zákona božieho o večnej borbe človeka so živlami prírody, aby tieto rozputnané nie ničily prácu a zhoršovaly život človeka, ale aby tieto ako by sputnané do okov, do hrádz a medzi robily ľudstvu cenné služby. Voda - mocný živel - ktorá v štáte našom je tak bohate zastúpená, skrýva v sebe práve tak

veľkú energiu pre ničenie našej námahy, ako keď privoláme ju k pomoci na podporu našich snáh. Plnenie tejto osnovy znamenať bude rozkazovať vodám.

Máme u nás podľa triezveho odhadu odborníkov na 20.000 km riek, údolných tokov a horských bystrín, ktoré treba upraviť na ochranu nehnuteľností a majetkov. Na 800.000 hektárov poľnohospodárskej a často panenskej pôdy čaká, aby po usporiadaní pomerov povrchovej a podzemnej vody riadnym odvodnením dalo lepší a istejší úžitok. Najmenej 100.000 hektárov pôdy poskytlo by po uskutočnenej závlahe nikdy netušenú úrodu.

Bohaté zdroje slovenského vodstva neboly dosiaľ alebo vôbec, alebo len z malej časti a nedostatočne využitkované, hoci by pritom našli obživu tisíce ľudí. Na zaistenie zdravotných potrieb národa máme zabezpečiť dobrú vodu aspoň pre 1 a 1/2 miliónov a usporiadať odtok splaškových a povrchových vôd v sídliskách aspoň pre 1 milión obyvateľov.

Veľmi je potrebné aj zvýšiť a ochraňovať čistotu vodstva v záujme zdravotnom, hospodárskom a estetickom. Tisícročný režim vykonal na širokom poli vodohospodárskych úloh veľmi málo. Ani výsledky zvýšeného úsilia posledných dvadsiatich rokov nemôžu nás upokojiť. Predstavujú ony vo svojom celku len malý zlomok súrnej potreby. Slovensko zo štátnych prostriedkov, vynaložených na vodohospodárske stavby v bývalej republike, nebolo ani približne dotované tak, aby to bolo primerané jeho potrebám alebo jeho celkovej poplatnosti. V rokoch 1919 až 1938 vynaložilo sa v republike Česko-Slovenskej na vodohospodárske meliorácie celkom 1.600,000.000 korún. Slovensko dostalo z toho najviac len asi 183,000.000, čo činí pomerne len 11 aj 4 desatiny percenta.

V samostatnom slovenskom štáte badať - vďaka vzácnemu pochopeniu všetkých rozhodujúcich činiteľov - nové živšie tempo aj na poli uskutočňovania vodných stavieb. Úlohy, ktoré prv kráčaly slimačím krokom a otázky, o ktorých by sa boly kedysi konaly nekonečné rokovania,

vtelujú sa razom do života. Tento nový duch umožnil uskutočniť aj v ťažkom roku 1939 za 22,000.000 Ks stavieb a po prekonaní začiatočných ťažkostí, najmä personálneho rázu, pozdvihol

sa stavebný výkon v poslednom roku nad maximálnu, doteraz na Slovensku zaznamenanú výšku. V poslednom roku a to do novembra 1940 bolo uskutočnené vcelku už za 50,000.000 Ks stavieb, z čoho na robotnícke mzdy priamo na stavbách pripadlo takmer 25,000.000. Pravda, tento výkon nemôže ešte ani zďaleka uspokojiť sociálne, národné a hospodárske potreby nového Slovenska. Práve v odbore vodných stavieb, uskutočňovaných v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva na ochranu a zlepšenie poľnohospodárskeho majetku, treba podstatne viac rozkrútiť pracovné kolesá a zabezpečiť tak potreby národné. Vieme prečo tak chceme! Že prečo práve tento druh vodohospodárskych stavieb treba uskutočniť? Poznáme veľký a všestranný ich význam pre celú národnú pospolitosť. Ide o práce vysoko rentabilné Tu je tá roľa národa dedičná, o ktorej náš pán prezident v poslednom svojom posolstve krásne spomína, že má posilniť doterajší dôkaz našej samostatnosti, rozmnožiť nekrvavým spôsobom našu ornú pôdu, zväčšiť životný priestor národa.

Rentabilita vodných stavieb, ktoré máme pri dnešnom rokovaní na mysli, nie je pri všetkých stavbách rovnaká a pri mnohých nedá sa ona vôbec číselne určiť. Veď, kto by vedel vyrátať napríklad číselnú hodnotu bôľu a často celoživotného smútku nad stratou najdrahších ľudských bytostí, zavinenou nedostatkom zdravej pitnej alebo ináč užívanej vody, alebo ako zachytiť číselne biedy povodní s miliónovými škodami, keď výskyt povodní je časove a geograficky celkom nevyspytateľný. Odhliadnuc ale aj od tohto, odborníci a všetci tí, čo sami skúsili, vedia a radi prisvedčia, že práce, ktoré majú ochrániť a zlepšiť poľnohospodársku pôdu, sú vysoko rentabilné. Umožňujú ony zvýšiť úrodu najmenej o 30 %. Na Slovensku priemerne 40 % pôdy, to jest celých dnešných 25 okresov, potrebuje zlepšenie. Keď toto vykonáme, jak by sme zväčšili Slovensko o desať nových okresov, čím umožníme priestor pre 400 obcí. Teda o toľkoto Slovensko nekrvavým spôsobom zväčšíme. Plánuje sa toto zrobiť podľa možností na volajakých 25 až 40 rokov. Uskutočnené zlepšenie pôdy najmä odvodnením pozemkov dá chlieb pre 12 až 15 nových obcí ročne.

Záujem na uskutočňovaní vodných stavieb je všeobecný, skutočne celonárodný. V najväčšom počte prípadov je hlavným záujemcom roľník, ktorému hotové práce osožia priamo. Mestské obyvateľstvo má zvýšený záujem na zásobení vodou, riadnej kanalizácii a iných zdravotne-technických potrebách. Lež aj robotnícky stav je univerzálnym záujemcom, lebo uskutočňované stavby dávajú možnosť práce, a ktorú z celkového nákladu pripadá vysoká suma 50 až 70 %. Účasť obchodu, priemyslu a dopravy možno vyčísliť 30 až 50 % stavebného nákladu. Ba ani konzument a národná obrana nemôže byť ľahostajná k otázke, či a v akej miere sa uskutočňujú vodohospodárske stavby, keďže tieto umožňujú bezpečné zásobovanie a ešte aj uskladňovanie zásob na prípad potreby. Nemôže byť nespomenuté, že uskutočňovanie vodných prác uspokojuje aj ministra financií, štátna pokladnica získava pritom zvýšený príjem na dani pozemkovej, prirážkach, na dani z obratu a dani dôchodkovej, ďalej na nepriamych daniach, a to z cukru, liehu, piva, mäsa atď. Táto okolnosť sama dokazuje, že aj vtedy, keďby štát nemal iného záujmu na uskutočňovaní vodných prác, sú výdavky a podpory na ne vynakladané plne ospravedlnené a verejnosti v skutočnosti len požičané. Ľahko sa dá totiž vyrátať, že Štátna podpora poskytovaná na vodné stavby, vracia sa do štátnej pokladnice v podobe označených zdrojov príjmových priemerne v piatich rokoch.

Pokúsil som sa tu v krátkosti po hmotnej stránke objasniť záujem o vodné práce. Neslobodno však zabúdať ani na iné momenty. Užitočná vodohospodárska stavba účinkuje aj mravne, kultúrne a tiež sociálne. Správne ktosi hovoril, že ak meliorujeme pôdu, meliorujeme súčasne aj duše. Usporiadané hospodárske a sociálne otázky sú totiž základom mravnosti. Márne budeme kázať o kultúre, ak sa nepostaráme, aby každý okrem chleba mal aj prostriedky na zadováženie kultúrnych hodnôt. Ťažko je tiež udržať populačný prírastok národa vtedy, ak mu nemôžeme zaistiť dostatok možností na obživu.

Po tomto malom prehľade o účelnosti a potrebe vodných stavieb vôbec pokladám za potrebné odôvodniť zmeny, navrhnuté národohospodárskym výborom, na ktorých sa národohospodársky výbor

v spoločných zasadnutiach s rozpočtovým výborom usniesol a ktoré v predloženej osnove sa tu predkladajú.

Národohospodársky výbor, majúc na zreteli vysokú rentabilnosť vodných stavieb a rýchle, účelné a plánovité prevedenie týchto, pozmenil pôvodnú osnovu v tom smysle, aby ona veľký tento cieľ aj umožnila.

V § 3 napríklad zvyšuje kompetenciu ministra hospodárstva pri udelení jednorázovej podpory na stavby so schváleným rozpočtom pri stavbách na ochranu nehnuteľnosti z 500.000 na 800.000 korún a pri stavbách iných z 250.000 na 400.000 korún.

Paragraf 5 pozmeňuje v tom smysle, že štát podniká stavby nielen vtedy, keď mu župa hradí 15 %, iní záujemci 10 % poťažne 5 %, ale aj vtedy, keď uzná, že podnikanie toto je pre verejný záujem účelné a preto môže predpísať župe k náhrade do 15 %, iným záujemcom do 10 %, poťažne do 5 % celkového nákladu na stavbu.

Národohospodársky výbor odôvodňuje túto zmenu tým, že keď štát uzná kdesi za potrebné nejakú vodnú stavbu previesť a investovať chce do tejto až 80 % nákladu, nesprávne by bolo učiniť túto závislou od iných záujemcov, totiž na tom, či títo chcú alebo nechcú prispieť nejakým príspevkom, ale štát, poznajúc účel a potrebnosť tejto pre verejný záujem, stavbu započne a záujemcom predpíše patričnú úhradu.

Pravú náplň tejto osnove dáva národohospodársky výbor ustanoveniami, na ktoré pôvodná osnova vôbec nepamätala a ktoré shrnul v novom § 17. Tento paragraf vzťahuje sa hlavne len na stavby štátom podporované a líši sa od predchádzajúcich ustanovení tým, že štát vodné stavby, ktoré chránia nehnuteľnosti alebo zlepšujú alebo umožňujú výnos poľnohospodárskej pôdy, podľa § 1, ods. 1, písm. a) a b) môže z úradnej moci uskutočniť alebo udržovať. Stavby tieto prevádzať sa budú stopercentne nákladom štátnym, avšak príspevky záujemcov vo výške podľa § 9 tejto osnovy plynú štátu tým spôsobom, že ich predpíše k úhrade záujemcom vo viacročných splátkach a vyberie ich spoločne s pozemkovou daňou.

Koho neprenikol ešte dostatočne duch nových časov, bude sa mu zdať takéto

opatrenie príliš veľkým zásahom nielen do súkromného vlastníctva, ale aj čo do obmedzenia vôle jednotlivca. Kto však je preniknutý duchom tohto času - duchom národného socializmu - a presvedčil sa, že napríklad v susednom Nemecku, akožto v kolíske ducha, ktorý ovplyvňuje pomaly celý svet, práve podobnými opatreniami boly docielené tie veľké zázraky, ktoré dnes obdivuje či priateľ, či nepriateľ, ten iste pochopí blahodarný význam tohto ustanovenia.

Národný socializmus, v duchu ktorého budujeme naše ľudové Slovensko, nie je nejaký zelený, červený a či strakavý mantlík, pod ktorým môže byť hocičo navlečené, nie sú to fráze alebo heslá, ale krásny pritom smelý program, program hospodársky, ako jediný možný podklad pre vyriešenie všetkých sociálnych problémov. Osnova táto je určitým úsekom tohto programu.

Vodné stavy, mnohé regulácie, ale hlavne meliorácie, zavodňovanie a odvodňovanie prevádzať sa musia plánovite a zahrnujú v sebe vždy veľké záujmové oblasti a tisíce záujemcov. Konzervatívnosť mnohých záujemcov je vstave roky a roky prekážať dobrej veci, ba keď sa toto vzťahuje na veľké záujmové oblasti, prekaziť vôbec. Osnovou touto stopercentne riešime zásadu: nie záujem jednotlivca, ale záujem celku.

Diel druhý tejto osnovy predpisuje úhradu štátnych výdavkov. Tu národohospodársky výbor zrušil mnohé ustanovenia pôvodnej vládnej osnovy. Zrušil smysel, aby sa tu tvoril z rozličných úhradových zdrojov akýsi fond pre účely spomínaných stavieb. Úhrada schválených stavieb totiž zabezpečuje sa riadnou rozpočtovou položkou v úvere rozpočtovej kapitoly Ministerstva hospodárstva podľa § 2 tejto osnovy a preto nech plynú do štátnej pokladnice ako riadne príjmy a nie ako príjmy slúžiace na ten či onen účel. Usporí sa tým veľa námahy a tiež neproduktívnej práce.

Upustili sme od 25 % prirážky k pozemkovej dani, lebo roľníctvo na tento čas pre nerentabilnosť poľnohospodárskeho podnikania nesnesie nové zaťaženie a štát si vyjde na svoj účet i tak z príspevkov a z vyšších dôchodov priamych záujemcov. Navrhované vodné dávky, ako

dávka užívať vodnú energiu, dávka z vodného a stočného, z odvádzania znečistených vôd, z užívania vody na priemyselné účely, sa tiež nepojaly do osnovy, lebo práca, spojená s predpisovaním a vyberaním týchto, bola by tak veľká a tak drahá, že tieto dávky toľko ani nevynesú. Z navrhovaných úhrad podľa pôvodnej osnovy nechávajú sa len tie, ktoré sú y § 22, písm. a) až e) uvedené.

Upustiť od ostatných úhrad mohli sme tým skôr, keďže tieto sotva by boly vyniesly viac ako 2-3 milióny Ks.

Slávny Snem! Prv než by som navrhol osnovu túto schváliť slávnemu Snemu, musím sa dotknúť ešte voľaktorých otázok s touto osnovou úzko spojených. Sú to hlavne: organizácia služby, personálu a kapitálu.

Práce, o ktorých rokujeme, sú na prvom mieste dôležitou organickou súčiastkou poľnohospodárskej výroby.

Ich prirodzené miesto je preto v prostredí, v ktorom sa sústreďuje starostlivosť o túto výrobu, tým je Ministerstvo hospodárstva. Treba preto na všetky strany vyhlásiť, že neslobodno schvaľovať tendencie, ktoré starostlivosť o vodohospodárske stavby majú odlúčiť z tohto organického súvisu, a to najmä vtedy nie, ak pre takýto zásah chýba vôbec akýkoľvek vecný dôvod. (Potlesk. )

Javí sa tendencia v poslednom čase, aby tieto vodné stavby prešly do rezortu verejných prác. Dôvodom pre túto reformu má byť totiž zaradiť tieto do prevažne technického rezortu, lebo vraj vedúce odborné sily absolvovaly vysoké školy technické. Nie nástroj má rozhodovať, ale dielo, ktoré sa má uskutočniť.

Poľnohospodárstvo len ťažko znáša a mnoho dopláca na krivdu na ňom páchanú tak, že nemá samostatné ministerstvo poľnohospodárstva a teraz ešte aj z tohto Ministerstva hospodárstva, ktoré však len predsa je aspoň čiastočným ochrancom poľnohospodárskej výroby, má prejsť odbor vodohospodársky do rezortu, ktorý s tým roľníctvom vôbec nič dočinenia nemá, ktorý rezort, nielen že nebude, ale ani nemôže vedieť porozumieť záujmom tohto u nás toľko zaznávaného stavu.

Prežili sme v krátkom čase už niekoľko reforiem, z ktorých mnohé nielen že nič

zdravého nepriniesly, ale zhoršily a zkomplikovaly veci. Toto spomínam ako varovný hlas pred prípadným jednostranným riešením a podávam ho ako studený obklad na horúčku stáleho reformovania. Len riadna a ničím nehatená organizácia služby je zdravým základom pre uskutočňovanie programu.

Spomeniem tu napríklad, čo sa vecne tejto osnovy týka. Čo odôvodňuje zadelenie vodohospodárskej služby k župným úradom? Táto služba je v skutočnosti veľkou štátnou technickou kanceláriou, ktorá projektuje a uskutočňuje stavebné vodné práce. Čo odôvodňuje jej dnešné zadelenie, keď župan nie je odborníkom a nemá ani iné orgány, ktoré by vedely v daných úlohách službu usmerniť alebo kontrolovať? My chceme plánovite budovať po tejto stránke Slovensko a preto služba táto musí byť vedená len jedným pánom podľa jednotného plánu a preto treba službu odbremeniť od tohto neúčelného zadelenia, ktoré ju zaťažuje, spomaľuje a zdražuje. A ešte slovíčko, čo sa týka obsadenia tejto služby. Technická sila tejto služby je veľkým a čelným bojovníkom so silnými živlami prírody. Tomuto živlu dáva smer, ho sputnáva a činí z neho otroka ľudstva. Technik, do tejto služby postavený, je tvorcom veľkých hodnôt tvorcom diela, ktoré rovná sa zázraku. Neregistruje len čísla a nevybavuje bez zodpovednosti akty ako nejaký byrokrat. On vidí svoje dielo, chyba učinená na tomto prenasledovať ho bude celý život, ako krivda učinená na samej prírode. Preto len zriedka sa dopustí chyby. Nepracuje v teplých, priestranných kanceláriách, ale ako vojak v poli v boji so živlom. Prestretý stôl u neho býva sviatočnou udalosťou a deň, trávený so svojimi najmilšími, výročitým sviatkom. Služba táto na Slovensku len asi zpolovice je tak obsadená čo do počtu a tiež kvality, ako za bývalej republiky Česko-Slovenskej a predsa výkon hlavne v poslednom roku prevyšuje až šesťnásobok priemeru výkonu starej republiky. (Potlesk. )

Aká je odmena za túto zodpovednú a tvorčiu prácu technika? Ako dobre by bolo o tom nevyprávať na tomto mieste, avšak predsa, zákony robíme, plány kujeme, robíme programy, musíme mať teda ľudí, mnoho a kvalitných ľudí, ktorí budú

vstave toto realizovať, ale ktorých bude treba aj primerane honorovať. Keď budeme pokračovať podľa doterajšieho spôsobu honorovania našich úradníkov, ocitneme sa za chvíľku tam, kde stojí dnes naše poľnohospodárstvo, totiž že zamestnáva len kriplov a ľudí menejcenných, lebo kvalitný človek za almužnu, ktorú mu roľník môže dať miesto zaslúženej mzdy, pracovať mu nepôjde.

Dnes zo štátnych služieb by najradšej každý zutekal a noví, ktorí by sa prihlásili za dnešných podmienok, sú už len ľudia iste menejcenní, lebo hodnotný človek uplatní sa v súkromných službách s 2-3násobným platom.

A teraz, keď pristupujeme k riešeniu finančného zabezpečenia v osnove programovaných nákladných stavieb, pokúsim sa poukázať prípadne aj na falošné hry, aby tieto kvôli zabezpečeniu programovaných investícií mohly byť s cesty odstránené.

Len tie najnutnejšie programované vodné stavy, do rezortu Ministerstva hospodárstva patriace, vyžiadajú si ročne 100 až 150 miliónov Ks. Štátny rozpočet nestačí na úhradu týchto, ba sotva na zúročenie prípadných pôžičiek z tohto titulu plynúcich. Však predsa, podnikať musíme. Naše peňažníctvo má značné finančné prostriedky. V bankách máme nevyužitú asi 1/3 nášho obeživa, to jest asi 500 miliónov Ks. Preto štát ľahko si môže aj vypožičať, ako na účet svoj, taktiež na účet refundovaných splátok od záujemcov. Keby to bolo nezbytné. Národná banka tiež by mohla prispieť k financovaniu, mohla by v podobe eskontu alebo lombardu, alebo voľnotržných operácií dávať preddavky na melioračné výdaje a na vodné stavy vôbec. Pán guvernér vyhlásil v prednáške, povedanej pred časom pri večeri strany, že celá jedna miliarda mu zostala nevyčerpaná, ktorú on mal pripravenú ako rámcový úver. Je to akoby veľké sebaobvinenie a len málo je tak odvážnych ľudí, ktorí verejne uznajú svoju chybu. Že je to chyba, dôvodím tým, že Národná banka musí nájsť vždy spôsob, ako bez škodlivých inflačných účinkov rozprúdiť krv v národohospodárskom živote, aby toho obeživa kolovalo toľko, aby nebola hatená výroba, ale aby ona mohla byť stupňovaná, aby dôchodok jednotlivca mohol byť toľký, aby

to zodpovedalo dôstojnosti a životnej úrovni človeka dvadsiateho storočia.

Najväčšími faktormi v určovaní množstva obeživa sú mzdy, platy, výroba a ceny.

Máme nevyužité výrobné prostriedky a pracovnú energiu a pokiaľ tento nezdravý stav trvá, musíme hľadať možnosti, ako zamestnať nevyužité výrobné prostriedky a pracovnú energiu. U nás akoby úmyselne - robí sa pravý opak tohto, alebo tiež z akéhosi neodôvodneného strachu pred infláciou. Následkom tohto u nás rastie nespokojnosť, ktorú čiastočne odstraňujeme len tým, že vysielame našu pracovnú energiu za hranice, namiesto, aby ona tvorila nové hodnoty doma.

Teda ako som povedal, chce sa predísť inflácii, avšak práve týmito nevhodnými opatreniami sa k nej čím diaľ, tým viac približujeme. Koruna naša totiž podložená je aj podľa slov pána guvernéra prácou, čili výsledkom tejto, produktom. Cenová a mzdová politika vedie sa duchom - vedome či nevedome - tak, že ona znemožňuje do určitej miery našu produktivitu. Čím bude tá koruna podložená vtedy, keď táto produkcia bude klesať? Veď ona už aj v skutočnosti nebezpečne klesá. Či to nie je inflácia i pri nezvyšujúcom množstve obeživa? Ja konštatujem, že tá národohospodárska násobilka, o ktorej v kruhoch našich sa už debatovalo a ktorá veľkú a nezaslúženú ochranu požíva u našich národohospodárskych činiteľov, zdá sa byť pomaly len vtipom, akousi raritou optického klamu, ktorou mnohí vedome, iní nevedome zavádzať môžu ľahkoverných. Máme veľké pracovné možnosti, máme veľké produkčné možnosti, preto musíme nájsť aj potrebné finančné možnosti, aby sme mohli zvýšiť náš národný produkt, aby z neho plynul taký dôchod, ktorý je podstatou zvýšenia našej životnej úrovne!

Navrhujem slávnemu Snemu osnovu túto schváliť. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Husárkovi.

Zpravodajca Husárek:

Slávny Snem!

I rozpočtový výbor uznáva za veľmi potrebné, aby sa čím skôr uskutočnila sústavná regulácia slovenských riek a pláno-

vitá meliorácia poľnohospodárskej pôdy. O návrhu zákona rokovali sme spolu s výborom národohospodárskym, shodli sme sa na tom, že spôsob fondového hospodárenia nevyhovuje. Preto vylúčili sme z osnovy i všetky náznaky fondového hospodárenia, čoho dôkazom je najmä § 2, ktorý výslovne ustanovuje, že úhradu výdavkov treba zaistiť v rámci štátneho rozpočtu. Tomu primerane boly aj ostatné ustanovenia osnovy pozmenené. Kým podľa doterajšej praxe skoro všetky štátne stavby boly závislé na vôli záujemníkov, podľa novej textácie § 5 štát bude môcť priamo predpísať záujemníkom k úhrade časť stavebných nákladov, alebo podľa vsunutého § 17 štát môže vykonať práce na náklad záujemníkov z úradnej moci. Pôvodný návrh zamýšľal okrem prirážok k dani pozemkovej zaviesť aj rozličné nové dávky. Rozpočtový výbor nemohol dať súhlas k tomu, lebo je všeobecne známe, že výnos pôdy s hľadiska cenového je stlačený na minimum. Pri dnešných pomeroch nie je možné roľníka už ďalej zaťažiť.

Čo sa týka navrhovaných dávok, rozpočtový výbor súdi, že hoci by boly v niektorých prípadoch i odôvodnené, škoda by ich bolo zaviesť, lebo administratívne práce s ich vyberaním spojené by stály štátnu pokladnicu viac, ako koľko by činil ich výnos. Ponechaná bola jednorázová dávka z mimoriadneho prírastku hodnoty na nehnuteľnostiach a dielach. To je už celkom prirodzené, plne opodstatnené. Pre tú istú príčinu nebola škrtnutá ani prirážka k dávke za úradný výkon. Ináč návrh zákona nevyžaduje zvláštne výdavky, keďže bude prevádzaný len v rámci rozpočtu. Na tento cieľ upotrebené výdavky nie sú darom, ale rentabilnou investíciou, ktorá pomerne v krátkej ďobe v podobe daní sa vráti do štátnej pokladnice.

V mene rozpočtového výboru odporúčam slávnemu Snemu, aby osnovu prijal v tom znení, ako ju patričné výbory predkladajú. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil; preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má dva diely, 28 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 2 dielmi, 28 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o finančnom zabezpečení niektorých vodných stavieb štátnych alebo štátom podporovaných.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Beniak a Husárek.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Beniak: Nie sú.

Zpravodajca Husárek: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený prvý bod programu, nasleduje druhý bod, ktorým je:

2. Zpráva zahraničného výberu o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu obchodná a plavebná smluva, uzavretá medzi Slovenskou republikou a Sväzom sovietskych socialistických republík.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Pavol Florek.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Florek:

Slávny Snem!

Vláda Slovenskej republiky na zasadnutí dňa 16. januára 1941 schválenú ob-

chodnú a plavebnú smluvu, uzavretú v Moskve dňa 6. decembra 1940 medzi Slovenskou republikou a Sväzom sovietskych socialistických republík, predložila Snemu Slovenskej republiky, aby vyslovil s ňou súhlas podľa § 24, písm. h) Ústavy.

Táto smluva obsahuje rámcovú obchodnú dohodu, ktorá zaručuje vzájomné najväčšie výhody na poli hospodárskych stykov a dohodu o výmene tovarov a platobnom styku.

Rámcová obchodná dohoda platí na dva roky. Predlžuje sa automaticky na neurčitý čas, ak ju niektorá z obidvoch strán nevypovie 6 mesiacov pred uplynutím stanoveného termínu. Kontingentná a platobná dohoda platí jeden rok. Predlžuje sa tiež mlčky s výpovedným termínom jedného mesiaca.

Vyúčtovania platieb budú sa diať prostredníctvom Slovenskej národnej banky v Bratislave a Gosudarskej banky v Moskve. Platobný styk medzi oboma štátmi bude sa uskutočňovať v dolároch amerických alebo v inej devíze podľa dohody.

Ôsmy článok smluvy dáva Sväzu SSR možnosť zriadiť obchodné zastupiteľstvo v Bratislave, a to v rámci jeho vyslanectva, čo sa odôvodňuje tým, že podľa zákonov Sväzu SSR monopol zahraničného obchodu patrí štátu a vyplývá zo sovietskeho systému obchodovania s cudzinou.

V prílohe tejto smluvy sú vymenované funkcie a práva obchodného zástupcu Sväzu SSR a jeho dvoch námestníkov na území Slovenskej republiky. Títo požívajú všetky práva a privilégiá, priznané členom diplomatických misií, teda i právo exteritoriality. Výnimky sú v súvislosti so spormi z obchodných uzávierok a tieto výnimky sú v spomenutej prílohe vypočítané.

Slovensko už aj doteraz malo určité obchodné styky so Sovietskym sväzom, ktoré naznačujú, že sme pri istých surovinách odkázaní na Sväz sovietskych socialistických republík.

Slávny Snem! Zahraničný výbor rokoval o tomto vládnom návrhu na zasadnutí dňa 27. januára 1941 a usniesol sa odporúčať slávnemu Snemu, aby s predloženou obchodnou a plavebnou smluvou podľa § 24, písm. h) Ústavy vyslovil súhlas. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Kto súhlasí s osnovou schvaľovacieho uznesenia podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu schvaľovacieho usnesenia podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove schvaľovacieho usnesenia hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove schvaľovacieho usnesenia, ktorým sa súhlasí s obchodnou a plavebnou smluvou, uzavretou medzi Slovenskou republikou a Sväzom sovietskych socialistických republík.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Florek.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Florek: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou, schvaľovacieho usnesenia tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu schvaľovacieho usnesenia aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 11. hod. 36 min. )