Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie.                                                                               4. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 56. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave vo štvrtok 6. februára 1941.

Obsah:
Otvorenie zasadnutia	2
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí	11
Zakľúčenie zasadnutia	11
Program:
1. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Sne-
mu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu. Protokol
o pristúpení Slovenska k Paktu troch mocností, podpísanému
medzi Japonskom, Nemeckom a Talianskom 27. septembra 1940
v Berlíne	2
Posolstvo prezidenta Republiky Dr. Tisu	2
Reč zpravodajcu Dr. Hrušovského	5
Rozprava odpadá	11
Prvé hlasovanie o návrhu	11
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	11
Druhé hlasovanie o návrhu	11
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	11

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 02. min.

P r í t o m n í:

Prezident republiky: Dr. Tisa.                                    

Predseda: Dr. Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil

Zapisovatelia: Germuška, Drobný.

52 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Tuka, Čatloš, Dr. Fritz, Mach, Dr. Medrický, Dr. Pružinský, Sivák a Stano.

Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Šebej,

Za Slovenskú národnú banku: guvernér Dr. Karvaš.

Z Kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltin a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá): Otváram 56. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Jediným programovým bodom dnešného zasadnutia je:

1. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Protokol o pristúpení Slovenska k Paktu troch mocností, podpísanému medzi Japonskom, Nemeckom a Talianskom 27. septembra 1940 v Berlíne.

Aby sa i navonok zdôraznil veľký historický význam tohto aktu, sišiel sa Snem Slovenskej republiky na slávnostné zasadnutie za účasti pána prezidenta Republiky, ktorého prosím, aby ráčil predniesť svoje posolstvo. (Búrlivý, dlhotrvajúci potlesk. )

Prezident Republiky Dr. Tiso:

Slávny Snem!

Význam pristúpenia Slovenskej republiky k Paktu troch veľmocí bol už dostatočne ocenený. Stalo sa tak nielen slovami úradných zástupcov podpisujúcich strán, ale i cestou tlače na oboch stranách a tiež prejavom politickej reprezentácie Klubu poslancov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Že sa slovenská pospolitosť mimo týchto prejavov ešte raz a to takýmto slávnostným spôsobom vracia k historickej tejto udalostí, príčina je v tom. že slovenský národ väčšmi než ktorýkoľvek iný národ v Europe vie si oceniť význam nového svetového usporiadania, za ktoré sa vedie gigantický zápas nielen na bojištiach ale i v dušiach ľudí, a ktorého nového poriadku

garantami sú tri svetové veľmoci vzájomným Paktom spojené.

Gigantický tento zápas hneď na počiatku v začiatočnej svojej fáze vrhol svoje požehnané lúče na náš národ. Veľkodušnosť Vodcu započatého zápasu, Adolfa Hitlera (búrlivý potlesk), dopomohla národu nášmu k samostatnému štátu a v ďalšej fáze rozšírenia okruhu jeho na tri veľmoci dostalo sa národu nášmu toho vyznačenia, že stal sa aktívnym činiteľom v usporiadaní novej Europy. Ťažko sa je človekovi udržať na pôde chladného posúdenia tohto vyznačenia, aby reálne posúdil smysel a význam jeho a nedal sa strhnúť citovej lyrike, tak hlboko siaha udalosť táto do nášho života.

Znamená ona slávnostne a to teraz vo svetovej relácii zdôraznenú vôľu Vodcu Adolfa Hitlera a Velkonemeckej ríše (dlhotrvajúci búrlivý potlesk), že chce, aby slovenský (štát ako samostatný, mocenský predstaviteľ slovenského národa jestvoval. (Potlesk. )

Preto ho mimo svojej ochrannej sféry, viac-menej to susedského okruhu, zapája do Paktu svetového, aby zdôraznil, že jestvovanie samostatného slovenského štátu je nie už viac len záležitosťou jeho srdca, ale je to už prvou ukážkou toho nového sveta, ktorého zodpovednými budovateľmi sú tri veľmoci. A malý, slovenský národ, ktorému do nedávna nevedelo sa ešte na meno prísť, ktorý po osamostatnení sa tak vďačne vzal na vedomie každé uznanie svojej štátnej samostatnosti, s najhlbšou vďačnosťou prijal blahosklonnosť troch veľmocí a v prvom rade vďačne si upovedomoval šľachetnosť svojho ochrancu, Vodcu Adolfa

Hitlera (búrlivý potlesk), ktorý ho do spoločnosti svetových mocností uviedol. Je to už nielen jednoduché uznanie našej štátnej samostatnosti, ale znamená to už váhou a silou troch veľmocí potvrdené jestvovanie slovenského štátu. A preto je plne odôvodnená už opätovne tlmočená radosť slovenského národa, že s plnou spokojnosťou môže hľadieť do budúcnosti, lebo istota slovenského štátu v tomto svetovom uznaní je viac než bezpochybná. Prehlbuje sa naša radosť ešte i tým, že pripustenie slovenského štátu k Paktu troch veľmocí nevyviera z nejakého konjunkturálneho výpočtu chvíľkovej situácie, ale je to výrazom ideového zamerania gigantického zápasu o nový svet. Slovensko samo v sebe ani mocensky, ani zemepisne, ani politicky nie je takým činiteľom, ktorý by mal, alebo mohol mať konjunkturálny význam pre veľmoci, ktorý teda Paktom pre seba získať bolo by záujmom veľmocí, ale malému a snaživému slovenskému národu dať a zabezpečovať samostatnosť, je výmluvným prejavom vojnových cieľov veľmocí a je rukolapným dôkazom tej ideovej výzbroje, s ktorou sa v prvom rade Veľkonemecká ríša do prítomného zápasu pustila. (Potlesk. ) A keď technická výzbroj a hrdinský duch jej armády (dlhotrvajúci potlesk) zaslúžil si všeobecný obdiv sveta, odhalením tejto ideovej výzbroje, zaručuje si vrelé sympatie všetkých, ktorým na šťastnej budúcnosti sveta záleží; a v prvom rade tých, ktorí, či už ako jednotlivci alebo národ boli zaznávaní, utláčaní, na pospas druhým hodení, títo všetci vidia rannú zoru požehnaného života v Pakte troch veľmocí a v ich gigantickom zápase. (Potlesk. ) A slovenský národ, ktorému starý svet pripomína len národnú, hospodársku a sociálnu porobu, nemôže mať iného pocitu, ako úprimné želanie čím skoršieho a úplného víťazstva nad starým svetom sociálneho a národného utláčania, aby nastal nový svet národnej a sociálnej spravodlivosti. (Dlhotrvajúci potlesk. )

Pravda, nesmieme zostať len pri takomto platonickom želaní, ale musíme sa i zo svojej stránky všemožne pričiniť k realizovaniu toho nového sveta národnej a sociálnej spravodlivosti v prvom rade doma, v slovenskom štáte. (Potlesk. ) A tu si pripomíname, že z pristúpenia k Paktu troch veľmocí vzniká veľký záväzok pre nás voči sebe.

Máme svoj štát, ktorý si musíme vybudovať tak, aby sa hodil do toho nového sveta, o ktorý sa bojuje. Mýlne a katastrofálne falošné by bolo uspokojovanie seba vysokou priazňou svetových mocností čo do budúcnosti svojho štátu, lebo ako by nám nik nebol mohol dopomôcť k samostatnosti, keby tu nebol býval národ práva na samostatný život povedomý a za právo to bojujúci (búrlivý potlesk, výkriky: Tak je!), tak ani trvanie štátu by nám nik nemohol garantovať, keby tu nebolo národa, ktorý si ten štát buduje a udržuje. (Dlhotrvajúci potlesk. ) V minulosti bola to strana Hlinkova slovenská ľudová, ktorá dávala národu politickú organizačnú formu, pomocou ktorej sa národ slovensky stal spôsobilým utvoriť si samostatný štát. Historickú zásluhu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany okolo utvorenia samostatného štátu slovenského márne je popierať, lebo je jasné, že keby národ slovenský nebola Hlinkova slovenská ľudová strana politicky formovala s jej programom samosprávy s prehlbovaním pojmu suverenity národa, keby národ slovenský nebola napĺňala ohňom rodolásky a odporom proti splynutiu vzájomnosti česko-slovenskej, márny by bol býval akýkoľvek záujem o samostatný štát slovenský, lebo nebolo by tu už bývalo národa, spôsobilého to nositeľa toho štátu. (Búrlivý potlesk. ) V prítomnosti a v budúcnosti je to zasa štát slovenský, ktorý dáva politickú i organizačnú formu národu slovenskému. V štáte slovenskom žije a rozvíja sa národ slovenský ako vo svojej vrcholnej polickej organizácii. Štát slovenský nemá a nemôže mať iného poslania, ako napomáhať život a vzrast národa slovenského, ako k úplnému rozvinutiu priviesť svojrázny národný charakter slovenský. Toto slúžilo za pohnútku Vodcovi Hitlerovi, aby tu na tomto kúsku zeme pomohol utvoriť nový štát, lebo videl tu svojrázny národný celok s politickou vôľou žiť po svojsky. (Potlesk. ) Svojrázny národný život v samostatnom štáte vyzdvihuje Pakt troch veľmocí ako príkaz nového sveta, v ktorom nebude viac národnej asimilácie. Preto musíme tak budovať svoj štát, aby bol mocenským podporovateľom zachovania ďalšieho rozvinutia národného charakteru slovenského a nesmie byť v štáte slovenskom činiteľa alebo orgánu, ktorý by nie tomuto výsostnému cieľu slúžil. (Búrlivý dlhotrvajúci potlesk. ) A keďže dobre zriadený

štát je najvhodnejším prostriedkom plného rozvinutia národného charakteru, nemôže byť pre roduverného Slováka iný politický program prijateľný, ako zachovať si štátnu samostatnosť za každých okolností a ústrojnosť štátu slovenského zdokonaliť na mieru najvyššiu. (Potlesk. ) V štátnej samostatnosti dostal národ slovenský hrivnu, s ktorou musí narábať v znamení jednania na život a na smrť, lebo s ňou žije a padá. Preto sa osvedčuje smerom k zahraničiu, že svojej štátnej samostatnosti sa národ slovenský k vôli žiadnej inej kombinácii viac nezriekne (búrlivý dlhotrvajúci potlesk) a nie je tlmočníkom vôle národa slovenského, kto by ho do iného svetla staval. (Potlesk. ) Smerom k domácemu prostrediu tlmočí svoje odhodlanie, že si svoj štát vybuduje na štát moderný, duchu nového sveta zodpovedajúci. (Potlesk. ) Plynie to rovno z nášho pristúpenia k Paktu troch veľmocí, ako zo záväzku česti nielen voči ním, ale i voči sebe, aby sme splnili svoju funkčnú úlohu v novej Europe, v ktorej národ a štát slovenský i pri všetkej jeho malosti chce byť dôležitým stavebným kameňom. (Potlesk. )

Štát svoj národ slovenský odhodlane buduje podľa zásad prirodzeného práva reprezentovaných národným socializmom (potlesk), aby sa stal čím vhodnejším prostriedkom rozvinutia národného svojho charakteru a účinného prispievateľa k výstavbe novej Europy. Preto je potrebné, aby detailné dôsledky z tohto principiálneho stanoviska upovedomil si každý činiteľ i národný celok.

Moderný štát v duchu národného socializmu je štátom ľudovým, čo toľko znamená, že je štátom, ktorý sa opiera o najširšie vrstvy ľudu, čo do svojho vzniku, čo do usmernenia vnútorného i zahraničného, že je teda stelesnením smýšľania a túžieb svojho ľudu. Moderný štát akokoľvek žije v atmosfére vytvorenej medzinárodnými silami a prispôsobuje sa jej, priamo živelnou silou sa vinie k svojmu vlastnému koreňu, lebo vie, že od koreňa odtrhnutá rastlina býva nielen hračkou vetrov, ale i rýchle vädne a uschne. (Výkriky: Tak je! Potlesk. ) Moderný štát je štátom poriadku, disciplíny a autority, lebo len takto sa uplatní dôsledne a vždycky záujem celku ako vrcholná smernica počínania súkromného i úradného; je štátom česti, statočno-

sti a pracovitosti, preto zavádza otvorenosť, priamosť a dôslednosť v súkromnom a verejnom živote.

Preto moderný štát národne-sociálny nemôže byť spravovaný zastaralými metodami vládnutia, ktoré sa nielen nezdráhali používať ako obyčajných prostriedkov lži a zaskočenia druhých, ale vytvorili z týchto prostriedkov priamo klasickú školu vysokej politiky a diplomacie, pod heslom, že reč politika je na to, aby ňou zakrýval pravé svoje smýšľanie. Moderný štát národnesociálny nestrpí tajné spolky, kliky a záujmové skupinky, z ktorých sa regrutovali, obyčajne z verejných peňazí vydržiavaní a na všetko schopní lokaji, ktorí intrikami a podnecovaním k nedôvere nielen zamestnávali a tak od práce zdržovali ľudí a verejný aparát, ale často i k nepokojom štvali verejnosť, lebo v mútnom sa vždy ľahšie lovilo. (Dlhotrvajúci búrlivý potlesk. Poslanec Šalát: Tak je!) Moderný štát je jednoliaty, lebo používa jednotnej miery voči každému v trestoch i v odmenách bez ohľadu na pôvod, náboženské a spoločenské postavenie, nepripúšťa žiadne výsady iba zásluhu statočnosti a poctivosti. (Dlhotrvajúci búrlivý potlesk. )

Pozná len jednotný celok a tomu sa podrobujúce složky: uznáva slobodu jednotlivca, podporuje iniciatívu každého, nakoľko sa ona účinne zapája do celkového záujmu. Keďže nepozná a nepripúšťa na strany roztriedený národ, nepozná vo svojich metódach demagógiu, ktorá licitovaním výhod a sľubov sa usiluje získavať prívržencov. Moderný štát v duchu novej Europy zrieka sa starého liberalizmu v politike a hospodárstve práve tak, ako mu je už prežitkom systém marxistický, či už v demokracii alebo v akéhokoľvek druhu diktatúre. Rovnakou mierou pestuje statky hmotné i duchovné, zachycujúc takto celý život jednotlivca, rodiny a národa. Kedže národná poroba začínala sa a bola udržiavaná vždy sociálnou porobou, moderný štát slovenský majúc na zreteli čo najvyššie vystupňovanie národnej samobytnosti medzi prvotriedne a každodenne sledované svoje úlohy zaraduje sociálne dvíhanie slovenského človeka v každom ohľade. (Dlhotrvajúci búrlivý potlesk. ) Kultúrne, hospodárske, sociálne výdobytky moderného času majú sa stať majetkom čo najširších vrstiev ľudových, čím sa uskutoční ideálny priemer sociálny ako podklad pre ďalší

zdravý vývin jednoliateho národného celku, v ktorom nebude podstatných sociálnych rozdielov, nebude teda závisti a revnivosti, ale bude všeobecne rovnaká prítulnosť k národnému celku. (Dlhotrvajúci búrlivý potlesk. )

Dosavádny náš vývin posmeľuje nás k oprávnenej nádeji, že i v budúcnosti sa uplatní smyseľ nášho národa pre životné reality v usmerňovaní nášho verejného života.

Práve posledné udalosti nášho vnútorného života slúžia nám i každému objektívnemu pozorovateľovi za skvelý dôkaz tohto nášho presvedčenia. Mnohí obťažení ešte rozpomienkami na povestnú slovenskú hašterivosť a nesvornosť, tŕpli, lebo naplnení boli obavami, či nevyrazí z niektorých Slovákov nízka mentalita dlho zotročeného človeka, ktorý necíti spojivosť s rodom a ktorý nehanbí sa špiniť do vlastného hniezda, ba vedeli by sa stať tyranom svojho brata, keď ho vybičovaný vlastný záujem zaslepuje. No, s radostným uspokojením sme sa presvedčili, ako jednotne, nikým neinšpirovaný národ slovenský po mestách a v dedinách, v uniforme a občianskom rúchu somknul sa v jeden jediný šík, ktorého jedinou rečou bolo: sme predsa Slováci, teda jedna krv, ktorí majú jednu povinnosť: vernosť k svojmu rodu! (Dlhotrvajúci veľmi búrlivý potlesk. )

Keď si kedy-tedy s trpkosťou pripomíname zjavy detskej choroby našej štátnej samostatnosti, ale nezabúdame, že detskými chorobami musí prejsť každý mladý organizmus a zvrtne sa len na tom, aby detské choroby boly správne manipulovované a dôkladne vyliečené. (Dlhotrvajúci búrlivý potlesk. ) V takomto prípade detské choroby nielenže neškodia, ba osožia na toľko, že detskými chorobami takto prechádzajúci organizmus stáva sa zdravším a odolnejším než ten, ktorý detské choroby vôbec neokúsil. Je len na nás na všetkých, aby sme pochopili, že detské choroby sú časove obmedzené a že postupom času sa samočinne zmenšuje ich objavenie ako tiež aj ohľaduplné ich liečenie. Rok za rokom vyrastáme z detského ovzdušia, preto musia z nášho verejného života miznúť zjavy detských chorôb, spôsoby to upomínajúce na minulé časy bujarého radikálčenia, lacnej demagógie, zahrávaním si na revolucionárov, lebo ustanovení sme božskou Pro-

zreteľnosťou za zodpovedných správcov osudu národa a štátu slovenského a Paktom troch veľmocí pozornosť sveta hľadí na nás, či to vieme robiť štátotvorne a po európsky. (Dlhotrvajúci búrlivý potlesk. ) Vhĺbme sa často do slova sv. Pavla apoštola:,, Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, konal som ako dieťa. Akonáhle som sa ale stal mužom, nuž mužský bol môj každý postoj, každé slovo, každé počínanie". A preto chlapsky rozmyslené a mužsky uvážené, mužsky dôsledné a odhodlané, chlapsky otvorené a priame nech je naše každé počínanie, aby nielen neutrpel škodu národ a štát, ale aby zbytočným znechucovaním a znepokojovaním verejnosti nebol zdržovaný náš radostný budovateľský nástup, ktorého jedinou cestou je práca (dlhotrvajúci búrlivý potlesk), a to práca každého druhu, práca radostná, práca obetavá za národný celok a jej predpoklady: nikým nerušený poriadok a národným povedomím vedená disciplína. (Dlhotrvajúci potlesk. ) A národ náš slovenský ničoho nepotrebuje tak veľmi, ako práve práce, pokoja a poriadku (potlesk), lebo bol už mnoho, mnoho týraný, zotročovaný a rozleptávaný. Keď mu konečne svitol deň samostatnosti, a môže si život svoj podľa svojho úsudku zariaďovať, každý verný syn tohto národa sa nielen teší donahnutej samostatnosti, ale pričiní sa všemožne, aby v tom samostatnom štáte slovenskom bola práca, prebýval pokoj a vládol poriadok. (Potlesk. ) Takto zriadenému a riadenému štátu slovenskému nech žehná dobrotivý Boh, aby rástol, vzmáhal sa a prekvital národ slovenský v novej Európe, ktorej ideme s otvoreným náručím a s vyjasnenou tvárou v ústrety v smysle nášho hesla:,, Verní sebe a preto verní osvedčenému nášmu priateľstvu slovensko-nemeckému". (Búrlivý dlhotrvajúci potlesk. Poslanci spievajú štátnu hymnu. ) Predseda Dr. Sokol (cengá): Zpravodajcom o návrhu vlády za výbor zahraničný je pán poslanec Dr. František Hrušovský.

Dávam mu slovo.

Zpjavodajca Dr. Hrušovský:

Slávny Snem!

V dejinnom vývine spoločnosti ľudskej nijaká udalosť nie je výsledkom nahodilosti, lebo každá má svoju príčinu alebo celý rad príčin v udalostiach predchodiacich.

takže každá dejinná situácia je výslednicou historického procesu minulosti. Príčinná súvislosť jednotlivých historických faktov, najmä závislosť prítomnej situácie na minulosti, často uniká nášmu poznaniu, nie je nám dost zrejmá a preto vo svojej náklonnosti k pohodlnému a povrchnému mysleniu pomáhame si pri chápaní a hodnotení rozličných zjavov súčasnosti prázdnymi kombináciami, cestou ktorých dostávame sa k celkom bezzákladným a klamným záverom. Takéto povrchné úvahy a klamné závery môžu byť niekedy aspoň dočasne a zdanlivo prakticky neškodné, ale častejšie máva takýto sebaklam i pre jednotlivca i pre národ, ktorý sa v danej situáci nevie bezpečne orientovať a múdro rozhodovať, katastrofálne následky.

Keby sme s hľadiska takého pohodlného a povrchného uvažovania hodnotili medzinárodnú situáciu dneška, mohlo by sa nám stať, že následkom falošného chápania jej zjavov a následkom nepochopenia jej tendencií dopustili by sme sa omylu, ktorý by ohrozil celú našu národnú budúcnosť. Vojnový konflikt, ktorý sa odohráva pred našimi očami a ktorý do základov otriasa stavbou súčasného sveta, nie je ani bojom národov ani vojnou štátov, ale zápasom dvoch svetov, dvoch myšlienkových prúdov a náhľadových sústav, ktoré po dlhom dozrievaní v dejinnom prúde udalostí musely sa zákonitosťou svojho vývinu sraziť a sviesť rozhodný boj o víťazstvo. Ak sa nám niekedy zdá, že vojna je porušením panujúcej rovnováhy medzinárodných vzťahov z príčin politických alebo hospodárskych, môže byť takéto usudzovanie mýlne, lebo aj pravý opak môže byť pravdou. Dnešná vojnová srážka je prirodzeným následkom toho. že rovnováhy vo svete nebolo, a preto treba svetu túto na rovnoprávnosti a spravodlivostí založenú rovnováhu dať a zabezpečiť.

Dejiny posledných storočí vyvinovaly sa takým smerom, že egoistická ziskuchtivosť spojená s bezohľadným chytráctvom vrhla sa na všetky materiálne hodnoty sveta a nerobila si nijaké výčitky svedomia, či toto nenásytné opanúvanie sveta na jednej strane nebude mať za následok zotročenie celých národov na strane druhej. Národy, ktoré staly sa obeťou chorobnej túžby ovládania sveta, nestaraly sa o to, či toto jednostranné hromadenie pod-

mienok blahobytu a vzrastu neporuší svetovú rovnováhu práve nedostatkom podmienok na strane druhej, ale naopak, všetky svoje starosti sústredily na to, aby základ svojho blahobytu neprestajne zvyšovaly a zabezpečovaly a takto všetkými prostriedkami udržovaly nerovnováhu sveta.

Rovnováha vo vývine spoločnosti ľudskej stratila sa už vtedy, keď sa tento proces bezohľadného delenia sveta začal a keď na nespravodlivom základe pokračoval.

Po skončení každej vojny bývalo zvykom, že víťazi hľadali vinníka, aby na jeho plecia uvalili okrem porážky aj zodpovednosť za všetky hmotné a mravné škody, ktoré súvisely s vojnovým pustošením. Za vinníka označili obyčajne takzvaného ,, útočníka", ktorého obvinili z iniciatívy vo vojnových operáciách. Dnes je aj v tomto ohľade situácia iná. Pri dnešnom vojnovom konflikte netreba hľadať, označovať a súdiť toho, ktorý prvý zdvihol meč. Svet pozná a dejiny vynesú spravodlivý súd nad všetkými, ktorí svojou hrabivou nenásytnesťou stámilióny ľudí a celé národy hnali do hmotnej biedy, do postavenia otrokov, na úroveň národov druhoradých (potlesk); už dnes je každému mysliacemu človeku jasné, kto znemožňoval na každom kroku, aby sa medzi národmi vyvinul a udržal trvalý pokoj, vybudovaný na mravných princípoch rovnoprávnosti, spravodlivosti a solidarity národov ako rovnocenných složiek spoločnosti ľudskej. (Výkrik: Tak je!) Spravodlivá história vynesie raz strašný súd nad tými, ktorí svojou vytrvalou bezohľadnosťou vyčerpali aj poslednú kvapku pokorených a donútili ich k útoku proti nespravodlivosti a krivde.

Slávny Snem!

Tieto myšlienky bolo treba predoslať, ak chceme pochopiť dejinný dosah Paktu troch mocností, uzavretého 27. septembra 1940 v Berlíne medzí Nemeckom, Talianskom a Japonskom, a keď chceme oceniť význam pristúpenia Slovenskej republiky k tomuto Paktu, potvrdeného podpisom predsedu vlády a ministra zahraničných vecí 24. novembra 1940.

Udalosti posledných rokov a mesiacov podaly nám dostatok presvedčivých dôkazov o tom, že každý prejav vedúcich štátnikov mocností, ktoré tento Pakt uzavrely,

treba chápať a brať v doslovnom a plnom znení, lebo za každým slovom týchto prejavov nasleduje čin. Treba konštatovať, že ani osnova Paktu troch mocností sa svojou prostou, jasnou a jednoznačnou rečou v ničom nelíši od rečí tých prejavov, ktorými štátnici troch mocností vyjadrovali svoj politický program a oznamovali svoje neodvolateľné zámery. A naopak štylizácia osnovy Paktu troch mocností nemá známky perfídnej diplomatickej frazeológie starého sveta, ktorý svoje imperialistické zámery vedel obliekať do zvučných slov o humanite, demokracii a slobode.

Ak sa teda v úvodných vetách Paktu troch mocností hovorí, že "vláda Nemecka. Talianska a Japonska pokladajú za predpoklad trvalého pokoja, ak každý národ sveta si podrží patriaci mu životný priestor", veríme, že smyseľ týchto slov možno chápať len tak, ako sú napísané. (Dlhotrvajúci búrlivý potlesk. ) Ak tri vedúce mocnosti sveta podľa slov Paktu pokladajú za svoju úlohu znemožniť rozšírenie vojny, zaistiť predpoklady trvalého pokoja a pre každý národ také miesto na svete a také podmienky vývinu, ktoré zabezpečia plný rozvoj jeho života, vieme, že Nemecko, Taliansko a Japonsko v tejto formulácii vyjadrujú cieľ a smyseľ Paktu a zároveň program nového svetového poriadku, za uskutočnenie ktorého bojujú už v tejto vojne. (Hlučný potlesk. )

Tento základný smysel a cieľ Paktu troch mocností v autentickej interpretácii zdôraznili zahraniční ministri Nemecka, Talianska a Japonska, ktorí Pakt v mene svojich vlád a svojich národov podpísali. Hneď po slávnostnom akte podpísania Paktu vyhlásil minister zahraničných vecí von Ribbentrop, že Pakt troch mocností chce napomáhať uskutočnenie spravodlivého poriadku vo svete a čím skôr obnoviť svetový pokoj. Zahraničný minister Talianska gróf Ciano vo svojom prejave zdôraznil, že tri mocnosti nechcú nikoho ohrozovať, lebo ich cieľom je stvoriť základy a predpoklady nového poriadku, ktorý má podporovať a zaistiť rozvoj a blaho národov. A zahraničný minister Japonska Kurusu povedal, že konečným cieľom tohto Paktu je všeobecný a trvalý pokoj, ktorého jediným základom je spravodlivosť.

I zo slov samého Paktu i z prejavov zástupcov troch signatárskych mocností vy-

niká nad všetku pochybnosť, že v tomto Pakte tri veľké mocnosti spojily sa k solidárnej spolupráci na uskutočnení nového svetového poriadku, založeného na princípe rovnoprávnosti a spravodlivostí ako základoch trvalého pokoja a bezpečnej rovnováhy sveta. Ak si Nemecko, Taliansko a Japonsko v tomto Pakte vyhradily právo rozhodovania o spôsoboch prestavby svetového poriadku na europskom kontinente a v oblasti ázijskej, uplatňujú len svoje neodškriepiteľné právo, ktoré sa im nespravodlivo a bez mravného základu až doteraz upieralo.

Keď si položíme otázku, prečo práve tieto tri mocnosti: Nemecko, Taliansko a Japonsko rozhodly sa uzavrieť Pakt, vziať na seba úlohu nového usporiadania sveta a niesť ťarchu zodpovednosti za budúce osudy spoločnosti ľudskej, prídeme k záveru, že na túto dejinnú úlohu oprávňuje tri vedúce mocnosti ich doterajší význam v politickom a kultúrnom vývine ľudstva, nevyčerpateľná zásoba ich životných síl, dostávajúca plný výraz nielen v ustavičnom početnom vzraste, ale i v mimoriadnych tvorivých schopnostiach týchto národov. Všetky tri mocnosti sú svojim historickým významom i svojim tvorivým charakterom predurčené k tomu, aby budúcemu vývinu ľudstva ukazovaly také cesty, ktoré bezpečne povedú k spoločnému dobrobytu národov, ktorý je smyslom a cieľom Paktu.

Ale na druhej strane práve tieto tri veľké národy v dôsledku historického vývinu posledných storočí sú v možnostiach svojho hmotného a duchovného vzrastania obmedzené na také priestory, ktoré ani svojim rozsahom ani svojou hospodárskou povahou nijako nedostačujú na zaistenie podmienok ich všestranného vývinu. Dostačí priemerná znalosť svetového zemepisu, aby sme pochopili, že Nemecko, Taliansko a Japonsko v záujme budúcnosti vlastných národov sú donútené vykonať dôkladnú revíziu doterajšieho rozdelenia sveta a jeho hospodárskych hodnôt. Že tri mocnosti pri zdôrazňovaní svojich vlastných práv a záujmov nezabúdajú ani na práva a záujmy ostatných národov, o tom najmä my Slováci máme dosť dôkazov nielen v nespočetných prejavoch zodpovedných štátnikov Nemeckej ríše na čele s vodcom Adolfom Hitlerom (búrlivý po-

tlesk), nielen v samotnom Pakte, ale aj v účinnej pomoci, ktorú veľká Nemecká ríša poskytuje slovenskej štátnosti. (Búrlivý potlesk. )

Skoro stomiliónový nemecký národ obýva na europskom kontinente taký priestor, v ktorom preľudnenosť dávno a ďaleko prekročila maximálnu hranicu. Nemecký národ len svojej bezpríkladnej podnikavosti a húževnatej pracovitosti môže ďakovať, že ani v takýchto zúfalo-ťažkých životných podmienkach nezlomila sa jeho životná sila a nezastavil sa jeho vzrast. Jedinečné tvorivé schopnosti nemeckého národa prekonávaly všetky ťažkosti a v boji s týmito ťažkosťami zocelená povaha nemeckého národa neskrivila sa ani vtedy, keď versaillskí upravovatelia povojnovej Europy siahli na nemecké kolónie, aby ešte viac obmedzili životné možnosti nemeckého národa. Nemôže byť objektívne smýšľajúceho človeka, ktorý by neuznal, že nemecký národ, vedený veľkým Vodcom Adolfom Hitlerom (potlesk), má príčinu a má právo domáhať sa lepšieho osudu, a to takým spôsobom, aký uzná za primeraný a takými prostriedkami, k akým bol donútený. (Potlesk. )

V podobných pomeroch žije národ taliansky, ktorý svojim počtom dosahuje 50 miliónov ľudí, žijúcich na úzkom priestore Apeninského poloostrova, na priľahlých neúrodných ostrovoch a v neveľkých kolóniách na okraji afrických púští. Malebné vápencové skaly, slnečná obloha belasého talianskeho neba a azúrová hladina mora maly, pravda, veľký vplyv na rozvoj umeleckých schopností talianskeho človeka, žijúceho z ducha antických a kresťanských tradícií tejto krásnej krajiny, ale nevedely talianskemu národu zabezpečiť také životné podmienky, aké potreboval pre svoj nerušený vzrast a bezpečnú budúcnosť. Je len prejavom biologického zákona sebazáchovy, keď sa taliansky národ domáha väčších zásob životných podmienok z hospodárskeho bohatstva sveta.

A keď sa s takého hľadiska podívame na ostrovnú vlasť japonského národa, rozprestierajúcu sa na 3850 väčších a menších ostrovoch, omývaných vlnami Tichého oceánu, presvedčíme sa, že táto "Ríša vychodiaceho slnca", dýchajúca vôňou kvetov na úpätí posvätnej sopky Fužijamy je síce krásnou ale chudobnou krajinou pre

viac ako 80 miliónov obyvateľov. Prevážne hornatá krajina má len 20 % pôdy súcej na obrábanie, ktorá musí urodiť toľko, aby uživila celý japonský národ. Ale časté prírodné pohromy, ako zúriace tajfúny, sopečné výbuchy, katastrofálne zemetrasenia, monsunové povodne zničia neraz celé kraje a celé majetky pracovitého japonského ľudu, ktorý v boji s prírodnými živlami často stráca všetko, len nie chuť a odvahu k životu. Japonský národ, obdarený vynikajúcimi schopnosťami, osvojil si všetky vymoženosti europskej civilizácie, dosiahol vysokú kultúrnu úroveň, dozrel na vedúcu úlohu medzi národmi Ázie a spolu s nemeckým a talianskym národom, v priateľské) shode s národmi Sovietskeho sväzu, domáha sa svojich práv na plný rozvoj všetkých svojich životných síl.

Keď si všetky tieto faktá uvedomíme, je nám jasné, že Nemecko, Taliansko a Japonsko, obmedzené na úzke priestory vyčerpanej zeme a sústavne zatlačované do neprimeraného rámca týchto životných úzkych možností, v takýchto pomeroch a v takýchto okolnostiach nemôžu sa bezstarostne dívať v ústrety svojej budúcnosti a z jednoduchých biologických príčin musia sa domáhať takého usporiadania sveta, ktoré v každom smere vyhovie ich životným potrebám.

Slovenský národ, ktorý následkom historických osudov strednej Europy a dunajskej kotliny bol vo svojom prirodzenom vývine a vzraste hatený, na vlastnom tele skúsil, čo sú to životné ťažkosti, spôsobené úzkymi rozmermi životného priestoru. Pre nedostatok životných podmienok v minulosti ostali sme malým národom, lebo naša vlastná krv odtekala z nášho životného priestoru do cudzieho sveta. Nuž chápeme položenie troch mocností, máme hlboký smysel pre ich ciele, a plne schvaľujeme ich snahy, lebo sami najlepšie cítime, ako sa žije národu v takých pomeroch, ktoré sú pre vzrast jeho národných síl neprimerané. (Potlesk. )

Slovenský národ vítal Pakt troch mocností hneď pri jeho vzniku a od samého začiatku videl v programe Paktu i svoj vlastný cieľ, a v jeho úspechu i úspech svojho vlastného snaženia. Preto nie div, že celý slovenský národ pozdravil Pakt troch mocností ako predzvesť nového sveta a cestu k novej budúcností ľudstva,

zmietajúceho sa v mučivej neistote o svoj zajtrajšok.

Slovenský národ ostal malým národom následkom svojho obmedzovania v tomto priestore Europy a jeho slobodná vlasť je malým štátom, ktorý nemôže si osobovať nijaké nároky zasahovať do usmerňovania dejinných prúdov. Ale právo ostáva právom aj vtedy, keď sa ho domáha malý národ, ktorý má dosť životných síl, aby žil z vlastnej práce a tvoril podmienky svojej vlastnej budúcnosti v harmonickom súlade so záujmami ostatných národov. (Potlesk. )

Ak zdôrazňujeme toto svoje právo na život, uvedomujeme si, že všetky svoje tvorivé schopnosti musíme zasvätiť zabezpečeniu svojho národného bytia, preto chceme ostať skromným národom a nechceme si osobovať úlohy, na aké nemáme predpokladov a na ktoré naše skromné sily nedostačujú. Ale naša skromnosť, vyplývajúca z uvedomenia si našich vlastných síl, nemôže byť prekážkou nášho národného sebavedomia, ktoré sa ozvalo vtedy, keď Slovenská republika, vyvinujúca sa pod ochranou Nemeckej ríše a jej veľkého Vodcu, hneď na začiatku svojej samostatnosti dožila sa cti pristúpiť k Paktu troch mocností a keď mohla i formálne potvrdiť to, čo celý slovenský národ spontánne schvaľoval. (Potlesk. )

Opakujem, Slovenská republika, jeden z najmenších štátov Europy a najmladší štát sveta, pokladá si za česť, že podpísaním Protokolu o pristúpení k Paktu troch mocností 24. novembra 1940 v Berlíne po prvý raz vystúpila na javisko svetovej histórie, aby po boku veľkých mocností mala podiel na budovaní nového svetového poriadku. (Potlesk. ) Veľké mocnosti sveta, tvoriace 250-milíónový blok pevného spojenectva, pozvaním Slovenskej republiky k Paktu troch mocností podaly najpresvedčivejší dôkaz o tom, že v programe nového usporiadania sveta počítajú aj s malými národmi a malými štátmi, ktorým dávajú možnosť zabezpečiť si podmienky vývinu, aké sú ich životným potrebám primerané. Malé štáty nemusia a nesmú byt nástrojom veľmocenských záujmov, príčinou medzinárodných sporov 3 vojnových konfliktov, ak malé národy v reálnom chápaní svojho položenia bez ujmy na vlastnej národnej cti

správne odhadnú svoje miesto a svoju úlohu vo vývine medzinárodných vzťahov. Slovenská republika toto svoje miesto a túto svoju úlohu, vďaka predvídavej múdrosti svojich vedúcich činiteľov, definitívne našla a preto spokojne hľadí v ústrety budúcnosti.

Pristúpenie Slovenskej republiky k Paktu troch mocností s hľadiska slovenskej štátnosti môžeme hodnotiť ako diplomatický akt, ktorý najmarkantnejšie potvrdzuje našu štátnu suverenitu a podstatne upevňuje našu štátnu samostatnosť v medzinárodnej relácii. Od 24. novembra minulého roku Slovenská republika už nie je len drobným farebným fliačkom na mape Europy, ale i aktívnym činiteľom vo vývine dejinných prúdov, ktoré železnou zákonitosťou historických síl uskutočňujú obrodu sveta. Slovenskej republike pripadá čestný podiel v tomto obrodnom procese a tým aj nárok na podiel v jeho úspechoch. Pretože poznáme svoje sily a možnosti, nepreceňujeme svoju účasti na výstavbe nového sveta a nepreháňame ani svoje nároky, vyplývajúce z našej účasti na tomto diele.

Pri tejto slávnostnej príležitosti chceme zdôrazniť predovšetkým povinnosti a záväzky, ktoré Slovenská republika podpísaním Protokolu o pristúpení k Paktu troch mocností prevzala. Uvedomujeme si tieto povinnosti a záväzky a máme odvahu ich čestne a statočne splniť (hlučný potlesk), lebo sme presvedčení, že svojím príspevkom v službách novému svetovému poriadku v duchu Paktu troch mocností slúžime i svojim vlastným národným záujmom. (Hlučný potlesk. ) Ak celý slovenský národ s prejavom spontánnej jednomyseľnosti vítal Pakt troch mocností, s tou istou jednomyseľnosťou dal predsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí spontánny súhlas, aby menom Slovenskej, republiky podpísal Protokol o našom pristúpení k tomuto Paktu. Slovenský národ týmto bezvýhradným a jednoznačným súhlasom dal výraz tomu svojmu presvedčeniu, že svoje čestné miesto medzi rovnoprávnymi národmi sveta chce si statočne zaslúžiť vo vernej spolupráci s tými národmi, ktorým pripadla zodpovedná dejinná úloha spravodlivého usporiadania sveta na pevných základoch rovnoprávnosti a solidarity národov, majúcich smy-

sel pre spravodlivosť a právo. (Hlučný potlesk. )

Ak by sa kdekoľvek vynorila pochybnosť o tom, či malý slovenský národ vo svojom mladom štáte môže prevziať záväzky, aké prevzal pristúpením k Paktu troch mocností, či teda so Slovenskou republikou možno počítať ako s medzinárodným partnerom, na tieto pochybnosti odpovedáme poukazom na minulosť slovenského národa a jeho úlohu v dejinách strednej Europy. Slovenský národ už v dôsledku zemepisnej polohy svojej vlasti na tejto historickej križovatke, a v dôsledku horopisného charaktera svojho životného priestoru mal vo vývine politických a kultúrnych pomerov karpatskej oblasti také úlohy a také záväzky, ktoré usiloval sa splnil a splnil tak, že slúžil spoločnému dobru europských národov a spoločným záujmom europskej civilizácia.

Už v prvých storočiach svojej histórie stal sa slovenský národ oddaným sprostredkovateľom kresťanstva a zaslúžil sa o christianizáciu susedných národov, takže už pred tisícročím mal dôležitý podiel na pretvorení a obrodení Europy v duchu Evanjelia. Neskoršie stál verne na stráži proti nebezpečnému prívalu výbojných dobývateľov a za cenu veľkých obetí na vlastných majetkoch, na vlastnej krvi a na vlastných životoch bránil europsku civilizáciu proti surovému barbarstvu. A keď po všetkých pohromách, ktoré stíhaly dunajskú kotlinu, bolo treba stvoriť podmienky nového života na spustošenej a zanedbanej zemi, slovenský národ, hoci hospodársky vyčerpaný a sociálne ubitý, neváhal veľkú časť svojich životných zásob obetovať na reštaurovanie tejto čiastky strednej Europy. Keď v najnovších, povojnových časoch i strednej Europe hrozilo nebezpečenstvo sociálneho rozvratu a kultúrneho úpadku, zväčšované duchom falošnej demokracie, slovenský národ postavil sa proti tomuto prúdu a na stranu tých mocností, ktoré so všetkou rozhodnosťou a všetkými prostriedkami stály vo vytrvalej obrane europskej civilizácie a našly cestu k novému usporiadaniu sveta.

Ak sme teda všetky úlohy, vyplývajúce z nášho postavenia na tejto europskej križovatke vedeli plniť vtedy, keď slovenský národ nemal možnosť rozhodovať o vlastnom osude, máme dosť mravnej sily pre-

vziať a splniť všetky záväzky, ktoré slovenský národ berie na seba, keď vo vlastnom štáte pristupuje k Paktu troch mocností. (Dlhotrvajúci hlučný potlesk. ) Odvolávajúc sa na svoju národnú minulosť máme právo vyhlásiť, že chceme byť partnerom, ktorý vie, čo je povinnosť, vernosť a česť. (Dlhotrvajúci búrlivý potlesk. )

Kto bude pozorne a nestranne skúmať dejiny slovenského národa, najmä politické osudy Slovákov v posledných dvoch storočiach, nájde v nich nejeden dôkaz na to, že slovenský národ nikdy nikoho v ničom nesklamal a v každom štátoprávnom postavení plnil všetky svoje záväzky až po krajnú hranicu svojej ľudskej dôstojnosti a svojej národnej cti. Ale takisto možno nájsť v slovenských dejinách dôkazy i na to, že slovenský národ neraz stal sa obeťou hanebnej zrady a jeho životné záujmy predmetom nemravného kupčenia.

V   revolučných rokoch 1848/49, keď slovenský národ so zbraňou v ruke dokazoval svoju oddanosť panovníckemu rodu, zradila nás dynastia. Keď o 20 rokov neskoršie manifestačným spôsobom osvedčovali sme sa za jednotu krajiny, v ktorej domáhali sme sa rovnoprávnosti, porazili nás menom štátnej ideológie. A keď v posledných dvadsiatich rokoch zdôrazňovali sme obojstrannú záväznosť písanej dohody, z úst najvyššieho reprezentanta štátu a osnovateľa tejto dohody odznely slová o neplatnosti nezáväzného "falzifikátu".

V súvislosti s dnešným slávnostným aktom pripomíname tieto historické skutočnosti preto, aby o statočnosti a spoľahlivosti slovenského národa ako partnera nemohol nik pochybovať. (Hlučný potlesk. )

Ak by niekoho pri posudzovaní našej spoľahlivosti mýlily niektoré zjavy nášho vnútorného štátneho života, z ktorých by chcel vyvodzovať zlomyseľné závery o politickej nevyspelosti slovenského národa, na adresu toho môžeme sebavedome vyhlásiť, že tieto prechodné ťažkosti nijako nemôžu ohroziť napredovanie našej vnútornej konsolidácie, ktorú celý slovenský národ pokladá za najmocnejšiu složku našej štátnosti a jej medzinárodnej stability. (Potlesk. )

Slávny Snem! O všetkých týchto skutočnostiach uvažoval zahraničný výbor; keď na svojom zasadnutí 28. januára 1941

rokoval o vládnom návrhu usnesenia o súhlase s Protokolom o pristúpení Slovenskej republiky k Paktu troch mocností, a prišiel k jednomyseľnému návrhu, ktorý mám česť pri tejto slávnostnej príležitosti tlmočiť: aby Snem Slovenskej republiky, v plnom pochopení ďalekosiahleho významu tohto dejinného aktu, podľa § 24, písm. h) Ústavy Protokol o pristúpení Slovenskej republiky k Paktu troch mocností v smysle vládneho návrhu na tomto slávnostnom zasadnutí v celom rozsahu a jednomyseľne schválil. (Dlhotrvajúci potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Nakoľko sa k slovu nikto neprihlásil, prikročíme hneď k hlasovaniu

Podľa § 57, ods. 2 rokovocieho poriadku hlasovať možno zdvihnutím ruky alebo vstaním. Dám hlasovať zdvihnutím ruky.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Páni poslanci, ktorí súhlasia s osnovou schvaľovacieho usnesenia podľa zprávy zahraničného výboru, nech zdvihnú ruku.

(Deje sa. Potlesk. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu schvaľovacieho usnesenia podľa zprávy zahraničného výboru jednohlasne. (Potlesk. )

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tomto schvaľovacom usnesení hlasovalo na dnešnom zasadnutí aj po druhý raz.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove schvaľovacieho usnesenia, ktorým sa súhlasí s Protokolom o pristúpení Slovenska

k Paktu troch mocností, podpísanému medzi Japonskom, Nemeckom a Talianskom 27. septembra 1940 v Berlíne.

Zpravodajcom za výbor zahraničný je pán poslanec Dr. František Hrušovský.

Žiadam pána zpravodajcu, aby sa vyjadril, či sú nejaké návrhy na dodatočnú opravu alebo zmenu textu?

Zpravodajca Dr. Hrušovský:

Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zisťujem, že návrhy na dodatočnú zmenu alebo opravu nie sú.

Páni poslanci, ktorí pri druhom hlasovaní súhlasia s osnovou schvaľovacieho usnesenia tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihnú ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu schvaľovacieho usnesenia podľa § 53 rokovacieho poriadku aj pri druhom hlasovaní jednohlasne.

(Prítomní spievajú "Kto za pravdu horí... ")

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto slávnostným aktom je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Volanie: "Nech žije Dr. Tiso!" Dlhotrvajúci búrlivý potlesk. )

Koniec zasadnutia o 12. hod. 12. min. )