Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie.                                                                                 4. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 58. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v piatok 28. februára 1941.

Obsah:	Strana:
Oznámenia predsedníctva:
Otvorenie zasadnutia	2
Ospravedlnenie neprítomnosti	2
Došlé nariadenia s mocou zákona	2
Rozdaná (rozoslaná) tlač	2
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí	9
Zakľúčenie zasadnutia	9
Program:
Zpráva sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o dočasnej úprave platov štátnych zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých ustanovení o úsporných
opatreniach personálnych	2
Reč zpravodajcu Moru	3
Reč zpravodajcu Husárka	4
Prikročenie k rozprave	5
Reč poslanca Suroviaka	5
Koniec rozpravy	8
Pozmeňovací návrh poslanca Dr. Mederlyho a spol.	8
Zpravodajcovia s pozmeňovacím návrhom súhlasia	9
Prvé hlasovanie o návrhu	9
Prijatie pozmeňovacieho návrhu prvým hlasova-	9
ním	9
P r i j a t i e ďalšej časti návrhu prvým hlasovaním	9
Druhé hlasovanie o návrhu	9
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	9
Rezolučný návrh hlasovaním prijatý	9

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 31. min. P r í t o m n í: Predseda: Dr. Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil. Zapisovatelia: Germuška, Drobný. 43 poslancov podľa listiny o prítomnosti. Člen vlády: Sivák.

Z Kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltin a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 58. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Štefan Polyak, Jozef Šrabár a Teodor Turček.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle § 44, ods. 3 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:

I. tajomník Snemu Dr. Foltin (číta):

zo dňa 29. januára 1941 číslo 19 Sb. z. o početnom pomere učňov k počtu pomocníkov v živnostiach,

zo dňa 29. januára 1941 číslo 21 Sb. z. o dočasnom zákaze niektorých výplat zo zaopatrovacích zariadení pre prípad choroby, invalidity a úrazu,

zo dňa 29. januára 1941 číslo 25 Sb. z. o zavedení letného času a

zo dňa 11. decembra 1940 číslo 333 Sb. z., ktorým sa mení vládne nariadenie číslo 609/1919 Sb. z. a n.

Predseda Dr. Sokol:

Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecká zpráva o 57. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Vládny návrh zákona o niektorých zmenách v prípravnej službe sudcovskej,

v právnej službe verejnonotárskych osnovníkov a o zrovnoprávnení sudcovskej a advokátskej skúšky. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Vládny návrh zákona o novej organizácii súdov a o zmene niektorých ustanovení o organizácii súdov. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Vládny návrh zákona o civilných inžinieroch. Návrh prideľujem výboru technicko-dopravnému a ústavno-právnemu.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu obchodná smluva slovensko-talianska. Návrh prideľujem výboru zahraničnému.

Vládny návrh zákona o sjednotení obvodov okresných súdov, iných úradov a ich sídel. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Zpráva sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o dočasnej úprave platov štátnych zamestnancov a o zmene niektorých ustanovení o úsporných opatreniach personálnych.

Oznamujem, že sa poštou rozoslal vládny návrh zákona o dočasnej úprave platov štátnych zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých ustanovení o úsporných opatreniach personálnych. Návrh som pridelil výboru sociálnemu a zdravotnému a výboru rozpočtovému.

Predseda Dr. Sokol (cengá): Začneme rokovať. Na programe je: Zpráva sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o dočasnej úprave platov štátnych zamestnancov a o zmene a doplnení nietkorých ustanovení o úsporných opatreniach personálnych.

Zpravodajcom za výbor sociálny a zdravotný je pán poslanec Ján Mora a za výbor rozpočtový pán poslanec Vojtech Husárek.

Udeľujem slovo pravodajcovi za výbor sociálny a zdravotný pánu poslancovi Morovi.

Zpravodajca Mora;

Slávny Snem!

Predloženou osnovou zákona o dočasnej úprave platov štátnych zamestnancov dostáva sa týmto ďalšia zaslúžená splátka uznania za ich prácu, konanú v začiatkoch štátu.

O tejto osnove rokoval sociálny a zdravotný výbor 25 februára spolu s rozpočtovým výborom.

Osnova zákona je ozvenou na volanie štátnych a verejných zamestnancov po zlepšení ich životných pomerov. Netreba dokazovať, z akých príčin bolo treba pomôcť štátnym a verejným zamestnancom. Cenový index hovorí o tom viac, ako všetky reči a dnešná osnova, je len dôsledkom toho.

Predložená osnova má teda v prvom rade poslanie sociálne i keď jej rozsah musel sa prispôsobiť možnostiam, daným stavom štátnych financií. Predsa znamená veľmi potrebnú pomoc najmä pre vyššie kategórie štátnych zamestnancov. Osnova pomáha aj tým, že zrušuje úsporné opatrenia personálne u penzistov.

Behom spoločného rokovania urobily sa v texte osnovy tieto väčšie zmeny:

Výbory dospely k presvedčeniu, že sa má v záujme zvýšenia autority a primeraného hodnotenia sudcovskej služby vyriešiť v rámci tohto zákona aj otázka sudcovských prídavkov Preto za pôvodný § 3 vsunul sa nový § 4, ktorým sa sudcom a úradníkom, uvedeným v § 53 z ikona číslo 103/1926 Sb. z. a n. priznáva zvláštny príplatok ročne vo výške 4 800 korún, z ktorého je suma 1. 800 korún (doterajší príplatok, podľa § 14 zákona číslo 186/1937 Sb. z. a n. ) do penzie započítateľná.

Podľa nového § 4 doplnil sa aj § 5, predtým 4, vsunutím ustanovení, že aj sudcom priznaná, pre výmeru výslužného nezapočítateľná časť zvláštneho prídavku nepodlieha srážke z titulu penzijného príspevku a poistného a je z exekúcie vyňatá.

Na začiatok § 9, predtým 8, sa vsunulo úvodné ustanovenie, že sa textom tohto paragrafu pozmeňuje ustanovenie § 11, ods. 1 vládneho nariadenia číslo 380/1938 v znení § 1 vládneho nariadenia číslo 35/ 1939 Sb. z. a n.

V  § 10, predtým 9, sa text zjednodušil slúčením ods. 3 s ods. 1 následkom čoho paragraf má len dva odseky.

Z § 12, ods. 1, teraz 11, vynechalo sa ustanovenie, že sa zrušuje aj ustanovenie § 4, ods. 2 vládneho nariadenia číslo 380/ 1938 Sb. z. a n., následkom čoho vo veci kongruálnych príplatkov ostáva v platností doterajší stav.

Výbory konštatovaly, že pri prevádzaní zákona môže dôjsť k niektorým nesrovnalostiam, ktoré by mohly v určitých konkrétnych prípadoch znamenať aj poškodenie zamestnanca. Možné je to tým, že sa príplatky podľa tohto zákona poskytujú podľa určitých ohraničených požitkových súm. Preto sa za § 13 vsunul nový § 14, ktorým sa splnomocňuje vláda, aby spomenuté nesrovnalosti vhodnými opatreniami v prípade potreby vyrovnala.

Text § 15, predtým 13, sa prispôsobil opravenému textu § 12.

Do § 16, predtým 15, vsunul sa nový ods. 2 s ustanovením, že § 1, ods. 2 tohto zákona platí od 1. júla 1940, čím sa legalizuje doterajší faktický stav, lebo zamestnancom, uvedeným v § 1, ods. 2, bolo výchovné vyplácané od 1. júla 1940 už vo výške, ktorú im tento zákon určuje. Tým sa paragraf rozčlenil na tri odseky.

Ináč sa text celej osnovy upravil po stránke legislatívne-technickej.

V  súvislosti s prerokovaním tejto osnovy usniesly sa výbory na rezolúcií, v ktorej sa vláda žiada urobiť potrebné opatrenia ohľadom zarátania smluvných a predchádzajúcich služieb do poradia a do postupu v smysle § 142 zákona 103/1926, ďalej vydať vládne nariadenie k § 25 zákona číslo 103/1926 o zriadeneckých čakateľoch, aby bolo vyriešené jednotné zarátanie vojenskej prezenčnej služby štátnych a verejných zamestnancov do postupu a konečne, aby vláda jednotne vyriešila otázku naturálnych bytov štátnych a verejných zamestnancov.

To, čo dáva predložená osnova štátnym a verejným zamestnancom, je uznania

so strany štátu za ich prácu. Veríme, že zvýšenie platov štátnych a verejných zamestnancov neprinesie ďalšie zdražovanie článkov každodenných životných potrieb a proti nesvedomitým zdražovateľom bude najprísnejšie zakročované, lebo v opačnom prípade zákon by nedoniesol to, čo sa od neho očakáva.

Sociálny a zdravotný výbor odporúča Snemu vládny návrh zákona v znení upravenom výbormi prijať spolu aj s rezolúciou. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá): Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Husárkovi.

Zpravodajca Husárek:

Slávny Snem!

Keď sa zamyslíme nad prácou slovenského Snemu, zistíme s uspokojením, že na tomto mieste vykonalo sa kus statočnej práce napriek všetkým ťažkostiam, ktoré doliehaly na nás už z dôvodu, že sme na začiatku nášho štátneho a ústavného života.

Práca slovenského Snemu pokračuje tempom, aké dnešné časy a pomery vyžadujú. Pred istým časom mohli sme sa dočítať, že Snem nemá žiadne reštancie, že všetko, čo vláda a jej orgány stačia spracovať a pre prejednávanie pripraviť, v najkratšom čase a s najväčšou svedomitosťou je i v Sneme prejednané a odhlasované. A keby naša vláda nemusela mať tisícerých starostí a keby hospodárske a finančné pomery neboly v celom svete mimoriadne ťažké, riešily by sa u nás všetky problémy na uspokojenie celého obyvateľstva. Práve tieto ťažké hospodárske pomery zapríčinily, že prejednávame dnešný vládny návrh zákona o dočasnej úprave platov štátneho a verejného zamestnanectva. Nie je našou vinou, že drahota v celom svete nesmierne stúpa, že sa ukazuje i nedostatok v niektorých potrebách, že dovoz je nielen ťažší ale i drahší. V porovnaní s inými štátmi my sme na tom pomerne ešte veľmi dobre, predsa štát a jeho vedúci činitelia starajú sa o každý stav v národe a len čo sa ukáže, že niektorá vrstva obyvateľstva je v pomeroch ťažkých, prikročia k pomoci. Tak je to i v tomto prípade. Štátne a verejné zamestnanectvo pociťuje ťažkosť hospodárskych pomerov následkom stúpajúcej drahoty a

vláda prichádza s návrhom, ako pomôcť aspoň tým, ktorí to najviac potrebujú.

Osnova zákona má pred očami v prvom rade najnižšie kategórie zamestnanectva a keďže náš verejný život má spočívať na zásadách života rodinného, ide nám hlavne o to, aby sa umožnilo zakladať rodiny. Preto návrh zákona v § 3 pre každého ženatého zamestnanca určuje životné minimum. Je to veľmi účinný sociálny zásah do nášho platového systému. Toto opatrenie musíme len vítať. Dobrý a spokojný štátny a verejný zamestnanec mnoho znamená pre štát a vôbec pre verejný život, veď väčšia čiastka obyvateľstva vo verejnom zamestnancovi vidí reprezentanta štátu a podľa toho, ako tento vybavuje na neho sverené záležitosti, posudzuje sa i štát. A keď uvážime, že za nie celé dva roky našej štátnej samostatnosti náš štátny aparát na mnohých miestach až bezvadne pracuje, že v štáte je poriadok a disciplína, že mame všetko, čo pri dnešných časoch len mať môžeme, je to zásluhou i toho zamestnanectva, ktoré je k tejto práci nezbytne potrebné. Uznajme mu jeho zásluhu pri budovaní štátu a pomôžme mu aspoň v tej miere, ako nám to dovoľujú naše financie. Túto dočasnú platovú úpravu nevynútilo si štátne zamestnanectvo samo. Všeobecné hospodárske pomery sú tým činiteľom, ktorý nás už dávno presvedčil, že pomoc je potrebná a že sa s ňou ďalej odkladať nemôže. Musíme si uvedomiť, že čo dá štát svojim zamestnancom, to dlho neostane v ich rukách. Tento mimoriadny príspevok po výplate o niekoľko hodín započne svoj zdravý kolobeh. Už pri samej výplate jedna čiastka v podobe daní vráti sa do štátnej pokladnice, ďalšie a väčšie čiastky príspevku navštívia radom živnostníka, roľníka, ba í robotníka. Takto príde do obehu okrúhle asi o 230 miliónov Ks ročne viac, ako dosiaľ. Istý zisk bude mať z toho každý, nielen zamestnanec.

Slávny Snem! Rozpočtový výbor prejednával túto osnovu spolu s výborom sociálnym a zdravotným dňa 25. februára 1941. Spoločne a jednomyseľne prišli sme k presvedčeniu, že vzhľadom na stav štátnych financií môžeme odstrániť len tie najboľavejšie rany. Dobre vieme, že každého zamestnanca nemôžeme uspokojiť. Vieme ďalej, že okamžitú pomoc očakávajú od nás i zamestnanecké dvojice v nižších kategóriách, smluvní zamestnanci v štátnych

podnikoch, že si sťažujú na rozdiel činovného a podľa toho i životného minima zamestnanci v skupine miest "C" a "D", že nespokojní budú i slobodní zamestnanci, ďalej zamestnankyne, ktoré majú manželov slobodného povolania, ktorých dôchodok je následkom hospodárskej situácie malý alebo celkom nepatrný. Mnohým z týchto zo srdca by sme pomohli, keby sme nemali ruky sviazané, keby bolo prostriedkov toľko, koľko je prednesených žiadostí. Zvlášť by som tu poukázal na stav zamestnaneckých dvojíc, o ktorých sa často myslí, že majú hojnosť všetkého a že iným nezamestnaným uberajú chlieb. Dovoľujem si upozorniť, slávny Snem i celú verejnosť, že o takýchto vydatých štátnych zamestnankyňách sme vyniesli už dva zákony a síce zákon č. 246 z roku 1939 a zákon číslo 150 z roku 1940. Ich otázka bola vtedy už upravená a v službe boly ponechané len tie zamestnankyne, ktorých manželia majú menšie platy, alebo bez ktorých sa patričný rezort neobíde, K tomuto bodu by som si dovolil len toľko podotknúť, že nekrivdíme žiadnemu zamestnancovi, keď si on koná prácu statočne a svedomite, či je už slobodný alebo ženatý a či je snáď i so zamestnankyňou ženatý, keď je tento zárobok potrebný, lebo je mnoho príkladov, že dvaja za dvojitú prácu dostávajú menej, ako iný samotný, a môžu byť prípady, že tieto dvojice vydržujú nemajetných rodičov alebo podporujú súrodencov. V osnove sa pamätalo i na penzistov a vydaté penzistky. Penzistom sa zrušujú úsporné srážky, ktoré maly platnosť dosiaľ podľa § 3, ods. 1 a § 4, ods. 2 vládneho nariadenia č, 380/1938 Sb. z. a n. Vydaté penzistky, ktoré dostávaly penziu pred účinnosťou vladneho nariadenia č. 380/1938 a táto práve následkom toho nariadenia bola zastavená, budú penziu znovu dostávať podľa § 11 tejto osnovy. Vydatá zamestnankyňa, ktorá si uplatnila nárok podľa § 2 zákona č. 246/ 1939, alebo podľa § 2 zákona číslo 150/ 1940 bude môcť dostávať penziu i pred dovŕšením 55. roku veku, ak sa úradným šetrením zistí, že je neschopne k ďalšej službe pre nemoc, ktorú si sama nezavinila. Náklad s vykonaním tohto zákona spojený vyžaduje okrúhle 230, 000. 000 korún ročne. Teda na rok 1941 asi 192, 000 000 korún. Je to suma veľmi úctyhodná. Očakáva sa, aby vláda najprísnejšími úsporami

v štátnej administratíve získala istú čiastku nákladu. Preto rozpočtový výbor odporúča previesť čím skôr reorganizáciu verejnej správy.

Ďalšia časť nákladu bude musieť byť uhradená novými príjmami, poťažne na rok 1941 v rámci splnomocnenia, ktoré dostal minister financií vo finančnom zákone na rok 1941 v článku XV., pod písmenou b).

Slávny Snem! Celá zamestnanecká verejnosť už ťažko očakáva vynesenie tohto zákona, lebo len ten ju môže vytrhnúť z jej ťažkého položenia. I keď uznávame, že tým ešte nebudú všetky požiadavky zamestnancov splnené, i tak musíme povedať, že v pomoci išli sme až na krajnú hranicu možností.

Výbor rozpočtový v nádeji, že § 2 bude rozšírený na väčšiu čiastku ženatých zamestnancov, odporúča návrh prijať. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá): Teraz prikročíme k rozprave. K slovu sa prihlásil na strane,, za" pán poslanec Štefan Suroviak. Dávam mu slovo. Poslanec Suroviak: Slávny Snem!                           

Predložený návrh zákona o dočasnej úprave platov štátnych zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých ustanovení o úsporných opatreniach personálnych medzi doterajšími návrhmi zákonov a nariadení je štátnemu zamestnancovi najsympatickejší. Konečne, že sme svedkami času, keď sa nešťastné zákony číslo 103 a 104 z roku 1926 v niektorých paragrafoch pozmeňujú a doplňujú! Hlinková slovenská ľudová strana v pražskom parlamente 12 rokov bojovala za novelizáciu týchto zákonov. Ešte krutejšie boly prevádzajúce nariadenia, ktoré odlišné boly i od samého zákona, Česko-slovenský platový zákon začiatočné platy tak nízko určil, že rodina štátneho zamestnanca nemohla riadne vyžiť. Úradník - i akademického vzdelania - začína asi s 1000 korunovým mesačným platom, gážisti s 800-korunovým a podúradníci-zriadenci dokonca so 600-700korunovým mesačným platom. Pravda, pri všetkých týchto kategóriách boly i srážky, niektorý zamestnanec dostal čistého mesačného zárobku asi 600 korún, takže štátne zamestnanectvo donedávna živorilo a

výsledok toho dnes je, že toto zamestna-

nectvo má platy zaťažené až do výšky

60, 000. 000.

Bieda štátneho zamestnanectva trvala až do 1. júla 1940, keď sa Snem Slovenskej republiky usniesol na zákone č. 173 zo dňa 3. júla 1940, ktorým výšku výchovného podľa § 13, zákona č. 103 a tiež zákona 104/1926 určil: na prvé dieťa 1800 korún, na druhé dieťa 1200 korún a na každé ďalšie v skupine miest "A" a "B" 1200 korún, v skupine miest "C" a "D" 90 korún ročne. Ďalej určil prídavok 900 korún ženatým zamestnancom, ktorých plat nepresahoval 19. 800 korún a 600 korún ročne slobodným zamestnancom, ktorých penzijná základňa nepresahovala 9000 korún ročne. Týmto zákonom zrušené boly aj úsporné srážky z platov aktívnych štátnych zamestnancov. Teda čo demokratická republika Česko-Slovenská nevykonala od roku 1926, to naša vláda a Snem vykonali za nie celé dva roky. Za túto usilovnosť je štátne zamestnanectvo vďačné najprv nášmu Vodcovi a prezidentovi republiky (hlučný potlesk) a slávnej vláde, ktorá dňom i nocou pracuje na vybudovaní našej drahej vlasti. A teraz máme zas novší dôkaz usilovnosti našich štátnych činiteľov. Pred nami je pripravený návrh zákona pod číslom 308, ktorým sa znovu polepšuje hmotné položenie štátneho zamestnanectva. Podľa tohto bude výchovné na každé dieťa, a to na jedno 1. 800 korún a na každé ďalšie 1. 200 korún, bez ohľadu na hodnosť tohoktorého zamestnanca a bez ohľadu na počet detí. Rozdiel je u poštových expedientov, neplne zamestnaných poštových pomocníkov a u neplne zamestnaných poštových poslov, ktorých platové a služobné pomery upravuje vládne nariadenie č. 17 zo dňa 5. marca 1927. Títo dostávali do platnosti zákona č. 173 zo dňa 3. júla 1940 výchovné snížené a to podľa stupňa úradu a zamestnanosti. Niektorí z týchto zamestnancov pracujú týždenne najviac 10 až 20 hodín. Priznanie plného výchovného je voči ostatným zamestnancom neúmerné a preto výška jeho sa odstupňuje. Avšak podotýkam, že dieťa chce každý deň jesť, či otec pracuje alebo nie. (Hlasy, potlesk. )

Ženatým zamestnancom v činnej službe podľa § 2 osnovy priznáva sa do penzie nezapočítateľný mimoriadny príspevok, a to nižším kategóriám väčší a vyšším menší, takže zamestnanci do 8. 280 korún ročného

platu dostanú 5. 220 korún ročne, do 9 000 korún ročne dostanú 5. 100, do 19. 800 ročne dostanú 4. 500 a pri služnom nad 19. 800 dostanú ročne 3. 600 korún. Slobodným zamestnancom do 8. 520 korún ročného platu 2. 880, do 9. 000 ročne 2. 700, pri služnom 9. 000 ročne 2. 400 a nad 9. 000 korún ročne. 1 800 korún. Neplne zamestnaným prislúcha pomerná čiastka mimoriadneho príspevku podľa pracovných dní.

Potešiteľné je pre štátnych zamestnancov, že § 3 návrhu zákona presne určí minimum čistého ročného príjmu ako stáleho služobného príjmu ženatých, a to v skupine miest A I. služobnej triedy, teda u vysokoškolákov, najmenší ročný plat 21. 600 korún, v II. služobnej triede u stredoškolákov 18. 000 korún, v III a IV. služobnej triede 14. 400 korún. - Pri III. služobnej triede sa v poslednom čase zmenil tento vládny návrh, takže v tejto služobnej triede budú dostávať zamestnanci viac; slovom, boli ubíjaní do týchto čias, takže niečo sa im polepší. - U ostatných zamestnancov 12. 000 korún ročne, takže prípadne im 1000 korún čistých mesačne. Tieto sumy sa snižujú v skupine miest,, B" o 4%, v skupine miest,, C" o 8% a v skupine miest ,, D" o 12%. Za ženatých sa považujú aj ovdoveli, rozvedení a rozlúčení, ak udržujú domácnosť aspoň s jedným dieťaťom, na ktoré patrí výchovné. Poľahčením zamestnancov bude, že mimoriadny príspevok a príplatok ženatých nepodliehajú srážke z titulu penzijného príspevku a poistného, a že sú vyňaté z exekúcií.

V § 6 návrhu zákona vidíme snahu vedúcich štátu pomôcť zamestnancom, rodinu zakladajúcim, poskytnutím bezúročného preddavku na služné. Tento preddavok do výšky 10 000 korún môžu dostať tí štátni zamestnanci, ktorí slúžia nepretržite aspoň dva roky. Týmto paragrafom dáva sa možnosť všetkým zamestnancom, teda i nedefinitívnym, zariadiť si domácnosť. Žiadúce je, aby splátky na poskytnutý preddavok boly čo najmiernejšie.

Platová úprava vzťahuje sa na všetkých tých zamestnancov, ktorých sa týka platový zákon č. 103 a 104/1926, na profesorov diecezálnych teologických učilíšť a na neštátnych profesorov stredných a odborných škôl a učiteľských akadémií.

Podľa § 9 návrhu zákona srážky z činovného u slobodných zamestnancov zostávajú.

Podľa § 10 návrhu zákona v ústrety sa ide i penzistkám, ktoré si vzaly odstupné, môžu ho vrátiť, čím nadobudnú nárok na odpočivný plat. S mnohými sa stretávame, že odstupné minuly a teraz musia žiť z malého platu manžela. Dobre by bolo, aby sa odstupné vracalo srážkami z odpočivného platu, lebo obdržané odstupné naraz vyplatiť robí dnes už ťažkostí.

V smysle § 11 návrhu sa upravuje penzia vydatých penzistiek, ktorým bola penzia úplne zastavená. Odpočivné platy u týchto sa snižujú pri dôchodku s manželom do 30. 000 korún o 20 %, do 40 000 korún o 30 %, do 90 000 korún o 40 % a vyššie o 50 %. Hlavné a vítané je, že najmä tým biednym penzistom padne dobre, keď sa zrušujú srážky z ich penzií. Penzisti, ktorým sa dosiaľ neprevádzaly úsporné srážky, dostanú mimoriadny príspevok a to ženatí 720 korún a slobodní 480 korún ročne, ináč týchto ročný príjem z titulu výslužného nesmie presahovať ročne viac ako 9. 000 Ks.

Podľa § 13 návrhu priznáva sa penzia i tým zamestnankyňám, ktoré sa dobrovoľne zriekly služby a pred dovŕšením 55. roku veku stanú sa nespôsobilými vykonávať službu, teda počas núdze budú zaopatrené.

Potešiteľné je aj zrušenie menovacej taxy. Zamestnanci pri povyšovaní, definitívnom ustanovení alebo pri preradení do vyšších služobných tried boli cez celý rok na svojich platoch značne poškodení, ba boly prípady, že po povýšení dostali menší plat, ako predtým. Na celú úpravu platov a penzií sa dá asi 200 miliónov korún. Je to pekná suma, ale čo je hlavné, že štátni zamestnanci nebudú trpieť a konečne dnes je už taká drahota, že ani z tejto úpravy si neodloží štátny zamestnanec ani korunu.

Toľkoto som si dovolil hovoriť o dobrej stránke predloženého návrhu zákona. Pri dobrej snahe vlády staré, česko-slovenské platové zákony z roku 1926 maly byť novelizované vo viacerých paragrafoch. Pri dnešnom rýchlom tempe života za potrebné držím čím prv zmeniť §§ 7, 25, 37, 99 zákona č. 103/1926 a § 2 zákona č. 104/ 1926, týkajúce sa čakateľskej doby. V týchto paragrafoch uvedená čakateľská doba

je tak dlhá, že zlé svetlo vrhá hlavne na kategórie úradnícke, kde čakateľská doba je 3 roky, U služobnej triedy III. až 4 roky a v služobnej triede IV. až 6 rokov. Myslím, že stačilo by behom roku složenie predpísaných skúšok, a prax, veď keď sa niektorý štátny zamestnanec behom roku neosvedčí, treba ho prepustiť a keď je schopný už v prvom roku, prečo ho nechať čakať niekoľko rokov? Načo je 3-6-ročná čakateľská doba, keď sa niekto už v začiatkoch neosvedčil? A prečo nechať dlhé roky v čakateľskej dobe toho, ktorého už po roku dávame na zodpovedné miesto definitívneho zamestnanca? Pri doprave treba najmä do života uviesť status 3. a 4. a umožniť postup až do 4. platovej stupnice tak, ako je to u iných rezortov štátnej správy.

Za Česko-Slovenskej republiky zákony a vládne nariadenia sa nedodržiavaly. Napríklad vládne nariadenie č. 15/1927 ako prevádzajúce nariadenie zákona č. 103/ 1926 hovorí v § 43 aj o podúradníckych a zriadeneckých-čakateľoch. A čo sa stalo a čo je i dnes? Že v týchto kategóriách sa vôbec neustanovujú čakatelia. Zamestnanci sa stávajú po dlhom smluvnom pomere zas len pomocnými a to tak, že v smluvnom pomere strávia nejakých 10-18 rokov, ktoré pri ustanovení za pomocného zamestnanca sa mu nezapočítavajú. A čo je najhoršie, zbadá, že vtedy je už asi 4050-ročný a ešte je vždy ako pomocný zamestnanec. Nuž toto by malo prestať. Buďto ten zákon a vládne nariadenie o čakateľoch platí, alebo nech sa zmenia na to sa vzťahujúce paragrafy.

Kategória smluvných zamestnancov je úplne zbytočná a preto do života treba uviesť kategóriu čakateľov s menšou čakateľkou dobou. Menovania, postupy a podobné v každom rezorte štátnej zprávy vychádzajú neskoro. Možno povedať s trištvrtinovým ročným meškaním. Chybu nachádzam v tom, že do menovaní a postupov i mnohí nepovolaní sa strkajú, vyšetrujú a na konci povedia i na nášho spoľahlivého zamestnanca, že je nespoľahlivý, lebo si to tak praje snáď niektorý proti nemu osobne zaujatý pán.

Ako zástupca štátnych a verejných zamestnancov rozhodne trvám na tom, aby rozhodujúcim a jediným fórumom vo veciach, personálnych bola strana a jej Sdru-

ženie štátnych a verejných zamestnancov a nikto iný. (Potlesk. )

My štátni a verejní zamestnanci máme dôveru v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane. (Potlesk. ) Bola ona našou záchranou v minulosti, je v prítomnosti a do budúcnosti našou najistejšou zárukou. (Potlesk. )

Štátni zamestnanci a penzisti, ako by som im z duše hovoril, srdečne ďakujú predsedovi strany a vláde za vyslyšanie ich túžob, obsažených v návrhu zákona o úprave platov, s podotknutím, že pri zásluhách všetkých vrstiev národa na prvom mieste sú štátni zamestnanci, ktorí sú chrbtovou kosťou republiky. Dňom-nocou pracovali i bez Čechov, počas rôznych prevratov, ochotne bez všetkých odmien a preto úpravu platov si už dávno zaslúžili. A keďže si úpravu platov zasluhujú a je už pred parlamentom, očakávam, že štátni zamestnanci budú i naďalej disciplinovaní a nadovšetko poslušní. Bezpečnejšie je poslúchať a radu prijímať, nežli ju dávať.

Štátny zamestnanec bude mať mnoho pokoja, keď sa nebude zaoberať s rečami a skutkami iných, ako i s vecami, do ktorých ho nič. Nech sa stará do jeho služby a výživy jeho rodiny. Očí nech obracia na seba samého a nech sa chráni posudzovania skutkov iných, a to takých, ktorí sú od neho snáď lepší. Nech má dobré svedomie! Kto má dobré svedomie, v živote má i potešenie. Dobré svedomie neľaká sa protivenstiev. Zlé svedomie je vždy bojazlivé a nespokojné a keď niekoho tlačí zlé svedomie, ten ani nespáva, tým menej spokojne pracuje.

Nech sa nikto nezaoberá prázdnymi starosťami. Štátny zamestnanec nech má na starosti jedine službu a mimo služby svoju rodinu.

Štátne zamestnanectvo nech sa zdržuje intríg. Najväčším špinavcom je ten, ktorý udáva nevinného spoluzamestnanca. S tohto miesta žiadam naše úrady, aby každé udanie bolo vyšetrené a daná možnosť obvinenému sa osvedčiť. (Potlesk. ) Biľag nespoľahlivosti sa nemá dávať na jednoduché udanie práve nespoľahlivých ľudí. Ohradzujem (sa proti zlozvyku, aby od služieb niektorého rezortu štátnej správy do istých služieb priberaní boli a na dovolenku púšťaní práve nespoľahliví zamestnanci, ktorí nič iného nerobia, ako svoje chyby zakrývajú intrigami. Aby štátne zamestnanectvo pracovalo v istote, potrebné je

zamedziť jeho bezpodstatné obviňovanie a odstrániť Damoklov meč zponad hlavy nevinných.

Končiac moje pripomienky k predloženému návrhu o dočasnej úprave platov štátnych zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých ustanovení o úsporných, opatreniach personálnych vyhlasujem, že návrh tak, ako je predložený, prijímam. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá): Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Žiadam prečítať pozmeňovací návrh. I. tajomník Snemu Dr. Foltin (číta): Návrh poslancov Dr. Karola Mederlyho a spoločníkov.

Podpísaní navrhujú:

1.    Vsunúť do § 2 medzi prvý a druhý odsek nový odsek 2 tohto znenia:

"(2) Mimoriadny príspevok (ods. 1) prislúcha aj tým ženatým zamestnancom, ktorí žijú v spoločnej domácnosti s manželkou zamestnanou v činnej štátnej alebo inej verejnej službe alebo majúcou stále zárobkové zamestnanie, ak hrubý služobný príjem manžela bez výchovného spolu s hrubým služobným príjmom alebo stálym zárobkovým príjmom manželky neprevyšuje ročných 28. 000 Ks.

2.    V § 3, ods. 1 spomenuté kategórie nahradiť týmito kategóriami:

v I. služobnej triede.. 21. 600 Ks, v II. služobnej triede.. 18 000 Ks, v III. služobnej triede.. 15 600 Ks, v IV. služobnej triede, u železničných gážistov mimo služobnej triedy a v kategórii zamestnancov pomocnej kancelárskej služby .........14. 400 Ks a

u ostatných zamestnancov 12. 000 Ks"

3.    Ostatné ustanovenia primerane prispôsobiť uvedeným zmenám.

V Bratislave 28. februára 1941.

Podpísaní sú: Dr. Mederly, Dr. Opluštil, Dr. Florek, Čulen, Čarnogurský a Drobný.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci Mora a Husárek. Žiadam ich, aby sa vyslovili hlavne o tom, či s navrhovanými zmenami súhlasia.

Zpravodajca Mora:

S navrhovanými zmenami súhlasím.

Zpravodajca Husárek:

S navrhovanými zmenami súhlasím. Predseda Dr. Sokol:

Zisťujem, že páni zpravodajcovia s navrhovanými zmenami súhlasia.

Budeme hlasovať.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má štyri diely, 16 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Kedže bol podaný pozmeňovací návrh, dám hlasovať najprv o pozmeňovacom návrhu poslanca Dr. Mederlyho a spoločníkov a potom, ak by sa pozmeňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa zprav výborových. Ak sa však pozmeňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s pozmeňovacím návrhom poslanca Dr. Mederlyho a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pozmeňovací návrh prijal.

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona a s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových so zmenou v §§ 2 a 3.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa

o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Druhé hlasovanie o osnove zákona o dočasnej úprave platov štátnych zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých ustanovení o úsporných opatreniach personálnych.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Mora a Husárek.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?                                 

Zpravodajca Mora:

Nie sú.

Zpravodajca Husárek:

Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní. Napokon, hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za výborovými zprávami.

Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 12. hod. 17. min. )