Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie.                                                                         4. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 59. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 18. marca 1941.

O b s a h:	Strana
Oznámenia predsedníctva:
Otvorenie zasadnutia	3
Ospravedlnenie neprítomnosti	3
Došlé nariadenia s mocou zákona	3
Rozdaná tlač	3
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí	13
Zakľúčenie zasadnutia	13

Program:
1. Zpráva technicko-dopravného a ústavno-pravného výboru o vlád-
nom návrhu zákona o civilných inžinieroch.	3
Reč zpravodajcu Lišku	4
Reč zpravodajcu Dr. Orlického	4
Prikročenie k rozprave	6
Reč poslanca Moru	6
Koniec rozpravy	8
Zpravodajcovia sa zriekli záverečného slova.	8
Prvé hlasovanie o návrhu	8
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	9
Druhé hlasovanie o návrhu	9
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	9
2. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o nie-
ktorých zmenách v prípravnej službe sudcovskej, v právnej službe
verejnonotárskych osnovníkov a o zrovnoprávnení sudcovskej a
advokátskej skúšky	9
Reč zpravodajcu Dr. Huťku	9
Rozprava odpadá	10
Prvé hlasovanie o návrhu	10

Strana:
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	10
Druhé hlasovanie o návrhu	10
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	10
3. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o no-
vej organizácii súdov a o zmene niektorých ustanovení o organizá-
cii súdov .....	10
Reč zpravodajcu Dr. Orlického	10
Rozprava odpadá	11
Prvé hlasovanie o návrhu	11
Prijatie návrhu prvým hlasovaním.......	11
Druhé hlasovanie o návrhu	11
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	11
Rezolučný návrh hlasovaním prijatý	12
4. Zpráva ústavno-právneho výboru c vládnom návrhu zákona o
sjednotení obvode v okresných úradov, okresných súdov, iných
úradov a ich sídiel	12
Reč zpravodajcu Dr. Vanču	12
Rozprava odpadá	12
Prvé hlasovanie o návrhu	12
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	13
Druhé hlasovanie o návrhu	13
Prijatie návrhu druhým hlasovaním .....	13

Zasadnutie otvorené o 10. hod. 42. min.

Prítomní:

Predseda: Dr. Sokol.

Podpredseda: Dr. Opluštil.

Zapisovateľ: Drobný.

47 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Fritz a Stano.

Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Šebej.

Z Kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltin a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá): Otváram 59. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Ján Vančo, Ján Esterházy, Ing. Franz Karmasin, Andrej Germuška a Dr. Vojtech Tvrdý.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle § 44, ods. 3 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:

I. tajomník Snemu Dr. Foltín (číta): zo dňa 14. februára 1941 číslo 33 Sl. z. o dočasnej úprave verejného notárstva,

zo dňa 14. februára 1941 číslo 35 Sl. z. o zrušení moratória ohľadom niektorých neštátnych pevne zúročiteľných cenných papierov,

zo dňa 14. februára 1941 číslo 36 Sl. z. o úprave obchodu so strukovinami,

zo dňa 22. februára 1941 číslo 37 Sl. z. o finančných úľavách pri úprave niektorých pomerov peňažných ústavov a súkromných poisťovní,

zo dňa 22. februára 1941 číslo 41 Sl. z. o predĺžení platnosti nariadenia s mocou zákona o preskúmaní platových a penzijných dekrétov štátnych a iných verejných zamestnancov.

Predseda Dr. Sokol: Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavno-právnemu.

          Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecká zpráva o 58. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva technicko-dopravného a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o civilných inžinieroch.

Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o niektorých zmenách v prípravnej službe sudcovskej, v právnej službe verejnonotárskych osnovníkov a o zrovnoprávnení sudcovskej a advokátskej skúšky.

Zpráva ústavno-právneho výboru g vládnom návrhu zákona o novej organizácii súdov a o zmene niektorých ustanovení o organizácii súdov.

Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o sjednotení obvodov okresných úradov, okresných súdov, iných úradov a ich sídel.

Vládny návrh zákona o ochrane plodu, jeho vzniku a o zmene §§ 285, 286 trestného zákona a §§ 423 až 427 vojenského trestného zákona. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu a sociálnemu a zdravotnému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva technicko-dopravnéno a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o civilných inžinieroch.

Zpravodajcom za výbor technickodopravný je pán poslanec Ján Líška a za výbor ústavno-právny pán poslanec Dr. František Orlický.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor technicko-dopravný pánu poslancovi Liškovi.

Zpravodajca Liška:

Slávny Snem!

Technicko-dopravný výbor rokoval o vládnom návrhu zákona o civilných inžinieroch a podrobil túto osnovu dôkladnému skúmaniu menovite po tej stránke, či je vôbec časove potrebná a žiadúca, a či sú dané predpoklady toho prospechu, ktorý má štátu a pospolitosti zo zákona vyplynúť.

Podľa dnešného právneho stavu možno na Slovensku vykonávať akúkoľvek stavebnú činnosť a to tak v odbore staviteľstva pozemného ako i v ostaných odvetviach staviteľstva výlučne len na základe živnostenského oprávnenia, to jest koncesie. Materiálne prevádzanie stavebných prác akéhokoľvek druhu je teda výhradným oprávnením stavebných živností v najširšom rozsahu živnosti staviteľskej.

Týmto zákonom usporiada sa pre budúcnosť po právnej stránke rozsah pôsobnosti civilných inžinierov jednotlivých kategórií a vymedzuje sa výkon takej práce, pre ktorú sa požaduje vzhľadom na všeobecný vývin techniky vysoké odborné vzdelanie.

Zákonná úprava tejto materie vychádza, ako to z dôvodovej správy vysvitá i z tej skutočnosti, že treba dať štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej pevný základ v tom smere, aby činnosť inžiniera nebola hatená zastaralými predpismi, ale aby sa dala možnosť inžinierom stojacim už v podnikateľskom povolaní a tým, ktorí opustia v budúcnosti múry Slovenskej vysokej školy technickej, rozvinúť všetky svoje sily pre budovanie Slovenska využitím všetkých možností, ktoré Slovensko svojím prírodným bohatstvom umožňuje a dáva.

Osnova veľmi prenikavé zasahuje do právneho stavu staviteľského podnikania - a aby tento prechod nebol pre staviteľov tak citeľný - ponecháva doterajším staviteľom všetky nadobudnuté práva ako aj práva nadobudnuté do 31. decembra 1944 v doterajšom rozsahu, t. j. i v rozsahu, ktorý sa vyhradzuje touto osnovou civilným inžinierom. Obmedzenie rozsahu staviteľskej živnosti bude sa tedy týkať

výlučne tých staviteľov, absolventov priemyselných škôl, ktorí nadobudnú staviteľskú koncesiu po 31. decembri 1944.

Tieto nadobudnuté práva bolo treba staviteľom ponechať nielen z dôvodov ústavných, ale i s ohľadom na nerušený chod stavebnej činnosti na Slovensku. Obmedzením práv staviteľov pri nedostatku civilných inžinierov by mohol nastať nežiadúci stav, lebo civilní inžinieri by neboli v stave zdolať všetky tie úlohy, ktoré prevádza štát, a preto bolo potrebné ponechať doterajším staviteľom a tým, ktorí si nadobudnú staviteľské oprávnenie do 31. decembra 1944, to najširšie neobmedzené staviteľské oprávnenie.

Týmto prechodným zrovnoprávnením doterajších absolventov priemyselných škôl s absolventami vysokých škôl v prítomnom čase dosiahne sa v budúcnosti takého právneho poriadku, akého si vyžaduje vývoj techniky a hospodárstva a predíde sa i tým existenčným bojom, ktoré by s určitosťou nastaly v budúcnosti medzitýmito dvoma kategóriami, keby tejto zákonnej úpravy nebolo.

Preto technicko-dopravný výbor po dôkladnej rozprave a po vysvetlení vyskytnuvších sa pochybností osnovu zákona o civilných inžinieroch s malými úpravami prijal a odporúča ju slávnemu Snemu na prijatie. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol:

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavno-právny pánu poslancovi Dr. Orlickému.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Vládny návrh zákona o civilných inžinieroch má za cieľ vyplniť tie medzery v našom právnom poriadku, ktoré vznikly následkom veľkého vývoja a pokroku techniky. I pri vývoji tohto úseku právneho poriadku stretávame sa s tým obvyklým zjavom, že skutočné pomery technickej činnosti ďaleko predstihujú vývoj zákonodarstva, hoci by bolo žiadúce, aby pomery vytvorené takouto technickou činnosťou boly čím skorej vhodným spôsobom včlenené do nášho právneho poriadku, aby bol upravený vzťah takejto činnosti k iným zjavom štátneho a spoločenského života, slovom, aby bolo jasne určené miesto pre túto činnosť v našom právnom poriadku

Vývoj právneho poriadku u nás na

tomto poli je v začiatku a neurobil dosiaľ podstatnejšieho kroku, ktorý by dával možnosť takej technickej činnosti, pre akú sa vyžaduje vysoké odborné vzdelanie technické.

Táto osnova je samozrejmou potrebou, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že u nás na tomto poli ľudskej činnosti je väčšina otázok neupravených, veď u nás nie je dosial normatívne upravená ani otázka civilných technikov, ktorá ustanovizeň v Rakúsku bola už v minulom storočí roku 1861 zriadená.

Už v Česko-Slovenskej republike sa pociťovalo, že právny stav na Slovensku vo veciach oprávnenia inžinierov nie je vyhovujúci novým pomerom a vývinu techniky, preto bolo vyslovené v § 3 zákona č. 185/ 1920 a v § 4 vládneho nariadenia č. 654/ 1920, že na Slovensku pôsobiaci diplomovaní inžinieri majú byť do 5 rokov zrovnoprávnení s inžiniermi z českých zemí. V tomto smere boly aj urobené opatrenia Národným shromaždením Česko-Slovenskej republiky. Schválený bol senátom Česko-Slovenskej republiky návrh zákona o civilných inžinieroch, ale k uzákoneniu tohto vládneho návrhu nedošlo.

Tento vládny návrh je prispôsobený špeciálnym slovenským potrebám a vyplňuje medzeru, ktorú sme zdedili z právneho poriadku bývalého Uhorska.

Cieľom osnovy zákona o civilných inžinieroch podľa dôvodovej zprávy je najmä:

a)   umožnenie a regulovanie výkonu takej technickej práce, pre ktorú sa požaduje vysoké odborné vzdelanie,

b)     vymedzenie oprávnenia technicky vzdelaných, respektíve technicky činných osôb v pomere k ich teoretickej príprave,

c)   vymedzenie oprávnenia civilných inžinierov v rámci ich odborných kategórií,

d) poskytnutie existenčného základu pre absolventov Slovenskej vysokej školy technickej,

e) zachovanie nadobudnutých práv osobami, ktoré sa pripravily alebo pripravujú pre odbornú činnosť podnikateľskú v doterajšom rozsahu.

Vládny návrh usiluje sa Čo najlepšie dosiahnuť tohto cieľa, ako tomu nasvedčujú jednotlivé ustanovenia osnovy.

Skoro neuveriteľným sa zdá, a predsa je to tak, že následkom neupravenosti týchto pomerov civilný inžinier, keď skončil v bývalej Česko-Slovenskej republike vysokú školu technickú a chcel na Slovensku vykonávať práce zo svojho odboru, musel ešte složiť staviteľskú skúšku a stať sa živnostníkom, hoci štúdium na vysokej škole technickej je oveľa rozsiahlejšie, dôkladnejšie a hlbšie, ako na priemyselnej škole, ktorá tiež stačila pri skladaní staviteľskej skúšky.

V dnešných časoch nedostatku inžinierov v štátnej službe javí sa byť veľmi vhodným ustanovenie § 20 osnovy, podľa ktorého civilný inžinier za odmenu je povinný prispieť štátu, jeho podnikom, fondom, alebo základinám na každé vyzvanie žiadanou pomocou v technických veciach svojho odboru miesto štátnych technických orgánov. Táto pomoc môže záležať v tom, že sa mu sverí vykonanie jednotlivých výkonov, trvalý dozor na stavbu, vedenie stavby a pod.

Ústavnoprávny výbor rokoval o vládnom návrhu zákona o civilných inžinieroch dňa 6. marca 1941 a prijal zmeny, ktoré vykonal na osnove technicko-dopravný výbor, ale pokladal za potrebné urobiť v osnove ešte tieto ďalšie zmeny.

Výbor dospel k presvedčeniu, že ustanovenie § 11 v navrhovanom rozsahu nie je účelné a mohlo by zapríčiniť aj rozličné trestné pokračovania proti osobám, ktoré by hocijaké výkresy, výpočty, posudky atď. civilných inžinierov pozmenily. Preto ústavno-právny výbor navrhuje takú štylizáciu, aby úrady verejnej správy vnútornej pokladaly len tie listiny, vysvedčenia, výkresy, výpočty, posudky atď. za také, ako by ich bol vyhotovil štátny úrad, ktoré civilní inžinieri vyhotovili na ich žiadosť.

Podobne nepovažuje za potrebné predpísať v § 21, aby civilní inžinieri boli povinní na všetkých písomnostiach používať štátny znak a svoju úradnú miestnosť označiť štítkom so štátnym znakom.

Paragraf 25, ktorý obsahuje ustanovenia o zániku oprávnenia, doplnil v ods. 1, písm. d) slovami "a upadnutím do konkurzu" a na konci samostatným odsekom, že zánik oprávnenia vyhlási Komora v Úradných novinách.

Na ochranu verejných záujmov vsunul do § 26, ods. 2 ustanovenie, že Komora

môže na trovy spoločnosti vymenovať odborníka - civilného inžiniera, aby odborne viedol alebo zastupoval spoločnosť.

Paragraf 27 doplnil výpočtom disciplinárnych trestov, ktoré môže Komora uložiť civilnému inžinierovi a medzi tresty pojal aj stratu oprávnenia civilného inžiniera. V dôsledku toho bolo potrebné doplniť tento paragraf ďalším odsekom, ktorým sa vláda splnomocňuje nariadením vydať disciplinárny poriadok, a § 28 preštylizovať a vylúčiť z neho odseky 2 a 3.

So zreteľom na zákon o verejnej správe vnútornej a na jednotnosť predpisov o manipulovaní peňažných trestov vylúčil výbor ustanovenia § 29, ods. 2.

Ústavno-právny výbor navrhuje, aby slávny Snem osnovu prijal. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Prikročíme teraz k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane,, za" pán poslanec Ján Mora. Dávam mu slovo.

Poslanec Mora:

Slávny Snem! Chceme ako národ vyžiť zo svojich vlastných síl. To predpokladá účelnú deľbu práce. Malé národy nesmú silami a vedomosťami svojich príslušníkov plytvať. Musia ešte viac ako veľké snažiť sa o to, aby všade maly pravých mužov na pravých miestach. Ak je to opačne, títo miesto toho, aby boli pre celok požehnaním, ľahko sa stanú preň príťažou. Nestačí však postaviť pravého muža na pravé miesto, poviazať mu ruky povrázkom zákazov a čakať od neho zázraky. Treba mu dať možnosť nehatenej práce. Dva a pol roka sa o ničom u nás tak často nehovorí, ako o budovaní Slovenska. Preto je prirodzené, že museli sme sa dostať aj k tým, ktorí tieto budovateľské myšlienky majú zhmotňovať. Sú to inžinieri a predovšetkým civilní inžinieri, ktorých povinností a práv sa prejednávaná predloha zákona dotýka. Ne je tomu dávno, čo civilné inžinierstvo je slobodným akademickým povolaním. Ak sa nemýlim, vzniklo v Rakúsku pred 80. rokmi v súvislosti s organizáciou verejnej stavebnej služby. A predsa má už za sebou jedinečné výsledky svojej práce, na ktoré môže byť právom hrdé. Technický pokrok urobil život ľudstva ľahším a nie je jeho vinou, že sa mu ho nepodarilo urobiť súčasne lepším. Technika bude ešte veľkolepejšou

v budovaní, len čo prestane byť strašnou v ničení.

Nie je to naša chyba, že sme doteraz nevládali držať krok s vyspelejšou častou Európy na ceste technického pokroku. Stačí sa dobre rozhliadnuť po Slovensku a človek vidí, že tu leží pre inžinierov všetkých disciplín vďačné pole činnosti. Bytová kultúra našich dedín je často žalostne nízka, močaristé polia čakajú na odvodnenie, rieky a potoky na regulácie, cesty na opravy, do neuverenia rozdelené pásiky rôľ na komasáciu a nerastné hodnoty na svoje objavenie a zužitkovanie. Národ hľadí zrakom plným nádejí na svoju vytúženú vysokú technickú školu. Nečakáme však so založenými rukami na to, až vyjde z jej vrát káder inžinierov. S tými, ktorých máme, prevádzame budovateľské dielo. Je našou pýchou, že za dva roky samostatnosti sa na Slovensku na poli technického pokroku spravilo viac, ako za prvých 15 rokov v bývalej Česko-Slovenskej republike. Zásluha o toto patrí predovšetkým nášmu Ministerstvu dopravy a verejných prác. (Potlesk. ) Všetko, čo podnikáme, robíme zo svojho a pre seba a nemusíme sa báť, že nám ktokoľvek vyhodí na oči, že na nás dopláca. To je to ctižiadostivé: vedieť žiť z vlastných síl.

Dôležitosť inžinierov pre náš hospodársky, sociálny a kultúrny život je prvoradá. Avšak bez práce robotníkov aj ich najkrajšie myšlienky ostaly by len plánmi. Prebytok robotníkov máme pravdepodobne i preto, že máme nedostatok inžinierov. Práca robotníkov dáva myšlienkam inžinierov konkrétne formy. Pre budovateľské snahy jedni sú práve tak nezbytní, ako druhí. Neslobodno prácu robotníka na budovateľskom diele zľahčovať tým, že dostal za ňu svoju mzdu. Táto mzda, veľmi často nedostačujúca, platená je nielen námahou a potom, ale i krvou a životmi. Dosiaľ najgrandióznejším dielom budovateľskej odvahy nášho štátu je stavba železničnej čiary Banská Bystrica-Horná Štubňa. Táto si vyžiadala na robotníctve 2504 úrazov, z toho 594 ťažkých a 29 smrteľných. Na fronte práce je to tak, že inžinier je generálom a robotníci jeho vojakmi. Národná pospolitosť mu ich sveruje a má sa právo opýtať, či žiadneho zo svojich vojakov nestratil tým, že ho zbytočne vystavil nebezpečenstvu. Táto otázka stáva sa aktuálnou, keďže počet úrazov stále vzrastá.                      

Hovorí sa, že Židia stavali pyramídy egyptským faraónom za cibuľu. Potomkom Izraela preto nemusí byť ľúto, už sa dostatočne odškodnili za túto ujmu svojich predkov. Inžinier-podnikateľ vie, že so slabo platenými robotníkmi nedá sa vytvoriť žiadna poriadna práca. Ak naše budovateľské dielo má bez porúch pokračovať, musíme mať konečne vyriešenú mzdovú otázku vo všetkých odvetviach výroby. Je pravda, že sa slovenskému kresťanskému sociálnemu odborovému sdruženiu podarilo za dva roky, cez ktoré prevádzalo onú mzdovú politiku, zdvihnúť strednú priemernú dennú mzdu zo 16 korún 44 halierov na 20 korún 28 halierov. Oprávnená je jeho hrdosť, že tohto dosiahlo bez akýchkoľvek porúch nášho hospodárskeho života. Toto zvýšenie však nestačí. O koľko bola behom tých dvoch rokov zvýšená cena potravín, vieme z vlastných domácností. Cena ďalších potrieb robotníka stúpla ešte prudšie. Napríklad pred dvoma rokmi za baganče do práce platil 29 Ks, teraz za ne platí 115 Ks, košeľa do práce pred dvoma rokmi stála od 12 až 15 Ks, teraz stojí až 50 Ks. Každá vrstva národa u nás je náchylná k presvedčeniu, že ťarcha následkom súčasnej vojny leží predovšetkým na jej pleciach. Uvedené číslice dosvedčujú, že robotníctvo si to nenamýšľa celkom bez podkladu. Jeho životný štandard nesporne poklesol. Nezodpovedá celkom pravde, že by dosiahnuté zvýšenia miezd činilo všeobecne 25 až 30°/o. Približne takéto zvýšenie sa podarilo robotníckej organizácii dosiahnuť len v cukrovaroch, v drevárskom a stavebnom priemysle. Zvýšenie miezd v ostatných odvetviach výroby - okrem ojedinelých výnimiek - bolo podstatne nižšie. Ba máme celé priemyslové odvetvia, napríklad sklárstvo, kde robotníci dosiaľ nemajú ani o halier vyššiu mzdu, ako mali v roku 1937. Štatistikou možno všeličo dokázať a všeličo poprieť. Pre ocenenie mzdového vývoja štatistika predbežne však nemá takmer žiadnej ceny. Chybí tu podklad a tým je výpočet, akú vlastne mzdu robotník potrebuje, aby vzhľadom k jestvujúcim cenám životných potrieb mohol slušne vyžiť. Keď sa dá vyrátať vzdialenosť súhvezdia malého voza od zeme, dá sa iste vyrátať aj toto. Kým nebudeme mať toto prevedené, akákoľvek štatistika, snažiaca sa vyjadriť re-

láciu miezd a cien, je len cintorínom mŕtvych číslic, na ktorých možno budovať nanajvýš nebezpečné domnienky.

Tak viem, že v istom štátnom úrade prostriedkami, ktoré maly po ruke, vyrátali koľko človek potrebuje mesačne mať príjmu, aby z domácich naturálií mohol slušne vyžiť, šatiť, zaobúvať sa a bývať podľa požiadavky lekárskej vedy. Vyšla im číslica 1060 Ks a táto nebude ďaleko od pravdy. Ako protiklad k tomuto zisteniu staviam fakt, že 75% slovenských robotníkov zarába mesačne menej, ako 800 Ks. Ešte žiaden problém sa nevyriešil tým, že sa poprel. My tu mzdový problém máme a robotníci netrpezlive čakajú na jeho konečné vyriešenie. Kým nebude doriešený, dotiaľ bude mať naša sociálna politika sputnané nohy. Je evidentné, ak má byť mzdový problém riešený so zdarom, že to musia prevádzať ľudia, ktorí sa mu rozumejú.

Istý náš národohospodársky činiteľ vyslovil nedávno tézu, že ďalšie zvyšovanie miezd bude možné len pod podmienkou zvýšenia výkonu. Dá sa s ňou súhlasiť, ale len podmienečne. Máme závody, kde strojné zariadenie už vyšponovalo výkon robotníka po najvýš možnú mieru. (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Opluštil. ) Páni, sotva si viete predstaviť, čo je to, keď vás, človeka, ženie zmechanizovaná hmota stroj. Spomínaná téza obstála by len tak, keby už bola bývala prevedená spravodlivá deľba zisku ako ovocia práce medzi zamestnávateľom a jeho zamestnancami. Tvrdím, že dnes je ešte stále dosť značná možnosť zvyšovať mzdy robotníkov nie na úkor cien výrobkov, ale na účet podnikateľských ziskov. Z úst najpovolanejších tu bola vyslovená zásada, že podnikateľský zisk nemá činiť viac, ako 10%. Škoda, že sa to ešte k sluchu mnohých dosiaľ nedostalo.

Je pochopiteľné, keď má robotník zvýšené výdavky, že úhradu na ne nemôže si ísť pýtať k nikomu, len k svojmu zamestnávateľovi. Veľmi často sa tam stretne s námietkou, že zvýšenie mzdy nemôže dostať preto, lebo by to výroba neuniesla. To je často výhovorka, lebo percento mzdy na celkovej cene výrobku je obyčajne oveľa nižšie, ako sa všeobecne myslí. Uvediem malý príklad. Stolári pred dvoma rokmi márne sa domáhali zvýšenia

miezd. Nemohli ho dostať, lebo vraj stolárske výrobky by sa zdražily a nešly by na odbyt. Dnes tie výrobky zdražely náležite pre zvýšenie cien materiálu a predsa majú skvelý odbyt. To človeku priamo vnucuje otázku do úst, čo je viac; mŕtvy materiál, alebo živý človek? Nevylučujem prípady, že podnik by chcel zvýšiť mzdy a nemá z čoho. V čase, aký je teraz, na zvýšenie miezd treba pozerať ako na nezbytnú sociálnu investíciu. Ak dosiaľ naše podnikanie investovalo prevažne do technického zariadenia, je tu čas, aby sa investovalo aj do ľudí. Ten najdômyseľnejší stroj bez človeka sám o sebe má len cenu starého železa. Príkladom pre našich podnikateľov nech je náš štát. Tento dáva svojim zamestnancom zvýšenie platov vo forme príplatkov a iste vie, prečo to robí.

Hovorí sa, že pri zlepšovaní životnej úrovne má sa brať ohľad predovšetkým na tých najbiednejších. Bohužiaľ, vždy sa podľa toho nepokračuje. Je nesporné, že najbiednejšou složkou nášho národa sú poľnohospodárski robotníci. Priemerný denný príjem deputátnika za prácu od svitu do tmy nerobí ani 14 korún. Pred pár dňami bolo rozhodnuté, že deputátnici majú dostať ročne jeden pár čižiem, dvoje podrážok a mesačné zvýšenie mzdy o 10 korún. Toto zvýšenie bude dostačovať asi na zaokrytie zvýšenej ceny cigariet a fajkového tabaku. Deputátnik dostane na útechu čižmy a tie podrážky. Len mu nebude vedieť nik odpovedať na otázku, z čoho sa má sám zaobliecť a z čoho zaobliecť a zaobuť svoju ženu a svoje deti. Takto sa mzdová politika robiť nedá, menovite nie v poľnohospodárstve. Produktivita nášho poľnohospodárstva nie je nijako okázale skvelá, a to do určitej miery i preto, že poľnohospodárstvo nedisponuje vždy kvalitnými robotníckymi silami. Takáto mzdová politika vyženie z poľnohospodárstva ešte i tých robotníkov, čo tam niečo znamenajú, buď na verejné stavby, alebo do Nemecka. Následky toho budeme cítiť všetci. Je len otázka, kto sa potom prihlási o zodpovednosť.

Časté prejavy našich vládnych činiteľov nenechávajú pochybovať o tom, že chcú mať vyriešenú sociálnu otázku. Keď je tomu tak, nebude od veci pripomenúť, čo so stanoviska robotníckeho pokladáme za najsúrnejšie spraviť.

Riešiť čím najskôr mzdovú otázku, a to tým spôsobom, aby každý robotník zarobil toľko, koľko vzhľadom k cenám životných potrieb nezbytne potrebuje. Páni poslanci, prepáčte mi, že Vás na široko mzdovou otázkou unúvam, ale veci tak stoja, že kým túto nemáme vyriešenú, nedostaneme sa v sociálnej politike ani o krok ďalej.

Druhou naliehavou nutnosťou je zavedenie rodinných miezd, ktoré boly robotníctvu už dávno avizované a na ktoré toto s pochopiteľnou netrpezlivosťou čaká.

Za potrebnú ďalej pokladáme zdravotnú revíziu všetkých naturálnych bytov robotníctva, menovite bytov poľnohospodárskych robotníkov. Čo sa dá opraviť, nariadiť opraviť a čo nie, nariadiť strhnúť a postaviť nové.

Potrebné je tiež zlepšiť nároky na platenú dovolenku. Kým u nás má robotník dovolenku najviac 8 dní v roku a baník 12 dní, v spriatelenom Nemecku, na ktoré sa tak často odvolávame, má robotník nárok na dovolenku až 21 dní v roku.

Splnenie uvedených námetov, ktoré je

v moci našej vlády, zaistí nerušené pokračovanie budovateľského diela v našom štáte, toho diela, ktoré vo svojom prevádzaní je závislé takmer rovnakou mierou na inžinieroch, ako na robotníkoch. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil:

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci Líška a Dr. Orlický.

Zpravodajca Líška: Zriekam sa slova.

Zpravodajca Dr. Orlický: Zriekam sa slova.

Predseda Dr. Opluštil:

Nakoľko zpravodajcovia zriekli sa slova, nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 38 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.                                      

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 38 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou

podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o civilných inžinieroch.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Líška a Dr. Orlický.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?             

Zpravodajca Líška: Nie sú.

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Zmeny nie sú.                  

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o niektorých zmenách v prípravnej službe sudcovskej, v právnej službe verejnonotárskych osnovníkov a o zrovnoprávnení sudcovskej a advokátskej skúšky.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Matej Huťka.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Huťka:

Slávny Snem! Po 14. marci 1939 nastal veľký nedostatok zapracovaného úradníctva. Tento nedostatok sa pociťoval najmä v justičnej správe a to po odchode sudcov českej národnosti a po prepustení sudcov-Židov. Spomenutými úbytkami bol počet sudcovského stavu citeľne zmenšený a preto justičná správa hľadá spôsob na žiadúce doplnenie sudcovského stavu rozličnými úľavami pri absolvovaní prípravnej služby sudcovskej, najmä aj započítaním predchádzajúcej právnej praxe do príprav-

nej služby sudcovskej vo väčšom rozsahu ako doteraz.

K jednotlivým paragrafom ústavnoprávny výbor si dovoľuje podotknúť toto:

Paragraf 1 sa prepracoval po stránke, štylárnej a rozdelil sa na tri odseky. V odseku 1 sa osobitne zdôraznilo, že výkon vojenskej služby nepokladá sa za prerušenie praxe a preto nie je prekážkou pri započítaní predchádzajúcej právnej služby.

Paragraf 2 sa podrobuje týmto zmenám: Odsek 1 o zrovnoprávnení sudcovskej skúšky sa pozmenil len štylárne, naproti tomu odsek 2, ktorý určuje podmienky zápisu do soznamu advokátov, sa pozmenil sprísnením podmienok zápisu, pri čom sa však zdôrazňuje, že ustanovenie odseku 1 je od odseku 2 celkom nezávislé, takže sudcovská skúška bez ohľadu na to, kedy bola vykonaná, a bez chľadu, či sú tu podmienky odseku 2 splnené alebo nie, vždy a v plnom rozsahu nahradzuje advokátsku skúšku, to jest stáva sa s touto úplne rovnocennou.

Paragraf 3 sa vôbec nezmenil.

Na návrh verejnonotárskej komory doplnil sa vládny návrh novým paragrafom a to 4 o pôsobnosti a oprávneniach verejnonotárskeho osnovníka. Verejnonotársky osnovník po složení predpísaného sľubu môže zastupovať verejného notára pri Všetkých úkonoch spadajúcich do pôsobností verejných notárov, okrem spísania verejnonotárskych listín. Osnovník, ktorý vykonal už jednoročnú prax u verejného notára, alebo ktorý složil advokátsku, sudcovskú, prípadne verejnonotársku skúšku, môže vykonať za verejného notára, u ktorého je zapísaný, všetky verejnonotárske úkony, sem počítajúc aj spísanie verejnonotárskych listín.

Uvedené nové ustanovenie § 4 spolu s § 3 splňujú dávne a oprávnené želania verejnonotárskeho stavu, ktorý vykonáva pre verejnosť dôležitú funkciu, a v značnej miere usnadňuje aj výkon namáhavých úloh nášho pravosúdia.

V paragrafe 5 vynechalo sa časové obmedzenie platnosti zákona. Toto časové obmedzenie malo by sa totiž vzťahovať aj tak len na ustanovenie odseku 1, avšak ani s hľadiska týchto ustanovení nezdá sa byť žiadúcim, lebo keď prestane praktická potreba týchto ustanovení, možno i hocikedy zrušiť zákon.

Názov osnovy sa prispôsobil k poradiu jej ustanovení.

Ústavno-právny výbor odporúča Snemu osnovu v predloženom znení prijať. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 5 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 5 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa paragrafu 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona o zmenách v prípravnej službe sudcovskej, o rovnoprávnosti sudcovskej a advokátskej skúšky a o zmenách v právnej službe verejnonotárskych osnovníkov.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Huťka.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Huťka: Nie sú.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Týmto je vybavený 2, bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o novej organizácií súdov a o zmene niektorých ustanovení o organizácii súdov.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický. Dávam mu slovo, Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Medzi všetkými kategóriami štátnych zamestnancov azda najväčší nedostatok javí sa u sudcov, štátnych zástupcov a iných súdnych konceptných úradníkov, lebo tento nedostatok približuje sa tretine systemizovaného stavu. Súdy a úrady verejnej obžaloby snažia sa udržať normálny beh agendy napätím svojich síl, a čelia týmto nedostatkom rozličnými opatreniami rázu vecného i personálneho, menovite rýchlejším nasadzovaním mladých sudcov do sudcovských prác, i sústredením a zjednodušením súdnej administrácie, ale ani tieto opatrenia nedostačujú, lebo boly často takej povahy, že zo stanoviska formálneprávnych predpisov boly závadné, ba mohly byť podkladom pre zrušenie celého pokračovania, čo nijako nezodpovedalo zásade právnej bezpečností, u nás natoľko zdôrazňovanej.

Novoty, ktoré prináša osnova vládneho návrhu zákona, ukazujú sa byť takými opatreniami, ktoré keď aj nie úplne, ale značne dopomôžu k odstráneniu ťažkostí súdov a úradov verejnej obžaloby, preto ústavnoprávny výbor, ktorý rokoval o nej na zasadnutí 6. marca 1941, prijal jej ustanovenia za podklad svojho rokovania a osnovu s niektorými d'alejuvedenými zmenami poťažne doplnkami schválil.

Paragraf 1 osnovy bol preštylizovaný, lebo tento prepracovaný text je priliehavejší. Jeho ustanovenie je časove obmedzené preto, lebo je to suspendovaním účinnosti toho ustanovenia § 68 Ústavy, že sudcovia z povolania sú ustanovení na svoje miesta vždy trvale; proti svojej vôli môžu byť preložení alebo daní do výslužby len v prípadoch novej súdnej organizácie v dobe zákonom určenej. V návrhu sa ustanovuje, že ustanovenia, ktoré platia v prípadoch novej súdnej organizácie, sú účinné pre všetky riadne súdy do 31. marca 1942.

Podľa § 2 osnovy možno sveriť sudcovi druhej skupiny na okresnom súde aj tie

práce sporného, nesporného a trestného pokračovania, ktoré vyžadujú sudcovská rozhodovanie. Z tohto nasleduje, že možno mu sveriť aj takú pôsobnosť, ktorá sa okresnému sudcovi tiež zvlášť priznáva, teda tzv. civilné votum.

Z paragrafu 2 osnovy vynechaný bol odsek 3 ako zbytočný.

Preštylizovanie § 3 bolo potrebné z toho dôvodu, že na hlavnom súde môžu byť pridelení ktorémukoľvek senátu dvaja súdni radcovia, ktorým prislúcha už hlasovacie právo podľa zákona.

Ustanovenie § 4 osnovy odstraňuje tie nedostatky prípadne zmätočnosti, ktoré vznikly z toho, že na okresnom súde prípadne senátoch krajského a hlavného súdu pokračovali a rozhodovali sudcovia nie plnoprávni, ktorá okolnosť je dôvodom zmätočnosti podľa §§ 504 a 540 občianskeho súdneho poriadku. Odstraňujú sa tieto nedostatky nielen pre budúcnosť, ale aj pre minulosť. (Predsedania sa ujal predseda Dr. Sokol. )

Paragraf 5 osnovy bol úplne vynechaný, lebo ústavno-právnemu výboru nezdalo sa prijateľným toto ustanovenie. Dávala by sa totiž rozhodovacia moc auskultantom i vo veciach exekučných a pozemnoknižných, ktoré predstavujú často veľmi dôležité majetkové záujmy a vzhľadom na značne obmedzenú možnosť opravných prostriedkov mohla by vzniknúť veľmi vážna ujma nielen zúčastneným stranám, ale vzhľadom na zodpovednosť za škodu spôsobenú sudcami, tiež aj štátu. Treba poukázať na to, že pri rokovaní v ústavno-právnom výbore toto stanovisko ústavno-právneho výboru zastávali aj zástupcovia vlády.

S uznaním musí kvitovať celá naša verejnosť snahu našej justičnej správy ohľadom rýchleho a správneho vybavovania justičnej agendy menovite spornej, nespornej a trestnej, ale predsa väčšia možnosť opravných prostriedkov menovite v oblasti exekučného zákona a pozemnoknižného poriadku sa zdá byť predsa len potrebnou. Prípady skutočného života potvrdzujú, že jednostupňový rekurz v exekučnom pokračovaní, ktorý je tam pravidlom, býva predmetom sťažností na priveľkú obmedzenosť opravných prostriedkov. Preto sa usniesol ústavno-právny výbor na rezolúcii, domáhajúcej sa rozšírenia opravných prostriedkov a preto prízvukujem aj s tohto miesta žiaducnosť takéhoto ustanovenia.

Ústavno-právny výbor navrhuje, aby slávny Snem osnovu prijal. (Potlesk. )

predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 6 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 6 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výbo-, rovej.

Predsedníctva Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 3. Druhé hlasovanie o osnove zákona o novej súdnej organizácii a o zmene niektorých ustanovení o organizácii

súdov.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Orlický.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický:

Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje. Predseda Dr. Sokol (cengá): Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:

4. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o sjednotení obvodov okresných úradov, okresných súdov, iných úradov a ich sídel.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Miloš Vančo.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Vančo:

Ctený Snem!

Územie súdov de lege lata bolo možno meniť len zákonom, územie administratívnych obvodov bolo možno meniť už aj vládnym nariadením v rámci župy a len obvod župy bolo možno menit zákonom a expozitúry okresných úradov bolo možno meniť už aj vyhláškou.

Táto roztrieštenosť noriem prítomným návrhom zákona prestáva. Všetky takéto zmeny sídel a obvodov tak pri súdoch ako aj pri okresných úradoch budú sa diať len zákonom a to vždy súhlasne pri okresných súdoch ako aj pri okresných úradoch.

Týmto dosiahne sa jednotnosť normalizovania a kongruencia sídel a obvodov prvostupňových administratívnych vrchností s okresnými súdmi. Tým nastane aj kongruencia v obvodoch finančných a iných úradov podľa dielu štvrtého prítomného návrhu zákona.

Zásada je teda správna a výsledok v každom ohľade je len želateľný.

Územie Slovenskej republiky je vrškovité, ba z väčšej čiastky až vrchovité. A tak každý kút Slovenska patrí do určitého povodia. Tým sa stáva územie štátu horove a vodove určite rozčlánkovaným. Príslopy, prieslopy, prievalce a podobnými názvami označované čiastky terénu nám úplnou istotou naznačujú, kde prechodíme z jedného povodia do susedného. Len všímať si tieto terenovité útvary pri zadeľovaní administratívnom a súdnom a najmä pridržiavať sa doterajšieho vývinu kultúrneho a komunikačného a nebude možno tu pri zmenách súdnych alebo administratívnych obvodov robiť chyby.

Keď prítomný návrh zákona uvádza celý rad takýchto zmien, tak tieto zmeny týkajú sa:

1.    korektúr, ktoré pri doterajších experimentoch vznikly:

2.    obcí, ktoré ležia na spomenutých prievalcoch a komunikácie si vybudovaly výhodne a dokonalejším spôsobom v inú stranu, než v ktorú doteraz administratívne a súdne patrily;

3.    týka sa to obcí, pri ktorých takéto preskupovanie - ako východisko z núdze, prízvukujem, ako východisko z núdze - vyvolaly následky z okyptenia našich štátnych hraníc, ktoré nastalo na jeseň roku 1938 zo všeobecne známych politických udalostí a

4.    konečne týka sa to obcí, ktorých preskupenie vyžiadaly národnostné záujmy našej nemeckej menšiny, teda vyžiadaly si záujmy hladkého rečového administrovania a pokojného spolunažívania.

Netýkajúc sa dôvodov v jednotlivých prípadoch závažných a prípadne menej závažných, no predsa uplatňovaných, prichodí mi zdôrazniť, že patričné obce v každom prípade boly vypočuté a prípadné kontroverzné stanoviská sa uplatnily tak a v takej miere, ako sa na tom Ministerstvo vnútra s Ministerstvom pravosúdia dohodly.

Návrh vládny ostal v ústavno-právnom výbore bez podstatnej zmeny. Doplnky sa vsunuly len podľa dodatočného návrhu a tým vzniklo aj prečíslovanie paragrafov, počnúc od § 3 až do § 29 a teraz teda od § 6 až do § 31.

Štátnej pokladnici nevzniknú výdavky spojené s vykonávaním tohto zákona. Očakáva sa z vykonávania tohto zákona zjednodušenie a formálne zdokonalenie štátneho aparátu.

Preto návrh zákona menom ústavnoprávneho výboru odporúčam na prijatie. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol:

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude a nasleduje hneď hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má štyri diely, 31 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej štyrmi dielmi, 31 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 4. Druhé hlasovanie o osnove zákona o sjednotení obvodov okresných úradov, okresných súdov, iných úradov a ich sídel.

Zpravodajcom je pán poslanec - Dr. Vančo.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Vančo: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 11. hod. 33. min. )