Středa 17. září 1941

Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie.                                                                          5. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 69. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v stredu 17. septembra 1941.

Obsah:

Strana:

Oznámenia predsedníctva:

 

Otvorenie zasadnutia

3

Ospravedlnenie neprítomnosti

3

Došlé nariadenia s mocou zákona

3

Rozdaná tlač

3

Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí

12

Zakľúčenie zasadnutia

12

Program:

 

1. Zpráva rozpočtového a národohospodárskeho výboru o vládnom

 

návrhu zákona o zvýšení dane z liehu

4

Reč zpravodajcu Martvoňa

4

Reč zpravodajcu Turčeka

4

Rozprava odpadá

4

Prvé hlasovanie o návrhu

5

Prijatie návrhu prvým hlasovaním

5

Druhé hlasovanie

5

Prijatie návrhu druhým hlasovaním

5

2. Zpráva sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vlád-

 

nom návrhu zákona o verejnej ochrane mládeže, o verejnom po-

 

ručenstve a o úprave ochranného dozoru

5

Reč zpravodajcu Dr. Ferenčíka

5

Reč zpravodajcu Husárka

7

Prikročenie k rozprave

7

Reč poslanca Čarnogurského

5

Koniec rozpravy

11

Zpravodajcovia sa zriekli záverečného slova

11

Prvé hlasovanie o návrhu

12

Prijatie návrhu prvým hlasovaním

12

Druhé hlasovanie o návrhu

12

Prijatie návrhu druhým hlasovaním

12

Zasadnutie otvorené o 10. hod. 32. min. Prítomní: Predseda: Dr. Sokol

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil. Zapisovatelia: Šrobár, Husárek. 44 poslancov podľa listiny o prítomnosti. Členovia vlády: Dr. Fritz a Dr. Pružinský. Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Šebej. Z kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltin a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá): Otváram 69. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Ján Líška, Vincent Boleček, Ferdinand Mondok a Dr. František Orlický.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle § 44, ods. 3 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:

I. tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

zo dňa 4. júla 1941, číslo 156 Sl. z. o poskytovaní preddavkov osobám, ktorým v cudzom štáte boly vrchnostenským zásahom odňaté nehnuteľnosti,

zo dňa 4. júla 1941, číslo 157 Sl. z. o zadovážení pôdy vnútenou árendou roľníkom, ktorým v cudzom štáte boly vrchnostenským zásahom odňaté poľnohospodárske nehnuteľnosti,

zo dňa 12. júla 1941, číslo 170 Sl. z. o úprave dovozu a vývozu niektorých druhov skleného tovaru,

zo dňa 17. júla 1941, číslo 176 Sl. z. o výrobe liehu zo sulfitových výluhov,

zo dňa 29. júla 1941, číslo 178 Sl. z., ktorým sa predlžuje platnosť nariadenia s mocou zákona o zálohovom vyplácaní výpomocí na dôchodky z verejnoprávneho poistenia v Belgicku a vo Francúzsku,

zo dňa 29. júla 1941, číslo 184 Sl. z. o nároku na mzdu (plat) zamestnancov v súkromnoprávnom pomere, ktorí konajú

vojenskú službu za brannej pohotovostí štátu,

zo dňa 29. júla 1941, číslo 185 Sl. z., ktorým sa rozširuje vládne nariadenie o obilných záložných listoch a verejných obilných skladištiach na strukoviny,

zo dňa 21. augusta 1941, čísla 195 Sl. z. o priechodnom opatrení pôdy roľníkom utečencom vnútenou krátkodobou árendou,

zo dňa 21. augusta 1941, číslo 196 Sl. z. o zachovaní nárokov na poistné dávky z verejnoprávneho nemocenského poistenia osôb povolaných k službe počas brannej pohotovosti a

zo dňa 21. augusta 1941, číslo 197 Sl. z. o likvidácii administratívnych záväzkov bývalej Česko-slovenskej republiky a bývalej Slovenskej krajiny ako samosprávneho sväzku.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecká zpráva o 68. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva rozpočtového a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o zvýšení dane z liehu.

Zpráva sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o verejnej ochrane mládeže, o verejnom poručenstve a o úprave ochranného dozoru.

Vládny návrh zákona o nemocenskom poistení verejných zamestnancov. Návrh

prideľujem výboru sociálnemu a zdravotnému a výboru rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o Rozhodčom súde úrazového zaopatrenia železničných zamestnancov a o senáte Hlavného poisťovacieho súdu pre úrazové zaopatrenie týchto zamestnancov. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Návrh poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na zmenu § 100, ods. 1 ústavného zákona č. 185/1939 Sl. z. Návrh prideľujem výboru iniciatívnemu.

Návrh poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o vyplácaní mzdy alebo platu ľahkomyseľných osôb. Návrh prideľujem výboru iniciatívnemu. Oznamujem, že sa poštou rozoslal

vládny návrh zákona o zvýšení dane z liehu. Návrh som pridelil výboru rozpočtovému a výboru národohospodárskemu.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva rozpočtového a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o zvýšení dane z liehu.

Zpravodajcom za výbor rozpočtový je pán poslanec Andrej Martvoň a za výbor národohospodársky pán poslanec Teodor Turček.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Martvoňovi.

Zpravodajca Martvoň:

Slávny Snem!

Rozpočtový výbor, ktorý rokoval o návrhu vlády spoločne s výborom národohospodárskym, vykonal na osnove len zmeny formálne rázu štylárneho.

Predložený vládny návrh je složkou úhradových osnov štátneho rozpočtu, ktoré si vynútily mimoriadne hospodárske a vojnové udalosti. Úmyslom vlády je zachrániť rovnováhu rozpočtu získaním nových príjmových možností. Takouto je aj vládny návrh zákona o zvýšení dane z liehu.

Podľa výkazov ročná spotreba pitného alkoholu sa odhaduje na 5,000.000 hekto-

litrových stupňov alkoholu. Navrhovaným zvýšením doterajšej dane z liehu docieli sa pre štátnu pokladnicu ročný zisk cca 20,000.000 Ks.

Toto nové zdanenie nezaťažuje sociálne slabé vrstvy a nebude mať žiadne následky s hľadiska výživy a potrieb občianstva.

Zákon č. 687/1920 Sb. z. a n. určil župnú prirážku v sume Ks 2. -. Zákon č. 99/1926 Sb. z. a n. určil základ štátnej dane na sumu Ks 15. -, zaviedol licenčný poplatok v sume Ks 8. - a prevzal ustanovenia zákona č. 687/1920 Sb. z. a n., že župná prirážka bude činiť Ks 2. - z jedného hektolitrového stupňa alkoholu. Spolu teda daň z liehu činila sumu Ks 25. - z jedného hektolitrového stupňa alkoholu. Zákonom č. 86/1932 bol zrušený licenčný poplatok a daň z liehu bola určená na Ks 23. - z každého hektolitrového stupňa alkoholu.          

Výrobná a spotrebná daň z liehu podľa predloženej osnovy činí 29 Ks z každého hektolitrového stupňa alkoholu, čo znamená zvýšenie o Ks 4. - za každý hektolitrový stupeň alkoholu.

Rozpočtový výbor uznal potrebu vydania takéhoto zákona, plne si osvojil dôvody vlády a navrhuje slávnemu Snemu, aby osnovu v predloženom znení odhlasoval. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor

národohospodársky pánu poslancovi Tur-

čekovi.

Zpravodajca Turček:

Slávny Snem!

Národohospodársky výbor pri rokovaní osnovy zákona osvojil si dôvody osnovy, aby sa daň z liehu zvýšila, lebo tým na jednej strane získa štátna pokladnica približne 20,000.000 Ks a na druhej strane zvýšením dane z liehu, keď sa i pomerne predajná cena liehu zvýši, cenová hladina najnutnejších životných potrieb sa neporuší.

Z týchto dôvodov národohospodársky výbor súhlasne s výborom rozpočtovým odporúča slávnemu Snemu osnovu zákona prijať tak, ako je pripojená. (Potlesk. ) Predseda Dr. Sokol (cengá): K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 5 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 5 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o zvýšení dane z liehu.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Martvoň a Turček.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Martvoň: Nie sú.

Zpravodajca Turček: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní. Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o verejnej ochrane mládeže, o verejnom poručenstve a o úprave ochranného dozoru.

Zpravodajcom za výbor sociálny a zdravotný je pán poslanec Dr. Ján Feren-

čík a za výbor rozpočtový pán poslanec Vojtech Husárek.

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor sociálny a zdravotný pánu poslancovi Dr. Ferenčíkoví.

Zpravodajca Dr. Ferenčík:

Slávny Snem!

Vládny návrh zákona o verejnej ochrane mládeže, verejnom poručenstve a úprave ochranného dozoru je sympatický, sociálny. Hovorí o ochrane mládeže, o kvete a budúcnosti národa. Stará sa o tú čiastku mládeže, ktorá je odkázaná na verejnú ochranu. Starostlivosť návrhu zákona vzťahuje sa najmä na detí, ktorým odumrel zákonitý zástupca, na nemanželské deti, ako aj na duševne chorých, hluchonemých a slabomyseľných dospelých, pretože takíto ľudia podobajú sa slabým a opusteným dietkam. Ochrana spomínaného návrhu zákona rozprestiera sa i na nemanželských rodičov. Pomáha im odstrániť prekonateľné prekážky, ktoré im bránia vstúpiť do platného manželstva, čím pomáha uzákoniť ich nemanželské deti. Pod ochranu návrhu zákona patria teda všetci maloletí a plnoletí občania štátu, čo sú odkázaní na verejnú ochranu.

Slovenský štát má viac zákonov, týkajúcich sa verejnej ochrany mládeže, a to z rokov 1877, 1901, 1921, 1930, 1931 a 1932.

Zákonný článok XX/1877 je základným zákonom o usporiadaní záležitostí poručenských-opatrovníckych.

Zákonné články VIII/1901 a XXI/1901 hovoria o štátnych detských domovoch.

Zákon č. 256/1921 Sb. z. a n. zaoberá sa ochranou detí v cudzej starostlivosti žijúcich a detí nemanželských do skončenia 14. roku veku.

Vládne nariadenie č. 29/1930 Sb. z. a n. obsahuje úpravu na vykonávanie zákona č. 256/1921 Sb. z. a n.

Zákon č. 48/1931 Sb. z. a n. a vládne nariadenie č. 195/1931 Sb. z. a n. upravujú trestné súdnictvo nad mládežou.

Vládne nariadenie č. 40/1932 Sb. z. a n. uvádza inštitúciu verejných poručníkov na vykonávanie bezprostredného dozoru na všetky osoby maloleté.

Naša minulosť mala teda sociálne porozumenie pre mládež, pre život a budúcnosť národa. Nám treba venovať tejto najdôležitejšej otázke ešte väčšiu pozornosť,

pretože i pri doterajšej starostlivosti o mládež náš národ slovenský početne klesol, ako to odborne dokazuje univerzitný profesor MUDr. Alojz J. Chura v diele "Slovensko bez dorastu?". (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Opluštil. ) Keď pôrodnosť tak značne klesá, treba zachraňovať aspoň už narodených občanov štátu.

Žijeme vo veľmi ťažkých a významných časoch. V takýchto časoch sa treba obzvlášť starať o sociálnu činnosť, lebo v kritických časoch je sociálna činnosť skúšobným kameňom vyspelosti a súcosti občianstva, menovite ale vládnych činiteľov. Je isté, že vládny návrh zákona, až sa stane zákonom, vydá nášmu štátu v ohľade starostlivosti o mládež dobré svedectvo.

Doterajšie zákony a vládne nariadenia o ochrane mládeže a o verejnom poručenstve postupom času roztrieštily a skomplikovaly agendu tejto verejnej ochrany. To značne zaťažilo prácu poručenského súdnictva a škodilo vlastnej starostlivosti o mládež. Je preto najvyšší čas zákonom upraviť ochranný dozor nad mládežou a nad plnoletými, odkázanými na verejnú ochranu. Túto úlohu si vytýčil predmetný vládny návrh zákona a rieši ju uspokojive.

Vládny návrh pozostáva z dvanástich dielov a obsahuje 35 paragrafov. Hovorí o osobách, odkázaných na verejnú ochranu, o hlavnom a priamom dozore, o ustanovení verejných poručníkov, sirotských otcov, ochranných dozorcov, o ich právach a povinnostiach, o poručenskom súde, o dozore nad starostlivosťou ústavnou, o úradných povoleniach prijímať maloletých do cudzej starostlivosti, o povinnostiach pestúnov, obcí, školských správ, organizácii dobrovoľnej starostlivosti o mládež a o úhrade nákladov. Na konci sú obsažené všeobecné, trestné a záverečné ustanovenia.

Chválitebné je, že návrh zákona berie do ochrany nielen deti nemajúce rodičov, ale i deti, ktoré sú v cudzej starostlivosti, v cudzej opatere. Na ich ochranu ustanovujú sa verejní poručníci, sirotskí otcovia, ochranní dozorcovia, pestúni, ktorí za spolupráce s poručenskými súdmi, školskými správami, obecnými správami a organizáciami dobrovoľnej starostlivosti o mládež budú sa starať o tých, ktorí sú odkázaní na verejnú ochranu.

Je žiadúce, aby títo ochrancovia boli idealistami tak s náboženského, ako i národného ohľadu. Nestačí poveriť úlohou ochranného dozoru takých ľudí, čo majú na to len organizačnú, administratívnu, slovom technickú schopnosť. Sociálny a zdravotný výbor výslovne žiada, aby všetci ochranní dozorcovia na verejnú ochranu odkázaných boli teoreticky i prakticky zruční v nábožensko-mravných zásadách kresťanských. Len takých bude môcť národ pokladať za verejných ochrancov, pretože len takí ochrancovia budú môcť objaviť, vypestovať a zabezpečiť dobré jadro duše ich zverencov. Výslovne to žiada § 4, ods. 4, keď predpisuje, aby verejný poručník, a tak aj sirotský otec, pestún, slovom verejný ochranný dozorca plnil svoju úlohu podľa zásad kresťansko-národnej výchovy. Ochrana zverencov má sa teda viesť podľa smerníc kresťanského náboženstva. Takto to vyslovuje aj § 20, ods. 2 a § 21, ods. 1.

Zdravý smysel žiada, aby sa katolíckemu dieťaťu dal katolícky ochranný dozorca. To isté platí podľa zásady slobody vierovyznania aj pre deti iného štátom uznaného náboženstva. Náboženstvo každého dieťaťa treba rešpektovať.

Zásady kresťanského náboženstva zdôrazňuje tu sociálny a zdravotný výbor i preto, lebo žijeme v kritických hospodárskych časoch, v ktorých treba od každého občana štátu požadovať silné sociálne cítenie a pôsobenie. V krestanskom náboženstve dostáva každý človek najdôležitejšie sociálne direktívy.

Po stránke vecnej je dobré zákonom rozšíriť verejnú ochranu na všetky deti do nadobudnutia plnoletosti, ktoré potrebujú ochranu, teda aj na deti manželov rozvedených a rozlúčených alebo takých, ktorí bez rozvodu zrušili manželské spolužitie. Podľa mienky odborníkov v tomto bode zákon zaplní určitý veľmi pociťovaný nedostatok doterajšieho zákonodarstva.

Vládny návrh zákona šťastne rieši otázku verejného poručníctva. No, treba bolo uvažovať o tom, či jeden verejný poručník postačí pre celý obvod poručenského súdu. Tak napríklad v bratislavskom okrese by istotne nepostačil len jeden, lebo by sa musel venovať výlučne len poručenskej úlohe. Vyskytla sa i tá pochybnosť, či sa nájdu takí idealisti, kto-

rí by prijali poručenskú funkciu s plným vedomím zodpovednosti, ak sa im dá len malý honorár. Najväčšmi prerážala na povrch obava, či sa nájdu takí ochranní dozorcovia, ktorí si náležite povšimnú pravdu: "Len raz je človek mladý. Beda, ak sa včas nezachytí a ak sa mu nedostane výchova a to dobrá výchova!" Dnes sú jednotlivci zpohanštení a zmaterializovaní Proti ním treba postaviť jednotlivcov kresťansky cítiacich a žijúcich. Najdelikátnejší a najkardinálnejší problém celej hospodárskej prestavby je problém výberu osôb Nijaké hospodárske zákonodarstvo nezachráni občanov bez kresťanského preporodenia ľudí a mravov.

Niektoré ustanovenia vládneho návrhu bolo treba doplniť a zmeniť výrazy, aby sa vylúčily pochybnosti. Vecné zmeny potrebné neboly, lebo vydané budú vykonávacie nariadenia, ktoré určia všetky podrobnosti.

Na 24. zasadnutí sociálneho a zdravotného výboru 5. septembra 1941 náležite prerokovaný vládny návrh zákona odporúča výbor Snemu na prijatie. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Husárkovi.

Zpravodajca Husárek:

Slávny Snem!

Rozpočtový výbor na svojich zasadnutiach 12. a 13. septembra 1941 prerokoval vládny návrh zákona o verejnej ochrane mládeže, verejnom poručenstve a úprave ochranného dozoru a priznáva tomuto návrhu mimoriadnu dôležitosť. Treba s uznaním konštatovať, že návrh je časový, prakticky sostavený a že sa usiluje s dobrým úspechom odstrániť dnešný, pre roztrieštenosť kompetencie neosvedčený stav, sjednocujúc väčšinu agendy v rukách verejného poručníka. Na verejného poručníka kladie návrh zákona mnoho dôležitých úloh. Od jeho usilovnosti a svedomitosť, od jeho lásky k národu, menovite k sociálne slabým vrstvám, a hlavne od jeho schopnosti bude závisieť, či sa dosiahne cieľ, ktorý vládny návrh vytýčil.

Rozpočtový výbor si uvedomil najmä, že funkcia verejného poručníka vyžaduje človeka celého, ktorý by sa s porozumením, telom i dušou venoval svojmu vznešenému poslaniu. No, štátne financie na-

teraz nedovoľujú zriadiť túto funkciu ako samostatný úrad. Prechodne - kým sa nezískajú prevádzaním zákona náležité skúsenosti - verejný poručník bude môcť byť len skromne honorovaný. To však neznamená, že túto funkciu treba sveriť nedospelým začiatočníkom a osobám s najnižším vzdelaním. Podľa mienky rozpočtového výboru nájdu sa svedomití a skúsení pracovníci, ktorí sú pre svoj vek alebo z inej príčiny už na odpočinku, ale svoje životné skúsenosti a ďalšiu práceschopnosť sú ochotní hoci za skromnú odmenu ešte na nejaký čas venovať národu, výchove jeho mládeže, keby im prijatie odmeny vládne nariadenie č. 380/1938 Sb. z. a n. neznemožňovalo. Preto rozpočtový výbor pokladal za potrebné pripojiť k paragrafu 30 nový, tretí odsek. Keď im prijatie odmeny bez ujmy na odpočivných požitkoch bude zabezpečené, rozpočtový výbor je presvedčený, že Ministerstvo vnútra nájde pre každý okres dobrého verejného poručníka.

Celý náklad s prevedením tohto zákona spojený má činiť ročne asi Ks 1,250.000. Doteraz sme mali pod rozličnými položkami venované na tento cieľ Ks 740.000, pravda, boly to väčšinou subvenčné položky. Zvýšením nákladu asi o Ks 500.000 na-: stane i na tomto poli poriadok a istota, takže výsledok vynaloženú väčšiu finančnú obeť určite vyváži. V roku 1940 mali sme na Slovensku 142.965 poručencov, t. j. takých osôb, o ktoré sa majú starať verejní poručníci. Toto číslo dostatočne ukazuje, ako dôležitá je funkcia verejného poručníka a aký pomerne malý je náklad na osobné a vecné výdavky a na ochrannú výchovu.

Rozpočtový výbor plní len hlas svedomia, keď odporúča slávnemu Snemu, aby túto osnovu ráčil v pripojenom znení prijať. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane ,,za" pán poslanec Čarnogurský.

Dávam mu slovo.

Poslanec Čarnogurský:

Slávny Snem!

Včerajšie rokovanie Klubu poslancov HSĽS dalo nám možnosť pozrieť tvárou v tvár hlbokým problémom, ktoré so dňa

na deň žiadajú najnaliehavejšie riešenie. Nech už veci stoja akokoľvek, nech príčiny našich vážnych starostí väzia v tom alebo onom, čo vzbudzuje toľko odlišných predstáv o riešení tej-ktorej veci, jedno je isté. Ťažkosti maly štáty i v tých najidilickejších časoch pokojného súžitia národov a štátov. Tým samozrejmejšie sú tieto ťažkosti v tak pohnutých časoch, aké prežívame dnes. To nie je len zápas o hmotu, o moc, to je i zápas myšlienok a svetonázorov. A práve z tohto dôvodu vyviera názorový rozdiel nielen na funkciu rozdelenia hmotných statkov medzi jednotlivých svetových činiteľov, ale odohráva sa tu i zápas o uplatnenie myšlienky svetonázoru. Zápas o moc rozhodujú jednotlivé národy zbraňou na vojnovom poli, ale zápas o myšlienku, svetonázor vybojúvame každý z nás vo vlastnej duši, vo vlastnej mysli. Prežívame každý z nás duševnú krízu, ktorá rozpolcuje naše duše, preto je vysvetliteľné, že tento zápas prechádza do spoločenského, národného a štátneho súžitia a odtiaľ tá ťažkosť prísť k jednotnému názoru na problémy vonkajšieho sveta, keď sa nevieme sjednotiť predovšetkým v mysliach.

Aby bolo možné pristúpiť k riešeniu vonkajších hmotných problémov, musí mať každý z nás vieru v seba, vieru v svoje poslanie a sily, ktoré Boh dal každému z nás, aby v tomto svete splnil svoje mravné a spoločenské poslanie. Hodnotou života je pravda, ktorej človek verí najmä v časoch ťažkých a kritických. Viera v pravdu a sila vyznať, hlásiť a obhajovať pravdu, to je to, čo robí život účelným a dáva mu možnosť tvoriť spoločenské súžitie. Dolieha na náš život ťažko, že ľudia prestávajú hovoriť pravdu, veriť v ňu a šíriť ju okolo seba.

Týmto nedostatkom sa skresľuje i poslanie štátu. Štát vyhovuje jednotlivcom natoľko, nakoľko vie vyhovieť ich individuálnym požiadavkám. Je pravda, že osud náš závisí do určitej miery od osudu ostatného sveta, od vývoja europských politických pomerov. Ale predovšetkým závisí od nás. Pojem štátu sa nesmie scvrknúť len na to, či nám dá slaniny, či nám postaví domy, nakoľko nám zvýši ceny našich produktov a mzdy za našu prácu. Štát má vyššie poslanie. Štát má božské posvätenie, ak jeho smyslom je dobro

vlastných občanov bez siahnutia na spravodlivé práva druhého.

Štát nie je len mechanizmom, politika nie je len umnou, správnou a diplomatickou technikou, štát je súžitie občanov na rozumových a mravných základoch. Ak život jednotlivca má smysel len sub specie aeternitatis, platí to tiež i v súžití politickom týchto jednotlivcov. Štát má v prvom rade a predovšetkým smysel duchovný, smysel mravný. Práva ľudskej spoločnosti sú dané samou prírodou a sverené sú štátnej autorite, bez ktorej nie je možno chrániť spoločné dobro, životný cieľ človeka.                

Pius XI. v encyklike "Divini illius magistri" hovorí, že toto spoločné dobro svetského poriadku sa javí ako štátna starostlivosť o pokoj, poriadok a právnu istotu, podmienky toho, aby rodiny a vôbec občania sa tešili v plnení svojich úloh a získaly si tak všetky duševné a materiálne statky, ktoré možno v živote dosiahnuť jednotou a súhrnnou činnosťou ľudských síl.

Štát podľa doktríny kresťanskej je zodpovedný pred Bohom za správne užívanie prostriedkov, ktoré prozreteľnosť dala ľuďom do úžitku. K týmto prostriedkom počítame v prvom rade život rodinný a život občiansky, ktorých poslaním je pomáhať svojim členom, aby dosiahli svojho osobného poslania a tým i životného šťastia.

Slávny Snem!

Ak dnes rokujeme o vládnom návrhu zákona o verejnej ochrane mládeže, o verejnom poručenstve a o úprave ochranného dozoru, splňujeme tým mravné poslanie najvyššej inštitúcie štátnej, tak veľmi zodpovednej pred Bohom za bonum commune občanov nášho štátu. Múdrosť vedenia štátu nespočíva tak v spravovaní dobra ako viac v tvorení dobra. Krása života netkvie v tom, aby človek bol dokonalý, ale aby sa stal dokonalým. Toto snaženie sa za vyšším poslaním zaplňuje život tak, aby sme neustrnuli na mŕtvom bode, ale aby sme vzrástali stále do hlbšej mravnej veľkosti.

Každý štát má občanov, ktorí vytvárajú jeho mravné sily, rozvíjajú štátnu dokonalosť, ale má i takých, ktorí tieto sily trovia, stávajúc sa príťažou štátneho snaženia a prekážkou jeho poslania. Z tých jedni dostávajú sa na scestie vlastným

úpadkom a druhí sú obeťou spoločnosti, z ktorej vyšli a medzi ktorou žijú. Kým tí prví zasluhujú opovrhnutie spoločnosti, teda i štátu, ktorému prekážajú, a páchajú na ňom zlo, tí druhí potrebujú najväčšej pomoci od spoločnosti, z ktorej pomýlených krokov vzišla ich mravná bieda a hmotný nedostatok. Medzi nimi je najpoľutovaniahodnejšia mládež, olúpená o to najkrajšie prostredie ľudského života: o rodinný život. Mládež, olúpená o najkrajšiu lásku: materinskú. Mládež, ktorá je výrazom a výkričníkom modernej nemoce spoločnosti: rozvráteného rodinného života. Paragraf 1 vládneho návrhu vypočítava tých, ktorí podľa tohto zákona podliehajú verejnej ochrane: sú to popri poručencoch a opatrovancoch maloleté deti manželov rozvedených alebo rozlúčených alebo takých, ktorí bez rozvodu zrušili manželské spolužitie, maloleté osoby v cudzej starostlivosti, ako aj všetky osoby, u ktorých ochranu vysloví príslušný poručenský súd.

Slávny Snem!

Rodina má splniť dvojaké poslanie: podporovať zdokonaľovanie manželov a zaistiť výchovu detí. Aby mohla rodina správne plniť svoje poslanie, musí byť pevná, jednotná a hierarchická. Je samozrejmé, ak rodina nie je spútaná pevným a nerozlučným sväzkom, v tom prípade je rozrušená výchova detí a manželia si nepomáhajú dostatočne, zvlášť v ťažkých

dňoch. Skúsenosť osnovateľov tohto zákona je dostatočným dôkazom, že rodiny nepevné a nejednotné srdcom i telom neplnia svoje poslanie, a tu potom musí štát brať na svoje plecia starosť, ktorej splnenie je najťažšie zpomedzi všetkých povinností vychovať deti, opustené rozrušeným manželstvom. Štát môže dať týmto deťom viacej pohodlia, ako im poskytuje rodina, môže ich presadiť do radostnejšieho prostredia hmotného, než aké im poskytovala rodina, môže im dať v podobe verejných poručníkov, rozumove omnoho vyspelejších, než akými boli vlastní rodičia, jedno týmto deťom ani najdômyselnejší zákon nedá: teplotu a zázračnú silu materinského srdca, bystrosť jej oka a rozšafnosť otcovskej starostlivosti. Hľa, prečo musí byť manželstvo nerozlučiteľné za života manželov a prečo títo musia si ostať bezpodmienečne verní vo vzájomných vzťahoch.

Prichodí sa mi preto pozastaviť nad tým, že síce vydávame dnešným dňom jeden z najetickejších zákonov nášho zákonníka, ale dosiaľ sme naše manželské právo neočistili od špiny, ktorou toto sväté a základné právo zneuctil maďarský židovský liberalizmus koncom minulého storočia a ktoré zvetralo marxistickým pojatím manželského práva v bývalom štáte ako spoločenskej úmluvy, ktorá sa uzaviera bez hlbších mravných pohnútok a naopak často malichernými príčinami sa zrušuje.

Liečime následky, ale ponechávame ďalej jadro nemoce. Kresťanstvo vytvorilo mnoho vecí, ktoré stvorily vekami našu kultúrnu vyspelosť. Kresťanský svetonázor dal svetu kresťanskú civilizáciu, naučil ho ľudsky myslieť, tvoriť ustanovizne, ktoré sa staly chrámami ľudskosti a semeniskami vzdelanosti. Kresťanstvo svojím príkazom lásky k blížnemu dalo základ k sociálnemu vývoju sveta a z tohto sociálneho kresťanského založenia vyplýva i prejednávaný zákon. Starostlivosťou a ochranou mládeže berieme všetci na seba ťarchu a predsa ju radí plníme, veď v každom z týchto malých opustených a vytvorených vidíme možnosť priblížením sa k nim priblíženie k Bohu. Čo ste jednému z týchto urobili, mne ste urobili.

Ale všetky tieto kresťanské ustanovizne civilizácie sú len stupňom najväčšej božskej ustanovizne, preto akékoľvek zasahovanie do svätyne rodinného života z ktorejkoľvek strany pod akýmkoľvek titulom je pošliapaním prirodzeného a tým i božieho zákona. Svetské zákony majú toto právo popierať, ale nikdy ho nesmú rozvracať, lebo také zásahy nesú ťažké následky pre toho, kto ich spôsobil.

Padá dnes v svete mnoho, čo bolo nezdravé, ale tento strašný požiar nesmie sa rozrastať do takých rozmerov, aby zničil korene ľudskosti a civilizácie. Nech padnú modly, ale musia ostať neporušené oltáre, aby z nich padala požehnaná sila, ktorá zvlaží zhoreniská, aby boly kypré pre novú dokonalejšiu obec.

Slávny Snem!

Návrh zákona o ochrane mládeže je zdokonalením zákonného článku XX z roku 1877, vládnych nariadení č. 29/1930 a č. 40/1932 Sb. z. a n. Osnova nášho návrhu ponecháva iba verejného poručníka zriadeného pre celý obvod poručenského sú-

du, ktorý vykonáva svoju funkciu pod dozorom súdu za súčinnosti spolkov dobrovoľnej starostlivosti o mládež. Tým sa celá starostlivosť o opustenú mládež a verejná ochrana mládeže, ktorá je bez ochrany rodičov celkom, alebo aspoň bez dostatočnej ochrany, koncentruje v rukách verejného poručníka, hmotne dotovaného štátom tak, aby svoju funkciu mohol i skutočne plniť za súčinnosti všetkých doterajších zákonitých činiteľov starostlivosti a ochrany mládeže.

Návrh zákona sleduje nie odstranovať dôsledky, vyplývajúce zo života opustenej a ohrozenej mládeže, nie odstraňovať mládež, ktorá sa v dôsledku svojej mravnej a hmotnej biedy dostáva do potyčky so zákonom a tak začína svoj vykolajený život v odlúčení v polepšovacích ústavoch, ale zákon tento odstraňuje takúto možnosť, starajúc sa o telesnú a duševnú výchovu dieťaťa, zintenzívnením dozoru. Z tohto dôvodu verejný poručník má právo zasiahnuť a rozšíriť ochranný dozor všade tam, kde to vyžaduje zdarný telesný, duševný alebo mravný vývoj maloletého.

Zákon zvlášť pamätá na starostlivosť o nemanželské deti. A tu treba vyzdvihnúť najmä bod 6, § 23, ktorý ukladá zvláštnu povinnosť notárskym úradom a sirotskému otcovi, aby sa pričinili všemožným spôsobom o odstránenie všetkých prekonateľných prekážok, ktoré bránia nemanželským rodičom vstúpiť do platného manželského sväzku, a ak by boli nemanželskí rodičia bez zárobku, vynasnažia sa všetkým možným spôsobom, aby sa im dostalo primeraného zamestnania, bez ktorého je ťažko si predstaviť založenie rodinného krbu. Nemanželské deti sú stiennou stránkou nášho života na Slovensku. Tento zjav nie je len dôsledkom úpadku mravnosti povojnovej výchovy mládeže, ale i nedostatkom smyslu slovenských rodičov pre správnu výchovu dospievajúcej mládeže. Aby sme zlepšili mravný život našej mládeže, potrebujeme v prvom rade rozvinúť mravno-náboženskú výchovu dospievajúcej mládeže a popri oficiálnych štátnych organizáciách mládeže starať sa i o náboženské organizácie, teda o sdruženie katolíckej mládeže a o sdruženie evanjelickej mládeže. Výchova mládeže popri nacionálnom uvedomení povinnosti voči národu, štátu a spoločnosti musí ob-

sahovať jeden z najdôležitejších prvkov výchovy: skromnosť, ktorá dnes tak chýba. Mravnosť nie je mysliteľná bez skromnosti. Skromnosť neznamená poddajnosť. Ona znamená len nezbytné podriadenie vlastnej vôle prirodzenému zákonu, ktorý platí vždy, všade za každých okolností a pre každého. Krásne to vyjadril pohan Marcus Tullius Cicero v spise "De Reipublica" tretia kniha, kde hovoril;

"Je to zákon pravého rozumu suhlasného s prírodou, zákon všetkých viažúci, vždy a večne. Zákon, ktorý volá k povinnostiam rozkazujúcim spôsobom, od zla odstrašuje zakazovaním. Nič v tom zákone nemožno meniť, nič dodať, nič nemožno zrušiť. Ani pomocou senátu, ani pomocou ľudu nemožno sa vytiahnuť zpod tohto zákona. Preň netreba hľadať tlmočníka ani žiadnej interpretácie. Tento zákon nie je iný v Ríme a iný v Aténach, iný dnes, iný zajtra. On všetkých ľudí zaväzuje stále. Jeden je spoločný učiteľ a spravovateľ všetkého: Boh. On je tvorcom tohto zákona, jeho tlmočníkom, zákonodarcom. Kto sa jemu nepodriadi, upadá dobrovoľne do bludu a ľudskú prirodzenosť potlačiac, snáša na seba najväčšie tresty, hocby neviem akým druhým trestom vyhnul. "

Slávny Snem!                                 

Terajšie ovzdušie, v ktorom žije mládež, hlása právo siahnuť po tom, čo mne osoží, i keď tým sa dopustím najväčšieho bezprávia na druhom. To je poprenie prirodzeného práva, o ktorom tak krásne hovorí Cicero a ktoré je základom kresťanského zriadenia spoločnosti. Popieranie prirodzeného práva ľudskosti je spojené s vybičovanou nenávisťou, ktorá je rozpaľovaním terajšieho svetového požiaru. V takomto stave hrozí najväčšie nebezpečenstvo výchove a tak i budúcemu rodinnému životu nových slovenských krbov. (Predsedania sa ujal predseda Dr. Sokol. ) To by mohlo priviesť k stavu, žeby naše dediny a mestá boly zaplavené výkričníkom upadajúceho národa - nemanželskými deťmi a deťmi opustenými rodičmi, ako najprirodzenejšími a najistejšími vychovávateľmi.

Akou metlou národa a štátneho zriadenia sú tieto deti, to sa ukázalo v Rusku, kde podľa referátu Izvestiji zo dňa 3. novembra 1926 bolo 95 tisíc takzvaných bezprizorných detí len v samej Moskve.

Nám na Slovensku robily tieto deti mnoho starosti a v cudzine, kde sa potulovaly ako predavači myších pascí, stavaly nás do hanebného svetla menejcennosti a primitivizmu nášho života. Ako malému národu záleží nám na každej duši slovenskej. Chceme mať ale duše zdravé a zdravé duše môže nám dať len zdravá slovenská rodina.

Ak štát bude chcieť dokonale previesť zákon, ktorý teraz odhlasujeme, berie na seba ťažkú povinnosť. Sme presvedčení, že to nebude len zákon na papieri, ale že skutočne dá otcovských ochrancov tým, ktorých spoločenská nemoc olúpila o prirodzených otcov. Podľa štatistiky 142 tisíc mladých ľudí, našej nádeje, zorničky rána ako ju nazýva nesmrteľný pevec Hviezdoslav, potrebuje verejnej ochrany. Toto číslo je príliš vysoké na náš malý národ. Tu práve vidíme veľké sociálne poslanie všetkých Slovákov dobrej vôle.

Osnova zákona predvída pravdepodobný výdavok na prevádzanie tohto zákona ročne 1,200.000 Ks. Cena ľudského života, cena ľudskej duše je imaginárnej hodnoty. Ide o záchranu 140 tisíc slovenských duší, pre ktoré zdá sa nám táto suma malichernou sumou. V tých opustených a rodičmi zanedbávaných deťoch skrývajú sa veľké duchovné poklady národa a spoločnosti. Veľký génius Beethoven, keby žil dnes u nás svoje neutešené detstvo, podliehal by tomuto zákonu. Koľko Beethovenov svojho druhu žije v opustenej a zanedbávanej mládeži. Treba im podať pomocnú ruku a ich vďačné srdce sa rozrastie v krásnu symfóniu chvály ľudskosti a službe tejto.

Tento zákon zaväzuje nás všetkých neobyčajnou povinnosťou.

Slávny Snem!

Takáto práca dáva nám všetkým a teda i štátu posvätenie, cieľ. Štát ako prirodzený útvar musí mať určitý cieľ a potrebný smysel, lebo príroda nerobí nič bezúčelne. Štát nevznikol pre potlačovanie slabších, ale pre pomoc týmto. Štát je koncom, vrcholom všetkej sebestačnosti a vzniká za účelom dobrého a dokonalého súžitia, to znamená žiť krásne a blažene. Účelom ľudského života je blaženosť, ktorá je preň najvyšším dobrom a záleží v uskutočňovaní ctnosti. Je teda prvou úlohou štátu, aby urobil človeka

ctnostným. V tom je hlboký mravný smysel nášho zákona. Nechceme vytrhnúť mládež len z hmotnej biedy, ale ešte viac z duševného bahna. V tom väzí šľachetné použitie štátnej moci a práva. Púha moc nie je ešte vládou. Štát, ktorý spolieha len na aktá moci, je podľa sv. Augustína len magnum latrocinium.

Svrchovanou úlohou štátu je chrániť jednotlivca, nie ho zneužívať ako nástroj mocenskej politiky. Štát nie je panovanie, ako organizovaná moc musí byť pretvorený v právny poriadok a slúžiť vyšším duchovným hodnotám. Nad všetkým je cnostný a šťastný život občanov.

Preto majú vládnuť v štáte tí, ktorí najviacej prispejú účelu štátu. Účasť v jeho správe prináleží jednotlivcovi podľa miery dokonalosti a osobnej zdatnosti. To je jedine spravodlivý odhad. Vládnuť má ten, kto je toho hodný, nie ten, kto sa o to uchádza. (Hlas: Tak je!)

Z toho vyplýva i funkcia piliera štátu: zákona. Zákon a právo je dušou štátu, vládcovia sú len strážcami a služobníkmi zákona, Kto káže, aby vládol zákon, káže, aby vládol len Boh, kto však žiada, aby vládol človek, pridáva ešte zviera hovorí Aristoteles.

Osnova zákona o verejnej ochrane mládeže stavia nás všetkých do služieb najvyššieho mravného zákona lásky k blížnemu, približuje náš štát v tomto smere na úroveň štátov so správnym určením a poslaním. Veríme, že v týchto strašných časoch všemohúci Boh, ktorého príkaz týmto zákonom splňujeme, bude žehnať nášmu podnikaniu. Preto osnovu odporúčam prijať! (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol:

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci Dr. Ferenčík a Husárek.

Zpravodajca Dr. Ferenčík:

Zriekam sa slova.

Zpravodajca Husárek:

Zriekam sa slova.

Predseda Dr. Sokol:

Páni zpravodajcovia zriekli sa slova, preto nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má XII dielov, 35 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej XII dielmi, 35 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona o verejnej ochrane mládeže verejnom poručenstve a úprave ochranného dozoru.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Dr. Ferenčík a Husárek.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Ferenčík: Nie sú.

Zpravodajca Husárek: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 11. hod. 28 1/2 min. )


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP